Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/105/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238880
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5123238880.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX, B. I. J., právne zastúpený STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária,
pracoviskoDolnýval574/7,IČO:47246863,2/F.D.,C.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX,ozrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ z a s t a v u j e .

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to žalobkyne a žalovaného 1/
ku pozemku KNC parc. č. 1019/2 – orná pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre kat.
úz. I., obec Nesluša, okres Kysucké Nové Mesto a túto nehnuteľnosť KNC parc. č. 1019/2 – orná pôda
o výmere 113 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyni v podiele 1/1.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému 1/ vyplatiť
sumu 847,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, a to ku KNC parc. 1019/1 orná pôda o výmere 113 m2 a KNC parc. 1019/2 orná
pôda o výmere 113 m2 zapísaných na LV XXXXX kat. úz. I. a navrhla vyporiadať tak, že nehnuteľnosti sa
prikazujú do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom
na ich podiely sumu 15 eur/m2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že účastníci sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností podľa špecifikácie zapísaných na LV XXXXX, a to žalobkyňa pod B11

podiel 1, žalovaný 1/ pod B12 podiel 1 a žalovaná 2/ pod B13 podiel 1. Žalobkyňa vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom prejavila skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou, avšak nepodarilo sa pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva podaním
doručeným súdu 14.02.2024 (č.l. 38) uviedol, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má
reálna deľba absolútnu prednosť pred ostatnými riešeniami, teda aj tým, s ktorým na súd prichádza

žalobkyňa a reálne rozdelenie prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je fakticky aj
funkčne deliteľný, čo je dané predovšetkým u nezastavaných pozemkov. V súlade s vyššie uvedenou
právnou doktrínou žalovaný 1/ navrhuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom
a vyporiadanie vykonať tak, že pozemok KNC parc. 1019/1 orná pôda o výmere 113 m2 by sa rozdelilana dva rovnaké pozemky a pozemok KNC parc. 1019/2 orná pôda o výmere 113 m2 by zostal v celosti
zachovaný, a tak do vlastníctva žalobkyne by pripadol jeden novovytvorený pozemok z rozdeleného
pozemku KNC parc. č. 1019/1 orná pôda o výmere 113 m2 a do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ by

pripadol druhý novovytvorený pozemok z rozdeleného pozemku KNC parc. č. 1019/1 a do výlučného
vlastníctva žalovaného 1/ by pripadol celý pozemok KNC parc. 1019/2 orná pôda o výmere 113 m2,
ktorý plne rešpektuje podiely všetkých spoluvlastníkov a nevytvára potrebu ich vzájomnej výplaty,
pričom vzniknú pozemky, ktoré tvoria ucelený celok a môžu dobre plniť účel v prospech ich výlučných
vlastníkov. V prípade, že by ostatní spoluvlastníci s takýmto vyporiadaním nesúhlasili, žalovaný 1/ je

ochotný zabezpečiť vypracovanie potrebného GP a žalovaný 1/ navrhuje, aby do výlučného vlastníctva
žalovaného1/pripadolcelýpozemokKNCparc.1019/2adovýlučnéhovlastníctvažalobkynebypripadol
celý pozemok 1019/1 v prípade, ak žalovaná 2/ nebude mať záujem na zachovaní jej vlastníctva a potom
žalobkyňa bude zaviazaná vyplatiť žalovanej 2/ hodnotu jej ustupujúceho podielu.

3. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 17C/105/2023-147 zo dňa 16.12.2024 (v poradí prvým) súd

zrušil výrokom I. podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to žalobkyne a žalovaného 1/ a 2/
k pozemku KNC parc. č. 1019/1 – orná pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz.
I. a túto nehnuteľnosť KNC parc. č. 1019/1 orná pôda o výmere 113 m2 prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne v podiele 1/1 a výrokom II. žalobkyni uložil povinnosť titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalovanému 1/ vyplatiť sumu 847,50 eur a žalovanému 2/ vyplatiť sumu 423,75 eur.

