Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209605
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8122209605.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkýň: 1/ S. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX K., 2/ D. N., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX K.,
obe zast. RIEDL advokátska kancelária s.r.o., IČO: 543 594 90 so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov,
proti žalovaným: 1/ Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX, 2/ S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
XX T., X Q., X., M., 3/ Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, K., všetci zast. M. KANCELÁRIA VAĽO &
PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, o určenie, že vec patrí
do dedičstva, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 18C/41/2022-210 zo

dňa 18.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobkyniam v 1. až 2. rade nárok na úplnú náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 18C/41/2022-210 zo dňa 18.12.2024
rozhodol tak, že

I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v ažalovaným v 1. a ž 3. rade voči žalobkyniam v 1. až 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
samostatným uznesením.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:

3. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade vyplýva, že o nebohú sa pol roka starala, mala stromu, išlo o vážnu
operáciu. Predtým sa žalovanej v 1. rade pýtali, či sa o babku bude starať. Nebohá, keď žila, búchala po
stole a hovorila, za živa nič nedám, robte si čo chcete, po mojej smrti, hoci aj pozabíjajte. O nebohú sa
starala od novembra 2020 päť, šesť mesiacov. V roku 2020 to bolo normálnejšie, potom to malo rýchly
spád. V decembri 2020 až v januári 2021, keď jej išla vymeniť z domu, nebohá spočiatku nevedela,
kto je. Zmeny po psychickej stránke sa prejavovali v tom a začali si to všímať tak, že keď jej kúpila
väčšiu kabelku, ona si začala dávať veci a schovávať ju pod vankúš, dávala hocijakej popije papieriky,

tie natrhala. Keď sa o ňu začala starať, už bola iba pri televízore. Pred novembrom 2020 sa o nebohú
starala žalobkyňa v 2. rade. Prvé vážnejšie psychické problémy vnímala vtedy, keď už bola nebohá u nej.4. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplýva, že bola zasiahnutá najviac, bola pilierom rodiny, boli s
nebohou zakúrené v prázdnom dome s vreckom spomína na hrubé črevo, ktoré predtým prasklo.
Nebohá mala aj iné ďalšie diagnózy. Nebohá nepotrebovala nič až do novembra 2019. Išla na odber

krvi a na autobusovej zastávke odpadla. Po čase zistili, že utrpela slabú mozgovú príhodu. Potom sa
rozhodla, že sa o ňu bude starať, že ju bude opatrovať. Keď bola hospitalizovaná zas, chodila po chodbe,
hľadala deti, preto jej bol k nej prizvaný psychiater, ktorý jej odporučil lieky a konštatoval demenciu.
Prvotné prejavy zmien v jej správaní si všimla tak, že uvádzala, že jej ukradnú, zoberú veci, ležala na
veciach, začala dávať byty do kabelky, aby sa nič nestratilo. Až keď bola u nej v 24-hodinovej opatere,

navštívili psychiatričku. Už od novembra 2019 to začala pomaly vnímať a pristupovali k tomu ďalšie veci.
Zhromažďovanie veci bolo podľa jej názoru spôsobené tým, že ju okradli vlastná dcéra, žalovaná v 2.
rade. Vnímala to od okamihu, keď sa o ňu začala starať 24 hodín denne. V septembri 2020, potom čo
nebohú prepustili z nemocnice, s ňou vošla do domu a odvtedy sa o ňu starala výlučne ona. Predtým
od roku 2017 nebohá bývala u žalobkyne v 1. rade na Sekčove. Keď zomrel manžel žalobkyne v 1.
rade v januári 2020, a keď bola nebohá prepustená z nemocnice, bývala v K. so žalovanou v 1. rade.

Psychiatrickú ambulanciu navštívila až v decembri 2020 napriek tomu, že si prvé prejavy zhoršenia
zdravotného stavu všimla v novembri 2019 preto, že treba riešiť, že odpadávala a liek na demenciu
už brala od februára 2020, chodili po odborných vyšetreniach, ktoré súrili. K postupnosti zhoršenia
zdravotného stavu nebohej uviedla, že najprv bola samostatná, ale potom jej hovorila, že musíš robiť to a
to. Z mesiaca na mesiac to bolo horšie, chradla, chudla a začala jej utekať. Nebohá začala utekať v zime.

Túto postupnosť krokov si začala všímať vtedy, keď sa o ňu už starala ona výlučne ako opatrovateľka,
teda od septembra 2020.

5. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplýva, že s nebohou, babkou bývali s jej manželom v K. do roku
2020. O babku sa riadne starali. Keď chodili na návštevy žalobkyne, babka pred nimi hovorila, že

majetkyprepisovaťnebude.Akonáhleodišla,malapovedať,ževšetkobudeich.Potom,čoO.H.,manžel
žalobkyne v 1. rade ochorel, začala sa babka o neho starať, avšak na víkendy chodila do K., že jej bude
chýbať dom a jej starý gauč. V máji 2020 išla k obvodnej lekárke s babkou, chcela, aby s ňou išla do
ordinácie. Akosa rozprávali s lekárkou, tá nebohej oznámila, že jej dcéry ju chcú zbaviť svojprávnosti,
na čo babka dostala zlosť, rozčúlila sa. Uviedla, že všetko chce prepísať, a to nielen na ňu, ale aj na

zvyšných troch súrodencov S., X. a O.. Požiadala jej manžela Z., aby vybavil notára alebo právnika, že
to chce previesť. Predtým, ako kúpnu zmluvu podpísali, si sadol notár Z.. K. k nej, sa s ňou rozprával, či
to chce urobiť, za akú sumu, tak následne povedala, že nech tam dá aspoň jedno euro, na čo ju notár
upozornil, že keď sa rozvedieme, že polovica pôjde aj jej manželovi, na čo sa mala poručiteľka zasmiať,
že keď to ide Z., tak to nevadí, pretože si ho obľúbila. Babka do septembra 2020 fungovala samostatne.

