Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B5-3T/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010046
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2026:1519010046.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 14.januára 2026 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku sa obžalovaná J.. A. H., nar. XX.XX.XXXX
v B., trvale bytom Q., H. č. XXXX/X od XX.XX.XXXX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava
V, pod sp. zn. 2Pv 114/17/1105, zo dňa 18.januára 2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v znení zákona
č. 262/2011 Z. z. na tom skutkovom základe, že

dňa 07.júla 2014 v čase o 15.20 hod. v Bratislave v mestskej časti Petržalke na Prokofievovej ulici č. 6
- 12 do budovy Okresného súdu Bratislava V ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti H. s.r.o.
so sídlom: Bratislava, F. 7, osobne doručila žalobu, v ktorej žalovala Senickú mliekareň, a.s. ( žalovaný
v 1. rade ), Ing. E. O., T. J., D.. D. A. a Ing. B. X. ( žalovaní v 2. rade až v 5. rade ) na náhradu škodu
vo výške 133 200 eur s príslušenstvom, na čo na základe písomnej výzvy vyššieho súdneho úradníka
tohto súdu sp. zn. 21Cb/64/2014 zo dňa 19.augusta 2014 na predloženie listinných dôkazov, na ktoré sa
odvolalavžalobeozaplatenie133200eurspríslušenstvom,dňa18.septembra2014včaseo14.05hod.

Okresnému súdu Bratislava V predložila ako prílohu okrem iného aj zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy
o kúpe cenných papierov spoločnosti Senická mliekareň a.s., uzavretú medzi budúcim predávajúcim
spoločnosťou H. s.r.o. a budúcim kupujúcim spoločnosťou V., s.r.o., zastúpenou konateľom Ľ.Š. F.,
pričom túto zmluvu v mene spoločnosti H. s.r.o. osobne podpísala a na tejto zmluve, ktorú predložila
Okresnému súdu Bratislava V, bol uvedený dátum 19.október 2009, teda dátum ešte pred procesom
navyšovania základného imania spoločnosti Senická mliekareň a.s. a to napriek tomu, že zmluva o
uzavretí budúcej zmluvy o kúpe cenných papierov Senickej mliekarne, a.s., bola antidatovaná, lebo
mohla byť vyhotovená a uzatvorená najskôr dňa 02.augusta 2011 alebo neskôr.

o s l o b o d z u j e

pretože skutok nie je trestným činom.

-2- B5-3T/5/2019

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.januára 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V, pod sp.zn.
2 Pv 114/17/1105 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr.por.) obžalobu na obvinenú J.. A. H.
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) v znení zákona č. 262/2011 Z.z. na skutkovom základe, ako
je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, pod č.k. 3T/5/2019-303, zo dňa 13.októbra 2020 bola
obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
a/ Tr.zák. a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom probačného
dohľadu v trvaní päť rokov. Zároveň jej bolo uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 2, ods.3 písm. c/
Tr.zák. - spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na ňu negatívny vplyv. Podľa §

61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. jej bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti na dobu päť rokov.

Proti rozsudku podala odvolanie obžalovaná.

Uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. 4 To/43/2021, zo dňa 16.decembra 2021 súd rozhodol

podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr.por. bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, pod č.k. 3T/5/2019-513, zo dňa 23.januára 2024 bola

obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
a/ Tr.zák. a uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom probačného
dohľadu v trvaní tri roky. Zároveň jej bolo uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 2, ods.3 písm. c/ Tr.zák.
- spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na ňu negatívny vplyv. Podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr.zák. jej bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu štatutárneho

orgánu obchodnej spoločnosti na dobu päť rokov.

Proti rozsudku podala odvolanie obžalovaná.

Uznesením Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. 4 To/45/2024, zo dňa 27.februára 2025 súd rozhodol

podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr.por. bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu. Podľa § 322 ods.
1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V predmetnej veci došlo k zmene samosudcu (samosudkyne) a to s prihliadnutím na DODATOK č. 5 k
Rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava I na rok 2025.

Dňa 13.marca 2025 bola predmetná trestná vec pridelená do oddelenia 42T.

-3- B5/3T/5/2019

Obžalovaná dňa 28.mája 2025 písomne súdu oznámila, že súhlasí so zmenou zloženia samosudcu a
súhlasí, aby bolo pokračované už v začatom hlavnom pojednávaní v zmenenom senáte.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V súlade s uznesením odvolacieho súdu súd postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.por. súd opätovne
prehodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako i v ich vzájomných súvislostiach.

