Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423209387
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:1423209387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

občianka SR, bytom C., D. XXXX/XX, práv. zast. FAKTOR Legal, s.r.o. advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave-Nové Mesto, Bárdošova 2/A, IČO: 53 495 730 proti žalovanej: G 3 plus, s.r.o.
so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésova 421, IČO: 36 316 202, práv. zast. LEGAL POINT s.r.o. so
sídlom v Považskej Bystrici, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495 o určenie porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou pôvodne na Mestský súd Bratislava IV. dňa 22.12.2023 domáhala :
a/ určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovanej žalobkyni zo dňa 5.9.2023 je
neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá; b/ uloženia povinnosti zaplatiť žalovanej
náhradu mzdy vo výške 750 Eur brutto mesačne od 1.1.2024 do dňa, v ktorom jej žalovaná umožní
pokračovať v práci ; c/ náhradu nemajetkovej ujmy 1.000 Eur a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa
30.9.2020 strany uzavreli pracovný zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovanú

prácu. Od 9.1.2023 bola žalobkyňa práceneschopná. V priebehu trvania pracovného pomeru žalobkyňa
zistila, že žalovaná jej nesprávne vyplácala mzdu a výzvou zo dňa 25.5.2023 vyzvala žalovanú na
jej zaplatenie, neskôr podala na Okresný súd Banská Bystrica žalobu a pod sp.zn. 3Up/1151/2023 zo
dňa 24.7.2023 bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť jej nevyplatenú
mzdu vo výške 11.356,26 Eur s príslušenstvom, ktorý bol žalovanej doručený dňa 9.8.2023, o čom sa
dozvedela z podaného odporu proti platobnému rozkazu. Okrem toho žalobkyňa podala na žalovanú
( všetko) dňa 11.6.2023 trestné oznámenie ako aj oznámenia na Daňový úrad Trenčín, Inšpektorát

práce Trenčín a Sociálnej poisťovni Trenčín. V bezprostrednej nadväznosti na tieto úkony sa žalovaná
pokúsila dať žalobkyni výpoveď listom zo dňa 25.5.2023 podľa ust. § 63 ods.1 písm.a/ Zákonníka
práce, na čo reagovala žalobkyňa listom advokáta dňa 27.7.2023 a žalovaná výpoveď dňa 23.8.2023
pre jej nezákonnosť odvolala, s čím žalobkyňa súhlasila, aj keď výpoveď bola neplatná. V rovnaký
deň žalovaná ponúkla žalobkyni prácu na inom mieste, než dojednanom v pracovnom zmluve ( v E.)
s tým, že na pôvodne zmluvne dojednanom mieste výkonu práce –Unipharma Bratislava už nebude
možné prácu vykonávať z dôvodu zániku zmluvného vzťahu medzi žalovanou a spol. UNIPHARMA -1.

slovenská lekárnická akciová spoločnosť so sídlom Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657, čím
zaniklo aj miesto výkonu práce žalobkyne. Žalobkyňa ponuku neprijala a následne jej bol doručený
list označený ako „Výpoveď zamestnávateľa z dôvodu premiestenia zamestnávateľa a odmietnutia
zmeny dohodnutého pracovného miesta výkonu práce podľa § 63 ods.1 písm. a/ bod 2. Zákonníkapráce “ zo dňa 5.9.2023. Žalobkyňa oznámením podľa ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce zo dňa
2.10.2023 s výpoveďou nesúhlasila a označila ju za diskriminačnú, s čím žalovaná písomne dňa
17.10.2023 nesúhlasila. Tvrdenia žalobkyne označila za nepodložené s tým, že Inšpektorát práce

v Trenčíne u nej zistil iba „drobné nedostatky“. Žalobkyňa považovala výpoveď za neplatnú , pretože
bola v čase jej doručovania práceneschopná, čo je v rozpore s ust. § 64 ods.1 písm.a/ Zákonníka práce.
Ďalej je neplatná pre jej rozpor so zásadou rovnakého zaobchádzania, dodržiavanie ktorej spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu. V čase podania výpovede už žalovaná vedela o vydaní platobného

rozkazu sp.zn. 3Up/1151/2023 zo dňa 24.7.2023 a preto sa mala zdržať v zmysle článku 9 Zákonníka
práce úkonov, ktoré by mali za následok poškodzovanie žalobkyne za výkon jej práv a danie výpovede
ju poškodzuje. Mala za to, že žalovaná iba predstiera zmeny v organizačnej štruktúre a v skutočnosti
je cieľom ukončiť právny vzťah so žalobkyňou, ktorá uplatňovala voči zamestnávateľovi svoje práva.
Dôvody výpovede ( zánik zmluvného vzťahu so spol. UNIPHARMA) boli podľa nej umelo vyvolané.
Namiesto žalovanej začala poskytovať spol. UNIPHARMA služby v oblasti súkromnej bezpečnosti spol.