My sme mali vlastnú reštauráciu, preto babka aj fungovať samostatne musela. V septembri 2020, ako
bola hospitalizovaná, ráno sa sťažovala, že má bolesti v žalúdku a ona musela ísť do práce, tak zavolala
žalobkyni, čo má robiť, tá jej povedala, že má zavolať záchranku, ale bolo to vtedy covidové obdobie,
tak ju pol hodiny v telefóne vyslúchali, že čo ju bolí, aké má symptómy. Potom k nim prišla záchranka,
avšak babka uviedla, že s nimi nejde. Podpísala papier a teda odišli k obvodnej lekárke, ktorá povedala,

že majú ísť do mesta na chirurgiu. Manžel ich vtedy čakal v aute, myslel si, že to bude rýchlo. Pred
ambulanciou babka skolabovala, preto klopala na dvere. Predtým, ako ju vyšetrili, jej spravili test na
covid, test jej vyšiel dokonca pozitívny a hneď ju brali, že má niečo so žalúdkom a že ona má ísť po jej
veci a tie jej má priviesť. V ďalšom poukázala na to, že už v telefóne mali telefónne číslo na žalobkyňu
v 2. rade, teda jej volali. Potom jej následne žalobkyňa v 2. rade volala, že má prísť, aby im ukázali, ako

sa to robí a vtedy povedala, že to nebude robiť, lebo na to nemá žalúdok. Následne bola poručiteľka
prevezená na doliečovák. Doma bola dva, tri dni a potom tam išla naspäť. Navrhla žalobkyniam, že s jej
súrodencami, okrem maloletej sestry, že budú babke platiť opatrovateľku, ale tieto s tým nesúhlasili. Keď
ona odišla, lebo manžel išiel do J., brat sa tam nasťahoval a brat pomáhal s nákupmi. Z ich strany bolo u
babky všetko zabezpečené. Na uzatvorení kúpnej zmluvy sa dohodli preto, že im notár povedal, že je to

tak najlepšie. Keď sa notár nebohej pýtal, za akú sumu, nebohá uviedla, že stačí 1 eur, pretože od nich
žiadne peniaze nechce. Zvyšní súrodenci nefigurujú na kúpnej zmluve z dôvodu, že O. bol zahraničí,
X. je maloletá a S. bol pracovne vyťažený.

6. Z výsluchu žalovaného v 3. rade (vypovedal v pozícii svedka) Z. Z. plynie, že od roku 2010 do

septembra 2020 bývali s manželkou (žalovanou v 1. rade) v K., nažívali s nebohou. V rokoch 2016
až 2017 odišli do M., potom prišli bývať naspäť do K.. Keď bol treba, vždy sadol do auta. Pamätá si,
že v máji boli navštíviť obvodnú lekárku, manželka s nebohou išlo hore a keď sa vrátili, poprosila ho
manželka, či nevie zohnať nejakého notára, nakoľko nebohej pani doktorka povedala, že jej dcéry juchcú zbaviť svojprávnosti. Mesiac po prevode poslala žalobkyňa v 2. rade žalovanej v 2. rade výpis
z LV a viac sa to neriešilo. V dome bol do septembra 2022, teda do času, keď mala nebohá vývod.
Starostlivosť o ňu zabezpečovala žalobkyňa, nakoľko jeho manželka povedala, že vymieňať to nebude,

nemá k tomu vzťah, preto sa so švagrom snaží zabezpečiť starostlivosť, aby došlo k vymieňaniu stomy.
Pri podpise zmluvy bol prítomný. Pred podpisom zmluvy bolo vyplatené 1 euro a následne došlo k
podpísaniu notárskej zápisnice. Nemal žiadnu vedomosť o tom, aby jeho svokra bola niečo dlžná svojim
sestrám. Na kúpnej zmluve nie je uvedený ako kupujúci, nakoľko nebohá chcela prepísať predmetné
nehnuteľnostinasvojevnúčatá.PočasspolužitiavspoločnejdomácnostivK.sanebohájavilanormálne,

bola úplne v pohode, normálne s nimi komunikovala. O tom, že by malo prekonať mŕtvicu, mu nebolo
nič naznačené. Nebohú rodinnom dome v K. navštevovali žalobkyne, O. H. aj manželia I.. v období od
januára do septembra 2020 bola nebohá plne mobilná.

7. Z výsluchu svedka Z.. S. K., notára, plynie, že ak prídu k nemu strany dobrovoľne, naplánujú si,
kedy prídu. Dajú si termín, porozprávajú sa, o čo ide, čo je predmetom zmluvy. K. s nimi, ako to majú

vysporiadané. Sadnú si, spíšu notársku zápisnicu, kde je všetko napísané, aký úkon uzavreli, kedy bola
spísaná, ako sa totožnosť zistila, obsah právneho úkonu. Komunikuje tak s jedným, ako aj s druhým
účastníkom konania. S každým sa rozpráva, či je v orientovaný v priestore a čase. Keď sa zriaďuje
doživotné právo bývania, pýta sa, kde budú bývať, tam, tu, alebo tak, aby to bolo zrejmé, aby to vedeli
do zmluvy zakomponovať, či bude s náhradou, alebo bez náhrady a podobne. S každým účastníkom

konania, s každým účastníkom zmluvy sa osobne rozprávam. Nie že niekto rozpráva za neho. Nemôže
konštatovať, či je niekto spôsobilý na právne úkony, ale zisťuje, či je orientovaný v priestore a čase. Robí
to tak vždycky, všade bez výnimky. Všetko je zachytené v zápisnici, čo robili, nič iné k tomu neviem. Ak
by zistil, že im niekto nie je orientovaný v priestore a čase, požadoval by potvrdenie od lekára.

8. Z výsluchu svedka S. H. vyplýva, že v K. žili celý život, bývali tam s babkou. Zabezpečovali všetky
potrebné veci k fungovaniu. Celý bábky zabezpečiť opatrovateľku, ale bolo im povedané, že v rodine
majú opatrovateľku, teda, že ju nebudú zabezpečovať. Nebohá, keď mala tie vývody, bola som tam
mimo, ale predtým nie. Bol pritom, keď babku nahnevala jedna vec, pretože bola lekárky, ktorá jej
povedala, že dcéry ju chcú zbaviť svojprávnosti. Babka vtedy mala povedať, že tu ide riešiť, lebo sa

tu dejú zlé veci.

9. Z výsluchu svedka M. I. plynie, že nebohá za života stále tvrdila, že nič neprepíše, bola dosť direktívna.
Nebohá sa mu v rokoch 21 020 zdala byť iná, nejavila sa byť normálna. On zistil, že nebohá prepísala
nehnuteľnosť na žalovanú v 1. rade. oni chodili na návštevu iba trošku, neskôr ich už nespoznávala

a nespoznávala aj ich deti. Dátumy si nepamätá, ale bolo to už v čase, keď bola nebohá v K.. Bolo
to v čase, keď mal už vývod, vtedy mu nehovorila menom. Predtým ako mala vývod, ho oslovovala
menom. Komunikovala normálne. Nebohá kupovala tašky vnúčatám, v júni 2019 dala peniaze na tašku
pre jeho syna. Keď sa mu kúpila školská taška, túto jej ukázal ani Boha už nevedela, prečo sa jej ukázala.
Následne to však vedela zahrať.

