Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Tk/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011294
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124011294.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2025 v Čadci v senáte zloženom

z predsedníčky senátu Mgr. Erikou Dodulíkovej a prísediacich A. A. B. a C. D. E. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. G. H. I. J. K. L. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. M. XX, H. N. N., v súčasnosti
od 19.03.2024 vo výkone väzby, aktuálne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby Ilava, vdovec,

j e v i n n ý , ž e

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase, asi od 00:30 hod. do asi 01:30 hod., v spálni rodinného
domu číslo XX, nachádzajúceho sa v obci C., okr. N. N., pod vplyvom značného množstva alkoholu, po
predchádzajúcom slovnom konflikte, zozadu začal oboma rukami škrtiť v oblasti krku svoju manželku
O. G., ktorá v tom čase ležala na posteli v polohe na bruchu, takto ju škrtil niekoľko minút, počas
čoho ňou veľkou intenzitou triasol, pričom došlo k násilnému ťahu hlavy dohora s možným vyhnutím
(trhnutím) hlavy zľava doprava, s možnou násilnou rotáciou hlavy, čím jej spôsobil okrem iného nesúvislé

zakrvácanie pod tvrdou plenou mozgovou, roztrhnutie krčných väzov v spojení hlavy a chrbtice v ľavej
a prednej línii s uvoľnením a štrbinou až na 1 cm, uvoľnenie hlavy od chrbtice, zakrvácanie do kanála
a obalov krčnej miechy, súvislé zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú v ľavej pologuli mozočka,
čiastočne aj v pravej a v časti mozgového kmeňa, ložiskové zmliaždenie tkaniva mozgového mostu
vľavo v strednej a dolnej tretine a hornej časti predĺženej miechy, zakrvácanie do ľavej mozočkovej
pologule so zmliaždením mozočkového tkaniva v súvislom ložisku, zakrvácanie do mozgových komôr,
krvácanie do púzdra obidvoch lalokov štítnej žľazy a do mäkkých tkanív okolo hrtana a nižšie smerom
k srdcu, v dôsledku čoho v priamej príčinnej súvislosti s týmito zraneniami, najmä z dôvodu zakrvácania

do mozočka a do mozgového kmeňa a zmliaždenia na úrovni mozgového kmeňa, došlo k okamžitej
smrti O. G.,

t e d a

- iného úmyselne usmrtil,

č í m s p á ch a l

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím k § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s prihliadnutím k § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému u k l a d

á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenému P. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, okr. N. N., adresa na doručovanie: C. XX, XXX XX O., škodu vo výške 1.862,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 2To/47/2025 zo dňa 17.09.2025 bol zrušený rozsudok

Okresného súdu Žilina sp.zn. 2Tk/3/2024 zo dňa 24.04.2025 a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp.zn. 2Tk/3/2024 zo dňa 24.04.2025 bol obžalovaný F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom C. M. XX, H. N. N., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa 19.03.2024 v bližšie nezistenom čase v spálni rodinného domu číslo XX, nachádzajúceho sa v obci
C., okr. N. N., pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcom slovnom konflikte so svojou manželkou O.
G., chytil svoju manželku O. G., ktorá v tom čase ležala na posteli v polohe na bruchu, oboma rukami
v oblasti krku a pliec, škrtil ju, triasol ňou zhora nadol do doby než jeho manželka O. G. zostala ticho a

prestala javiť známky života, v dôsledku čoho privolal záchrannú zdravotnú službu, ktorej sa nepodarilo
oživiť O. G. a následne privolaný ohliadajúci lekár u nej konštatoval smrť o 02:25 hod. dňa 19.03.2024,
teda konaním obžalovaného došlo k smrti O. G.,
Za to mu súd uložil podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím k § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 9 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa§73ods.2písm.c)Tr.zák.sprihliadnutímk§74ods.1Tr.zák.súdobžalovanémuuložilochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému P. Q., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, okr. N. N., adresa na doručovanie: C. XX, XXX XX O., škodu vo výške 1.862,50 €.
Odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, a preto bude potrebné po zrušení napadnutého
rozsudku vykonať nové hlavné pojednávanie. Argumenty odvolania obžalovaného budú z tohto dôvodu
vyhodnotené ako súčasť jeho obhajoby na predmetnom novom hlavnom pojednávaní prvostupňového
súdu.Krajskýsúdsavrámciodvolaciehokonaniaokremkonečnéhonávrhuprokurátoravcelomrozsahu

stotožnil s jeho písomnými dôvodmi podaného odvolania. Znalecký posudok č. 51/2024 znalcov G. A.
O. B., P. a A. I. F., P. z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej fakulty UK a
Univerzitnej nemocnice Martin vyhodnotil ako zákonný dôkaz zabezpečený v rámci legálne vykonaného
prípravného konania. K tomuto tvrdeniu krajský súd uvádza nasledovné argumenty: Prehliadka a pitva
mŕtvoly poškodenej bola podľa § 156 ods. 1 Tr. por. nariadená uznesením vyšetrovateľa PZ sp.zn. ČVS:

ORP-193/X-VYS-MT-2024 z 19. marca 2024 a totožným uznesením boli podľa § 142 ods. 1 Tr. por.
pribratí na tento účel znalci z odboru súdneho lekárstva G. A. O. B., P. a A. I. F., P.. Znalecký posudok č.
51/2024 z 10.5.2024 obsahuje okrem iného znaleckú doložku (č.l. 127), v zmysle ktorej G. A. O. B., P.
svojím podpisom verifikoval, že znalecký posudok podal ako znalec pre základný odbor zdravotníctva
a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva zapísaný v Zozname znalcov na Ministerstve spravodlivosti SR

pod evidenčným číslom 911795. Znalecký posudok ďalej obsahuje (č.l. 128 spisu) sľub znalkyne, a to
v zmysle ustanovenia § 5 ods. 7 a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. a v zmysle § 143 Tr. por. A. I. F., P.
ako zamestnankyne Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK Univerzitnej nemocnice
Martin. Táto bola zároveň pri podpise svojho sľubu z 19.3.2024 (teda pred vypracovaním znaleckého
posudku) poučená v zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 Tr. por. o význame znaleckého posudku z hľadiskavšeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého
posudku.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. z 26. mája 2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o znalcoch) v konaní pred súdom alebo
iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá
nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a podľa písmena b)
citovaného ustanovenia osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o znalcoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený podľa odseku 1
môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci,
ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
Z výpovede znalca doc. A. O. B., P. na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2024 (č.l. 371–374 spisu)
vyplynulo, že v inkriminovanom čase bol kontaktovaný zo strany polície s tým, aby nahlásil meno
druhého znalca, s ktorým bude vykonávať súdnu pitvu. Ako znalec zapísaný v Zozname znalcov

Ministerstva spravodlivosti SR po dobu cca 34 rokov a dlhodobý zamestnanec Ústavu súdneho lekárstva
a medicínskych expertíz s podrobnými znalosťami vnútorných pomerov ústavu týkajúcich sa najmä
vyťaženosti jednotlivých znalcov dospel k záveru, že súdnu pitvu v konkrétnom prípade môže vykonať s
A. I. F., P.. Z ďalších listinných dôkazov, ktoré ako strana konania súdu predložil prokurátor na hlavnom
pojednávaní (č.l. 367–370) vyplynulo, že k odbornému predpokladu A. I. F., P. vypracovať znalecký

posudoksavyjadrilprednostaUniverzityKomenskéhovBratislave,JesseniovejLekárskejfakultyMartin,
Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz prof. A. R. S., P. (vyjadrenie z 1.8.2024 v inej veci
poškodeného S. N.), ako aj predsedníčka výboru G. A. S. T. U., P. a hlavný odborník MZ SR pre odbor
súdne lekárstvo P. A. O. V. Q.. A., T., Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti.
Z obsahu týchto vyjadrení vyplynulo, že A. I. F., P. do rozhodného času vykonala obhliadku tela a

pitvu zomrelého doposiaľ v 350-tich prípadoch, pričom výsledky a odborné závery menovanej boli
prijaté orgánmi činnými v trestnom konaní v každom prípade bez námietok. A. I. F., P. bola ako
znalec pribratá do trestného konania prvýkrát v decembri 2020 a odvtedy sa ako znalec „ad hoc“
podieľala na vypracovaní približne 200 znaleckých úkonov, pričom ani jeden z týchto znaleckých úkonov
nebol z akýchkoľvek dôvodov druhou stranou namietaný. Jej prítomnosť na mieste činu po avizovaní

pochybností privolaným ošetrujúcim lekárom bol v súlade so zaužívanými pravidlami prípravy znalcov
v relevantnom medicínskom odbore na celom území SR. Nešlo o voluntárnu aktivitu menovanej alebo
jej nadriadeného a takáto účasť vyplynula z jej zaradenia do služieb v rámci predatestačnej prípravy
na získanie špecializácie a znaleckú činnosť v odbore súdne lekárstvo. Do služieb obhliadajúcich
lekárov sú štandardne zaraďovaní aj skúsení lekári bez atestácie, a to spravidla približne po 3 až 4

rokoch po nástupe na pracovisko, t.j. 1 až 2 roky pred atestačnou skúškou. Ide o legitímnu súčasť ich
odbornej prípravy. Menovaná vykazuje až 5 a pol ročnú kontinuálnu pracovnú činnosť na pracovisku
Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz a táto prax je už sama osebe postačujúca na
vykonanie špecializačnej skúšky v špeciálnom odbore súdne lekárstvo. Na pracovisku je kontinuálne
pripravovaná a vzdelávaná v odbore súdne lekárstvo, pričom sa aktívne podieľa na výučbe študentov

JLF UK v odbore súdne lekárstvo a samostatne sa angažuje aj vedecky (prednáša a publikuje v
danom odbore). Prednosta P. A. R. S., P. ďalej ako garant špecializačného študijného programu v
špecializačnom odbore súdne lekárstvo na JLF UK v Martine osvedčil odbornú spôsobilosť A. I. F., P.
vykonávať v plnom odbornom rozsahu prehliadky a pitvy mŕtvych tiel aj v prípadoch násilných úmrtí
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku (tzv. súdnych pitiev). Tieto odborné činnosti vykonáva

menovaná zásadne pod dohľadom odborného garanta (prednostu ÚSLaME alebo iného povereného
lekára – znalca v odbore súdne lekárstvo). V prípade, že by A. I. F., P. nevykonávala prehliadky
zomrelých, ako aj pitvy, resp. znaleckú činnosť „ad hoc“ aj v prípadoch násilných úmrtí, nemohla by
získať špecializáciu súdneho lekára pre výkon znaleckej činnosti a nemohla by žiadať o zápis do
zoznamu znalcov MS SR. Prednosta univerzity ďalej konštatoval, že A. I. F., P. bola pod bezprostrednou

supervíziou prednostu ÚSLaME JLF UK Martin ako odborného garanta odboru plne odborne spôsobilá
vykonať v náležitej formálnej aj obsahovej kvalite všetky úkony v súvislosti s výkonom prehliadky, pitvy
a následného znaleckého posúdenia príčiny a okolnosti smrti poškodeného.
Slovenská súdnolekárska spoločnosť vo svojom vyjadrení z 9.8.2024 taktiež potvrdila odbornú
erudovanosť A. I. F., P. vykonávať pôsobnosť znalca „ad hoc“ pribratého do konania v jednotlivých

prípadoch. Menovaná svojou odbornou praxou a aktivitou spĺňala podmienky, ktoré sú vo všeobecnosti
kladenénavýkončinnostiznalcavprípadoch„adhoc“.Takýtopostupjeodôvodnenýnajmänedostatkom
znalcov v odbore zdravotníctva a farmácie z odvetvia súdneho lekárstva, ktorí by boli schopní zastrešiť
permanentnú dostupnosť pre orgány činné v trestnom konaní v jednotlivých regiónoch Slovenskejrepubliky. Súdnolekárska spoločnosť zvýraznila najmä tú skutočnosť, že v prípade, ak je jeden zo
znalcov „ad hoc“, druhým znalcom je vždy znalec riadne zapísaný v odbore Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Súdne lekárstvo v Zozname znalcov MS SR. Takáto prax je štandardne a dlhodobo zaužívaná

na území celej SR, ako aj v susediacej Českej republike. Opakovane bolo zvýraznené, že výkon
prehliadky mŕtvych tiet a pitiev pre orgány činné v trestnom konaní znalcami nezapísanými v Zozname
znalcov Ministerstva spravodlivosti SR je aj v súlade so zaužívanými pravidlami prípravy znalcov v
odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo a účasť na znaleckej činnosti je jednou
zo základných podmienok špeciálnej (atestačnej) prípravy v medicínskom odbore Súdne lekárstvo na

