Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 8, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825202805
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825202805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudcomJUDr.RóbertomMatulákomvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.X.X.XXXX,

bytom C. D. XX, v konaní zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom v Nitre, Farská 40, IČO:
51721554, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v konaní zastúpená.: Ulianko &
partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Môťovská 497/2, IČO: 36856517, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Žalobou, podanou na tunajší súd, dňa 10.6.2025, opravenou podaním zo dňa 27.6.2025, žalobca
žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosti, a to pozemok parcela reg. ,,C“ – orná
pôda parcela č. XXX/X F. G. XXX E., pozemok parcela reg. ,,C“ - zastavaná plocha a nádvorie parcela
č. XXX/X F. G. XXX E. a stavbu – rodinný dom so súpisným číslom XX nachádzajúci sa na pozemku
parcela č. XXX/X, nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu H., F. H., obec C.,

katastrálne územie I. C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX (ďalej aj len „predmetné nehnuteľnosti“).
Súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
Žalobu zdôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/1. V tejto
nehnuteľnosti – rodinnom dome, býva spolu s manželkou, J. B., a v domácnosti s ním žije aj ich
zdravotne postihnutý syn E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý si vyžaduje každodennú osobnú starostlivosť.
Žalobca spolu s manželkou sa starajú tiež o ich ďalšiu dcéru K. B., nar. X.X.XXXX, ktorá študuje v H.
na vysokej škole. Rodičom aj v súvislosti so starostlivosťou o deti vznikajú vysoké mesačné náklady.

Žalovaná je najstaršou dcérou žalobcu, spočiatku obývala rodinný dom, v súčasnosti sa v ňom zdržiava
len sporadicky. Vzťah rodičov a dcéry je závažným spôsobom narušený. Rodičia si voči žalovanej
plnili vyživovaciu povinnosť od jej narodenia až do júna 2024, keď žalovaná z vlastnej vôle opustila
spoločnú domácnosť. Dcérine správanie následne začalo vykazovať známky neúcty voči rodičom a to
z neznámeho dôvodu. V poslednej dobe sa dcéra správa nevďačne, čo nepovažuje žalobca za korektné
správanie z jej strany aj s ohľadom na to, čo všetko pre ňu spolu s manželkou ako rodičia za celý život
urobili. Výraznejšie ochladnutie vzťahov nastalo vtedy, keď opustila spoločnú domácnosť v tom zmysle,

že keď sa aj nezdržiavala na vysokoškolskom internáte, prespávala u svojho priateľa a nie doma, aj
keď si z domácnosti nevysťahovala jej osobné veci. Domov prišla za posledný rok len zriedka kedy (asi
dvakrátdomesiaca)aajkeďprišla,bolotolenzdôvodu,abysidalavypraťanáslednevyžehliť,,špinavé“
oblečenie. V spoločnej domácnosti žalovaná rodičom nepomáha, leží len v posteli s tvrdením, že sa učí.Keď sa jej rodičia snažili dohovoriť, aby zmenila správanie voči nim, tak sa urazila a odišla. Namiesto
poskytnutia emocionálnej podpory zamerala svoju reakciu na vyjadrovanie viny a hnevu voči rodičom.
V poslednej dobe sa žalovaná správa provokatívne, pričom nabáda žalobcu, aby ju udrel a podobne.

Taktiež sa vyjadrila v tom zmysle, že ona bude ešte 10 rokov študovať a žalobca spolu s manželkou budú
musieť na ňu platiť a budú jej musieť poskytovať bývanie. Úplným vyvrcholením situácie bolo teda to, že
žalovaná podala proti rodičom, v konaní vedenom na tunajšom súde, pod sp.zn. 13Pc/34/2024, návrh
na určenie výživného, o ktorom dňa 6.2.2025 Okresný súd Prievidza rozhodol tak, že schválil zmier, na
základe ktorého zaviazal žalobcu platiť na výživu žalovanej mesačne sumou 350 eur a matku žalovanej,

J. B., sumou 200 eur mesačne. V súčasnosti si žalovaná takisto neznámym spôsobom zariadila, aby boli
prídavky na ňu zasielané na jej osobný účet a nie na účet jej matky. S ohľadom na finančné prostriedky,
ktorými v súčasnej dobe disponuje žalovaná, je dôvodné, aby si našla iné bývanie a nezdržiavala sa ani
len sporadicky v jeho rodinnom dome. Podľa jeho informácií býva žalovaná na vysokoškolskom internáte
L., pričom je zrejmé, že tento internát ponúka študentom ubytovanie aj počas leta. Tento internát je
taktiež vybavený miestnosťami na študovanie (študovňa), ale aj miestnosťami, v ktorých sa nachádzajú

práčky aj sušičky na oblečenie, taktiež má žalovaná možnosť popri štúdiu zarábať si brigádne, alebo
inou formou a preto je podľa nich dôvodné, aby si aj s ohľadom na jej neúctivé správanie k rodičom
našla svoje vlastné bývanie. Postupom času ako žalobca s manželkou začali žalovanú vyzývať, aby
opustila predmetnú nehnuteľnosť, tak prestala s nimi komunikovať. Niekoľkokrát ju žalobca s manželkou
dôrazne žiadali o vypratanie nehnuteľnosti, pričom ju ústne vyzvali o opustenie nehnuteľnosti a následne

ju požiadali, aby si z predmetnej nehnuteľnosti odstránila aj všetky svoje osobné a hnuteľné veci, na
čo žalovaná nereagovala a naďalej sa približne dvakrát do mesiaca objaví v ich domácnosti. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti nemá žalovaná žiaden právny titul na užívanie predmetných
nehnuteľností.

2. Žalovaná vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci, žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedla, že je plnoletým dieťaťom žalobcu a jeho manželky J. B.. Žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorý je výlučným vlastníctvom jej otca. Od septembra 2023
študuje na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, má ukončený druhý ročník. Počas
školského roka sa zdržiava viac menej v M., býva na vysokoškolskom internáte L., kde má lepšie

podmienky na štúdium a domov chodí len sporadicky. Ako je zrejmé aj zo samotnej žaloby, rodinné
vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú značne narušené. Do skončenia školského roku 2023-2024,
teda do júna 2024, si žalobca s manželkou voči nej plnili vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Od začiatku
letných prázdnin 2024 sa pomery podstatne zmenili v tom, že rodičia jej prestali poskytovať akékoľvek
finančné prostriedky s tým, že svoje potreby si má zabezpečovať z vlastných peňazí. Počas letných