Súd počas dokazovania na súde vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov P.. F. F., D.. U.
E., Ľ. F., prečítaním výpovedí svedkov P.. L. D. a P.. V. X. z prípravného konania, prečítaním znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru a prečítaním a oboznámením
spisového materiálu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, pod sp.zn. 21Cb/64/2014 bolo preukázané, že dňa
07.júla 2014 bola vo veci podaná žaloba na náhradu škody vo výške 133 200,- eur s príslušenstvomkde bol žalobcom H., s.r.o. a žalovanými v prvom rade Q. F., a.s., v druhom rade D.. E. O., žalovaný v
treťom rade T. J., žalovaný v štvrtom rade Ing. D. A. a žalovaný v piatom rade D.. B. X..

Z predmetného pripojeného spisu sp.zn. 21Cb/64/2014 bolo preukázané - viď č. l. 17 - že zo strany
vyššieho súdneho úradníka bola predmetná spoločnosť H. s.r.o. vyzvaná na predloženie listinných
dôkazov - na ktoré sa v predmetnej žalobe odvolávala, aby táto predložila listinné dôkazy v šiestich
rovnopisoch a zároveň päť rovnopisov žaloby samotnej.

Preukázané bolo, že obžalovaná na predmetnú výzvu súdu aj reagovala a spôsobom, že dňa
18.septembra 2014 súdu doručila ako predmetnú žalobu tak i zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe
cenných papierov spoločnosti Q. F. a.s., uzavretú medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou H. s.r.o. a
budúcim kupujúcim spoločnosťou V., s.r.o., zastúpenou konateľom Ľ. F. a budúcim kupujúcim H. s.r.o. -
prostredníctvom konateľa spoločnosti - obžalovanej - v predmetnom spise sú predmetné listiny založené
na č. l. 20-22 - s tým, že predmetná zmluva je s uvedením dátumu 19.október 2009 - a podpísaní sú

obžalovaná a predmetný konateľ za spoločnosť V. s.r.o. - Ľ. F. ako konateľ.
Predmetná zmluva je v spise založená v kópii - nie v origináli.

Obžalovaná v prípravnom konaní v celom rozsahu poprela spáchanie skutku, ktoré jej bolo kladené za
vinu. Vypovedala, že nikdy si nezadovážila sfalšovanú zmluvu (zmluvu o uzavretí budúcej

zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti zo dňa 19.októbra 2009 uzavretú medzi spoločnosťou H.
s.r.o. ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou V., s.r.o. ako budúcim kupujúcim) a nikdy predmetnú
listinu nechcela použiť ako pravú a v úmysle seba alebo inému zadovážiť značný prospech. Následne
vo veci využila svoje právo a vo veci nevypovedala.

-4- B5-3T/5/2019

Počas dokazovania na súde vypovedala, že žiadnu zmluvu neantidatovala, nepredložila súdu falošnú
zmluvu. Následne vo veci vyžila svoje právo a vo veci nevypovedala.

Svedok Ing. U. E. v prípravnom konaní vypovedal

-dňa 30.marca 2017 - bol jediným konateľom spoločnosti T. J. s.r.o. - ktorá sa zaoberala kúpou a
predajom nehnuteľností a kúpou pohľadávok. Nepamätal si kto komu ponúkol predmetnú pohľadávku
(spoločnosti H. voči Q. F.) - predmetné bral ako „rizikovú investíciu“ - čomu zodpovedala i kúpna cena

- ktorá bola vo výške 1000 eur. Predmetnú pohľadávku riešil so spoločnosťou H., ktorú
zastupovala obžalovaná. Keďže obžalovanú poznal i z minulosti - spolupracoval s ňou už aj v minulosti
(podrobnosti uviesť nevedel). V danom prípade išlo o rizikovú pohľadávku - preto v
predmetnej veci mal k dispozícii len zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.októbra 2014 od
obžalovanej,ktorúvpredmetnomčaseriešilsobžalovanou. Nepamätalsi,čomupovedalaopredmetnej

pohľadávke obžalovaná. Nepamätal si aké doklady predložil na Okresný súd Trnava so žalobou o
určenie pohľadávky v predmetnej veci. Za spoločnosť T. J.., s.r.o. na Okresný súd Trnava podával žalobu
komerčný právnik - za D.- Z. & X.. Nepamätal si, či pri podpisovaní predmetnej zmluvy okrem
neho a obžalovanej bol niekto ešte prítomný. Zmluva nebola overená notárom.

