Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 29Cbi/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121207656
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. PaedDr. Andrea Kontárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4121207656.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou PaedDr. Mgr. Andreou Kontárovou

v spore žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie: Miletičova 21, 821 08 Bratislava, S1383,
správca úpadcu: Aeolus, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, zastúpený: Mgr.
Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
00 151 700, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2021 doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 02.07.2021 domáhal,
aby súd rozhodol, že úhrady peňažných záväzkov dlžníka Aeolus, s.r.o. vykonané bezhotovostným
prevodom z účtov dlžníka označených v žalobe sú neúčinné voči veriteľom dlžníka v konkurznom
konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23K/1/2020. Žalobca ďalej žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 33.977,27 eura
spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu odôvodnil tým, že dlžník
jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré smerovali k zániku jeho povinností, bezhotovostne z bankových

účtov vedených UCB uhrádzal svoje peňažné záväzky voči žalovanému v období od 01.12.2019 do
16.03.2020vcelkovejvýške33.977,27eura.Dlžníkbolvčasevykonaniaúkonovvzmysle§3ods.3ZKR
v úpadku podľa priebežnej účtovnej závierky k 30.11.2019, ako aj podľa účtovnej závierky k 31.12.2019,
na základe ktorej podal dlžník dňa 16.03.2020 návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca poukázal na
to, že v čase úpadku, kedy dlžník uspokojoval pohľadávky žalovaného, existovali pohľadávky iných
veriteľov, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené, a ktoré boli prihlásené a zistené v konkurze.
Dlžník s vedomím svojho úpadku plnil žalovanému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného

uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Dlžník v čase vykonávania úhrad pohľadávok žalovaného bol
v úpadku a nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov a po vykonaní tej ktorej
úhrady pohľadávky žalovaného, sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac znižovala. Žalobca
skonštatoval, že konanie dlžníka vo vzťahu k žalovanému vo forme úhrady záväzkov napĺňa znaky
zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, ktorým úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného
pri úhrade jeho pohľadávok, ktoré uspokojil v plnej výške 33.977,27 eura, teda v podstatne vyššej
miere oproti iným svojím veriteľom, ktorých pohľadávky evidoval v čase úpadku avšak ich neuhradil.

Prihlásené pohľadávky iných veriteľov do konkurzu nebudú uspokojené, nakoľko ku dňu podania žaloby
výška uspokojenia nezabezpečených veriteľov predstavuje 0%. Záverom žalobca uviedol, že odporovať
možno úkony dlžníka vykonané počas jedného roka pred začatím konkurzného konania t. j. v období od
31.03.2019 do 31.03.2020, do ktorého spadajú napadané úkony dlžníka.2/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal podanú žalobu zamietnuť z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty, čo odôvodnil tým, že k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka prišlo dňa

02.06.2020, avšak žaloba bola súdu doručená dňa 02.07.2021. V zmysle § 57 ods. 2 ZKR ročná lehota
na uplatnenie práva odporovať uplynula 02.06.2021. Okrem uvedeného žalovaný namietal, že žalobca
v žalobe bližšie nekonkretizuje k splneniu akých záväzkov malo bezhotovostnými platbami dlžníka
dôjsť, v akej výške, za aké obdobie a s akou splatnosťou. Predložený prehľad 10-ich platieb z účtu
dlžníka na účet veriteľa, z ktorého je možné určiť len dátum úhrady a rôzne variabilné symboly je pre

vymedzenie právneho úkonu nepostačujúci. Podľa názoru žalovaného uvedené platby predstavujú len
plnenia z dojednaných dvojstranných právnych úkonov dlžníka a žalovaného a nemožno im odporovať,
keďžeodporovaťmožnolenprávnymúkonomanieplneniamzprávnychúkonov. Žalovanýnepovažoval
za dostatočne preukázané ani to, že dlžník bol v čase vykonania platieb na účet žalovaného v úpadku.
Priebežná účtovná závierka bola zostavená k 30.11.2019, pričom z nej nevyplýva, či bola aj schválená
a kedy. Predložená Účtovná závierka zostavená k 31.12.2019 bola zostavená 03.03.2020 a schválená

05.03.2020. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dlžník Aeolus, s.r.o. žalovanému listom zo dňa
14.03.2020 oznámil zhoršenie stavu majetku spoločnosti po dokončení a podaní daňového priznania za
rok2019ariadnejúčtovnejzávierkystýmspojenej.Nasledovalopodanienávrhunavyhláseniekonkurzu
dlžníkom a začatie konkurzného konania dňa 31.03.2020 (zverejnené Uznesenie v OV 62/2020 zo
dňa 30.03.2020). Z § 3 ods. 1 ZKR vyplýva, že pri návrhu dlžníka sa úpadok predpokladá, avšak ide

o vyvrátiteľnú domnienku a súd musí skúmať, či je dlžník v úpadku, a teda, či je platobne neschopný
alebo predlžený, a či sú splnené predpoklady pre konkurz. Žalovaný nepovažuje preukazovanie úpadku
dlžníka len účtovnými závierkami za dostatočné.
2.1/ K ukráteniu veriteľov žalovaný uviedol, že ako dôkaz žalobca pripojil len prihlášky pohľadávok
veriteľov, čo však preukazuje iba prihlásenie pohľadávok do konkurzu a nie ukrátenie veriteľov.