HATRIX, ktorá má identickú spoločnícku štruktúru so žalovanou. Takýmto postupom , kde spoločníci
žalovanej iba formálne zmenili poskytovateľov služieb spol. UNIPHARMA nepochybne s cieľom, aby
umelo naplnili podmienku premiestnenia zamestnávateľa, predstavuje obchádzanie zákona. Vzhľadom
na túto argumentáciu žalobkyni prislúchajú nároky z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru
a keďže žalovaná neprideľovala žalobkyni prácu v období kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádzal

štvrťroku, v ktorom sa mal skončiť pracovný pomer ( 31.10.2023) bude
pravdepodobný priemerný zárobok žalobkyne aspoň vo výške minimálnej mzdy, t.j. 750 Eur v roku 2024.
Žalobkyňa má v dôsledku diskriminačného správania žalovanej nárok na primerané zadosťučinenie
vzhľadom na intenzitu zásahu do práv žalobkyne ( stratu mzdy). Svoj nárok preukazovala predložením
listín : pracovnou zmluvou, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti, predžalobnou výzvou

s doručenkou zo dňa 25.5.2023, platobným rozkazom sp.zn. 3Up/1151/2023, odporom žalovanej zo
dňa 15.8.2023, trestným oznámením s doručenkou, podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu
zamestnávateľa Daňovému úradu Trenčín, Inšpektorátu práce Trenčín a Sociálnej poisťovni Trenčín
( všetky zo dňa 11.6.2023) s doručenkami, výpoveďou zo dňa 25.5.2023, oznámením podľa § 79 ods.1
Zákonníka práce, odvolaním výpovede zo dňa 23.8.2023, výpisom z obchodného registra žalovanej

a spol. HATRIX, výpoveďou zo dňa 5.9.2023, oznámením podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce zo dňa
2.10.2023, reakciou na oznámenie žalovaného zo 17.10.2023 a navrhla vypočuť ako svedka F. B.
k okolnostiam jeho pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou.

2. Žalovaný žalobu mal za nedôvodnú a rozpornú so skutočným stavom veci. Namietal tiež miestnu

príslušnosť súdu, s tým, že miestne príslušný na prejednanie veci je Mestský súd Bratislava IV,
pretože v obdobnej veci žalovaného sp.zn. 45Cpr/5/2023 koná tento súd. Žalovaný nepoprel existenciu
sporu pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 3Up/1151/2023 s tým, že na predžalobnú
výzvu žalobkyne riadne odpovedal a proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom namietal
správnosť nároku na mzdu, uplatnenú žalobkyňou. Žalovaný uviedol, že nikdy pred podaním tejto

žaloby žalobkyňa nenamietala nesprávnosť výpočtu mzdy a odmien a preto jej správanie a konanie
považoval za nepochopiteľné, s ohľadom na to, že žalobkyňu vyzýval k osobnému stretnutiu a navštívil
aj advokáta žalobkyne, ktorý nemal záujem o osobný kontakt a žalobkyňa tiež nereagovala na
telefonáty žalovaného. Vo svetle týchto okolností žalovaný nechápe, čo vlastne žalobkyňa namieta
a už vôbec nedáva logiku jej tvrdenie o akejkoľvek diskriminácii. Pokiaľ ide o jej podnety na rôzne

inštitúcie, žalovaný bol z jej „aktivít“ úplne šokovana netušil a ani sa nemal ako dozvedieť o tom,
že sa ubrala týmto smerom a ani neuvádza , akým spôsobom boli jej podnety vybavené. Vzhľadom
na čas podania trestného oznámenia mal za to, že bolo odmietnuté. U žalovaného sa v zmysle
jej podnetu uskutočnila dňa 21.9.2023 kontrola a z Protokolu o výsledku inšpekcie práce nevyplýva
potvrdenie údajného porušenia povinností žalovaného v rozsahu, uvádzanom žalobkyňou s tým, že

