Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201323
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7625201323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Radomskej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pochádzajúcich z matky
D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D. XXX/X, G. B., právne zastúpenej JUDr. Marcelou Kuníkovou,
advokátkou so sídlom Bernolákova 17, G. H. I. a otca E. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. D. XXX/X, G. B.,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Hovan a Hospúdka so sídlom Gorkého 8, Spišská Nová
Ves v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Spišská Nová Ves č. k. 17P/48/2025-192 zo dňa 12.6.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI.

II. O d m i e t a odvolanie vo výrokoch I., II.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom konania
bolo začaté na základe návrhu matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci

napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Zverujú sa maloletí A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. 07.06.2011na čas do rozvodu do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a
spravovať ich majetok v bežných veciach.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:

Interval striedavej starostlivosti, počas ktorej je otec oprávnený zabezpečovať starostlivosť o mal. C. a
A. sa začína v nedeľu o 17.00 hod. párny týždeň v mesiaci do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni
do 17:00 hod. a súčasne týmto okamihom je matka oprávnená zabezpečovať striedavú starostlivosť
do nedele do 17:00 hod. párneho týždňa. Odovzdávanie maloletých detí bude realizované v miestebydliska toho rodiča, ktorému sa končí interval striedavej osobnej starostlivosti, počnúc od právoplatnosti
rozsudku.

Počas prázdnin a sviatkov sa bude realizovaný styk rodičov s maloletými deťmi takto

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C., v čase letných prázdnin každý
kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod do 15.8. do 19.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C., v čase letných prázdnin každý
kalendárny rok od 15.7. od 19.00 hod., do 1.8. do 10.00 hod a od 15.8. od 19.00 hod do 31.8. do 10.00
hod.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. každý párny kalendárny rok od
23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01.

nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. každý nepárny kalendárny rok od
23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. počas veľkonočných sviatkov každý
nepárny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. počas veľkonočných sviatkov každý

párny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Matka a otec sú povinní maloleté detí na styk riadne pripraviť.

Matka a otec sú povinní maloleté deti v dni a v čase určenom ako začiatok styku a v dni a v čase

určenom ako koniec styku odovzdať tomu rodičovi, ktorý je oprávnený vykonávať starostlivosť v mieste
jeho bydliska.

II. Matke sa výživné na mal. deti A. a C. počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

III. Otec je povinný počas striedavaj osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške
120 eur mesačne a na výživu mal. A. výživným vo výške 140 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný
uhrádzať k rukám matky od 25.3.2025 do budúca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do budúcna.

IV. Dlh na výživnom zo strany otca na maloletú C. za obdobie od 25.3.2025 do 31.5.2025 vo výške

225,71 eur a na mal. A. za obdobie od 25.3.2025 do 31.5.2025 vo výške 285,71 eur je otec povinný
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.

V. V prevyšujúcej časti návrh matky vo vzťahu k dlžnému výživnému zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pri svojom rozhodnutí
vychádzal z najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorým nepochybne je ich právo byť v starostlivosti
oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilí, majú

vytvorený blízky citový vzťah k svojím maloletým deťom, rovnako bol zistený blízky citový vzťah
maloletých detí k svojím rodičom. Obaja rodičia prejavujú záujem na výchove a osobnej starostlivosti
o svoje maloleté deti. Striedavá osobná starostlivosť je v takejto rodinnej situáciu formou starostlivosti,
ktorá najlepšie zohľadňuje záujem maloletých detí na rozvíjanie a prehlbovanie vzťahu k svojím rodičom.
Zároveň upravil osobitne režim osobnej starostlivosti o deti počas prázdnin a sviatkov.

4. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca a jej výšky, súd prvej inštancie ustálil
mesačné výdavky každého z maloletých detí, zohľadnil príjem rodičov, ich majetkové a príjmové
možnosti a schopnosti a dospel k záveru o potrebe určenia vyživovacej povinnosti zo strany otcaz dôvodu nepomeru v príjmoch rodičov. Výšku vyživovacej povinnosti na každé z maloletých detí určil
s prihliadnutím k tomu, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
teda podiel osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov je rovnaký. Návrh matky na určenie dlžného

výživného v prevyšujúcej časti od 10.1.2025 zamietol z dôvodu, že neboli preukázané dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by bránili matke podať návrh skôr.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovení čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 1, ods. 2, ods.