2.2/ Žalovaný zdôraznil, že žalobca neuvádza, ktorú konkrétnu skutkovú podstatu znevýhodňujúceho
úkonu uvedenú v § 59 ZKR odporuje a neuvádza na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dôkazy, len
citáciu ustanovenia § 59 ZKR.
2.3/ Žalovaný takisto nesúhlasil so stanovením momentu omeškania žalobcom ku dňu 02.03.2020
ako aj priznaním požadovaného úroku z omeškania v zmysle žalobného petitu, nakoľko o neúčinnosti

právnych úkonov na základe podanej žaloby rozhodne až súd a až na základe právoplatného súdneho
rozhodnutia, ktorým súd vysloví neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, vznikne žalovanému povinnosť
vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty v zmysle § 63 ods. 2 ZKR.
2.4/ Na záver sa žalovaný vyjadril k jednotlivým platbám uvedeným žalobcom v žalobe. Platby
s variabilným symbolom 411027235 sa týkali Poistnej zmluvy č. 411027235 uzatvorenej dňa 04.12.2019.

Uvedenou poistnou zmluvou bolo dojednané poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie
so začiatkom poistenia 01.01.2020 a koncom poistenia 31.12.2020. Poistné bolo dohodnuté vo výške
142.560,- eur a bolo splatné v piatich splátkach, pričom uhradené boli len prvé dve splátky vo výške
12.960,- eur a vo výške 12.000,- eur. Žalovaný eviduje na tejto poistnej zmluve poistné udalosti
v súvislosti s úpadkom cestovnej kancelárie, v ktorých žalovaný vyplatil klientom cestovnej kancelárie

sumu787.209,67eura.Dlžníksiuzavretímpoistnejzmluvypreprípadúpadkucestovnejkanceláriesplnil
svoju zákonnú povinnosť. V prípade nezaplatenia jednotlivých splátok by dlžníkovi hrozil zánik poistenia.
Pokiaľ by dlžník nemal dojednanú poistnú zmluvu pre prípad úpadku CK, klienti, ktorých zájazdy
sa nezrealizovali v dôsledku úpadku dlžníka, by si svoje pohľadávky mohli prihlásiť do vyhláseného
konkurzu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nenapadol účinnosť právneho úkonu- poistnej zmluvy.

Úhradou dvoch splátok dlžník naplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť pre zabezpečenie riadnej
činnosti cestovnej kancelárie a takéto plnenie nemožno považovať za zvýhodnenie žalovaného ani za
ukracujúce ostatných veriteľov.
2.5/ Platby s variabilným symbolom 6690030264, 66900044665 a 6690060097 (suma 1.000,- eur
uhradená dňa 3.1.2020, suma 2.000,- eur uhradená dňa 3.1.2020, suma 2.359,50 eur uhradená dňa

2.3.2020, suma 185,- eur uhradená dňa 23.1.2020, suma 2.388,44 eur uhradená dňa 3.1.2020 a suma
921,30 eur uhradená dňa 12.12.2019) sa týkajú jednej skupinovej poistnej zmluvy uzatvorenej dňa
07.12.2011, ktorú dlžník ako poistník uzatvoril v prospech poistených osôb, ktorými sú klienti poistníka,
ktorí s poistníkom uzatvorili zmluvu o zájazde. Poistnou zmluvou bolo dojednané Komplexné cestovné
poistenie, ktoré sprostredkovávala cestovná kancelária medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie

na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia. V zmysle
tejto zmluvy bola cestovná kancelária oprávnená prijímať platby poistného v hotovosti a povinná
poistné v hotovosti prijaté od klienta zasielať na príslušné čísla účtov poisťovne. Žalovaný zdôraznil, že
uvedené platby predstavovali poistné zaplatené klientami cestovnej kancelárie pri obstaraní zájazdu,pričom cestovná kancelária bola len sprostredkovateľom poistenia, nebola oprávnená si prijaté poistné
od klientov ponechať, ale mala povinnosť ho odviesť poisťovni, ktorá na základe poistnej zmluvy
poskytovala klientom poistnú ochranu. Platby, ktoré boli ako poistné vybraté od klientov a následne

odvedené poisťovni neboli súčasťou majetku dlžníka.
2.6/ K platbe s variabilným symbolom 700283683 žalovaný uviedol, že táto platba sa týkala poistnej
zmluvy 700283683, ktorú uzavrel so žalovaným A. B. ako poistník. Touto zmluvou bolo dojednané
poistenie motorového vozidla s evidenčným číslom C., ktorého vlastníkom a držiteľom bol A. B., jeden
z konateľov dlžníka. Suma vo výške 22,30 eura predstavovala ročné poistné. Pri tejto platbe by sa mal

podľa žalovaného vyjadriť úpadca, na základe čoho došlo k úhrade z účtu úpadcu.
2.7/ Pod variabilným symbolom 700779679 žalovaný eviduje poistnú zmluvu Moje auto KASKO, pričom
poisteným bol ČSOB Leasing. Plnenie z poistnej zmluvy bolo vinkulované v prospech leasingového
vlastníka. Vzhľadom k tomu, že dlžník bol leasingovým nájomcom, žalovaný predpokladá, že povinnosť
poistiť si predmet leasingu mu vyplývala priamo z leasingovej zmluvy. Uzavretím poistnej zmluvy dlžník
zabezpečoval ochranu svojho majetku, pretože v prípade, ak by poistenie nedojednal, škody vzniknuté

na predmete leasingu by musel hradiť sám. Žalovaný na uvedenej zmluve eviduje dve poistné udalosti,
a to PU č. 1941039192, pri ktorej bolo vyplatené plnenie vo výške 3.499,15 eura a PU č. 1941032292
s vyplateným plnením vo výške 806,50 eura. Úhradou poistného vo výške 139,73 eura dňa 23.12.2019
nedošlo k zvýhodneniu žalovaného, ani k ukráteniu veriteľov.