predmetom prieskumu bolo aj jej odmeňovanie a neboli tam zistené žiadne nedostatky. Žalovaný
neodkladne v súlade s protokolom odstránil vytýkané nedostatky, o čom následne kontrolný orgán
informoval. Tvrdenia žalobkyne o tom, že výpoveď zo dňa 25.5.2023 bola v bezprostrednej časovej
nadväznosti na jej konanie žalovaný označil za absurdné, pretože podnety a oznámenia nasledovali až
po podaní výpovede, čo vyplýva z dátumu odoslania výpovede a dátumu zaslaných podnetov. Dátum

výpovede (25.5.2023) predchádzal predžalobnej výzve na zaplatenie mzdy ( doručená 29.5.2023) ako
aj vydaniu platobného rozkazu ( 24.7.2023) a je teda preukázané, že výpoveď nebola následkom na
podnety žalobkyne ale žalobkyňa konala na základe vedomosti ( od vedúceho pracovníka) o tom, že
spoločnosť, ktorá ju zamestnávala v UNIPHARME končí. Výpoveď č.1 zo dňa 25.5.2023 bola odvolanápre formálne nedostatky ( uvedený nesprávny výpovedný dôvod) a nesplnenie ponukovej povinnosti
zamestnávateľa a žalovaný mal za to, že žalobkyňa pochopí situáciu a dohodnú sa na skončení
pracovného pomeru, pretože žalobkyňa musela vedieť, že zmluva na výkon strážnej služby pre daný

objekt končí ( zmluvný vzťah medzi žalovaným a UNIPHARMOU bol ukončený 20.7.2023). Preto
výpoveď odvolal a postupoval následne v zmysle Zákonníka práce tak, že ponúkol žalobkyni iné ( voľné
náhradné miesto) , kde má svojich zamestnancov a to v prevádzke G. E. a dôvodom pre skončenie
pracovného pomeru výpoveďou č.2 bolo naplnenie zákonného dôvodu v ust. § 63 ods.1 písm.a/ bod
2. Zákonníka práce, spočívajúci v tom, že zamestnávateľ stratil možnosť prideľovať prácu na mieste

dohodnutom v pracovnej zmluve a žalobkyňa preukázateľne nesúhlasila so zmenou dohodnutého
miesta výkonu práce. Tvrdenia žalobkyne o presune všetkých jeho zamestnancov do spoločnosti
HATRIX žalovaný označil za domnienky a nepodložené tvrdenia. Žalovaný považuje za absurdné
poukazovať v tomto smere na spojitosť medzi ním a spol. HATRIX, s.r.o.. Obe spoločnosti konajú
samostatne a nezávisle , v rámci svojej činnosti sú viazané obchodným tajomstvom a napriek obdobnej
spoločníckej štruktúre konajú za spoločnosti rôzni konatelia. Žalovaný neuznával argumentáciu

žalobkyne o zákaze výpovede podľa ust. § 64 Zákonníka práce na prejednávaný prípad a poukázal
na výnimku z tohto pravidla citáciou komentára zo Zákonníka práce ( Barancová
a kol. 3. vydanie, rok 2022). Výpovedný dôvod podľa § 63 ods.1 písm.a/ bod 2. Zákonníka práce
predstavuje takúto výnimku zo zákazu výpovede v prípade práceneschopnosti, ak sa premiestňuje
zamestnávateľ alebo jeho časť a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Žalovaný

poprel, že by výpoveď žalobkyni bola reakciou na oznámenie kriminality alebo protispoločenskej
činnosti a mala akýkoľvek diskriminačný charakter. Zo strany žalovaného s poukazom na časové
súvislosti nemohlo ísť o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Oznámenia žalobkyne boli
uskutočnené až po podaní výpovede a preto žalobkyňa nemôže byť považovaná za oznamovateľa
kriminality alebo protispoločenskej činnosti, pretože oznamovateľom v tom čase ( 25.5.2023) nebola.