3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 25 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, §
28 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 43 zákona o rodine, § 63 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods.
2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine,
čl. 4 základných princípov zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 111
CMP, čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), čl. 6 Dohovoru, čl. 9 bod 3 Dohovoru, čl. 12
bod 1, bod 2 Dohovoru, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej

republiky, § 44 CMP

6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka a to proti výrokom I. až V. napadnutého rozsudku.
Matka vo svojom odvolaní namietala zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Poukázala na to, že sám súd prvej inštancie v bode 78 odôvodnenia rozsudku uviedol,
že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre deti s abnormalitou sociálneho správania, ktoré
vyžadujú stabilitu výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované.
MaloletýA.ježiakomsošpeciálnymivýchovno-vzdelávacímipotrebamivskupinežiakovsozdravotným
znevýhodnením, zhoršeniu komunikačnou schopnosťou a dysortografiou. Má vypracovaný individuálny

študijný plán. Pri takýchto poruchách pre deti je potrebná stabilita, ktorý sa týka vytvorenia prostredia,
ktoré minimalizuje stres a poskytuje pocit bezpečia a predvídateľnosti. To zahŕňa rutinu, pokojnú rodinnú
atmosféru, dôslednú výchovou, ktoré pomáhajú deťom s ADHD regulovať svoje správanie a emócie.
V priebehu konania sa maloletý vyjadril, že sa nechce striedať a nechce byť týždeň u jedného alebo
druhého rodiča. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na svoj vek je A.

spôsobilý prispôsobiť sa zmenám v živote a vníma to skôr ako situáciu, kedy sa mu nechce vystúpiť
z jeho komfortnej zóny, na ktorú je zvyknutý v domácom prostredí.. Poukázala na článok 12 dohovoru
do OSN o právach dieťaťa ako aj článok 4 Charty základných práv Európskej únie ako aj Nariadenie
rady ES č. 2019/1111 z 25.06.2019, ako aj zákona o rodine, z ktorých jasne vyplýva, že dieťa má právo
slobodne vyjadrovať svoj názor vo všetkých záležitostiach ktoré sa dotýkajú, pričom názoru dieťaťa musí

byť venovaná patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Názor dieťaťa, ktoré sa vekom
blíži k plnoletosti nie je možné opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktorý sa týka
rozhodovania o jeho živote. Podľa názoru matky súd pochybil, ak v tomto konaní nebral do úvahy
vyslovený názor maloletého A., vzhľadom aj na jeho zdravotný stav, ktorý si vyžuje stabilné výchovné
prostredie. Rozhodnúť proti vôli takmer dospelého človeka, nie je v súlade s jeho najlepším záujmom.

Matka ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že vyhlásený rozsudok nie je právoplatný, rozhodla sa vyskúšať
striedavúosobnústarostlivosť.A.vyjadrujenesúhlassostriedavouosobnoustarostlivosťou.Užprvýkrát
išiel k otcovi až po opakovanom príchode otca a naliehaní oboch rodičov. Opakovane jej uvádza, že takto
to nechce. Matka taktiež namietala, že v domácnosti otca, nemajú deti vytvorené vhodné podmienky.
Deti sú vo veku 14 a 17 rokov, pričom spia spolu na manželskej posteli. Problémom sú aj nočné

zmeny otca, kedy deti ostávajú samé. Matka ďalej argumentovala tým, že ona nesúhlasila so spoločnou
osobnou starostlivosťou z dôvodu, že otec je vylúčený z užívania spoločných nehnuteľností a má zákaz
sa k matke priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Otec ako spôsob výkonu navrhoval spoločné
zdieľanie nehnuteľnosti a faktické bývanie v jednom dome, čo si ona nevedela predstaviť. Matka ďalej
namietala, že súd nezohľadnil to, že od podania návrhu sa o deti starala výlučne matka. Správne

