Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202710
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7622202710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1./ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. X, 2./ E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom G. XXXX/XX, G., obaja zastúpení JUDr. Mariánom
Rušinom, PhD., advokátom so sídlom Letná 47, Košice proti žalovanej: H. C., nar. X. X. XXXX, bytom
I. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/59/2022-202 zo dňa 28. októbra 2024

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II.Priznáva žalobcomv1.a2.radeprotižalovanej100%nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalovanej k
nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese Spišská Nová Ves, obci I., katastrálnom území Kaľava,
ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č.

XXX, ako stavba, rodinný dom, súp. č. 34, nachádzajúci sa na par. č. 218, par. r. „C“, pozemok, par.
č. 218, par. r. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2, pozemok, par. č. 219, par. r. „C“ -
záhrada o výmere 609 m2.

II.Súdprikazujedovýlučnéhovlastníctvažalovanejnehnuteľnosti,ktorésanachádzajúvokreseSpišská
Nová Ves, obci I., katastrálnom území Kaľava, ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako stavba, rodinný dom, súp. č. 34, nachádzajúci

sa na par. č. 218, par. r. „C“, pozemok, par. č. 218, par. r. „C“ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
516 m2 , pozemok, par. č. 219, par. r. „C“ - záhrada o výmere 609 m2.

III. Súd ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi v 1. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, sumu 3.987,50 eur, a to do 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd ukladá žalovanej povinnosť uhradiť žalobkyni v 2. rade na vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, sumu 3.987,50 eur, a to do 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.V. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o ktorých
výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorou sa
žalobcovia domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX,
v kat. území I., a to k rodinnému domu č. s. 34 na parc. C-KN č. 218 a k parcele C-KN č. 218 -
zastavanej ploche a nádvoria o výmere 516 m2 a k parc. C-KN č. 219 - záhrada o výmere 609 m2.
Nehnuteľnosť navrhli prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcov v

1. a 2. rade každého po 3.533,75 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení žaloby
uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to žalobca v 1. a žalobkyňa v
2. rade každý v podiele 1/8 v pomere k celku a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
3/4 v pomere k celku. Hodnota nehnuteľnosti bola v roku 2020 určená znaleckým posudkom č.
144/2020 vyhotoveným J. G. K. na sumu 25.700,- eur, pričom podľa názoru žalobcov vzhľadom na
zvyšovanie hodnôt nehnuteľností v súčasnej dobe má nehnuteľnosť vyššiu cenu o 10%, teda cena

stúpla na sumu 28.270,- eur. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia navrhovali, aby súd zrušil a
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo zohľadňujúc tie skutočnosti, že nehnuteľnosť je vo väčšinovom
spoluvlastníctve žalovanej, ona ju užíva a žalobcovia nehnuteľnosť vôbec nevyužívajú. S poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak rozdelenie veci nie je dobre možné,
navrhovali, aby súd vo veci rozhodol v zmysle petitu žalobného návrhu. K žalobe predložili dôkazné

listiny, a to znalecký posudok č. 144/2020 vyhotovený J. G. K., výpis z LV č. XXX kat. územie I. zo dňa
19.5.2022, predžalobnú výzvu zo dňa 15.7.2021 adresovanú žalovanej.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, nakoľko predmetná nehnuteľnosť jej bola darovaná a navrhovala
vykonanie znaleckého dokazovania s tým, že v konaní vypracovaný znalecký posudok spochybňovala.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie mal za nesporne
preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k
spornej nehnuteľnosti túto nikdy neužívali, nemajú ani možnosť vstupu do nej, nakoľko kľúče od
domu má len žalovaná. Po smrti starých rodičov žalobcov dom využíval nebohý manžel žalovanej

spolu s ňou, ktorý však do interiéru, ani exteriéru domu neinvestovali žiadne finančné prostriedky.
Dom je starý, schátralý, o čom svedčí aj cena spornej nehnuteľnosti vyjadrená v oboch znaleckých
posudkoch. Z popisu veku a charakteru stavby je zrejmé, že vzhľadom na spoluvlastnícke podiely
jednotlivých spoluvlastníkov nie je možná reálna deľba rodinného domu a žiadna zo strán sporu reálnu
deľbu v konaní ani nenavrhovala. Navyše žalovaná súhlasila s vyporiadaním spornej nehnuteľnosti

