Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325011034
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325011034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného A.

B., stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek
3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Galante dňa 28. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, adresa na doručovanie E. F. XXX,
tohto času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

od presne nezisteného obdobia približne od roku 2018 do presne nezistenej doby mesiaca december
2024, v tom čase ako druh poškodenej G. B. na adrese ich spoločného prechodného bydliska, v
rodinnom dome v obci E. F. H. XXX, v prevažnej miere pod vplyvom alkoholických nápojov, opakovane a
pravidelne slovne aj fyzicky napádal svoju družku G. B., takým spôsobom, že ju obviňoval z nevery, čoho
následkom dochádzalo medzi nimi k hádkam, počas ktorých ju pravidelne aspoň raz za mesiac fyzicky
napadol fackou otvorenou dlaňou na jej tvár, sácaním, drganím, čím jej minimálne dvakrát spôsobil

zlomeniny kostí na malíčkoch oboch rúk, ktoré jedno zranenie si dala v tej dobe ošetriť a druhé nie,
nedovoľoval jej slobodne a voľne sa pohybovať po obci Dolné Saliby bez sprievodu alebo bez vedomosti
o tom, kam práve v tom čase ide a čo ide robiť, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, následne od
nezisteného dňa v mesiaci december roku 2024, po jej odsťahovaní sa z predmetného rodinného domu
do obcou prideleného nájomného bytu na adrese E. F. H. XXX až do dňa 26.04.2025 ju na dennej
báze aktívne po obci Dolné Saliby vyhľadával, keď bola doma, tak sledoval jej byt, denne jej písal SMS
správyavykonávaltelefonickéhovorysožiarlivostnýmobsahom,vyklopkávalnaoknojejbytuaneustále
zisťoval kde a v koho spoločnosti sa nachádza, a preto minimálne štyrikrát počas tejto doby zavolala

pomoc policajnej hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstice, ktoré konanie vyvrcholilo, keď
ju dňa 26.04.2025 v čase okolo 17.00 hod. v obci Dolné Saliby vyhľadal keď sa bicyklovala v časti Pered
so svojimi maloletými deťmi a po tom čo sa s ním odmietla rozprávať, ju fyzicky napadol úderom do
jej tela v dôsledku čoho spadla zo svojho bicykla na vedľa stojaci bicykel svojho syna a týmto konaním
jej spôsobil ľahké poranenie lakťa na pravej ruke (pomliaždenie), ktoré si nechala jednorazovo ošetriť
v Nemocnici s poliklinikou Galanta, pričom uvedeným konaním zároveň v poškodenej G. B. dlhodobo
vyvolával strach a stres,

t e d a :

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresu,citovýmvydieranímainýmsprávaním,ktoré
ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l :zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2
Trestného zákona a § 39 odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8

(osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 08.10.2025 obžalobu na obvineného A. B., nar.

XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare) pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.11.2025 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň jeho spáchanie
oľutoval. Zmenu svojho postoja v konaní pred súdom odôvodnil tým, že mal dostatok času nad vecou
rozmýšľať a po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že skutok spáchal tak, ako je mu kladené za vinu
a ľutuje ho, ktoré odôvodnenie súd považoval za dostatočné a vyhlásenie obžalovaného prijal.

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení,
a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, má
dve deti, je zamestnaný u zamestnávateľa Aquamont s mesačným príjmom 720 eur, súdne trestaný

nebol, alkohol nepožíva, drogy neužíva, automaty nehráva, spáchanie skutku opätovne v rámci výsluchu
oľutoval.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 518 súd zistil,
že obžalovaný v období od 08.05.2019 do 29.09.2025 spáchal jeden priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu tým, že mal v júli 2018 prevziať od G. G. preddavok 120,- eur za stavebné práce, ktorú
sumu nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 120,- eur, za čo bola obžalovanému uložená sankcia –
pokarhanie.

Rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstice, Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Galante zo dňa 03.06.2025, ČVS: ORPZ-GA-OPP7-2025/005183-002, právoplatným dňa
30.06.2025, č.l. 568 bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa
26.05.2025 č. Pd 50/25/2202-2 a bloková pokuta nezaplatená na mieste č. A2200576825 zo dňa
02.02.2025 vo výške 30,- eur uložená za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch uložená obžalovanému bola zrušená ako

nezákonná.

Rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Trstice, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Galante zo dňa 03.06.2025, ČVS: ORPZ-GA-OPP7-2025/005182-002, právoplatným dňa
30.06.2025, č.l. 570 bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa

26.05.2025 č. Pd 50/25/2202-2 a bloková pokuta nezaplatená na mieste č. A2200583744 zo dňa
15.03.2025 vo výške 30,- eur uložená za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e)
zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch uložená obžalovanému bola zrušená ako nezákonná.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 519 súd zistil,

že obžalovaný v období od 08.05.2019 do 17.03.2025 spáchal tri priestupky, dňa 15.03.2025 spáchalpriestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch tým, že poškodil
optický kábel, preťal ho so sekerou, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur, č. pokutového
bloku 2200583744, dňa 02.02.2025 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49

ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch tým, že vyfackal bývalú priateľku, za čo mu bola
uložená pokuta vo výške 30,- eur, č. pokutového bloku 2200576825, a tiež už vyššie uvedený priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý spáchal tým, že mal v júli 2018 prevziať od G. G. preddavok
120,- eur za stavebné práce, ktorú sumu nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 120,- eur, za čo bola
obžalovanému uložená sankcia – pokarhanie.

