Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/504/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125239246
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125239246.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35
910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava – Staré Mesto
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. F. o vymoženie 575,36
s prísl. EUR a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom

Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod sp. zn. 242EX 195/25, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom
Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod sp.
zn. 242EX 195/25 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 41,73 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2025, vedeným pod sp.
zn. 55Ek/504/2025, domáhal od povinného vymoženia 575,36 EUR s prísl. na základe exekučného titulu
– platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce vydaného pod sp. zn. 11C/60/2018 dňa 27.08.2018,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2018 a vykonateľnosť dňa 21.09.2018 (ďalej ako ,,exekučný
titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava
Kešeľaka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/504/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom:
G.:C.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 195/25.

3. Súdny exekútor vydal dňa 28.02.2025 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 07.03.2025. V upovedomení bol povinný upovedomený
o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie nepeňažného nároku, o možnosti podať návrh
na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho
náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.

4. Povinný podaním podaným na pošte na dňa 15.05.2025 doručeným súdnemu exekútorovi dňa
19.05.2025 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa

30.05.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie bolo predložené.6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Odvolávam sa proti exekúcii, ktorú
ste mi neoprávnene poslali. Pred siedmimi rokmi som mala na to konkurz – osobný bankrot, ktorý mi

zastavil túto exekúciu. Žiadam zastavenie vymáhania. Minimálny dôchodok poberám, preto aj sociálna
poisťovňa odmieta ťahať exekúciu.“

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako
prvé uviedol, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinného v celom rozsahu nesúhlasí.

„Z podania povinného nijakým spôsobom nevyplýva, ktorý z dôvodov ustanovenia §61k ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov1 má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania. Nie je však úlohou,
ale ani možnosťou súdu, súdneho exekútora a ani oprávneného, aby namiesto povinného určovali a
určili to, ktorý z dôvodov ustanovenia §61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov má byť dôvodom

zastavenie tohto exekučného konania. Oprávnený má za to, že skutočnosť, že povinný sa subjektívne
nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neznamená že jeho tvrdenia bude
preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd nie je odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať
správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v inom súdnom konaní z pohľadu hmotného práva a ani
nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v tomto rozhodnutí, či ex ante poskytnúť

ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, t.j. v
rozpore so zásadou res iudicata. Exekučný súd tak nie je oprávnený urobiť ani v takom prípade, ak
by rozhodnutie vzniklo na podklade skutkových okolností, ktoré by sa exekučnému súdu javili inak,
ak tieto okolnosti všeobecný súd v tzv. základnom konaní už posúdil v právoplatnom a vykonateľnom
rozhodnutí. Exekučný titul totiž osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase jeho vzniku existuje. Takto

osvedčený právny stav nemôže byť exekučným súdom v zásade prehodnotený. V prípade, ak bolo
lustráciou v súdnych registroch zistené, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a povinný
bol oddlžený, je nevyhnutné pristúpiť k posudzovaniu, či predmetné vyhlásenie konkurzu na majetok
povinnéhoajehooddlženie,máalebonemávplyvnavedenieexekučnéhokonanianavymoženienároku
oprávnenému. Inými slovami povedané, v danom prípade je povinnosťou súdneho exekútora skúmať, či

vymáhanápohľadávkajealeboniejeoddlženímpovinnéhonedotknutápodľaustanovenia§166cZKR2.
Oprávnený je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov –
regulačných staníc zemného plynu. Oprávnený zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom
svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a
meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania oprávneného je okrem iného i distribúcia

plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transformovaná v
ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (pozn. účinnosť
nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok transformácie energetického trhu na Slovensku.
Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu
(pozn. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. resp. jeho právny predchodca Slovenský plynárenský

priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. júla 2006 odčlenené
činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu.
Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti:
SPP – preprava, a.s. (pozn. v súčasnosti eustream, a.s.) a oprávnený (SPP – distribúcia , a.s.).
Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry (pozn. plynovodov a s nimi súvisiacich

plynárenských zariadení) tak bolo oddelené od činností spojených s predajom komodity (zemného
plynu). Na trhu s plynom sa okrem odberateľov môžeme prioritne stretnúť s tromi ďalšími subjektmi a to
a) prevádzkovateľom prepravnej siete, b) prevádzkovateľom/prevádzkovateľmi distribučnej siete/sietí a
c) dodávateľmi zemného plynu (ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s plynom, napríklad výrobca plynu,
resp. prevádzkovateľ zásobníka sú z pohľadu problematiky neoprávnených odberov plynu irelevantné,

