Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325011034
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325011034.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Andrey
Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C., trvalé
bydlisko D. XXX, bez prihlásenia E. F. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra, pre zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta z

28. novembra 2025, sp. zn. 14T/75/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 10. februára
2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 28. novembra 2025, sp. zn.
14T/75/2025, uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona (ďalej len Tr. zák.), na skutkovom základe tam uvedenom. Okresný súd ho za to odsúdil podľa §
208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa žiadna zo strán k opravnému prostriedku

nevyjadrila. Prokurátor sa následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 2. decembra 2025
práva na podanie odvolania výslovne vzdal. Obžalovaný následne zahlásil prostredníctvom svojho
obhajcu JUDr. Róberta Bánoša (ďalej len obhajca) voči rozsudku odvolanie čo do výroku o treste,
konkrétne tak učinil písomným podaním doručeným okresnému súdu 9. decembra 2025.
3. Zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu dodatočným písomným podaním
doručeným okresnému súdu 18. decembra 2025.

3.1. V odvolaní uviedol (zostručnene), že ho podáva z dôvodu podstatných chýb konania, ktoré
napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, ďalej preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a najmä z dôvodu, že uložený trest je neprimerane prísny.
3.2. Ako prvé obžalovaný namietal nesprávne ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Poukázal na to (zostručnené), že mu okresný súd priznal len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)

Tr. zák., on sa ale domnieva, že mu patrí aj ďalšia poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák.,
že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Obžalovaný zdôraznil, že v konaní
pred súdom učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr.
por.), čím podľa neho napomáhal súdu. Takýmto postupom totiž umožnil prevziať výsledky dokazovania
z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Tým podstatne uľahčil súdu dokazovanie v tejto trestnej veci, ktorý postoj bolo nevyhnutné

pri ukladaní trestu podľa neho zohľadniť. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu
je treba podľa neho nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.Podporne v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/63/2016 z 25.
októbra 2016. Tiež poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6To/71/2020 z 21. júla 2020, ktoré
argumenty je možné analogicky vztiahnuť aj na jeho prípad. Podľa obžalovaného súd pri ukladaní

trestu musí prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen
represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.
3.3. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní pred okresným súdom sa domáhal aj mimoriadneho
zníženia trestu postupom podľa ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktoré videl v okolnostiach
prípadu. Konkrétne v tom, že sa k žalovanému skutku priznal, jeho spáchanie i v dôsledku pobytu vo

väzbe úprimne oľutoval a už v priebehu trvania väzby preukázal svoju snahu po náprave svojim vzorným
správaním v ústave na výkon väzby. Obžalovaný sa domnieva, že mimoriadne zmierňujúce ustanovenie
mal okresný súd použiť pre jeho kritický postoj k trestnej činnosti a učinené vyhlásenie o vine. Uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov obžalovaný pociťuje podstatne citeľnejšie než
iní páchatelia a tento považuje stále za neprimerane prísny, najmä s prihliadnutím na jeho individuálny
dopad na jeho osobu. Zdôraznil, že doposiaľ nebol súdne trestaný, teda ide o jeho prvý stret s trestným

právom, pričom uložený trest odňatia slobody by bol jeho prvým výkonom trestu, teda v jeho prípade
by mal výrazne intenzívnejší účinok než u osôb, ktoré už v minulosti trest odňatia slobody vykonávali.
Toto podľa obžalovaného malo byť zohľadnené pri posudzovaní primeranosti a individualizácii trestu.
Obžalovaný zopakoval, že svoje úprimne ľutuje a nechce sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti za, že do
budúcna už určite nebude páchať trestnú činnosť, či pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorej sa

dopustil len z dôvodu nerozvážnosti.
3.4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd
napadnutýrozsudokpodľa§321ods.1písm.d),písm.e)Tr.por.zrušilvovýrokuotresteaabypostupom
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne
žiadal, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám rozhodol tak, že mu

uloží nižší trest.
4. Prokurátor, ktorému bolo písomne zdôvodnené odvolanie obžalovaného doručené, sa k nemu
nevyjadril.
5. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 16.
januára 2026.

6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
10. februára 2026, ktorého sa zúčastnili prokurátorka krajskej prokuratúry a ako substitút ustanoveného
obhajcu JUDr. Róberta Bánoša advokátka JUDr. Andrea Kuruczová. Účasť obžalovaného bola
zabezpečená z ÚVV Nitra prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., voči
čomuobhajobaneuplatnilažiadnevýhrady.DoodvolaciehokonaniabolakotlmočníkpribratýG.H.,ktorý

v priestoroch ÚVV Nitra vykonal tlmočenie. Obžalovaný voči osobe tlmočníka a kvalite tlmočenia žiadne
výhrady neuplatnil. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu po podaní správy
o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť, udelil slovo na konečné návrhy, keďže strany
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, obhajkyňa zotrvala na argumentoch uvedených