3/ Žalobca vo vyjadrení z 20.05.2022 k námietke preklúzie poukázal na zákon č. 62/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z.
z.“), podľa ktorého v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a následne v čase od 19.01.2021 do
28.02.2021 (41 dní) došlo k spočívaniu prekluzívnych lehôt, ktoré v tom období neplynuli. Po zohľadnení

zákona č. 62/2020 Z. z. prekluzívna doba, ktorá by mala uplynúť 02.06.2021, by uplynula až po uplynutí
ďalších 76 dní, t. j. až po podaní žaloby dňa 02.07.2021. Na základe uvedeného žalobca skonštatoval,
že svoje právo na súde uplatnil v rámci prekluzívnej lehoty.
3.1/ K námietke úhrady dlhu ako právneho úkonu poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých
odvolacích súdov, napr. rozsudok Krajského súdu Košice z 29.04.2020, sp. zn. 2CoKR/11/2020,

rozsudok Krajského súdu Trnava z 20.06.2016, sp. zn. 31CoKR/3/2015, rozsudok Krajského
súdu Bratislava z 24.02.2015 sp. zn. 4CoKR/32/2014. Na základe uvedených rozsudkov žalobca
skonštatoval, že je nepochybné, že úhrada dlhu je prejavom vôle dlžníka splniť svoj záväzok a právnym
úkonom spôsobujúcim zánik, ktorý je spôsobilým predmetom posúdenia súdom.
3.2/ K námietke ukrátenia veriteľov žalobca uviedol, že ročná účtovná závierka úpadcu k 31.12.2019

bola podpísaná ako správna a úplná konateľom úpadcu, ku ktorej bola vyhotovená správa nezávislého
audítora a k nej vypracované overenie podpísané konateľom úpadcu a overujúcou audítorkou so
stanoviskom, že ročná účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie úpadcu
k 31.12.2019. Žalobca ďalej konkretizoval, z akých položiek a v akej hodnote pozostával majetok
a záväzky úpadcu k 31.12.2019, k 31.01.2020 a k 29.02.2020.

3.3/ Záverom žalobca skonštatoval, že stav predĺženia nastal už k 30.11.2019 vo výške 252.266,- eur,
ktoré kontinuálne narastalo až do vyhlásenia konkurzu, kedy úpadca bol v predĺžení už viac ako jeden
milión euro. Žalovaný bol uspokojený na 100% v čase verifikovaného úpadku, čím boli ukrátení všetci
ostatní nezabezpečení veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurze a neboli uspokojení ani
len čiastočne.

4/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2022 argumentáciu žalobcu k námietke preklúzie vzal na
vedomie a ponechal posúdenie otázky na súd. K námietke dlhu poukázal na to, že žalobcom uvádzané
súdne rozhodnutia odvolacích súdov, skutkové okolnosti a dôkazná situácia v nich sú rozdielne od
prejednávanej veci. Rozhodovacia prax v otázke posúdenia právneho úkonu pre účely určenia jeho

právnej neúčinnosti obsahuje aj iný právny názor ako prezentuje žalobca, ktorý stotožňuje plnenie,
ktoré je obsahom záväzkového vzťahu s právnym úkonom, pričom žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoKR/9/2018 z 12.02.2019. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca
v žalobe jednoznačne nevymedzil právne úkony, ktorým je možné odporovať.
4.1/ K námietke ukrátenia veriteľov žalovaný zopakoval, že všetky predložené účtovné závierky okrem

účtovnej závierky k 31.12.2019 sú nepodpísané a neboli schválené, čo spochybňuje ich výpovednú
hodnotu. Účtovná závierka je listinným dôkazom, z ktorého vyplýva len informácia o stave majetku
úpadcu, o jeho záväzkoch a o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom imaní ako účtovnej
jednotky v danom účtovnom období. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 z 29.10.2020. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca
nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi reálny stav majetku dlžníka k rozhodnému momentu- ku
konkrétnemu dňu účinnosti jednotlivých platieb, ani že bol dlžník v úpadku a že práve týmito platbami

došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalovaný doplnil, že ukrátenie veriteľov ako jeden
zo základných predpokladov odporovateľnosti spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac
ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. O ukrátenie však nepôjde, ak sa hodnota
majetku dlžníka síce v dôsledku právneho úkonu zmenší, avšak v prípade, ak by právny úkon nebol
urobený, hodnota by sa zmenšila viac.