Výrokom III. súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, a to žalobkyne a žalovaného 1/
a 2/ k pozemku KNC parc. č. 1019/2 orná pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre
kat. úz. I. a túto nehnuteľnosť KNC parc. č. 1019/2 orná pôda o výmere 113 m2 prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 a žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva žalobkyni vyplatiť sumu 423,75 eur a žalovanému 2/ vyplatiť sumu 423,75 eur (výrok

IV.) žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Rozhodnutie č.k. 17C/105/2023-147
zo dňa 16.12.2024 v časti výroku I. a II. nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2025

4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co/80/2025-205 zo dňa 29.07.2025 o odvolaní žalobkyne proti
výroku III., IV. a V. rozsudok v napadnutom výroku III., IV. a V. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd prvej inštancie sa nijakým
spôsobom nevysporiadal s námietkami ohľadne účelového konania žalovaného 1/ a svedka K., ktorí
spoločne už v minulosti uzavreli kúpnu zmluvu s cieľom predať podiely žalovaného 1/ uvedenému
svedkovi. Pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné prihliadnuť na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, a to aj či nadobúdajúci spoluvlastník skutočne chce pozemok nadobudnúť

pre seba, alebo mieni ho v budúcnosti predať. Súd prvej inštancie nemusí prijať zhodné skutkové
tvrdenia, ak zákon preferuje reálnu deľbu a jej možnosť má preukázanú z verejne dostupných zdrojov.
Ďalej pri prípadnom vyhodnocovaní komu bude pozemok prikázaný treba zohľadniť všetky okolnosti
(blízkosť susedných parciel spoluvlastníkov, dlhodobé užívanie atď...), ako aj predchádzajúce konanie
spoluvlastníka. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

nedostatočnezistilskutkovýstav,ktorýnesprávneprávneposúdil.Vďalšomkonaníjesúdprvejinštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude v súčinnosti so sporovými stranami,
nanovo posúdiť, či žalovaný 1/ skutočne chce pozemok držať pre seba, a ak dospeje k záveru, že áno,
takstranyupozorniťnamožnosťreálnejdeľbyvnaznačenomsmere.Podoplnenídokazovaniaaustálení
skutkového stavu súd prvej inštancie na novo vo veci rozhodne.

5. Predmetom ďalšieho konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku
KNC parc. č. 1019/2 orná pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV č. XXXXX pre kat. úz. I. a spôsob
jeho vyporiadania.

6. V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa súdu oznámila (č.l. 220), že medzi žalobkyňou a žalovanou
2/ ako blízkymi osobami došlo k uzavretiu dňa 12.11.2025 kúpnej zmluvy na prevod spoluvlastníckeho
podielu žalovanej 2/ žalobkyni a vecno-právne účinky nastali rozhodnutím Okresného úradu Kysucké
Nové Mesto, katastrálny odbor, V 2604/2025 zo dňa 02.12.2025, a teda dôvod žaloby voči žalovanej
2/ odpadol, preto žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanej 2/ späť a navrhla voči nej konanie zastaviť.

Zároveň zotrvala na svojom návrhu, aby súd podielové spoluvlastníctvo k pozemku KNC 1019/2 orná
pôda o výmere 113 m2 zapísaného na LV XXXXX pre kat. úz. I. zrušil a túto nehnuteľnosť prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 a uložil povinnosť žalobkyni titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanému 1/ sumu 847,50 eur.7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne 1/, ktorým je späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ súd
konanie voči žalovanej 2/ zastavil pri aplikácii zákonných ustanovení § 144 a § 145 ods. 1 a 2 C.s.p. ,

žalobca môže vziať žalobu späť Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví, ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Súd konštatuje, že späťvzatie žaloby predstavuje jedno z dispozičných oprávnení žalobcu
ajeprejavomjehoautonómnejvôlespôsobilýmovplyvňovaťpriebehkonaniaprebiehajúcehonazáklade
ním podanej žaloby. Žalobca, ktorý podal žalobu má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania

vziať aj späť či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci
nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatného
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda právo vziať žalobu späť ostáva žalobcovi aj po tom, ako už
v spore rozhodol prvoinštančný súd alebo jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť.

8. V ďalšom konaní súd pokračoval len so subjektami, ktorým vyplýva hmotnoprávny vzťah

kprejednávanejveci,kedymalnepochybnepreukázanézvýpisuzLVč. XXXXXprekat.územieI.včase
rozhodovania súdu právny vzťah k predmetu vyporiadania, a to ku KNC parc. 1019/2 o výmere 113 m2
orná pôda (pozemok je umiestnený v zastavanom území obce) je zapísaná žalobkyňa spoluvlastnícky
podiel 1 - titul nadobudnutia osvedčenie o dedičstve č. 37D/125/2014 a Kúpna zmluva V 2604/2025,
vklad povolený dňa 02.12.2025 a zapísaný žalovaný 1/ spoluvlastnícky podiel 1 - titul nadobudnutia

Z 2492/2020 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sp. zn. N 539/2020, Nz 53196/2020-1194/20.

9. Súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán
sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

10. Právny zástupca žalobkyne v priebehu ďalšieho konania zotrval na skutkovej a právnej
argumentácie v zmysle doterajších písomných vyjadrení. Na doplnenie uviedol, že na dotknutej
parcele stromy vysadil právny predchodca žalobkyne a táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného
ani rozporovaná. Počas celého konania konzistentne tvrdia, že túto nehnuteľnosť užívala žalobkyňa

a jej právny predchodca, a pokiaľ ide o vlastníctvo susednej parcely, ktorého vlastníkom bol zosnulý
svedok, tieto slivky chvíľu obhospodaroval, avšak so súhlasom žalobkyne a tieto tvorili záhradu domovej
nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ nemá žiadnym spôsobom zabezpečený prístup k tejto nehnuteľnosti, preto
dôvod na reálne rozdelenie sporného pozemku daný nie je, nakoľko žalovaný 1/ pozemok neužíva
a nikdy neužíval ani ho užívať záujem nemá. Napriek predloženému čestnému vyhláseniu žalovaného

1/ máme zato, že bolo dostatočne preukázané, že sporný pozemok KNC 1019/2 bol užívaný výhradne
rodinou žalobkyne, lebo tvorili súčasť domovej nehnuteľnosti rodinného domu č. súp. 333 na KNC
1017/2. Taktiež máme zato, že dôvodné a reálne rozdelenie sporného pozemku daný nie je, pretože
žalovaný 1/ pozemok neužíva a nikdy ho neužíval. Pozemok nie je účelné a dobre možné rozdeliť
s ohľadom aj na jeho históriu, rozmery a lokalizáciu samotného pozemku. K reálnej možnosti rozdelenia

ani neexistuje žiaden geometrický plán, ktorý by danú parcelu rozdelil a nepovažuje to ohľadom na
jeho rozmery a lokalizáciu za účelné. Okolité nehnuteľnosti vlastne sú buď vo výlučnom vlastníctve
alebo v podielovom spoluvlastníctve práve žalobkyne a nie žalovaného 1/, ktorý v bezprostrednom okolí
nemá žiadnu nehnuteľnosť vo svojom či už výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve.
Preto navrhujeme, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k parc. 1019/2 orná pôda o výmere 113

m2 zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. I. a podielové spoluvlastníctvo vysporiadal tak, že predmetnú
nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1, a zároveň žalobkyňa bude
povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanému 1/ sumu 847,50 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal nárok voči žalovanému 1/ na náhradu trov konania.

11. Právny zástupca žalovaného 1/ vo vzťahu ku KNC parc. č. 1019/2 pre kat. úz. I. uviedol, že žalovaný
1/ od počiatku má záujem o predmetný pozemok a je pravdou, že v minulosti tento pozemok odpredal
p. K., avšak odpredal ho len jemu, nakoľko s ním bol dohodnutý, že bude môcť naďalej predmetný
pozemok užívať. V súčasnosti žalovaný 1/ nemá záujem odpredať tento pozemok niekomu inému.
Bezprostredne žalovaný 1/ pozemok nevlastní, avšak prístup k tomuto pozemku má zabezpečený zo

susediacej nehnuteľnosti. Taktiež popiera tvrdenia žalobkyne, že tento pozemok ona užívala, nakoľko
na tomto pozemku nikdy nebola, čo vlastne ohľadom užívania tohto pozemku potvrdil aj bezprostredný
sused p. K.. Námietky ohľadom prístupu, tieto považuje za irelevantné, nakoľko ani žalobkyňa nemá
zabezpečený prístup k tomuto pozemku a žalovaný 1/ má zabezpečený prístup k pozemku uzavretounájomnou zmluvou. Teda žiada, aby tento pozemok pripadol do vlastníctva žalovaného 1/ tak, ako
už súd konštatoval vo svojom skoršom rozhodnutí. Keďže žalovaný 1/ chce mať zabezpečené nejaké
vlastníctvo, tak prípadne aj nejakú reálnu deľbu aj tohto pozemku, hovorím, čo sa týka reálne deľby,