-dňa 06.júna 2018 - naviac vypovedal - spoločnosť T. J.. s.r.o. sa v rokui 2017 zlúčila s firmou A. G.,
s.r.o. - v oboch spoločnostiach bo jediným konateľom. Predmetom činnosti oboch firiem bolo zaoberanie
sa kúpou a predajom nehnuteľností a kúpou pohľadávok. Potvrdil, že kúpil pohľadávku spoločnosti H.
voči Q. F. - detaily uviesť už nevedel - vzhľadom aj na množstvo vykonaných obchodov aj pred tým aj
po tom. V čase predmetného výsluchu vypovedal, že si nespomína, či disponuje ešte s predmetnou

pohľadávkou, resp. nejakými listinami k nej.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho spoločnosť sa zaoberala kúpou pohľadávok. Potvrdil, že za
1 000,-- eur odkúpil pohľadávku od H. voči Q. F.. Za predmetnú spoločnosť H. vystupovala obžalovaná.
Niektoré obchody sú podľa svedka stratové, a to bol aj tento. Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú

za druhú stranu podpísala obžalovaná, nebola notársky overená. Výsledkom súdneho konania bolo
stiahnutie žaloby a hoci išlo o pohľadávku v sume 133 200 eur s príslušenstvom tvrdil, že Senická
mliekareň skrachovala, bola v konkurze a z nemajetnej firmy sa nedal očakávať zisk z pohľadávky aninávrat vloženej investície. Svedok sa podľa vlastného vyjadrenia obžalovanej nepýtal, prečo postupuje
pohľadávku za 133 200 eur tak lacno, za 1000 eur.

Výpoveď predmetného svedka tak vo veci vo vzťahu k obžalovanej riešila len skutočnosť, že medzi
došlo k odkúpeniu pohľadávky.

Svedok Ľ.R. F. vzhľadom k príbuzenskému pomeru k obžalovanej využil právo nevypovedať počas
celého dokazovania.

Vzhľadom na predmetné súd nemohol vo veci zisťovať i výpoveďou predmetného svedka - skutočnosti
ohľadom predmetnej zmluvy zo dňa 19.októbra 2009.

-5- B5-3T/5/2019

Svedkovia P.. L. D. a P.. V. X., ako vyplýva z prečítania ich výpovedí z prípravného konania, využili právo
nevypovedať a to z dôvodu, že v predmetnej veci neboli zbavení mlčanlivosti klientami v predmetnej
veci, ktorých zastupovali.

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru grafickej diagnostiky

v znaleckom posudku, ktorý bol na návrh procesných strán prečítaný, konštatoval:

-predmetom znaleckého skúmania bol zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe cenných papierov
spoločnosti Q. F., a.s. zo dňa 19.októbra 2009 uzatvorená medzi spoločnosťou H. s.r.o., F. X, Bratislava,
IČO: XXXXXXXX, ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou V., s.r.o., V. XX, O., IČO:

XXXXXXXX ako budúcim kupujúcim.

Predmetnápredloženálistinabolavyhotovenánaštyrochlistochobojstrannepotlačenéhobielehobežne
dostupného kancelárskeho papiera a pozostávala z dvoch častí:

-podpísanej Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti Q. F., a.s., zo dňa
19.10.2009, uzavretej medzi budúcim predávajúcim V., s.r.o. a budúcim kupujúcim
H. s.r.o. (strany 1-5), a
-nepodpísanej Zmluvy o kúpe akcií spoločnosti Q. F., a.s., predávajúci V., s.r.o. a kupujúci H., s.r.o.
označuje ako Príloha č. 1 (strany 6-8).

Jednotlivé listy papiera sú v pravom hornom rohu označené číslami 20-23 (strany 1 a 2 číslom 20, strany
3 a 4 číslom 21, atď.).

Preskúmaním a porovnaním vlastností papiera predloženej listiny - bolo zistené, že všetky 4 listy listiny
vykazovali zhodný farebný odtieň, štruktúru a reakciu v UV svetle, čo znamenalo, že predložená listina

bola vytlačená na druhovo zhodnom papieri.