prázdnin si zabezpečovala svoje potreby z príjmu z letnej brigády, kde dosahovala mesačný príjem
200 eur. Okrem neplnenia si vyživovacej povinnosti jej rodičia neposkytovali a nezabezpečovali jej
ani žiadnu osobnú starostlivosť s výnimkou umožnenia jej bývania v rodinnom dome, ktorý žalobca
v tomto konaní žiada vypratať. Žalovaná tak bola v septembri 2024 nútená podať návrh na určenie
vyživovacej povinnosti voči obom rodičom, keďže vzhľadom na náročné štúdium nemá možnosť si

sama zabezpečovať svoje potreby. Jej rodičia už dlhodobo neprejavujú voči nej žiadnu lásku a cit,
nezaujímajú sa o jej život, nepodporujú ju v štúdiu, nezaujímajú sa o jej študijné výsledky, úspechy a ani
o jej problémy. Preto sa snaží zdržiavať v spoločnej domácnosti čo najmenej, aby svojou prítomnosťou
nedávala zámienky na ďalšie rodinné konflikty. Pokiaľ sa v spoločnej domácnosti zdržiava, snaží sa byť
vo svojej izbe, zvyšok rodinného domu (okrem kúpeľne a toalety) nevyužíva, dokonca jej otec zakázal

používať i práčku. Rodinný dom žalobcu jej v podstate slúži na uskladnenie jej osobných vecí, ktoré na
internáte nemá vzhľadom na obmedzený priestor kde uskladniť. Po ukončení súdneho konania o určenie
výživného sa rodičia pokúsili zrušiť jej trvalý pobyt v nehnuteľnosti súpisné číslo XX G. C., čo sa im aj
následne podarilo. Tento jej bol však následne z jej iniciatívny obnovený. Matka ju takisto informovala,
že spolu so žalobcom chcú zrušiť poberanie rodinných prídavkov na jej osobu, preto požiadala Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny H. o poberanie rodinných prídavkov, keďže oprávnenou osobou na
poberanie rodinných prídavkov je plnoleté nezaopatrené dieťa, ak má upravenú vyživovaciu povinnosť
k rodičom. Žalobca ju opakovane vyzýval na vypratanie jeho rodinného domu, avšak ona nemá inú
možnosť bývania a vzhľadom na to, že sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, toto si nemá
ani ako zabezpečiť. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu

nemá žiaden právny vzťah. Predmetné nehnuteľnosti doposiaľ užívala na základe rodinnoprávneho
vzťahu so žalobcom, vzťahu rodiča a nezaopatreného dieťaťa, na čo prihliada aj zákon č. 253/1998
Z.z. o hlásení pobytu, rovnako ako aj zákon o rodine. Zabezpečenie bývania pre nezaopatrené dieťa je
podľa zákona o rodine povinnosťou rodiča v rámci plnenia jeho vyživovacej povinnosti voči takémutodieťaťu, a to z dôvodu, že pri stanovení výšky výživného súd zohľadňuje i náklady na bývanie dieťaťa.
Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti rodičov voči nej v konaní pod sp.zn. 13Pc/34/2024 súd
vychádzal zo skutočnosti, že rodičia dcére poskytujú bývanie v rodinnom dome v Šútovciach, a teda,

ak by jej toto bývanie prestali poskytovať, bola by nútená požiadať súd o zvýšenie výživného, pretože
jej so zabezpečením bývania vzniknú ďalšie výdavky. Právo na užívanie nehnuteľnosti nevlastníkov
na základe rodinnoprávneho vzťahu vyplýva i z rozhodovacej praxe súdov, napríklad z rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 7.6.2006, sp.zn. Cdo 1544/2005, kde sa uvádza, že manžel,
ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastník je druhý z manželov, odvodzuje svoje

právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu ..., lebo obsah tohto vzťahu je okrem
iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu ... a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov.
Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom
sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie
(užívaniebytu)umožniť.Žalovanámázato,ževyššieuvedenérozhodnutiemožnoanalogickypoužiťina
vzťahrodičaanezaopatrenéhodieťaťa,t.j.dieťaťa,kuktorémutrvávyživovaciapovinnosťrodiča,pričom

povinnosť rodiča zabezpečiť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti dieťaťu bývanie ako aj právo dieťaťa
na toto bývanie zanikne momentom, kedy je dieťa schopné sa samo živiť, a teda zanikne vyživovacia
povinnosť rodiča voči tomuto dieťaťu.

3. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, svedkyne J. B. a oboznámením

obsahu spisu, osobitne žaloba č.l. 1-3, 19-21, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. I. C. č.l. 5, lustrácie
č.l. 10, vyjadrenie žalovanej č.l. 25-26, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 28-29, vyjadrenie
žalovanej č.l. 36-38 a obsahu pripojeného spisu sp.zn. 13Pc/34/2024, mal súd zistený tento skutkový
stav veci:

4. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná je plnoletou dcérou žalobcu a jeho manželky
J. B., že žalovaná i v súčasnosti žije v domácnosti jej rodičov s jej súrodencami, v rodinnom dome vo
výlučnom vlastníctve žalobcu (viď list vlastníctva č. XXX pre k.ú. I. C. – č.l. 5). Takisto je nesporné, že
od septembra 2023 študuje žalovaná na vysokej škole a že počas školského roka sa zdržiava prevažne
na internáte v M., kde má vytvorené vzhľadom na zlé rodinné vzťahy lepšie podmienky na štúdium ako

doma.Medzistranaminebolospornéanito,ževčaseškolskéhovyučovania(mimoprázdnin)navštevuje
domácnosť svojich rodičov žalovaná len málo.

5. V konaní bolo takisto nesporné, že rodičia žalovanej si od júna 2024 prestali voči žalovanej plniť
svoju vyživovaciu povinnosť, umožnili jej však i naďalej bývať v rodinnom dome, ktorý v tomto konaní,

spolu s ďalšími nehnuteľnosťami, žiada žalobca žalovanú vypratať. Za tejto situácie si žalovaná podala
voči rodičom, dňa 11.9.2024, návrh na určenie vyživovacej povinnosti, vrátane návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

6. Uznesením, č.k. 13Pc/34/2024-65, zo dňa 4.10.2024, súd neodkladným opatrením nariadil matke

žalovanej platiť na výživu dcéry mesačne sumu 125 eur a otcovi žalovanej platiť na výživu dcéry
mesačne sumu 175 eur, s povinnosťou platiť výživné vždy najneskôr do posledného dňa mesiaca, ktorý
predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje, na účet ich dcéry, s účinnosťou odo dňa vydania
tohto rozhodnutia až do rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného
vyplýva, že navrhovateľka (v tomto konaní žalovaná) preukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov

danú tým, že rodičia (vrátane žalobcu v tomto konaní) si prestali plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej
plnoletej dcére, pričom je zrejmé, že táto nie je schopná sama sa živiť, pretože je študentkou denného
štúdia na vysokej škole.

7. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 13Pc/34/2024, rodičia žalovanej so žalovanou, po

vykonanom dokazovaní vo veci samej, v ktorom konaní súd skúmal odôvodnené potreby žalovanej,
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov žalovanej, uzavreli zmier, ktorý súd uznesením, č.k.
13Pc/34/2024-86, zo dňa 6.2.2025, schválil , v súlade s ust. § 148 Civilného sporového poriadku, majúc
za to, že tento nie je v rozpore s hmotným právom, a teda s ustanoveniami § 62 a § 75 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine. V čase schválenia súdneho zmieru žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti.

8. Elektronickým podaním, zo dňa 5.8.2025, právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe,
opätovne poukazujúc na to, že vzťahy medzi žalobcom, jeho manželkou (rodičia) a žalovanou (dcéra)
sú dlhodobo narušené, pričom problémy začali ešte, keď žalovaná začala študovať na vysokej škole,pretože zrazu prestala chodiť domov a začala sa zdržiavať u svojho priateľa. Pokiaľ má žalovaná súdom
určené mesačné výživné a k tomu ešte poberá rodičovský príspevok (zrejme mal na mysli rodinné
prídavky), majú za to, že je to dostatok financií na to, aby sa žalovaná z domu vysťahovala a preto si

podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Nie je jasné, na základe čoho žalovaná tvrdí, že pri stanovení
výšky vyživovacej povinnosti rodičov v konaní sp.zn. 13Pc/34/2024 súd vychádzal zo skutočnosti, že
rodičia dcére poskytujú bývanie v rodinnom dome v C. a teda ak by jej toto bývanie prestali poskytovať,
bude nútená požiadať o zvýšenie výživného, pretože jej so zabezpečením bývania vzniknú ďalšie
výdavky. Toto vyjadrenie žalovanej je v príkrom rozpore s realitou, pretože v konaní o určení výživného

bol súdom schválený zmier a teda už len z toho je zrejmé, že súd vychádzal len z dohody strán konania
a sám nerozhodoval vo veci a teda z ničoho ,,nevychádzal“. Práve táto dohoda o výške výživného,
ktorá sa pretavila do súdom schváleného zmieru, bola medzi stranami postavená na tom, že žalovaná
opustípredmetnúnehnuteľnosťprevyhrotenévzájomnévzťahy,keďvýškavýživnéhojevnáležitejmiere
úmerná tomu, aby si mohla žalovaná pokryť bytové potreby ako študentka v študentskom domove.
Žalovaná sa po skončení druhého ročníka teraz prevažne zdržiava doma, pričom na chod domácnosti

vôbec neprispieva. Napriek tomu sa doma stravuje, sprchuje, perie si veci a cez víkendy brigáduje
v kaviarni. Ku všetkým rodinným príslušníkom sa správa drzo a arogantne, čo ešte viac zhoršuje
situáciu v rodine. Snaží sa vyprovokovať situáciu tak, aby došlo k fyzickému konfliktu a aby to následne
mohla využiť vo svoj prospech a zneužiť proti rodičom. Žalovaná nedodržiava domový poriadok, chodí
neskoro domov, a to je proti zásadám rodičov. Výška výživného v kontexte toho, že súčasne bezodplatne

obýva rodičovskú nehnuteľnosť (zohľadniac ešte aj správanie žalovanej) je diskriminačná voči ostatným
súrodencom, najmä voči sestre K.. Sú toho názoru, že argumentácia o nezaopatrenom dieťati, ktorému
musírodičposkytovaťbývanie,ktorúprezentuježalovaná,byboladôvodnálenvprípade,akbyžalovaná
nedostávala náležité výživné, bola by odkázaná na takéto benefity ako nezaopatrené dieťa, teda aj keď
plnoletá, ale ešte len študentka. Pokiaľ však žalovaná dostáva súdom určené výživné, ktoré je v náležitej

výške, nie je možné danú právnu analógiu uplatniť a skutočne je nutné vychádzať z toho, že neexistuje
žiaden právny titul (ani ustanovenia zákona o rodine), ktorý by nárokoval žalovanej právo na užívanie
nehnuteľnosti, ku ktorej nemá žiaden právny vzťah.

9. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, zo dňa 21.8.2025, okrem iného opätovne poukazuje na

narušené rodinné vzťahy medzi žalobcom a ňou, ktoré však podľa nej nie sú spôsobilé mať vplyv na
predmet a výsledok tohto súdneho konania. Opätovne poukázala na to, že výživné, ktoré sa jej rodičia
zaviazali platiť na základe súdom schváleného zmieru, bolo dohodnuté v čase, keď bývala v rodinnom
dome žalobcu a to ako v čase podania návrhu o určenie výživného, ako aj v čase schválenia súdneho
zmieru. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohoda o výške výživného bola postavená na tom, že žalovaná opustí

spoločnú domácnosť, toto jeho tvrdenie je nepravdivé a účelové. Táto podmienka zo strany žalobcu
nebola nikdy prezentovaná predtým ako bol schválený zmier o výške výživného. Žalovaná má dokonca
za to, že žalobca sa voči nej domáha vypratania rodinného domu preto, že podala návrh na určenie
výživného a v konaní bola úspešná. Kvalita rodinného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nemôže mať
vplyv na úspech, resp. neúspech žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uvádza,

že žalovaná neprispieva na chod domácnosti, poukazuje na to, že je študentkou denného štúdia na
vysokej škole, je nezaopatreným dieťaťom a svoje potreby si uspokojuje z výživného, ktoré jej poskytujú
rodičia, na základe súdom schváleného zmieru. Je až absurdné, aby v takejto situácii žalobca žiadal,
aby žalovaná prispievala rodičom na chod domácnosti. Už v čase schválenia súdneho zmieru žalobca
žalovanej poskytoval bývanie v rodinnom dome, pričom ak jej ho následne prestane poskytovať, dôjde

k zmene pomerov, s ktorou zákonom o rodine spája právo požadovať zvýšené výživné.