žalovanýbysúhlasil,abymaltúčasťatú,kdesústromyapozemokjemožnérozdeliťreálnymspôsobom
na dve samostatné parcely vo forme geometrického plánu s tým, že jedna časť bližšia k pozemku,
odkiaľ má zabezpečený žalovaný 1/ prístup, by pripadla jemu a druhá časť by hraničila s tým pozemkom
1019/1, ktorý vlastne už bol predmetom rozhodovania. Tým je vlastne vystihnutá podstata tohto konania,
čiže žalovaný 1/ má zabezpečený prístup, toto ani krajský súd nevytýkal, výtka súdu prvej inštancie

bolo to, že v minulosti uzavrel s. Burdiakom zmluvu, a teda je potrebné zistiť, či má žalovaný 1/
vlastne o tento pozemok záujem. Žalovaným 1/ bolo predložené čestné prehlásenie, kde jednoznačne
vyplýva, že o tento pozemok má záujem, neplánuje ho v budúcnosti predať. Iné otázky neboli teda
spochybnenékrajskýmsúdom,neboližiadnenejakénovédôkazypredložené,čižemámeto,žeskutkový
stav v otázke užívania v minulosti v otázke prístupu je nezmenený, čiže máme zato, že z tohto dôvodu
by mal súd rozhodnúť opätovne vo veciach tak, že predmetný pozemok prikáže do výlučného vlastníctva

žalovaného 1/ s tým ale, že rozdielom, keďže došlo už k spojeniu podielov žalovanej 2/ a žalobkyne, že
bude povinný vyplatiť žalobkyni sumu 847,50 eur, čo zodpovedá jej polovičnému podielu k predmetnej
parcele. Žalobkyňa taktiež nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, nakoľko medzi sporným
pozemkom a jej tvrdenou domová nehnuteľnosť je pozemok parc. č. 1020, ktorý patrí úplne inej tretej
osobeajedinebymuselaísťceztentopozemok1020,ktorýjejvšaknepatrí.Pretomámezato,ževrámci

účelného využitia tohto pozemku je teda efektívnejšie, aby predmetný pozemok pripadol do vlastníctva
žalovaného1/,anapokontakétorozhodnutiebyboloajvsúladesprincípomspravodlivosti,nakoľkotým,
že vlastne bolo podané odvolanie len voči niektorým výrokom sa vytvoril taký stav, že vlastne tá parcela
1019/1 právoplatne pripadla žalobkyni, a preto by bolo v rozpore princípom, teda v rozpore s princípom
spravodlivosti, keby aj táto druhá pripadla žalobkyni.

12. Ohliadkou na mieste samom súd zistil právny poznatok, najmä polohové umiestnenie pozemku –
rozlohu, kedy pozemok KNC parc. č. 1019/2 o výmere 113 m2 orná pôda je umiestnený v zastavanom
území obce, nachádza sa v svahovitom teréne a je zatrávnená a na uvedenej nehnuteľnosti sú vysadené
stromy. Nebolo sporné, že tieto stromy vysadil právny predchodca žalobkyne, avšak bolo sporné, kto

túto nehnuteľnosť užíva, či svedok p. K. alebo samotné strany sporu. Prístup na pozemok je z jednej
strany cez pozemok 1017/1 vo vlastníctve tretej osoby a z druhej strany cez pozemok 1019/1, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a po pravej strane je prístup cez pozemok 1018/1 vo výlučnom
vlastníctvežalobkyneapozemok1018/2vovýlučnomvlastníctvetretíchosôb.Napredmetnompozemku
sú vysadené ovocné stromy, ktoré podľa tvrdení žalobkyne vysadil ich právny predchodca, avšak tieto

užíval s jej súhlasom p. K..

13. Žalovaný 1/ predložil v priebehu konania Dohodu o práve prechodu zo dňa 28.9.20204 (č.l. 126)
uzavretú medzi oprávneným žalovaným 1/ (spoluvlastník v rozsahu 1 pozemok KNC parc. č. 1019/1
a KNC parc. č. 1019/2 kat. územie I.) a povinnými (okrem iných J. K. ako výlučný vlastník pozemku KNC

parc. č. 1017/1 a podieloví spoluvlastníci 1/3 pozemku KNC parc. č. 1002/2 a KNC parc. č. 1022),
ktorou sa povinní zaväzujú strpieť právo prechodu oprávneného cez ich pozemky v kat. území I. na
susediaci pozemok oprávneného.