Preskúmaním spôsobu vyhotovenia listiny bolo zistené, že text obidvoch zmlúv tvoriacich obsah
predloženej listiny a podpisy na liste označenom číslom 22 boli vyhotovené technikou striekacej tlače,
t.j. že nešlo o originálny dokument, ale o jeho reprodukciu (kópiu), čo potvrdzovali aj prítomnosť

prekopírovaných dier po odstránenej zošívacej spone z pôvodného dokumentu
použitého ako predloha (v ľavom hornom rohu listov) zošikmenie textu a jeho orámovania vzhľadom na
okraje papiera, ale aj prítomnosť tlačových defektov.

Text listiny bol vyhotovený zhodným typom a veľkosťou písma, okrem podpisových doložiek v obidvoch

zmluvách, ktoré boli vyhotovené väčším písmom, vykazovali zhodnú úpravu, štruktúru tlače, vlastnosti
použitého atramentu a zhodné tlačové defekty.

Na základe zistenej zhodnej štruktúry tlače a vlastností atramentu bolo možné konštatovať, že
predložená kópia listiny bola vytlačená na druhovo zhodnom zariadení - atramentovej tlačiarni alebo

atramentovom multifunkčnom zariadení. Aj napriek prítomnosti individuálnych tlačových defektov nie je
individuálna identifikácia tlačového zariadenia v tomto štádiu možná, nakoľko ide o kópiu,
nie je známe, či tieto defekty vznikli pri kopírovaní predloženej kópie listiny, alebo sa už nachádzali na
kopírovanej predlohe.Zistiť tieto skutočnosti by bolo možné až po predložení originálu listiny, resp. listín, ktoré boli použité ako
predloha pri vyhotovení predloženej kópie.
-6- B5-3T/5/2019

Znaky pozmeňovania v zmysle odstránenia a/alebo dodatočného doplnenia častí textu neboli na
predloženej kópii listiny skúmaním zistené. Keďže išlo o kópiu, nebolo možné sa vyjadriť k prípadným
zásahom do integrity textu na originály listiny. Z uvedeného dôvodu je potrebné na skúmanie predložiť
originál listiny, resp. listín, ktoré boli použité ako predloha pri vyhotovení predloženej kópie.

Predložená listina, ktorá bola predložená tak pozostávala z dvoch listín - ale nie ako originál, išlo kópiu
vyhotovenú na atramentovej tlačiarni alebo atramentovou multifunkčnom zariadení.

Taktiež stanoviť dobu vyhotovenia listiny, ktorá bola predložená vo forme kópie nebolo možné.

O tom, či zmluva bola pravá, alebo pozmenená, resp. či bol na nej vykonaný nejaký zásah - na
predloženej kópii listiny neboli zistené. K pravosti, alebo k pozmeneniu listiny by bolo možné sa vyjadriť
v prípade, že by bola predložená originálna listina (prípadne listiny) - použité ako predloha pri vyhotovení
predloženej kópii.

Prokurátor v predmetnej veci poukázal ako na dôkaz, ktorý svedčil proti samotnej obžalovanej trestné
oznámenie podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. , ktoré bolo podané spolu s prílohami JUDr.
X. V. spolu s predloženými prílohami ako i závery znaleckého posudku, ktorý bol v predmetnej veci
vypracovaný.
Tu súd poznamenáva, že trestné oznámenie je spravidla dostatočným podkladom na postup v intenciách

podľa § 196 a nasl. Tr.por., resp. na začatie trestného stíhania „vo veci“ slúžiace zároveň aj prokurátorovi
na to, aby mal relevantné informácie na preskúmanie zákonnosti a dôvodnosti trestného stíhania,
resp. na zameranie dokazovania, nemôže však samo osebe slúžiť ako listinný dôkazný prostriedok na
preukázanie viny páchateľa.

S prihliadnutím na dôkaznú situáciu, ktorá nastala po tom, čo bola druhýkrát predmetná trestná vec
vrátená odvolacím súdom na prejednanie a rozhodnutie - vzhľadom na skutočnosť - ktorá bola v
predmetnom rozhodnutí vytknutá odvolacím súdom - vo vzťahu k výpovedi svedka JUDr. F. F. - išlo o
advokáta, ktorý zastupoval členov predstavenstva Q. F., a.s. - a to Ing. E. O., T. J., Ing. B. X. a Ing. D. A..

Vo veci bolo preukázané, že predmetné osoby (s výnimkou Ing. B. X.) - nedali daný súhlas na zbavenie
mlčanlivosti obhajcu JUDr. F. F. (v tomto konaní - svedka).

