Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205122
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724205122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: C. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX D. J., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
E. úverová banka, a. s., skrátený názov E., a. s., so sídlom C. nivy 1, XXX XX J., W.: XX XXX XXX,
právne zastúpenému Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 850 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 25Csp/107/2024 -

103 zo dňa 4.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch II. a III.

II. Žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 300 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol a vo výroku III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa svoje práva úspešne bránila v konaní

pred Okresným súdom Poprad č.k. KK-8Csp/140/2022, kde vystupovala v pozícii žalovanej a žaloba
bola voči nej zamietnutá z dôvodu, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., ako žalobca nebol v
konaní aktívne legitimovaný. Súd v tomto spore dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (E., a.
s.) ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho nebol podľa § 11 ods. 2 tohto zákona oprávnený požadovať
jednorazové splnenie záväzku žalovanej a pokiaľ tak urobil, jeho úkon je v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Krajský súd Prešov rozsudkom č. k. 3CoCsp/41/2023-228

zo dňa 04.06.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
Následne v konaní sp. zn. 24Csp/22/2023-178 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného (E., a. s.)
zaplatenia sumy 1.224,10 Eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd jej žalobe vyhovel,
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.244,10 Eura spolu s úrokom z omeškania dôvodiac, že
žalovaný nedostatočne skúmal bonitu žalobkyne.
Uvedenými rozhodnutiami bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci
žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

Súd po zvážení všetkých okolností vyhovel žalobe a I. výrokom zaviazal žalovaného na úhradu
primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 300 Eur, ktorá zodpovedá svojmu
účelu, teda poskytne žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania
práv spotrebiteľov. Žalobkyňa sa v dôsledku konania žalovaného domáhala ochrany svojich právprostredníctvom súdnych konaní, ktoré určitým spôsobom zasahujú do bežného života spotrebiteľa.
Takto priznaná konkrétna výška finančného zadosťučinenia zohľadňuje všetky zistené skutkové
okolnosti uvedené v rozsudku, a to aj s ohľadom na aktívnu obranu žalobkyne v pôvodnom konaní,

dĺžku trvania súdnych konaní od 02.11.2022 do 22.11.2024, t. j. takmer dva roky, počas ktorých bola
vystavená vypätiu z výsledku súdnych konaní. Súd nemal preukázané, že by protiprávny stav zo strany
žalovaného trval takmer 10 rokov. Súd preto nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného
zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného
inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni a odradenie žalovaného od porušovania práv

spotrebiteľov. II. výrokom súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol III. výrokom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP. Podľa žalobkyne konajúci súd sa nijakým
osobitným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal konkrétnymi okolnosťami prípadu,

na ktoré žalobkyňa v priebehu konania poukazovala. Tvrdenia žalobkyne považoval v tejto súvislosti
za všeobecné, čo žalobkyňa v celom rozsahu popiera. Podľa názoru žalobkyne súd nezohľadnil tieto
skutočnosti: neskúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, neplatné postúpenie pohľadávky, dobu
trvania protiprávneho stavu, výšku plnení, ktoré boli od žalobkyne vymožené ako dôsledok porušenia
jej spotrebiteľských práv, výška ďalších plnení, ktoré sa žalovaný eventuálne tretí subjekt snažil od

spotrebiteľa vymôcť, zníženie životnej úrovne žalobkyne, psychické napätie a stres v dôsledku dvoch
súdnych konaní. Z rozhodnutia
súduniejezrejmé,prečosúdpovažovalsumuvovýške300Eurzaprimeranú.Rozhodnutievnapadnutej
časti považuje za nepreskúmateľné. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej
časti a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný, kde poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia,
ktorých sa v plnom rozsahu pridržiava, zároveň však uvádza, že voči rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 25Csp/107/2024-103, zo dňa 04.06.2025 nepodal odvolanie a závery súd o priznanom finančnom
zadosťučinenívovýške300,00Eurtakplneakceptuje.Navrholrozsudokvnapadnutomrozsahupotvrdiť

a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanom odvolaní. Nepopiera, že výška priznaného nároku závisí
od úvahy súdu, ale ani táto nemôže byť svojvoľná. Výška priznaného nároku je až neprimerane nízka,
pričom dôvody žalobkyňa uviedla už v odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II. ÚS 78/05).

7. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. t. j. že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere,že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky
práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,

právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany

sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciuprávstranysporudosiahneurčitúintenzitu,ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesajaví
ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
Po preskúmaní predloženého spisu odvolací súd nevzhliadol také procesné pochybenie súdu, ktoré by
v konečnom dôsledku znemožnilo realizáciu práv odvolateľa v takej intenzite, že by bolo možné hovoriť

o porušení práva na spravodlivý proces. Navyše táto odvolacia námietka bola zo strany žalovaného
uplatnená len formálne, keďže žalovaný neuviedol, akým konkrétnym postupom prvoinštančného súdu
mu bolo znemožnené uskutočňovanie jeho procesných práv.