14. Z písomného čestného vyhlásenia zo dňa 14.01.2026 podpísané žalovaným 1/ vyplýva, že

prehlasuje, že má záujem nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva pozemok KNC parc. č. 1019/2
orná pôda o výmere 113 m2 zapísaný na LV XXXXX pre kat. úz. I., neplánuje pozemok predať, chce
ho užívať tak ako doposiaľ a to zbierať slivky zo stromov nachádzajúcich sa na predmetnom pozemku
a robiť na ňom nevyhnutnú údržbu.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, t.j. prípad, keď
vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie
isté oprávnenia, ktoré má jediný vlastník, avšak výkon jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké
oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.

16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.17. Podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale chápe sa ako podiel na veci, ktorý vyjadruje
spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny vlastník nemá
určený podiel na veci konkrétne, to znamená že ide o ideálny podiel na veci. Ani číselné vyjadrenie

výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, žeby bol spoluvlastník výlučne vlastníkom určitej hmotnej
časti spoločnej veci, podielu v takom rozsahu. Podstata spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý
zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z jeho spoluvlastníckeho
podielu v takom rozsahu, akom zodpovedá veľkosti jeho podielu. Podiel iba vyjadruje mieru účasti
každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci, ktoré sú dané spoluvlastníkovi pri

hospodárení so spoločnou vecou, určuje mieru (podiel), v akej sa podieľa na úžitkoch a prírastkoch
a znáša náklady s vecou spojené, určuje, aký podiel z výťažku, z predaja, zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva pripadne ostatným spoluvlastníkom.

18. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. V ustanovení § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrená jedna zo základných
zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva – zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1, že
veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je u toho ktorého spoluvlastníka jediným kritériom, ktoré by
zakladalo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súdom. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú

ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak,
môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Pri zrušení
spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno
zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

20. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania, súd nie je viazaný podanou žalobou a môže
rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na splnenie stanovených kritérií, pričom reálne rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkmi, ak je dobre možné, je na prvom mieste. Rozdelenie veci je prvým a
prednostným spôsobom vysporiadania zrušeného spoluvlastníctva, a preto súd tak musí v prvom rade

skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry sú pozemky v zásade
vždy reálne deliteľné, nakoľko pozemky je fakticky (technicky) vždy možné rozdeliť podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov, avšak súd vždy musí prihliadnuť na účelné využitie veci. Ak by po rozdelení
parciel nebol k novovzniknutým parcelám zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie,
ani zo susediacich pozemkov právne relevantným spôsobom, boli by pozemky považované na reálne

nedeliteľné, lebo novovzniknuté pozemky by nemohli slúžiť svojmu určeniu. Reálnym rozdelením sa
rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle, pri ktorom reálnom rozdelení nehnuteľností je
potrebnéskúmať,čitietomôžuslúžiťvlastníkovitakýmspôsobom,akýzodpovedáichpovahe,pričompri
pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj od ich tvaru. O reálom rozdelení
spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už

nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v
prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva.
21. Z priebehu konania a vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že v podmienkach
podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého sa spoluvlastníci nedokážu dohodnúť o spôsobe
užívania spoločnej veci, resp. o nakladaní s ňou, uvedenému zodpovedá konanie o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Práve takéto konanie medzi účastníkmi prebieha už od
júna 2023 (čl. 19). Je totiž (v konkrétnostiach súdenej veci viac ako) pravdepodobné, že v rámci
vyporiadania spoluvlastníctva medzi účastníkmi bude takémuto spoluvlastníkovi poskytnutá primeraná
peňažná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel. Predmetné súvislosti uplatňovania nároku žalobkyne
súd zohľadnil v procese posúdenia prejednávaného prípadu. Pre rozpory ohľadom užívania veci

(každý žiadal iný spôsob vyporiadania) v danej prejednávanej veci bol podaný návrh žalobkyňou
na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a nemala záujem na zachovaní tohto podielového
spoluvlastníctva, nakoľko mimosúdnou cestou sa strany sporu nevedeli dohodnúť na spôsobe ako si
pozemok vyporiadajú. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel1 titulom dedenia č. 37D 125/2014, kúpna zmluva 2.12.2025 a u žalovaného 1/ bolo preukázané, že
spoluvlastnícky podiel 1 nadobudol titulom Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sp. zn. 539/2020. Tieto
spôsoby nadobudnutia vlastníctva čo do spoluvlastníctva deklarované v § 132 Občianskeho zákonníka