Vzhľadom na predmetné súd nemohol vo veci argumentovať výpoveďou svedka, ktorá bola vykonaná v
trestnom konaní - pretože nedošlo zbaveniu mlčanlivosti advokáta zo strany všetkých osôb, v prospech,

ktorých povinnosť zachovávať mlčanlivosť má.
Predmetného svedka súd preto ani nevypočúval.

V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia zákona o advokácii ( zákon č. 586/2003 Z.z. v znení
neskorších právnych predpisov, ale i článok 46 ods. 1, § 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Povinnosť mlčanlivosti advokáta predstavuje jeden z nosných pilierov, na ktorých je vybudovaný vzťah
dôvernosti medzi advokátom a klientom. Povinnosť mlčan-
-7- B5-3T/5/2019

livosti slúži najmä záujmom výkonu spravodlivosti, ale na ochrane záujmov klienta. Z tohto dôvodu má

povinnosť mlčanlivosti zo strany advokáta nárok na osobitnú ochranu zo strany štátu. Prvá z výnimiek,
kedy môže advokát „prestať“ mlčať, nastáva vtedy, ak ho jeho klient tejto jeho povinnosti pozbaví.
Advokát i napriek predmetnému - ak usúdi, že „odlmčanie“ určitých skutočností, by bolo na škodu jeho
klienta, môže o nich aj napriek udelenému súhlasu naďalej mlčať. Druhou z výnimiek môže nastať,
ak sa advokát dostane do konania pred súdom alebo iným orgánom, ktorého predmetom je jeho spor

s klientom, bývalým klientom alebo je právnym zástupcom. Treťou z výnimiek bude, ak sa advokát
stane osobou vystupujúcou v konaní, ktorého predmetom je ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej
činnosti alebo ochrana pred financovaním terorizmu. Štvrtá výnimka nastane, ak sa voči advokátovi
vedie disciplinárne konanie.Nejde tak o výsadu advokáta, ktorá by mala založiť vyňatie zo všeobecne platného a záväzného
právneho poriadku, ale ide o povinnosť uloženú advokátovi v záujme jeho klienta a pre ich ochranu.
Naviac súd poukazuje, že pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže klient a po

smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné
pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých
právnych nástupcov klientov. Súhlas musí mať písomnú formu.

Podľa obžaloby mala obžalovaná v konaní pred súdom predložiť dôkaz, o ktorom vedela, že je

pozmenený, na účel použiť ako ho ako pravý a taký čin spáchala v úmysle sebe zadovážiť značný
prospech - tým mala naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zločinu marenie
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona č. 262/2011 Z. z.

Pri predmetnom trestnom čine ide o všeobecný subjekt - teda z toho vyplýva, že sa ho môže dopustiť
ktokoľvek(ktovkonanípredsúdom)atedaiúčastníkcivilnéhokonania(rovnakotakajvtrestnomkonaní

sa tohoto trestného činu môže dopustiť, napr. obvinený, obhajca, prokurátor). Podstatným vo veci je, že
musí ísť o súdne konanie, v ktorom sa súdu predloží určitý dôkaz, ktorý je sfalšovaný - čiže nepravdivý.

Keďže zákonodarca pri tomto trestnom čine - zločine uviedol len pred súdom - ide teda i o konanie
pred „civilným súdom“. Práve najmä v civilnom konaní účastníci súdneho konania predkladajú súdu

jednotlivé dôkazy s cieľom dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech - to je podstata civilného konania.
Len výnimočne predkladajú dôkazy iné osoby napríklad svedkovia. Z uvedeného je teda zrejmé, že
predmetného trestného činu sa môžu dopustiť hlavne osoby, ktoré sú zainteresované na konečnom
rozhodnutí súdu (teda účastníci konania, obžalovaný a podobne). Keďže ide o základnú skutkovú
podstatu podľa názoru súdu nevyžaduje sa tu preto špecifický úmysel, ktorý páchateľa vedie k

predloženiu falošného dôkazu - na dokonanie tohto trestného činu preto postačuje len zistenie, že v
konkrétnom konaní pred súdom, niekto predložil dôkaz, ktorý bol falošný a o ktorom musel vedieť, že je
falošný ( z hľadiska základnej skutkovej podstaty nie je vôbec podstatné prečo ho páchateľ predkladal
- t. j. či chcel alebo nechcel byť úspešný v civilnom konaní).