území Slovenskej republiky.
Z výpovede znalca doc. A. O. B., P., ako aj vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré boli vykonané a
oboznámené na hlavnom pojednávaní mal krajský súd jednoznačne preukázané, že znalecký posudok
týkajúci sa vykonanej pitvy poškodenej v písomnej podobe vypracoval znalec zapísaný v Zozname
znalcov a tlmočníkov MS SR. Z dôvodu vedomostí tohto znalca o pracovnej vyťaženosti, internom
personálnom stave ústavu a dostupnosti iných zapísaných znalcov, tento dospel k záveru, že samotnú

pitvu, v rámci znaleckého dokazovania vykoná so znalkyňou pribratou do konania „ad hoc“ A. I. F.,
P., ktorá legislatívne predpísaným spôsobom zložila sľub podľa Zákona o znalcoch. Krajský súd v
nadväznosti na uvedené dáva okresnému súdu do pozornosti aj tú skutočnosť, že v čase potreby
vykonaniapitvypoškodenej,bolaobmedzenáosobnáslobodaobžalovanéhosplynutímzákonnýchlehôt
súvisiacich s jeho zadržaním a samotnou väzbou. Predmetný úkon lekárov bolo potrebné vykonať v čo

najkratšom čase a operatívnym spôsobom. Z týchto dôvodov boli podľa názoru krajského súdu splnené
zákonné podmienky na postup podľa vyššie citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o
znalcoch. V tomto smere odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by samy osebe, resp. v spojení s
inými skutočnosťami spochybňovali tvrdenia znalca doc. A. O. B., P.. Tento znalec ako odborná kapacita
v danom odbore bol podľa druhostupňového súdu oprávnený v rozhodnom čase určiť na dotaz orgánov

polície osobu druhého znalca, s ktorým vykoná pitvu poškodenej. Krajský súd vzhľadom na vyššie
uvedené hodnotenie osoby A. I. F., P. a listinné dôkazy s tým súvisiace nezistil ani žiadne pochybnosti
o jej odbornej spôsobilosti vykonať činnosť znalca pribratého do konania „ad hoc“.
Je potrebné ďalej poznamenať, že na samotnej pitve boli zúčastnené aj príslušníčky PZ SR, z ktorých
jedna vyhotovila fotodokumentáciu. V neposlednom rade odvolací súd dáva okresnému súdu do

pozornosti aj tú skutočnosť, že výsledky a závery vykonanej pitvy namietaného znaleckého posudku
v celom rozsahu korešpondujú s výpoveďou obžalovaného F. G. vykonanou v prípravnom konaní
(výpoveď obvineného, č.l. 51-54 z 20.3.2024) po vznesení obvinenia. V uvedenej výpovedi obžalovaný
okrem iného udal, že poškodenú škrtil za krk tak, že ju za tento držal a stláčal jej ho. Zároveň s
poškodenou aj triasol. S touto aktivitou prestal až po tom, ako poškodená zrazu ostala ticho, teda z

dôvodujejúmrtia.Ďalšieúkonyobžalovanéhopotomtoincidentesvedčiliotom,ženaprieknadmernému
požitiu alkoholických nápojov mal vedomosť o svojom konaní, ktoré vedome ovládal, o čom svedčí
jeho ďalšia telefonická komunikácia, či už so synom poškodenej, resp. rýchlou zdravotnou pomocou,
ako aj následnou komunikáciou s ošetrujúcim lekárom a orgánmi polície. Na tieto skutočnosti správne
vo svojom odvolaní poukázal aj prokurátor. Postup a záver súdu s výsledkom o nepoužiteľnosti (resp.

nezákonnosti) znaleckého posudku v trestnom stíhaní obžalovaného preto krajský súd vyhodnotil
ako nesprávny, neodôvodnene formalistický, ktorý bráni označiť konanie pred okresným súdom ako
spravodlivý proces.

Nakoľkokrajskýsúdvrozporesprávnymnázoromokresnéhosúduvyhodnotilznaleckýposudokznalcov

č.51/2024akozákonnýdôkaz,bolpovinnýprihliadnuťnajehoobsahanajmäzáveryznehovyplývajúce.
K jeho obsahu bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec G. A. O. B., P., ktorý bez akýchkoľvek
pochybností uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá (č.l. 372-374 spisu).
Znalecký posudok k samotnej príčine smrti poškodenej okrem iného uvádza, že poranenia poškodenej
svedčili o mechanickej asfyxii (uduseniu), a to mechanizmom manuálneho škrtenia (hrdúsenia).

Morfologické markanty zistené pri súdnej pitve v anatomickej oblasti krku poškodenej O. G. svedčili
pre masívne dusenie charakteru hrdúsenia. Boli vyznačené početné krvné podliatiny a odreniny kože
na krku, povrchová rana na pere vpravo, ktoré vznikli jednoznačne a nie inak po manuálnom násilí
charakteru priloženia a stlačenia prstami rukami inou osobou. V komplexe poranení na tvári a krku u
poškodenej z hľadiska príčiny smrti zohrávalo rozhodujúcu úlohu poranenie krčných väzov a následne

samotnéhomozgunaúrovnimozgovéhokmeňaamozočka.Vedúcimmechanizmomtýchtozraneníbolo
extrémne násilie pôsobiace na hlavu pri relatívne fixovanej krčnej chrbtice a fixovanom trupe. V danom
prípade veľmi pravdepodobne pôsobilo násilie ťahom hlavy dohora a vyhnutím (trhnutím) hlavy zľava
doprava i s možnou násilnom rotáciou (torziou) hlavy. Došlo k trhlinám krčných väzov na ľavej strane,oddialeniu hlavy od chrbtice, natiahnutie ciev v úrovni mozočka a mozgového kmeňa s trhlinou zadnej
spodnej mozočkovej tepny a k zmliaždeniu ľavej strany mozgového kmeňa. Uvedené poranenia, hlavne
však zakrvácanie do mozočka a do mozgového kmeňa a zmliaždenie na úrovni mozgového kmeňa viedli

kokamžitejsmrtipoškodenej.Nazákladepitevnéhonálezuznalciustálili,žemožnojednoznačnevylúčiť,
že by uvedené poranenie krčných väzov bolo spôsobené iným mechanizmom, napríklad nárazom hlavy,
pádom a pod., nakoľko na tele poškodenej neboli v oblasti celej klenby lebečnej zistené žiadne také
poranenia, ktoré by nasvedčovali na takýto mechanizmus vzniku. V spojitosti s celkovým úrazovým
nálezom je možné ustáliť, že poranenia u poškodenej typu hrdúsenia a natrhnutie krčných väzov so

smrteľnýminásledkamitohtoporaneniavzniklijednýmúrazovýmdejomponapadnutíanásilímvedeným
zo strany inej osoby.
O intenzite a spôsobe útoku obžalovaného na telo poškodenej svedčilo aj ďalšie tvrdenie znaleckého
posudku, podľa ktorého k smrti O. G. bezprostredne neviedlo udusenie zahrdúsením, ale k jej smrti
bezprostredne viedli trhliny krčných väzov s trhlinou mozgovej tepny a zmliaždenie časti mozgového
kmeňa so zakrvácaním do mozočkového uhla a do tkaniva mozočka aj so zmliaždením tkaniva mozočka

subdurálne zakrvácanie v zadných jamách lebečných. Uvedené poranenia na úrovni krčných väzov
mozgového kmeňa a mozočka viedli k okamžitej smrti poškodenej zastavením regulácie pre život
základných fyziologických funkcií, dýchania a činnosti srdca so zastavením krvného obehu. Taktiež je
potrebné zvýrazniť, že obžalovaný poškodenú napadol z jej zadnej strany. Doba trvania útoku bola
znalcami ustálená na cca 5 minút, a to vzhľadom k početným zakrvácaniam krčnej oblasti na viacerých

miestach (posun menenia polohy prstov pri uchopení krku a tváre). Uvedené poranenie bolo smrteľné
a smrti poškodenej pri tomto poranení hlavy, mozgu by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím okamžitej
a špecializovanej lekárskej pomoci. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že samotný ťah
hlavy trhnutie, či rotácia hlavy, aby došlo k trhlinám krčných väzov predpokladá násilie veľkej intenzity.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto krajský súd dospel k jednoznačnému a nespochybniteľnému

záveru, že odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry je v konkrétnom prípade trestného stíhania
obžalovaného dôvodné. Právne závery okresného súdu ohľadne kvalifikácie a úpravy skutku, ktorého
sa mal dopustiť obžalovaný, krajský súd vyhodnotil ako nelogické, odporujúce obsahu a významu
vykonaného dokazovania s chybným záverom, podľa ktorého mal F. G. inému úmyselne spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví s nedbanlivostným následkom smrti poškodenej. Vykonané dokazovanie tak, ako

na to vo svojom podrobnom odôvodnení odvolania poukázal prokurátor, aj podľa názoru krajského
súdu nasvedčuje úmyslu obžalovaného poškodenú svojím konaním usmrtiť, o čom svedčí spôsob,
intenzita a rozsah jeho útoku. Pri tomto tvrdení odvolací súd odkazuje na závery, ako aj samotný
obsah znaleckého posudku č. 51/2024. Výpoveď obžalovaného, podľa ktorej chcel poškodenú len
umlčať je preto irelevantnou a podľa názoru krajského súdu produkovanou v snahe zbaviť sa trestnej

zodpovednosti zo žalovaného trestného činu. Obžalovaný si musel byť vedomý, že útočí veľkou
intenzitou na životne dôležité miesto poškodenej, pričom vo svojom konaní pokračoval aj napriek jej
slabnúcemu odporu. Krajský súd sa preto nestotožnil s prezentovanými úvahami okresného súdu, tieto
vyhodnotilakozmätočnéstým,ženevystihujúpodstatustíhanéhoprotiprávnehokonaniaobžalovaného.
Naopak v celom rozsahu, ako už bolo konštatované, sa stotožnil s podaným odvolaním prokurátora a

jeho podanú obžalobu v tomto štádiu trestného stíhania vyhodnotil ako dôvodnú a spôsobilú na trestné
stíhanie obžalovaného.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
Vkonkrétnejtrestnejvecidošlozostranyokresnéhosúdukneopodstatnenejzmenezneniaskutkuoproti
podanej obžalobe, ktorého odrazom bola skutková veta napadnutého rozsudku. Okresný súd v skutku

vypustil rozhodujúce a podstatné časti konania obžalovaného a jeho následku vo forme vzniknutých
zranení, ktoré viedli k usmrteniu poškodenej. Z dôvodu citovaného znenia ustanovenia § 322 ods. 3 Tr.
por. krajský súd v odvolacom konaní nebol oprávnený skutok upraviť požadovaným spôsobom (tak, ako
to bolo uvedené v obžalobe prokurátora) a mohol len konštatovať nesprávne zistenie skutkového stavu
zo strany prvostupňového súdu. Bude úlohou prvostupňového súdu, aby procesne správnym spôsobom

vyššie uvedené a zistené nedostatky v novom konaní na hlavnom pojednávaní odstránil. Až následne
bude možné vo veci rozhodnúť zákonným a spravodlivým spôsobom.
Vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol zrušený na podklade odvolania
prokurátora, krajský súd meritórne nerozhodol o odvolaní obžalovaného, ktorý sa domáhal oslobodeniaspod podanej obžaloby. Argumenty obžalovaného uvedené v podanom odvolaní budú predmetom
ďalšieho konania na hlavnom pojednávaní okresného súdu. Okresný súd sa s predloženými námietkami
týkajúcimi sa samotnej viny obžalovaného musí zaoberať ako s časťou jeho novej obhajoby.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Viazanosť právnym názorom znamená, že súd prvého stupňa je povinný rešpektovať rozhodnutie
odvolacieho súdu a pri svojom novom rozhodnutí musí vychádzať pri riešení konkrétnych otázok
hmotného, ale aj procesného práva zo záverov, ktoré k týmto otázkam vyslovil odvolací súd. Odvolací
súd v rámci odvolacieho konania je oprávnený dávať súdu prvého stupňa záväzné „príkazy“ na ďalší
procesný postup v konaní, ako aj spôsob rozhodnutia vo veci samej. Súčasťou záväznosti „príkazov“
nadriadeného súdu je aj jeho právo nariadiť súdu prvého stupňa povinnosť vykonania niektorých úkonov

a konkrétnych dôkazov. Pokiaľ ide o nariadenie vykonania úkonov, resp. vykonania dokazovania, súd
prvého stupňa sa nemôže riadiť len „príkazmi“ odvolacieho súdu, ale musí vykonať aj ďalšie úkony,
resp. dôkazy, ktorých potreba vykonania vyplynie z výsledkov nového hlavného pojednávania a tieto sú
potrebné pre zákonné rozhodnutie vo veci samej.

Súd prvého stupňa je po vrátení veci okrem úkonov a doplnení nariadených odvolacím súdom
povinný vykonať vždy celé hlavné pojednávanie znovu, teda opakovať aj všetky úkony vykonané
na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. Potrebný rozsah nového prejednania veci však nebude
vždy vyžadovať opakovanie všetkých úkonov vykonaných na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní.
Bude to tak vtedy, keď po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vec bude znovu pojednávaná v

tom istom zložení a pri dodržaní zásady bezprostrednosti, teda že od predchádzajúceho hlavného
pojednávania neuplynul dlhší čas, takže súd má možnosť rozhodovať na základe bezprostredných
dojmov z predchádzajúceho hlavného pojednávania ním vykonaného a ďalšie dôkazy buď netreba
vôbec vykonať, alebo po doplnení nariadenom odvolacím súdom netreba opakovať dôkazy už predtým
vykonané a ani procesné strany v ďalšom konaní neuplatňujú také námietky alebo skutočnosti

rozhodujúce pre zistenie skutočného stavu veci a pre uplatnenie práva na obhajobu, pre ktoré by bolo
treba už vykonané dôkazy znovu opakovať. Vzhľadom na uvedené okresný súd neopakoval všetky
úkony a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov už predtým vykonaných, pričom dokazovanie doplnil v
zmysle pokynov odvolacieho súdu.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 20.08.2024 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina
obžalobu pod sp. zn. Kv 17/24/5500-31 zo dňa 20.08.2024 na obvineného F. G. pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
na skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase asi od 00:30 hod. do asi 01:30 hod. v spálni rodinného
domu číslo XX, nachádzajúceho sa v obci C., okr. N. N., pod vplyvom značného množstva alkoholu,
po predchádzajúcom slovnom konflikte zozadu začal oboma rukami škrtiť v oblasti krku svoju manželku
O. G., ktorá v tom čase ležala na posteli v polohe na bruchu, takto ju škrtil niekoľko minút, počas
čoho ňou veľkou intenzitou triasol, pričom došlo k násilnému ťahu hlavy dohora s možným vyhnutím

(trhnutím) hlavy zľava doprava, s možnou násilnou rotáciou hlavy, čím jej spôsobil okrem iného nesúvislé
zakrvácanie pod tvrdou plenou mozgovou, roztrhnutie krčných väzov v spojení hlavy a chrbtice v ľavej
a prednej línii s uvoľnením a štrbinou až na 1 cm, uvoľnenie hlavy od chrbtice, zakrvácanie do kanála
a obalov krčnej miechy, súvislé zakrvácanie pod mäkkú plenu mozgovú v ľavej pologuli mozočka,
čiastočne aj v pravej a v časti mozgového kmeňa, ložiskové zmliaždenie tkaniva mozgového mostu

vľavo v strednej a dolnej tretine a hornej časti predĺženej miechy, zakrvácanie do ľavej mozočkovej
pologule so zmliaždením mozočkového tkaniva v súvislom ložisku, zakrvácanie do mozgových komôr,
krvácanie do púzdra obidvoch lalokov štítnej žľazy a do mäkkých tkanív okolo hrtana a nižšie smerom
k srdcu, v dôsledku čoho v priamej príčinnej súvislosti s týmito zraneniami, najmä z dôvodu zakrvácania
do mozočka a do mozgového kmeňa a zmliaždenia na úrovni mozgového kmeňa došlo k okamžitej

smrti O. G..