10. Z výpovede svedkyne S.. I. I. plynie, že nebohá odmietla spísať závet hovorila, môžete sa aj
pozabíjať, keď zomriem, ale za života nikomu nedám. V roku 2019 mala nebohá mŕtvicu, keď padla
na zastávke. Vo februári alebo marci 2020 odpadlo znova, odviezli do nemocnice a lekárom nevedela
povedať, aké lieky berie, ako sa volá. Predtým, ako sa o nebohú jej mama, žalobkyňa v 2. rade, starala,

bývalá nebohá v K. sama. Jej manžel zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú prepísané na žalovanú v
1. rade. Jej mama, žalobkyňa v 2. rade, nechcela nebohej poškodiť, preto ju nekonfrontoval a s týmito
zisteniami a myslela si, že sa so sesternicou (žalovanou v 1. rade) bude dať nejak dohodnúť. Pred
septembrom 2020 ich nebohá nespoznávala, ale keď tam boli dlhšie, už sa to dalo, komunikácia s ňou
sa dala nadviazať. Okolo leta 2020 orientovaná v čase nebola. Od januára do septembra 2020 bývala

nebohá v K. sama, no počas týždňa tam chodil bratranec O. H., ktorý tam mal zvieratká a staral sa o
pole, nosil jej jedlo.

11. Z výsluchu svedka O. H. plynie, že v roku 2019, 2020 to s nebohou nebolo v poriadku, nespoznávala
ľudí. Konkrétnejšie to uviesť nevie Starala sa o ňu jeho mama, aj jej sestra (žalobkyne). Aj on nechodil

domov a pomáhal. Nemohla mu za života povedala, že môže obrábať polia. Chodil tam každé 2 dni,
okrem zimy. Babky (nebohej) sa vždy opýtal, či niečo nepotrebuje či jej netreba niečo priniesť, odniesť.
Nebohá vždy reagovala.12. Z výsluchu svedka S. H. plynie, že do mája 2020 chodieval domov k mame, žalobkyni v 1. rade, a to
minimálne raz do mesiaca. Mama s babkou boli taká svätá dvojka a už vtedy ho babka nazývala iným
menom. Sedeli tam s jeho nebohým otcom. Mama mu povedala, že má pokročilú demenciu. Všetci boli

prekvapení, že došlo k tejto transakciu, pretože babka bola úprimný človek. Koľkokrát bol v K., toľkokrát
boli s babkou buď u ich alebo u tety. V roku 2010 pracoval v Telekome, mal obnos peňazí. Na dome
bola ťarcha 9000 eur. Povedal babke, že túto ťarchu vyplatí, že nech dom prepíše na neho. Babka to
samozrejme odmietla, že nikdy za života nič nedá. Žalovaná v 2. rade je zadlžená. V dedine si požičala
dva milióny korún. V roku 2012 svoju ponuku babke zopakoval, či si to nerozmyslela. Znova odmietla.

Dokonca deň pred Vianocami, išiel dom do dražby, avšak do toho sa obul starosta a ten dal babke
bezúročnú pôžičku. Babka splácala pôžičku obecnému úradu päťstotisíc korún, aby bol dlh vyplatený.
O prevode sa dozvedeli náhodou v auguste 2020, kedy sesternica I. išla kupovať chatu. Akonáhle to
spravili, prepísali tú nehnuteľnosť, odsťahovali sa do K.. Babka mala zlé stavy, nevie čo spravila. Oni
vkuse klamú, si myslia, že sa ich bojíme. Babka mu od januára do mája 2020 vždy povedala iné meno
a rozprávala mu nezmysly. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že ako sa o babku starali, tak aj on môže tiež

povedať, že sa staral, urobil som asi štyri nákupy. Babka všetko platila za nich. Babka mala výpadky.
Raz vnímala dobre a potom splietala hlúposti. Musela byť vždycky pod dozorom. Oni na ňu však kašľali.
Dňom spísania notárskej zápisnice sa odsťahovali. Keby babka povedala, že za života, že oni tu bývali,
že preto im to dám, tak by som povedal, že dobre, že samozrejme, avšak to, čo sa stalo, to sa nerobí. S
bratom žalovanej v 1. rade v roku 2012 až 2016 dokonca aj vymýšľali, ako by sme to vyriešili. Bol mladý,

hlúpy, ale naozaj to vymýšľali tak, že Z. brat babku obalamutí, zmagorí, že by to na nich prepísala. Cítili
averziu voči tete, čo už, človek rokmi dospieva. Naše cesty sa však rozišli. Teraz sa dozvedel, že to
nakoniec spravili. V roku 2019, 2020 sa aj mami pýtal, že či nebude lepšie dať babku do domova. Mama
to však odmietla. Kričala na mňa, že aj keby mala z roboty odísť a že Milke to nemá ani spomínať. On by
to nezvládol. Mama mu stále plakala do telefónu, že to nezvláda. Dokonca jej nebohá povedala, že nie

je jej dcéra. Žalovanej brat býva v tom rodinnom dome. On má dlhy všade od hlavy až po päty. Keby dom
bol prepísaný na neho, tak je tam hneď napísaný desať tiarch a nikto z domu nemá nič. Mama s tetou
chcú všetkým dobre, len nakoniec s nimi vybabrali. Za života babka stále hovorila, že za života nedá
nič, keď umrie, nech sa dohodneme. Uviedol, že neverí, že by s nimi dobrovoľne išla a čosi podpísala.
Niekedy debaty neboli konštruktívne a niekedy áno.

13. Z LV č. XXXX kat. úz. K. plynie, že žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná v 1. rade sú zapísané ako
podielové spoluvlastníčky k stavbe - rodinnému domu č. XXX, stojaceho na parc. č. XX/X v podieloch
žalobkyne každá X/X-ina a žalovaná v 1. rade v X/X-inách.

14. Z LV č. XX kat. úz. K. plynie, žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná v 1. rade sú zapísané ako podielové
spoluvlastníčky k parc U. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X v podieloch žalobkyne každá X/XX-ina a žalovaná
v 1. rade v X/XX-ín

15. Výzvou zo dňa 15.8.2022 bola žalobkyňa v 2. rade zo strany žalovanej bola vyzvaná na ponuku

odkúpenia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v sume 10 000 eur.

16. Výzvou zo dňa 22.09.2022 bola žalobkyňa v 2. rade zo strany žalovanej bola vyzvaná na ponuku
odkúpenia nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v sume 17 769,93 eur. Uvedená suma plynie
zo znaleckého posudku F.. H. č. XX/XXXX.

