Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725201122
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6725201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,
C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX/XX, XXX XX F., proti manželovi: D. B., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXX/X, XXX XX A., zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Drahomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o návrhu na rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva: D. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve trvale pobytom ako matka
E. XXXX/XX, XXX XX F., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny Zvolen, o odvolaní otca maloletých detí proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
11P/42/2025-157 zo dňa 04. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. v spojení so závislým výrokom VI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom okresného súdu podľa výroku I. bolo manželstvo D. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX a A.
B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX, rozvedené.

Podľa výroku II. okresný súd zveril maloleté deti G. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa výroku III. obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach.
Výrokom IV. (poznámka krajského súdu: napadnutý odvolaním otca maloletých detí) bolo rozhodnuté
o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 180,- Eur
mesačne a na výživu maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 220,- Eur mesačne vždy do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Podľa výroku V. styk otca s maloletými deťmi sa neupravil a výrokom VI. o trovách prvoinštančného
konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, jeho
odôvodnenie, vyjadrenie manžela navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, rozsah vykonaného
dokazovania a za aplikácie ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5,

§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Podľa vykonaného dokazovania mal za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávaťobnovenie manželského spolužitia. Medzi navrhovateľkou a manželom dochádzalo počas manželstva
ku konfliktom, ktoré postupne prerástli do fyzických útokov zo strany manžela na navrhovateľku. Manžel
rozvrat manželstva nerozporoval. Manželia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka

spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť v marci 2025 a manžel navrhovateľky sa v čase
konania okresného súdu nachádzal vo väzbe od 18.02.2025. Manželia od incidentu, ktorý sa stal vo
februári 2025, t.j. viac ako pol roka spolu nekomunikujú, nestretávajú sa, nehospodária spoločne a ani
iným spôsobom nežijú manželským životom. Žiaden z manželov nevyjadril vôľu obnoviť manželské
spolužitie. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a manžel vyjadril súhlas s rozvodom. Okresný

súd dospel k záveru, že manželstvo v súčasnosti nenapĺňa svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú
vážne narušené a trvalo rozvrátené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto
manželstvo účastníkov rozviedol.

4. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky/matky, ktorá podľa vykonaného
dokazovania mala vytvorené podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti a výchovy o maloleté

deti, ako aj pre naplnenie ich potrieb a priaznivý psychický a sociálny vývin. Túto skutočnosť potvrdil
aj kolízny opatrovník opakovaným šetrením pomerov v domácnosti navrhovateľky/matky, keď nedošlo
k zisteniu žiadnych nedostatkov. Navrhovateľka/matka s maloletými deťmi v marci 2025 opustila
spoločnú domácnosť manželov a v súčasnosti býva v 3-izbovom byte vo F., ktorý je vo vlastníctve
jej brata. Navrhovateľka/matka zabezpečuje maloletým deťom riadnu starostlivosť a otec so zverením

maloletých detí do jej osobnej starostlivosti súhlasil.

5. Podľa § 28 Zákona o rodine okresný súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok v bežných veciach, pretože ani jeden z rodičov nebol pozbavený výkonu
rodičovských práv a povinností. Na podstatných veciach ohľadom maloletých detí sú povinní vždy sa

dohodnúť obidvaja rodičia spoločne. V prípade, ak by sa nedohodli, na návrh niektorého z nich môže
v podstatnej veci maloletého dieťaťa rozhodnúť súd.

6. Pri určení vyživovacej povinnosti okresný súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné

nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa a starať sa o seba sám. Pokiaľ ide
o povinného okresný súd prihliadal na jeho schopnosti a možnosti, teda na to, čo je objektívne možné,
abyzarobilsohľadomnasvojvek,zdravotnýstav,kvalifikáciu,odbornosť,nadanie,vedomosť,zručnosti,
pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Zohľadňuje sa aj, či povinný má vyživovaciu povinnosť voči

iným osobám. Ak na strane povinného dôjde k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd je
povinný skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli.