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného F. G., svedka
poškodeného P. Q., svedkyne O. V., znalca doc. A. O. B.& P., znalca P. D. T., svedkyne A. A. P.,prečítaním znaleckého posudku znalca A. P. W., oboznámením zvukového záznamu volania na tiesňovú
linku, prečítaním odborného vyjadrenia A. O. U., výsluchom svedka U. P. C., prečítaním listinných
dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Obžalovaný F. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Tr. por., že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že v predmetný deň 18.03.2024 od rána požíval
alkoholické nápoje, nejaký alkohol bol ešte kúpiť poobede, aj večer, keď už bola manželka doma. Doma

mali asi 0,5 l vodky. Kým prišla manželka z práce, tak vypil asi dve pivá, pollitrové desiatky. Vypil aj
tvrdý alkohol, nevie koľko, to pil doma sám. Potom prišla manželka z práce, nepamätá si, o ktorej prišla
a vtedy pili spolu s manželkou vodku. Manželka doniesla z práce 0,5 l vodky a on ešte bol kúpiť 0,5 l
vodky. Toto už pili spoločne. Spolu vypili 0,5 l vodky a z druhej vypili asi tak, že vo fľaši zostalo cca jeden
deciliter alkoholu. Pili asi celý večer. Zvykli sedávať dlho, aj do polnoci. Bolo to asi aj vtedy tak. Pozerali
pri tom televíziu, aj sa povyprávali, aj sa počas pitia vadili kvôli jeho robote, že je doma a nemal vtedy

robotu. Jemu to tiež vadilo, ale aj manželke, tá mu vyčítala, že nerobí. To bolo večer, nevie, koľko bolo
hodín. Na výčitky reagoval tak, že si išiel von zapáliť opakovane. Potom si išli ľahnúť do spálne. Ľahli
si do manželskej postele. V posteli sa vadili, stále to bolo dookola o peniazoch. Manželka ho vedela
dovytáčať kvôli týmto peniazom. Jeho samého to tiež trápilo. Nevie, ako dlho sa v posteli hádali. On už
chcel spať, lebo mal veľa vypité, tak aj zaspával. Počas hádky zhodil manželku z postele, zostrčil ju na

zem, nevie, či to bolo rukami, či nohami. Spadla na zem, na brucho. Potom jej pomohol naspäť na posteľ.
Uložil ju na posteľ na brucho a ona pokračovala v posteli v nadávaní aj kvôli peniazom, aj kvôli tomu,
prečo ju zhodil. Isto jej niečo na to povedal, nepamätá si, čo. On si ľahol vedľa nej naspäť do postele.
Ona ležala na bruchu, hlavu mala otočenú na bok. Pozerala sa mimo neho. On bol vedľa nej na posteli.
Nepamätá sa, v akej polohe sa vtedy nachádzal. Chytil ju za krk, aj za plecia a ona stále niečo hovorila,

aj keď ležala na bruchu. On chcel, aby prestala. Chytil ju oboma rukami za krk, aj za plecia. Chcel, aby
prestala, tak ju nejako zvrchu chytil za krk, a aj za plecia, triasol ňou, nevie, či niečo hovoril. Triasol ňou,
aby prestala. Ten krk len tak držal, nie že ju škrtil. On ňou triasol aj vtedy, keď ju držal za krk, a keď ju
držal za plecia. Jednoducho ju chytil za ramená a zatriasol ňou. Nevie, akej intenzity bolo to trasenie,
zdá sa mu, že to trvalo strašne krátko. Počas toho, keď ju držal za krk a plecia, a keď s ňou triasol,

neprestávala s tými výčitkami, a keď prestala, zostala ticho, nič nehovorila, tak sa zľakol, čo sa stalo.
Otočil ju rukami na chrbát a videl, že niečo nie je v poriadku, že keď je ticho, že nerozpráva a aj keď s ňou
zatriasol, tak nič. Potom volal aj záchranku a dával jej masáž srdca. Niečo vedel aj sám, a aj podľa popisu
záchranárov. Potom prišla záchranka, keď prišli záchranári, tak si ešte vypil, jeden alebo dva razy sa
ešte napil tej vodky, ale asi len raz zo dva také glgy, lebo videl, že je zle, a tak ešte potom zo stresu vypil.

Keď zavolal záchranku, tak komunikoval s operátorkou, robil masáž srdca s tým telefónom. Nevie, či na
mieste s ním komunikovali záchranári, potom už prišli policajti, zavolal ich nejaký doktor. Nevie čas, kedy
komunikoval so záchrannou službou, bola ešte tma. Keď zistil, že niečo nie je dobré, tak začal masírovať
a hneď volal aj záchranku. Videl, že manželka prestala komunikovať, napadlo mu, že asi jej ublížil. Vie,
že medzitým aj zaspal. Pamätá si, že policajti tam boli aj ráno. Keď prišli policajti, už čakal v kuchyni,

už ho nechceli nikam pustiť. Vždy bol pri ňom jeden policajt. Či medzi ním a policajtmi, ktorí prišli prví
na miesto, prebehla nejaká komunikácia, si nepamätá. Na miesto prišli aj rodičia a syn manželky z P.,
nevie koľko bolo hodín. Pamätá si, že volal mame a aj P. do P.. Bolo to ešte v noci, nevie, koľko bolo
hodín. Myslí, že to bolo v rozmedzí, keď volal aj záchranku, tak volal aj P. Q. a aj mame. Nepamätá
si, či na mieste komunikoval s mamou, myslí si, že nie. Keď sa toto všetko dialo s poškodenou, cítil sa

opitý, človek si neuvedomuje, čo vtedy robí. Bol opitý, bolo toho veľa, nepamätá si, ako sa konkrétne
správal. Viackrát bol takto opitý aj v minulosti, cítil sa vtedy asi tak, ako aj predtým v stavoch opitosti.
Požíval pivo a pálenku, teda väčšinou vodku. Dá sa povedať, že každý deň, ale keď robil, tak nemohol.
Keď chodil do roboty, tak vypil denne dve pivá a dve-tri poldeci, lebo chodil aj autom, aby nenafúkal.
Inak vedeli tohto aj viac vypiť. Nezamestnaný je od januára a odvtedy takto viac pil. Medzitým si zháňal

aj robotu, mal napísané žiadosti cez internet, bol aj na pohovore. Väčšinou, keď sa s manželkou opili,
tak vtedy sa vadili. Fyzické napádanie medzi nimi sa nejako nevyskytovalo. Stalo sa, že ju odstrčil, ale
nejaké moc napádanie, to nie. Stalo sa, že jej dal facku. Nechce sa vyjadrovať k tomu, či ho fyzicky
napadla aj jeho manželka. Päsťou do tváre ju v minulosti neudrel. V čase skutku v dome žili len oni
dvaja, poškodený Q. tam žil do januára minulého roka, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti, dovtedy

býval s nimi. Spolužitie so synom manželky bolo dobré. On nemal rád, keď si vypili. Stalo sa, že medzi
ním a synom manželky došlo ku konfliktu. Jeden alebo dva razy sa pochytili. Myslí, že išlo o fyzické
konflikty kvôli alkoholu. Jeho rodičia mali vedomosť o konfliktoch medzi ním a jeho manželkou. Väčšinou
manželka volala jeho mame, on tieto telefonáty nepočúval. Myslí, že jej manželka povedala aj dôvod,prečo sa pohádali. Niekedy volala jeho manželka jeho mame len tak, niekedy, keď mali konflikt. Jeho
mama mu viackrát povedala, aby išiel na protialkoholické liečenie. K rozporom medzi výpoveďou na
hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uviedol, že je pravdou to, že v priebehu dňa popíjal. Pravda

je to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní ohľadom množstva vypitého alkoholu a doby, keď tento požíval.
V prípravnom konaní vypovedal, lebo bol ešte v šoku. Na hlavnom pojednávaní sa mu zdá, že si niektoré
veci pamätá lepšie. On pred príchodom manželky niečo vypil. Musela to byť fľaša z nedele, ale koľko, to
si nepamätá. Vypil ešte maximálne dve pivá. Pravdou je aj to, že keď išiel kúpiť tú vodku, tak si kúpil na
cestu dva pol deci vodky, to si vždy kupoval. Na otázku prokurátora, že v prípravnom konaní uvádzal,

že v čase, keď začal zozadu škrtiť manželku, stál nad ňou zozadu, na hlavnom pojednávaní uviedol,
že bol na posteli vedľa nej, obžalovaný k rozporu uviedol, že pripúšťa, že stál nad manželkou, keď ju
škrtil. Môže byť, že to uvádzal inak, ale mohlo byť, že stál nad ňou, bol vedľa nej. Na otázku prokurátora,
že v prípravnom konaní uvádzal, že manželku držal rukami za krk, na hlavnom pojednávaní uviedol,
že ju držal aj za plecia a zároveň uviedol, že asi jej krk nestláčal, pričom v prípravnom konaní uviedol,
že ju držal za krk a stláčal jej ho, obžalovaný k tomuto rozporu uviedol, že je to už dlhá doba, sedem

mesiacov. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že ju asi nestláčal, ale mohol stláčať, aj keď ju chytí za krk,
tak vyvíja nejaký tlak, ale nie s úmyslom jej ublížiť. Chcel tým dosiahnuť, aby prestala s tým vadením, keď
ju držal za ten krk a za plecia, tak ňou triasol, triasol ňou zhoda dole, aby prestala. Nevie odhadnúť dĺžku,
ani intenzitu trvania. Na otázku prokurátora, aby vysvetlil rozpor, kedy v prípravnom konaní uviedol, že
nevie uviesť, ako dlho takto jeho manželku stláčal za krk, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal,

že, doslova, trvalo to krátko, k rozporu obžalovaný uviedol, že myslí, že to trvalo krátko, on nepozeral
na hodinky, nevie to ani odhadnúť. Na otázku prokurátora, aby sa obžalovaný vyjadril k rozporu medzi
výpoveďou v prípravnom konaní, kedy uviedol, že keď jeho manželka zostala zrazu ticho, naľakal sa,
pustil ju, otočil ju a volal jej synovi P. do P., na hlavnom pojednávaní uviedol, že potom, ako ju otočil,
volal záchrannú službu, k rozporu obžalovaný uviedol, že uvádzal, že volal P., ale či to bolo predtým,

či potom, to presne nevie. A na otázku prokurátora, aby sa vyjadril obžalovaný k rozporu, kedy na
hlavnom pojednávaní uviedol, čo sa týka požitia alkoholických nápojov v čase po skutku, že sa napil
z fľaše vodky jedenkrát asi dva glgy, pričom v prípravnom konaní uvádzal, že jedenkrát sa napil z fľaše,
kým prišla záchranka, čo bolo viac ako pol deci a následne uvádzal, že kým ho policajti nezobrali, ešte
si dal asi tak pol deci vodky, čo je pravda, obžalovaný uviedol, pravdou je to, čo uviedol v prípravnom

konaní, je to už sedem mesiacov, už si na to nepamätá. Na otázku prokurátora, s odstupom času, čo
bolo príčinou jeho konania, čo bolo príčinou smrti poškodenej, uviedol, že príčinou jeho konania bolo
dlhodobé požívanie alkoholu a tie hádky, ktoré zapríčinil tým, že nechodil do roboty. Pokiaľ ide o príčinu
smrti poškodenej, myslí, že tým trasením ju nemohol zabiť. Poškodená sa dlhodobo sťažovala na bolesti
hlavy, bála sa chodiť po doktoroch, musel k tomu asi aj on dopomôcť. Keď prestala rozprávať, myslel

si, že sa niečo zlé stalo, že asi odpadla. Ruky mala vedľa seba, asi sa rukami nebránila. Na otázku
obhajcu, či v momente, keď držal manželku za krk a plecia, vedel, že jej môže ublížiť, uviedol, že v tom
momente si to neuvedomoval. Nepamätá si, ako dlho ju takto triasol. Nevie o tom, že by sa jej počas
toho, čo ju držal za krk, zmenil hlas, intenzita hlasu, alebo či niečo hovorila v súvislosti s tým, že ju držal
za krk. Na otázku, či má vedomosť o tom, že keď niekto niekoho škrtí, aké zranenia mu môže spôsobiť,

uviedol, že vie, že to nemusí dobre dopadnúť, že to môže dopadnúť tak, ako to dopadlo v jeho prípade.
V tej chvíli, keď ju držal za krk, na niečo také ani nepomyslel. Nikdy jej nechcel ublížiť. Keď nepili,
tak bolo dobre. Domácnosť v čase, keď bol nezamestnaný, financovala manželka. Náklady spojené
s chodom domácnosti financovala manželka. Keď bol nezamestnaný, tak robil len to, čo bolo okolo
domu. V tom období bol finančne závislý od manželky. Aj na alkohol, ktorý išiel kupovať, mu dala peniaze

manželka.Keďmalismanželkouvminulostikonfliktykvôlipeniazom,takišielvonsizapáliť.Nevie,prečo
túto situáciu takto neriešil aj v tento deň. Nevie, či táto situácia bola iná, ako predchádzajúce hádky.
Nevie, čo sa mohlo stať, musela mu niečo povedať, že v tom jeho stave reagoval tak, ako reagoval.
Záchranku volal, lebo si myslel, že je v bezvedomí, lebo nereagovala. Bol stále v tom, že žije, ani mu
nenapadlo, že môže byť mŕtva. On volal P., že mama je v bezvedomí. Myslí, že mu oznámil aj to, že je

už mŕtva. Nepamätá si, z akého dôvodu na tiesňovú linku uviedol, že nebol doma v čase, keď sa mal
stať predmetný skutok. Počas celej doby oživoval poškodenú podľa inštrukcií z tiesňovej linky, prestal
až keď prišli záchranári. Oživoval ju preto, aby ju prebral. Dodáva, že toho všetkého ľutuje.