8. K námietke inej vady ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také
pochybeniavprocesnompostupesúdu,ktoréniesúsubsumovateľnépodzostávajúceodvolaciedôvody.
Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2

CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods.
2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné
pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia
námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebola

odvolacím súdom zistená iná vada v konaní, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, pričom túto odvolateľ v podanom odvolaní ani nijako bližšie nekonkretizoval. Zostala teda iba v
podobe všeobecne formulovaného odvolacieho dôvodu, ktorý nebolo možné bližšie odvolacím súdom
preskúmať.

9. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP
písm. f) odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom
rozsahuvykonanédokazovanienevyhnutnéprerozhodnutievpredmetnejsporovejveci.Dokazovanieje
potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre
rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý

je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení.
Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd
ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje
konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou
z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia
pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,
a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).
Odvolacísúdtiežzdôrazňujeajto,žesúdnemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázorom
strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať

povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu,
prípadne štádia civilného procesu. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd

prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných
dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval
(nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel
formálnej logiky.10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a
výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd
prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02,

IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na

ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a správne odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty uplatnené žalobkyňou nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom iné odvolacie dôvody uplatnené neboli, nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v reakcii na odvolaciu

argumentáciu žalobkyne dopĺňa iba nasledovné:

12. Predmetom uplatneného nároku je nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku
medzi stranami sporný nebol, spornou bola len výška primeraného finančného zadosťučinenia, keď
žalobkyňa nesúhlasí s priznanou výškou 300 Eur a považuje ju za neprimerane nízku.

13. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. je vecou úvahy súdu a závisí v každom jednom prípade od individuálnych okolností, ktoré
sa zistia v priebehu konania. Ďalej je potrebné prihliadnuť na to, že pri uplatňovaní nároku žalobkyňa
musí v žalobe tvrdiť nielen základ uplatňovaného nároku, ale musí uviesť aj okolnosti, na základe ktorých

sama uvážila, že jej nárok je daný práve vo výške 2 850 Eur. Žalobkyňa v žalobe opísala skutočnosti
rozhodné pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie a k jeho výške uviedla, že táto je
odôvodnená vzhľadom na rozsah porušenia jej spotrebiteľských práv, ktorý sa odzrkadľuje práve vo
vyčíslení celkového nároku, ktorého sa postupník domáhal v konaní sp. zn. KK-8Csp/140/2022, a to
vo výške 5 755 Eur. Žiadne iné dôvody, na základe ktorých si žalobkyňa ustálila výšku primeraného

finančného zadosťučinenia na sumu 2 850 Eur v žalobe nešpecifikovala. Až v replike uviedla, že
žalovaný porušil svoje povinnosti už v predzmluvnom štádiu, keď neskúmal schopnosť spotrebiteľa
splácať poskytnutý úver. Ďalej uviedla, že nebyť jej procesnej aktivity, bola by zaviazaná k úhrade celej
žalovanej sumy v konaní sp. zn. KK-8Csp/140/2022, že došlo k výraznému zásahu do jej majetkových
a ekonomických pomerov, že protiprávny stav trval takmer 10 rokov, a že bola vystavená stresu zo

súdnych konaní.

14. Primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona vychádza pri určovaní výšky z úvahy
súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Zákon nestanovuje pre výšku tohto nároku žiadne
kritériá, ktoré je potrebné v priebehu konania zohľadniť. Princíp primeranosti sa aplikuje na konkrétnu

situáciu, na konkrétnu vec, ktorá je prejednávaná a primeranosť predstavuje takú mieru nároku,
ktorá práve zodpovedá, resp. vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam a kritériám a
výška primeraného nároku je adekvátna, resp. úmerná a odôvodňovaná individuálnymi okolnosťami
prípadu a musí byť spravodlivá. Primeranosť sa vzťahuje na výšku zadosťučinenia, teda nároku, ktorý
má kompenzovať ujmu nemateriálnej povahy. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa,

ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivéhoprípadu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 7 Cdo 92/2021). Cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia nie je sankcionovať žalovaného ako dodávateľa.

15. Okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia súd neskúma
ex offo, ale žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať, aký negatívny vplyv na jeho život malo porušenie
jeho spotrebiteľských práv zo strany banky, resp. iného veriteľa.

16. Žalobkyňa v priebehu konania len vo všeobecnej rovine uviedla určité zásahy do osobného a

majetkového života, avšak neuviedla, ako konkrétne sa tieto zásahy v jej rodinnej, osobnej a majetkovej
sfére prejavili. Žalobkyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania, či konanie žalovaného
viedlo aj k vzniku iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito
negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s
nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom
čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod.