17. Z uznesenia notára č.k. XXD XXX/XXXX-XX z 17.8.2022 plynie, že okruh dedičov po poručiteľke
tvorili 3 dcéry, a to S. H. (žalobkyňa v 1. rade), D. N. (žalobkyňa v 2. rade) a S. H. (žalovaná v 2. rade).

18. Kúpna zmluva týkajúca sa prevodu predmetných nehnuteľností uzatvorená medzi nebohou V. N. ako

predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou bola spísaná do notárskej zápisnice notárom Z.. K.
N XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 1 eur. Z čl. VI Kúpnej zmluvy plynie, že kupujúci sa zaväzuje poskytnúť doživotné spolubývanie a
spolu užívanie rodinného domu súp. č. XXX na parc. registra C KN XX/X (v obci K.) s príslušenstvom a
súčasťami, a ako aj spoluužívanie ostatných nehnuteľností vedených na LV XX, LV XXXX kat. územie K.,

ktoré sú predmetom prevodu, ako aj poskytnúť primeranú pomoc v chorobe, starobe a iných prípadoch
pre predávajúcu, bezplatne s tým, že predávajúca bude pomerne prispievať na náklady spojené s
bývaním a užívaním týchto nehnuteľností (inkaso). Kupujúca sa zároveň zaväzuje nepreviesť predmetprevodu, resp. nezriadiť vecné bremeno, záložné právo, nájomnú zmluvu, pre tretiu osobu, bez súhlasu
predávajúceho. Účastníci nežiadajú zapísať tento záväzok ako vecné bremeno.

19. Z messengerovej komunikácie plynie, že dňa 8.6.2020 bol žalovanej v 2. rade zaslaný list vlastníctva.

20. Zo znaleckého posudku č. 111/2024 znaleckej organizácie P. - znalecká organizácia psychiatrická
spol. s.r.o. zo dňa 20.10.2024 vyplýva, že na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú mal znalec k
dispozícii, sa nedá preukázať že by V. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá X.X.XXXX dňa 19.5.2020 trpela

takou duševnou poruchou alebo chorobou, alebo telesnou chorobou psychiatrickými príznakmi, ktoré by
mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na jej schopnosť
v plnom rozsahu porozumieť obsahu kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť
následkom svojho konania, ktoré vyplývali z podpisu kúpnej zmluvy. V zdravotnej dokumentácii sa
vyskytujú diagnózy „iná depresívna porucha“ a „vaskulárna demencia bližšie neurčená“. Vzhľadom k
tomu, že v diagnóze „vaskulárna demencia bližšie neurčená“ nie je upresnené, či sa jedná o demenciu

ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú, a v diagnóze všeobecného lekára „iná depresia“ nie je určené, či sa
jednalo o depresiu ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú, tak tieto informácie zo zdravotnej dokumentácie
nie sú dostatočnými informáciami pre znalca. Naopak, v prepúšťacej správe z interného oddelenia
(nebohá bola hospitalizovaná od 23.02.2020 do 10.03.2020) je uvedené, že P. test - teda test, ktorým sa
zisťuje aj prítomnosť demencie - je negatívny, teda nebohá podľa tohto testu demencie nemala v čase

hospitalizácie na internom oddelení. Nebohá nemala ani žiadne telesné ochorenia, ktoré by spôsobovali
také psychiatrické príznaky, ktoré by mali nejaký forenzný význam v deň podpisu zmluvy nebohou,
teda dňa 19.05.2020. Na základe štúdia spisu a zdravotnej dokumentácie je možné urobiť záver, že sa
nedá preukázať, že by V. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá X.X.XXX, dňa 19.5.2020, teda v deň podpisu
kúpnej zmluvy, trpela na takú duševnú chorobu alebo poruchu, pre ktorú by nepochybne nebola schopná

posúdiť následky uzavretia kúpnej zmluvy alebo nebola schopná ovládať svoje konanie.

21. Na zistený skutkový stav aplikoval § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 39, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 38 ods. 2 CSP, § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

22. V prvom rade sa súd musí vyporiadať s aktívnou a pasívnou legitimáciou v konaní. Súd uznesením
dvakrát pripustil rozšírenie žaloby o žalovaných, a mal za to, že okruh strán sporu bol kompletný, aby
mohlo dôjsť k vecnému prejednaniu veci. Stranami sporu totiž boli všetky dedičky po poručiteľke, a to

žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaná v 2. rade, čo plynie z uznesenia notára č.k. XXD XXX/XXXX-XX
z XX.X.XXXX . Rovnako stranami sporu na strane žalovaných bola účastníčka zmluvného vzťahu -
kupujúca - žalovaná v 1. rade. Napokon stranou sporu sa pripustením ako žalovaný v 3. rade stal aj
manžel žalovanej v 1. rade, nakoľko z obsahu spisu bolo zrejmé, že údaje v katastri nekorešpondovali
s realitou (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona), keďže uzavretím kúpnej zmluvy za trvania manželstva sa

stali bezpodielovými spoluvlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti obaja manželia bez ohľadu na to, kto bol
ako kupujúci uvedený v kúpnej zmluve.

23. Žalobkyne v 1. a 2. rade odôvodňovali svoj návrh spochybnením duševnej spôsobilosti ich matky
V. N. ako predávajúcej v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 19.5.2020, ktorou previedla predmetnú

nehnuteľnosťnažalovanúv1.rade(jejvnučku)akokupujúcu,resp.žejejsprávaniebolovočiporučiteľke
manipulatívne.

24.ZoznaleckéhoposudkuP.-znaleckáorganizáciapsychiatrickáspol.s.r.o.č.XXX/XXXXplyniezáver,
že na základe zdravotnej dokumentácie sa nedá preukázať, že by poručiteľka V. N., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. X.X.XXXX dňa XX.X.XXXX trpela takou duševnou poruchou alebo chorobou, alebo telesnou
chorobou s psychiatrickými príznakmi, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti
pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť obsahu kúpnej zmluvy, na
jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť následkom svojho konania, ktoré vyplývali z podpisu kúpnej
zmluvy.

25. I keď je to práve znalecký posudok z príslušného odboru, ktorý je základným dôkazným podkladom
v konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v
duševnej poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinností, aby sa pri hodnotení dôkazov v zmysle§ 191 CSP zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok
spôsobom predvídaným v ustanovení § 191 CSP hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s
prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu tak,

ako to správne poznamenali žalobkyne (porov. závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 30Cdo/352/2008 zo dňa 6.8.2009, tiež rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/3614/2009 zo dňa 21.12.2010).