prikázaním do jej výlučného vlastníctva, z čoho jej plynie povinnosť vyplatiť žalobcov ako menšinových
spoluvlastníkov titulom ich ustupujúcich spoluvlastníckych podielov. Uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Co/106/2023-164 zo dňa 4. 6. 2024 bol prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie
predčasne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec predčasne právne posúdil, keďže nebral do úvahy

predmet konania pri dodržaní zásady „iudicium duplex“, kedy súd nie je viazaný návrhom strán sporu
a preto na základe opätovne vykonaného dokazovania, konajúc v intenciách odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vyzval žalovanú k zloženiu preddavku na kontrolné
znalecké dokazovanie, ktorý žalovaná nezložila a vypočul súdnu znalkyňu J. L. M. k rozporom žalovanej
kspochybňovaniuzáverovznaleckéhoposudkuč.1/2023,ktorávosvojejvýpovediodstránilanamietané

rozpory vo vypracovanom znaleckom posudku, pričom z jej strany došlo len k počítačovej technickej
chybe pri písaní jednotlivých dátumov s tým, že konala v zmysle inštrukcií a školení znalcov. Žalovaná na
vyjadrenie znalkyne nereagovala, nenavrhovala vo veci vykonať kontrolný znalecký posudok a uviedla,
že dar vracia.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že výlučnou užívateľkou spornej nehnuteľnosti je žalovaná a to
v podiele 3/4 v pomere k celku oproti žalobcom v 1. a 2. rade každého v podiele 1/8 v pomere k celu,
čo vyplýva z LV č. XXX k.ú. I. s tým, že dom bol pôvodne vo vlastníctve jej svokrovcov, o ktorých sa
za ich života starala s manželom a od r. 2014 po smrti svokrovcov dom užívala len ona s manželom.

Do nehnuteľnosti nevkladali žiadne financie okrem hradenia inkasných platieb, žalovaná nadobudla
1/4 spoluvlastnícky podiel titulom dedenia po neb. manželovi M. C. uznesením sp. zn. 13D/160/2017
a ďalšie podiely nadobudla darom od dvoch sestier neb. manžela a to od každej po 1/4 darovacími
zmluvami, ktorých vklad bol povolený pod V 2271/2020 a V 2421/2020 katastrálnym úradom s tým, žežalovanánenamietalaplatnosťdarovacíchzmlúv.Keďžeideodomstarý,schátralý,očomsvedčíajcena
spornej nehnuteľnosti vyjadrená v oboch znaleckých posudkoch t.j. v znaleckom posudku č. 144/2020
vypracovanom J. G. K., ktorý je súkromným znaleckým posudkom predložený žalobcom a rovnako to

vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného Ing. S. M. na základe uznesenia súdu.
Berúc do úvahy aj veľkosť spoluvlastníckych podielov, reálna deľba rodinného domu nie je možná, čo
žiadna zo strán ani nenavrhovala a žalovaná na pojednávaní vo svojej výpovedi zo dňa 5.9.2022 na
čl. 64 spisu uviedla, že „súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti, teda
aby bola výlučnou vlastníčkou domu, ale nesúhlasí s výškou výplaty“ a keďže vo veci neboli zistené

dôvodyvzmysleust.§142ods.2OZ,súdprvejinštancieprikázalpredmetnúnehnuteľnosťdovýlučného
vlastníctva žalovanej ako väčšinovej spoluvlastníčke, ktorá s neb. manželom nehnuteľnosť roky užívala
aodr.2014,kedynadobudlispoluvlastníckepodielydedenímbezakejkoľveknáhradystým,žežalovaná
má v bezprostrednej blízkosti spornej nehnuteľnosti rodinný dom, v ktorom má trvalý pobyt a v r.
2017 nadobudla darom od príbuzných neb. manžela ďalšie spoluvlastnícke podiely, berúc do úvahy aj
účelovéatendenčnévyjadreniažalovanej,žemienidarovanépodielyvrátiť,čosúdvyhodnotilakosnahu

vyhnúť sa povinnosti vyplatiť žalobcom náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, žalobe žalobcov v celom
rozsahu vyhovel a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej nehnuteľnosti, s prikázaním
predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej a povinnosťou výplaty žalobcom vo výške
ich zákonných spoluvlastníckych podielov v lehote 90 dní s prihliadnutím na to, že žalovaná je vdova
a dôchodkyňa.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a §
255 CSP, pričom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a berúc do úvahy
neposkytnutie súčinnosti žalovanej, ktorá svojim konaním zapríčinila aj tento spor a s odkazom aj na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/362/2015 a uznesenie NS SR č. 4MCdo/10/2012

zo dňa 26.7.2012, priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná. Nesúhlasila s rozsudkom ako
aj s procesným postupom súdu, ktorý jej znemožnil právo na spravodlivý proces. Uvedenú skutočnosť
bližšie nekonkretizovala, pričom len poukazovala na skutočnosti týkajúce sa vypracovania znaleckého

posudku vo veci a jej nesúčinnosť pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom o nehnuteľnosť sa nemá
kto starať a nikto o ňu nemá záujem.

