Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. František Jančok
Legislation area – Trestné právo – Majetok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-4T/99/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010974
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1222010974.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: S.R.
F., R.. XX.XX.XXXX C. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.03.2025 v Bratislave,
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
S. F., R.. XX.XX.XXXX C. K.
T. D. D. XXX/XX, J.
Š.. V. I.
za zachovania výroku o uznaní viny a výroku o náhrade škody v rozsudku Mestského súdu Bratislava
I sp. zn. B2-4T/99/2022 zo dňa 10.11.2023,
Za to sa mu ukladá:
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku s použitím § 38 ods. 2, ods.
4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II podala dňa 03.11.2022 na Okresný súd Bratislava II
(od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava I) obžalobu sp. zn. 2Pv/39/22/1102 zo dňa 26.10.2022, ktorá
je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B2-4T/99/2022 a ktorou sa kladie za vinu
obžalovanému prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že
v čase o 21.00 hod. dňa 25.01.2022 v Bratislave na Miletičovej ulici na centrálnom trhovisku vykonal
vlámanie do kvetinového stánku s označením K3- KVETY LUBKA a to tým spôsobom, že hodil betónovú
kocku do interiéru kvetinárstva, následkom čoho rozbil sklenenú výplň na ľavých vstupných dverách,
vnikol do kvetinárstva, kde v zadnej miestnosti na aranžovanie kytíc odcudzil z neuzamknutej modrej
plechovej pokladničky, nachádzajúcej sa na pravej strane od dverí, finančnú hotovosť vo výške 80,-
eur, pričom poprevracal vystavené vázy s rezanými kvetmi a kyticami z rezaných kvetov, čím takto
znehodnotil 60 kusov červených ruží, 60 kusov žltých ruží, 40 kusov tulipánov a 15 kusov kytíc s rôznymi
rezanými kvetmi, čím svojim konaním spôsobil poškodenej Ľ. D. škodu na odcudzení finančnej hotovostivo výške 80,- eur, škodu na poškodení vstupných dverí vo výške 495,- eur a celkovú škodu na kvetoch
vo výške 651,- eur,
pričom obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
19.03.2021 č. k. 10T/13/2021, právoplatným dňa 22.03.2021 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
g/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.
B2-4T/99/2022 zo dňa 10.11.2023, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom v tomto rozsudku.
Na základe odvolania podaného obžalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1To/16/2024
zo dňa 27.03.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Mestského súdu
Bratislava I sp. zn. B2-4T/99/2022 zo dňa 10.11.2023 vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na potrebu vysporiadania sa s prípadným ukladaním
súhrnného trestu.
Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku vykonal dokazovanie tým,
že vykonal oboznámenie listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami,
oboznámil nároky na náhradu škody a ich vyčíslenie, oboznámil spis Okresného súdu Malacky sp.
zn. 1T/85/2021, spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/108/2020 a sp. zn. 0T/191/2022, spis
OkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.2T/53/2021,alustrácienaobžalovaného(registertrestov,Centrálna
evidencia správnych deliktov a priestupkov, lustrácia ZVJS, lustrácia GP, výpis zo Sociálnej poisťovne) a
pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon
účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Súd postupom podľa § 257 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného ohľadne jeho viny vo
vzťahu k spáchanému skutku a predchádzajúci rozsudok v tejto veci sp. zn. B2-4T/99/2022 zo dňa
10.11.2023 bol Krajským súdom v Bratislave zrušený v časti výroku o treste (nie aj o vine), a teda
obžalovaný je naďalej právoplatne uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku, t. j. Trestného zákona účinného do 05.08.2024.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vznikla situácia, kedy je obžalovaný právoplatne uznaný
za vinného za spáchaný skutok podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (do
05.08.2024), avšak o ukladaní trestu sa rozhoduje v čase účinnosti Trestného zákona, ktorý by bol pri
posudzovaní trestnej činnosti obžalovaného priaznivejší (§ 2 ods. 1 Trestného zákona). Vychádzajúc
z dikcie ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa názoru samosudcu posudzovanie trestnosti
skutku a ukladania trestu tvorí jeden celok a nemožno tak trestnosť skutku posudzovať podľa Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 a trest ukladať podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
V súvislosti s prípadným ukladaním priaznivejšieho druhu trestu podľa Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 (§ 2 ods. 2 Trestného zákona), možno uvažovať o alternatívnom treste ako treste
priaznivejšom pre páchateľa, avšak s účinnosťou od 06.08.2024 nedošlo ani z mene druhov trestovpodľa § 32 Trestného zákona, teda okrem trestu odňatia slobody za spáchaný skutok bolo (a je) možné
uložiť rovnaký druh tzv. alternatívneho trestu pred a aj po účinnosti ostatnej novely Trestného zákona
(účinnej od 06.08.2024).