10. Právny zástupca žalobcu v priebehu celého konania zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v zásade
súhlasí s tým, že dieťa má určite právo užívať nehnuteľnosť svojho rodiča podľa § 28 ods. 1 písm.
a/ Zákona o rodine, konkrétne rodičia majú povinnosť okrem iného dôsledne sa starať o výchovu

a poskytovať celkovú starostlivosť dieťaťu, avšak v zmysle zákona maloletému dieťaťu. Výnimkou
z hľadiska povinnosti rodičov voči dieťaťu, ktoré nemusí byť maloleté, je jedine výživné. Tu zákon hovorí
o tzv. nezaopatrenom dieťati, ktorý status žalovaná spĺňa. Žalobca spolu s jeho manželkou žalovanej
súdom určené výživné platia, pričom z ničoho nevyplýva, že by popri tejto povinnosti mali rodičia ešte
povinnosťzabezpečiťpredcérubývanie.Zvypočutiastránatakistosvedkynevyvstalapodľajehonázoru

nesporná skutočnosť, že vzájomné vzťahy v rodine sú veľmi narušené a majú tendenciu sa zhoršovať.
Už z tohto dôvodu naberá o to viac na relevantnosti ich žaloba, a to práve na základe toho, že nie
je možné a určite ani s prihliadnutím na nejaké dobré mravy trvať na tom, aby jeho klient bol nútený
zotrvávať v takomto nevhodnom prostredí tým, že bude musieť trpieť užívanie rodičovského domusamotnou žalovanou. Určite nie je v záujme nikoho, aby došlo k nejakému fatálnemu konfliktu a preto
i z tohto dôvodu je na mieste vyriešiť túto situáciu, pričom jediným možným riešením je vyhovieť žalobe.
V právnej rovine je žaloba plne dôvodná pre nedostatok právneho dôvodu na užívanie nehnuteľnosti

žalovanou, a to aj bez ohľadu na jej stav nezaopatrenosti, pričom súd v tejto sporovej veci nemôže
nahrádzať poručenskú agendu.

11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní okrem iného uviedol, že pokiaľ žalobca opiera svoj
žalobný nárok o ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo

brániťsaprotitomu,ktoneoprávnenezasahujedovlastníckehopráva,žalobcamusívkonanípreukázať,
že dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Podanou žalobou žalobca sleduje
nelegitímny cieľ, pretože žalovaná ako jeho dcéra so statusom plnoletej nezaopatrenej osoby, tým,
že obýva predmetnú nehnuteľnosť, nemôže spôsobovať neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu.
Nestotožňuje sa s názorom právneho zástupcu žalobcu, ktorý tvrdí, že neexistuje žiadne ustanovenie
zákona, ktoré by umožnilo žalovanej predmetnú nehnuteľnosť užívať. Poukazuje pritom na ustanovenie

§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá dovtedy,
pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá vtedy, ak
plnoleté dieťa má už svoj príjem, nie je však schopné z tohto príjmu zabezpečiť si všetky svoje potreby,
vrátane vlastného bývania. Sporadickým užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu žalovanou teda
nedochádza zo strany žalovanej k takému konaniu, ktoré by malo akékoľvek znaky neoprávneného

zásahu do vlastníckeho práva, naopak ide o plnenie si zákonnej povinnosti žalobcu plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv
a povinností v občianskoprávnych vzťahoch nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Judikatúra ustálila,
že aj v prípade konaní o vypratanie nehnuteľnosti má súd skúmať náležitým spôsobom, či alebo
aký je záujem žalobcu ako vlastníka, pokiaľ ide o ochranu jeho vlastníckeho práva a zároveň má

skúmať záujem vypratávaného subjektu, pretože v istých prípadoch môže byť rozhodnutie o vypratanie
nehnuteľnosti neprimerane tvrdým opatrením. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žalovaná ako
plnoleténezaopatrenédieťa,študentvysokejškoly,bystratilamožnosťvčaseprázdnin,sviatkovapočas
príprav na skúšky mať zabezpečené adekvátne bývanie, pričom ako plnoleté nezaopatrené dieťa má
podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo požívať rovnakú životnú úroveň ako jej rodičia a súčasne by

došlo podľa jeho názoru k úplnému rozvratu rodinných vzťahov. Je pravda, že v zmysle ustanovenia §
43 ods. 2 Zákona o rodine sa má dieťa voči rodičom správať úctivo, má mať vo vzťahu k nim prirodzený
rešpekt, túto povinnosť však nie je možné vykladať si izolovane, ale vo vzťahu dieťa-rodič a tak aj vo
vzťahu rodič-dieťa. V tejto súvislosti sa ustálilo, že ak rodičia prípadne neprejavujú tiež očakávanú lásku,
starostlivosť, rešpekt vo vzťahu k dieťaťu, tak nemôžu požívať právnu ochranu na uvedenú povinnosť

dieťaťa tak ako iní rodičia, ktorí za bežných iných okolností by si tento rešpekt a úctu zasluhovali.
Z informácií od žalovanej vie, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou v súčasnosti ešte nie sú tak
rozvrátené, ako to uvádza žalobca v žalobe. Práve touto žalobou by mohlo dôjsť k úplnému rozvráteniu
týchto vzťahov. Trvá na tom, že pri určení vyživovacej povinnosti rodičov voči žalovanej vychádzal súd
aj zo skutočnosti, že žalovaná má zabezpečenie bývania v predmetnej nehnuteľnosti. V prípade, ak by

správanie žalovanej voči svojím rodičom by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nemohla by byť jej rodičom
určená voči nej vyživovacia povinnosť, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2 Zákona
o rodine. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. Ak má žalobca
pohnútku, resp. úmysel obmedziť, resp. vylúčiť prítomnosť žalovanej v jeho rodinnom dome, vzhľadom
na majetkové pomery žalobcu existuje aj iné riešenie, a síce, aby žalobca umožnil žalovanej bývať

v inej svojej nehnuteľnosti. Žalobca má okrem iného aj vo výlučnom vlastníctve byt, ktorý je v súčasnej
dobe v prenájme. Samotný internát je študentom k dispozícii len počas školského roka, nie teda v čase
prázdnin, kedy sa ,,mení“ na takzvaný hotel a keby teda žalovaná prebývala na internáte mimoškolského
roku, aj jej platby, s tým súvisiace, by boli podstatne vyššie. Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že
pohnútkou, úmyslom a záujmom žalobcu pri podaní žaloby nebola ochrana jeho vlastníckeho práva

proti neoprávnenému zásahu, ale snaha o bezproblémové vyriešenie rodinných vzťahov, konkrétne
medzi ním a jeho dcérou, žalovanou. Táto pohnútka, úmysel bol zrejme a jasne preukázaný, pričom
táto pohnútka nemôže požívať právnu ochranu, pretože v praxi by sa mohlo stať po vydaní takéhoto
rozhodnutia, že rodičia by v rozpore so Zákonom o rodine, namiesto snahy o konsolidáciu vzťahov
so svojimi deťmi, pristupovali automaticky k žalobám o vypratanie, a to bez ohľadu na to, či je alebo