26. Ani z vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu, či svedkov nemožno dospieť k záveru, aby

bola preukázaná skutočnosť, že poručiteľka dňa 19.5.2020 bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá
ju robila na právne úkony neschopnou. Súd v tomto smere poukazuje najmä na skutočnosti plynúce
z výsluchu žalobkýň v 1. a 2. rade, teda dcér poručiteľky, ktoré s ňou boli v pravidelnom a osobnom
kontakte, ktorý kontinuálne prešiel do opatrovania. Žalobkyňa v 1. rade totiž uviedla, že v roku 2020 to
bolo normálnejšie, potom to malo rýchly spád. V decembri 2020 až v januári 2021 poručiteľka nevedela,
kto je. Rovnako uviedla, že prvé vážnejšie problémy vnímala, keď poručiteľka bola u nej, to znamená od

novembra 2020. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že prvé prejavy skrývania vecí si všimla od novembra 2019
a pristupovali k tomu ďalšie veci s tým, že zhromažďovanie (zamykanie a stráženie si vecí) vnímala,
keď sa o ňu starala 24 hodín denne, teda od septembra 2020. Začala aj utekať, čo žalobkyňa v 2. rade
datovala na zimu. Uviedla tiež, že najprv bola samostatná v tom smere, že niektoré veci vedela vykonať
a niektoré jej už bolo potrebné povedať.

27. Svedkovia rovnako v tomto smere vypovedali o tom, že nebohá nebola orientovaná osobami, avšak
ako napríklad plynie z výpovede svedka M. I., že predtým ako mala nebohá vývod (september 2020)
mu hovorila normálne menom, komunikovala normálne. Rovnako z výpovede svedkyne S.. I. I. plynie,
že najprv ich nebohá nespoznávala, potom sa s ňou komunikácia dala nadviazať. Y. svedok O. H., ktorý

obrábal polia u nebohej a bol tam každý druhý deň pri nej, uviedol, že tento sa nebohej vždy opýtal, či
niečo nepotrebuje a táto vždy reagovala. Rovnako o tom, že debaty s babkou boli niekedy konštruktívne
a niekedy nie, vypovedal aj svedok S. H..

28. Tieto skutočnosti majú význam pre posúdenie veci, nakoľko čas preskúmania duševnej poruchy sa

musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou
nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla). Ale ako už bolo vyššie uvedené existencia duševnej
poruchy u nebohej, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávacie či ovládacie schopnosti pri uzatváraní
kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v plnom rozsahu porozumieť obsahu kúpnej zmluvy, na jej schopnosť v
plnom rozsahu porozumieť následkom svojho konania, ktoré vyplývali z podpisu kúpnej zmluvy, nebola

v konaní preukázaná.

29. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy nie je
možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že nebohá V. N. ako predávajúca napadnutý
právny úkon učinila v duševnej poruche. Z pohľadu žalobkýň okolnosti prejednávaného prípadu (tým,

že o prevode sa poručiteľka nikomu nezmienila), jej zdravotný stav, teda zdravotné problémy, ktoré
mohli spôsobovať aj zmenu správania poručiteľky, môžu síce vyvolávať pochybnosti o právnom úkone,
avšak tieto všetky skutočnosti hypotézu právnej normy podľa § 38 ods. 2 OZ nepotvrdzujú a ide skôr o
indície. Na základe uvedeného nie je možné urobiť vysloviť bezpečný (ani pravdepodo záver o tom, že
poručiteľka konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na daný úkon nespôsobilou. Je tomu tak najmä

s ohľadom na vyjadrenie žalobkyne v 1. rade, že prvé vážnejšie problémy si všimla v novembri 2020 a
rovnako žalobkyňa v 2. rade uviedla, že poručiteľka bola aj samostatnou, s tým, že utekanie poručiteľky
(ako vážny znak psychických problémov) datovala v zime, pričom namietaný právny úkon bol urobený
dňa 19.5.2020, čo je deň, ktorý časovo predchádza okamihu, kedy žalobkyne vnímali a vypovedali aj o
konkrétnostiach vo vzťahu k zhoršenie psychického stavu poručiteľky.

30. Ďalej súd I. inštancie poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít, a to rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/244/2018 zo dňa 27.06.2019 a uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 412/2016 zo dňa 21.06.2016.

31. Ako bolo vyššie naznačené súd prihliadal k účelu právneho úkonu, k okolnostiam, za ktorých k nemu
došlo a následnému chovanie tých, kto úkon realizovali a dospel k záveru, že simulácia právneho úkonu
nebola v konaní preukázaná. Z objektívnych dôvodov nemohla byť v konaní vypočutá predávajúca, ale
kupujúca a svedkovia tohto úkonu (žalovaní v 1. a 3. rade a svedok S. H.) vypočutí boli a títo v zhodeuviedli, že motiváciou k uzavretiu kúpnej zmluvy bola tá skutočnosť, že predávajúca mala byť nahnevaná
na svoje dcéry (žalobkyne), ktoré ju mali chcieť zbaviť svojprávnosti, o čom jej mala povedať jej obvodná
lekárka. Žalobkyne v 1. a 2. rade túto z výsluchov vyplývajúcu skutočnosť nepopreli ani na jej popretie

nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov, resp. v tomto smere vypočúvaným osobám otázky nepoložili.
Naviac po zistení (jún 2020), že došlo k prevodu vlastníckeho podielu na žalovanú v 1. rade, žalobkyne
ako dcéry poručiteľky svoju matku (poručiteľku) sa na túto tému nerozprávali. Poručiteľka pritom v tom
čase žila v rodinnom dome v K. a dennodennú starostlivosť si nevyžadovala, to bolo až od septembra
2020 a spôsobené to nebolo vážnymi psychickými problémami, ale v dôsledku vážnej operácie hrubého

čreva (stoma).

32. Z výsluchu žalovanej v 1. rade a žalovaného v 3. rade plynie, že kúpna cena mala byť uhradená
napriek tomu, že do konania nebolo predložené potvrdenie o uhradení kúpnej ceny. Nad rámec
uvedeného súd poukazuje na to, že aj samotná okolnosť prípadného neuhradenie kúpnej ceny
(prípadnej jej časti) nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ale existenciu záväzku predávajúcej voči

kupujúcej, ktorý ostáva súdom vymáhateľný.

33. V súvislosti s argumentáciou žalobkýň, že došlo k manipulatívnemu správaniu zo strany žalovanej
v 1. rade voči poručiteľke súd posudzoval v intenciách skutkových tvrdení a navrhnutých dôkazov, či
nešlo o tzv. „úžernú“ zmluvu, ktorú napriek tomu, že ju právna úprava nepozná, možno subsumovať pod

právny úkon odporujúci dobrým mravom.

34. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/1180/2010 z 30. marca
2011.