a spravodlivé, zohľadňujúce skutočný stav, by bolo, aby odo dňa podania návrhu do právoplatnosti
rozsudku by boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s určením vyživovacej povinnosti
otcovi a striedavá osobná starostlivosť by bola určená od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k určeniu
vyživovacej povinnosti, matka namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudkuuviedol, že nebolo možné reálne verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložia na
stravu a oblečenie, preto vychádzal len z dostupných štatistík. Uvedené stanovisko súdu nemá oporu vo
vykonanomdokazovaní.Onavpriebehukonaniauvádzalasúdupodrobnýapresnýrozpisjejmesačných

výdavkov, samostatne aj na maloleté deti a priložila k tomu bločky a bankové výpisy. Matka namietala
aj tú skutočnosť, že súd neakceptoval mimoriadne výdavky na maloleté deti napríklad voľnočasové
aktivity, dovolenky, náklady na zdravotnú starostlivosť, sporenie. Iba v súvislosti s návštevou lekárov
mala matka náklady vo výške 1015,27 eur. Súd tieto náklady vôbec nebral do úvahy. Vysoké výdavky má
matka aj s tým, že sa dcéra zúčastňuje tanečných súťaží, čo súd rovnako nezobral do úvahy. Poukázala

na to, že otec má čistý príjem vo výške 2417,41 eur, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievať deťom aj mimo úhrady základných potrieb. Matka ďalej uviedla, že súd má pri rozhodovaní
o výživnom prihliadať na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa stará. Súd uvedené v bode 116
napadnutého rozsudku konštatuje, avšak na daný prípad neaplikuje. V bode 118 súd uviedol, že mal za
preukázané, že obaja rodičia doposiaľ poskytovali deťom osobnú starostlivosť. Namieta, že uvedené nie
je pravda. Výlučnú starostlivosť poskytovala deťom ona a to od vylúčenia otca zo spoločnej domácnosti,

od 11.1.2025. Otec sa odvtedy s deťmi iba stretával. Matka predložila v konaní presný rozpis stretávania
sa otca s deťmi odo dňa podania návrhu, a to v marci 2 hodiny 5 minút, v apríli 9,5 hodiny so synom
a 12 hodín s dcérou, v máji s dcérou 9 hodín, so synom 11hodín, pričom išlo prevažne o odvoz do
a zo školy. Preto je nespravodlivé, ak súd priznal spätné výživné odo dňa podania návrhu v režime
striedavej osobnej starostlivosti. Za nepreskúmateľný považuje matka rozsudok v časti výpočtu dlžného

výživného, kedy do dlžného výživného súd nesprávne započítal úhradu nákladov spojených s bývaním
maloletých detí vo výške 48,33 eur na jedno dieťa bez špecifikácie uvedenej sumy. Zo strany otca došlo
k úhrade nákladov spojených s bývaním v prepočte na jedno dieťa vo výške 7,5 eur za plyn, 17,50 eur
elektrina, 2,50 eur voda, čo je spolu 27,50 eur. Súd tiež opomenul, že otec poberá rodinné prídavky
vo výške 60 eur na jedno dieťa. Matka ďalej poukázala na správanie sa otca, ktorý v konaní uvádzal,

že posiela deťom mesačne na sporenie 60 eur a vreckové 50 eur. Otec v máji previedol zo synovho
účtu 450 eur na svoj osobný účte. Sporenie, ktoré uhrádzal deťom previedol na svoj bežný účet a to
z dcérinho účtu sumu 1300 eur a zo synovho účtu 1200 eur. Rozsudok považuje za nezrozumiteľný, súd
sa nezaoberal viacerými tvrdeniami a ňou predloženými dôkazmi, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť
a neudržateľnosť. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a predložené dôkazy. Bolo dostatočne
preukázané, že maloleté deti majú v domácnosti oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky. Kolízny

opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a spravodlivý a taký, ktorý sa v reálnom živote realizuje a napĺňa. Tento rozsudok je napádaný po
formálnej stránke, bez toho, aby sa zobralo do úvahy to, že tento rozsudok sa v praxi realizuje. Odvolanie