nie je zohľadňovaný záujem plnoletého nezaopatreného dieťaťa a jeho potrieb, napríklad vo forme
vyriešenia otázky bývania, ktorá je základnou otázkou pre prípravu na budúce povolanie. Žalobca
počas celého konania nepredložil, neprodukoval jediný dôkaz o tom, že by do jeho práva na obydlie
alebo práva na vlastníctvo bolo zo strany žalovanej akýmkoľvek spôsobom neoprávnene zasahované.Existuje tu totiž medzi žalobcom a žalovanou rodinnoprávny vzťah, ktorý umožňuje žalovanej užívať
nehnuteľnosť svojich rodičov, najmä v situácii ak je nezaopatrenou osobou a zo svojich príjmov a zdrojov
si nedokáže zabezpečiť vlastné bývanie. Ide o úplne zrejmú a nepochybnú súčasť plnenia si vyživovacej

povinnosti, ktorá zaniká až momentom, kedy vyživovaná neplnoletá nezaopatrená osoba nebude
schopná z vlastných zdrojov a príjmov si vedieť otázku bývania zabezpečiť. Jediným argumentom
žalobcu, ktorý má byť dôvodný na vypratanie nehnuteľnosti žalovanou, má byť narušenie rodinných
vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, avšak je nepochybné, že na tejto nešťastnej situácii nenesie
vinu výlučne len žalovaná, ale že sa na nej výraznou mierou podieľal aj samotný žalobca. Ide zo strany

žalobcu o spôsob vyriešenia celej veci realizovaný extrémne tvrdou formou, smerujúcou k vyprataniu
dieťaťa z domu bez toho, že by žalobca a jeho manželka, ako rodičia žalovanej, ktorí stále majú voči
dcére vyživovaciu povinnosť, sa akokoľvek zamýšľali nad tým, aký osud po vyprataní z nehnuteľnosti
bude ich dcéru sprevádzať. Obrazom bezútešnosti tejto situácie je aj vyjadrenie matky žalovanej, ktorá
uviedla, že situáciu nemá záujem ani riešiť.

12. Žalobca na pojednávaní okrem iného uviedol, že vzťahy medzi ním, resp. jeho rodinou a žalovanou
sa narušili vtedy, keď syn pána E. (splnomocneného právneho zástupca žalovanej) chodil v minulosti
s jeho dcérou, žalovanou, ktorá sa tam posledné tri roky u neho zdržiavala. Jeho manželka im u nich
doma aj prala, financovala ich a oni to takto proti nim zneužívali. Dcére zaplatil aj vodičský preukaz,
kúpil jej auto, jazdil s ňou, aby bezpečne jazdila, kúpil jej počítač a financoval aj iné veci. Ako však

začala chodiť so synom pána E., prestala chodiť domov, k čomu ju nútil on a keď sa dcéry pýtal, že
prečo nepríde domov, bolo mu povedané, že je drahá nafta. Následne jeho manželka prestala dcére
prať, z čoho bola žalovaná toxicky nervózna. On situáciu nijako neriešil. Dcéra sa im pritom vyhrážala,
tvrdila, že svoje veci si bude riešiť s právnikmi. Keď sa žalovanej aj jeho manželka spýtala, kto jej právne
služby zaplatí, keď nemá príjem, dcéra jej uviedla, že sa to zaplatí z ich pozemkov. V súčasnosti sa so

žalovanou nedá rozprávať, robí si sama čo chce. Neskoro večer chodí domov. Ráno spí aj do 11,00
hod., s ničím im nepomôže a to ani v sobotu. Vyhrotené vzťahy v domácnosti sú posledné dva roky,
najmä rok posledný, keď sa im dcéra vyhráža exekútormi, ak nepošlú peniaze. Správanie žalovanej
nepôsobí dobre na rodinu, najmä na ich ďalšie dve deti, ktoré vnímajú správanie žalovanej. Ak aj vôbec
niečo žalovaná v domácnosti urobí, je to na veľké naliehanie. Správa sa arogantne. Potvrdil, že aj on

sa vo vzťahu k dcére ,,podľa potreby“ správa vulgárne. Tak ako aj dcéra voči nemu, aj on vo vzťahu
k nej používa ,,hnusné“ vulgarizmy. Nepohodu v rodine spôsobuje len žalovaná, aj dcéru K. štve proti
nim. V súčasnosti je žalovaná u nich už 2-3 týždne, je to kvôli tomu, že nemá teraz školu. Vie, že jeho
dcéra je v škole šikovná, on to však nerieši. Žalobu vo veci podal kvôli pokoju v rodine. Na otázku, či
mu nebude ľúto, keď žalovaná bude musieť z jeho rodinného domu odísť, uviedol, že ,,keď odíde, tak

odíde“. K vyjadreniu žalovanej takisto uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že má jej sestre
hovoriť, že je ,,ľahká žena“, pravda je tá, že jej manželku žalovaná aj s pánom E. nahovárali, aby sa s ním
rozviedla, že je tyran, nie je pravda, že on robí peklo žalovanej, žalovaná robí peklo jemu, keď príde
k nemu domov. Nie sú pravdivé tvrdenia, že by mal fyzicky trestať svoju manželku, matku žalovanej.
Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej nedávali peniaze cez prázdniny, pravda je taká, že samotná žalovaná sa

im chválila, že cez prázdniny zarábala 1.900 eur. Žalovaná má možnosť svoje hnuteľné veci umiestniť si
priamo u starostu, ktorý má k tomu na úrade vyčlenenú aj nejakú miestnosť. Nikdy nepovedal žalovanej,
že ,,šľape chodníky“. Pokiaľ ide o veštca, ktorého žalovaná opakovane spomína, ide o liečiteľa N. a ten
mu veľmi pomohol ohľadne zdravia.

13. Žalovaná na pojednávaní okrem iného uviedla, že spočiatku sa jej rodičia o jej potreby riadne starali,
kúpili jej práčku, počítač a takisto iné veci, neskôr jej však otec tieto veci začal brať, zakázal jej prať v ich
domácnosti. Je pravda, že otec pre ňu a sestru kúpil auto, na ktorom však už jazdiť nemôže, pretože
otec jej zobral od neho technický preukaz. Pokiaľ ide o jej neskoré príchody domov, otec jej povedal,
že vymení kľúče a zavolá na ňu policajtov, že sa chce do domu vlámať. Pomery sa v rodine zmenili

od 24.2.2020, kedy ešte s jej predchádzajúcim partnerom spolu ešte nechodili. Vtedy jej rodičia začali
pravidelne volať na TV8 veštcovi. Odvtedy sa začali vzťahy v rodine zhoršovať, pretože tento veštec
mal hovoriť aj o jej bývalom partnerovi a o jeho rodine, že ich chcú okradnúť. Keď bola v druhom ročníku
vysokej školy, rodičia jej povedali, že ju vyhodia zo školy. Chcela, aby v predmetnej veci ako svedkyňa
vypovedala jej sestra, žalobca jej však pohrozil, že v tom prípade ju takisto vyženie z domu. Žalobca

