Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5126201072
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5126201072.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B. C. D., E. F. G. D., F. F. G. D. XX, XXX XX G.
D., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Patrícia Urbanová, advokátka, so sídlom Sládkovičova
9, 010 01 Žilina, proti odporcom: 1/ H. I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., 2/
J. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX, XXX XX G. M. N., 3/ N. O. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX, XXX XX F., 4/ H. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., 5/ N. E.

P., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D. X/ B. E. P., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. D. XXX, XXX XX G. D., 7/ L. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcom v rade 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 05.01.2026, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 29.01.2026, sa
navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči odporcom nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť, zdržať sa akéhokoľvek nakladania, zadržiavania,
manipulácie, zatajovania, zničenia alebo sprístupnenia tretím osobám dokumentácie, agendy a majetku
pozemkového spoločenstva, ktoré im boli sprístupnené alebo zverené v súvislosti s výkonom funkcie

člena výboru navrhovateľa, povinnosť bezodkladne odovzdať navrhovateľovi dokumentáciu, agendu
a majetok pozemkového spoločenstva v rozsahu presne špecifikovanom vo výzve navrhovateľa zo
dňa 28.11.2025, spôsobom a v mieste určenom touto výzvou, povinnosť bezodkladne odovzdať
navrhovateľovi všetky kľúče a prístupové prostriedky, ktorými disponujú, vrátane kľúčov od sídla
pozemkového spoločenstva a elektronických prístupov (hesiel) a povinnosť bezodkladne odovzdať
navrhovateľovi pečiatky a úradné náležitosti pozemkového spoločenstva, ktoré majú vo svojej dispozícii

a náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
odôvodnil tým, že navrhovateľ je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách, ktorého účelom je hospodárenie so spoločným majetkom a správa
spoločných lesných pozemkov v prospech jeho členov. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

ďalej uviedol, že riadenie činnosti navrhovateľa, správa majetku, vedenie účtovníctva, uzatváranie zmlúv
a uchovávanie dokumentácie sa uskutočňuje prostredníctvom výboru ako štatutárneho a výkonného
orgánu pozemkového spoločenstva. Odporcovia vykonávali funkciu členov výboru navrhovateľa počas
predchádzajúceho volebného obdobia. V rámci výkonu tejto funkcie im bola zverená kompletná
agenda pozemkového spoločenstva, a to v administratívnom, majetkovom aj dispozičnom rozsahu.
Odporcovia mali počas výkonu funkcie v dispozícii najmä účtovnú dokumentáciu, zmluvnú agendu,

korešpondenciu, evidenciu majetku, zápisnice a rozhodnutia orgánov spoločenstva, ako aj kľúče od
sídla spoločenstva, pečiatky a ďalšie prístupové a identifikačné prostriedky. Táto dispozícia bolaviazaná výlučne na výkon funkcie člena výboru a nepredstavovala osobné oprávnenie odporcov
ponechať si dokumentáciu a majetok po skončení ich funkčného obdobia. Po skončení funkčného
obdobia odporcov a po zvolení nového výboru navrhovateľa však nedošlo k riadnemu, úplnému a

protokolárnemu odovzdaniu dokumentácie, agendy a majetku pozemkového spoločenstva, čím vznikol
stav právnej neistoty a ohrozenia riadneho fungovania navrhovateľa. Povinnosť zabezpečiť úplné
a riadne odovzdanie dokumentácie a správy spoločenstva vyplýva odporcom priamo zo Zmluvy o
pozemkovom spoločenstve, konkrétne z čl. VI bod 24.. Keďže odporcovia túto povinnosť dobrovoľne
nesplnili, navrhovateľ dňa 28.11.2025 adresoval každému z odporcov samostatnú písomnú výzvu na

bezodkladné odovzdanie dokumentácie, agendy a majetku pozemkového spoločenstva, a to v lehote 5
pracovných dní od doručenia výzvy. Vo výzve zo dňa 28.11.2025 žalobca výslovne požadoval najmä:
účtovnú dokumentáciu (hlavnú knihu, analytickú evidenciu, faktúry, účtovné závierky za roky 2023
a 2024, bankové výpisy, pokladničné doklady, mzdové listy), zmluvy, korešpondenciu, rozhodnutia a
zápisnice orgánov spoločenstva, evidenciu majetku (karty investičného majetku, inventárne súpisy,
zmluvy o prenájme, evidenčné listy pozemkov a podielov), všetky kľúče od sídla pozemkového

spoločenstva (kancelária v kultúrnom dome v Q. G. D.), ako aj ďalšie prístupové prostriedky vrátane
hesiel, pečiatky a úradné náležitosti pozemkového spoločenstva. Výzva zároveň presne určovala
spôsob a miesto odovzdania, a to osobne v sídle E. F. G. D. XX (kultúrny dom), prípadne po
dohode s predsedníčkou výboru, spravidla po 16.00 hod. Napriek tomu, že výzvy zo dňa 28.11.2025
boli odporcom doručené, odporcovia si svoju povinnosť ani v stanovenej lehote 5 pracovných dní,