Otázkou zostáva, čo vlastne žalobkyňa oznamovala a tu chýba preukázaný predmet porušenia práva
alebo povinnosti zo strany žalovaného. Výpoveď zo dňa 5.9.2023 tiež nebola diskriminačná, ale len
reparovala nedostatky prvej výpovede, kde žalovaný postupoval rovnako v záujme vyriešenia jeho
premiestnenia ako pri výpovedi č.1. Žalovaný poprel, že by postupoval v rozpore s princípom podľa
článku 9 Zákonníka práce a žalobkyňu znevýhodňoval alebo poškodzoval preto, že uplatňovala svoje

práva, vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Žalovaný svoje dôvody dania výpovede riadne
preukázal a jednotlivé jeho úkony na seba časovo nadväzovali , pričom jeho snahou bolo vyriešiť
nemožnosť prideľovania práce žalobkyni na pôvodnom mieste, čo vedel a musel riešiť už 25.5.2023
a ak by chcela u neho pracovať, mohla prijať ponúknuté pracovné miesto. Žalovaný poprel tvrdenia
žalobkyne o tom, že by umelo vyvolal situáciu, smerujúcu k podaniu výpovede a že ho k tomu viedli

iné dôvody. Žalovaný riadne preukázal ukončenie zmluvného vzťahu so spol. UNIPHARMA a dôvody
ukončeniavzájomnejspoluprácepodliehajúobchodnémutajomstvu. Žalobkyňasa snažívyvolaťdojem,
že tri spoločnosti s niekoľkými desiatkami zamestnancov ( žalovaný ich má 206) konali za účelom,
aby žalobkyňa ako jediný zamestnanec skončila svoj pracovný pomer. Žalovaný poprel, že žalobkyni
vznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy a na primerané zadosťučinenie. Predpokladom úspešnosti

uplatnenia nárokov podľa § 9 antidiskriminačného zákona ( domáhať sa primeraného zadosťučinenia) je
existencia protiprávneho diskriminačného konania, vzniknutá ujma týmto konaním a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vzniknutou ujmou. Žalovaný sa diskriminačného konania nedopustil
a naviac zákonodarca preferuje ako prvú možnosť upustenie od diskriminácie, resp. odstránenia
následkov diskriminácie. V danom prípade žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré

by zakladali dôvodnosť podanej žaloby a žalovaný predložil dôkazy, potvrdzujúce jeho argumenty.
Žalovaný mal výpoveď zo dňa 5.9.2023 za platný právny úkon a preto sa domáhal zamietnutia žaloby
a náhrady trov konania s poukazom na to, že výrok I. žalobnej žiadosti je nevykonateľný pre jeho
nezrozumiteľnosť. Svoj nárok preukazoval predložením listín: odpoveďou na predžalobnú výzvu zo
dňa 25.5.2023, odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo

dňa 24.7.2023 zn. 3Up/1151/2023, Protokolom o výsledku inšpekcie práce, Informáciu o odstránení
nedostatkov, Dohodou o ukončení Zmluvy o poskytovaní strážnych služieb a služieb informátora zo dňa
20.7.2023, ponukou zamestnávateľa a odmietnutie pracovného miesta, výpoveďou zo dňa 5.9.2023 s
doručenkou.

3. K námietke miestnej nepríslušnosti - žaloba napadla pôvodne dňa 22.12.2023 na Mestský súd
Bratislava IV., ktorý ju postúpil na tunajší súd z dôvodu kauzálnej príslušnosti v zmysle ust. § 316
ods.1,2CSP, § 36 ods.1,2, § 40 a § 43 ods.1 ako aj § 13 , § 15 ods.1 a § 24 písm.
f/, § 19 písm. e/, § 307 CSP. V prejednávanej veci ide o individuálny pracovný spor súvisiaci sosporom vyplývajúcim z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, kde je príslušný na I. stupni súd,
v obvode ktorého má sídlo žalovaný ( § 15 ods.1, § 24 písm.f/ a 19 písm.e/ CSP) a tým je podľa výpisu
z obchodného registra Považská Bystrica, Šoltésova 421, takže miestne príslušným súdom žalovanej

ako aj kauzálne príslušným súdom pri porušení antidiskriminačného zákona je Okresný súd Trenčín.
Námietku žalovaného, že tento súd nie je príslušný na prejednanie sporu iba preto, lebo v obdobnej
veci bola podaná na Mestský súd Bratislava IV. pod sp.zn. 45Cpr/5/2023 ďalšia žaloba, čo je dôvod
na vrátenie spisu späť Mestskému súdu Bratislava IV. mal súd za nedôvodnú. V zmysle citovaných
ustanovení bola žaloba na tunajší súd postúpená správne a tento súd vec ako mieste a kauzálne

príslušný preto prejednal. Na podporu tejto argumentácie treba poukázať na to, že spor týkajúci sa
totožných strán o zaplatenie mzdy vo výške 11.356,26 Eur s prísl. ( pôvodný sp.zn. 3Up/1151/2023)
bol taktiež z Okresného súdu Banská Bystrica postúpený na prejednanie na tunajší súd, ako miestne
a kauzálne príslušný a konanie sa vedie pod sp.zn. 14Cpr/21/2023.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a stranami predložených listín, ktoré všetky boli