7. Okresný súd skúmal skutočné a odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadol na výdavky matky
s tým, že za skutočné a odôvodnené potreby maloletých detí považoval: 1/3 mesačných nákladov na

bývanie vo výške 150,- Eur, TV 5,- Eur, internet 16,- Eur, 1/12 poplatku za komunálny odpad 13,33 Eur,
spolu v celkovej výške 61,44 Eur na každé maloleté dieťa. Pri maloletej G. okresný súd považoval za
skutočný a odôvodnený mesačný náklad: 160,- Eur na stravu, 50,- Eur na oblečenie a obuv, 20,- lieky
adoplnkyvýživy,10,-Eurnadrogériuakozmetiku,3,33Eurnaortopedickúobuv(1/12zosumy40,-Eur),
12,50 Eur na výdavky v materskej škole a na voľný čas maloletej, spolu v celkovej výške 255,83 Eur.

Pri maloletej D. okresný súd považoval za skutočný a odôvodnený mesačný náklad: 160,- na stravu,
60,- Eur na cestovné do školy, 50,- Eur na oblečenie a obuv, 20,- Eur na lieky a doplnky výživy, 10,- Eur
na drogériu a kozmetiku, 11,- Eur poplatok ZUŠ, 3,33 Eur na ortopedickú obuv (1/12 zo sumy 40,- Eur),
12,50 Eur na výdavky v základnej škole a na voľný čas maloletej, 5,- Eur na mobilný telefón maloletej,
spolu v celkovej výške 331,83 Eur.

Náklad na mobilný telefón maloletej D. okresný súd nepovažoval za odôvodnený v plnej výške 10,-
Eur mesačne podľa tvrdenia matky, avšak prihliadol na to, že maloletá denne dochádza do školy
do iného mesta a mobilný telefón z tohto dôvodu potrebuje a ako odôvodnený a primeraný výdavok
považoval náklad vo výške 5,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o iné náklady uvedené navrhovateľkou/
matkou (napr. úrazové poistenie), tieto okresný súd nepovažoval za odôvodnené a nevyhnutné. Za

bývanie navrhovateľky a maloletých detí okresný súd považoval za skutočný a odôvodnený výdavok
sumu vo výške 150,- Eur mesačne (priemerný náklad za energie v 3-izbovom byte). Navrhovateľka/
matka je podielovou spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností, ktoré využívajú iné osoby (brat, matka,
strýko), pričom za užívanie týchto nehnuteľností nepoberá od týchto osôb žiaden nájom a sama jenútená žiť s maloletými deťmi v nájme u svojho brata, ktorý zároveň bezodplatne užíva nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve navrhovateľky/matky. Z tohto dôvodu okresný súd nepovažoval za opodstatnený
celkový náklad navrhovateľky/matky na bývanie vo výške 400,- Eur, ale len 150,- Eur.

8. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd zohľadnil to, že osobnú starostlivosť o maloleté deti
v súčasnosti zabezpečuje výlučne navrhovateľka/matka a otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
Okresný súd vychádzal z možností, majetkových pomerov otca maloletých detí a prihliadol aj na to,
že v čase konania okresného súdu bol vo väzbe od 18.02.2025. Posledný pracovný pomer ukončil na

svoju žiadosť dňa 10.01.2025. Z potvrdenia o výške príjmu otca maloletých detí na č.l. 87 vyplynulo,
že otec maloletých detí v období od 03/2024 do 01/2025 (pracovný pomer bol ukončený k 10.01.2025)
dosahoval čistý mesačný príjem vo výške cca 1.903,- Eur mesačne, do ktorého príjmu nebol započítaný
daňový bonus, pretože zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky/matky otec
stratilmožnosťpoberaťdaňovýbonusnamaloletédeti.Danýpríjemokresnýsúdpovažovalzaprimeraný
pracovnej pozícii otca v rámci regiónu a za primeraný aj vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie

a pracovné skúsenosti otca. Otec maloletých detí neuviedol žiadne objektívne príčiny, pre ktoré svoj
pracovný pomer v januári 2025 na vlastnú žiadosť ukončil. Súd prvej inštancie konštatoval, že je
v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí dosahovať príjem vo výške najmenej 1.903,- Eur
mesačne. Hoci otec maloletých detí počas výkonu väzby mal obmedzené možnosti výkonu zárobkovej
činnosti, okresný súd prihliadol na to, že inštitút väzby má dočasný charakter. Vzhľadom na dĺžku trvania

