Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Pc/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625200862
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7625200862.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, C. E. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené:
F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, I. C., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, C. E., zastúpenému Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že F. G., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX z matky
A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý J. B. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III.OtecmaloletéhoF.G.je povinnýprispievaťnavýživumaloletéhoJ.B.výživnýmvovýške200,-Eur
mesačne, počnúc od 27.02.2025, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Dlžné výživné zo strany otca F. G. pre maloletého J. B.. za obdobie od 27.02.2025 do 13.01.2026 v

celkovej výške 2.014,40 Eur je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 50,-
Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia
čo i len jednej z nich.

V. Styk otca s maloletým súd n e u p r a v u j e.

VI. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

VII. Otec F. G. je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania vo výške 181,35 Eur
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.2.2025 bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany matky maloletého J., ktorým sa
domáhala určenia, že biologickým otcom jej maloletého syna J. je F. G.. Zároveň bol ňou podaný návrh
na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, podľa ktorého maloletý J. má byť zverený do

osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 250,- Eur mesačne
počnúc od narodenia maloletého. V návrhu matka maloletého uviedla, že pred narodením syna sa s ňou
označeným mužom stretávala po dobu cca roka a pol. Ich známosť bola intímneho charakteru. V mesiaci
jún 2021 otehotnela, čo oznámila ňou označenému otcovi dieťaťa. Rozišli sa keď bola v šiestom mesiacitehotenstva. Po narodení dieťaťa sa ňou označený otec o dieťa nezaujímal. Prvýkrát dieťa navštívil
v októbri 2022, kedy doniesol balík plienok a kartón mlieka. Na dieťa nikdy finančne neprispieval, výživné
neuhrádzal, o dieťa sa nezaujímal.

2. Matkou označený otec maloletého F. G. v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 08.06.2025 uviedol,
že s matkou dieťaťa sa začali stretávať v mesiaci jún 2021, kedy už po dvoch týždňoch mu oznámila
tehotenstvo, čo bolo cca týždeň po intímnom styku. Správa ho prekvapila, avšak bol pripravený s matkou
dieťaťa založiť si rodinu. Jeho rodina a známi prejavovali isté pochybnosti o jeho otcovstve k dieťaťu

a isté pochybnosti v ňom vzbudilo aj správanie sa matky. Po rozchode s matkou dieťaťa začal dostávať
informácieotom,žetátosastretávasrôznymimužmi.Ponarodenídieťaťamumatkaposlalazopárfotiek
dieťaťa, vyčítala mu, že na dieťa finančne neprispieva, nezaujíma sa o neho. Z dôvodu jeho pochybnosti
žiadal o DNA testy, čo matka dieťaťa odmietla. Na základe toho nesúhlasil s určením jeho otcovstva
k maloletému.

3. V replike zo dňa 24.06.2025 matka dieťaťa uviedla, že s otcom dieťaťa sa stretávali 2-3 mesiace
pred jej otehotnením. Keď mu tehotenstvo oznámila tešil sa, až kým mu niekto nenarozprával, že ho
podvádza, čo nebola pravda. Napriek tomu začal na ňu žiarliť, v dôsledku čoho sa aj rozišli. Ani po
rozchode neudržiavala s nikým iným intímny vzťah. Potvrdila, že nesúhlasila s testom DNA, keďže matka
otca dieťaťa pracovala v nemocnici. Za dieťaťom bol keď syn mal sedem mesiacov a zdržal sa cca 10

minút, druhý krát doniesol plienky a mlieko. Všetko ostatné pre dieťa musela zaobstarať sama, na výživu
syna neprispieval.