sa vyhráža nielen jej, ale aj jej sestre, ktorej okrem iného hovorí, že je ,,ľahká žena“, aj jej mame sa
vyhráža,žeaknepôjdesvedčiťvjehoprospech,ajjuzdomuvyhodí.Tátosažalobcubojí.Ichmanželstvo
ideálne nie je. Problémový vzťah medzi ňou a rodičmi sa zhoršil následne potom ako si podala voči
nim návrh na výživné. Jej sestra navštevuje psychologičku, ktorá aj chcela vec riešiť so žalobcom, tentovšak o pohovor s ňou nemal žiaden záujem. Všetky veci, ktoré sa teraz dejú v rodine, prisudzujú rodičia
jej, okrem iného aj to, že jej zomrela stará mama a že jej sestra K. je na tom psychicky zle. Vinia ju
za rozvrat rodiny, za čo v podstate nemôže, pretože sa tam zdržiava málo. Do domácnosti k rodičom

chodieva aj kvôli tomu, že je celý čas v M. a chce sa stretnúť aj s inými ľuďmi. So sestrou a s bratom
má dobrý vzťah, s rodičmi nie, pretože sú ovplyvnení veštcom. Keď príde domov, celý čas sa zdržiava
vo svojej izbe, má problém si doma aj niečo navariť, keď mama navarí, môže si z toho zobrať, ak si
však chce niečo spraviť na jedenie ona, radšej počká, kým rodičia odídu z domu, aby na ňu nezačali
bezdôvodne kričať. Aj veci si snaží oprať v čase, keď rodičia práve nie sú doma. Nie je pravda, že by

doma nepomáhala, rodičia teraz prerábajú dom, ktorý majú v K.. Celé dni tam trávili a vtedy ona pre
seba aj súrodencov varila. Tiež zvykla v dome poupratovať. Situáciu v rodine by chcela riešiť nejakou
terapiou, rodičia však k tomu naklonení nie sú. V minulosti sa jej otec správal v rodine násilne, fyzicky
trestal aj jej mamu. Doma je stále krik, všímajú si to aj susedia. Nie je pravdivé tvrdenie otca, ktorý sa mal
vyjadriť v tom zmysle, že mala mame povedať, že má ,,zdochnúť“. Je pravda, že vo vzťahu k rodičom
sa zvykne aj ona vyjadrovať dehonestujúco, že je doma toxické prostredie, toto však nevytvára ona.

Otca sa veľmi dotklo, že mu súd určil platiť na ňu výživné, zle to znáša. Otcovi pritom povedala, že si
návrh podala len preto, aby sám otec vedel, koľko peňazí jej má v skutočnosti dávať. Vzťahy medzi ňou
a rodičmi by sa ešte mohli v súčasnosti zlepšiť, podnet k tomu však musí vyjsť z ich strany. Ona o to
záujem má. Mimo školy v súčasnej dobe nemá kde bývať, len v bydlisku jej rodičov. Pri výživnom, ktoré
jej určil súd od rodičov, nie je v jej možnostiach a schopnostiach si zabezpečiť bývanie, pretože by si

nedokázala pokryť zo zvyšnej sumy všetky jej ďalšie potreby. K výpovedi svojej matky na pojednávaní
uviedla, že vo veľa veciach klamala, je pravda, že veštec pomáha rodičom zdravotne, hovorí im však
aj do rodinných vzťahov. Pokiaľ ide o jej bývalý vzťah, berie to ako nejakú zámienku, nejaký dôvod pre
súčasné problémy v ich rodine. Je pravda, že s rodinou E. rieši právne otázky, keďže stále musí niečo
riešiť. Ona ako človek má takisto právo na oddych, po ukončení školského roku potrebovala si aj trošku

oddýchnuť, pretože posledné dni pred skúškou sa učila u svojich kamarátov, pretože rodinná situácia jej
neumožnila to, aby sa pripravovala v domácnosti svojich rodičov. Počas leta pracovala v kaviarni a teda
nemohla, ako tvrdí matka, vyspávať do 10,00 hod., resp. do 11,00 hod..

14. Z výsluchu svedkyne, J. B., na pojednávaní mal súd okrem iného zistené, že vzťahy v ich rodine sú

dlhodobo narušené, od doby, kedy sa jej dcéra, žalovaná, dala dokopy so synom jej právneho zástupcu,
čo bolo 2-3 roky dozadu. Dávali jej právne rady, aj ohľadom výživného. So žalobou je stotožnená. Vzťahy
v rodine sú vyhrotené. Musí sa ovládať, aby nedošlo k fyzickému konfliktu, čo by mohol právny zástupca
žalovanej zneužiť. Snažili sa celú vec riešiť dohováraním žalovanej. Možno zlyhala aj jej dvojitá výchova,
že si vždy nezastala svojho manžela, ktorý mal veľakrát aj pravdu. V minulosti pán E. mladší chodil za

ich dcérou k nim, potom sa to obrátilo a chodiť mala už len ich dcéra k nemu. Žalovaná jej povedala,
aby ,,zdochla“, čím sa vzťahy ešte viac vyhrotili, pričom ju vydierala tým, že má za sebou právnikov, že
jej manžela dostane do väzenia a ju na psychiatriu, čím sledovala to, aby sa dostala k ich majetku. Je
pravda, že žalovaná ju nabádala k tomu, aby sa rozviedla so žalobcom, s tým, že pán E. jej pomôže,
tým ich však chceli pripraviť o majetok. V súčasnosti už nemá záujem vec riešiť inak len vyprataním

nehnuteľnosti jej dcérou, žalovanou. Jej syn je zdravotne postihnutý, vyhrotenú situáciu v rodine nijako
nevníma. Ona s manželom spravia doma viac ako keby mali práce vykonať s dcérami, lebo vždy sú
potom len hádky. S veštcom rodinné problémy neriešili, riešili len zdravotné problémy hlavne u manžela.
Vyostrené situácie nastanú napríklad aj vtedy, keď ráno vstane o 6,00 hod. a niekto iný napríklad o 11,00
hod.. Dcéra, teda žalovaná sa vo vzťahu k nej a k žalobcovi viackrát v minulosti vulgárne vyjadrovala

a nebolo by teda vhodné, aby naďalej bývala s nimi. Situáciu v rodine by to len zhoršovalo. V prípade,
ak by dcére bola uložená povinnosť nehnuteľnosť vypratať, nemá žiadnu predstavu o tom, kde by ich
dcéra mohla žiť. Na otázku, či jej záleží na tom, kde a ako bude v budúcnosti jej dcéra bývať, uviedla,
že je to vec žalovanej ako si to všetko zariadi. Vzťahy v rodine sa už asi ťažko dajú zlepšiť, ona osobne
nemá záujem už tieto veci riešiť.