ani dodatočne nesplnili, dokumentáciu a veci neodovzdali a neposkytli ani minimálnu súčinnosť.
Dokumentácia a agenda uvedené vo výzve navrhovateľa zo dňa 28.11.2025 predstavujú kľúčový,
systémovo nevyhnutný a nenahraditeľný predpoklad riadneho fungovania pozemkového spoločenstva
ako právnickej osoby. Ide o súbor dokumentov, údajov a podkladov, ktoré zabezpečujú kontinuitu správy
spoločného majetku, transparentnosť hospodárenia a zákonnosť rozhodovania orgánov navrhovateľa.

Bez ich úplnosti a dostupnosti nie je možné zabezpečiť riadne fungovanie navrhovateľa ani ochranu
práv jeho členov. Predmetná dokumentácia neplní len administratívnu funkciu, ale má zásadný právny,
ekonomický a dôkazný význam. Ide najmä o účtovnú, zmluvnú a evidenčnú dokumentáciu, ktorá tvorí
základ pre plnenie povinností navrhovateľa voči orgánom verejnej moci, ako aj pre preukazovanie
jeho právnych vzťahov navonok. Nemožnosť s touto dokumentáciou disponovať objektívne paralyzuje

schopnosť navrhovateľa konať, znemožňuje mu plniť povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych
predpisov a vystavuje ho riziku sankcií, zodpovednosti za škodu a ďalších negatívnych následkov.
Absenciaúčtovnejazmluvnejdokumentáciemápritombezprostrednýdopadnakaždodennéfungovanie
navrhovateľa. Navrhovateľ nie je schopný riadne hospodáriť so spoločným majetkom, uzatvárať
nové zmluvné vzťahy, kontrolovať plnenie existujúcich záväzkov ani preukazovať správnosť svojho

postupu voči členom pozemkového spoločenstva. Tento stav zároveň vytvára právnu neistotu, ktorá
je nezlučiteľná s princípmi riadnej správy spoločného majetku. Mimoriadne závažná je skutočnosť, že
odporcovia si po skončení výkonu svojej funkcie ponechali kľúče, prístupové prostriedky a pečiatky
pozemkového spoločenstva, hoci oprávnenie s nimi nakladať bolo striktne viazané výlučne na výkon
funkcie člena výboru. Týmto konaním vzniká trvalé a nekontrolovateľné riziko neoprávneného zásahu

do práv navrhovateľa, keďže odporcovia majú faktickú možnosť vstupovať do priestorov, manipulovať
s dokumentáciou alebo vytvárať zdanie oprávneného konania v mene navrhovateľa. Takýto stav
zakladá bezprostrednú hrozbu zničenia, straty, pozmeňovania alebo zneužitia dokumentácie, pričom
navrhovateľ nemá k dispozícii žiadny efektívny nástroj, ktorým by vedel tomuto riziku zabrániť bez
zásahu súdu. Riziko pritom nie je hypotetické, ale reálne a pretrvávajúce, keďže odporcovia si aj po

výslovnej výzve ponechali všetky prostriedky umožňujúce manipuláciu s dokumentáciou. V prípade
straty, poškodenia alebo znehodnotenia predmetnej dokumentácie by došlo k vzniku nenávratného
stavu v právnych vzťahoch, ktorý by nebolo možné účinne odstrániť ani rozhodnutím vo veci samej.
Aj v prípade neskoršieho úspechu navrhovateľa v meritórnom konaní by už nebolo možné obnoviť
pôvodný stav dokumentácie, jej úplnosť, časovú kontinuitu a dôkaznú hodnotu. Účel budúceho konania

by tak bol zásadne oslabený alebo úplne zmarený. Zvlášť významné je, že odporcovia nerešpektovali
výzvu navrhovateľa zo dňa 28.11.2025, ktorá im bola riadne doručená a ktorá obsahovala presné
vymedzenie povinností, spôsobu ich splnenia, ako aj konkrétnu lehotu. Táto skutočnosť jednoznačne
osvedčuje, že zo strany odporcov absentuje vôľa dobrovoľne splniť povinnosti, ktoré im vyplývajú zo
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve aj zo všeobecných zásad riadneho výkonu funkcie. Ignorovanie

výzvy navrhovateľa zároveň preukazuje, že bez okamžitého zásahu súdu neexistuje reálny predpoklad
nápravyažehrozbavznikuvážnej,bezprostrednejaťažkonapraviteľnejujmynastranenavrhovateľanie
je len teoretická, ale aktuálna a trvajúca. Práve táto kombinácia okolností zakladá potrebu bezodkladnej
dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. V predmetnej veci je osvedčenáexistencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami, ako aj dôvodná obava zo vzniku
ťažko napraviteľnej ujmy. Navrhované neodkladné opatrenie neukladá odporcom nové povinnosti, ale
zabezpečuje plnenie povinností, ktoré im už vyplývajú zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a z výzvy

zo dňa 28.11.2025.

