Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 78Ek/1954/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125357437
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Lehocký
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125357437.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. C. D. XXX, 049 43 Jablonov nad Turňou, právne zast.: Mgr. Paskal Milata, advokát, so sídlom
Hviezdoslavova 3, 048 01 Rožňava, o vymoženie 23.800,65 Eur a trov exekúcie, exekúcia vedená
súdnym exekútorom JUDr. Ján Sokol, so sídlom exekútorského úradu Boženy Němcovej 30, 040 01

Košice, IČO: 31275010, ktorý ju vedie pod sp. zn. 267EX 634/25 o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania o návrhu na zastavenie exekúcie
vo výške 433,02 Eur k rukám právneho zástupcu povinného, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške
73,80 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.07.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 23.800,65 Eur na základe právoplatných a vykonateľných
exekučných titulov - výkazu daňových nedoplatkov vydaného Daňovým úradom Košice č.k.
102105149/2017 zo dňa 4.10.2017, a Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.k.
I/223/6049-29971/2006/992517-r zo dňa 25.4.2006 (ďalej aj ako „exekučné tituly“).

2. Poverením zo dňa 04.08.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ján Sokol,
so sídlom exekútorského úradu Boženy Němcovej 30, 040 0 1Košice, IČO: 31275010, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 267EX 634/25 (ďalej aj ako „súdny exekútor“ ).

3. Dňa 24.09.2025 bol prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie súčasťou návrhu bolo aj plná moc pre právneho zástupcu. Povinný doručil návrh na zastavenie

exekúcie súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote, ktorý má odkladný účinok.

4. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že Rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.k.
I/223/6049-29971/2006/992517-r zo dňa 25.4.2006 mu nebolo doručené, a nebola mu doručená ani
výzva. Povinný tvrdí, že od zdaňovacieho obdobia po podanie návrhu na vykonanie exekúcie prešlo cca
27 rokov. Podľa povinného táto skutočnosť zakladá dôvod pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu

v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Podľa povinného uplynulo viac než 6 rokov
od skončenia roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Povinný poukázal na § 85 ods. 1 Daňovéhoporiadku. Povinný vzniesol námietku premlčania. Na záver požiadal o zastavenie exekúcie a priznanie
náhrady trov konania vo výške 433,02 eura.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada aby súd rozhodol v zmysle Exekučného poriadku.

6. Podľa § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“), v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného

konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon
v znení účinnom od 1. apríla 2023.

7. Podľa § 45 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku , exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným

orgánom.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku , povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorým bol daňový dlžník (povinný v danom exekučnom konaní) povinný zaplatiť sumu daňových
nedoplatkov celkovo spolu vo výške 23.800,65 Eur.

12. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu

začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj
od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie

sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek
štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo

potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku.

13. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“), právo na vymáhanie daňového nedoplatku je
premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovémusubjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v
ktorom bola výzva doručená.

14. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú
daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil
v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný
v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového

nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má
odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

15. Podľa § 85 ods. 2 Daňového poriadku, počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku
1 neplynie.

16. Podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník
vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný
účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

17. Podľa § 85 ods. 4 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20

rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

18. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových
nedoplatkov.

19. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho
vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho
vykonateľnosti.

20. Vyššie uvedené rozhodnutia sa stali exekučnými titulmi - momentom nadobudnutia vykonateľnosti,

pričom od tohto dňa mohla byť povinnosť vymáhaná nútene, prostredníctvom súdneho exekútora.
Vzhľadom na to, že pohľadávka uplatňovaná exekučným titulom sa týkala daňového nedoplatku, súd ex
offo preskúmal, či nedošlo k jej prekludovaniu. V zmysle ustanovenia § 85 ods. 4 Daňového poriadku,
právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v
ktorom daňový nedoplatok vznikol. Z predloženého Na základe uvedeného súd zistil, že ku dňu vydania

tohto rozhodnutia ešte neuplynulo 20 rokov, preto pohľadávka nezanikla a je spôsobilá na vymáhanie.

21. Exekučný súd v nadväznosti na vznesenú námietku premlčania povinného uvádza, že jedným z
právnych prostriedkov ohraničujúcich možnosť správcu dane na vybranie daňového nedoplatku je aj
ustanovenie týkajúce sa premlčacej lehoty, do ktorej môže správca dane vymáhať daňový nedoplatok.