zaslané protistrane. Vyžiadal správy o výsledku kontrol vykonaných na základe podnetov žalobkyne
na rôzne inštitúcie ( polícia, Daňový úrad, -Inšpektorát práce a Sociálna poisťovňa Trenčín), vyžiadal
správu o od spoločnosti HATRIX ( či prevzala všetkých zamestnancov okrem žalobkyne) a vyžiadal
od žalovaného organizačnú štruktúru zamestnancov pred dohodou o ukončení zmluvy o poskytovaní
strážnychslužiebsospol.UNIPHARMABratislava, zabezpečildostupnédôkazyodoručovanívýpovede

č. 2 žalobkyni a vykonal lustráciu zo sociálnej poisťovne za účelom zistenia doby trvania PN žalobkyne.
Iné dôkazy nevykonal pre ich nehospodárnosť.

5. Na základe dôkazov mal súd za nesporné, že dňa 30.9.2020 uzavreli strany pracovnú zmluvu
na základe ktorej žalobkyňa vykonávala pre žalovaného prácu ako člen SBS, s miestom výkonu

práce (v bode 2.2 prac. zmluvy) UNIPHARMA Bratislava. Dňa 20.7.2023 bola medzi žalovaným
a spol. UNIPHARMA so sídlom v Bojniciach uzavretá písomná Dohoda o ukončení zmluvy o poskytnutí
strážnych služieb medzi UNIPHARMA a žalovaným (č. l. 87 spisu), s tým že dohoda nadobudla účinnosť
ku dňu 31.7.2023. Žalovaný doručil žalobkyni výpoveď listom zo dňa 25.5.2023 podľa ust. § 63 ods.1
písm.a/ Zákonníka práce, na čo reagovala žalobkyňa listom advokáta dňa 27.7.2023 a žalovaná ju dňa

23.8.2023 pre jej nezákonnosť odvolala, s čím žalobkyňa súhlasila. V rovnaký deň žalovaná ponúkla
žalobkyni prácu na inom mieste, než dojednanom v pracovnom zmluve ( v Ilave) s tým, že na pôvodne
zmluvne dojednanom mieste výkonu práce –Unipharma Bratislava už nebude možné prácu vykonávať
z dôvodu zániku zmluvného vzťahu medzi žalovanou a spol. UNIPHARMA -1. slovenská lekárnická
akciová spoločnosť so sídlom Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657, čím zaniklo aj miesto

výkonu práce žalobkyne. Žalobkyňa ponuku neprijala a následne jej bol doručený list označený ako
„Výpoveď zamestnávateľa z dôvodu premiestenia zamestnávateľa a odmietnutia zmeny dohodnutého
pracovného miesta výkonu práce podľa § 63 ods.1 písm. a/ bod 2. Zákonníka práce “ zo dňa 5.9.2023.
Žalobkyňa bola od 9.1.2023 do 7.1.2024 práceneschopná a s oboma výpoveďami písomne nesúhlasila.
Dňa 24.7.2023 bol na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 3Up/1151/2023 vydaný platobný

rozkaz, ktorým súd vyhovel návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy 11.356,26 Eur s príslušenstvom.
Podaniu žaloby predchádzala predžalobná výzva žalobkyne, doručená žalovanému dňa 29.5.2023.
Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 9.8.2023 ( vyplýva z odporu na čl.
213 spisu), ktorý podal odpor s vecným odôvodnením, v ktorom spochybnil nároky žalobkyne a spis
bol postúpený na Okresný súd Trenčín, kde sa vedie konanie pod sp.zn. 14Cpr/21/2023, ktoré nie je

právoplatne skončené.

6. Za nesporné možno považovať podanie trestného oznámenia na žalovaného žalobkyňou na políciu
z dôvodu pokračovacieho zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného ako aj podnety na kontroly na
Daňový úrad Trenčín, Inšpektorát práce Trenčín a Sociálnu poisťovňu Trenčín pre nevyplatenie

mzdových nárokov (všetky podania datované dňom 11.6.2023).

7.PodľaČl.9Zákonníkaprácezamestnanciazamestnávatelia,ktorísúpoškodeníporušenímpovinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú
znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce

z pracovnoprávnych vzťahov.

8. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia

ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

9. Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku.

