Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121531996
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6121531996.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, proti žalovanej: Q. R. D., nar. 13.4.1983, bytom Y. XXXX/X, Š., o zaplatenie 8.711,94 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu8.711,94

eur s prísl. a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021 postúpil postupca
(Slovenská sporiteľňa, a. s.) na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou
dňa 7.9.2018 Zmluvu č. 5149165703, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu.
Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie

náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a z.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju
postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených
termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná

sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne
upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca k 10.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu 11.606,46 eur, ktorá pozostávala z istiny 8.653,24 eur, z riadneho úroku 2.558,84 eur, z úroku z
omeškania335,68eurazpoplatkov58,70eur,vsúladesprílohoukZmluveopostúpenípohľadávok,kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná

bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po
postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu 11.606,46 eur,
pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru 8.653,24 eur, z neuhradeného riadneho úroku 2.558,84
eur, z neuhradeného úroku z omeškania 335,68 eur a z neuhradených poplatkov 58,70 eur. Zároveň siuplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 23.6.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

2.1. Vo vyjadrení zo dňa 17.1.2023 doplnil, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom
do úverového registra dňa 27.8.2018, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru
existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 143,- eur. Podľa čl. II ods. 1 zmluvy
bol záväzok v sume 110,20 eur vyplatený úverom, ktorý je predmetom tohto konania. S touto sumou
úverového zaťaženia teda postupca nepočítal. V rámci výpočtu DSTI veriteľ v súlade s Opatrením k

výške existujúcich splátok (33,- eur) pripočítal sumu splátky poskytovaného úveru vo výške 169,21
eur. Pri výpočte DSTI teda veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 202,21 eur.
Príjem spotrebiteľa bol overený na základe interných informácii postupcu (žalovaná mala vedený účet
u postupcu). Veriteľ na základe tohto interného postupu overil čistý príjem vo výške 762,- eur a
výsledkom overenia príjmu bol jednoznačný záver o dostatočnom vymeriavacom základe spotrebiteľa
a zamestnanie u zamestnávateľa IČO: 31354467 od 1.9.2014. V rámci nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa, nakoľko žalovaná
deklarovala stav rozvedená a jedného člena domácnosti. Životné minimum na členov domácnosti brané
do úvahy pri výpočte DTSI ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 200,- eur (199,48 eur pre spotrebiteľa).
S poukazom na uvedené veriteľ postupoval v súlade so ZoSÚ a Opatrením, a riadne overil schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

3. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 30Csp/43/2022-155 zo dňa 24.1.2023 tak, že žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie.

O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10CoCsp/19/2023-206 zo dňa 14.5.2024
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko právny predchodca žalobcu
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru (poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 7.9.2018) z dôvodu hrubého porušenia povinnosti
dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, predčasne, nezohľadniac
argumentáciu žalobcu (uvedenú vo Vyjadrení k výzve zo dňa 17.1.2023, najmä ukazovateľ DSTI, a
na pojednávaní dňa 24.1.2023) o zákonnej regulácii posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver podľa ust. § 7 ods. 1 až 42 ZoSÚ, ako aj Opatrením Národnej banky Slovenska č.
10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (upravujúceho, okrem iného, v ust. § 5 požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie
dokladov o príjmoch spotrebiteľa na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa), s ktorou sa riadne
nevysporiadal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa jeho názoru nie je

zrejmé ani vyhodnotenie posudzovania bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou podľa jednotlivých
zákonných kritérií v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, tiež s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, ako i
výsledky zisťovania dĺžky obdobia príjmu žiadateľa o úver. Súd prvej inštancie nešpecifikoval dostatočne
nedostatky v súvislosti so svojím záverom o zisťovaní osobných pomerov žalovanej ako žiadateľa o úver
aneaplikovalust.§7ods.20aods.41písm.a)ZoSÚaOpatrenieNárodnejbankySlovenskač.10/2017.

5. K odvolacej argumentácii žalobcu o absencii kvalifikovaného popretia tvrdení žalobcu zo strany
žalovanej v danom spore odvolací súd uviedol, že zmyslom procesnej úpravy spotrebiteľských sporov
(ako sporov s ochranou slabšej strany) podľa § 290 C.s.p. a nasl. je ochrana a posilnenie procesného
postavenia spotrebiteľa, nie dodávateľa. Princíp kontradiktórnosti konania (čl. 8), v zmysle ktorého sú

strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi (v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu), je v spotrebiteľských sporoch
oslabený. Tento princíp súvisí s unesením bremena tvrdenia a bremena dôkazu, ktoré sú nevyhnutné
pre úspech v spore. V spotrebiteľských sporoch však v zmysle ust. § 295 C.s.p. platí, že súd môže
vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (súd

môže považovať aj vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné v prípade vyvrátenia skutočností
preukazovaných stranou dodávateľa, môže tak z vlastnej iniciatívy bez návrhu vykonať dôkazy, ktoré
budú v prospech spotrebiteľa). Pokiaľ ide o preukázanie aktívnej vecnej legitimácie, ktorú súd skúma exoffo, niesol žalobca bremeno tvrdenia ako i dôkazné bremeno preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v spore.