35. Z uvedené plynie záver, že dojednanie o kúpnej cene nie je ničím limitované, avšak nesmie k
uvedenému pristúpiť ďalšia okolnosť, a tou je zneužitie druhej zmluvnej strany najmä v dôsledku jej
ľahkovážnosti, slabomyseľnosti, tiesne, stavu rozrušenia alebo neskúsenosti.

36. V tomto smere podrobné skutkové tvrdenia žalobkýň síce absentujú, no tieto skutočnosti neboli

zistené ani výsluchmi jednotlivých svedkov. Iba samotná skutočnosť, že o existencii prevodnej zmluvy
jej zmluvné strany mlčali, resp. že sa poručiteľka mala vyjadrovať, že za života nič nikomu nedá,
nepreukazuje, že došlo k zneužitiu poručiteľky zo strany žalovanej v 1. rade. Naopak ako plynie z
vykonaného dokazovania k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 19.5.2020 a o jej existencii sa žalobkyne
dozvedeli v júni 2020 od svedka M. I., pričom s touto skutočnosťou poručiteľku nekonfrontovali,

nedopytovali sa jej na dôvody, prečo tak učinila, napriek tomu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že vážnejšie psychické problémy vnímali v zime 2020.

37. Keďže súd nemal za preukázané žiadnu okolnosť majúcu za následok neplatnosť kúpnej zmluvy,
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznal
voči žalobkyniam v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
ktorýchkonaniarozhodnesúdažpoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdny

úradník. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezistil, pričom samotná okolnosť, že
strany sporu sú rodinnými príslušníkmi, nie je takou okolnosťou, na základe ktorej samotnej by súd
úspešným žalovaným náhradu trov konania nemal priznať.

41. Proti rozsudku súdu I. inštancie podali žalobkyne odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

f) a h) Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní uvádzali, že výpovede svedkov, ktorých
navrhli sa zhodujú v jednom zásadnom tvrdení. Tým je, že ich nebohá mama roky odmietala akékoľvek
rozdelenie jej majetku počas svojho života. Je zjavné, že toto jej presvedčenie, ktoré bolo dlhodobé akonzistentné nemalo nič spoločné s akýmkoľvek zhoršením jej zdravotného stavu, a teda bolo v konaní
preukázané, že tento svoj postoj vyjadrila určito, zrozumiteľne a vážne.

42. To či v rámci výpovedí žalobcov ako strán, alebo svedkov, podľa názoru súdu vyvstali chronologické
nejasnosti znamená len to, že každý vypovedal spontánne vlastnými slovami. Podstatný je ich obsah
a ten ako uvádzajú, bol konzistentný.

43. Ako uviedla žalobkyňa v I. rade pri svojom výsluchu z 20.9.2023: „To, že nebude s majetkom

disponovať nám hovorila pri každom sedení, keď boli meniny, narodeniny, oslavy. Vetu, že dokiaľ budem
žiť, nič nedám, si budem pamätať navždy."

44. Súd v bode 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že z výsluchu svedkov vyplynulo, že
predávajúca mala byť nahnevaná na nás ako svoje dcéry, keď sa od svojej obvodnej lekárky mala
dozvedieť o ich záujme zbaviť ju svojprávnosti. Táto fantasmagória nebola prezentovaná S. H., ako sa

v rozsudku uvádza. Vo svojej výpovedi to spomenuli žalovaní v I. a III. rade. Žalobkyne nerozumejú v
tomto smere, z akého dôvodu túto informáciu súd pomenoval ako skutočnosť, ktorú mali poprieť.

45. V zmysle § 151 ods. 2 CSP majú povinnosť poprieť skutočnosti, ktoré sa týkajú ich vlastného konania
alebo vnímania. Tu žalovaní vniesli do konania tvrdenia, ktoré mali vzísť z konverzácie medzi našou

mamouajejlekárkou.Onitohoúčastnéneboli.Zatýchokolností,abysajednalooskutočnosť,adokonca
aj o nespornú, žalovaní boli povinní toto svoje tvrdenie dokázať. To sa nestalo. Dokonca ho ani nijakým
ďalším spôsobom nešpecifikovali. Z pohľadu procesnej obrany žalovaných sa táto informácia javí ako
zásadná pre ospravedlnenie zabezpečenia notára a logistiky pre nebohú mamu žalobkýň.

46. Na základe vyššie uvedeného nie je možné týmto tvrdeniam žalovaných prisúdiť ani len elementárnu
mieru pravdivosti a súd sa tak týmto nemal vôbec zaoberať.

47. Naopak, žalovaní nepopreli takmer žiadne tvrdenia žalobkýň, o ktorých vypovedali ony alebo ostatní
svedkovia, čo im nebolo v napadnutom rozsudku nijak vytknuté.

48. Je síce pravdou, že znalecký posudok č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX nedal jednoznačné odpovede
na otázky ohľadne nedostatku rozpoznávacích schopností našej mamy v čase uzavretia spornej kúpnej
zmluvy, ale z dôvodovej časti uvedenej v čl. 4 vyplýva, že demenciou trpela. Znalecká organizácia ale
nebola nado všetku pochybnosť schopná dostatočne určiť jej „hĺbku", nakoľko takéto záznamy sa v

lekárskych správach neuvádzali.

49. V tejto súvislosti ale už táto samotná diagnóza spolu s nižšie popísaným vopred uváženým konaním
žalovaných v I. a II. rade dáva najavo, že sa jednalo o celý rad nelogických excesov, ktoré žiadnym
spôsobom nezapadali do rámca štandardného správania sa mamy žalobkýň.

50. Ako uviedla žalobkyňa v II. rade pri jej výsluchu 20.9.2023, ich mama brala lieky na demenciu už
od februára roku 2020, teda 3 mesiace pre sporným právnym úkonom prevodu vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam.

51. Formálnym argumentom pre tvrdenie žalobkýň o neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam,
uzavretej dňa 19.5.2020 medzi nebohou V. N. a žalovanou v I. rade bolo dojednanie kúpnej ceny 1,- €
splatnejpojejpodpise.Podľaichnázorusajednáozastretýprávnyúkon,ktorývykazujeznakydarovacej
zmluvy.

52. Táto okolnosť je podstatná v nadväznosti na čl. VI kúpnej zmluvy, v ktorej žalovaná v I. rade
presvedčila predávajúcu, že jej poskytne primeranú pomoc v chorobe, starobe a iných prípadoch. Ak
by sa jednalo o darovaciu zmluvu, v zmysle § 630 OZ by nesplnenie tohto záväzku mohlo predstavovať
legálny dôvod žiadosti o vrátenie daru.