8. Žalobcovia poukazovali na to, že rozsudok považujú za vecne správny a preto ho navrhovali
potvrdiť s apelom na prehlásenie žalovanej na pojednávaní dňa 5.9.2022, že súhlasí so zrušením

podielového spoluvlastníctva, keďže nesúhlasila s tým, aby dom sa predal tretej osobe. Hodnota
nehnuteľnosti bola preukázaná znaleckým dokazovaním a nezrovnalosti boli odstránené výsluchom
znalkyne na pojednávaní, pričom žalovaná nežiadala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, čím
hodnotanehnuteľnostisastalanesporná.Nakoľkokvráteniudarudodnešnéhodňanedošlo,taknedošlo
ani k zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore.

9. Žalobkyňa opätovne poukazovala na to, že nesúhlasí s prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva, keďže chce dar vrátiť.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska obsahu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalovanej.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.1.2026 o 10,20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215//II poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 15.1.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporuodnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

15. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a
preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalovanej sú totožné s jeho procesným útokom,

s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle
§ 185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré
vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil,
konajúc v zmysle § 391 ods. 2 CSP v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorým je
súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci jednoznačne viazaný. Keďže odôvodnenie rozhodnutia

spĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP, svojim konaním neodňal súd žalovanej právo
na spravodlivý proces.

18. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

20. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo

(1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2)

22. Odvolací súd na tomto mieste vo všeobecnosti pripomína, že spoluvlastníctvo je výrazom
vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tým, že spoluvlastník môže svojim podielom nakladať len sohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva
vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto

právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu. Korešponduje tomu i právna konštrukcia zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorá je
upravená v § 142 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

25. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

26. Citované ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka zakotvuje možnosť zrušenia spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu. Z právnej úpravy v § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd

svojím rozhodnutím a) zruší podielové spoluvlastníctvo a b) vyporiada podielové spoluvlastníctvo alebo
c) zamietne návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a
účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vyjsť aj z iných skutočností. Z formálno-právneho
hľadiska ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka reprezentuje právnu normu s relatívne neurčitou

hypotézou, čo umožňuje súdu, aby hypotézu právnej normy v konkrétnej veci určil podľa svojej úvahy,
ktorá však musí byť založená na dostatočne zistenom skutkovom stave a musí byť preskúmateľná.

27. V zásade platí, že súd na návrh spoluvlastníka musí zrušiť spoluvlastníctvo. Ak súd zruší podielové
spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať.

28. Rozhodnutím súdu podľa §142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy,
preto ide o rozhodnutie konštitutívnej povahy. Pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania je súd viazaný v
zákone uvedeným poradím, ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak, a to: rozdelenie veci, prikázanie veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo nariadenie predaja rozdelenia

výťažku.

29. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho
zákonníka nie je súd viazaný návrhom podielového spoluvlastníka na spôsob vyporiadania (ide o
tzv. iudicium duplex), a preto môže rozhodnúť, že rušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným

spôsobom, než navrhovaným (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/472/2014
a 5Cdo/93/2010). Vždy bude záležať na úvahe súdu, ktorá musí rešpektovať zásady spravodlivého
vyporiadania spoluvlastníctva a musí byť riadne odôvodnená. Súd teda môže rozhodnúť, že zrušené
spoluvlastníctvo bude vyporiadané iným spôsobom než navrhovaným.

30. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.

31. Iba vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním

veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva (spoluvlastníctva).32. Rozhodnutie o spôsobe vyporiadania je v zásade na úvahe súdu, ktorá však musí byť tiež riadne
odôvodnená a nesmie byť zjavne neprimeraná. Zákon stanovuje aj tu kritériá, na ktoré súd pri zrušení
spoluvlastníctva pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliada. Sú nimi veľkosť

spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom a pod.. Pri rozhodovaní je treba vziať do úvahy aj v zákone uvedené hľadisko
vôle a pripravenosti spoluvlastníka (či niekoľkých spoluvlastníkov) - v danom prípade žalovaných v 1. a
2. rade, nadobudnúť spoločnú vec za primeranú náhradu.