v písomne odôvodnenom odvolaní a žiadala rozhodnúť v zmysle konečného návrhu tam uvedeného.
Obžalovaný uviedol, že skutok veľmi ľutuje, viac krát sa to nestane a v ďalšom sa pripol k prednesu
svojej obhajkyne.
7.Krajskýsúdakosúdodvolacínapodkladepodanéhoodvolaniapreskúmalnapadnutýrozsudokazistil,
že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr.
por., krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
8. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, obžalovaný ho síce

v odvolaní formálne napadol, avšak reálne žiadne konkrétne výhrady voči konaniu neuplatnil. A chyby
konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.,
krajský súd vlastným prieskumom nezistil.
9. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto
výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestaniu všeobecne
10. Krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre
ukladanie trestu.10.1. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.Trestakotakýjeprávnymnásledkom
trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti
trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o

možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti
spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení
osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
10.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zák., čím je určená aj jeho funkcia v tých

smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných
občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale
tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza
z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred

ich páchateľmi.
10.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti.Spravodlivéavčasnéuloženietrestudáva ostatnýmčlenomspoločnostinajavo,žekonanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a
posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
10.4. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným

činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to
nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,

§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

10.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia
trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, apreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne
11. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu odňatia slobody vytýkal neprimeranú prísnosť, mimo iné aj

s poukazom na neaplikovanie mimoriadneho zmierňujúceho ust. § 39 ods. 1 Tr.
zák. Skôr ako krajský súd odpovie na otázku nastolenú obžalovaným, musel preskúmať, či okresný súd
dodržal kogentné ustanovenia vzťahujúce sa k ukladaniu trestu.
12. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného
správne ustálil existenciu len jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k
spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval.

13. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., táto mu správne
okresným súdom priznaná nebola.
13.1. Aby mu bolo možné poľahčujúcu okolnosť podľa naposledy označeného ustanovenia priznať,
muselo by k samotnému priznaniu z jeho strany pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť
si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných

úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu).
Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin
(a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., nie len „operatívne“) do tej
miery, aby mohla byť podaná obžaloba.
13.2. Tejto problematike sa bližšie venovalo Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti
priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a § 36 písm. l) Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Tr. por., ktoré stanovisko je
publikované pod poradovým číslom 44. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.
5/2017. Bez potreby opakovania záverov tohto stanoviska naň krajský súd v podrobnostiach odkazuje,

keďže je verejne prístupné na webovom sídle Najvyššieho súdu SR.
13.3. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a z predmetného stanoviska krajský súd konštatuje,
že v tomto prípade obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného
trestnú činnosť popieral a svoj postoj zmenil až na hlavnom pojednávaní, kde sa k trestnej činnosti
doznal a oľutoval ju. Zmenu postoja odôvodnil tým, že mal dostatok času nad vecou porozmýšľať a po

dôkladnom zvážení dospel k záveru, že skutok spáchal tak, ako mu ho za vinu kladie obžaloba. Ani
z pohľadu krajského súdu sa tak žiadne napomáhanie OČTK, ktoré by zahŕňalo aktívnu spoluprácu pri
objasňovaní trestnej činnosti, zo strany obžalovaného nekonalo.
14. Žiadne ďalšie poľahčujúce okolnosti krajský súd odvolacím prieskum nezistil. Pokiaľ ide o priťažujúce
okolnosti, tieto správne okresný súd žiadne nezistil.

15. Pokiaľ ide o druh trestu, tak okresný súd správne skonštatoval, že s poukazom na §
34 ods. 6 Tr. zák. musel obžalovanému ukladať trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. pre stíhaný zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 prevyšuje 8 rokov.
16. Okresný súd nepochybil ani vtedy, keď obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák.

ukladal trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby siedmych rokov za ním učinené vyhlásenie o vine,
ktoré bolo okresným súdom prijaté, keďže v rozsahu neodvolateľného priznania obžalovaného sa
nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, v dôsledku čoho sa podstatne urýchlilo a zjednodušilo
rozhodovanie v tejto trestnej veci. Súčasne boli splnené aj ďalšie dve podmienky pre takýto postup
a síce, že by použitie nezníženej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že aj od

takto mimoriadne zníženého trestu je možné očakávať zabezpečenie ochrany spoločnosti.
17. Pokiaľ ide o okresným súdom uložený trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, tento bol s použitím ust.
§ 39 ods. 5 Tr. zák. znížený o celú jednu tretinu, teda v maximálnej možnej miere pod dolnú hranicu
siedmych rokov, čo už z povahy (logiky) veci nemôže byť pre obžalovaného neprimerane prísne, keďže
nižší trest sa obžalovanému uložiť s použitím cit. ust. už nedal. Ďalšie úvahy ohľadom primeranosti takto