53. V predmetnej kúpnej zmluve sa naopak žiadna klauzula dávajúca kupujúcej možnosť od zmluvy
odstúpiť, ak sa prehlásenia žalovanej v I. rade ukážu ako nepravdivé, nenachádza. V tejto súvislosti
to žalovaná v I. rade využila ako argument proti žalobe, kedy uviedla: „Žalovaná má za to, že vážnuvôľu k vykonanému prevodu u poručiteľky potvrdzuje aj to, že až do času svojej smrti od kúpnej zmluvy
neodstúpila, prípadne vlastnícke právo nežiadala vrátiť'."

54. Žalobkyne to považujú za cynické vyjadrenie s ohľadom na to, že v zmysle kúpnej zmluvy
predávajúca takéto právo vôbec nedostala.

55. Podaním z 2.10.2023 žalobkyne písomne navrhli, aby žalovaná v I. rade predložila dôkaz o zaplatení
kúpnej ceny 1,- € ich mame. Tento úplne odignorovala a žiadnym spôsobom sa k nemu nevyjadrila.

56. Súd pri posúdení uzavretia kúpnej zmluvy v rámci prípadných rozporov s dobrými mravmi odkázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 244/2018, z 27.6.2019. Z neho vyplýva, že sama
skutočnosť,žeúčastnícikúpnejzmluvyoprevodenehnuteľnostisaprijejuzavretídohodlinakúpnejcene
1 €, bez ďalšieho nesignalizuje porušenie dobrých mravov. Taktiež sa v jeho odôvodnení ale uvádza, že
„posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorom dochádza k „zvlášť hrubému nepomeru

medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľností", je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, závisí
vkaždejvecinaindividuálnychskutkovýchokolnostiachtýkajúcichsapredovšetkýmvzájomnéhovzťahu
zmluvných strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba preto posudzovať vždy komplexne, so
zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti."

57. V tomto prípade, ale správanie žalovaných v I. a III. rade považujú žalobkyne za hanebné ako voči
ich mame, tak voči nim. Tí ju totiž
- bez upovedomenia ostatných rodinných príslušníkov odviezli k notárovi
- žalovaný v III. rade hoci tam bol prítomný, ako manžel kúpnu zmluvu neuzavrel
- žalovaná v I. rade prisľúbila našej mame pomoc v chorobe a starobe, čo nikdy nesplnila, keď sa

zdravotný stav ich mamy začal fyzicky zhoršovať, žalovaní v I. a III. rade spoločnú domácnosť s ňou
opustili
- žalovaná v I. rade nikdy kúpnu cenu našej mame nezaplatila
- žalovaní v I. a III. rade nikomu z rodinných príslušníkov nepovedali o prevode vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam našej mamy

- ani po ich zistení, že sa tak stalo s nami odmietla žalovaná v I. rade na túto tému komunikovať a
vyhýbala sa tomu až do momentu reakcie na podanú žalobu

58. Správanie sa žalovaných v I. a III. rade svedčí nepochybne o tom, že od počiatku jednali nečestne
na úkor žalobkýň ako priamych potomkov ich mamy, o ktorú sa do jej smrti starali. To sú tie okolnosti,

na ktoré podľa ich názoru apeloval najvyšší súd v citovanom rozhodnutí a posudzovať kúpnu zmluvu
reštriktívne iba s ohľadom na kúpnu cenu nie je vôbec namieste.

59. Dokonca sú názoru, že práve vyššie uvedené preukázané skutočnosti dostatočne odôvodňujú
posúdenie kúpnej zmluvy ako „úžernej" tak, ako ju súd popísal v článku 48 odôvodnenia napadnutého

rozsudku.

60. Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

61. K podanému odvolaniu vyjadrili sa žalovaní listom zo dňa 03.03.2025, v ktorom uviedli, že žalovaní

v l. až 3. rade, považujú odvolaním napadnutý rozsudok za správny a spravodlivý. Súd prvej inštancie
po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov dospel podľa názoru žalovaných v l. až 3.rade k správnym
skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správne právne závery. Podľa názoru žalovaných v l. až 3.rade,
odvolanie je vedené ziskuchtivosťou žalobkýň v l. a 2.rade a popieraním poslednej vôle ich matky.
Tvrdenie, že matka žalobkýň v l. a 2.rade roky odmietala akékoľvek rozdelenie jej majetku počas jej

životajeirelevantné,lebožiadnymspôsobomsaméosebeajkebybolopravdivé,nemôževiesťkzáveru,
že právny úkon nebohej by bol v rozpore so zákonom. Žalobkyne v l. a 2.rade si neuvedomujú, že
práve táto ich ziskuchtivosť mohla viesť k zmene rozhodnutia ich matky, pre urobenie právneho úkonu
o prevode vlastníckeho práva, tak ako to urobila.

62. Žalobkyne v l. a 2.rade sa dokonca neštítia v odvolaní spochybňovať znalecký posudok č. XXX/
XXXX, hoci k nemu nemali žiadne námietky a preto pri uplatnení zásady koncentrácie, takéto námietky
by nemali byť vôbec brané do úvahy. Podľa názoru žalovaných l. až 3.rade, znalecký posudok bol
spracovaný bezchybne a jeho záver zodpovedá ustálenej judikatúre, uvedenej napríklad v Zborníku IV.,ročník 1970, na strane 456, kde je uvedené, že zistenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka, vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu, nedokáže posúdiť
následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť a je vylúčené takýto záver o konaní v duševnej

poruche urobiť, iba na základe pravdepodobnosti, či skutkových okolnosti, ktoré v tomto smere nie sú
dôvodom pre celkom jednoznačný skutkový záver.

63. Žalovaní v l. až 3. rade majú za to, že znalecký posudok ani len nenaznačil, že zo strany nebohej
mohlo ísť o neplatný právny úkon pre duševnú chorobu alebo poruchu, hoci sa to žalobkyniam v 1 .a

2. rade, nepáči. Pokiaľ ide o znova napádanú cenu 1€ z dôvodu hospodárnosti, žalovaní v l. až 3.rade
poukazujú na svoje doterajšie vyjadrenia v tomto konaní.

64. Na záver žalovaní v l. až 3. rade považujú za podstatné odvolaciemu súdu zdôrazniť, že žalobkyne
v l. a 2. rade sa účelovo vyhýbajú skutočnostiam, ktoré vyplývajú z výpovede notára, ktorý pri spísaní
právneho úkonu nie je iba mlčiacim subjektom, ale naopak subjektom, ktorý z titulu svojej funkcie berie

do úvahy aj to, či osoba s ktorou právny úkon spisuje, koná racionálne so znalosťou veci a či v jej konaní
nie sú prvky, ktoré by mohli svedčiť o tom, že jej vôľa nie je vážna, alebo bez omylu. Notár v celom
rozsahu potvrdil, že žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k pochybnosti o spôsobilosti nebohej vykonať
právny úkon nezistil a preto ho vykonal.