4.2/ Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úhrady žalovanému neboli žiadnym existenčným
prínosom pre podnikanie úpadcu, k čomu uviedol, že v prípade, že by nebola dojednaná poistná
zmluva, prípadne by táto zanikla pre neplatenie poistného, nároky klientov dlžníka by skončili ako ďalšie
pohľadávky v konkurze, čo by malo negatívny dopad na rozsah uspokojenia pohľadávok ostatných
veriteľov. Žalovaný zopakoval, že na poistnej zmluve 411027235 eviduje poistné udalosti v súvislosti
s úpadkom cestovnej kancelárie, z ktorých žalovaný vyplatil klientom cestovnej kancelárie (v počte

1.009) sumu 787.209,67 eura. Ide o poistné udalosti klientov v súvislosti s úpadkom CK, ktorí si zakúpili
zájazd po 1.1.2020 a vzťahujú sa k poistnej zmluve, ktorá bola uzatvorená na obdobie od 1.1.2020 do
31.12.2020.

5/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.10.2022 uviedol, že právo na podanie odporovacej žaloby uplatnil

v čase a toto právo nezaniklo. Žalobca opakovane poukázal na rozhodovaciu činnosť, ktorá sa ustálila
v tom zmysle, že vykonanie úhrady za účelom zániku dlhu je právnym úkonom, ktorým dlžník prejavuje
vôľuspôsobujúcuzánikjehozáväzkuvočiveriteľovi.Žalobcamalzato,žejednoznačneanezameniteľne
výškou poskytnutého plnenia vymedzil právne úkony úpadcu, ktorým je možné odporovať a ktoré mali
za následok zánik záväzku úpadcu voči žalovanému. Tento prejav úpadcu voči žalovanému je navonok

nesporný a spôsobil zvýhodnenie žalovaného pred inými nezabezpečenými veriteľmi.
5.1/ Žalobca k pohľadávkam ukrátených veriteľov doplnil, že ku dňu 11.06.2021 boli prihlásené
pohľadávky v celkovej sume 3.346.783,33 eura, s prihliadnutím na popreté pohľadávky predstavujú
prihlásené a uznané pohľadávky veriteľov celkovú sumu 3.049.346,25 eura.
5.2/ Žalobca v ďalšej časti opísal stav speňažovania majetku v konkurze, v akej výške, ktorý majetok

bol správcom zapísaný do súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty. Predložil súdu zoznam pohľadávok
v konkurznom konaní, súpis všeobecnej podstaty, súpis oddelenej podstaty, prihlášky veriteľov, pred
ktorými bol žalovaný zvýhodnený.

6/Žalovanývovyjadrenízodňa20.02.2023doplnilargumentáciuohľadomvznesenejnámietkypreklúzie

tým, že súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2022 sp. zn. 3Cob/22/2022
a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 07.07.2022, sp. zn. 43CoCsp/16/2022, v ktorých bola
riešená otázka premlčania s poukazom na zákon č. 62/2020 Z. z.. S poukazom na uvedené rozhodnutia
mal žalovaný za to, že právo žalobcu odporovať právnemu úkonu zaniklo 02.06.2021, kedy uplynula
ročná prekluzívna lehota. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný pridržiaval svojich predchádzajúcich

vyjadrení.

7/ Žalobca vo vyjadrení z 19.06.2023 považoval výklad ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. žalovaným
za nesprávny, interpretovaný v rozpore s obsahom, účelom a zmyslom zákona. Poukázal na dôvodovú
správu k tomuto zákonu. Ministerstvo spravodlivosti SR jasne a zrozumiteľne vyjadrilo zmysel prijatia

právnej úpravy, cieľom ktorej nebolo dočasne pozastaviť plynutie iba tých lehôt, ktoré by sa premlčali
v zákonom vymedzenom časovom období, ale naopak účelom zákona bolo generálne pozastaviť
plynutie všetkých premlčacích / prekluzívnych lehôt, a to s cieľom, aby počas zákonom vymedzeného
obdobia neplynuli a veritelia nemuseli vykonávať nielen súdne, ale aj mimosúdne úkony za účelom
uplatnenia ich práv, ktoré podliehajú plynutiu času. Cieľom bolo obmedziť akúkoľvek a všetku mobilitu

občanov, a ako určitú satisfakciu za zákonné obmedzenie možnosti konať / brániť svoje práva
v dôsledku pandémie, zabezpečiť im, aby lehoty spojené s negatívnymi dôsledkami plynutia času,
neplynuli a neuplynuli. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca odmietol výklad citovaných ustanovení
žalovaným, negujúcim účel prijatého zákona a účinkov, ktoré zákonodarca zamýšľal. K námietke
ukrátenia veriteľov ku dňu vykonania úhrad žalobca predložil zhrnutie stavu majetku a záväzkov ku dňu

vykonania odporovaných právnych úkonov.