33.Vdanomprípadesažalobcoviadomáhalivpredmetnomkonanízrušeniaavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese Spišská Nová Ves, obec Káľava, kat.
úz. I., ktoré sú vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, na LV č. XXX, ako
stavba, rodinný dom so súp. č. 34, nachádzajúci sa s parc. č. 218, parcela registra „C“ – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 516 m2, pozemok parc. č. 219 registra „C“ – záhrada o výmere 609 m2
a ich prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude povinná

vyplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom finančnú náhradu, keďže žalobkyňa na pojednávaní
konanomdňa5.9.2022výslovneuviedla,že„súhlasísozrušenímpodielovéhospoluvlastníctvakspornej
nehnuteľnosti, ako aj s výlučným vlastníctvom, pričom len nesúhlasí s výškou výplaty, ktorú požadujú
žalobcovia“, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 3/4 v pomere k celku, pričom časť podielov získala darom od sestier neb.

manžela a to od každej po 1/4 darovacími zmluvami a v 1/4 podielu titulom dedenia po neb. manželovi M.
C. s tým, že spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú v rozsahu 1/8 k celku s tým, že nie
je možná ani reálna deľba rodinného domu, čo ani žiadna zo strán nenavrhovala. Žalovaná predmetnú
nehnuteľnosťsmanželomrokyužívalabezakejkoľveknáhradyvočižalobcom,vbezprostrednejblízkosti
spornej nehnuteľnosti má rodinný dom, v ktorom má trvalý pobyt, pričom do rozhodnutia súdu k vráteniu

daru z jej strany nedošlo a berúc tak do úvahy aj reálne užívanie predmetných nehnuteľností zo strany
žalovanej a neunesenie dôkaznými prostriedkami preukázanie procesnej obrany žalovanej na rozdiel od
žalobcov, sa odvolací súd s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a konštatuje, že v danom prípade nie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ust. §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré by spočívali v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem

žalovanej ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší za porovnania situácie, ktorá by pre
žalovanú vznikla, nevyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade zamietnutia
žaloby.

34. S poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 137/1997 (R 100/1999), tvrdenia
žalovanej sú len subjektívneho charakteru, vychádzajúceho z jej rozporuplných tvrdení, čo sa týka
vrátenia daru, v znení aj jej zmätočných vyjadrení prejaveného nesúhlasu so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, bez relevancie ale na vec samú, keďže je väčšinovou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností, ktoré dlhodobo užíva, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o susediaci

pozemok s pozemkom, na ktorom stojí rodinný dom, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.

35. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade podľa záverov Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. Cpj 51/84
(R 45/1986) žalovaná netvrdila ani nepreukázala existenciu takých závažných dôvodov, pre ktoré nie je
opodstatnené ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu, čím nie je namieste ani učinená odvolacia

námietka žalovanej o jej nesúhlase so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s apelom
aj na jej snahu o vrátenie daru, týkajúcu sa jednotlivých spoluvlastníckych podielov k predmetnej
nehnuteľnosti, keďže tak doposiaľ žalovaná neučinila.

36. Preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak žalobe žalobcov vyhovel za splnenia

zákonných predpokladov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade
nie je možná reálna deľba spornej nehnuteľnosti, väčšinové podielové spoluvlastníctvo žalobkyne so
zreteľom aj na účelné využitie vyporiadavaných nehnuteľností s tým, že žalovaná prehlásila súhlas,
aby „nedošlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti tretím osobám“. Vo veci neboli preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa, kedy súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu

alebo predajom veci a rozdelením výťažku v zmysle § 142 ods. 2 OZ s tým, že hodnota zrušeného
podielového spoluvlastníctva bola preukázaná učinenými dôkaznými prostriedkami v konaní, berúc do
úvahy aj znalecký posudok č. 1/2023 vyhotovený znalkyňou J. L. N., čo relevantne v konaní žalovaná
nespochybnila.37. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP a to aj s poukazom

na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorú v tomto rozhodnutí citoval a na ňu poukazoval, nakoľko
odvolacie námietky žalovanej sú po každej stránke právne irelevantné a nedôvodné.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal plný

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti plne neúspešnej žalovanej, keďže ani odvolací súd
nezistil v spore naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, berúc aj do
úvahy nekonkretizáciu odvolacích námietok žalovanej v podanom odvolaní, keďže odvolacie námietky
žalovanej spočívali len v jej subjektívnom hodnotení veci samej bez relevancie na vec samu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).