Svedok poškodený P. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo neskoro v noci, okolo dvoch hodín

ráno 19.03.2024 mu volal obžalovaný, že jeho mama odpadla, a že volal záchranku. On bol vtedy po
poobednej práci, bol unavený, neprikladal tomu nejaký význam, lebo z hlasu počul, že obžalovaný je
opitý, tak mu povedal, nech mu zavolá radšej ráno, aby vedel, čo sa stalo. Položil mu to a asi za pol
hodinu mu volal znova, že jeho mama zomrela. On ostal v šoku, nevedel, čo má povedať, len sa opýtal,či si robí srandu. Potom telefón položil. Ráno si kúpil lístok na vlak a prišiel na Slovensko. Na vlakovej
stanici ho čakal ich starosta, ktorý ho doviezol domov a tam stretol aj rodičov obžalovaného a ešte
pár ľudí z rodiny. Prišiel do domu, bola tam polícia. Mama ešte bola doma, po chvíľke prišla pohrebná

služba a tá mamu zobrala. Dali mu číslo a povedali, že mu dajú vedieť, aby ohľadom toho prišiel na
pobočku. Rodičia obžalovaného mu povedali len to, že tiež im volal obžalovaný a zaželali mu úprimnú
sústrasť, a ak by niečo potreboval, má im dať vedieť. O príčinách smrti jeho mamy mu nič nehovorili, to
sa dozvedel až z pitevnej správy. Keď mu obžalovaný volal, okrem toho, že počul, že je pod vplyvom
alkoholu, cítil z jeho hlasu smútok a tiež plač. Obžalovaný sa mu k príčine smrti jeho mamy nevyjadril,

len mu raz v ten deň, čo ho zobrala polícia, volal, že mama mala poistenie a je to napísané na neho. Viac
s obžalovaným nekomunikoval. O poistnom mu hovoril, aby peniaze z tejto poistky zobral na pohreb.
Po prvom telefonáte, kedy mu volal obžalovaný, zaspal. Potom bol druhý telefonát, pripúšťa, že mohol
byť v rozmedzí desať minút až pol hodiny po predchádzajúcom telefonáte. K spolužitiu poškodenej
a obžalovaného a tiež aj k časovému obdobiu, keď s nimi žil v spoločnej domácnosti, uviedol, že všetko
išlo normálne. On mal nejakých šesť rokov, keď mali spolu svadbu, asi päť rokov, keď prišiel obžalovaný

k ním. Bol ešte malý, nevnímal to. Zo začiatku to bolo dobré, nič sa nedialo, ani nezaznamenal alkohol,
že by nejako popíjali. Problém nastal asi až po smrti jeho starkej, mamy jeho mamy, v roku 2007-2008,
potom tam už prišli náznaky a so smrťou jeho uja, teda brata jeho mamy, ktorý s nimi býval, tam alkohol
začal byť dosť pravidelný u oboch, u obžalovaného, aj u mamy a začali medzi nimi aj hádky. To, čo pili,
záležalo od toho, či bola výplata, či mali peniaze. Väčšinou to boli víkendy. Bolo jedno, aký alkohol pili,

najmä v zľavách, pili najmä vodku, borovičku a obžalovaný aj pivo. Keď mala mama vypité, tak bola
provokatívna a hneď bola nahnevaná a u obžalovaného to bola zvýšená agresivita, keď mal vypité, bol
agresívny najmä k mame. Ku nemu začal byť obžalovaný agresívny až neskôr. Raz kvôli tomu zavolal aj
políciu, lebo ho vtedy pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol a ostal mu monokel. Mama obžalovanému
vyčítala to, že si nevie nájsť prácu, nevie si ju udržať a všetko za neho platí. Keď bol obžalovaný pod

vplyvom alkoholu, tak bol na tieto výčitky agresívny, nadával mame a nech mu mama vráti nejaké
peniaze. Okrem slovných konfliktov tam boli aj facky, bolo to vzájomné, buď obžalovaný mamu alebo
mamaobžalovaného.Namamevidelmodrinyporukách,ponohách,ajnatvári.Nateleobžalovanéhosa
tiež našli niekedy známky zranení, súviselo to s tým ich vzájomným fyzickým napádaním. Bol aj svedkom
vyhrážok zo strany obžalovaného na adresu jeho mamy, boli to nadávky, to že je prijeb... . Nespomína

si, že by bol svedkom toho, že by sa jej obžalovaný vyhrážal usmrtením. Mama na to reagoval tak,
keďže bola provokatívna, že nech to skúsi. Vždy, keď počul mamu kričať, tak sa snažil pribehnúť, mal
o ňu strach. Niekedy sa snažil obžalovaného aj trocha ukľudniť. V jeho stave, keď bol opitý, sa to ani
nedalo. Keď bol už silnejší , tak priznáva, že obžalovaného aj párkrát udrel. To bolo preto, že chcel
brániť svoju mamu. Keď mali takéto stavy, tak sa snažil zatvoriť v izbe a mať slúchadlá na ušiach, aby

to nepočul. Keď ešte s nimi žil v spoločnej domácnosti, tak mama chcela, aby prispieval na elektriku
a vždy keď potrebovala, tak je požičal nejaké peniaze. Elektriku prakticky platil celú. Ostatné náklady boli
rozdelené medzi obžalovaného a mamu. Obžalovaný platil podľa toho, či mal práve prácu. Obžalovaný
a poškodená vychádzali s rodičmi obžalovaného veľmi dobre, boli časté návštevy. Rodičia obžalovaného
malivedomosťotom,žesavichdomácnostičastopožívaalkohol.Obžalovanýsmamousiobčasodnich

aj požičiavali peniaze. Rodičia obžalovaného mohli tak maximálne dohovoriť obžalovanému a mame.
Dom, v ktorom došlo ku skutku, je v strede obce, majú v okolí susedov. Susedia podľa neho vedeli, že
sa u nich požíva alkohol, keď po sebe kričali, tak ich zrejme počuli. Aj keď prišiel z P. na návštevu, tak
mu hovorili, že zasa tam bola hádka. On už z hlasu vedel, keď mu volali obžalovaný alebo mama, že
majú vypité. Keď prišiel na svoje prvé Vianoce z P. domov, sviatky nezačali dobre, lebo dva dni pred

Vianocami začali obaja veľa piť a na Štedrý večer sa to už prakticky vyvŕbilo, kedy sa začali zasa hádať
kvôli peniazom, ako väčšinou. On v ten deň párkrát udrel obžalovaného a potom išiel radšej tie Vianoce
stráviť ku kamarátom. Na druhý deň sa mu obaja ospravedlňovali, že nechceli, aby to takto dopadlo
a chceli si nanovo spraviť Štedrú večeru. Ráno mali tiež trocha vypité, ale už sa to dalo trocha zniesť,
tak im dal darčeky, no stále zostal zatvorený v izbe a nechcel sa s nimi ďalej baviť. Boli tam aj slová

o rozvode, väčšinou spomínala rozvod mama. K rozvodu nedošlo, lebo keď boli triezvi, tak sa mali radi.
Obžalovaný nechcel mame ublížiť až takýmto spôsobom, ale v dôsledku toho alkoholu a v dôsledku
tej agresie si myslí, že asi áno, že by to chcel aj spraviť. Keby bol triezvy, určite by to spraviť nechcel.
Dom, v ktorom bývali, je prakticky mamin, ale sú tam aj časti, podiely, ktoré patria jej rodine. Obžalovaný
nebol vlastníkom domu, mal tam len trvalý pobyt. Teraz v kontakte s obžalovaným nie je, nevolajú si,

nepíšu si. Na otázku, či si obžalovaný uvedomoval, že pod vplyvom alkoholu je agresívny, či sa mu
niekedy ospravedlňoval, uviedol, že áno, obžalovaný uvádzal, že ho to mrzí, že to nechcel. Na otázku,
aké mal nálady obžalovaný, keď bol od vplyvom alkoholu, uviedol, že to záležalo od toho, či aj mama
mala niečo vypité. Keď bola ona triezva a obžalovaný mal vypité, tak bol stále hladný, stále pýtal jesť,správal sa akoby ani nevedel o svete. Mama, keď bola triezva a obžalovaný opitý, tak mama chcela, aby
obžalovaný spal. Niekedy ju poslúchol, niekedy nie. Mamina mama bývala s nimi v domácnosti. Vtedy to
fungovalo, asi si babku vážili, preto nepili, nechceli sa pred ňou v takomto svetle ukazovať. Poškodený

sa pripojil ku konaniu o náhradu škody vo výške 1.862,50 € z titulu pohrebných nákladov.

Svedkyňa O. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obžalovaného, a preto využíva svoje
právo odoprieť výpoveď, bola preto prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, kedy svedkyňa
uviedla, že obvinený je jej syn, napriek tomu bude vypovedať, chce sa k veci vyjadriť. Jej syn F. sa s O.

zoznámil niekde v reštaurácii, chvíľu po tom sa k nej nasťahoval do C. a tu spolu bývali. Brali sa asi
v roku 2001 a odvtedy stále bývali v O. dome v C.. O. mala syna P. z predchádzajúceho vzťahu, napriek
tomu jej syn s O. synom vychádzali veľmi dobre. F. zobral P. ako za svojho syna. Syna s nevestou po
ich svadbe častejšie navštevovali. Už počas týchto návštev si všimla, že už vtedy popíjali alkohol, a že
už aj vtedy sa hádavali. O. mu už aj vtedy vytýkala peniaze, F. vtedy väčšinou pracoval na dohodu a
nezarobil toľko peňazí, ako by potrebovali. V tomto období chodieval F. s O., aj s P., ku ním domov na

návštevy, ale aj tu si všimla, že keď vypili nejaký alkohol, tak F. býval ticho, ale O. mu u nich vytýkala
väčšinou peniaze, preto sa s jej mužom dohodli, že keď F. s O. ku ním prídu, tak im alkohol nebudú
ponúkať. Zmenu v ich správaní si všimla asi tak v roku 2017. Vtedy prestali ku ním chodiť na návštevy,
tak si domyslela, že sa tam niečo deje medzi nimi. V tomto období s O. často telefonovala a O. sa jej
vždy sťažovala, že nemajú peniaze, že žijú len z jej výplaty, pretože F., keď niečo zarobil, tak len veľmi

málo, lebo keď kvôli alkoholu neprišiel do roboty, zamestnávateľ mu strhol z výplaty dosť vysokú čiastku.
Veľakrát, keď spolu telefonovali, počula, že jej F. veľmi škaredo nadáva, nadával jej tak vulgárne a podľa
hlasu vedela, že F. je opitý. Veľakrát F. O. aj chválila, že jej navaril, že jej pomôže, ale že keď si vypil, tak
jej s ničím nepomohol. Od tohto obdobia, myslí tak od roku 2017, sa už vôbec nestretávali. F. s O. k ním
prišli len vtedy, keď potrebovali požičať peniaze. F. do rúk peniaze nikdy nedala, vždy peniaze dávala O.,

lebo u F. nemala istotu, že či ich neprepije. Tieto peniaze im však vždy vrátili. Oni od tohto obdobia k ním
domov tiež nechodievali. Boli len na F. oslave štyridsiatky, ale to sa veľmi nezdržali, lebo tá nálada tam
nebola dobrá. Myslela si, že O. nepije, že už prestala, lebo sa jej sťažovala, že má problémy s pečeňou,
a že nemá peniaze na lieky, ale neskôr sa dozvedela, že O. napriek tomu popíjala ďalej. Ona sama sa
jej k tomu priznala počas jedného z ich telefonátov. V období okolo roku 2021 bolo tak celkom dobre.

