Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125420094
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125420094.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek
senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C. B. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E.: XXXX, F.: XXXX, G.: XXX, H. I. G., G. J., občan G. J., právne zastúpeného:
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti
C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XX/XX, XXX XX I. L. E., právne zastúpenej JUDr. Jankou

Chorvátovou,PhD.,advokátkou,sosídlomP.O.Hviezdoslava68,Žilina,vkonaníonávrhunavrhovateľa
na nariadenie návratu maloletých detí: 1/ B. D., nar. XX.XX.XXXX a 2/ M. D., nar. XX.XX.XXXX,
do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 35Pn/2/2025-222 zo dňa 28. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci
návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní a konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil Čl. 4, Čl. 35 Haagskeho dohovoru, ust. § 2 ods. 1 a 2, § 123 ods. 1,

§ 124 ods. 1 CMP, § 9, § 161 ods. 1 a 2 CSP, keď konštatoval, že nemohol založiť svoju právomoc
vo veci konania o návrat maloletých detí do cudziny na základe Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.10.1980 (ďalej len „Haagsky dohovor“), pokiaľ
navrhovateľ v návrhu uviedol, že maloleté deti boli na územie Slovenskej republiky neoprávnene
premiestnené z územia G. J., ktoré doposiaľ nepristúpilo k Haagskému dohovoru a nemá zo Slovenskou
republikou žiadnu dvojstrannú zmluvu, ktorej obsahom by bol záväzok Slovenskej republiky zabezpečiť

okamžitý návrat maloletých detí do G. J.. Právna úprava konania o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenompremiestneníalebozadržaníobsiahnutávust.§123anasl.CMPupravujeužlenmiestnu
príslušnosť súdov Slovenskej republiky a procesný postup súdu v konaní podľa Haagského dohovoru.
Zároveň ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej aj len „ZMPS“) určuje právomoc súdu výlučne vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorým
konaním nie je konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní

maloletého dieťaťa upravené v osobitnom šiestom diele systematiky CMP, preto predmetné ustanovenie
nezakladá právomoc súdu na návratové konanie. Ust. § 48 ods. 1 ZMPS vyjadruje všeobecné pravidlo,
že slovenské súdy postupujú v konaniach podľa procesných predpisov, a teda nezakladá právomoc
súdu ako takú. Analógiou je možné za určitých podmienok odstraňovať medzery v právnej úprave, nie
je ňou ale možné založiť, alebo rozširovať právomoc súdu, keďže štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 Ústavy

SR). Okresný súd konštatoval, že nemá právomoc vo veci konať, pričom nedostatok právomoci je
neodstrániteľnou podmienkou konania, preto konanie podľa § 9 CSP zastavil. O náhrade trov konaniaokresný súd rozhodol vychádzajúc zo zákonného ust. § 52 CMP, podľa ktorého si každý z účastníkov
znáša svoje trovy sám, nakoľko matka nepreukázala osobitné dôvody v zmysle ust. § 55 CMP, pre ktoré
by mal okresný súd priznať uplatnenú náhradu trov konania matkou.

3. Proti tomuto rozhodnutiu, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Namietal, že absencia medzinárodnej zmluvy (Haagskeho dohovoru) nepredstavuje neodstrániteľnú
procesnú prekážku, nakoľko nepredstavuje jediný civilným mimosporovým predpisom predpokladaný

právny základ konania podľa ust. § 123 a nasl. CMP. Haagsky dohovor považoval za alternatívny právny
základvedeniatohtotypu konania, pričom primárnym základommábyťosobitnýpredpis,atedazákon.
Právomoc súdov konať o návrhu zakladajú ustanovenia Zákona o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom. Ak by sa domáhal totožného rozhodnutia v G., tak by aj v prípade úspechu narazil na
otázkuvykonateľnosticudziehorozhodnutiananašomúzemí,ktorébyzároveňodporovalonariadenému
neodkladnému opatreniu Okresným súdom Žilina č.k. 21P/90/2025-47 zo dňa 05. septembra 2025.