8/ Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval písomného obsahu žaloby a jej doplnení.
Zopakoval, že úpadca sa dostal do úpadku už koncom mesiaca november 2019 a tento úpadok saneustále prehlboval. Právny úkon spočívajúci v splnení peňažného záväzku podľa názoru žalobcu
napĺňa pojmové znaky a náležitosti právneho úkonu. Úpadca vykonal úhrady svojich záväzkov voči
žalovanému v dňoch 18.12.2019, 12.12.2019, 23.12.2019, 30.12.2019, 3.1.2020, 23.1.2020, 27.1.2020

a 2.3.2020, t. j. v čase verifikovaného úpadku. Vo vzťahu k úhrade vo výške 12.960,- a 12.000,- eur išlo
o záväzok úpadcu z platne uzavretej zmluvy o poistení pre prípad úpadku CK. Vo vzťahu k úhradám
vo výške 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.359,50 eura, 185,- eur, 2.388,44 eura a 921,30 eura išlo o plnenie
záväzkov úpadcu voči žalovanému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie
cestovného poistenia. Vo vzťahu k úhrade sumy 22,39 eura išlo o plnenie záväzku úpadcu voči

žalovanému na základe poistnej zmluvy (PZP) a úhradou sumy 139,79 eura išlo o splnenie peňažného
záväzku úpadcu voči žalovanému na základe poistnej zmluvy „Moje auto“. Zdôraznil, že z predložených
účtovných závierok vyplýva, že úpadca nemal dostatok majetku, majetkových práv, peňazí, ktoré by
mohol použiť na úhradu záväzkov voči všetkým svojim veriteľom. V písomných podaniach žalobca
označil štyroch konkrétnych veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzného konania, uviedol
právny dôvod, výšku pohľadávok, predložil k tomu listinné dôkazy. Právny zástupca žalobcu k preklúzii

práva na pojednávaní uviedol, že jednoznačným účelom právnej úpravy nebolo dočasne pozastaviť
plynutie lehôt pre fyzické aj právnické osoby, ktorým by vo vymedzenom časovom úseku mala lehota na
uplatnenie, či bránenie práva uplynúť, ale práve naopak, išlo o generálne pozastavenie plynutia lehôt
pre všetky fyzické a právnické osoby. V nadväznosti na žalovaným predložené a označené rozhodnutia
odvolacíchsúdovžalobcauviedol,ženejdeoustálenúrozhodovaciusúdnuprax,tietorozhodnutianeboli

zverejnené v Zbierke rozhodnutí NS SR.

9/ Žalovaný na pojednávaní trval na svojom vyjadrení ohľadom preklúzie v zmysle písomných podaní,
pričom opakovane poukázal na rozhodnutia dvoch krajských súdov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že
žalobca v žalobe, ako aj v ďalších písomných podaniach platby, ktoré odporuje, bližšie nešpecifikoval

a neidentifikoval, aj na pojednávaní vychádzal pri vymedzení platieb z vyjadrenia žalovaného. Žalovaný
považoval za sporný aj moment úpadku dlžníka, ktorý bol zo strany žalobcu deklarovaný predloženými
účtovnými závierkami z jednotlivých období. Účtovné závierky nevyjadrujú reálnu hodnotu majetku,
pričom môže byť rôzna úroveň spracovania účtovníctva. Žalovaný ďalej rozporoval tvrdenia, že
označenými platbami dlžníka v žalobe došlo k ukráteniu veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR. Žalovaný

zopakoval, že keby úpadca nezaplatil poistné, boli by nároky klientov CK, ktorých odškodnil žalovaný
v celkovej sume 787.209,67 eura, skončili uplatnené v konkurze. Takisto v prípade, ak by nebolo
dojednané poistenie vozidla vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, znášal by úpadca z vlastného majetku
náklady na poškodenie leasingového motorového vozidla v sume 4.305,65 eura.

10/ Právny zástupca žalobcu v reakcii na tvrdenia žalovaného doplnil, že úpadca mal uzatvorené platné
poistné zmluvy so žalovaným, ktorý mu poskytoval poistnú ochranu, o ktorú by prišiel len v prípade,
že by tieto zmluvy zanikli výpoveďou zo strany poisťovateľa, nie však samotným neuhradením platieb,
ktoré žalobca odporuje.

11/ Žalovaný namietal, že nie je správny názor žalobcu, že k zániku poistenia mohlo dôjsť len zo strany
poisťovne výpoveďou, pričom poukázal na § 801 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zánik poistenia
v dôsledku nezaplatenia poistného.

12/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Obchodný

vestník č. 181/2020, 62/2020, 103/2020, 243/2020, 47/2021, 66/2021, 145/2020, 137/2021, 40/2021,
158/2021, 203/2020, Prihlášky pohľadávok, Účtovná závierka k 31.12.2019, Účtovná závierka k
30.11.2019, Účtovná závierka k 30.01.2020, Účtovná závierka k 29.02.2020, Účtovná závierka
k 01.06.2020, Účtovná závierka k 31.12.2018, Správa nezávislého audítora, Vyhlásenie vedenia
účtovnej jednotky, Daňové priznanie za rok 2019, Dokladová inventúra, Daňové priznania daň z pridanej

hodnoty za mesiace 01- 03/2020, Zmluva o kontokorentnom úvere, Zmluvy o zriadení záložného práva,
Rámcová zmluva o leteckej preprave, Oznámenie cestovnej kancelárie Aeolus z 14.03.2020, Poistné
zmluvy s prílohami, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22/2022-116 z 28.09.2022,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/16/2022 z 07.07.2022.

13/ Okresný súd Nitra vydal dňa 23.06.2023 rozsudok č. k. 29Cbi/4/2021-489, ktorým žalobu zamietol,
nakoľko posúdil, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Voči predmetnému rozsudku
podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 4CoKR/76/2023-525
z 25.09.2025, právoplatným dňa 30.10.2025, rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil a vec vrátil súduprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že súd má postupovať v intenciách
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2024 z 29.7.2025 a nálezu
Ústavného súdu SR III. ÚS 249/2025 z 17.06.2025 a opakovane má rozhodnúť o včasnosti podanej

žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu a v kladnom prípade posúdiť, či žalobca uniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k petitu žaloby.

