Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35P/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125422059
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Hogh Geciová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125422059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom A. B. C. D., v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., toho času
bytom F. F., C. XX, a otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F., I. J. XXXX/XX, o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

1. Súd schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
Maloletý E. F., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení a povinní obaja

rodičia, každý samostatne.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého E. F., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 300 Eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2026.
Styk otca s maloletým sa neupravuje.
1. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na súd bol dňa 04.11.2025 doručený návrh matky na určenie výživného na maloleté dieťa a úpravu
styku otca s maloletým dieťaťom, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti,
otcovi maloletého určil vyživovaciu povinnosť vo výške 360 Eur mesačne a styk upravil tak, že otec bude

oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend od piatka 15:00 do nedele 18:00 a po vzájomnej
dohode rodičov aj iné dni počas týždňa. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že rodičia maloletého nežijú
vspoločnejdomácnosti,dieťajevjejosobnejstarostlivostiavýdavkyspojenésvýchovouhradíprevažne
ona. Otec sa na výžive dieťaťa podieľa sumou vo výške 200 Eur mesačne, má prácu kde zarobí približne
1.350 Eur a jeho výdavky sú do 250 Eur mesačne. Matka uviedla, že výdavky na maloletého predstavujú
približne 600 Eur mesačne.

2. Dňa 02.12.2025 bola na tunajší súd doručená správa opatrovníka maloletého (ďalej aj len „úrad“)
zo sociálneho zisťovania, ktorý v správe uviedol, že dňa 24.11.2025 sa rodičia maloletého dostavili na
úrad spolu s maloletým. Ďalej uviedol, že v spoločnej domácnosti rodičia žili naposledy pred deviatimi
rokmi, prevažnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, otec je s maloletým vtedy, keď sa mu
dá. K úprave styku rodičia uviedli, že otec sa s maloletým stretáva od piatku do nedele a že si myslia,
že na styku otca s maloletým sa vedia dohodnúť. Maloletý uviedol, že sa mu to páči tak, ako je to teraz
a nechce na tom nič meniť. K uhrádzanému výživnému matka uviedla, že otec uhrádza na výživné

pravidelne každý mesiac 250 Eur už zhruba dva roky a zároveň obaja uviedli, že sa vedia dohodnúť na
tom, že by výživné bolo určené v sume 300 Eur mesačne.3. Rodičia maloletého sa dňa 09.12.2025 zúčastnili na tunajšom súde informatívneho stretnutia rodičov,
na ktorom uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti
matky, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 300 Eur mesačne, vždy do

20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2026 a styk otca s maloletým sa neupraví.
Obsahom záznamu z informatívneho stretnutia je konštatovanie o tom, že rodičia sú spolupracujúci a ich
rodičovský vzťah považujú obaja za fungujúci. Záznam z informatívneho stretnutia obsahuje aj súpis
výdavkov na maloletého, ktoré otec nespochybnil. Matka na informatívnom stretnutí uviedla, že je od
augusta 2025 nezamestnaná, ale prišlo jej už rozhodnutie o priznaní príspevku v nezamestnanosti vo

výške 1.100 Eur. Otec maloletého uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba a podniká v oblasti
nákladnej dopravy, jeho mesačný príjem v hrubom je približne 1.400 Eur. Svoje majetkové pomery si
rodičia navzájom nespochybňovali.

4. Na prejednanie veci súd vytýčil pojednávanie na deň 16.01.2026, na ktoré sa dostavil len opatrovník
maloletého, ktorý súdu odporučil rodičovskú dohodu schváliť. Rodičia maloletého boli na informatívnom

stretnutí oboznámení s termínom pojednávania, pričom zhodne uviedli, že súdneho pojednávania sa
nechcú zúčastniť, ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a žiadali, aby súd pojednával a rozhodol
v ich neprítomnosti. Obaja rodičia žiadali rodičovskú dohodu schváliť.

5. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ako „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

6. Podľa § 24 ods. 4, 5 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 7 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

8. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

9. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“ alebo „Civilný
mimosporový poriadok“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10.Súdvprvomradeskúmal,činávrhmatkybolpodanýdôvodne.Vzhľadomktomu,žesúdmalvkonaní

za preukázané, že matka s otcom maloletého dieťaťa nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, spoločne
nezabezpečujú výchovu maloletého, mal za to, že bola splnená podmienka v zmysle § 36 ods. 1 Zákona
o rodine a preto je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému. Vzhľadom na to,
že rodičia uzatvorili v priebehu konania rodičovskú dohodu súd v konaní skúmal, či rodičovská dohodaspĺňa atribúty na to, aby ju súd mohol schváliť a teda, či je v súlade so zákonom a v záujme maloletého
dieťaťa. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom záznamu z informatívneho stretnutia ako
aj názorom opatrovníka maloletého dospel k záveru, že dohoda spĺňa obe podmienky a preto ju ako

celok schválil. K jednotlivým bodom súd dodáva, že pokiaľ sa rodičia dohodli na zverení maloletého
do osobnej starostlivosti matky, ktorá dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pričom súd
nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, obaja rodičia s tým súhlasili a sám maloletý sa
v rozhovore s opatrovníkom vyjadril, že „sa mu to páči tak, ako je to teraz a nechce na tom nič meniť“,
súd nemal dôvod rodičovskú dohodu v tomto bode neschváliť. Rovnako k časti rodičovskej dohody

o neupravení styku otca s maloletým súd uvádza, že túto taktiež považoval za plne v záujme maloletého,
a to z dôvodu, že súd mal v konaní za preukázané, že rodičia vedia medzi sebou komunikovať na
dobrej úrovni, doposiaľ nemali problém dohodnúť sa na styku otca s maloletým a matka v styku otca
s maloletým nikdy nebránila. Vo vzťahu k výživnému súd vyhodnotil dohodu rodičov ako primeranú
a v najlepšom záujme maloletého s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a skutočnosť, že
otec nerozporoval výdavky na maloletého vyčíslené matkou.

11. S poukazom na vyššie uvedené a odporúčanie opatrovníka súd schválil rodičovskú dohodu tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,

nakoľko neboli splnené podmienky na priznanie náhrady trov a matka ani otec maloletého si náhradu
trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1

v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie

odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú
oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa opatrovník maloletého vzdal práva
podať vo veci opravný prostriedok, bolo by jeho prípadné odvolanie právne neúčinné.