F. vtedy pracoval u nejakého Rakúšaka, kde staval záhradné domčeky a neskôr robil podobnú robotu
pre nejakého N., čo mal podobnú firmu v Martine. Vtedy F. tak nepil, chodili stavať tieto domčeky po
celom Slovenku, tak aj O. sa jej prestala sťažovať na F.. Toto sa však zmenilo posledné dva roky, kedy
O. sa jej začala opäť sťažovať počas telefonátov na F., že začal piť, prestal chodiť do roboty a znova mu
z výplaty strhávali peniaze, keď do roboty neprišiel. Tiež sa O. sťažovala, že okrem hádania sa, začal byť

F. na ňu aj agresívny, že ju zhodil na zem, že ju na zemi kopal a ublížil na rebrá. Keď jej vyčítala, prečo
nevolala políciu, tak jej povedala, že jej F. povedal, že má známych policajtov, a nech si ich volá, preto
ich nezavolala. Ona jej to vždy vyčítala, keď sa jej takto sťažovala. Takto sa jej sťažovala za spomínané
roky možno aj každý mesiac, že ju nejako udrel alebo nejako ublížil. Ona F. často dohovárala, chceli,
aby sa išiel dať liečiť. Tiež aj O. dohovárali, aby ho dala liečiť. F. len stále sľuboval, že prestane, ale nič

sa nezmenilo. Osobne sa už vôbec nestretávali, okrem jedného razu, keď vo februári 2024 prišiel k ním
veľmi opitý a chcel si požičať peniaze, vtedy ho s mužom vyhnali preč. Ona ho vôbec nespoznávala, bol
skutočne veľmi opitý. Stále si však s O. volávali, a tak vedela, ako sa F. k O. správa a tiež počula, že
jej F. nadával počas ich telefonátov, keď mal vypité. Posledný krát s O. volala v sobotu, predtým, ako
sa to stalo. O. sa jej vtedy zdala triezva a aj F., keď ho začula, sa jej zdalo, že nebol opitý. Hovorila jej,

že idú niečo na záhradu robiť, hovorila jej, že upratovali, prali, takže sa jej nezdalo, že by mali vypité,
skôr sa jej zdalo, že je všetko v poriadku. Ešte bola veľmi rada, že sú obidvaja takto v pohode. V utorok
ráno, asi okolo 07:30 hod., si na telefóne našla zmeškané hovory od F. a aj od O.. Tieto hovory boli asi
tak okolo 03:15 hodine. Nevedela, čo sa stalo, keď mala zmeškané hovory z oboch čísel. Asi tak okolo
08:00 hod. jej F. volal znova a povedal jej len toľko, že O. zomrela. Ona mu na to povedala, že však s ňou

v sobotu volala, že na nič sa nesťažovala, že čo sa jej stalo. F. na to nereagoval. Nič jej nepovedal, len
sa jej pýtal, čo má robiť, že záchranku už o dvanástej v noci volal, že záchranka tam O. nechala, a že čo
má robiť ďalej. Ona mu na to povedala, že by tam mal prísť obhliadajúci lekár. On na to nič nepovedal
a zložil telefón. Potom jej tiež volala dcéra z P., že čo sa stalo, že jej tiež F. volal niekedy nadránom, ale
že s ním nehovorila, tak chcela vedieť od nej, čo sa stalo. Povedali jej, že nevedia a išli s mužom do

C. ku F.. Keď prišli k F., tak tam práve bol obhliadajúci lekár, tento ich požiadal, aby išli za F., lebo že
s ním vôbec nekomunikoval, nič mu nepovedal. Išli teda dovnútra za F., tu F. našli spať v manželskej
posteli a O. ležala na takej váľande pri dverách. Všimla si, že pri F. posteli bola fľaša alkoholu, nevie, či
v nej niečo bolo, videla len nejakú fľašu. Viackrát na F. zakričala, nereagoval, až po chvíli vstal. Keď saprebral, bol doslova nepríčetný a pozeral na nich, akoby vôbec nevedel, čo sa stalo. Keď sa ho pýtali,
čo sa stalo, tak im neodpovedal, len na nich pozeral. Keď sa ho muž pýtal, či O. spadla, tak odpovedal,
áno, spadla. Keď sa ho muž pýtal na niečo iné, tak on len vždy zopakoval „áno“ na mužovu otázku. To

sa jej nezdalo, keď takto reagoval, teda že na všetko odpovedal a opakoval položenú otázku, a tak ho
zobrali von. Obhliadajúci lekár im potom povedal, že jemu sa tam niečo nezdá, že musí volať políciu.
Lekár im viac nepovedal, hovoril, že im nemôže nič povedať. Keď prišli policajti, poslali ich von. Po chvíli
im len povedali, že musia počkať kým F. vytriezvie, lebo že má tri promile. Potom im už nikto nič viac
nepovedal. Všetci opakovali, že pokiaľ to nie je uzavreté, že im nemôžu nič povedať. Na záver chce

povedať, že F. nikdy taký nebol, myslí tým, že by chcel niekomu ublížiť. Keď niekomu nepomohol, tak
skutočne neublížil. Veľmi pomáhal aj ľuďom v susedstve. Pri nich bývali všetko dosť starí ľudia a týmto
pomáhal, preto jej to nepasuje, že on by bol schopný naschvál ublížiť. Nikdy ho agresívneho nezažila.
Podľa nej musel riadne piť, keď niečo takéto urobil. Skutočne nie je zlý chalan, podľa nej za všetko môže
len ten alkohol, sám F. to priznáva v listoch, ktoré im poslal, kde píše, že mu je toho veľmi ľúto, čo sa
stalo a sám uznáva, že sa to stalo kvôli tomu alkoholu.

Znalec G. A. O. B., P.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si v celom rozsahu trvá na záveroch
znaleckého posudku, ktorý písomne vypracoval, nechce v ňom nič meniť, ani doplniť, nemá žiadne
nové skutočnosti, ktoré by bolo treba doplniť. Pokiaľ ide o A. I. F., je to zabehnutá lekárka, robí
znalecké posudky ad hoc. Samozrejme, že sú prípady, ktoré sú závažnejšieho charakteru, kedy takýchto

znalcov ad hoc nepriberajú, resp. orgány činné v trestnom konaní ich nepriberajú. S týmto sa už
stretli vo viacerých prípadoch, že boli obštrukcie, ale myslí, že je to dosť dobre vysvetliteľné, pokiaľ
je závažný prípad, ako napr. v tomto prípade, že podozrenie z vraždy, tak sa znalec, ktorý nie je
zapísaný do zoznamu, nepriberá nikdy. V tomto prípade to tak nebolo, lebo oni ani nevedeli príčinu smrti
dopredu, že je tam takéto násilie, že je tam hrozba z takéhoto trestného činu, preto primárne súhlasila

aj polícia z Martina, Úrad kriminálnej polície, že môže byť pribratý aj znalec, ktorý nie je zapísaný
v zozname znalcov. Po tom, ako zverejnili predbežnú správu z pitvy, tak prípad preberalo KR PZ Žilina
a samozrejme, že po tom sa už znalci nemenili, zostali tí, čo boli pribratí pôvodne. Na otázku prokurátora,
na základe čoho a v akom štádiu posudzuje závažnosť prípadu, keď sa ide vykonávať pitva z lekárskeho
hľadiska, uviedol, že oni o tom nerozhodujú, polícia o tom rozhoduje. Viackrát, keď bol prípad vraždy,

tak konštatovali, že znalec, ktorý nie je zapísaný v zozname, nemôže byť pribratý, nakoniec aj oni znalci,
ktorí sú v ústave, sa tomuto vyhýbajú. V tomto prípade sa nezdalo, že by išlo o taký závažný prípad.
Na otázku prokurátora, že keď sa zúčastnil spolu s A. F. obhliadky tela, či vznikli nejaké pochybnosti,
ktoré by ich viedli k tomu, že by A. F. ako znalkyňa ad hoc nedisponovala takými odborným znalosťami,
ktoré by jej znemožňovali vykonávať znalecké dokazovanie v tejto veci, uviedol, že oni už obhliadku tela

a samotnú pitvu vykonali na základe uznesenie, ktoré bolo vydané už pred týmto. Prehliadku tela vykonal
na mieste A. J., kde sa mu zdali nejaké nezrovnalosti medzi výpoveďou údajného páchateľa a nálezom,
ktorý bol veľmi chabý z vonkajšej obhliadky a upovedomil políciu, ktorá následne prišla na miesto a PZ
na základe toho vydala uznesenie, že nemôže vylúčiť cudzie zavinenie a pribrala dvoch znalcov na
prehliadku a pitvu mŕtvoly. Bol pribratý on, ako znalec zapísaný, a A. I. F., ako ad hoc. On je v zozname

znalcov MS SR zapísaný cca 34 rokov. Ročne vypracuje obdobných znaleckých posudkov od 65 do 100,
polovica z toho sú súdne pitvy. S A. F. sa spolupodieľal na vypracovaní znaleckého posudku v dvoch –
troch prípadoch ročne. Ona sa podieľa na vypracovaní znaleckého posudku aj s inými znalcami a ročne
môže spolupracovať pri vypracovaní cca 15 znaleckých posudkov. Pokiaľ ide o tento konkrétny prípad,
obaja dospeli k rovnakým súhlasným záverom, nemali na vec rozdielny názor a posudok vypracovali

spoločne. Na otázku prokurátora, či si zotrváva na záveroch znaleckého posudku na č.l. 123 bod 1/,
uviedol, že áno. Rovnako tak zotrváva aj na záveroch v bode 2/ s tým, že pokiaľ ide o pitvu nebohej,
táto bola vykonaná dňa 20.03.2024, teda v znaleckom posudku ide o chybu v písaní, kde je nesprávne
uvedený rok 2010. Zotrváva si aj na záveroch v bode 3/, kde je konštatovaná veľká intenzita roztrhnutia
krčných väzov mechanizmom, ktorý je uvedený v tomto bode. Pokiaľ ide o roztrhnutie krčných väzov,

tieto sú veľmi pružné a na ich roztrhnutie je potrebná značná sila. Vídavajú to často pri dopravných
nehodách,priúrazochmotocyklistov,bicyklistov,prinárazehlavoudopevnejprekážky,prípadnenazem,
kedy dôjde tým ťahom a tlakom, prípadne rotáciou, niekedy kombináciou viacerých, k roztrhnutiu týchto
väzov. V tomto prípade nekonštatovali zlomeninu krčnej chrbtice, uvažovali aj o mechanizme, napr. pád
na hlavu v domácnosti, ale žiadne také poranenie hlavy, ktoré by svedčilo pre takýto mechanizmus,

nebolo zistené, to vylúčili. Ale bolo zistených viacero poranení, ktoré svedčili pre manuálne brachiálne
násilie hlavy. Výsledok bol jasný, boli poškodené základné životné funkcie v oblasti mozgového kmeňa.
Keď robili pitvu a predbežnú správu, tak žiadnu výpoveď k dispozícii nemali a už vtedy uviedli tento
mechanizmus. Sám bol zvedavý, či dostanú výpoveď nejakej osoby, ako sa to stalo, alebo aspoňnejaké indície a nakoniec, keď to porovnali s výpoveďou obžalovaného, tak ten mechanizmus, ktorý
stanovili v znaleckom posudku, sedel s tým, čo uviedol obžalovaný. Pred výsluchom nebol oboznámený
s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kde obžalovaný vypovedal inak, ako v prípravnom

konaní. Následne prokurátor oboznámil znalca s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní
zo dňa 06.11.2024 a znalec k výpovedi uviedol, že najpravdepodobnejšie to bolo tak, že poškodená
ležala na bruchu a obžalovaný bol nad ňou. Došlo k trhnutiu, to roztrhnutie bolo na prednej časti tých
väzov a v ľavom oblúku, tam vznikla štrbina až na jeden centimeter, tak je jasné, že boli tam poškodené
aj vnútorné štruktúry anatomickej partie, ktoré viedli k smrti. Muselo dôjsť určite k trhnutiu, zrejme, ak

ňou triasol, k tomu došlo, len nemôžu súhlasiť s tým, že to bolo len také chytenie za krk, to násilie
muselo byť veľmi intenzívne, aj keď zvonka neboli veľké zranenia, ale zvnútra, vnútorný nález bol veľmi
masívny, boli tam zásadné kontúzie, zmliaždeniny s krvácaním do mäkkých tkanív krku, v oblasti koreňa
jazyka a v oblasti oboch lalokov štítnej žľazy, pozdĺž celej priedušnice, prakticky vo viacerých miestach.
Poukazuje na foto z pitvy (č.l. 42-48) išlo o masívne zakrvácania spôsobené tlakom rukami na krk,
to nemôže vzniknúť len tak, a už vôbec nie po páde. Tých ložísk bolo viac, teda menila sa poloha

ruky, vyššie, nižšie, násilie bolo opakované, inak by zranenia nevznikli. Určite takéto zranenia nevznikli
pádom. To trhnutie muselo byť intenzívne, prípadne aj otočenie s poukazom na pevnosť väzov. Keby išlo
o slabšiu intenzitu, tak by určite k trhlinám krčných väzov nedošlo. Ďalej znalec uviedol, že si zotrváva
aj na záveroch znaleckého posudku v bode 4/, kde konštatovali smrť, kedy nastala medzi 00:30 hod.
- 01:30 hod. Pitvu vykonávali po 24-hodinách od tohto času, kedy sa už ťažšie stanovuje doba smrti

v porovnaní s tými lekármi, ktorí boli privolaní k telu skôr. Počas tohto musela poškodená osoba chrčať,
musela sa dusiť, porucha dýchania, hlboké dýchanie, lapanie po dychu, tam nastupuje hor mortis, strach
zo smrti, čo mohlo byť utlmené alkoholom. Niekedy môže byť trhnutie krčných väzov aj počuť, keby
sme sa na to zamerali, tak to isto počujeme. Pokiaľ ide o čas smrti, RZP stanovila dobu smrti o 02:09
hod., čo nemohlo byť, lebo už boli vyvinuté posmrtné škvrny, už sa vyvíjala posmrtná stuhlosť, preto to

muselo byť skôr, minimálne hodinu predtým, preto stanovili čas na 00:30 – 01:30 hod. a zotrváva aj na
bodoch 5-13/ znaleckého posudku a na závere v bode 14/ aj s poukazom na výpoveď obžalovaného,
kde uviedol, že poškodená zrazu prestala dýchať. To bol ten moment smrti. Pokusy o oživovanie boli už
realizované prakticky po smrti. Zotrváva si tiež na záveroch v bode 15/, bola až paradoxne veľká zhoda
medzi tým, čo vypovedal obžalovaný a tým ich nálezom. Na otázku, či vedel konštatovať tie závery,

ktorými sú trhliny krčných väzov a tiež trhnutie veľkej intenzity bez vykonania pitvy, uviedol, že nie, keby
sa podrobne zamerali, tak pri podrobnej prehliadke by vedeli zistiť uvoľnenie v oblasti krku, uvoľnenie
hlavy, to bolo voľné, toto by mohol zistiť aj obhliadajúci lekár, len tá sa nerobí tak podrobne. To, že je
hlava uvoľnená, nevedeli, zistili to až pri pitve. Na otázku, či na mechanizmus zranenia malo vplyv aj to,
že poškodená bola pod vplyvom alkoholu, uviedol, že na mechanizmus nie, možno na rozsah krvácania,

ktorý mohol byť väčší vzhľadom na rozšírenie ciev vplyvom alkoholu, ale to je podľa neho zanedbateľné.
N otázku, či si spomína, kto ich z OR PZ oslovil za účelom vykonania pitvy, uviedol, že si nepamätá,
komunikovali s jednou vyšetrovateľkou, ale nevie, ako sa volá. Ona im potom volala, že to ide dať na
krajské riaditeľstvo. Pokiaľ ide o mechanizmus ich pribratia, ten je taký, že oni majú službu, v ten deň
mal službu on. Kontaktovala ho polícia, volal mu A. J., že je taký nejasný prípad a zrejme to zoberie

polícia. Mal túto informáciu a zatiaľ sa nič nedialo a ráno, keďže mal službu, tak mu telefonovali z OR
PZ, že nariaďujú súdnu pitvu, že koho nahlásia, ako druhého znalca, on povedal, že to berie s A. F..
Predpokladalo sa, že tam niečo môže byť, ale aj nemusí. Keď zistili počas pitvy, že ide o násilnú smrť,
teoreticky bolo možné požiadať o zmenu, ale nikdy to neurobili, čo si pamätá. Túto skutočnosť, že ide
násilnú smrť, ihneď oznámili vyšetrovateľovi a hneď mu dali aj predbežnú správu, na základe ktorej to

konzultovali s krajom, ktorý to prevzal a dali im dodatočné otázky, na ktoré mali zodpovedať. Fyzicky
znalecký posudok vypracoval on. Na otázku, prečo je na prvej strane znaleckého posudku uvedená A.
I. F. ako znalec a rovnako je to uvedené aj na druhej strane v úvode, kde konštatuje, že boli pribratí
znalci z odboru zdravotníctvo, súdne lekárstvo, kde má svoje meno a tiež A. F., uviedol, že v týchto
prípadoch, keď sa priberá znalec, sa dostáva do polohy znalca tým, že bol pribratý uznesením a ide

o tzv. znalca ad hoc, ktorý je pribratý k tomu danému prípadu a musí vysloviť a písomne deklarovať sľub
znalca a tým sa dostáva na úroveň znalca, ktorý je zapísaný. V čase, keď bola pribratá A. F., boli na ich
pracovisku znalci zapísaní na zozname znalcov, mohol si vybrať aj niekoho iného, než A. F.. Jeho oslovili
policajti a on povedal policajtom druhé meno, s ktorým môže vypracovať znalecký posudok. Keby ten
prípad inak dopadol, keby vedel ako dopadne, tak by určite uviedol meno znalca zapísaného v zozname.