s poukazom na čo sa ich postaveniu v tomto návrhu nevenujeme). Spoločnosť eustream, a.s. je
prevádzkovateľom prepravnej siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej
republiky a to z východu na západ, resp. naopak. Oprávnený je prevádzkovateľom distribučnej siete
zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej
siete až ku koncovým odberateľom. V zmysle § 3 písm. c), bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z. o

energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o energetike“) sa „na
účely tohto zákona rozumie v plynárenstve prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik
oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona“. V zmysle § 3 písm. c), bod 6. zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa „na účely tohto zákona rozumie vplynárenstve dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu“. Z uvedeného je zrejmé,
že nemožno zamieňať prevádzkovateľa distribučnej siete a dodávateľa zemného plynu, nakoľko ide
o dva nezávislé a samostatné subjekty, t.j. oprávnený neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu

s konečným odberateľom zemného plynu (t.j. neuzatvára spotrebiteľské zmluvy), nakoľko tieto sú
uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu a odberateľom zemného plynu. S poukazom
na vyššie uvedené, najmä vzhľadom k tomu, že oprávnený ako prevádzkovateľ distribučnej siete
neuzatvárazmluvyododávkeplynu(t.j.spotrebiteľskézmluvy)sodberateľmiplynu,nakoľkotietozmluvy
uzatvára dodávateľ plynu, je zrejmé, že nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z exekučného

tituluniejenárokomvyplývajúcimzospotrebiteľskejzmluvy.Naodbernommiestepovinnéhodochádzalo
úmyselným konaním k odberu zemného plynu, po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom zemného
plynu, bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. V zmysle zákona o energetike sa jedná o neoprávnený
odber. Týmto neoprávneným odberom vznikla oprávnenému škoda, za ktorú zodpovedá povinný.
Povinný mal, resp. mohol mať vedomosť, že na odbernom mieste došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu
s dodávateľom zemného plynu. Rovnako povinný mal, resp. mohol mať vedomosť, že na odbernom

mieste dochádza k odberu zemného plynu, aj bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu s
dodávateľom zemného plynu. Zo žalobného návrhu, na podklade ktorého vznikol Exekučný titul a
na základe ktorého je vedená táto exekúcia, mal súd v pôvodnom súdnom konaní za jednoznačne
preukázané, že vymáhaná pohľadávka vznikla titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným
konaním. Príslušný súd z príloh žalobného návrhu zistil, že povinný odoberal zemný plyn bez uzavretej

zmluvy, v dôsledku čoho vznikla oprávnenému škoda, ktorej náhrady sa domáhal vydaním platobného
rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že
uplatnený nárok vznikol titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného
a teda aj s poukazom na ustanovenie §166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzniknutá pohľadávka oprávneného voči

povinnému je oddlžením nedotknutá, t.j. nedotknuteľná pohľadávka a povinný aj po vyhlásení konkurzu
na jeho majetok je povinný uplatnený nárok oprávnenému uhradiť. S poukazom uvedené oprávnený
považuje vyjadrenie povinného – návrh na zastavenie exekúcie vo vzťahu k uplatnenému nároku
v celom rozsahu za bezpredmetné, účelové a ničím nepodložené. Povinný v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal uhradenie nároku, ktorý si oprávnený uplatňuje v

tomto exekučnom konaní. Taktiež povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza a ani
nepreukazuje iné dôvody, ktoré by spôsobovali, že exekučný titul, resp. nárok priznaný v exekučnom
titule nie je vymáhateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby exekučný súd v zmysle
§61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň

oprávnený navrhuje, aby mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 41,73 EUR.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k doručeniu
(prevzatiu) upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný

titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodanípredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné

návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremenoohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na

podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili

zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.03.2025. Pätnásťdňová lehota na
podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 08.03.2025 a posledný deň tejto lehoty pripadol na
deň 22.03.2025, čo bola sobota. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. v tomto prípade posledným dňom lehoty

bol pondelok 24.03.2025. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie
bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie
len dňa 15.05.2025 podal na poštovú prepravu (čo potvrdzuje obálka s pečaťou pošty, ktorá je súčasťou
spisu) a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 19.05.2025 doručený súdnemu exekútorovi, t.
j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd

posudzoval predmetný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 a 4 Exekučného poriadku,
podľa ktorých návrh na zastavenie exekúcie podaný po lehote nemá odkladný účinok, pričom povinný
môže namietať jedine skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty. Vzhľadom na
koncentráciu konania, ktorá je premietnutá v ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže
prihliadnuť na takú námietku, ktorá je vznesená, respektíve uplatnená v neskôr podanom návrhu, a teda

v návrhu podanom po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany
povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného

poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by
zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali
existenciu záväzku (nepeňažného nároku) povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod
zastaveniaexekúciezhľadiskanedostatkuniektorejzložkyvykonateľnostiexekučnéhotitulu.Vsúvislosti

so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný navrhol
zastaviť exekúciu z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz pred siedmimi rokmi a teda,
že bol oddlžený sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na
povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti

možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na
povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok
pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania
podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenieexekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť
všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie

exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len
tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh
na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania
za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak,
že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania

predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných údajných dôvodoch musel mať vedomosť už pri
doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu
na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa
však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto
súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia

povinného neprihliada. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa
uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od
01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie
procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia
na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii

pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti
a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť,
aj keby boli akokoľvek relevantné. Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie
exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd

prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal.

27. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3
Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku

z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré
povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených
výnimiekprenávrhynazastavenieexekúciepodanépouplynutízákonomstanovenejlehoty,ergonávrhu
povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene a povinný

namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím uvedenej lehoty.

28.Ktvrdeniupovinnéhooskutočnosti,žeuznesenímOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.32OdK/340/2020
zo dňa 10.11.2020 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a teda, že bol oddlžený súd uvádza,
že síce predmetným rozhodnutím okresného súdu došlo k oddlženiu dlžníka (povinného) tak, že dlžníka

(povinného) súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, avšak v zmysle
ustanovenia § 166c ods. 1 písmeno d) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením
sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo
spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky (tak ako v tomto prípade,

nakoľko ide o pohľadávku, ktorou si oprávnený vymáha nárok na škodu spôsobenú povinným priznaný
oprávnenému platobným rozkazom za neoprávnený odber zemného plynu), pretože pri nedotknutých
pohľadávkach ide o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom
je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. „Medzi nedotknuté pohľadávky
zaraďuje ZKR aj pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví (úmyselne

alebo z nedbanlivosti) alebo za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane
príslušenstva pohľadávky.“ (komentár k §166c ods. 1 písm. c) ZKR) Vzhľadom na funkciu týchto
pohľadávok zákon zachováva ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po
jeho skončení. Pohľadávka je v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu a
rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Oddlženie, na ktoré

poukazujepovinnývosvojomnávrhunazastavenieexekúcie,sozreteľomnaskutočnosť,žepohľadávka
oprávnenéhouplatňovanávočipovinnémuvtomtoexekučnomkonanípatrímedzioddlženímnedotknuté
pohľadávky nie je voči pohľadávke oprávneného a vedenej exekúcii proti povinnému relevantné aúčinné.Pretovzmysleuvedenéhoneexistujetakázákonnáprekážka,ktorábyumožňovalaprebiehajúcu
exekúciu voči povinnému zastaviť.

29. Súd zároveň dodáva, že informáciou o existencii uznesenia, ktorým bol na majetok povinného
vyhlásený konkurz a teda, že bol oddlžený, t. j. o skutočnosti predostretej povinným v návrhu na
zastavenie exekúcie, disponoval už v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie). Uvedenú skutočnosť súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie
exekúcie týkajúcu sa oddlženia povinného a pôvodu/povahy vymáhanej pohľadávky preskúmal a dospel

k záveru, že sa jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku a preto teda pristúpil k vydaniu poverenia
na vykonanie exekúcie.

30. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, resp. orgánu
verejnej moci, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať,
pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil,

má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť
prostredníctvom súdneho exekútora a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni
aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho
prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby
sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im

v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

34. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

36. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške
jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,

zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

37. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v

roku 2025 vo výške 14,84 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške
41,73 EUR (1 x 19,09 EUR + 1 x 14,84 EUR + 23 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v plnej výške, a to v sume 41,73 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.38. Povinný si v súvislosti s exekučným konaním a so samotnou exekúciou žiadnu náhradu trov
neuplatnil, preto súd o náhrade trov exekúcie povinného nerozhodoval.

39. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1
Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.