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a to rodným listom maloletého J. B. a K. B., správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov

u maloletého zo dňa 11.06.2025, potvrdením o návšteve materskej školy zo dňa 09.06.2025, mzdovými
listami o príjme matky dieťaťa, daňovými priznaniami za rok 2024 a 2025 a výpismi z osobného účtu za
obdobie 01.01.2022 do 30.05.2025 matkou označeného otca dieťaťa, Znaleckým posudkom č. 27/2025
zo dňa 19.11.2025, potvrdením o príjme matkou označeného otca dieťaťa, správami Okresného úradu
Sabinov, katastrálny odbor zo dňa 04.12.2025, Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Okresný dopravný

inšpektorát zo dňa 10.12.2025 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad zo dňa 02.12.2025, Daňového úradu Prešov zo dňa 09.12.2025, výpisom zo
živnostenského registra a zistil tento skutkový stav:

5. Maloletý J. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky A. B., narodenej XX.XX.XXXX. Otec maloletého

v rodnom liste dieťaťa nie je uvedený. Za otca dieťaťa matka označila F. G., narodeného XX.XX.XXXX,
zo strany ktorého otcovstvo k dieťaťu uznané nebolo.

6. Podľa zhodnej výpovede matky maloletého a ňou označeného otca dieťaťa, pred narodením
maloletého J. mali nechránený pohlavný styk. Matkou označený otec F. G. teda nepoprel nechránený

pohlavný styk v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa s matkou, avšak uviedol, že následne nadobudol
pochybnosti o tom, či dieťa je skutočne jeho.

7. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
analýzaDNA.Podľazáverovznaleckéhoposudkuzodboru:Genetika,odvetvie:DNAanalýzač.27/2025

zo dňa 19.11.2025 genotypová zhoda maloletého dieťaťa J. B. s genotypom označeného muža F. G.
je vo všetkých 16STS polymorfizmoch. Otcovstvo označeného muža F. G. voči maloletému J. B. je
prakticky dokázané.

8. Podľa správy súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 11.06.2025 maloletý J. býva so svojou matkou v 3-izbovom
prenajatom byte spolu so starou matkou. Matka má okrem J. vyživovaciu povinnosť k maloletej K. B., nar.
XX.XX.XXXX. Maloletý J. navštevuje Materskú škôlku v Spišskom Podhradí. Na spoločnú domácnosť
prispieva matka sumou 200,- Eur mesačne.

9. Maloletý J. navštevuje od 01.09.2024 materskú školu, kde sa uhrádza 24,- Eur mesačne školné,
stravné 2,20 Eur denne, 15, Eur raz za polrok ZRPŠ a 5,- Eur za polrok poplatok na hygienické potreby.
UvedenébolozistenézPotvrdeniaMaterskejškolySpišskéPodhradiezodňa09.06.2025.Matkadieťaťana pojednávaní vo veci uviedla, že syn J. naďalej navštevuje materskú školu, kde došlo k zvýšeniu
poplatkov a kde uhrádza vrátane stravného sumu 80,- Eur mesačne.

10. Matka ďalej uviedla, že zdravotný stav syna J. je dobrý. Okrem J. má vyživovaciu povinnosť k dcére
K., ktorá je žiačkou 4. ročníka základnej školy.

11. Z rodného listu maloletej K. B., narodenej XX.XX.XXXX z matky A. B., narodenej XX.XX.XXXX bolo
zistené, že v rodnom liste dieťaťa jeho otec uvedený nie je.

12. Matka maloletého je príjemcom prídavku na dve maloleté deti v sume 120,- Eur mesačne. Matka
maloletého
- v dobe od 01.10.2022 do 31.03.2025 bola poberateľkou rodičovského príspevku, ktorého výška sa
menila v zmysle platných predpisov,
- od 11.09.2023 do 12.08.2024 bola zamestnaná u zamestnávateľa ASCOMP spol. s r.o., Sliač

s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 803,93 Eur,
- od 01.09.2024 do 13.06.2025 bola zamestnaná v spoločnosti Dov - servis s.r.o. priemerným čistým
mesačným príjmom 1 008,79 Eur mesačne (priemer za mesiace september 2024 až máj 2025),
- od 18.08.2025 je zamestnaná v spoločnosti ASCOMP spol. s r.o., Sliač s priemerný čistým mesačným
príjmom za obdobie 08/2025 až 11/2025 vo výške 900,44 Eur.