Chce poukázať, že mali vraždu na NS SR a takýto posudok sa uznal, kde bol znalec tiež pribratý
ad hoc. Má vedomosť o viacerých prípadoch, kde bol pribratý znalec ad hoc, tiež sa táto skutočnosť
namietala a nakoniec súd takýto postup akceptoval. Keď majú čo i len podozrenie o cudzie zavinenie,
tak neberú znalca ad hoc. Skutočnosť, že A. I. F. nie je zapísaná v zozname znalcov, nemala vplyv nazávery znaleckého posudku. Je dostatočná odborníčka, má prax päť rokov. Je len otázkou, kedy bude
menovaná za znalkyňu a bude zapísaná v zozname. Na otázku, či v prípade, ak by po predbežných
zisteniach vyplývajúcich z pitvy, požiadali o pribratie iného znalca do konania, či by sa takto pribratý

znalec vedel kvalifikovane vyjadriť k veci, ako ten znalec, ktorý bol priamo účastníkom pitvy, uviedol, že
áno. Toto nikdy nerobili, ale vyhýbajú sa tomu.

Znalec P. D. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si zotrváva na záveroch znaleckého posudku č.
21/2024, z ktorého vyplýva, že vyšetrovaný trestný čin vraždy, dávnejšie nazvala tzv. Opavská znalecká

škola (Grumlík, Uhlíř, Rampáček, Vavřík) ako „vražda s opileckou dynamikou“. Je charakterizovaná
nečakanou brutalitou zúčastnenej osoby, obyčajne končiacou smrťou. Predchádzala tomu konzumácia
alkoholu. Motivácia je situačne nezrozumiteľná. Na banálny podnet ( aj v zmysle situačnej slovnej
poznámky) – nasleduje nečakaný, neadekvátny útok. Rôznym spôsobom a rôznym predmetom,
prípadne aj bez neho. Škoda, že tento termín uvedenej školy je takmer zabudnutý. Forenzne však
lepšie vystihuje skutkovú podstatu vyšetrovanej veci, než trestno - právna kvalifikácia. Rozumové

schopnosti obvinený má na hranici priemeru a ľahkého nadpriemeru, konkrétne jeho IQ = 110.
Pásmo priemeru od 90 do 110 bodov. Za svoj trestný čin je plne zodpovedný. Spáchal ho
pod vplyvom alkoholu. Následky alkoholu na psychiku sú mu dobre známe. Alkohol správanie
človeka primitivizuje a odbrzďuje. U obvineného ide o osobnosť nadužívajúcu alkohol s ľahšími
povahovými zmenami spôsobenú konzumom alkoholu. Úroveň jeho rozumového vývoja je na

hranici priemeru a ľahkého nadpriemeru. Stupeň jeho intelektu je veľmi dobrý. Jeho charakterové
povahové rysy naznačujú závislosť na alkohole a prejavy nezdržanlivosti po „chemickom šťastí“.
Je ľahko ovplyvniteľný konzumáciou alkoholu. Zistené patalogické rysy osobnosti sa mohli prejaviť
v súvislosti s vyšetrovaným skutkom nekontrolovaným a nepredvídaným správaním obvineného
voči okoliu a skutkovými okolnosťami. U obvineného F. G. znalec nezistil zvýšené sklony

k agresívnemu a násilnému správaniu. Po konzumácii alkoholu u človeka je zmena správania
nepredvídateľná a nedostupná racionálnej analýze. Alkohol odkrýva správanie nepredvídateľným
spôsobom. U obvineného neevidoval sklony ku klamstvu a ostatným negatívnym prejavom. Vzťah
medzi obvineným F. G. k poškodenej O. G. bol kalamitný a debaklový, na pozadí konzumácie alkoholu
oboch osôb. Konanie obvineného mohlo byť vyvrcholením už skôr prežitých, dlhšiu dobu prežívaných

a nahromadených problémov. Konanie, z ktorého je F. G. obvinený, nesie znaky afektu a nebolo dlhšiu
dobu plánované. Najpravdepodobnejší „spúšťač“ bola sprimitivizovaná psychika po požití alkoholu.
Pri zásade abstinencie je možná recidíva prakticky nulová. Obvinený je schopný správne a úplne
vnímať prežité udalosti v zmysle položenej otázky. Resocializačná prognóza u obvineného je dobrá
za podmienky jeho abstinencie alkoholu. Znalec pri výsluchu na hlavnom pojednávaní doplnil, že

plynutím času a izoláciou od alkoholu, ktorý trvá zhruba pol roka, sa vlastnosti jedinca vylepšujú a
približujú sa pôvodnému stavu, ktorý bol pred konzumáciou alkoholu. Pomocou abstinencie dochádza k
reparácii jednotlivých mentálnych vlastností, intelektu, pamäti. Dochádza k celkovej reparácii osobnosti.
Toto uviedol na základe skúseností a publikácii. Od vypracovania znaleckého posudku nebol v kontakte
s obžalovaným. Závery, ktoré uviedol v znaleckom posudku vychádzajú nielen z vlastného vyšetrenia

obžalovaného, ale aj z dlhoročnej praxe a literatúry. Obžalovaný sa s ním stotožnil, pokiaľ ide aj
o otázku alkoholizmu. Na str. 9 sú konkrétne položené otázky, na ktoré odpovedal. Teda nie je u
neho zmienka v tom, že by sa nejako zľahčoval zo svojej pozície. Proste nazval by to ako skutočná
rezignácia v danej situácii, prijal prakticky tú pozíciu. Obžalovaný aj z celkového dojmu nedevalvoval
poškodenú, že by ho napadla, proste priznal, že bol pod vplyvom alkoholu. Sú tam aj veľké výpadky

pamäte, čo je typické pre vraždy pod vplyvom alkoholu. Konanie obžalovaného vyplynulo zo situácie
a množstva požitého alkoholu. Nenachádzal tam žiadnu prípravu, bolo to situačné, impulzívne. Teda
trval na tom, že spúšťačom bola sprimitivizovaná psychika po požití alkoholu po odbúraní zábran.
Pri abstinencii je recidíva prakticky nulová. Ak obžalovaný nepije, je schopný úplne a pravdivo vnímať
prežité udalosti. Interpretovať konanie opilca sa nedá racionálne vysvetliť. Resocializačná prognóza

obžalovaného je dobrá vzhľadom na celkový postoj k veci. Alkohol odbrzďuje, primitivizuje, vulgarizuje
správanie a celkové prejavy človeka. Keby si nebol vypil, tak to nespraví. Aj v prípade alkoholika, ktorý
požíva častejšie alkohol, sa takéto veci stávajú. Na otázku predsedníčky senátu, či v tom konkrétnom
momente si obžalovaný uvedomoval následky svojho konania, znalec uviedol, že nepredpokladá, že
si bol vedomý následkov svojho konania v stave, v ktorom sa nachádzal s poukazom na jeho intelekt

a požité množstvo alkoholu. Nedá sa určiť, čo sa odohráva v hlave takéhoto človeka, ale isté je, že
mozgové štruktúry sú priotrávené alkoholom. V tomto konkrétnom prípade je ešte ďalší faktor, že boli
obaja pod vplyvom alkoholu, navzájom sa posilňujú, jedna urážka za druhou. Dodal, že alkohol je droga,
ktorá sprevádza ľudstvo od jeho vzniku. Niektorými spoločnosťami je viac tolerovaná, niektorými menej.Obžalovaný vedel, že nemá piť, keď začal piť, tak sa posilňoval ďalšími dávkami, a to správanie je potom
nepredvídateľné.

Svedok U. P. C. (vyšetrovateľ H. P. A., H. A.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na obhliadke
miesta činu, pričom na miesto prišiel obhliadajúci lekár, ktorého meno si už nepamätá, bola to lekárka
a myslí si, že túto lekárku priberal uznesením aj na tú pitvu. Pri obhliadke tela povedala, že je možné,
že došlo k cudziemu zavineniu, následkom čoho mohlo dôjsť k smrti. Na mieste sa dohodli, že ju a ešte
iného jedného lekára priberie uznesením na pitvu a ona mu povedala meno toho lekára, s ktorým tú

pitvu bude robiť. Na otázku obhajcu, či v čase, keď vydával uznesenie, mal vedomosť, že by sa mohlo
jednať o násilnú smrť, uviedol, že určite nie. Ak si dobre pamätá, tak počas celej obhliadky bol prítomný
obžalovanýaspomínal,žejehomanželkamalaspadnúť.Keďsatouznesenievydávalo,takurčitenebola
vedomosť, či došlo k násilnej smrti, myslí si, že na začiatku sa to robilo ako usmrtenie, už si to presne
nepamätá. Až obhliadajúca lekárka povedala, že nemôže vylúčiť cudzie zavinenie, ale nekonštatovala,
že išlo o cudzie zavinenie, a na základe toho sa robila súdno-znalecká pitva. Obžalovaný to opisoval tak,

že poškodená mala spadnúť niekde k piecke a potom si už nepamätá, či ju on preložil, či prešla, to boli
prvotné info na mieste. Z výsluchu znalca, ktorý vykonával pitvu, vyplynulo, že obhliadku vykonával A.
J., môžete sa k tomu vyjadriť, svedok uviedol, že si nepamätá na presné detaily, ale myslí si, že prvý tam
bol on. Potom prišla pani doktorka, myslí si, že sa volá F.. Keď prišli na miesto, tak tam obhliadajúci lekár
nebol žiadny. Bolo nejaké info, že tam bol niekedy v noci A. J. a už si nepamätá, či išiel na nejaký iný

výjazd, alebo mu skončila služba, ale v čase ich príchodu tam už nebol. Následne prišla lekárka, ktorá
tú obhliadku vykonala, ako už uviedol. A tam na mieste činu sa s lekárkou dohodli, že bude pribratá
na vypracovanie znaleckého posudku. Bežná prax je, že keď tam príde ten lekár a robí pitvy, povie
mu meno toho druhého znalca a spoločne tú pitvu spravia. On v tom čase, keď sa s ňou rozprával,
nevedel, že A. F. nie je zapísaná v zozname znalcov. A túto skutočnosť si pri pribratí znalcov následne

nepreveroval. Pri pitve on nebol, bola tam jeho kolegyňa. Nebol o priebehu pitvy informovaný. Spis
na KR PZ Žilina, to si už nepamätá, kto ho odstupoval, ale myslí si, že on ho neodstupoval. Oni slúžia
12 hodín a po tých 12 hodinách preberá ďalší vyšetrovateľ výjazd, ďalší vyšetrovateľ teda robí na tej
veci. V podstate on bol na tom výjazde ráno, vypočul syna nebohej, to bolo ešte večer , v noci a ráno už
robil na tom druhý vyšetrovateľ. Nepamätá sa, či robil ešte nejaké ďalšie úkony v tejto veci. Na otázku

obhajcu, že v ZP sa píše, že pri pitve boli prítomní A. A. P. – vyšetrovateľka OKP PZ MT, poručík A. I.
E. – vyšetrovateľka OKP MT, poručík A. L. B. – vyšetrovateľka OKP PZ MT a kriminalistický technik, či
vie vysvetliť, prečo až traja vyšetrovatelia boli pri pitve, uviedol, že kolegyňa P. je vyšetrovateľka, a tie
dve sú „čakateľky“, teda v tom čase. Vyšetrovateľ, ktorý momentálne nemal nejaký výjazd, tak pracoval
na tejto veci, a to sa týka aj kolegyne A. P., zrejme z toho dôvodu bola aj pri pitve. Nepamätá si, či ho

niekto informoval o výsledku pitvy. Ani nevie, kedy bola pitva reálne dokončená a kedy prišla k pitve
nejaká správa. On už s tým spisom nedisponoval. Na otázku prokurátora, že kto privolal k obhliadke
tela nebohej na mieste činu A. I. F. a prečo práve ju, z čoho to vyplynulo, svedok uviedol, že súdni lekári
majú u nich služby a ten, ktorý má momentálne službu, tak chodí na obhliadky. Ak to bol pondelok, tak
môže k tomu uviesť, že v nedeľu končil A. J. a od pondelka začínala A. F., myslí si, že majú týždeň