15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ich neprávom zadržuje.

16. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Po vypočutí strán, svedkyne ako i po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane pripojeného spisu
tunajšieho súdu, sp.zn. 13Pc/34/2024, dospel súd k právnemu záveru, že žalobu je potrebné ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

21. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že rodinný dom vo vlastníctve žalobcu, žalovaná doposiaľ

užíva na základe rodinnoprávneho vzťahu so žalobcom (vzťahu rodiča a nezaopatreného neplnoletého
dieťaťa) a teda nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že k predmetnej nehnuteľnosti nemá žalovaná
žiaden právny vzťah. Zabezpečenie bývania pre nezaopatrené dieťa je podľa zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine povinnosťou rodiča v rámci plnenia si jeho vyživovacej povinnosti voči takémuto dieťaťu,
pričom pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti rodičovi súd zohľadňuje všetky odôvodnené potreby

nezaopatreného dieťaťa, a teda i jeho náklady na bývanie.

22. Súd súhlasí s vyjadrením právneho zástupcu žalovanej, a síce, že právo na užívanie nehnuteľnosti
nevlastníkov na základe rodinnoprávneho vzťahu vyplýva i z rozhodovacej praxe súdov, napríklad
aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, zo dňa 7.6.2006, sp.zn. Cdo 1544/2005, kde sa

uvádza, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastník je druhý z manželov,
odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu ..., lebo obsah
tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu ... a vzájomnou vyživovacou
povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom
v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má

povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Vyššie uvedené rozhodnutie možno analogicky
použiť i na vzťah rodiča a nezaopatreného dieťaťa, t.j. dieťaťa, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť
rodiča, pričom povinnosť rodiča zabezpečiť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti dieťaťu bývanie ako
aj právo dieťaťa na toto bývanie zanikne momentom, kedy je dieťa schopné sa samo živiť, a teda zanikne
vyživovacia povinnosť rodiča voči tomuto dieťaťu.

23. Po oboznámení s obsahom spisu tunajšieho súdu, sp.zn. 13Pc/34/2024, mal súd preukázané, že
vychádzajúc aj zo skutočnosti, že žalovaná v čase rozhodnutia súdu bývala v rodinnom dome žalobcu,
resp. bola odkázaná na bývanie v jeho nehnuteľnosti, schválil súd podľa ustanovenia § 148 CSP zmier
strán sporu ohľadne výšky vyživovacej povinnosti rodičov voči žalovanej. Ak by bol zmier uzavretý medzi

rodičmi žalovanej a žalovanou v rozpore s hmotným právom, teda v rozpore s ustanovením § 62 a § 75
Zákona o rodine (vrátane ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine), súd by ho neschválil.

24. Aby teda súd mohol schváliť v konaní vedenom pod sp. zn. 13Pc/34/2024 účastníkmi uzavretý zmier,
musel dospieť k záveru, že je tento zmier uzavretý v súlade s hmotným právom, a teda že je v súlade

s odôvodnenými potrebami žalovanej a takisto v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermi jej rodičov, vrátane žalobcu, a to na základe zisteného skutočného stavu veci, v čase vydania
tohto rozhodnutia, teda v čase, keď žalovaná bývala v nehnuteľnosti žalobcu.25. Pokiaľ žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v priebehu konania tvrdil, že pri určení
vyživovacej povinnosti rodičov (a teda aj žalobcu) voči žalovanej sa zohľadnila aj skutočnosť, že
žalovanáužnaďalejpredmetnénehnuteľnostiužívaťnebude,tietojehotvrdeniasanielenženezakladajú

na pravde (nevyplývajú z obsahu pripojeného spisu), ale sú aj bez akéhokoľvek významu, keďže súd,
ako už bolo uvedené vyššie, rozhoduje vždy k zistenému stavu v čase (ku dňu) vydania rozhodnutia,
pričom v čase, keď súd zmier schválil, žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti, čo súd zohľadnil pri
určení vyživovacej povinnosti rodičom žalovanej.

26. Zabezpečenie bývania pre nezaopatrené dieťa je podľa Zákona o rodine povinnosťou rodiča v rámci
plnenia si jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu z dôvodu, že pri stanovení výšky výživného súd
zohľadňuje aj náklady na bývanie dieťaťa. Pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti rodičov voči nej
v konaní pod sp.zn. 13Pc/34/2024 súd vychádzal zo skutočnosti, že rodičia dcére poskytujú bývanie
v rodinnom dome v Šútovciach. Ak by teda žalovaná nemala zabezpečené súčasné bývanie (ak by
musela predmetné nehnuteľnosti vypratať), bol by tu daný nárok žalovanej o opätovné prehodnotenie

výšky vyživovacej povinnosti rodičov voči jej osobe (pretože so zabezpečením iného bývania by jej
vznikli ďalšie náklady).

27. Aj podľa právneho názoru súdu, povinnosť rodiča zabezpečiť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti
dieťaťu bývanie, ako aj právo dieťaťa na toto bývanie, zaniknú momentom, kedy je dieťa schopné sa

samo živiť a teda keď zanikne vyživovacia povinnosť rodiča voči tomuto dieťaťu.

28. Výpoveďami strán a svedkyne B. v konaní preukázané zlé vzájomné vzťahy medzi rodičom (rodičmi)
dieťaťa a dieťaťom (žalovanou), ku ktorým prispeli určitou mierou obe strany, nemôžu byť dôvodom
pre vyhovenie žaloby. Je pravda, že v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 Zákona o rodine sa má dieťa

voči rodičom správať úctivo, má mať vo vzťahu k nim prirodzený rešpekt, túto povinnosť však nie je
možné vykladať si izolovane, ale vo vzťahu dieťa-rodič a tak aj vo vzťahu rodič-dieťa. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že od polovice minulého roku žalobca i matka žalovanej neprejavujú
voči žalovanej žiadnu lásku, pocit spolupatričnosti, či akýkoľvek rešpekt a preto sa nemôžu domáhať,
aby sa ich dcéra vo vzťahu k nim s maximálnym rešpektom a úctou. Dôvodom pre vyhovenie žaloby

nemôže byť ani to, že žalovaná neprispieva finančne na chod domácnosti, pretože je študentkou
denného štúdia na vysokej škole, je nezaopatreným dieťaťom a svoje potreby si uspokojuje v podstatnej
miere (okrem nepravidelného príjmu z brigád mimo školského roku) len z výživného, ktoré jej poskytujú
rodičia, na základe súdom schváleného zmieru. Napokon, dôvodom pre vyhovenie žaloby nemôžu
byť ani iné predstavy rodičov žalovanej ohľadne participácie žalovanej na domácich prácach, či na

celkovom fungovaní domácnosti, navyše, keď vzájomné vzťahy medzi rodičom a dieťaťom sú narušené,
pričom žalovaná z dôvodu vysokoškolského štúdia potrebuje tiež veľa času na štúdium a následnú
regeneráciu síl, pričom v domácnosti rodičov na to nemá vytvorené adekvátne podmienky, keďže je
rôznym spôsobom rodičmi obmedzovaná (nemôže si sama hocikedy navariť, oprať, zdržiavať sa vo
viacerých miestnostiach domu...).