14/ Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 16.01.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní,
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň sa pridržiaval svojich písomných podaní

a ústnych prednesov a žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

15/ Žalovaný na pojednávaní zopakoval, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný a nepreukázaný,
nakoľko žalobca odporuje len konkrétnym platbám a nie právnym úkonom, pričom výplatu týchto
jednotlivých čiastkových plnení nemožno považovať za prejav vôle tak, ako to má na mysli § 34
Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nešpecifikoval, o aké platby ide,

prečobymalibyťneúčinné,okremčasovéhoobdobia,ktoréžalobcatvrdil,žesatýkaloúpadku.Žalovaný
sa v ostatnom pridržiaval svojich predchádzajúcich písomných podaní a ústnych prednesov.

16/ Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči

veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17/ Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby

alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

18/ Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §

107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

19/ Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku

vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

20/ Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok
dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak

ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v
čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

21/ Podľa § 59 ods. 4 ZKR, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide

o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

22/ Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23/ Podľa § 203a ods. 1, 2, 3 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný
deňlehotyjenajbližšínasledujúcipracovnýdeň.Lehotajezachovaná,akjepodaniedoručenénajneskôr

posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

24/ Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorézákony (ďalej len „lex korona“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

25/ Podľa § 8 lex korona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na

uplatňovaniealebobránenieprávnasúde,uplynutímktorýchbydošlokpremlčaniualebokzánikupráva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

26/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28/ Súd prvej inštancie, viazaný podľa § 391 ods. 2 CSP právnym názorom odvolacieho súdu, po
opätovnom preskúmaní súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu
Nitra sp. zn. 23K/1/2020 z 26.05.2020, zverejneným v OV č. 103/2020 dňa 01.06.2020 bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu: Aeolus, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069.
Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 z 14.09.2020, zverejneným v OV č. 181/2020 dňa

21.09.2020 súd ustanovil do funkcie správcu JUDr. Jána Polomského, so sídlom kancelárie: Miletičova
21, 821 08 Bratislava, značka správcu: S1383. Správca podal dňa 02.07.2021 žalobu o určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Úpadca vykonal v prospech účtu žalovaného úhrady v dňoch 12.12.2019
až 02.03.2020 v celkovej výške 33.977,27 eura.

29/ Zo zisteného skutkového stavu opísaného vyššie, ustáleného tak na základe nesporných skutkových
tvrdení ako aj vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca je správcom úpadcu v konkurznom
konaní, a je teda podľa § 57 ods. 1 ZKR aktívne vecne legitimovaným na podanie tejto žaloby, pričom
žalovaný, v prospech ktorého boli vykonané napádané platby, je podľa § 62 ods. 1 ZKR pasívne
vecne legitimovaný. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 57 ods. 2 ustanovuje osobám, aktívne

legitimovaným na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, prekluzívnu lehotu jedného roka,
plynúcu odo dňa vyhlásenia konkurzu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 01.06.2020, právne účinky nadobudlo dňom 02.06.2020. Jednoročná lehota na podanie
žaloby o odporovanie právnym úkonom začala plynúť dňom 03.06.2020. V dôsledku § 8 písm. a)
lex korona v období od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 premlčacia lehota spočívala, t. j.

počas 41 dní prekluzívna lehota neplynula. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Obdo/30/2024 z 29.07.2025 ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
249/2025-34 z 17.06.2025 je potrebné rozumieť tomu, že lehoty neplynuli tak, že plynutie premlčacej
doby sa v momente vzniku zákonnej prekážky preruší a zostávajúci zvyšok lehoty dobehne po odpadnutí
prekážky. Po zohľadnení lex korona prekluzívna lehota, ktorá by mala uplynúť 02.06.2021, uplynula až

po uplynutí ďalších 41 dní, teda dňa 13.07.2021. Žaloba bola podaná dňa 02.07.2021, teda v zákonnej
lehote.

30/ Žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov- úhrad peňažných záväzkov
úpadcu ako dlžníka voči žalovanému, vykonanými bezhotovostnými prevodmi, a to zo dňa 12.12.2019

v sume 921,30 eura, zo dňa 18.12.2019 v sume 12.960,- eur, zo dňa 23.12.2019 v sume 139,73 eura,
zo dňa 30.12.2019 v sume 22,39 eura, zo dňa 03.01.2020 v sume 2.000,- eur, zo dňa 03.01.2020
v sume 1.000,- eur, zo dňa 03.01.2020 v sume 2.388,44 eura, zo dňa 23.01.2020 v sume 185,91
eura, zo dňa 27.01.2020 v sume 12.000,- eur, zo dňa 02.03.2020 v sume 2.359,50 eura, všetkých
na účet žalovaného, voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 23K/1/2020. Žalobca odvodzoval žalobou uplatnený nárok z toho, že úpadca právnymi
úkonmi zvýhodnil žalovaného veriteľa oproti ostatným veriteľom počas úpadku a týmito úkonmi ukrátil
uspokojenie prihlásených pohľadávok do konkurzu.31/ Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho
úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti
v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c)

ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Pre úspešnosť odporovateľnosti právneho
úkonu musia byť kumulatívne splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho
úkonu.