Premlčanie práva vymáhať daňový nedoplatok však nemožno zamieňať so zánikom práva vymáhať
daňový nedoplatok a takisto ani so zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Právo na vymáhanie
daňového nedoplatku je v zmysle Daňového poriadku premlčané po šiestich rokoch po skončení
kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Správca dane má v rámci plynutia premlčacej
lehotyurobiťúkonysmerujúcenazaplateniedaňovéhonedoplatku.Tietoúkonymôžuspočívaťnapríklad

vo výzve daňovému subjektu, aby daňový nedoplatok v ním určenej lehote zaplatil alebo odviedol.
Pokiaľ v tejto lehote správca dane doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku,
začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva
doručená. V prípade, že správca dane počas plynutia premlčacej lehoty nezačne vymáhať daňový
nedoplatok, ani nezašle výzvu na jeho zaplatenie, môže daňový dlžník po uplynutí šiestich rokov po

skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, vzniesť námietku premlčania. Naproti
uvedenému právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po dvadsiatich rokoch po skončení
kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Súd následne preskúmal povinným vznesenú
námietku premlčania proti pohľadávke priznanej exekučným titulmi. V zmysle § 85 ods. 1 Daňového
poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokov po skončení

kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak
správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová
premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Šesťročná premlčacia
lehota tohto daňového nedoplatku začala plynúť po skončení roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.Preskúmaním príloh (výzva v zmysle § 80 Daňového poriadku nebola súdu doručená), súd uvádza,
že pohľadávka oprávneného priznaná mu exekučnými titulmi a vymáhaná v danom exekučnom konaní
je premlčaná, keďže v danom prípade do začatia exekučného konania uplynula 6-ročná premlčacia

lehota v zmysle § 85 ods. 1 Daňového poriadku. A teda povinný uniesol dôkazné bremeno a oprávnený
nepreukázal opak tvrdenia povinného a výzvy súdu nepredložil.

22. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu súd dospel k právnemu názoru, že je tu dôvod na zastavenie
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (I. výroková veta rozhodnutia).

23.Vzhľadomnato,žesúdexekúciuzastavil,jepotrebné,abyzároveňrozhodolonáhradetrovexekúcie
vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).

24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov

podľa prvej vety.

26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto

trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

31. Ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje priznať povinnému voči oprávnenému
nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak povinný podal súdu návrh na ich priznanie a

zároveň súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Keďže v danom prípade
povinný podal súdu návrh na priznanie trov povinného bolo potrebné skúmať, či v danom prípade dôvod
zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie
sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto
spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný

znášať trovy konania v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením
uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená
z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému. Povinný
si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu povinného nazastavenie exekúcie, preto súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania v súlade s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) a §
18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 433,02 Eur za 2 úkony
právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania + podanie návrhu na zastavenie exekúcie) 2 krát
režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 Eur. Súd zaviazal oprávneného na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia povinného vo výške 433,02 Eur ( 403,34 Eur + 2 x režijný
paušál za rok 2025 vo výške 2x 14,84) v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výroková

veta rozhodnutia).

32. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

33. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej v texte len ako“ zákon
o DPH“), základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane.

34. V súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu o trovách súdneho exekútora súd uvádza, že za

výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami.
Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká
začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká
postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s

exekučnou činnosťou patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 120,00 Eur. Ak sa však vymáhaný
nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý ma podľa zákona
odkladný účinok (lehota 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému),
alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 60,00 eur.

35. V súlade s vyššie uvedeným exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 73,80 Eur, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur +
23 % DPH vo výške 13,80 Eur, pričom súd pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora postupoval
v súlade s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal oprávnených nahradiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia (výrok III.). Exekučný súd konštatuje, že exekučné konanie začína sa výlučne na
návrh oprávneného a že oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musí mať na zreteli
skutočnosť, že znáša isté riziko pri zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie, respektíve zastavení
exekúcie spojené so stratami v súvislosti s úhradou trov exekúcie. Oprávnený by mal pred podaním

návrhunavykonanieexekúciepreskúmaťvšetkymožnédôvody,ktorébymohlizmariťprípadnéúspešné
vymoženie pohľadávky voči v tomto prípade povinným v exekúcií aj so zreteľom vyhnúť sa zbytočným
nákladom spojených s uhrádzaním trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.