Vzhľadom na uvedené súd rovnako aj trest ukladal podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024
(účinného v čase spáchania skutku).
V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.
Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny
a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súdvždyuložiťajtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákona).Ďalejjepotrebnéprihliadaťnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého bol
obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ 30-krát súdne trestaný, a to za trestné činy proti majetku (19 x
krádež, 1 x poškodzovanie cudzej veci, 1 x podvod), proti rodine a mládeži (1 x zanedbanie povinnej
výživy), proti iným právam a slobodám (1 x šírenie poplašnej správy), proti slobode (3 x porušovanie
domovej slobody, 1 x lúpež) a proti poriadku vo verejných veciach (4 x marenie výkonu úradného
rozhodnutia), pričom pri niektorých došlo k zániku trestnosti (§ 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona
účinného do 05.08.2024).
Je potrebné zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia zahladenia nebráni súdu, aby
pri hodnotení osoby obvineného vzal do úvahy skutočnosť, že v minulosti spáchal rovnaký trestný čin
- v danom prípade obdobnej majetkovej povahy (krádež, poškodzovanie cudzej veci), a na základe
vyhodnotenia minulého a terajšieho trestného činu vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonov k
páchaniu trestnej činnosti ako aj z hľadiska jeho možnej nápravy (R 10/1974). Zahladením odsúdenia
alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie
sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975).
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil správnych
deliktov alebo priestupkov (12 x).
Zo spisu a z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/85/2021 zo dňa 24.02.2022,
právoplatný dňa 18.03.2022, (doručený obvinenému dňa 09.03.2022) súd zistil, že obžalovaný bol
uznaný za vinného za spáchaný prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý
spáchal dňa 15.07.2020 (výška spôsobenej škody 1 110,- eur), za ktorý mu bolo podľa § 44 Trestného
zákona upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestným rozkazom niekdajšieho Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 10T/13/2021 zo dňa 19.03.2021, právoplatný dňa 22.03.2021.
Zo spisu a z trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/108/2020 zo
dňa 26.10.2020, právoplatný dňa 10.11.2020 (doručený obvinenému dňa 30.10.2020), vyplynulo, že
obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 01.05.2019, za ktorý mu bol uložený nepodmienený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Zo spisu a rozsudku niekdajšieho Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/191/2022 zo dňa 07.07.2022,
právoplatný dňa 07.07.2022, zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 29.05.2022, za ktorý
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov sp zaradením pre jehovýkon do ústavu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta SR
Bratislavy vo výmere 3 roky. Vyhláseniu tohto rozsudku predchádzalo vydanie trestného rozkazu sp. zn.
0T/191/2022 zo dňa 01.06.2022, ktorý bol obvinenému doručený dňa 01.06.2022. Zároveň došlo podľa
§ 84 Trestného zákona k zániku trestnosti tohto spáchaného skutku.
Zo spisu a z rozsudku niekdajšieho Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/53/2021 zo dňa 17.01.2023,
právoplatný dňa 17.01.2023, súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného za spáchaný pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. g/ Trestného zákona, ktorý spáchal v dňoch
08.09.2020 (2T/53/2021), 28.10.2020 (10T/13/2021) a 05.04.2022 (0T/191/2022), za čo mu bol uložený
spoločný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, podľa § 41 ods. 3
Trestného zákona zrušil výrok o vine a treste trestného rozkazu niekdajšieho Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 10T/13/2021, podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu
niekdajšiehoOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.4T/108/2020arozsudkuniekdajšiehoOkresnéhosúdu
Bratislava II sp. zn. 0T/191/2022. Vyhláseniu tohto rozsudku predchádzalo vydanie trestného rozkazu
sp. zn. 2T/53/2021 zo dňa 04.11.2021, ktorý bol obvinenému doručený dňa 05.09.2022.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil skôr ako bol Okresný
súdom Malacky vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. dňa 09.03.2022 doručený trestný rozkaz sp.