10.Podľa§38ods.4Zákonníkaprácepovinnosťzamestnávateľaalebozamestnancadoručiťpísomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo

zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

11. Podľa § 63 ods.1 písm.a/ bod 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou

dohodnutého miesta výkonu práce.

12. Podľa § 64 ods.1 písm.a/ Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,

omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

13. Podľa § 64 ods.3 Zákonníka práce zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi
a) z dôvodov ustanovených 1. v § 63 ods. 1 písm. a) prvom bode, 2. v § 63 ods. 1 písm. a) druhom

bode v dobe, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako
tri roky, v dobe od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3
zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do dňa, ktorý
predchádza dňu nástupu na otcovskú dovolenku, a v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný
na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.

14. Podľa § 2 ods.1 zák.č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo
viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,

národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

15. Podľa § 9 zák.č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) každý sa môže domáhať svojich práv
na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch

alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten,
kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého
zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež
domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená

(ods.2). Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumunáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku (ods.3).

16. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

17. Predmetom súdneho prieskumu boli len sporné skutočnosti: akým spôsobom a kedy bola žalobkyni
doručenávýpoveďč.2ačitátobolaplatná;čisanažalobkyňune/vzťahovalzákazvýpovedevochrannej

dobe a existencia dôvodov výpovede v nej uvedených. Tiež či nešlo o diskriminačné konanie zo strany
zamestnávateľa, v snahe ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer z iných dôvodov, než uvedených
vo výpovedi - vyplývajúcich z jej oznámenia protispoločenskej činnosti žalovaného ( ukrátenia
na mzdových nárokoch), spočívajúceho v nesprávne vyúčtovanej mzde za vykonanú prácu nadčas,
v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu ako aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku a príspevok na stravovanie

a nesplnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa na miesto strážnika v spol. HATRIX.

18. Súd zistil, že za doručenie výpovede č. 2 realizoval zamestnávateľ prostredníctvom poštového
podniku ako doporučenú zásielku na poslednú známu adresu žalobkyne, doručovanej do vlastných rúk,
s tým, že zásielka sa vrátila 26.9.2023 žalovanému ako neprevzatá v odbernej lehote. Na č.l. 97

spisu ( výpoveď č. 2) sa nachádza informácia, že dňa 5.9.2023 volal H. I. žalobkyni, zrejme ohľadne
prevzatia výpovede a táto odmietla stretnutie. V spore sa nepodarilo preukázať, akým spôsobom sa
nakoniec žalobkyňa dostala k písomnému vyhotoveniu výpovede č.2 ; súd má za to, že si ju bola zrejme
osobne prevziať u zamestnávateľa, pretože dňa 2.10.2023 ( č.l. 54 spisu) už jej právny zástupca posiela
oznámenie o neplatnosti tejto výpovede a tvrdí, že jej bola „doručená“. Súd v zmysle ust. § 38 ods.

4 Zákonníka práce považoval výpoveď za doručenú dňom jej vrátenia 26.9.2023 ako nedoručiteľnú
zamestnávateľovi , lebo mal za to, že toto doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca.
Žalobu súd považoval za podanú na súd včas ( 22.12.2023) s ohľadom na skutočnosť, že do 7.1.2024
bola žalobkyňa práceneschopná.

19. Súd následne pristúpil ku skúmaniu dôvodov neplatnosti výpovede danej zamestnávateľom dňa
5.9.2023. Ako dôvod výpovede č.2 žalovaný označil „ premiestnenie zamestnávateľa a odmietnutia
zmeny dohodnutého pracovného miesta výkonu práce podľa § 63 ods.1 písm.a/ bod 2. Zákonníka
práce“. Svoje rozhodnutie odôvodnil existenciou Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní strážnych
služieb a služieb informátora zo dňa 20.7.2023 so spol. UNIPHARMA-1.slovenská lekárnická akciová

spoločnosť, čím zaniklo pôvodné dohodnuté miesto výkonu práce žalobkyne ( člen SBS) označené
v pracovnej zmluve ako Unipharma Bratislava a inú vhodnú prácu na inom mieste v Ilave, žalobkyňa
odmietla. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno o existencii dôvodov na skončenie pracovného pomeru
tým, že predložil kópiu Dohody zo dňa 20.7.2023, z ktorej nepochybne vyplýva ukončenie Zmluvy
o poskytovaní strážnych služieb ku dňu 31.7.2023 s treťou osobou a aj svoju organizačnú štruktúru,