nadobudli v súlade so zákonom. Nebolo v konaní sporné, že žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel
1 previedol kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2021 J. K. (V 350/2021 zo dňa 16.03.2021 - 735/21)
a žalobkyňa ako oprávnený spoluvlastník pre porušenie jej predkupného práva podala dňa 15.11.2022
žalobu a domáhala sa nahradenia prejavu vôle od nadobúdateľa uzavrieť kúpnu zmluvu za rovnakých
podmienok, za akých nadobudol tieto podiely od pôvodného spoluvlastníka (sp. zn. 49C 93/2022) a v

okolnostiach danej veci bol práve spoluvlastnícky podiel 1 na pozemku KNC parc. č. 1019/2 kat. územie
I. predmetom prevodu a došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ku ktorej bol vklad povolený rozhodnutím
V 350/2021 a odstúpením od zmluvy došlo k navráteniu veci do pôvodného stavu obnovením pôvodnej
štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv k nehnuteľnosti pôvodného spoluvlastníka žalovaného
1/.
22. Hoci zákon preferuje reálnu deľbu a jej možnosť súd dospel k záveru, že spôsob, akým reálnu deľbu

navrhol žalovaný 1/, nepovažuje za vhodný, nakoľko pri tomto spôsobe deľby pozemku žalovaný 1/
nie je vlastníkom resp. spoluvlastníkom či už priľahlých alebo susediacich pozemkov (hoci poukazoval
na uzavretú dohodu o práve prechodu) a v prospech žalobkyne svedčí, že je vlastníkom resp.
spoluvlastníkom domovej nehnuteľnosti s pozemkami, ktoré tvoria priľahlý pozemok s komplexom aj
ostatných nehnuteľností, ktoré sú v jej výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve. Súd poukazuje na

to, že priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k dotknutému pozemku
spoluvlastníka, ale aj pozemky vzdialenejšie, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne ako strany sporu.
Vzhľadom na nízku výmeru sporného pozemku (113 m2) a veľkosť spoluvlastníckych podielov strán
sporu každý z nich 1, súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je účelné, kedy by rozdelením
vznikol pozemok 56,5 m2 a takúto výmeru súd nepovažuje za účelnú pre ďalšie užívanie aj s ohľadom

na predchádzanie ďalším sporom v rámci susedských vzťahov. Z ohliadky na mieste samom súd zistil,
že na spornej nehnuteľnosti sú zasadené stromy, pričom nejde o stromy vysadené v období, kedy strany
sporu nadobúdali svoj spoluvlastnícky podiel a bolo nesporné, že právni predchodcovia žalobkyne tieto
pozemky užívali a na nich vysadili tieto stromy. V priebehu ďalšieho konania otázka užívania dotknutého
pozemku bola medzi stranami naďalej sporná (žalovaný 1/ tvrdil, že on užíva a žalobkyňa, že p. K. s jej

súhlasom). Pokiaľ podľa vyjadrení žalovaného 1/ tento doposiaľ vykonával právo prechodu k tomuto
pozemku cez pozemok vo vlastníctve iného subjektu, ide o prípad, že niekto vykonáva právo prechodu
po cudzom pozemku len z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí. Za takého polohopisného
stavu a okolností, že ide o úzku výmeru pozemku s výmerou 113 m2 s porastami ovocných stromov
možno konštatovať, že geometrické rozdelenie je ekonomicky a funkčne neopodstatnené a v záujme

predchádzania ďalším sporom (§ 126), preto súd dotknutý pozemok KNC parc. č. 1019/2 považoval
za reálne nedeliteľný.
23. Súd pri vyhodnocovaní, komu bude pozemok prikázaný zohľadnil v zmysle intencií odvolacieho
súdu - nahliadnutím do verejne prístupných katastrálnych máp (č.l. 200 a 201) všetky okolnosti,
a to blízkosť susedných parciel spoluvlastníkov, dlhodobé užívanie, ako aj predchádzajúce správanie

spoluvlastníka pri nerešpektovaní predkupného práva ostatného spoluvlastníka, keďže naďalej
samotné užívanie pozemku spoluvlastníkmi bolo vzájomne spochybňované. Z hľadiska § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka majú primárny význam záujmy samotných účastníkov daného právneho
vzťahu. Nezanedbateľnou skutočnosťou pritom je aj to, že žalovaný 1/ hoci deklaroval svoj postoj k
zotrvaniu jeho výlučného vlastníctva k dotknutému pozemku (čestné vyhlásenie zo dňa 14.01.2026)