6. Súd v spore postupoval v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu (posúdiť splnenie zákonom
stanovenej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou, nielen
na základe zákonnej regulácie v ust. § 7, § 11 ods. 2 ZoSÚ, ale aj vykonávacieho predpisu - Opatrenia
Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver).

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, iba právny zástupca žalobcu, z vyjadrenia ktorého
vyplynulo, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, keď mal za to, že súd nedostatočným spôsobom
vyhodnotil dôkaz postupcu založený v spise, ktorý pojednával o príjmoch a výdavkoch žalovanej,

jej osobnom stave a na druhej strane deklaroval nahliadnutia do príslušných databáz, napr. úverový
register a Sociálna poisťovňa. Poukazoval, že na základe bankou vykonaného výpočtu vyšiel ukazovateľ
schopnosti splácať úver vo výške 0,30, pričom max. hodnota nesmela prekročiť hodnotu 0,80. S
poukazom na uvedené dôvodil, že postupca bonitu skúmal dostatočne. Doplnil, že žalovaná úver
spočiatku splácala pravidelne, keď prvá splátka dňa 2.10.2018 bola až v sume 1.000,- eur, preto

nemožno mať pochybnosti o tom, že by žalovaná úver splácať nezvládala. V tej súvislosti tvrdil,
že žalovaná nemala nedostatočné príjmy na splácanie tohto úveru, resp. že by jej mesačné príjmy
nepostačovali ani na mesačnú splátku v zmysle zmluvy, a že v listine označenej ako výpočet primárnej
návratnosti sú uvedené údaje, ktoré mal postupca priamo od žalovanej. Podľa jeho názoru zákon
neukladá žalobcovi povinnosť skúmať konkrétne mesačné výdavky, napr. na plyn, elektrinu, vodu,

ošatné,atď.,keďžezobjektívnychdôvodovpostupca,resp.veriteľ,ktakýmtoúdajomnemámožnosťako
sa ich dozvedieť, a preto je v ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ stanovená povinnosť aj spotrebiteľom, aby ak takéto
výdavky existujú, ich svojmu veriteľovi uviedli, a ak tak nespravia, veriteľ postupuje v zmysle opatrenia
NBS tak, že zohľadní minimálne životné mesačné nároky, ktoré sú opatrením NBS prezentované ako
paušálna suma životného minima. Veriteľ tak aj spravil, pričom zohľadnil paušálne výdavky žalovanej.

Ohľadne životných potrieb špecifikovaných v listine výpočet primárnej návratnosti uviedol, že suma 200,-
eur (označená ako životné potreby) predstavuje sumu týchto paušálnych výdavkov. Veriteľ zohľadňoval
sumu životného minima a členov jej domácnosti, nakoľko žalovaná deklarovala stav rozvedená a mala
jedného člena domácnosti. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte DTSI
ku dňu poskytnutia úveru bolo 200,- eur, avšak ako už žalobca v jeho podaní poukazoval, presne to bolo

199,48 eur pre spotrebiteľa a zvyšná suma bola pre ďalšieho člena v domácnosti (?). Ďalej uviedol, že
veriteľ nemal vedomosť, či žalovaná býva vo vlastnej nehnuteľnosti, keď postupca disponoval údajmi,
ktoré vyplývajú z listiny výpočet primárnej návratnosti s tým, že informácie získané z registrov sú taktiež
pretavené v tejto listine.

8. V rámci skutkového stavu súd v prejednávanej veci zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava,
ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 7.9.2018 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver v sume 10.000,- eur (na konsolidáciu existujúcich záväzkov vo výške
5.889,10 eur a zvyšok úveru nemal žiadne účelové použitie), a ktorý sa zaviazala splácať v mesačných
splátkach (96) po 169,21 eur, pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 16.242,78 eur, s úrokovou

sadzbou 11,10% p.a., RPMN 13,93%. Z dôvodu nesplácania úveru žalovanou riadne a včas, právny
predchodca žalobcu vyzval žalovanú výzvou zo dňa 9.7.2020, aby uhradila dlžnú sumu (2.306,30 eur)
najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Keďže žalovaná
na výzvu nereagovala, právny predchodca žalobcu ku dňu 10.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

pohľadávky. Dňa 22.6.2021 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupca a žalobca ako
postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka
voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.9.2018. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava
ako postupca listom zo dňa 29.6.2021 oznámila žalovanej postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu.