mimoriadne zníženého trestu sú preto bezpredmetné. Okresným súdom uložený trest aj podľa mienky
krajského súdu zodpovedá všetkým hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle ust. § 34 Tr.
zák., teda je primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj
generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného.18. Nedôvodne sa obžalovaný v odvolaní domáhal výraznejšieho zníženia trestu so súčasnou aplikáciou
ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
18.1. Trestný zákon v súlade so zásadou individualizácie trestu umožňuje vo výnimočných prípadoch
uložiť trest aj po dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie
trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo

konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami (prípadu) budú
najmä poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné
pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie,
nevyliečiteľná choroba páchateľa pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd
starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej
činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti

bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestnou činnosťou a existujú v čase
rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero
osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní
o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam
prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej

sadzby za neprimerané.
18.2. Zo súdnej praxe je potrebné konštatovať, že nie je možné takýto postup zdôvodňovať len
samotným priznaním sa k spáchaniu trestného činu, ľútosťou nad jeho spáchaním, prípadne náhradou
spôsobenej škody alebo doposiaľ vedenie riadneho života. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
možno oprieť len o okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, a preto použitie tohto ustanovenia je

skôr výnimkou a musí byť v každom prípade veľmi starostlivo odôvodnené. Pomery páchateľa sa týkajú
hodnotenia jeho osoby. Tieto však priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu. Ide o okolnosti možné
ovplyvniť úvahy o treste, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objektu trestu, a taktiež o okolnosti,
pre ktorý je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V podstate tak pôjde, napr. o rodinné a
osobné pomery existujúce nie v čase spáchania trestného činu, ale v dobe rozhodovania o treste, napr.

majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav, prípadne zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť
o početnú rodinu, vek atď. V každom prípade sa však vyžaduje, aby šlo o také výnimočné pomery
páchateľa, z ktorých je možné usudzovať, že trest odňatia slobody uložený v rámci trestnej sadzby
by bol neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Na druhej strane za pomery páchateľa nemožno považovať skutočnosti, že sa páchateľ k činu priznal,

ľutoval ho, pomáhal ho objasniť. K týmto okolnostiam súd prihliadne pri stanovení druhu trestu a jeho
výmery v rámci zákonnej trestnej sadzby (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4To/66/2015 zo 14. júla 2015).
18.3. Záver o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženého v rámci zákonnej (nezníženej)
trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o zhodnotenie okolností prípadu a pomerov

páchateľa, nestačí iba názor súdu o prílišnej prísnosti trestnej sadzby a jej dolnej hranice. Ust. § 39
ods. 1 Tr. zák. je potrebné aplikovať prísne individuálne, avšak s rešpektovaním zásady rovnosti pred
zákonom a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Už zo samotného označenia, že ide o mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody vyplýva, že nebude možné ho aplikovať pravidelne, na akýkoľvek prípad,
ale na prípady niečím zvláštne, neobvyklé, odlišujúce sa od bežne sa vyskytujúcich prípadov. Podľa

názoru krajského súdu takáto situácia v posudzovanej trestnej veci nenastala.
18.4. Pokiaľ ide o pomery obžalovaného, tieto nie sú ničím výnimočné. Nebolo zistené vôbec nič,
čo by sa svojou povahou vymykalo z medzí, v ktorých sa bežne posudzujú aj iní páchatelia tohto
druhu trestnej činnosti. Ani okolnosti súdeného prípadu sa ničím (v pozitívnom zmysle) nevymykajú
od ostatných zločinov týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré senát 6To odvolacieho súdu v rámci

svojej rozhodovacej činnosti prejednával. Skôr naopak, svojou intenzitou a dĺžkou páchania trestnej
činnosti patrí k tým závažnejším prípadom. Pri takomto páchaní trestnej činnosti zo strany obžalovaného
nemožno v žiadnom prípade hovoriť o vybočení z medzí inak riadne vedeného života (tzv. excese), ktorý
bol vyvolaný len konzumom alkoholu. Tobôž, ak závislosť od alkoholu u obžalovaného diagnostikovaná
nebola, u neho išlo len o škodlivé užívanie alkoholu (abúzus), ako vyplýva zo záverov znaleckého

posudku znalca MUDr. Maroša Uhrina. Uvedené tak krajský súd uzatvára s tým, že na ukladanie trestu
obžalovanému aj s použitím mimoriadneho zmierňujúceho ust. podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky, čo správne skonštatoval už okresný súd.19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil krajský súd všetky odvolacie námietky
obžalovaného ako nedôvodné. Faktory akcentované obžalovaným v podanom odvolaní (priznanie,
úprimné oľutovanie činu, vyhlásenie o vine, prvovýkon, či priaznivá resoc. prognóza) boli okresným

súdom pri určení druhu trestu a jeho výmery v plnej miere zohľadnené.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
20. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď
obžalovanéhospoužitímust.§48ods.2písm.a)Tr.zák.zaradildoústavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia, keďže tento dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

Záver
21. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté
jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.