32/ Súd v prvom rade skúmal, či žalobca dostatočne vymedzil právne úkony, ktorým žalobou odporuje,

a to aj s poukazom na námietku žalovaného, podľa ktorého platby uvedené v žalobe predstavujú len
plnenia z dojednaných dvojstranných úkonov a nemožno im preto odporovať. K posúdeniu otázky
a hodnotenia, či hotovostný a bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať za
právny úkon, ktorému je možné odporovať, súd uvádza, že samotný prevod finančných prostriedkov
bez ďalšieho neznamená, že ide o právny úkon plnenia záväzku úpadcu voči dlžníkovi. Samotný prevod
finančných prostriedkov z jedného účtu na iný môže byť vykonaný aj bez právneho dôvodu, čo by

zakladalo pohľadávku úpadcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a tvorila by tak
súčasť majetku úpadcu. Bezhotovostný prevod - úhrada, má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník
sleduje, t. j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri
naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa
právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku

povinnosti splniť dlh - záväzok (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka).

33/ V prejednávanej veci žalobca až na pojednávaní uviedol skutkové tvrdenia, že úhradami vo výške
12.960,- eur a 12.000,- eur úpadca plnil žalovanému svoj záväzok z platne uzavretej zmluvy o poistení

pre prípad úpadku CK, úhradami vo výške 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.359,50 eura, 185,- eur, 2.388,44
eura a 921,30 eur plnil záväzok voči žalovanému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre
sprostredkovanie cestovného poistenia, úhradou sumy 22,39 eura splnil svoj záväzok voči žalovanému
na základe poistnej zmluvy a úhradou 139,79 eura splnil svoj záväzok na základe poistnej zmluvy „Moje
auto“, ktorým hradil poistné za vozidlo počas leasingu.

34/ Z listinných dôkazov predložených žalovaným (Poistná zmluva č. 411027235 zo dňa 04.12.2019- č.
l. 59, Vyúčtovanie poistného k poistnej zmluve č. 411027235) mal súd preukázané, že dňa 04.12.2019
úpadca ako poistník a zároveň poistený uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom poistenie zájazdu
pre prípad úpadku cestovnej kancelárie so začiatkom poistenia 01.01.2020 s dohodnutým poistným vo

výške 142.560,- eur, ktoré bolo splatné v piatich splátkach. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobou
napádanými prevodmi zo dňa 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur a dňa 27.01.2020 vo výške 12.000,-
eur došlo k čiastočnému splateniu poistného dohodnutého predmetnou zmluvou. Súd na základe
uvedeného konštatuje, že bezhotovostné prevody z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 18.12.2019
a dňa 27.01.2020 boli čiastočným splnením záväzku úpadcu, ktoré by za splnenia ostatných podmienok

mohli byť odporovateľnými právnymi úkonmi.

35/ K úhradám vo výške 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.359,50 eura, 185,- eur, 2.388,44 eura a 921,30
eur žalobca uviedol, že išlo o plnenie záväzku voči žalovanému na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení pre

sprostredkovanie cestovného poistenia (č. l. 94) vyplýva, že táto bola uzavretá v zmysle ustanovení §
652 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve. Predmetom zmluvy bol
záväzok úpadcu sprostredkovávať poistenie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie poskytované
poisťovňou, ku ktorému zodpovedal záväzok poisťovne zaplatiť úpadcovi províziu. V zmysle zmluvy bol
úpadca oprávnený prijímať platby poistného v hotovosti a tieto bol povinný zasielať žalovanému k 15-

temu a 30- temu dňu kalendárneho mesiaca.
35.1/ Bezhotovostné prevody z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 12.12.2019 vo výške 921,30
eura, dňa 03.01.2020 vo výške 2.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške 1.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo
výške 2.388,44 eur, dňa 23.01.2020 vo výške 185,91 eura a dňa 02.03.2020 vo výške 2.359,50 eura
nemožno považovať za odporovateľné právne úkony, nakoľko týmito platbami nedochádzalo k splneniu

peňažného záväzku úpadcu žalovanému. Týmito úhradami úpadca zasielal žalovanému poistné, ktoré
prijal ako obchodný zástupca pri sprostredkovaní poistenia v zmysle Obchodného zákonníka v mene
žalovaného a na jeho účet. Aj keď bol v zmysle zmluvy oprávnený prijať poistné v hotovosti, toto poistné
nepatrilo do jeho majetku.36/ Bezhotovostný prevod zo dňa 30.12.2019 vo výške 22,39 eura žalobca špecifikoval ako splnenie
záväzku úpadcu voči žalovanému na základe poistnej zmluvy. Žalobca v žalobe, ani v žiadnych svojich

písomných podaniach bližšie nešpecifikoval, o akú poistnú zmluvu sa malo jednať. Pokiaľ svojim
vyjadrením odkazoval na poistnú zmluvu opísanú a predloženú žalovaným (č. l. 108), tak k uvedenému
súd uvádza, že táto poistná zmluva nebola uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, ale medzi pánom
A. B. a žalovaným. V danom prípade žalobca nepreukázal dlžnícko- veriteľský záväzkový vzťah medzi
úpadcom a žalovaným, a preto touto úhradou nemohlo dôjsť k splneniu peňažného záväzku úpadcu

voči žalovanému ako svojmu veriteľovi, z ktorého dôvodu tento bezhotovostný prevod peňažných
prostriedkov nemožno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať.