13. Podľa oznámenia zamestnávateľa matky spoločnosti Dov - servis s.r.o., pracovný pomer bol
ukončený z dôvodu nevyhovujúcej pracovnej doby zamestnankyne v súlade s jej osobnými a rodinnými
možnosťami. Iniciátorkou ukončenia pracovného pomeru bola nadriadená A. B. pre nemožnosť
vykonávať naďalej prácu v požadovanom časovom režime kvôli deťom. Pracovný režim v prevádzke je

organizovaný formou krátkeho a dlhého týždňa, ktorý nie je možné upraviť iným spôsobom.

14. Matkou označený otec maloletého v období od 15.03.2022 nebol príjemcom pomoci v hmotnej
núdzi, ani žiadnym štátnych sociálnych dávok.

15. V období od 01.01.2021 do 12.10.2022 bol zamestnaný v spoločnosti REMOPEL, s.r.o., Sabinov.
Zamestnávateľom mu bola podľa Potvrdenia o príjme vyplatená čistá mzda vo výške 2096,81 Eur za
obdobie mesiacov jún až august 2021 (priemerná čistá mzda za toto obdobie 698,94 Eur) a náhrada
za nemoc spolu vo výške 547,97 Eur za obdobie mesiacov apríl, júl až december 2021. V období od
01.01.2022 do 03.07.2022 mu bola vyplatená náhrada za nemoc vo výške 1 040,- Eur, od 04.07.2022

do 12.10.2022 mal v práci absenciu.

16. V čase od 16.05.2023 do 13.06.2023 bol matkou označený otec dieťaťa zamestnaný v spoločnosti
KOMFOS Prešov, s.r.o. s čistým priemerným mesačným príjmom 329,23 Eur.

17. Matkou označený otec dieťaťa v období od 05.07.2022 do 19.11.2024 bol držiteľom živnostenského
oprávnenia. Podľa ním predložených Daňových priznaní a potvrdenia Daňového úradu Prešov uviedol
- za zdaňovacie obdobie roku 2023 príjem zo závislej činnosti vo výške 760,29 Eur, poistné vo výške
101,83 Eur, základ dane vo výške 658,46 Eur, príjem zo živnosti vo výške 6.800,- Eur, výdavky vo výške
4.913,78 Eur, základ dane vo výške 1.886,22 Eur. Celkový základ dane za rok 2023 bol 2.544,68 Eur,

- za zdaňovacie obdobie roku 2024 príjem zo závislej činnosti vo výške 2.900,93 Eur, poistné vo výške
388,67 Eur, základ dane § 5 vo výške 2.512,26 Eur, príjem zo živnosti (§ 6 zákona) vo výške 2.590,00
Eur, výdavky § 6 vo výške 1.059,74 Eur, základ dane § 6 vo výške 1.530,26 Eur. Celkový základ dane
za rok 2024 bol 4.042,52 Eur.

18. Od 01.10.2024 je matkou označený otec dieťaťa zamestnaný u zamestnávateľa Automobilové
opravárne MV SR s priemerným čistým mesačným príjmom 997,85 Eur.

19. Matkou označený otec maloletej podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste
vlastníctva č. XXX v katastrálnom území I. C. v podiele 1 k celku titulom darovacej zmluvy z roku 2013.

20. Podľa správy OR PZ v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát v Sabinove domnelý otec maloletého
má evidované motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA od 10.12.2018.21. Muž,ktoréhootcovstvomábyťurčenéuviedol,žežijevspoločnejdomácnostisrodičmiabratom,na
domácnosť prispieva sumou 200,- Eur mesačne. Vzhľadom na zdravotné problémy užíva magnézium,
za ktorý platí 15,- Eur mesačne. Spláca pôžičku po 100,- Eur mesačne, ktorú čerpal na kúpu motorového

vozidla.

22. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

23. Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v dobe rozhodnej pre počatie maloletého
J. došlo medzi matkou dieťaťa a ňou označeným otcom dieťaťa k nechránenému pohlavnému styku.