Zo správy o povesti obce Dolné Saliby zo dňa 17.07.2025 plynie, že obžalovaný pred komisiu verejného
poriadku predvolaný nebol, avšak boli obdobia, keď sa na verejných priestranstvách správal agresívne.

Zo správy o povesti obce Tomášikovo zo dňa 11.07.2025 súd zistil, že obžalovaný sa v obci nezdržiava
už 6 rokov, prechodne býva na adrese E. F. H. XXX, komisiou verejného poriadku jeho správanie nebolo

prejednávané a nebolo mu uložené žiadne opatrenie.

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 10.07.2025 súd
zistil, že obžalovaný väzbu vykonáva od 07.05.2025m dňa 27.05.2025 bol umiestnený do oddielu so
zmierneným režimom väzby, správa sa slušne, príkazy a pokyny plní a rešpektuje, konflikty nevyvoláva,

disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný

má evidované dva priestupky (zo dňa 08.05.2019 proti občianskemu spolunažívaniu – v júli 2018 mal
prevziať od G. G. preddavok 120,- eur, ktorý nevrátil a dňa 17.02.2025 spáchal priestupok proti majetku
– dňa 17.02.2025 v čase okolo 20:25 hod. v obci E. F. v bytovke č. XXXX mal pod vplyvom alkoholu
rozbiť sklenenú výplň na pravej strane okna, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150,- eur).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným

členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnémuvýchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané, musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj

etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jehonápravy,najehosprávaniepospáchanítrestnéhočinu,najmänajehoúsilieodosiahnutieurovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l)
Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval.

Súd posudzoval vyjadrenú ľútosť obžalovaného z hľadiska jej úprimnosti, či nešlo o čisto formálne
a účelové konštatovanie a hodnotil ju na základe správania sa páchateľa v období od spáchania
skutku po rozhodovanie o ňom a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov obžalovaného,
ako je záverečná reč a posledné slovo (porovnaj R 44/2017). Je pravda, že obžalovaný v prípravnom
konaní spáchanie skutku popieral, avšak následne v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, po

učinení vyhlásenia, že je vinný, zmenu svojho postoja dostatočne odôvodnil. Súd prihliadol na postoj
obžalovaného k jeho trestnej činnosti, skutočnosť, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, vyhlásil,
že je vinný a skutok úprimne oľutoval. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo základnej
trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 7 rokov až 15 rokov. S poukazom na §
34 ods. 6 Trestného zákona súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko

horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona pre
stíhaný trestný čin prevyšovala 8 rokov.

Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd pristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil

obžalovanému trest odňatia vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil
najmä kritický postoj obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a oľutoval
ju, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, jeho doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, ako aj
vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní, čím obžalovaný prispel k tomu, že v konaní pred
súdom nebolo následne nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, ako sa aj vzdal svojho

práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku. Pri ukladaní trestu sebakritický
postoj obžalovaného nebolo možné opomenúť, ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade
ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje
nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie
je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní

výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému
mimoriadne znížený trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. V tejto súvislosti sa tiež žiada dodať, že obžalovaný vyhlásením o vine
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súdpoukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ v konaní
pred okresným súdom obžalovaný využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a toto vyhlásenie súd prijal, stratil možnosť takéto

vyhlásenie o vine odvolať a zároveň v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu priznania viny, podať riadny opravný
prostriedok (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 143/2020 zo 07. júla
2020). Po prijatí vyhlásenia o vine súdom teda obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu
o druhu a výmere uloženého trestu (R 44/2017).

Podľa názoru súdu nepodmienečný trest odňatia slobody na výmere 4 roky a 8 mesiacov rokov v sebe
zohľadňuje na jednej strane priznanie sa obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, jej úprimné
oľutovanie a realizované vyhlásenie o vine, no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanej trestnej
činnosti a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný
(proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale

aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho konanie.

Dôvody pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona súd nevzhliadol,
miernejší trest by atribúty sledované v ust. § 34 Trestného zákona nespĺňal, predovšetkým z pohľadu
úmernosti k závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Obžalovaný ani žiadne okolnosti, ktorými by boli

naplnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu aj podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, neuviedol.
Vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä závažnosť stíhanej trestnej činnosti a jej rozsah ale ani vzhľadom
na pomery páchateľa nepovažuje súd použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za
neprimerane prísne. Na druhej strane však uloženie vyššieho trestu ako trestu odňatia slobody vo
výmere 4 roky a 8 mesiacov, by už súd za neprimerane prísne považoval, najmä s prihliadnutím

na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na
obžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Neprimerane dlhý trest by podľa názoru súdu
mohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť jeho návrat do riadneho života.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.