37/ Z listinných dôkazov predložených žalovaným (Návrh poistenia vozidiel MOJE AUTO- č. l. 119,
Príloha k poistnej zmluve- č. l. 123, Poistka č. 700779679- č. l. 147, Zánik poistnej zmluvy z 10.12.2019-
č. l. 154) mal súd preukázané, že 03.05.2019 uzatvoril úpadca so žalovaným poistnú zmluvu Moje

auto KASKO s dojednaným poistným vo výške 4.285,05 eura. Poistná zmluva zanikla dňa 14.11.2019
z dôvodu zmeny držby motorového vozidla. Prevodom zo dňa 23.12.2019 úpadca uhradil žalovanému
dlžné poistné vo výške 139,73 eura. Na základe uvedeného mal súd za to, že bezhotovostný prevod
z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 23.12.2019 bol splnením záväzku úpadcu, ktorý by za splnenia
ostatných podmienok mohol byť odporovateľným právnym úkonom.

38/ Na základe vyššie uvedeného súd uzatvoril, že žalobca preukázal splnenie prvej podmienky
odporovateľnosti len čiastočne, a to k bankovým prevodom zo dňa 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur,
zo dňa 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur a zo dňa 23.12.2019 vo výške 139,73 eura. Súd sa preto ďalej
zaoberal tým, či vykonaním predmetných právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej

pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

39/ Súd pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/70/2019, podľa
ktorého, správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej
hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej

pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov. Súd ďalej pri rozhodovaní
vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020, podľa ktorého, k splneniu
hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR, nestačí len poukazovanie na účtovnú
evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané
len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu

majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.
Účtovná evidencia úpadcu je interným dokladom subjektu, ktorý nepreukazuje stav majetku úpadcu pred
účinnosťou napádaných právnych úkonov a po účinnosti odporovaných právnych úkonov.

40/ Podľa názoru súdu bol žalobca pre úspešnosť žaloby povinný preukázať hodnotu majetku dlžníka

pred účinnosťou toho ktorého právneho úkonu - úhradou peňažného záväzku dlžníka vykonaného v
prospech žalovaného bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu v dňoch 18.12.2019 vo výške 12.960,-
eur, 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur a 23.12.2019 vo výške 139,73 eura, a sumu pohľadávok veriteľov,
ktoré by sa mohli z majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej
žaloby. (Rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016).

41/ Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol a ani nepreukázal reálny stav majetku dlžníka
k rozhodnému momentu- ku konkrétnemu dňu účinnosti jednotlivých bankových prevodov, teda či v
čase vykonania týchto úkonov jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok,
ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku týchto právnych úkonov došlo

k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov,
resp. už v čase vykonania právnych úkonov nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v
dôsledku týchto právnych úkonov sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila.
Ukrátenie veriteľov spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by
sa posudzovaný právny úkon neurobil. O ukrátenie však nepôjde, ak sa hodnota majetku dlžníka síce

v dôsledku právneho úkonu zmenší, avšak v prípade, ak by právny úkon nebol urobený, hodnota by
sa zmenšila viac. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred
účinnosťou odporovaných právnych úkonov, ani hodnotu majetku po nadobudnutí ich účinnosti. Žalobca
uvádzal hodnotu majetku ku koncu mesiacov november 2019, december 2019, január 2020, február2020. Žalobca je pritom v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena, je povinný súdu predložiť alebo
navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady
zvýhodňujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.

42/ S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nakoľko žalobca v časti týkajúcej sa majetku
úpadcu poukazoval prevažne na účtovné závierky úpadcu a nepreukázal ten ktorý konkrétny majetok
aj inými dôkazmi (napr. vo vzťahu k tvrdeným peniazom na účtoch neboli preukázané aj výpismi z účtu,
prevažne všetky položky ako aj ostatné položky nehmotný a hmotný majetok boli uvedené žalobcom vo

väčšine s odkazom na účtovné závierky, inventárne súpisy a hlavnú knihu, čo sú dokumenty úpadcu, bez
predloženia ďalších dôkazov), a teda nepreukázal rozsah konkrétneho majetku úpadcu pred účinnosťou
toho ktorého odporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho konkrétneho majetku a neporovnal stav
jeho majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov,
nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, na základe
čoho nemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný.

43/ Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v predmetnom spore nebolo preukázané, že
bezhotovostné prevody z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 12.12.2019 vo výške 921,30 eura,
dňa 03.01.2020 vo výške 2.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške 1.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške
2.388,44 eur, dňa 23.01.2020 vo výške 185,91 eura, dňa 02.03.2020 vo výške 2.359,50 eura a dňa

30.12.2019 vo výške 22,39 eura sú právnymi úkonmi. Pri bezhotovostných prevodoch z účtu úpadcu na
účet žalovaného dňa 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur, dňa 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur a dňa
23.12.2019 vo výške 139,73 eura, ktoré súd vyhodnotil ako právne úkony, nebola preukázaná jedna zo
základných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a preto súd žalobu
zamietol.

44/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a teda mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný
trovy konania nežiadal priznať z dôvodu, že v konaní mu žiadne nevznikli, rozhodol súd tak, že nárok
na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.