3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na
konanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresnýsúd.Neodkladnéopatrenie

súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala

s určitými vecami alebo právami.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,

že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a
súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z
účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhuna
neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie

občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie

neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na
návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti
navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny
vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo,

ktoré je ohrozované alebo porušované.

11. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobca je pozemkovým
spoločenstvom podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý
bol založený v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zmluvou o

pozemkovom spoločenstve. Z výpisu Registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že funkčné obdobie
výboru a dozornej rady je stanovené na dobu 5 rokov. Z výpisu ďalej vyplýva, že odporcovia sú bývalými
členmi výboru navrhovateľa, pričom výkon ich funkcie skončil dňa 29.03.2025. Z predložených listín –
Výzva na odovzdanie dokumentácie a agendy pozemkového spoločenstva novému výboru na č.l. 5 až
11 súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 28.11.2025 vyzval odporcov na odovzdanie

účtovnej dokumentácie, zmlúv a korešpondencie, evidencie majetku, kľúčov, pečiatok a úradných
náležitostí spoločenstva.12. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 29.07.2022).

14. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp
opodstatnenosti,asícenaliehavosťanevyhnutnosťzásahudovzťahovsporovýchstránprostredníctvom

neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri
rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez
osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie
v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv,

teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu
nevhodné.

15. Súd mal za to, že navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností nepresvedčil o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie, keď jeho požadovanej úprave pomerov chýba prvok

naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže navrhovateľ neosvedčil bezprostrednosť hroziaceho zásahu.
Zároveň, navrhovateľom osvedčené okolnosti prejednávanej veci nie sú tak závažné, aby na ich
základe bolo potrebné pristúpiť k použitiu inštitútu neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to, že
funkčné obdobie bývalým členom výboru navrhovateľa, skončilo už 29.03.2025, a teda pokiaľ aj neboli
odporcami vrátené požadované veci navrhovateľovi ide o stav, ktorý trvá už dlhší čas, a síce od

apríla roku 2025, resp. problematický vzťah medzi sporovými stranami existoval už dlhšie.
Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých navrhovateľ stavia
svoj návrh, tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľa uvedenou situáciou,
a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods.
1 CSP, keď zásah do práv navrhovateľa už trvá a to dlhšiu dobu. Navrhovateľ totiž mal už počas

uplynulých mesiacov možnosť domáhať sa žalobou vo veci samej riešenia uvedenej situácie (napr.
žalobou o vydanie vecí). Čo sa týka výrokovej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúcej v uložení povinnosti odovzdať navrhovateľovi všetky kľúče a prístupové prostriedky,
ktorými disponujú odporcovia, vrátane kľúčov od sídla pozemkového spoločenstva a elektronických
prístupov (hesiel) súd nevzhliadol neodkladnosť (naliehavosť) požadovanej úpravy. Navrhovateľ nijakým

spôsobom nepreukázal o aké kľúče ide, od akých priestorov, taktiež nepreukázal, že by bez týchto bližšie
nešpecifikovaných kľúčov nemal možnosť dostať sa do týchto priestorov a podobne. Taktiež je tento
výrok neurčitý vo vzťahu k ďalším bližšie neidentifikovaným kľúčom spadajúcich do kategórie „všetky
kľúče navrhovateľa“, nakoľko navrhovateľ by mal mať vedomosť aké iné kľúče a od čoho vlastní. Taktiež
výrok, ktorým navrhovateľ žiada bezodkladne odovzdať dokumentáciu, agendu a majetok spoločenstva

s odkazom na jeho bližšiu špecifikáciu vo výzve zo dňa 28.11.2025 je nevykonateľný, nakoľko z takto
koncipovaného výroku nie je zrejmé o aké veci ide. Na základe vyššie uvedených skutočností návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Neodkladné opatrenie
slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú
byť chránené v riadnom civilnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené sa nariadenie neodkladného

opatrenia nejaví ako opodstatnený prostriedok nápravy. Navrhovateľovi nič nebráni domáhať sa ochrany
svojich práv osobitnou žalobou, ktorou sa bude domáhať napríklad vydania vecí.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.18. V zmysle Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v prípade, že ide o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Preto súd o trovách konania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie
návrhu v celom rozsahu mali plný úspech odporcovia, preto im vznikol nárok na plnú náhradu trov
konania proti navrhovateľovi. Odporcovia si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnili, zo spisu
im ani žiadne preukázateľné trovy konania nevyplývajú (návrh ani uznesenie o zamietnutí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia sa im v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani
nedoručujú), preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške
trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na
náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že odporcom v rade 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi nepriznal, nakoľko im v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.