Z uvedeného dôvodu bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Znalcom z odboru genetiky bolo
potvrdené otcovstvo matkou označeného muža k maloletému J., keďže znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že maloleté dieťa J. G. má genotypovú zhodu vo všetkých 16 STR polymorfizmoch
s genotypom označeného muža F. G.. Súd preto určil, že otcom maloletého je matkou označený muž
F. G..

25. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

32. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.35. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

36. Rodičia maloletého J. nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého od jeho narodenia
zabezpečuje matka. Prešetrením pomerov u maloletého neboli zistené v starostlivosti matky o dieťa
žiadne nedostatky. Otec maloletého od jeho narodenia dieťa nenavštevoval (resp. navštívil ho len

dvakrát v útlom veku), nie je medzi nimi vytvorený žiaden vzťah. Z uvedených dôvodov súd maloletého
J. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej zároveň bolo priznané právo a povinnosť zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok.

37. Matka a otec dieťaťa nežiadali upraviť styk otca s dieťaťom. Matka pritom prehlásila pred súdom, že
bude umožňovať otcovi stretávať sa so synom. Poukazujúc na to, súd styk otca s dieťaťom neupravoval.

38. Základnými kritériami pre určenie konkrétnej výšky výživného pre všetky druhy vyživovacej
povinnosti sú na strane oprávneného jeho relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného jeho
možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatrí len výživa, ale
aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace so vzdelaním dieťaťa,

rozvojom jeho záujmov. Odôvodnené potreby sú tak závislé predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu.

39. MaloletýJ.jevpredškolskomveku.Od01.09.2024navštevujepredškolskézariadenie,čímsazvýšili
výdavky dieťaťa v súvislosti s úhradou poplatkov a stravného v škôlke, ale nepochybne aj v súvislosti

so zakupovaním oblečenia pre dieťa. V súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa, matka nemá zvýšené
výdavky.

40. Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada vždy
aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

41. Matka má, okrem maloletého J. vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére K., ktorá je žiačkou 1.
stupňa základnej školy. S deťmi žije v domácnosti u svojej matky, v 3- izbovom prenajatom byte. Matka
je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca 900,- Eur mesačne. U matky maloletého,
okrem uvedených skutočností súd prihliadol aj na to, že vzhľadom na vek maloletého sa podieľa na

uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa hlavne osobnou starostlivosťou, na ktorú skutočnosť je súd
povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona
o rodine.

42. Otec maloletej je od 01.10.2024 zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške

997,85 Eur. V období pred 01.10.2024 bol otec určité obdobie zamestnaný avšak s nižším príjmom,
než ktorý dosahuje v súčasnej dobe a taktiež z podnikania podľa oznámenia daňového úradu dosahoval
nižšie príjmy. Okrem maloletého J. otec dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemá.

43. Súd vzal pri určení výživného do úvahy, že okrem ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému

dieťaťu a nákladov na bývanie má otec dieťaťa všeobecne výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy,
ošatenia. Takéto výdavky má však aj matka maloletého. Pokiaľ sa týka splácania úveru čerpaného na
zakúpenie vozidla, súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, preto z príjmu povinného rodiča je potrebné uhradiť najprv výživné a až

následne ostatné výdavky, a práve tieto ostatné výdavky musí prispôsobiť zostávajúcej sume. Okrem
toho, podľa vyjadrenia otca jedná sa o splácanie úveru vo výške 8000,- Eur, ktorý je splácaný už 7 rokov
po 100,- Eur mesačne a teda je zrejme, že tento úver k krátkej dobe bude splatený.

44. Súd ďalej poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe sa výška súdom určeného výživného

pohybuje spravidla v rozmedzí 20 % až 30 % príjmu povinného rodiča, berúc do úvahy zásadu, že
životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov).45. Právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona
nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Určitou pomôckou môže byť i
Metodika pre výpočet výživného zverejnená Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom

odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax
súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako nezáväzná pomôcka. Pri veku oprávneného 0-5
rokov t.j. v predškolskom veku a jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, výživné predstavuje
18 % čistého príjmu.