z ktorej v dôsledku tohto právneho úkonu vznikla potreba redukcie nadbytočných zamestnancov,
pôsobiacich v Unipharme Bratislava a bolo preukázané, že žalobkyňa odmietla prijať ponúkané iné
pracovné miesto v Ilave. Súd dospel k záveru, že žalovaný preukázal existenciu organizačnej
zmeny ako aj výpovedný dôvod, uvedený vo výpovedi zo dňa 5.9.2023 a preto je výpoveď platná.
Tvrdenia žalobkyne o tom, že zamestnávateľa k tomu viedli iné dôvody ( odplata za jej žalobu vo veci

sp.zn. 3Up/1151/2023 a podania oznamujúce protispoločenskú činnosť zamestnávateľa, vyplývajúce
z neuspokojených nárokov žalobkyne na doplatok mzdy alebo jej zdravotný stav ) preukázané neboli.
Už ( odvolaná) výpoveď žalovaného č.1 zo dňa 25.5.2023, obsahovala podobný výpovedný dôvod
§ 63 ods.1 písm.a/ Zákonníka práce označený ako „zrušenie časti zamestnávateľa“ bez splnenia
ponukovej povinnosti ako výpoveď č. 2 zo dňa 5.9.2023 s výpovedným dôvodom ust. § 63 ods.1

písm.a/ bod 2 Zákonníka práce označený ako „ premiestnenie zamestnávateľa a odmietnutie zmeny
miesta dohodnutého miesta výkonu práce“. Z časovej súvislosti jednotlivých úkonov zamestnávateľa
vyplýva, že už výpoveď č. 1 bola adresovaná žalobkyni v súvislosti s organizačnou zmenou žalovaného
a ukončenia spolupráce so spol. UNIPHARMA. Oznámenia žalobkyne na rôzne inštitúcie ( všetkyz 11.6.2023), vrátane predžalobnej výzvy na zaplatenie mzdy ( doručenej žalovanému 29.5.2025) a
podanej žaloby v upomínacom konaní doručenej žalovanému až 9.8.2023 boli vykonané po výpovedi č.
1 a výpoveď č.2 len odstraňovala nedostatky spočívajúce v nesprávne uvedenom výpovednom dôvode

a absencii ponukovej povinnosti.

20. V konaní nebolo preukázané, že by výpoveď č. 2 bola akýmkoľvek zastieracím právnym úkonom
a nebolo preukázané ani iné voľné pracovné miesto, ktoré by žalovaný mohol žalobkyni ponúknuť
v Bratislave. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť

zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného
pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o
prevedenínainúprácu.Musípredniesťponukutzv.vhodnejpráce,ktoráspĺňapredovšetkýmpriestorové
a vecné kritérium. Požiadavky priestorového kritéria splní zamestnávateľ vtedy, keď zamestnancovi
ponúkne prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Na rozdiel od priestorového
kritéria nie je zamestnávateľ pri výbere vhodného druhu práce limitovaný obsahom pracovnej zmluvy.

Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ
možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj
zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Zamestnávateľ by mal byť schopný v
rámci ponuky zabezpečiť prísun práce aj po uplynutí časového úseku, ktorý zodpovedá výpovednej
dobe. Pre splnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 46 ods. 2 ( po účinnosti Zákonníka práce

č. 311/2011 Z.z. § 63 ods.2 ZP ) Zákonníka práce nie je potrebné, aby ponúkol zamestnancovi všetky
voľné pracovné miesta, ktoré sú pre neho vhodné. Stačí, ak zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi len
jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých u zamestnávateľa voľných pracovných miest, ktoré
by boli pre zamestnanca vhodné v zmysle § 37 ods. 4 Zákonníka práce. (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 4Cdo 46/2000).

21. Ak zamestnanec v rámci procesnej obrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste
výkonu práce voľné pracovné miesta, splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca predpokladá,
že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu
práce voľné. Ponuková povinnosť sa vzťahuje len tie na pracovné miesta, ktoré musia existovať

u zamestnávateľa pred podaním výpovede. Žalobkyňa označila ako miesto, ktoré je malo byť ponúknuté
ako pracovné miesto u spol. HATRIX , s.r.o. so sídlom Letná 68 v Spišskej Novej Vsi, ktorá údajne
prevzala všetkých zamestnancov žalovaného. Tieto skutočnosti neboli v spore preukázané, nakoľko
spol. HATRIX poprela tvrdenia žalobkyne, že zamestnala všetkých strážnikov od žalovaného ; uviedla
( na č.l. 130 spisu) že ich zamestnala iba niekoľko ( tých, ktorí mali záujem strážiť UNIPHARMU)