pozemok nadobudol v roku 2020 ešte pred rozhodnutím súdu previedol na iného (nie spoluvlastníka)
svoj spoluvlastnícky podiel a bez ponuky ďalšiemu spoluvlastníkovi (oprávnený z predkupného práva)
a až na návrh žalobkyne došlo k spätnému prevodu a zápisu pôvodného spoluvlastníka (žalovaného
1/) ktorý v danej lokalite nemá žiaden vlastnícky resp. spoluvlastnícky podiel na či už susedných resp.
priľahlých pozemkov k dotknutému pozemku KNC parc. č. 1019/2. Žalobkyňa už v rámci návrhu dohody

o vysporiadaní zo dňa 1.6.2023 (čl. 19 ) prejavila záujem o dotknutý pozemok a jediným riešením
bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania prikázaním do jej výlučného vlastníctva
s tým, že ustupujúcemu spoluvlastníkovi bude za jeho spoluvlastnícky podiel vyplatená primeraná
náhrada. Otázka komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu a pri úvahe súd bral zreteľ na doposiaľ
prejavený záujem žalobkyne o dotknutý pozemok, kedy sa spoluvlastníci nevedeli dohodnúť na spôsobe

užívania spoločnej veci, resp. o nakladaní s ňou, čomu zodpovedá konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva práve na návrh žalobkyne. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo k pozemku KNC parc. č.1019/2, orná pôda o výmere 113 m2 kat. úz. I. bolo zrušené a súd predmetnú nehnuteľnosť prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. Otázka všeobecnej ceny dotknutej nehnuteľnosti, nebola medzi stranami sporná. Pri stanovení
výšky„primeranejnáhrady“zaspoluvlastníckypodielžalovaného1/(1)súdvychádzalzozhodynavýške
náhrady 15 eur/m2 a súd nemal dôvod nespornosť výšky náhrady spochybňovať, keďže v tejto výške
náhrady boli realizované prevody identickej nehnuteľnosti aj na žalovanú 2/. Pri nehnuteľnosti KNC
1019/2, ktorá bola v celosti prikázaná žalobkyni ako príslušný podiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

1.695 eur, u žalovaného 1/ podiel 1 predstavuje 847,50 eur, ktorú náhradu, ako príslušný podiel
všeobecnej hodnoty titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd zaviazal žalobkyňu vyplatiť
žalovanému 1/ tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Je potrebné zo strany súdu uviesť,
že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu neprichádza žalovaný
1/ o hodnotu svojho podielu; v dôsledku vyporiadania spoluvlastníctva dochádza na jeho strane len
k premene formy majetku z podielu na nehnuteľnosti na finančné prostriedky, a to ako ekvivalent

peňažnej náhrady jeho spoluvlastníckeho podielu.
25. Súd návrh žalovaného 1/ na ustanovenie znalca na vyhotovenie geometrického plánu k nemu
navrhovanému spôsobu reálneho rozdelenia výmery 113 m2 zamietol, nakoľko na zaobstaranie
geometrického plánu k spôsobu rozdelenia žalovaný 1/ mal dostatok času a otázkou reálnej deľby
a jej možnosti sa súd pri svojom rozhodnutí vysporiadal, keďže v danom prípade síce ide o pozemok

v podielovom spoluvlastníctve, jeho rozdelenie nepovažuje za účelné a funkčne vhodné pre ďalšie
plnohodnotné využitie.

26. Záverom súd poznamenáva, že z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka
obsiahnutá v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (z dôvodov hodných osobitného

zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku). Podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia
spoluvlastníctva je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Pokiaľ
ide o dôvody hodné osobitného zreteľa treba rozumieť skutočnosti takého významu a intenzity, ktoré
bránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Musia spočívať v okolnostiach takej

povahy, že pri nich prípadný záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený by sa
vporovnanísozáujmomžalobcu zrušiťpodielovéspoluvlastníctvo(niktonesmiebyťspravodlivonútený,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu) ukázal ako významnejší a prednejší. Okolnosť, že takýto postup
je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v tomto konaní z vykonaného dokazovania súd
ani nezistil.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ) v spojení s ustanovením
257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať.
Súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
v záujme oboch strán sporu (žalobcovia a žalovaný 1, 2 ), pretože na základe tohto rozhodnutia sa
vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri
použití uvedeného procesného ustanovenia. Preto súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).