matky je vzájomne protirečivé. Matka namieta, že súd nevypočul názor 17 ročného syna, ktorý nesúhlasí
so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec poukázal na to, že súd názor maloletého A. poznal a dôvody
určenia striedavej osobnej starostlivosti rozobral veľmi dôkladne v bode 86 odôvodnenia rozsudku
v spojení s bodom 85. On osvedčil aj tú skutočnosť, že sa o svoje deti vie postarať a úvaha matky
o tom, že on nedokáže zabezpečiť neohrozený zdravý vývoj a bezpečnosť detí v čase jeho nočných

zmien je účelovým a nekritickým hodnotením vlastných detí, ku ktorým matka pristupuje inak ak sú
s ňou a keď sú s otcom. Nie je pravdou ani tvrdenia matky, že deti spia na manželskej posteli, dcéra
spí vždy samostatne. Otec ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne selektoval jednotlivé príjmy
a výdavky rodičov a určil výšku výživného s prihliadnutím na zvýšené výdavky otca so zabezpečením si
bývania. Striedavá osobná starostlivosť sa realizuje a žiaden z argumentov o nevhodnosti tohto modelu

sa nepotvrdil. Otec žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca o tom, že v jej vyjadrení je zjavný antagonizmus uviedla,
že otec v konaní nenamietal jej rozpis stretávania sa detí s otcom. Až vo vyjadrení k odvolaniu sa
vyjadruje, že uvedené údaje sú nesprávne, pričom neuviedol, ako by to malo byť správne. Ona týmto

rozporovala tvrdenia otca a zároveň poukazovala na absenciu skutočného záujmu zo strany otca o deti
ako argument svedčiaci v neprospech striedavej osobnej starostlivosti. K tvrdeniam otca o tom, že deti
sú počas jeho nočných zmien v bezpečí, matka namietala, že otec pracuje v Košiciach, teda 80 km od
miesta bydliska v nepretržitej prevádzke bez akejkoľvek možnosti opustiť pracovisko v prípade núdze,ak by chcel pracovisko opustiť potrebuje vystriedanie s iným kolegom. Nevie byť teda deťom po ruke
a poskytnúť im potrebnú pomoc. Otec len formálne deleguje v čase jeho neprítomnosti starostlivosť
o deti na jeho sestru. V praxi to nevie zabezpečiť. Matka naďalej zotrvala na tom, že otec detí má

problémy s alkoholom a alkohol požíva aj v čase, keď sú deti u neho. Matka v tomto smere navrhovala aj
znalecké dokazovanie, čo súd neakceptoval. Namietala konštatovanie otca o tom, že striedavá osobná
starostlivosťsarealizuje.Uviedlažeodrozhodnutiasúdusadočasnerealizovalmodelstriedavejosobnej
starostlivosti, avšak sa ukázalo, že deťom tento model dlhodobo nevyhovuje. Otec nebol často prítomný,
počas nočných zmien nechával deti bez dozoru. O deti sa mala postarať jeho sestra, ktorá nie je schopná

túto úlohu plniť. Dcéra opakovane vyjadrovala nepohodlie z častého sťahovania. Syn žiada stabilitu
a chce ostať v známom prostredí – v dome. Ona ako matka bezpečnosť detí nepodceňuje a v čase jej
neprítomnosti je o deti postarané, čo dokazuje aj správa kolízneho opatrovníka. Nevhodnosť striedavej
osobnej starostlivosti potvrdila vo svojom vyšetrení aj pedopsychiatrička E. B. J.. U maloletého A.
diagnostikovala ja netypický autizmus, pričom konštatovala, že aktuálna situácia bráni záujmy otca, nie
dieťaťa. Lekárka po vyšetrení skonštatovala, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná a odporúča

deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk s otcom. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka
matka uviedla, že už v samotnom konaní spochybňovala postup a objektivitu kolíznej opatrovníčky.
Správanie kolíznej opatrovníčky jej dáva ako matke dôvod pochybovať o jej objektivite sledovaní
prvoradého záujmu detí pred záujmami otca.- nepodávania správ, neprešetrenie pomerov, neúčasť na
pojednávaní nie je konanie v záujme maloletých detí. Matka závere zotrvala na svojom odvolaní.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich predošlých podaniach. Uviedol, že má
k dátumu rozsudku k dispozícii 2 izbový byt, v ktorom majú maloleté deti priaznivé podmienky pre svoj
vývoj. Tvrdenia matky o jeho alkoholizme a neschopnosti sa o deti postarať neboli v konaní preukázané.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP) a nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 329 ods. 1 CSP) z dôvodu potreby

doplnenia dokazovania.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku
a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na
dané skutkové okolnosti pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

v týždennom intervale (výrok I.), neurčenie výživného zo strany matky počas striedavej osobnej
starostlivosti (výrok II.), určenia výživného zo strany otca vo výške 120 eur mesačne na maloletú C.
a vo výške 140 eur mesačne na maloletého A. počas striedavej osobnej starostlivosti (výrok III.), určenie
výšky dlžného výživného zo strany otca (výrok IV), zamietnutia návrhu matky v prevyšujúcej časti
k dlžnému výživnému (výrok V.). Odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmal aj výrok o trovách

konania (výrok VI.) ako závislého výroku.

14. Odvolací súd na pojednávaní doplnil dokazovanie opätovným zisťovaním názoru maloletých detí
a vypočutím rodičov, ako aj vyjadrením kolízneho opatrovníka.

15.MaloletédetiC.aA.vyjadrilisvojnázorpredzákonnousudkyňouzaprítomnostikolíznejopatrovníčky
samostatne. Z ich vyjadrenia mal súd za preukázané, že obaja chcú byť v blízkom kontakte s oboma
rodičmi, ale privítali by, ak by si sami mohli určovať frekvenciu striedania sa u rodičov. Obaja nezávisle
na sebe požiadali súd, aby v tomto smere apeloval na rodičov, aby im rodičia umožnili takýto spôsob
starostlivosti a nezaťažovali ich dohadovaním sa, kto z rodičov, ktoré výdavky bude uhrádzať. Obaja

uviedli, že majú oboch rodičov veľmi radi, ale ich vzájomné konflikty ich veľmi zaťažujú. Obe deti
žiadali súd o vysvetlenie, či existuje model starostlivosti taký, aby si oni sami určil, kedy sa budú
u rodičov striedať. Zo strany súdu im bolo vysvetlené, že existuje možnosť zverenia maloletých detí
do spoločnej starostlivosti rodičov, je tu však potrebná rodičovská dohoda. Obe deti o tento modelstarostlivosti prejavili záujem, doslova uviedli, že by to bol pre nich ideálny spôsob fungovania. Odvolací
súd uvedenej požiadavke detí vzhľadom na ich vek rozumel. Odvolací súd nielen v tomto konaní, ale
aj v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (vedeného

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4CoP/105/2026), kde bolo odvolacie pojednávanie v ten
istý deň bezprostredne pred pojednávaním v tejto veci, výrazným spôsobom apeloval na rodičov, aby
rešpektovali názor detí. Rodičom bolo vysvetlené, že deti k nim majú veľmi dobrý vzťah, žiadneho
z rodičov neuprednostňujú, čo je zrejme výsledkom dobrej rodinnej výchovy. Rodičia sa napriek tomu
nevedeli na spôsobe starostlivosti o maloleté deti zhodnúť. Uvedené odvolací súd v tomto rozsudku

uvádza z dôvodu, že samotné deti sudkyňu požiadali, aby im to bolo v rozsudku vysvetlené ak rodičia
nebudú súhlasiť resp. rešpektovať ich názor.

16. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie matky je potrebné čiastočne odmietnuť vo výrokoch I., II. a potvrdiť napadnutý rozsudok vo
výrokoch III., IV., V., VI.

17. Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
v týždňových intervaloch. Uvedeným rozsudkom súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 17P/219/2024 zo dňa 12.6.2025 bolo manželstvo

účastníkov konania rozvedené a bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2025.

18. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14.01.2010 „Rozhodovacia prax súdov
pripúšťa,ževydanérozhodnutiesúduoúpravevýkonuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťu(§

36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza
na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie
spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“

19. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemalo žiaden praktický význam rozhodovať o odvolaní

matky proti výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti ani o zastupovaní
a správe majetku, pretože toto rozhodnutie by sa nikdy nemohlo uplatniť.

20. Odvolací súd by teda konal aj o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré pred rozhodnutím odvolacieho
súdu zaniklo. Ustanovenia CSP ani CMP takúto situáciu neupravujú, čo by znamenalo, že je potrebné

napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať aj napriek tomu, že vydané meritórne rozhodnutie by malo
len akademický význam.

21. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021, v ktorom
NS SR uviedol v obdobnej situácii (odvolací súd konal o odvolaní proti neodkladnému opatreniu,

ktoré zaniklo uplynutím času), že: „Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím
odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia takýto prieskum neprichádza do
úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol...

Civilný sporový poriadok tak výslovne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o
nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, o podanom
odvolaní je však potrebné rozhodnúť...

Dovolací súd k uvedenému poukazuje na to, že v danej veci rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky

(ďalej aj ako "ústavný súd") uznesením sp. zn. II. ÚS 14/2021 z 21. januára 2021, kde konštatoval,
že ústavnú sťažnosť (ktorú v tomto konaní podal odporca) voči postupu Krajského súdu v Prešove
v konaní vedenom pod sp. zn. 22Co/42/2020 jeho uznesením z 9. septembra 2020 odmieta ako
zjavne neopodstatnenú. Odporca ako sťažovateľ považoval aplikáciu analógie práva krajským súdom
za nesprávnu a porušujúcu jeho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1, čl. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Ústavnýsúdvuvedenom
rozhodnutí uviedol, že "treba argumentáciu krajského súdu opierajúcu sa o čl. 4 ods. 1 a 2 Základných
princípov Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) skôr platného
a účinného Občianskeho súdneho poriadku považovať za dostatočnú a presvedčivú, a to najmä spoukazom na zásadné závery krajského súdu uvedené v odseku 16 opierajúce sa o odbornú literatúru,
ale aj o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ústavného súdu. Ústavný súd osobitne
zdôrazňuje, že podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas,

na ktorý bolo nariadené. Táto okolnosť výrazným spôsobom posilňuje argumentáciu krajského súdu,
podľaktorejneprichádzadoúvahypreskúmavaťvodvolacomkonanízaniknuté(právneužneexistujúce)
uznesenie."

22. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi, že neprichádza do úvahy v odvolacom

konaní preskúmavať zaniknuté rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd vo výroku o striedavej
osobnej starostlivosti a vo výroku o tom, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí majú
obaja rodičia, odvolanie matky odmietol postupom podľa čl. 4 Základných zásad CSP. Použitie čl. 4 CSP
je možné aj v konaniach vedených podľa ustanovení CMP (§ 2 ods. 1 CMP), v tomto prípade najmä
z dôvodu, že nedostatok právnej úpravy (ako naložiť s odvolaním proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred
rozhodnutím odvolacieho súdu) sa dotýka všetkých rozhodnutí, nielen rozhodnutí vydaných v režime

CMP.

23. Podľa čl.4 Základných zásad CSP:

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,

právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

24. Odvolací súd za normu, podľa ktorej vec prejednal, považuje nasledovnú normu: „Odvolací súd
odmietne odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred rozhodnutím o odvolaní.“ Jedná sa obsahovo

o normu totožnú s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) zrušeného Občianskeho súdneho poriadku..

25. Odvolací súd odmietol odvolanie matky proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd matke
výživné na maloleté deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil.

26. Zákonodarca v ustanovení § 359 CSP výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, a toto
právo jej priznáva, len ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom na
posúdenie toho, či bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu je porovnanie petitu jeho posledného
procesného úkonu s rozhodnutím vo veci samej. Matka žiadala o zverenie maloletých detí do svojej
osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca. Z takto zisteného skutočného stavu možno

vyvodiť jednoznačný záver, že matke právo na podanie odvolania proti výroku II. napadnutého rozsudku
nepatrí, preto odvolací súd v tejto časti jej odvolanie odmietol.