a tým mala pokrytú predmetnú zákazku. Treba v tejto súvislosti dodať, že obsahom ponukovej
povinnosti zamestnávateľa, ktorú vyžaduje Zákonník práce je existencia voľného pracovného miesta
u zamestnávateľa, s ktorým má zamestnanec končiaci pracovný pomer pracovnú zmluvu a netýka sa
inej spoločnosti, s iným názvom, sídlom, konateľom a IČO-m. V spore bolo preukázané ponúknuté
voľné pracovné miesto žalovaným žalobkyni v E., čo odmietla. V prejednávanej veci žalovaný preukázal

splnenie ponukovej povinnosti. Žalobkyni ponúkol pre ňu vhodné pracovné miesto, ktoré odmietla a
zamestnávateľ nemal možnosť ju naďalej zamestnávať, lebo nemal pre ňu iné vhodné voľné pracovné
miesto v mieste výkonu jej práce. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že boli splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou č. 2 z
dôvodov, v nej uvedených. Neopodstatneným bolo aj tvrdenie žalobkyne, že nemohla dostať výpoveď

v ochrannej dobe, počas trvania práceneschopnosti a je nesporné, že bola práceneschopná aj v čase
podania výpovede č. 1 ako aj výpovede č.2. Do ochrannej doby, počas ktorej zamestnávateľ nesmie
dať zamestnancovi výpoveď patrí aj obdobie jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak z tohto
pravidla existujú výnimky. Zo zákazu výpovede sú vyňaté výpovede v § 63 ods.1 písm. a/ v prvom
bode Zákonníka práce ( prípady zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti ) a § 63 ods.1 písm.

a/ v druhom bode Zákonníka práce ( prípady premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti bez
súhlasu zamestnanca so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce), čo bol prejednávaný prípad. Ak
títo zamestnanci nesúhlasia so zmenou miesta výkonu práce, zamestnávateľ nemá iné riešenie, než
výpoveď.

22. Súd považoval výpoveď č.2 za platný právny úkon, a ku skončeniu pracovného pomeru žalobkyne
došlo uplynutím dojednanej výpovednej doby. Potom žaloba v časti o určenie, že pracovný pomer medzi
stranami naďalej trvá bola nedôvodná a žalobkyni nevznikol ani nárok na zaplatenie náhrady mzdy vsume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 750 eur brutto odo 1.1.2024 až do času, kedy jej
žalovaný umožní pokračovať v práci a súd v tejto časti preto žalobu zamietol.

23. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaný žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom
diskriminoval v pracovnoprávnom vzťahu kvôli mzdovým nárokom, ktoré súdne uplatňovala žalobou
v upomínacom konaní za trvania pracovného pomeru ; v tejto veci sa proti jej požiadavkám aktívne bráni,
aktuálne v konaní vedenom pred tunajším súdom sp.zn. 14Cpr/21/2023. V spore nebola preukázaná
žiadna príčinná súvislosť s podaním výpovede č. 1 alebo 2., ktorá by mala súvis s podaním žaloby

žalobkyne na Okresnom súde v Banskej Bystrici ani s podaniami žalobkyne zo dňa 11.6.2023 na
rôzne inštitúcie. Zo správ z Daňového úradu a Sociálnej poisťovne Trenčín vyplýva, že tieto podnety
žalobkyne postúpili na Inšpektorát práce v Trenčíne. Z Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa
21.9.2023 ( na č.l. 94 spisu) vyplýva, že na podnet žalobkyne sa uskutočnila u žalovaného kontrola
v období od 12.7.2023 do 21.9.2023, pričom v prípade žalobkyne neboli zistené žiadne pochybenia ani
nedostatky. Policajné vyšetrovanie zatiaľ nie je skončené. V spore nebola preukázaná žiadna oznámená

existujúca protispoločenská ani protiprávna činnosť zamestnávateľa, na základe ktorej by mal/mohol
žalovaný podnikať proti žalobkyni odvetné opatrenia a nebol preukázaný žiaden diskriminačný postup
zamestnávateľa pri podaní výpovede č. 2 ( ani č. 1) žalobkyni. Preto žalobkyni nevznikol nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy a súd žalobu a j v tejto časti zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP preukázané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.