väzby, s prihliadnutím na termín hlavného pojednávania v trestnej veci na 17.09.2025, nebolo možné
z dlhodobého hľadiska predpokladať ďalšie trvanie väzby, resp. nebolo možné z dlhodobého hľadiska
väzbu otca maloletých detí považovať za skutočnosť, ktorá by otca do budúcna obmedzovala vo výkone
zárobkovej činnosti. Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy
svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má (alebo môže mať) negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. Okresný súd mal za to, že bolo namieste aplikovať princíp potencionality
príjmu v danej veci. Pokiaľ sa otec maloletých detí svojim konaním, čo i len na určitý čas dostal do
situácie, keď nedosahuje príjem, táto skutočnosť nemôže byť na úkor maloletých detí. V prípade, že
by v trestnom konaní bolo rozhodnuté o vine a treste otca maloletých detí a uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, v dôsledku čoho by došlo k poklesu alebo strate príjmov otca maloletých detí, ani

táto skutočnosť nemôže byť na úkor maloletých detí a nie je to dôvod, pre ktorý by nemal byť uplatnený
princíp potencionality príjmov, podľa ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej
platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z potencionálnych príjmov,
tzn. z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (rozsudok NS SR sp. zn.

2Cdo/236/2018).

9. Otec maloletých detí uvádzal, že nie je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
v rozsahu väčšom ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom si
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplnil ani len v minimálnom rozsahu. Otec maloletých

detí disponoval zostatkom na bankových účtoch vedených vo G., H. (k 05.08.2025 celkom 1.875,70
Eur) a v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. (k 06.08.2025 celkom 1.725,54 Eur) spolu v celkovej výške
3.601,24 Eur, teda aj po takmer 6 mesiacoch väzby disponoval finančnými prostriedkami, z ktorých
mohol uhrádzať výživné na maloleté deti.

10. Okresný súd určil výživné na maloletú G. vo výške 180,- Eur mesačne a na maloletú D. vo výške
220,- Eur mesačne, ktoré výživné pokrýva čiastočne odôvodnené potreby maloletých detí, odzrkadľuje
príjmové možnosti otca maloletých detí a jeho majetkové pomery a zároveň zohľadnilo skutočnosť, ktorý
z rodičov a v akom rozsahu zabezpečuje maloletým deťom osobnú starostlivosť. Pri určení vyživovacej
povinnosti otca okresný súd prihliadol aj na tzv. „tabuľkové výživné“ v zmysle metodiky Ministerstva

spravodlivosti SR, keď výživné povinnej osoby na 2 maloleté deti, pokiaľ otec nemá inú vyživovaciu
povinnosť, vo veku X a XX rokov môže predstavovať až 12 % a 16 % z príjmu povinnej osoby. Výživné
určené okresným súdom preto neprekročilo ani odporúčané tabuľkové výživné a blíži sa k hodnotám
stanoveným na základe uvedenej metodiky. Napriek skutočnosti, že otec maloletých detí počas výkonu
väzby dosahoval len zanedbateľný príjem (vykonával prácu len počas 3-och dní v mesiaci 05/2025),

finančné úspory, ktorými disponuje postačujú na úhradu okresným súdom určeného výživného na
obdobie 9 mesiacov a súčasne nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by tieto finančné prostriedky nebolo
možné použiť na úhradu výživného, ktoré má prednosť pred inými výdavkami rodičov.11. Okresný súd uviedol, že neupravoval styk otca s maloletými deťmi, keďže v čase rozhodovania
okresného súdu sa otec maloletých detí nachádzal vo väzbe a ani úpravu styku nežiadal. Navrhovateľka/
matka maloletých detí zároveň uviedla, že v prípade prepustenia otca na slobodu mu nehodlá v styku

s maloletými deťmi brániť.

12. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže neboli zistené dôvody pre priznanie náhrady trov konania
ani jednému z účastníkov, ktorí naviac ani náhradu trov nežiadali.

13. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca, v zákonnej
lehote podal odvolanie otec maloletých detí s návrhom na zrušenie rozsudku okresného súdu v tejto
časti a vrátenie veci na ďalšie konanie, prípadne vo výroku IV. rozsudok okresného súdu zmeniť tak,
že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Otec maloletých detí namietal, že okresný súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uviedol, že rozhodnutie nemá povahu spravodlivého rozhodnutia a nemá oporu
v základných princípoch právneho štátu, nie je dostatočne, vyčerpávajúco odôvodnené, čo predstavuje
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je dosť