zn. 1T/85/2021 zo dňa 24.02.2022, právoplatný dňa 18.03.2022 (za skutok spáchaný dňa 15.07.2020),
a zároveň sa jeho spáchania dopustil neskôr ako bol niekdajším Okresným súdom Bratislava II
vyhlásený rozsudok, resp. dňa 30.10.2020 doručený trestný rozkaz sp. zn. 4T/108/2020 zo dňa
26.10.2020, právoplatný dňa 10.11.2020, pričom medzi týmito odsúdeniami s výnimkou súdeného
skutku obžalovaný nespáchal žiaden iný skutok, neprichádza do úvahy súbeh trestnej činnosti vo vzťahu
k iným právoplatným odsúdeniam.
Súd však zistil, že do úvahy by snáď prichádzalo ukladanie spoločného trestu vo vzťahu k skutkom, za
ktorých spáchanie bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom niekdajšieho Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 2T/53/2021 zo dňa 17.01.2023, právoplatný dňa 17.01.2023, nakoľko za skutok spáchaný v
súdenej veci dňa 25.01.2022 bol obžalovanému vznesené obvinenie dňa 26.05.2022, a za skutok sp.
zn. 2T/53/2021 dňa 05.04.2022 bolo obžalovanému vznesené obvinenie dňa 19.04.2022 a za skutok sp.
zn. 0T/191/2022 (ku ktorému bol ukladaný spoločný trest sp. zn. 2T/53/2021) spáchaný dňa 29.05.2022
bolo obžalovanému vznesené obvinenie dňa 29.05.2022. Uvedenú časovú následnosť spáchania týchto
skutkov, ako aj časovú postupnosť vznesení obvinení za tieto skutky, možno vyhodnotiť prípadne ako
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Je však potrebné zdôrazniť, že
rozsudok v súdenej veci sp. zn. B2-4T/99/2022 zo dňa 10.11.2023 je vo výroku o vine právoplatný, preto
nebolo možné výrok o vine v súdenej veci revidovať za účelom ukladania prípadného spoločného trestu
podľa zásad na ukladanie spoločného trestu.
Vzhľadom na uvedené preto súd pristúpil k ukladaniu samostatného úhrnného trestu, keďže ani súbeh
trestných činov podmieňujúci ukladanie súhrnného trestu nezistil.
Súd pri úvahách v ukladaní úhrnného trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, z ktorého bol obžalovaný
uznaný za vinného (§ 41 ods. 1 Trestného zákona), a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia
trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 6 mesiacov
až 3 roky.
Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - spáchal
viac trestných činov (s poukazom na ukladanie úhrnného trestu), podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona
- bol už za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 2.
Súd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 2. Uvedené malo za následok, že
trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala v jeho neprospech zvýšením dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd
ukladal obžalovanému trest v sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému posudzoval
aj možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona (porov. stanovisko NS SR
č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného
o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena
a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a
právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny
dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.
Vzhľadom na uvedené súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 4 Trestného
zákona, a to vzhľadom na druhovo opakujúcu sa trestnú činnosť obžalovaného, avšak obžalovanému
poskytol benefit vo forme uloženia trestu na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Zároveň je
potrebné zdôrazniť, že spodná hranica súdeného trestného činu je 16 mesiacov (upravená podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona), pričom pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného
zákona nesmie súd uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Trestného
zákona).
Následne súd uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 mesiacov, za rešpektovania zásad podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Súdskúmalajokolnostiuvedenév§49ods.1písm.a/Trestnéhozákonaa§50ods.1Trestnéhozákona
a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, a to vzhľadom na druhovo opakujúcu sa trestnú činnosť obžalovaného. Súd pritom poukazuje
na počet záznamov v odpise registra trestov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný si z predchádzajúcich
odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k vedeniu riadneho života a opakovane sa
dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, a to špeciálnej recidívy - krádeže. V danom prípade tak neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody,
a to vzhľadom na početnosť záznamov obžalovaného v odpise registra trestov. Dokonca sa skutku v
súdenej veci dopustil v ten deň, ako vykonal trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného
súdu Senica sp. zn. 1T/178/2018, zo dňa 01.12.2020, právoplatný dňa 30.04.2021, ktorá vykonal dňa
25.01.2022.
S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobodydoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,pretoževposledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného za dostatočný, za primeraný, nie
neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo
strany obžalovaného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení
rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.