pohotovosť. On vie, kto môže byť pribratý za znalca. S A. F. vtedy spolupracoval prvýkrát a ona mu
nepovedala, že nie je znalkyňa, keď sa rozprávali o tom, že ju priberie. Bol tam podpísaný aj sľub znalca,
vie, že ten sa podpisuje vtedy, ak sa priberá osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov. Určite v
okamihu, keď boli na mieste samom, nevedel, že nie je zapísaná v zozname znalcov. Je to možné, že
mu to potom dodatočne povedala. Nepamätá si presne priebeh, ako ju priberal ako znalca. So znalcami

je všeobecne problém ich pribrať. Určite vie, že na mieste mu povedala, že tú pitvu bude robiť ona a
povedala mu aj meno kolegu, s kým bude pitvu robiť. Je možné, že skúšal zohnať aj iných znalcov, ktorí
sú zapísaní v zozname znalcov, a ak pribral A. F., predpokladá, že ostatní znalci boli zaneprázdnení. Aj v
praxi sa vyskytujú také prípady, že sa priberie znalec, ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov, lebo ich
je málo a sú zaneprázdnení. Keď mu znalec povie, že urobí ZP za 4-5 mesiacov, tak musí pribrať iného,

ktorý to urobí skôr. Obžalovaný bol vtedy obmedzený na osobnej slobode, tak to potrebovali urobiť čo
najrýchlejšie. Je možné, že oslovil v tomto prípade aj A. J., ale ten býva často zaneprázdnený. Je to už
dávno, je možné, že obvolával aj iných znalcov. Na otázku obhajcu, či spisuje o tom nejaký záznam, že
znalec nevykonáva znalečnú činnosť a priberie ho ad hoc, najmä o okolnostiach, prečo takýto znalec,
ktorý nie je zapísaný v zozname, vstupuje do konania, svedok uviedol, že v tej dobe sa to nerobilo,

keď priberal v tejto veci tých znalcov, teda dovtedy sa to nerobilo. Napr. pribral sa znalec, a sa to
neodôvodňovalo, prečo sa nepribral znalec zapísaný v zozname, ale sa pribral ad hoc. V súčasnosti sa k
tomu píše úradný záznam alebo sa to uvedie v odôvodnení. Začalo sa to písať z dôvodu, že obhajcovia
začali napádať znalcov, že nie sú zapísaný v zozname znalcov. Na otázku obhajcu, či je možné, žeiných znalcov neoslovoval, svedok uviedol, že toto si nepamätá, kedy sa stal skutok a kedy to uznesenie
písal, celý spisový materiál odišiel na druhý deň alebo tretí preč a viac ho nevidel. Na otázku obhajcu,
nech sa vyjadrí k tvrdeniam znalca A. B., ktorý pred súdom uviedol, že on bol ním telefonicky oslovený

s požiadavkou vykonať prehliadku, pitvu a ZP, a že bol to práve on, ktorý mu oznámil, že si ako druhého
znalca priberie A. F., na základe čoho on vydával uznesenie, svedok uviedol, že je to možné, že to bolo
takto, ale určite pri obhliadke miesta činu bola pani doktorka A. F.. My prevažne oslovujeme tých lekárov,
ktorí majú v danom čase službu, možno to bolo tak aj v tomto prípade.

Svedkyňa A. A. P. (vyšetrovateľka H. P. A., H. A.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom k
tomu, že v ten deň, nepamätá si konkrétne, aký to bol deň, mala realizačnú službu ako vyšetrovateľ
v čase od 07:30 – 19:30 hod. a na základe svojej realizačnej služby jej nadriadený, podplukovník O.
G., oznámila, že treba prevziať včerajší výjazd, ktorý realizoval kolega P. C. a v danej veci je nutné
pokračovať. Vzhľadom na procesné úkony dostala isté potrebné pokyny s tým, že v doobedných
hodinách sa mala konať súdna pitva, ktorej sa zúčastnila. Na otázku obhajcu, či sa bežne zúčastňuje

súdnej pitvy, uviedla, že nie, iba v rámci plnenia služobných činností. Už aj v minulosti sa zúčastnila
z týchto dôvodoch súdnej pitvy, teda nešlo o jej prvú účasť na súdnej pitve. Keď sa realizuje súdna
pitva, tak sa vyšetrovateľ zúčastňuje tejto pitvy, nevie, či je to vždy. Pred účasťou na tejto konkrétnej
súdnej pitve, bola oboznámená s obsahom spisového materiálu. Nevie, či s celým obsahom, ale čo bolo
konkrétne vo vyšetrovaní, s tým áno. Pokiaľ ide o lekárov, ktorí vykonávali pitvu, boli dvaja, muž a žena,

konkrétne po mene si nespomína. Nespomína si, či v minulosti bola pri súdnej pitve, ktorú by vykonávali
títo dvaja lekári spolu. Nemala vedomosť o tom, predtým, ako išla ku súdnej pitve, že lekárka, ktorá
ju vykonávala, nie je súdnou znalkyňou. Myslí si, že nemala vedomosť, že by pri prvotnej obhliadke
z niečoho vyplývalo, že išlo o násilnú smrť. Až v priebehu pitvy, až na konci, kedy došlo k odstráneniu
kožného priestoru v zadnej časti hlavy, celkom na konci, až pri krku, kde súdny lekár vlastne konštatoval,

že sú tam nejaké krvné zrazeniny a vzhľadom k tomu, že oni vykonávali tie úkony v danom mieste, lekár
konštatoval, že pravdepodobne došlo k cudziemu zavineniu a tam zistili, že je poškodená tá zadná časť
v oblasti akoby krku a zadnej časti hlavy pod lebkou, nie je lekárka, teda nevie sa presne vyjadriť. Ona
následne tento spis odstupovala na krajské riaditeľstvo, keď prišla z pitvy, tak povedala nadriadenému,
že súdny lekár pošle predbežnú správu, kde bude uvedená konkrétna príčina zranenia alebo usmrtenia.

Neskúmala v tomto štádiu konania, či pitvu budú vykonávať dvaja súdny znalci, uznesením už boli
pribratí a ona len mala odovzdať tým súdnym lekárom uznesenie o pribratí znalcov na vykonanie pitvy.
Pred vykonaním pitvy doručila súdnym lekárom uznesenie o pribratí znalcov. Nevie odpovedať, či bol
súčasťou uznesenia aj písomný sľub pre A. F., ktorá bola pribratá ad hoc. Na otázku prokurátora, že
zo spisového materiálu vyplýva, že pitvu nebohej O. G. vykonali A. O. B. a A. I. F., ona bola prítomná

pri pitve, kto z týchto dvoch lekárov skonštatoval tak, ako uviedla, že ku koncu pitvy bolo konštatované
cudzie zavinenie po odstránení kožnej časti v oblasti krku a pod lebkou, svedkyňa uviedla, že nevie
určite, ale zdá sa jej, že A. B.. Nie je si istá, ale zrejme pán doktor B. uviedol, že zašle predbežné
vyjadrenie. Keď odstránili tú časť v oblasti krku a hlavy, tak súdny lekár A. B. zistil tým pohybom pri tom
odstránení, že tá časť nedrží, ako by mala, teda tá hlava nebohej, bolo vidno, že sa jej hlava pohybuje,

že tam bolo niečo poškodené, a to zrejme zapríčinilo tú smrť. Spomína si, že z jednej strany bol prítomný
A. B. a z druhej strany A. F. a spolu sa dívali na ten mechanizmus, akým spôsobom to vypadá, teda že
sa tá hlava pohybuje. Keď našli tie krvné zrazeniny, ktoré sa im nezdali, tak odstránili ešte celú zadnú
časť krku, stiahli tú kožu a ďalej zisťovali, prečo sú tam tie krvné zrazeniny, a následne po stiahnutí
kože zistili, že hlava nedrží tak, ako by mala. Nevie, ako reagovala A. F. na konštatovanie A. B., ale

zhodli sa na tom, že tam bolo cudzie zavinenie, teda to poškodenie vzniklo cudzím zavinením. Na otázku
prokurátora, že ako dlho vykonáva činnosť vyšetrovateľky PZ a ako dlho je velená do služieb, svedkyňa
uviedla, že ako vyšetrovateľka je od 01.01.2018 a realizačné služby má od tohto obdobia približne 5x
do mesiaca, konkrétne od 01.08.2018, teda až po vyšetrovateľských skúškach. Na otázku prokurátora,
že v obvode OR PZ MT aká bola zaužívaná prax v období, kedy sa stal tento prípad, teda jar 2024,

keď nastala takáto obdobná situácia, akým spôsobom sa priberali do konania znalci k vykonaniu pitvy
a následného znaleckého dokazovania vo všeobecnosti, svedkyňa uviedla, že keď idú na miesto činu,
ako to bolo konkrétne, príde obhliadajúci lekár, ktorý skonštatuje, či došlo alebo nedošlo k cudziemu
zavineniu a obhliadajúci lekár odporučí, či sa bude jednať o bezpečnostnú pitvu alebo súdnu. Majú
zoznam znalcov, teda zapísaných na MS SR a keď vyhotovujú uznesenie, tak tých znalcov vyberajú

z daného zoznamu a uvedú ich mená do uznesenia. Pred pribratím znalcov určite kontaktujú aj do
úvahy pripadajúceho znalca, aby vedeli, na ktorú hodinu bude pitva vykonávaná a v konkrétny deň.
Myslí si, že v tejto súvislosti kontaktujú aj službukonajúcich znalcov. Jej konkrétne sa nikdy nestalo, že
by znalec, ktorého kontaktovala, uviedol, že ten znalečný úkon nevykoná. Počas výkonu sa jej stalo,že nebola na mieste činu, ale bola na mieste realizačného úkonu vykonania súdnej pitvy. Nikdy nebola
na mieste činu, keď sa o tom rozhodovalo. Nemá vedomosť o tom, že by sa niektorému z jej kolegov
stalo, že by znalec odmietol vykonať znalecký úkon. Na otázku predsedníčky senátu, či by vedela uviesť,

ako sa podieľali na celkovej pitvy A. B. a A. F., uviedla, že nevie konkrétne odpovedať, nespomína
si, podieľali sa spoločne, skutočne nevie. Oni len fotograficky zadokumentovali priebeh pitvy, nevšimla
si, že by niekto vyhotovoval aj zvukový záznam z priebehu pitvy. Na otázku predsedníčky senátu, z
akého dôvodu nedošlo k pribratiu znalcov, ktorí sú riadne zapísaní v zozname znalcov, uviedla, že sa
nevie vyjadriť, z akého dôvodu, keď sa zistilo, že ide o smrť násilnú, sa do konania nepribrali noví znalci

zapísaní v zozname znalcov. Ona mala vedomosť do vykonania pitvy, že obhliadajúci lekár nevylúčil
cudzie zavinenie, v takom prípade, kolega Bela pribral znalcov, vyhotovil uznesenie a ona na druhý deň
realizovala prehliadku tela. Pitva bola vykonaná za účelom zistenia príčiny smrti. Ona si ako laik pri
pohľade na telo nebohej pred samotnou pitvou, nevšimla nijaké vonkajšie známky, ktoré by svedčili o
cudzom zavinení. S odstupom času si nespomína, či si všimla nejaké vonkajšie známky násilia na krku,
malo by to byť na tých fotkách. Vypisovala zápisnicu, kde konkrétne opísala telo nebohej. Pri pitve boli

dvaja súdni lekári, s ňou bol kriminalistický technik a dve čakateľky – vyšetrovateľky. Vzhľadom na to,
že boli v štádiu čakateliek, tak sa zapájajú do realizačných služieb a výjazdov. Inak bežne chodí ona s
technikom, iné osoby z polície nebývajú prítomné.

Zo znaleckého posudku A. P. W. č. 38/2024 zo dňa 27.05.2024 (č.l. 150-172 spisu) vyplýva, že

obvinený F. G. v minulosti, ako aj v súčasnosti má sklony k požívaniu alkoholu, pričom sa jedná
o plne rozvinutú somatopsychickú závislosť od alkoholu. Podľa súčasnej klasifikácie chorôb hovoríme
o Syndróme závislosti od alkoholu, dg. značka F10.2. Podľa staršej klasifikácie (p. O.) ide o 3.
– rozhodujúce (kruciálne) vývinové štádium alkoholizmu. Obvinený je aktívny fajčiar. Má skúsenosti
z dávnej minulosti s užitím marihuany, bez známok závislosti. S užívaním iných psychotropných

látok, ani v rovine experimentálneho užívania, škodlivého užívania, či závislosti nemá skúsenosti.
Rovnako nemá skúsenosti so závislosťou nelátkového typu (gambling a pod.). Aktívne užívanie
alkoholu výrazným spôsobom ovplyvňuje jeho správanie. Keď nie je pod vplyvom alkoholu, nemá
sklony k agresivite, nie je to jeho primárna povahová črta. Tým, že nie je schopný pri svojej
závislosti samostatne abstinovať, požíva pravidelne vo veľkom množstve alkohol. Konzumácia alkoholu

obvineným akceleruje jeho afektivitu, negatívne postoje, impulzivitu, dráždivosť. Vplyvom alkoholu
sa výrazne znižuje jeho frustračná tolerancia, odbrzďuje sa racionálny brzdný systém a obvinený má
tendenciu správať sa konfliktne, nepredvídavo, ale aj agresívne a vulgárne. Následkom závislosti
od alkoholu u obvineného dochádza k hlbšej zmene jeho osobnosti, k tzv. depravácii (úpadku
osobnosti),ktorásaokreminéhoprejavujeemočnýmoploštením,oslabenouempatiou,zníženímzáujmu

o cítenie a potreby druhých ľudí, predovšetkým z okruhu svojich najbližších, nekontrolovateľnosťou,
výbušnosťou, impulzivitou, nepredvídateľnosťou reakcií, ale aj agresivitou a vulgárnosťou v prejave,
stratou záujmov, pracovných návykov, nezodpovednosťou. Znalec vidí za dostatočne racionálne
podložené nariadiť obvinenému výkon ochranného ústavného protialkoholického liečenia. Obvinený
neboldoposiaľ ambulantneaniústavneliečenýpresvojuzávislosť. Pobytobvinenéhojeprespoločnosť,

najmänajbližších,nebezpečnýzapredpokladu,žebudepokračovaťvkonzumáciialkoholickýchnápojov,
t.j. že nebude plne abstinovať.