65. Z výpovede žalobkýň v l. a 2. rade vyplýva, že o prevodnej zmluve ešte za života nebohej mali
vedomosť, avšak žiadnym spôsobom ju s touto skutočnosťou nekonfrontovali a nekonfrontovali ani
žalovaných v l. až 3.rade, čo možno vysvetliť aj tým, že si boli vedomí spôsobilosti svojej matky na takýto
úkon, pričom pri jeho namietaní ešte za života matky, bolo možné jej spôsobilosť overiť jednoduchšie,
ako po jej smrti.

66. Žalovaní v l. až 3. rade teda majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je komplexné, reagujúce
správne na všetky skutočnosti, ktoré sa v obdobných prípadoch berú na vedomie a preto navrhujú, aby
odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

67. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods. 1, 2
CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal
všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo

vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych
noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú
k posúdeniu uplatneného nároku žalobkýň.

68. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací

súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne
podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj
príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

súduprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich
správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.
Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo

a zákonne.

69. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o
trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalovaných v konaní pred súdom I. inštancie.70. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)

71. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).

72. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatným odvolacím námietkam žalobkýň, odvolací
súd uvádza:

73. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, na ktorý poukazujú odvolatelia, je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie

vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Dôsledkomtohoje,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranami
prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

74. Odvolatelia v odvolaní vychádzajú z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robia z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa dôvodnosti žaloby. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí

súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne

preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli
najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 192 - § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa cit. zák.
ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto

smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

75. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade

táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne
dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného
právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované odvolateľmi, pričom odvolateľmi namietaná
nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre
konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne

vec posúdil.

76. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo 52/2010: „ Ak chce byť
žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok vočižalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.

Vzhľadom na to, že v civilnom práve Slovenskej republiky platí princíp voľného hodnotenia dôkazov,
závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj
nárok, alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí
aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku
predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať

takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.

77. V tomto smere dôkazné bremeno preukázať okolnosti svedčiace záveru o neplatnosti právneho
úkonu kúpnej zmluvy zaťažovalo žalobkyne.

78. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd I. inštancie posúdil vykonané dôkazy

tak, že priznal väčšiu dôkaznú váhu dôkaznému reťazcu pozostávajúceho z vykonaných dôkazov,
predloženého znaleckého posudku, výsluchu svedkov písomných listín, z ktorých kontextu bolo
ustálené, že žalobkyne nepreukázali neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu duševnej choroby alebo
poruchy, ktorá by predávajúcu činila neschopnou na taký úkon. To malo za následok neunesenie
dôkazného bremena tohto tvrdenia žalobkýň. Svoje úvahy o vyhodnotení dôkaznej situácie a zistenom

skutkovom stave súd riadne odôvodnil, pričom zdôvodnil aj to, z čoho vychádzal pri ustálení skutkového
stavu rozhodovanej veci.

79. Odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§

191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu (teda jeho procesný postup), pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommázhľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

80. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

81.Nazákladeuvedeného,keďžežalobkyne nepredložilivkonanítakédôkaznénávrhy, ktorýbyúčinne
preukázali neplatnosť právneho úkonu neuniesli v konaní dôkazné bremeno a súd rozhodol v prospech
žalovaných.

82. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd nezistil ich dôvodnosť. Pokiaľ v podanom

odvolanípoukazovaližalobkynenaskutočnostitýkajúcesarozhodnutiaichnebohejmatkynedisponovať
s majetkom, k tomuto odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti neboli pre rozhodnutie vo veci
podstatnými. Preukazujú len motiváciu nebohej matky na dispozíciu s vlastným majetkom. Ochota
disponovať s vlastným majetkom sa počas života môže rôznym spôsobom meniť. Je len prirodzenou
súčasťou ľudskej povahy, že človek svoje rozhodnutia môže aj zmeniť, a to dokonca na dennej báze.

Predchádzajúce vyjadrenia nebohej, či bude alebo nebude počas života majetkom disponovať, neboli
podstatné pre rozhodnutie vo veci. Podstatným pre rozhodnutie vo veci bola skutočnosť, či v čase
uskutočnenia právneho úkonu (kúpnopredajnej zmluvy) predávajúca bola v stave takom, že netrpela
duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na jej rozpoznávaciu alebo ovládaciu zložku a
ktorá by činila tento právny úkon neplatným. Tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli.

83. Pokiaľ žalobkyne poukazovali na dojednanie kúpnej ceny vo výške 1 eura v kúpnej zmluve
uzatvorenejdňaXX.XX.XXXXmedzineb.V.N.ažalovanouv1.rade,pričompodľaichnázorusajednáo
neplatnúkúpnuzmluvu,pretožesajednáozastretýprávnyúkon,ktorývykazujeznakydarovacejzmluvy,
k tomu odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, konkrétne

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 3Cdo/244/2018 zo dňa 27.06.2019, v
ktorom dovolací súd uviedol túto právnu vetu: „Zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri
kúpe nehnuteľností sám o sebe (bez existencie ďalších okolností) nespôsobuje absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.“84. Účastníci kúpnej zmluvy nie sú viazaní alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá
nie je upravená cenovým predpisom (zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách). Neprieči sa preto zákonu,

pokiaľ si účastníci kúpnej zmluvy, v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu
cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti
nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio
enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je zvlášť „hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením“ pri kúpe
nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy si dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v

danom prípade 1 euro), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

85. Aj v tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu nemožno hovoriť o neplatnosti kúpnej zmluvy z
dôvodu dojednania kúpnej ceny vo výške 1 eura, pretože podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné
hodnotiť aj skutočnosť, že žalovaní poskytovali osobnú starostlivosť osobe staršieho veku, s náročnými

diagnózami, potrebou zvláštnej starostlivosti vzhľadom na tieto ochorenia a aj túto skutočnosť je
potrebné hodnotiť v kontexte dojednania kúpnej ceny. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením
odvolateliek, ktoré považujú správanie žalovaných v 1. až 3. rade za hanebné voči nebohej matke.
Takéto skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplynuli, jedná sa o subjektívne pocity žalobcov.

86. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o
trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

87. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bola
strana žalovaných. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným priznal voči žalobcom náhradu trov
odvolacieho konania.

88. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).