9. Žalobca k postupu overenia bonity doložil doklady: internú listinu (postupcu) výpočet primárnej
návratnosti. Žiadne iné doklady/listiny nepredložil.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:11. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

14. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

15. Podľa ust. § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Podľa ust. § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

17. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

18. Podľa ust. § 7 ods. 21 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).19. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú
povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch,
nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má

spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých
zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, elektronicky overiť
informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa
registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého
sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať

s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa (§ 7 ods.
27 ZoSÚ).

20. Podľa ust. § 7 ods. 40 ZoSÚ ustanoveniami odsekov 19 až 39 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov
1, 16 až 18.

21. Podľa ust. § 7 ods. 41 písm. a) ZoSÚ opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví
metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia

možnéhonárastuúrokovýchsadziebačosarozumievýraznýmprevyšovanímsúčtuzostávajúcichvýšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31.

22. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

23. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.25. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

31. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov
o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou

starostlivosťou a obozretne, a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľa síce
zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť), presné a pravdivé údaje, čo však
nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné

informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je
tak stav (zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na frekvencii splácania zostane v jeho osobnom
a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a
obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa zanalyzovanie

tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Samostatné analyzovanie príjmov bez
analýzy výdavkov, či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu posúdeniu úverovej schopnosti (bonity)
spotrebiteľa ako žiadateľa o úver. Dôsledkom podcenenia skúmania bonity veriteľom nie je neplatnosť
zmluvy, ale neposkytnutie mu ochrany pre prípad zistenia, že tento porušil svoju zákonnú povinnosť
s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, a to prostredníctvom uplatnenia sankcií voči

veriteľovi uvedených v ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, o. i. aj v podobe nemožnosti vyžadovať po spotrebiteľovi
jednorazové splatenie poskytnutého úveru, inak povedané nemožnosti voči nemu úver zosplatniť.32. Hoci žalobca predložil internú listinu postupcu označenú ako výpočet primárnej návratnosti, v
tejto sa len uvádza (bez doloženia potrebných dôkazov), že veriteľ mal overiť informácie o výške
príjmu dlžníka 762,- eur (na základe interných informácií), získať informácie o existujúcich záväzkoch

(výške vyplácaných a nevyplácaných záväzkov, nie je však zrejmé odkiaľ mali byť získané) 143,- eur,
výške splátky k úveru (134, -eur), rodinný stav, počet členov domácnosti, životné potreby (200,- eur),
absentujú výstupy z potrebných registrov, ako aj interné výstupy preukazujúce príjem žalovanej (keďže
žalobca tvrdil, že informácie o výške príjmu získal na základe interných informácií). Od žalovanej veriteľ
nežiadal žiadne doklady (potvrdenie o príjme, doklady o jej výdavkoch). Zároveň z vyjadrenia právneho

zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v tejto listine sú uvedené údaje, ktoré mal postupca
priamo od žalovanej (čiže ide o údaje deklarované iba žalovanou), s tým, že zákon neukladá žalobcovi
povinnosť skúmať konkrétne mesačné výdavky, napr. na plyn, elektrinu, vodu, ošatné, atď., a preto
zohľadnilminimálneživotnémesačnénároky,ktorésúopatrenímNBSprezentovanéakopaušálnasuma
životného minima. Samotné vyplnenie tlačiva „Výpočet primárnej návratnosti“ nie je dostatočné.

33. Vyššie uvedené nenasvedčuje v prospech toho, že veriteľ disponoval potrebnými informáciami v
rozhodnom období, tzn. v čase pred uzavretím zmluvy, bez pripojenia výstupov z ktorých tabuľka čerpá,
čo zásadne spochybňuje hodnovernosť údajov v nej zodpovedajúcich času poskytnutia úveru.

34. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, vychádzajúc z jeho znenia, skúmanie bonity s odbornou

starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa, pri ktorom sa nemožno
uspokojiť s formalistickým prístupom spočívajúcim v dopyte na spotrebiteľa o výške jeho príjmu
(dokonca bez vyžiadania si od neho túto skutočnosť preukazujúcej listiny - potvrdenia o príjme), bez
preukázania získavania informácií o relevantných skutočnostiach tiež z iných dostupných zdrojov a bez
následného aktívneho získavania potrebných informácií zo strany dodávateľa a ich následnej analýzy

a vyhodnotenia, ktorú reálnu činnosť žalobca nepreukázal, a ktoré z hľadiska svojho zmyslu a účelu
predpokladá splnenie si povinnosti danej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ (takéto doklady nie sú súčasťou
spisového materiálu).

35. Ďalším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovanej je, že nedošlo ku skutočnému overeniu výdavkov

na jej strane. Veriteľ neskúmal skutočné výdavky na strane spotrebiteľa. Nie je jasné aké výdavky
na živobytie mal spotrebiteľ, aké náklady mal na bývanie a titulom vyživovacej povinnosti (aj zo
súdom zadanej lustrácie vyplynulo, že žalovaná je rozvedená a má 1 dieťa). Uvedené skutočnosti
žalobca neskúmal napriek tomu, že spotrebiteľ podľa listiny výpočet primárnej návratnosti uviedol, že
je rozvedený, počet členov domácnosti 1.

36. Zisťovanie skutočných výdavkov žalovanej na živobytie nemožno bez ďalšieho nahrádzať údajom
o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov
na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ vyplýva, že náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je

nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem
spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je
ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa. Súd
nemal za preukázané, že by veriteľ v čase poskytnutia úveru mal vedomosť o majetkových pomeroch
spotrebiteľa, teda kde táto bývala, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala, resp. jej výdavky na

dieťa a taktiež nepreukázal ani iné zistenia o jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných
životných potrieb. Súd zdôrazňuje, že výdavky na živobytie nemožno stotožňovať so životným minimom,
nakoľko takýto pohľad je nereálny.

37. V súvislosti s príjmom žalovanej, žalobca síce súdu uviedol, že príjem žalovanej bol 762,- eur

(žalovanáhomaladeklarovaťapostupcapretaviťdolistinyoznačenejakovýpočetprimárnejnávratnosti,
a tiež ho mal preveriť na základe interných informácií). Listinu výpočet primárnej návratnosti však
žalovaná nepodpísala a žalobca žiadne interné doklady/výstupy ohľadne jej príjmu nepredložil. Pokiaľ
žalobcaargumentoval,žepríjemžalovanejoverildopytomdoSociálnejpoisťovne,uvedenénepreukázal
(predložením výstupu z príslušnej databázy).

38. Rovnako tak nepreukázal, že veriteľ nahliadal do príslušných úverových registrov ohľadne
peňažných záväzkov žalovanej, pretože nepredložil žiadne relevantné výstupy z príslušných registrov.39. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo sa týka skúmania príjmu, pravidelných výdavkov spotrebiteľa pred samotným uzavretím
uvedenej úverovej zmluvy a o úverovom zaťažení s ich následným vyhodnotením. Nepreukázal

nahliadnutiedodatabázúverovýchregistrovadatabázbánkzaúčelomskúmaniavýdavkovspotrebiteľa,
nepredložil výpisy z týchto databáz, nevyhodnotil dôsledne životné minimum vo výške 200,- eur,
pretože toto životné minimum bolo kvalifikované zároveň ako výdavky na živobytie žalovanej, čím sa
diskvalifikoval reálne z možnosti seriózne bonitu žalovanej analyzovať a následne vyhodnotiť s cieľom
získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej

splácať dlh zo zmluvy, obzvlášť za situácie, že žalovanej mal byť poskytnutý úver i na konsolidáciu jej
existujúcich záväzkov.

40. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že veriteľ pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej
predzmluvnej povinnosti) nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou
aktivitu veriteľa, a nie iba sofistikovane vykonaný postup, výsledkom ktorého je poskytnutie úveru

nebonitnej osobe javiacej sa ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho
výsledkom je, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému
zosplatneniu nedošlo.

41. Postup, a teda aj podmienky platnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sú uvedené

v ust. § 17 ZoSÚ. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru nedošlo, a keďže konečná splatnosť úveru bola určená dňom 15.9.2026, nemohla byť pohľadávka
z neho predmetom postúpenia dňa 22.6.2021, a tak aktívna vecná legitimácia žalobcovi nesvedčí, čo
nevyhnutne vedie k zamietnutiu žaloby.

42. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(por. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s
ohľadom na okolnosti každého prípadu (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/163/2015 zo dňa 17.3.2016).

43. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

44. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1
C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v
spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.).
Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania (ani pred súdom prvej inštancie, ani v
odvolacom konaní) nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.