46. V súčasnej dobe priemerný čistý mesačný príjem otca dieťaťa je 997,85 Eur, z čoho 18 % je
179,60 Eur. Súd však prihliadol k tomu, že maloletý navštevuje už predškolské zariadenia, teda nie
je v celodennej osobnej starostlivosti matky. Okrem toho doposiaľ t.j. od narodenia dieťaťa otec na
jeho výživu ničím neprispieval. V neposlednom rade je tiež potrebné poukázať na to, že otec dieťaťa
potvrdil, že bol párkrát hrať ako DJ s tým, že podľa neho malo ísť o vrátenie dlhov, čo však z jeho strany
preukázané nebolo.

XX. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd zo strany otca pre maloletého určil výživné v sume 200,-
Eur mesačne, čo predstavuje cca 20 % z jeho terajšieho príjmu a v prevyšujúcej časti návrh matky,
čo do výšky výživného zamietol.

48. Výživné súd určil od 27.02.2025 t.j. od začatia tohto konania. V časti určenia výživného pre
maloletého J. za obdobie od jeho narodenia t.j. od 15.03.2022 do 26.02.2025 súd návrh zamietol
poukazujúc na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Návrh na začatie konania bol v danej veci
podaný na tunajšom súde dňa 27.02.2025. Spätne od obdobia pred začatím konania (najviac tri roky)
je možné priznať výživné pre maloleté dieťa len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto

dôvody v konaní neboli preukázané. Matka dieťaťa poukázala len na to, že čakala, že otcovstvo k dieťaťu
nebude musieť riešiť súdne. Na druhej strane z dokazovania je zrejme, že minimálne v čase, keď mal
maloletý J. sedem mesiacov, otec dieťaťa žiadal matku o vykonanie testov DNA a teda matke dieťaťa
muselo byť zrejme, že pochybuje o svojom otcovstve a z toho dôvodu nedôjde k súhlasnému určeniu
otcovstva rodičmi.

49. Výživné pre maloletého bolo určené od 27.02.2025, pričom z dokazovania je nesporné, že otec za
uvedené obdobie do rozhodnutia súdu na výživu dieťaťa ničím neprispel. Vzhľadom k tomu súd rozhodol
aj o dlžnom výživnom zo strany otca pre maloletého za obdobie od 27.02.2025 do 13.01.2026, ktoré
vypočítal nasledovne:

- pomerná časť za mesiac február 2025 t.j. 200,- Eur delene 28 dní krát 2 dní t.j. 14,40 Eur,
- mesiace marec až december 2025 t.j. 10 mesiacov krát 200,- Eur t.j. 2000,- Eur,
t.j. dlžné výživné spolu 2014,40 Eur.

50. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,

rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

51. Vzhľadom na výšku určeného výživného, ako aj výšku dlžného výživného súd umožnil otcovi platiť

dlžné výživné v splátkach po 50,- Eur počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, avšak
s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky dlžného výživného sa stane splatným celý dlh.

XX. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

53. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva

a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí
mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko
nevzhliadol dôvody na rozhodnutie o trovách konaniach podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku.
V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon
však pripúšťa výnimky, pričom prvou výnimkou je práve § 53 Civilného mimosporového poriadku, ktoré
pripúšťa v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v
konaní. Súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah
takto priznanej náhrady s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V danom prípade súd poukazuje

na okolnosti veci, najmä na skutočnosť, že návrh nebol podaný skôr potom, čo bolo zrejme, že nedôjde
k súhlasnému určeniu otcovstva a preto považoval za spravodlivé rozhodnúť o náhrade trov konania
podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

56. Trovy konania štátu vo výške 181,35 Eur súd zaviazal zaplatiť mužovi, ktorého otcovstvo bolo v
konaní určené. Výška trov štátu predstavuje rozdiel medzi preddavkov na znalecké dokazovanie vo

výške 300,- Eur a vyplateným znaleckým vo výške 481,35 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.