27. Odvolací súd ďalej v dôsledku odvolania podaného matkou preskúmal správnosť napadnutého
rozsudku vo výrokoch III. o určení výživného zo strany otca, výroku IV. o určení dlžného výživného

a výroku V., ktorým v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.

28. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vo vzťahu k výrokom III., IV. a V. dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne

rozhodol, keď určil výživné zo strany otca na maloletú C. vo výške 120 eur mesačne, na maloletého
A. vo výške 140 eur mesačne počnúc dňom 25.3.2025, určil tomu zodpovedajúce dlžné výživné
a v prevyšujúcej časti návrh matky na priznanie spätného výživného odo dňa 10.1.2025 zamietol.
Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSPvyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových
zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie
sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými pre riadne
určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu

už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej
inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka
vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní
rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

30. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto

poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní
(§ 387 ods. 3 CSP).

31. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

32. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,
zákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady,
vždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a rozhodnúť v záujme
dieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

a výdavky s tým spojené. Nemožno rezignovať iba na zistenie základných výdavkov spojených s
výchovu a výživou dieťaťa, ako sú strava, hygiena, výdavky na oblečenie, obuv, ale aj výdavky spojené
s bývaním, návštevou školského zariadenia, voľnočasových aktivít a rozvíjanie dieťaťa návštevou
platených krúžkov. V konaní bolo zistené, že príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov
sú výrazne rozdielne v ich príjmoch. Príjem matky je vo výške 1160,94 eur mesačne a príjem otca

je vo výške 2417,41 eur mesačne. Obe maloleté deti boli zverené do rovnomernej striedavej osobnej
starostlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol výdavky na
maloleté deti, zhodnotil aké výdavky majú obaja rodičia a podrobne zisťoval, ako sa každý z rodičov
podieľal na úhrade odôvodnených výdavkov maloletých detí. Súdom prvej inštancie bolo skutočne
zistené, že matka uhrádzala výdavky na maloleté deti spojené so školskou dochádzkou, voľným časom,

návštevou ZUŠ dcérou, stravou, ako aj hygienou, drogériou a podobne. Otec uvádzal výdavky spojené
s bývaním v rodinnom dome (kde bývala matka a maloleté deti) a to hypotéku, úver, ako aj náklady
spojené s úhradou inkasa, televízie, internet, vodu, poistenie domu. Za opodstatnené výdavky otca je
potrebné považovať aj výdavky spojené s jeho bývaním, teda úhradu nájomného vo výške 680 eur. Súd
prvej inštancie správne porovnal príjmy rodičov a ich výdavky, ako aj podiel na osobnej starostlivosti

o maloleté deti pri určení výšky vyživovacej povinnosti. Je pravdou, že príjem otca je dvojnásobný oproti
príjmu matky, do jeho výdavkov je však potrebné započítať aj výdavok na bývanie v podnájme, ktorý
je nevyhnutný nielen pre zabezpečenie bývania otca, ale aj maloletých detí, ktorí obaja deklarovali, že
chcú tráviť čas rovnako s oboma rodičmi. Maloletý A. uprednostňuje bývanie v rodinnom dome, kde žiliako rodina počas týždňa, avšak počas víkendov, od piatka popoludnia chce tráviť čas s otcom. Rodičia
si v podstate sami podelili uhrádzanie jednotlivých nákladov, kedy matka uhrádzala náklady spojené
predovšetkým s osobnou starostlivosťou o deti a otec náklady spojení s bývaním, splácaním úverov

a televíziou, internetom. Suma výživného určená napadnutým rozsudkom vo výške 140 eur mesačne na
maloletého A. a vo výške 120 eur mesačne na maloletú C. dorovnáva životnú úroveň detí, pri zohľadnení
vyššie uvedených faktorov, teda príjmoch rodičov, ich výdavkoch a odôvodnených potrieb maloletých
detí.

33. Odvolací súd rovnako súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na priznanie
spätného výživného odo dňa 10.1.2025 zamietol, pretože neboloi zistené žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného pred podaním návrhu odo dňa 10.1.2025.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI. postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

35. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).