rozsiahle, opisuje zistený skutkový stav s tým, že podľa otca maloletých detí na viac ako piatich stranách
sa tieto vyjadrenia opakujú. Zo skutkového stavu vyplynulo, že v čase rozhodnutia okresného súdu otec
maloletých detí nemal žiaden príjem, bol väzobne stíhaný. Okresný súd neprihliadol ani na skutočnosti
uvádzané matkou maloletých detí, kedy jej výdavky a príjem boli vo veľkom rozdiele, ak uviedla čistý
mesačný príjem cca 620,- Eur mesačne a výdavky vyčíslila na 1.506,- Eur s odôvodnením, že jej

pomáhajú brat s matkou. Podľa otca maloletých detí matka uvádzala nepravdivé informácie ohľadom
svojho príjmu. Konanie matky je podľa otca špekulatívne. Sama uviedla, že býva v nájme u brata (v jeho
byte), avšak brat obýva nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou je aj matka. Jednoduchšie by bolo znížiť
výdavky tým spôsobom, že by išla bývať do nehnuteľnosti, kde má spoluvlastnícky podiel a podieľať
sa primerane na chode domácnosti, ako by mala hradiť náklady na domácnosť len sama. V období

väzby otcovi maloletých detí museli finančne vypomáhať jeho matka a sestra. Záleží mu na maloletých
deťoch, je ochotný riadne prispievať v čase, keď to bude v jeho silách a schopnostiach tak, aby boli
všetky potreby maloletých detí uspokojené. Nie je pravdou, že by s deťmi nemal vytvorený blízky vzťah,
resp., že by sa o ne nezaujímal. Poukázal na ust. § 62 ods. 3, 5 Zákona o rodine a žiadal upraviť výživné
v zmysle odvolacieho petitu. Súčasne požadoval, aby bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu

upovedomený o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom v tejto veci.

14. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny. Okresným súdom určené výživné považovala za primerané, spravodlivé, ktoré
zodpovedá veku, potrebám a záujmom maloletých detí, ako aj možnostiam oboch rodičov. Otcovi

maloletých detí, ktorý je zdravý, nič nebráni sa riadne zamestnať. I napriek tomu je dobrovoľne bez
práce, aby dosiahol čo najnižšie výživné. Jeho konanie považovala za špekulatívne. Podľa matky sa
otec maloletých detí chce vyhnúť vyživovacej povinnosti. Býva v ich spoločnom 3-izbovom byte, ktorý
muselaspolusmaloletýmideťmiopustiť.Domovánehnuteľnosť,naktorúotecmaloletýchdetípoukazuje
v odvolaní, nie je natoľko veľká, aby spolu s deťmi v nej mali vlastný priestor a súkromie. Býva v nej

jej brat s rodinou a stará matka maloletých detí, t.j. jej matka. Z jej strany je vyvíjané úsilie k tomu, aby
zabezpečila maloletým deťom životný štandard, ktorý je pre ich vývoj a vývin potrebný.

15. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých detí prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Uviedol, že na deti riadne prispieval a prispieva aj toho času, čomu nasvedčuje aj uhradené výživné,

preto tvrdenia matky maloletých detí v tomto smere sú nepravdivé. Po prepustení z väzby sa snaží
zamestnať, aby mohol adekvátne prispievať na výživu maloletých detí. Nemá však príjem, ktorým by
pokryl okresným súdom určené výživné a súčasne ktorým by pokryl aj svoje bežné výdavky. Deti má
rád a nasvedčuje tomu aj vzťah s maloletou D.. Kontakt s maloletou G. udržiaval aj počas výkonu
väzby. Snaží sa zamestnať a znova začleniť do spoločnosti, avšak považoval za spravodlivé, aby boli

zohľadnené aj jeho potreby, jeho situácia, kedy momentálne nie je v jeho možnostiach prispievať tak
vysokým výživným, ako bolo určené.

16. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote otcom maloletých detí proti rozsudku okresného súdu do výroku IV. o vyživovacej

povinnosti otca maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý
verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66, CMP v dotknutom výroku
IV. a vo vyvolanom odvolacom konaní bol v tejto výrokovej časti v spojení so závislým výrokom VI.
o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2

CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/3/2026-206
zo dňa 27.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 27.01.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj
oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku otcovi maloletých detí prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu na e-mailovú adresu H., na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Predmetom odvolania podaného otcom maloletých detí bol rozsudok okresného súdu vo výroku IV.,
ktorým bola otcovi maloletých detí uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej G. výživným vo
výške 180,- Eur mesačne a na výživu maloletej D. výživným vo výške 220,- Eur mesačne.