Práve tým, že zákonodarca uviedol v konaní pred súdom - logickým výkladom znakov tejto skutkovej
podstaty možno dospieť k záveru, že cieľom bolo postihnúť práve predkladanie falošných dôkazov či
bráneniu vykonania dôkazov vrátane ovplyvňovania zú-

-8- B5-3T/5/2019

častnených osôb v civilnom konaní kýmkoľvek, t. j. účastníkom civilného procesu - navrhovateľa alebo
odporcu.
Predkladateľom dôkazov v súdnom konaní sú najmä účastníci konania, ktorí majú pri svojom výsluchu
vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

Podľa tohto citovaného ustanovenia účastníci konania v civilnom konaní pomáhajú súdu poznať
skutočnosti k právnemu posúdeniu prejednávanej veci a k rozhodnutiu súdu tým, že vo svojich návrhoch
na začatie konania alebo v iných podaniach alebo pri konaniach tvrdia existenciu alebo neexistenciu
určitých skutočností a ponúkajú o tomto svojom tvrdení dôkazné prostriedky.

Rozdiel medzi tvrdením účastníkov v civilnom konaní a ich výpoveďami k dôkazom spočíva v tom, že
tvrdenie tvorí predmet dokazovania (to čo sa dokazuje), kým výpoveď účastníkov konania v civilnom
konaní je procesným dôkazným prostriedkom o dôležitom a pochybnom tvrdení účastníkov (to, čím sa
dokazuje). Predmet procesného dôkazu (téza) a procesný dôkazný prostriedok sú teda dve rôzne veci,

ktoré nemôžu byť pojmovo totožné. Výsluch účastníkov dôkazov je preto jedným z prostriedkov, ktorý
slúži k zisteniu stavu veci. Zákon tento výsluch výslovne stanovuje ako osobitný dôkazný prostriedok
a v zákone upravuje spôsob, aký sa procesne tento dôkaz prevádza. Účastníci v civilnom konaní
„majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať“. Tým nemá byť povedané, že zákon dovoľuje účastníkom
konaniaprivýsluchudôkazovvypovedaťbuďpravdivoaúplne,alebonepravdivočineúplnepodľasvojho

uznania, len sa tu naznačuje, že tu nie je povinnosť sankcionovaná ako u svedka alebo znalca.

Súd však poukazuje na to, že predmetné poučenie sa vzťahuje len na jeho výpoveď a nie na dôkazy ním
produkované. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiaholúčel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Dôkazy, ktoré boli v predmetnej veci v civilnom konaní predložené obžalovanou - však súd poukazuje,
že zo strany obžalovanej boli doručené kópie predmetných listinných dôkazov. Keďže v danom prípade
išlo o kópiu súd mal za to, že kópia nemôže vyvolávať podľa právneho poriadku žiadne účinky bez toho,
aby bol predložený „originál“ zmluvy a to i s prihliadnutím na § 125, § 129 O.s.p. (v tom čase ešte
Občianskeho súdneho poriadku) - pretože v danom prípade išlo o spochybňovanie protistranou.

Ak protistrana pravosť spochybní, je takmer nevyhnutné predložiť originál, inak kópia nemusí byť
postačujúca. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba odlišovať spôsob vykonania
dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny
sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo

prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Kópia listiny spravidla je
postačujúca vtedy - keď nie je zo strany súdu smerom k nej žiadne podozrenie, že by bola sfalšovaná,
vtedy civilný súd môže na takúto listinu prihliadať, ako na každý iný dôkaz a vysporiadať sa ňou obdobne,
akoby účastník predložil originál listiny.

-9- B5-3T/5/2019

Keďže na vyvodenie trestnej zodpovednosti postačí - že páchateľ úmyselne predloží súdu sfalšovaný
alebo pozmenený dôkaz - pričom z hľadiska zavinenia postačí, ak páchateľ len vie, o tom, že dôkaz je

sfalšovaný, či pozmenený - na predmetné súd zameral svoje dokazovanie.

Pozmenený dôkaz znamená, že tento mal pôvodne pravdivú vypovedaciu hodnotu a reálne vykresľoval
istú skutočnosť, ale účelovým aktívnym konaním bola jeho nosná informácia zmenená.

Vo vzťahu k obžalovanej - prokurátor mal za to, že predmetný čin spáchala v úmysle sebe zadovážiť
značný prospech - teda tzv. kvalifikovaný úmysel obžalovanej - a z uvedeného musí byť preukázaný
tak i motív (motivácia) predloženia pozmeneného dôkazu v súdnom konaní obžalovanou.