Konanieonávratmaloletýchspäťdocudzinyjesvojoupovahoublízkekonaniamvoveciachstarostlivosti
súdu o maloletých, k čomu poukázal na ust. § 39 ods. 1 ZMPS a ust. § 111 CMP, ktoré pripúšťa,
že za konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých možno považovať aj iné veci, ak uvedené
vyplýva z osobitného predpisu a na analógiu v zmysle Čl. 3 CMP. Obvyklý pobyt maloletých detí je
daný mierou ich zžitia sa s prostredím, v ktorom sa momentálne nachádzajú, a preto za riešenie

nepovažoval iniciovať konanie o úprave rodičovských práv a povinností prípadne iné konanie podľa
ust. § 111 CMP, pretože trvanie týchto konaní nie je limitované žiadnou konkrétnou lehotou a v praxi
trvajú niekoľko mesiacov. Zároveň namietal úpravu styku neodkladným opatrením č.k. 21P/90/2025-47
zo dňa 05. septembra 2025, ktoré znemožňuje navrátenie maloletých do miesta ich obvyklého pobytu aj
osobný kontakt s maloletými. Súčasný stav, kedy navrhovateľ nemá v zmysle napadnutého rozhodnutia

k dispozícii zákonný spôsob, ako dosiahnuť vydanie rozhodnutia o návrate maloletých detí do miesta ich
obvyklého pobytu, považoval za neprijateľný z dôvodu právnej neistoty rodičov, aj s ohľadom na najlepší
záujem maloletých detí.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP

a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

5.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,ževkonaníotecžiadalnariadenienávratumaloletýchdetído
krajiny ich obvyklého pobytu, do G. J. a matke maloletých detí uložil povinnosť navrátiť maloleté deti na

územie G. J. do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, s tým, že v prípade nenavrátenia maloletých
detí matkou do krajiny ich obvyklého pobytu v stanovenej lehote, bude otec oprávnený prevziať maloleté
deti za účelom ich návratu do krajiny obvyklého pobytu, do G. J..

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle ust. §

9, § 161 ods. 1 a 2 CSP, keď skúmal, či má právomoc vo veci konať (jedna z procesných podmienok). Na
základe zistených skutočností dospel i k správnemu záveru, keď vyhlásil nedostatok právomoci konať vo
veci a konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletých detí do G. J. zastavil. Správne
boli i dôvody uvedené v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§
387 ods. 2 CSP) a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Relevantným predpisom v konaniach o navrátenie maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu
je Haagsky dohovor, ktorý nemožno aplikovať na posudzovanú vec, keďže navrhovateľ žiada návrat
maloletých detí do G. J., teda do štátu, ktorý doposiaľ k Haagskému dohovoru nepristúpil. Pokiaľ zároveň
žiadal navrhovateľ na prejednávanú vec aplikovať inú medzinárodnú zmluvu alebo osobitný predpis
v zmysle ust. § 123 ods. 1 CMP, tak súd prvej inštancie správne konštatoval, že vo vzťahu k G. J.

nemá Slovenská republika uzatvorenú žiadnu medzinárodnú zmluvu, ktorá by odôvodňovala vedenie
návratového konania.
Ani odvolací súd nezistil v priebehu odvolacieho konania existenciu medzinárodnej zmluvy, ktorú by
mala uzatvorenú Európska únia s G. J., ktorá by zaväzovala všeobecný súd vo veci konať o navrátení
maloletých detí. Navrhovateľ taktiež žiadal na posudzovanú vec aplikovať ust. § 39 ods. 1 ZMPS,

pričom okresný súd správne konštatoval, že predmetné ustanovenie určuje právomoc súdu výlučne
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Všeobecný súd v tomto konaní rozhoduje len o nariadení
alebo nenariadení navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu; rozhodnutie súdu o navrátení
dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je rozhodnutím vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.Pokiaľ navrhovateľ namietal úpravu styku neodkladným opatrením č.k. 21P/90/2025-47 zo dňa 05.
septembra 2025, jeho argumentáciu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže predmetom
návratového konania nie je úprava styku nariadená neodkladným opatrením.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách podľa § 54, § 55 CMP.
8. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).