Žalobkyňa tvrdila, že nebyť jej procesnej aktivity, bola by zaviazaná k úhrade celej žalovanej sumy v
konaní sp. zn. KK-8Csp/140/2022. odvolací súd nijako nebagatelizuje ani nepopiera význam aktivity
spotrebiteľavsúdnomkonaní,avšakuvedenétvrdeniejelenvrovinešpekulatívnej.Žalobkyňaneuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by naznačovali, že bez jej aktivity by súd rozhodol v jej neprospech.
Naopak, vzhľadom na predpisy na ochranu spotrebiteľa ako aj bohatú vnútroštátnu ale aj európsku

judikatúru v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako aj na procesné postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany
v súdnom spore (pokiaľ nie je zastúpený advokátom), keď sú súdy povinné ex offo prihliadať na
neprijateľné zmluvné podmienky, na uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí v úverových zmluvách,
na skúmanie bonity klienta a pod., možno skôr predpokladať, že žalobkyňa by bola v konaní sp.zn. KK
- 8Csp/140/2022 úspešná ej bez procesnej aktivity.

Ďalej sa žalobkyňa odvolávala na výrazný zásah do jej majetkových a ekonomických pomerov, avšak
bez bližšej konkretizácie. Žalobkyňa neuviedla, ako konkrétne malo byť zasiahnuté do jej majetkových
pomerov, a to najmä s ohľadom na to, že bezdôvodné obohatenie jej bolo žalovaným vrátené. Žalobkyňa
neuviedla, či v dôsledku toho, že žalovanému na istý čas zaplatila o sumu 1 224,10 Eura navyše, musela
brať ďalšie pôžičky na vykrytie tejto sumy, alebo že by kvôli tomu meškala s úhradou iných splátok, ktoré

sa ďalej úročili, s platbami na bývanie, alebo či jej v dôsledku toho vznikla iná ekonomická škoda, škoda
na zdraví (ak by si kvôli tejto chýbajúcej sume nemohla kúpiť potrebné lieky) a pod.
Žalobkyňa tvrdila, že kvôli súdnym konaniam bola v strese, čo ani odvolací súd nepopiera, avšak
nepreukázala, ani netvrdila, že by následkom nadmerného stresu trpela psychickými poruchami,
nespavosťou, nechutenstvom a pod., resp. že by na nej nadmerný stres, ktorému bola vystavená,

zanechal nejaké následky.
Žalovaný za to, že neskúmal bonitu klienta, čím porušil ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., už bol
sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na dôvažok, žalobkyňa neozrejmila, aký
negatívny dopad na jej život malo toto konkrétne porušenie povinnosti žalovaného.

17. V prejednávanej veci teda neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
priznanie finančného zadosťučinenia v navrhnutej výške. Preto pri určení jeho výšky odvolací súd
prihliadol najmä na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne a závažnosť
ich porušenia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný pred uzavretím zmluvy v rozpore s
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neskúmal bonitu klienta, v dôsledku čoho bol úver bezúročný

a bezpoplatkový a žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť, a teda ani postúpiť na tretiu
osobu. Žalobkyňa pri uhrádzaní úveru uhradila v prospech veriteľa viac o 1 224,10 Eura a v dôsledku
uplatňovania práv sa zúčastnila dvoch súdnych konaní, raz v pozícii žalovanej a raz ako žalobkyňa.
Odvolací súd považoval za dôvodné kompenzovať účasť žalobkyne v konaní sp. zn. KK-8Csp/140/2022
v pozícii žalovanej ako aj podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia a znášať zo strany

žalobkyne určité obdobie, počas súdneho konania, neistotu z výsledku sporu. Všetky ostatné tvrdenia
žalobkyne z dôvodov vyššie uvedených nie sú okolnosťami relevantnými pre priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške ďalších 2 550 Eur.

18. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť

tvrdenianastranespotrebiteľa.Výškanárokumusíbyťobjektívnepreukázaná.Žalobkyňasvojedôkazné
bremeno uniesla len čiastočne, preto odvolací súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil len
skutočnosť úspešnej obrany žalobkyne v pôvodných konaniach. Vo všeobecnosti podanie žaloby a
vedenie súdneho sporu každého zaťažuje, ide o zodpovednosť za svoje dôkazy a tvrdenia, za prípadnýjeho negatívny výsledok. Preto je výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 Eur
postačujúca na kompenzáciu tejto nekomfortnej situácie.

19. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené a tak jej vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Neznamená to, že jej patrí v takej výške, ako sama požadovala.

20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, a ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).