29. Z vyjadrenia strán i svedkyne B. v konaní vyplynulo, že zlé vzájomné vzťahy medzi rodičmi žalovanej
a žalovanou pretrvávajú už asi dva roky, a že na tomto stave majú svoj významný podiel aj rodičia
žalovanej. Je logické, že ak by tomu tak nebolo, a že teda správanie žalovanej voči jej rodičom by bolo
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), nemohla by byť jej rodičom určená voči žalovanej ani

vyživovacia povinnosť, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

30. Žalobcovi, tak ako to tvrdil aj právny zástupca žalovanej, v konečnom dôsledku v konaní ani nešlo
o ochranu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale len o rýchle a bezproblémové vyriešenie
zlých vzájomných rodinných vzťahov (sám žalobca v konaní tvrdil, že žalobu podal z dôvodu, aby

bol v rodine pokoj), ku ktorým prispel podstatnou mierou aj on sám. Ak teda žalobca opiera svoj
žalobný nárok o ustanovenie § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník má právo brániť sa proti tomu,
kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že
dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva žalovanou, čo v konaní preukázané
nebolo. Tým, že žalovaná a súčasne ešte nezaopatrená osoba, dcéra žalobcu užíva predmetné

nehnuteľnosti, nemôže spôsobovať neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaná má
právo predmetné nehnuteľnosti užívať (osobitne bývať v rodinnom dome žalobcu, svojho otca), v súlade
s ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu
trvá dovtedy, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trváaj vtedy, ak plnoleté dieťa má už svoj príjem, nie je však schopné z tohto príjmu zabezpečiť si všetky
svoje potreby, vrátane vlastného bývania. Sporadickým užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
žalovanou teda nedochádza zo strany žalovanej k takému konaniu, ktoré by malo akékoľvek znaky

neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, naopak ide o plnenie si zákonnej povinnosti žalobcu
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

31. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností v občianskoprávnych vzťahoch
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo podstatné, tak, ako to tvrdila žalovaná, zistiť,

aký je záujem žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností na vyprataní nehnuteľností žalovanou,
pokiaľ ide o ochranu jeho vlastníckeho práva a súčasne bolo potrebné zisťovať aj záujem vypratávaného
subjektu i naďalej užívať predmetné nehnuteľnosti, pretože v istých prípadoch môže byť rozhodnutie
o vyprataní nehnuteľnosti neprimerane tvrdým opatrením.

32. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žalovaná ako plnoleté nezaopatrené dieťa, študentka vysokej

školy, by stratila možnosť v čase prázdnin, sviatkov a počas príprav na skúšky mať zabezpečené
adekvátne bývanie, pričom ako plnoleté nezaopatrené dieťa má podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo
požívať rovnakú životnú úroveň ako jej rodičia. Pokiaľ, žalobca v priebehu konania tvrdil, že žalovaná
ako študent vysokej školy má k dispozícii internát, je tomu tak len počas školského roka, nie teda v čase
prázdnin, kedy sa ,,mení“ na tzv. hotel a kedy aj platby za užívanie týchto priestorov by boli celkom

zrejme podstatne vyššie. V tejto súvislosti nijako nerieši problém ani prípadné zabezpečenie uloženia
hnuteľných vecí žalovanej na inom mieste, ako to navrhol žalobca (v miestnosti obce), čo by samotné
bývanie žalovanej nijako neriešilo, pričom jej mesačné náklady by sa naopak zvýšili (nájom).

33. Z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu veci a čiastkových záverov súdu je preukázané, že

žalobca v priebehu konania nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by do jeho vlastníckeho
práva žalovaná akýmkoľvek spôsobom neoprávnene zasahovala. Tak, ako bolo už viackrát uvedené
vyššie, medzi žalobcom a žalovanou existuje rodinnoprávny vzťah, ktorý umožňuje žalovanej užívať
nehnuteľnosti žalobcu (svojho otca), pretože ako nezaopatrené plnoleté dieťa, ktoré je bez akýchkoľvek
pravidelných príjmov, si nedokáže zabezpečiť vlastné bývanie. Za danej situácie poskytnutím bývania

žalovanej si žalobca voči žalovanej takisto plní vyživovaciu povinnosť, ktorá zanikne až potom, keď
jeho dcéra (žalovaná) bude schopná z vlastných zdrojov a príjmov si vedieť otázku bývania zabezpečiť
sama. Jediným argumentom žalobcu, ktorý má byť dôvodný na vypratanie nehnuteľnosti žalovanou, má
byť narušenie rodinných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, avšak z vykonaného dokazovania je
preukázané, že na tejto situácii nenesie vinu výlučne len žalovaná, ale že sa na nej výraznou mierou

podieľal aj samotný žalobca. Ide zo strany žalobcu o spôsob vyriešenia celej veci realizovaný extrémne
tvrdou formou, smerujúcou k vyprataniu dieťaťa z domu bez toho, že by žalobca a jeho manželka, ako
rodičiažalovanej,ktorístálemajúvočidcérevyživovaciupovinnosť,saakokoľvekzamýšľalinadtým,aký
osud po vyprataní z nehnuteľnosti bude ich dcéru sprevádzať (žalobca je pritom vlastníkom viacerých
nehnuteľností, okrem iného aj bytu, ktorý má v nájme, v ktorom by mohla žalovaná v budúcnosti bývať,

keď otec nechce, aby bývala v jeho domácnosti).

34. Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že žalobca podanou žalobou nesledoval ochranu svojho
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam proti neoprávneným zásahom zo strany žalovanej,
ale sa snažil o rýchle, bezproblémové a pre neho najvýhodnejšie vyriešenie rodinných vzťahov,

konkrétne medzi ním a jeho dcérou, žalovanou, výlučne podľa jeho predstáv, nehľadiac na osud jeho
dcéry, žalovanej, čo je v rozpore nielen so Zákonom o rodine ale aj s § 3 ods. 1 OZ.

35. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom
rozsahu úspešná, a preto jej súd voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.