Vo vzťahu ku predmetnému žalovanému trestnému činu vo vzťahu k obžalovanej sa dokazovaním sa

však nepodarilo preukázať jej úmysel (či už priamy alebo nepriamy). Obžalovanej nebolo preukázané
- vzhľadom na predmetnú dôkaznú situáciu vyvrátiť jej obranu - resp. jej výpoveď v tom smere - že
ona nezadovážila predmetnú zmluvu (zmluva zo dňa 19.októbra 2009) a že nikdy predmetnú listinu ona
nechcela použiť ako pravú a v úmysle sebe chcela zadovážiť značný prospech.

Nebolo jej preukázané tak ako to konštatovala obžalovaná, že ona zmluvu antidatovala, čo obžaloba
konštatovala z toho, že predmetná zmluva mohla byť vyhotovená a uzatvorená najskôr dňa 02.augusta
2011 alebo neskôr.

Počas dokazovania nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaná predmetnú

zmluvu falšovala, resp., že pozmenila - pretože nebol jej preukázaný úmysel a v tom smere - že
išlo o pozmenený dôkaz (tak ako to konštatuje „definícia - čo je pozmenený dôkaz“). V tomto smere
súd poukazuje i na závery znaleckého posudku, ktoré súd podrobne rozviedol. To, že obžalovaná
vypovedala, že nikdy nemala úmysel predložiť dôkaz, o ktorom by mala mať vedomosť, že je pozmenený
alebo sfalšovaný, nebol preukázaný opak. Originál predmetnej zmluvy do vyhlásenia rozsudku v tejto

veci nebol zabezpečený a ani predmetné znalecké dokazovanie, ktoré sa v predmetnej veci vykonalo
sa preto nevedelo vyjadriť k dobe vyhotovenia listiny predloženej ako kópia.

Preto v predmetnom obžalovanej nebolo tak preukázané konanie - ako objektívna stránka žalovaného
trestného činu, ktorý sa jej kládol za vinu. Zároveň súd konštatuje, že obžalovanej sa kládlo za vinu - že

jej úmyslom bolo pre seba zadovážiť značný prospech. V danom prípade ide o kvalifikovanú skutkovú
podstatu žalovaného trestného činu - ale predmetné nebolo vo vzťahu k jej osobe žiadnym spôsobom
preukázané.Súd s prihliadnutím na uvedené vyššie uvedené dôkazy v predmetnej veci a pri ich vyhodnotení
(dôkazov) dospel k záveru, že dôkazy vykonané v prejednávanej veci v súlade s Trestným
poriadkom na hlavnom pojednávaní nepreukazujú, bez dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú v

uvedenej obžalobe a to z toho pohľadu, že žalovaný skutok je trestným činom.

Na uznanie viny obžalovanej zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého
-10- B5-3T/5/2019

zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam kde nie je možné
bezpečne určiť, z ktorých možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je
pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o
uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného/obžalovanej podľa zásady in dubio pro
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine
pravdepodobnosti. Obžalovanému/obžalovanej musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim
žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Zo
zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré

nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Súd preto obžalovanú oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pretože skutkový dej sa
síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní nemožno urobiť jednoznačný objektívny záver, že

konanie obžalovanej možno posúdiť ako trestný čin.

Trestný poriadok ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu je
umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona vyjadrením v ustanovení § 1 Tr.
por. a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a

uskutočnenie spravodlivého procesu.

Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné postupovať tak, aby trestné činy boli náležite zistené
a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní (R 5/1965).

Vzhľadom na predmetné skutočnosti súd postupoval v súlade s ustanovením §
285 písm. b/ Tr. por. a obžalovanú spod obžaloby oslobodil - pretože toto konanie nevykazuje znaky
trestného činu, aj keď sa skutok stal. Vo vzťahu k obžalovanej neboli preukázané znaky žalovanej
skutkovej podstaty trestného činu - preukázaná hlavne subjektívna stránka trestného činu (pretože pri
predmetnom žalovanom trestnom čine sa vyžaduje úmyselné konanie obžalovanej podľa § 15 písm. a/

alebo § 15 písm. b/ Tr.zák.) so spojitosťou objektívnej stránky.

Predmetný záver súdu o tom, že skutok nie je trestným činom tak vychádzal zo záverov skutkových
zistených hodnotením dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšie-
ho súdu.