20. Podstatou odvolania podaného otcom maloletých detí bolo namietanie nespravodlivého rozhodnutia,

nedostatočného odôvodnenia, neprihliadanie na výdavky a príjem matky maloletých detí, medzi ktorými
bol veľký rozdiel, ak uviedla čistý mesačný príjem cca 620,- Eur a výdavky vyčíslila na 1.506,- Eur,
namietanie, že matka žiadnym spôsobom neeliminuje výdavky, ak býva v nájme u brata, pokiaľ by mohla
bývať v nehnuteľnosti, kde má spoluvlastnícky podiel a pomerne sa podieľať na chode domácnosti.
Podľa otca okresným súdom určené výživné nezohľadňuje jeho schopnosti a možnosti, keď v období

väzby mu museli finančne vypomáhať jeho matka a sestra.

21. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov otca maloletých detí nebol
relevantný. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu vo
výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca maloletých detí a odôvodnením viažucim sa k tejto výrokovej

časti a za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.

22. Napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku IV. a k tomuto výroku sa viažuce odôvodnenie je
rozsudkom s náležitosťami vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné súhlasiť s odvolaním
otca maloletých detí, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok riadneho odôvodnenia, ak

súdom prvej inštancie bolo vyjadrené, aké dôkazy boli v konaní vykonané, ich vyhodnotenie a následne
uvedená právna kvalifikácia zisteného skutkového stavu veci. To, že okresný súd sa nestotožnil
s obranou otca maloletých detí a s navrhovanou sumou jeho vyživovacej povinnosti, nie je možné
vyhodnotiť ako zásah do jeho práv. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce sa k výroku IV.
sa vysporiadalo s rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho záver je dostatočne vysvetlený s poukazom na

právne vyhodnotenie, ktoré okresný súd prijal.

23. Z rozsudku okresného súdu, z výroku II. vyplynulo, že maloleté deti G. a D. boli zverené do osobnej
starostlivostimatky,načovecnesprávnymspôsobomnadväzovalorozhodnutieovyživovacejpovinnosti
otca voči maloletým deťom. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti okresný súd dôsledne aplikoval ust.

§ 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe riadne vykonaného dokazovania prihliadol na
odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj potencionálne možnosti a schopnosti otca maloletých detí.
Podľa odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd ustálil pri maloletej G. mesačné
výdavky v celkovej výške 255,83 Eur a pri maloletej D. v sume 331,83 Eur mesačne. Odôvodnenosť
okresným súdom ustálených výdavkov maloletých detí otec v odvolaní nerozporoval. Pri ustálených,

odôvodnených mesačných potrebách maloletých detí krajský súd nezistil ich nesprávnosť, a preto z nich
vychádzal aj pri posudzovaní odvolania podaného otcom maloletých detí.24. Z konania a rozhodovania okresným súdom bolo zrejmé, že išlo o prvé určenie výživného otcovi
maloletých detí. Maloletá G. je vo veku X rokov, u ktorej vzhľadom k odôvodneným potrebám okresný
súd určil výživné 180,- Eur mesačne a maloletá D. má XX rokov, u ktorej bolo otcovi určené výživné vo

výške 220,- Eur mesačne. Vzhľadom k odôvodneným a ustáleným výdavkom a potrebám maloletých
detí,ichveku,okresnýmsúdomurčenávýškavyživovacejpovinnostiotcovipodľavýrokuIV.spĺňakritéria
vyplývajúce z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to zohľadnenie odôvodnených potrieb maloletých detí
akooprávnenýchosôbasúčasnerešpektujeajdruhézákonnékritériumztohtoustanoveniavyplývajúce,
a to schopnosti a možnosti otca ako povinného.

Výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali, že v období od 03/2024 do 01/2025 otec
maloletých detí dosahoval čistý mesačný príjem vo výške cca 1.903,- Eur, pričom z potvrdenia
zamestnávateľa F. I., H., D. J. X, XXX XX A. zo dňa 07.08.2025 (č.l. 96 spisu) vyplynulo, že otec
maloletých detí ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu. Otec maloletých
detí nepreukázal objektívne dôvody ukončenia tohto pracovného pomeru na vlastnú žiadosť, preto
bolo namieste, pokiaľ okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca maloletých detí vychádzal

z takto dosahovaného čistého mesačného príjmu, ktorý na základe princípu potencionality má otec
ako povinný v rámci svojich možnosti a schopnosti dosahovať. Pokiaľ aj otec maloletých detí na
prechodný čas bol vo výkone väzby, táto skutočnosť nemohla mať relevantný vplyv na okresným súdom
určenú vyživovaciu povinnosť otcovi maloletých detí, ak výživné sa určuje do budúcna. Vzhľadom
k schopnostiam a možnostiam otca ako povinného rodiča z vyživovacej povinnosti, jeho doterajšie

pracovnézručnostiuposlednéhozamestnávateľaF.I.,H.,bolonamiesteaplikovaťpotencionalitupríjmu,
ktorývychádzalajzpríjmuuposlednéhozamestnávateľavsume1.903,-Eurvčistommesačne,ktorému
zodpovedá okresným súdom určená vyživovacia povinnosť otcovi maloletých detí.

25. K správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku IV. sa poukazuje aj na ustálenú

rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej na zníženie (stratu)
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa
20.02.2019). Samotný výkon väzby, ktorý naviac bol dočasného charakteru, nemohol zasiahnuť do
správne ustálenej potencionality príjmu u otca maloletých detí, ak už aj súdna prax konštatovala, že

pokiaľ sa rodič svojim konaním pripravil o možnosť zabezpečiť si pravidelný príjem nevyhnutný na výživu
maloletých detí kvôli uvaleniu väzby alebo uloženého trestu odňatia slobody, túto skutočnosť nie je
možné vykladať na ťarchu výživou odkázaných maloletých detí tak, ako vecne správne skonštatoval
okresný súd v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

26. Na základe uvedeného preto nebol relevantný odvolací dôvod otca maloletých detí, ktorý namietal,
že výrokom IV. napadnutého rozsudku okresného súdu jemu určená vyživovacia povinnosť by
nezodpovedala jeho schopnostiam a možnostiam.

27. Otec maloletých detí v odvolaní rozporoval aj čistý príjem matky maloletých detí cca 620,- Eur

mesačne a nepomer medzi týmto príjmom a výdavkami. Je nepochybné, že vyživovaciu povinnosť majú
obidvaja rodičia maloletých detí, avšak matka zdôvodnila svoj príjem, ako aj, že na vyšších výdavkoch
oproti jej príjmu sa podieľajú jej brat a matka, ktorí jej pomáhajú. Je potrebné však zdôrazniť, že pri
zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto výlučne zabezpečuje, sa táto vo
finančnom ohodnotení premieta do podielu, akým sa matka zúčastňuje na vyživovacej povinnosti svojich

maloletých detí. V okolnostiach danej veci za aplikácie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine bolo nosné
a určujúce vyhodnocovanie zákonnej podmienky, a to schopnosti a možnosti otca maloletých detí ako
povinného na plnení vyživovacej povinnosti z jeho strany a jej určenia.

28. Krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od vecne správnych záverov vyjadrených

okresným súdom, a preto z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach na závery okresného
súdu odkazuje za stavu, že určená vyživovacia povinnosť otcovi maloletých detí zohľadňovala aj
východiská Metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike vydanej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, keď sa prihliadlo na potencionálny čistý príjem otca maloletých detí ako povinného
rodiča, bola priradená životná etapa maloletých detí, otec nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem dvoch

maloletých dcér, za zohľadnenia aj výlučnej starostlivosti o maloleté deti matkou.

29. Ak otec maloletých detí namietal výdavkové položky u matky, že tieto by bolo možné eliminovať
zmenou miesta bývania matky s maloletými deťmi, a to v domovej nehnuteľnosti, v ktorej jespoluvlastníčkou, tak túto obranu už zohľadnil okresný súd v odseku 14. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď pri výdavku matky maloletých detí na bývanie vo výške 400,- Eur zohľadnil len 150,- Eur.

30. Otec ako povinný rodič má vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby si zabezpečil príjem k plneniu
si vyživovacej povinnosti, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami, ak táto predstavuje primárnu
a základnú zákonnú povinnosť otca ako rodiča maloletých detí.

31. V zmysle uvedených zhodnotení bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV.

o vyživovacej povinnosti otca maloletých detí v spojení so závislým výrokom VI. o trovách
prvoinštančného konania potvrdený za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu
pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.