Z odborného vyjadrenia A. O. U. č. X/XXXX zo dňa 14.05.2024 (č.l. 215-226 spisu) vyplýva, že
v predmetnom prípade bola koncentrácia etanolu (hladina alkoholu) u obvineného F. G. stanovená

vykonaním dychových skúšok elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020 plus, ktorými bola stanovená
koncentrácia etanolu vo vydychovanom vzduchu. Týmto prístrojom boli vykonané dve skúšky.
Dychovými skúškami boli u obvineného dňa 19.03.2024 namerané nasledovné hodnoty:
- 1,5 mg/l dňa 19.03.2024 v čase o 11:16:27 hod.
- 1,37 mg/l dňa 19.03.2024 v čase o 13:52:26 hod.

Zo znaleckého hľadiska môže povedať, že stanovenie koncentrácie etanolu (hladiny alkoholu)
u obvineného F. G. bolo vykonané štandardnou metodikou a zistené výsledky si navzájom neodporujú
a ani sa nevylučujú. Ak by obvinený dňa 19.03.2024 po skutku, ku ktorému došlo okolo 01:50 hod.
nepožil alkohol, koncentrácia etanolu (hladina alkoholu) v jeho krvi v čase skutku dňa 19.03.2024 okolo
01:50 hod. by bola približne 4,28-5,04 g/kg (promile). F. G. do zápisnice o výsluchu obvineného dňa

20.03.2024 uviedol, že po skutku, kým prišla záchranka si ešte vypil, napil sa z fľašky, pričom vypil viac
ako poldeci vodky, následne kým ho zobrali policajti, dal si ešte asi poldeci vodky. Keďže neuviedol
presné množstvo požitého alkoholu, vo výpočte rátal s požitím 1,5 dcl vodky po skutku. Z vykonaného
výpočtu vyplýva, že ak obvinený F. G. 19.03.2024 po skutku, ku ktorému došlo okolo 01:50 hod. vypil1,5 dcl vodky 40 %, koncentrácia etanolu (hladina alkoholu) v jeho krvi v čase skutku dňa 19.03.2024
v čase okolo 01:50 hod. bola približne 3,46-4,22 g/kg (promile). Pri schematickom posudzovaní
ovplyvnenia alkoholom koncentrácia etanolu (hladina alkoholu) v krvi nad 3,00 g/kg (promile)

znamená akútnu intoxikáciu alkoholom. Pri takomto množstve alkoholu v krvi sa vo všeobecnosti
dominantne prejavuje tlmivý účinok alkoholu na centrálny nervový systém, býva dezorientácia v čase
a v priestore, mobilita ovplyvneného je výrazne redukovaná až nemožná, pri takejto hladine alkoholu
v krvi vzniká opuch mozgu, nastupuje porucha vedomia, bezvedomie a ovplyvnený môže na následky
tejto intoxikácie zomrieť. Do úvahy je však potrebné vziať návyk a individuálnu toleranciu na požívanie

alkoholickýchnápojov,akoajmomentálnufyzickúapsychickúkondíciuovplyvneného.Uľudízvyknutých
požívať alkohol dlhodobo a vo veľkých množstvách sa môže zvýšiť ich tolerancia na alkohol, takže ich
ovplyvnenie v súvislosti s konkrétnou hladinou alkoholu v krvi môže zodpovedať príznakom nižšieho
stupňa opitosti ako u ľudí, ktorí nie sú zvyknutí požívať alkohol dlhodobo a vo veľkých množstvách.
V praxi to znamená, že takíto ľudia, aj keď majú v krvi množstvo alkoholu zodpovedajúce intoxikácii
alkoholom, môžu byť mobilní a účelovo konať, ich schopnosť objektívne a správne reprodukovať prežitý

dej je však sporná.

Zo záznamov o dychovej skúške na č.l. 16 spisu vyplýva, že dňa 19.03.2024 o 11:16:27 hod. bola
vykonaná dychová skúška u F. G. s pozitívnym výsledkom 1,50 mg/l, opakovaná dychová skúška
o 13:52:26 hod. s výsledkom 1,37 mg/l.

Na č.l. 94 spisu sa nachádza správa o prehliadke mŕtveho tela zo dňa XX.XX.XXXX na meno O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, H. N. N.. Menovaná bola nájdená záchranármi mŕtva v posteli v dome,
záchranku údajne zavolal manžel zosnulej kvôli tomu, že sa mu zdalo, že nedýcha. Pri obhliadke boli
zistené viaceré nezrovnalosti a bola privolaná polícia.

Na č.l. 97 sa nachádza predbežná správa zo súdnej pitvy neb. O. G. zo dňa 20.03.2024 vypracovaná
G. A. O. B., P. a A. I. F., P., z ktorej vyplýva, že príčinou smrti menovanej bolo úrazové krvácanie
do ľavej pologule mozočka a krvácanie vnútrolebečné pod tvrdé pokrývky mozgu v zadnej jame
lebečnej (subdurálne krvácanie). Zistené trhliny (natrhnutie) krčných väzov s uvoľnením hlavy od

chrbtice. Pri vnútornej obhliadke nájdené stopy po násilí na krk s viacerými zakrvácaniami podkožnými
a v oblasti hrtana typu hrdúsenia. Neboli zistené stopy po páde poškodenej s nárazom hlavy. Uvedené
predpokladánásilie ponapadnutí inouosobousmerované nakrkahlavu(násilnárotácia hlavy,trhnutie
a pod. a hrdúsenie). Krv na alkohol: 0,98 g/kg (‰).

Na č.l. 293 sa nachádza správa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zo dňa
23.03.2024, z ktorej vyplýva, že dňa 19:03.2024 o 01:50:34 hod. KOS ZZS Žilina prijalo tiesňové volanie
z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX, v ktorom volajúci žiadal o zdravotnícku pomoc pre manželku,
ktorá sa nachádzala v C. XX. Na miesto udalosti boli vyslané ambulancie záchrannej zdravotnej služby:
F.N.N./URGENT556poskytovateľa:RZPa.s.,Legionárska 3735/58,91101TrenčínaF.A.1/URGENT

533 poskytovateľa: Záchranná služba Košice, Rastislavova 43, 040 01 Košice. Operačné stredisko
záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky (ďalej len „OS ZSS SR“) nie je poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti.

Na č.l. 311 spisu sa nachádza pracovný posudok na obžalovaného, z ktorého vyplýva, že problémy

s užívaním alkoholu sú konštatované aj v pracovnom posudku na obvineného vypracovaného
spoločnosťou ERGON plus. Bývalý zamestnávateľ v posudku uviedol, že obvinený bol z dôvodu
požívania alkoholu postupne nespoľahlivý. V januári 2024 bol v práci iba 4 dni a podľa posudku „už bol
úplne na dne“ .

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR nie je u obvineného vedený žiadny záznam. Podľa
odpisu registra trestov GP SR bol F. G. trikrát právoplatne súdom odsúdený pre majetkovú a násilnú
trestnú činnosť, naposledy však ešte v roku 2000. Hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Faktúra predložená do spisu poškodeným P. Q. na č.l. 84-87 spisu, obsahuje jednotlivé položky

súvisiace s nákladmi na pohreb O. G., tak ako ich vyúčtovala pohrebná služba. Ide o celkovú sumu
1.862,50 €. Táto suma bola P. Q. uhradená, o čom svedčí pokladničný doklad nachádzajúci sa tiež
v spisovom materiály. Faktúra vyhotovená pohrebnou spoločnosťou S., S.F. H., S. X, A., zo dňa21.03.2024 v súvislosti s objednávkou P. Q., C. XX, na pohreb zosnulej O. G., ktorá bola vyčíslená na
sumu 1.862,50 € (č.l. 86), bola uhradená vo výške 1.862,50 € dňa 27.03.2024 (č.l. 84).

Na č.l. 294-298 spisu sa nachádza prepis zvukového záznamu a CD so zvukovým záznamom, ktorým
bolo operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby požiadané o poskytnutie pomoci obžalovaným,
zo dňa 19.03.2024 o 01:50:34 hod., z ktorého vyplýva, že obžalovaný telefonoval na tiesňovú linku
záchrannej zdravotnej služby a uviedol, že mu odpadla žena, nedokáže ju zobudiť, ani keď ju osloví.
Nevidel, čo predchádzalo tomu, než odpadla, bol vonku zapáliť si, nedýcha. Následne bol inštruovaný

pracovníkom tiesňovej linky, že ju bude oživovať. Bol vedený pracovníkom tiesňovej linky o spôsobe
oživovania, pričom z prepisu vyplýva, že obvinený súhlasne reagoval na pokyny pracovníka tiesňovej
linky pri oživovaní. V priebehu oživovania dokonca potvrdil, že sa jeho manželka troška „otepľuje“, a že
„troška sa zohriala“. Počas oživovania uviedol, že sa bojí, aby jej neublížil. Obvinený potvrdzoval do
telefónu, že sa riadi pokynmi pracovníka tiesňovej linky pri ošetrovaní až do doby, než prišli na miesto
záchranári.

Podľazápisniceoobhliadkemiestačinuzodňa19.03.2024(č.l.231-232spisu),miestočinusanachádza
v obci C. XX, jedná sa o prízemný rodinný dom, do domu sa vstupuje od hlavnej cesty. Okolo domu sa
nachádza chodník cca 1 meter široký, vedľa domu je trávnatý porast, hospodárske budovy. Do domu
sa vstupuje cez dvojkrídlové dvere hnedej farby, z vrchnej časti presklené. V čase obhliadky miesta činu

(ďalej OMČ) boli dvere otvorené. Po prejdení dverí sa nachádza chodba, po ľavej strane s oknom na
celú stenu, na konci chodby oproti vchodovým dverám sa nachádzajú dvere na dvor. Po pravej strane
sa nachádzajú dvere do kuchyne, v čase OMČ otvorené. V kuchyni sa po ľavej strane nachádza lavica,
kuchynský stôl, dve drevené stoličky. V čase OMČ sa v kuchyni nachádzal F. G., nar. XX.XX.XXXX
v A., trvale bytom C. XX. Oproti vstupných dverám sa nachádza sporák na pevné palivo, vedľa kýble,

kuchynský stôl a mikrovlnka. Na miesto činu prišla lekárka I. F., vstupujú do spálne, ktorá sa nachádza
po pravej strane vstupných dverí. V čase OMČ sú dvere do spálne zatvorené, jedná sa o drevené
jednokrídlové dvere. V spálni sa oproti vstupným dverám nachádza stôl s obrusom. Pod oknom, ktoré sa
nachádza oproti vstupným dverám sa nachádza posteľ, na ktorej sa nachádza zosnulá. Osoba ženského
pohlavia leží na chrbte je prikrytá paplónom. Osoba má ponožky modrej farby a modré nohavice.

Osoba má zvlečenú vrchnú časť oblečenia. Na tvári ženy okrem tržnej rany v dolnej strednej časti pery
nie sú žiadne iné poranenia. Na hlave kvôli hustým vlasom pro predbežnej obhliadke nie sú viditeľné ani
hmatateľné žiadne poranenia. Pod oboma prsníkmi sa nachádzajú kožné lézie, zapareniny. Obdobné
lézie sa nachádzajú v okolí pupka, podbrušia a ohanbí. Na ľavej hornej končatine sa nachádza vpich po
aplikáciiliečivprioživovaní.Navonkajšejplochedolnejtretiny ľavéhoramenasanachádzamodrozelený

krvný výron s priemerom orientačne 7 cm. Na vonkajšej strane lakťového výbežku sa nachádza drobná
povrchová odrenina kože s okolitým výronom. Na dlaňovej ani chrbtovej časti ruky sa nenachádzajú
poranenia. Na poslednom článku štvrtého prsta ľavej ruky sa nachádza drobná odrenina kože. Na
vonkajšej ploche palca pravej ruky sa nachádza drobná odrenina kože a tiež sa na vnútornej ploche
pravej lakťovej časti nachádzajú dve odreniny. Na chrbte nie sú žiadne poranenia. Výrazná cyanóza

tváre, v ústnej dutine vyvinutý rigor. Na zvyšných častiach nie sú žiadne iné poranenia. Lekárka ukončina
obhliadku o 14:23 hod. Na konci postele nad oknom sa nachádza perinár. Ďalej v miestnosti po pravej
strane sa nachádza nábytok s porcelánom, oproti nábytku je manželská posteľ, na ktorej sa nachádzajú
periny. Po oboch stranách manželskej postele sa nachádzajú nočné stolíky, pričom na pravom nočnom
stolíku sa nachádza predlžovačka s nabíjačkami, na ľavom sa nachádzajú dva mobilné telefóny. Po

ľavej strane manželskej postele sa nachádza na zemi zatvorená sklenená fľaša s názvom Vodka klasik
s čírou tekutinou o objeme 500 ml, pričom tekutina sa nachádza cca 4 cm od dna. Po ľavej strane od
postele sa nachádza písací stôl, na ktorom je oblečenie a dve drevené dvojkrídlové skrine. Po ľavej
strane miestnosti v rohu sa nachádza piecka na pevné palivo, v čase OMČ chladná, pred pieckou
sú triesky. Miesto obhliadky bolo riadne obhliadnuté a zdokumentované kriminalistickým technikom –

fotodokumentácia. Služobný pes použitý nebol. Na mieste neboli zistené a zaistené žiadne stopy.

Zo správy obce C. zo dňa 07.10.2025 (č.l. 505 spisu) vyplýva, že F. G. žil v spoločnej domácnosti
so svojou už nebohou manželkou O. G. v rodinnom dome čiastočne v jej vlastníctve. Rodinný
dom, v ktorom spoločne žili navštevoval aj syn nebohej P. Q., nakoľko pracuje v zahraničí, veľa

času tu netrávil. Menovaný voči ostatným spoluobčanom vystupuje nekonfliktne, záväzky voči obci
si plnila riadne a načas jeho zosnulá manželka aj za menovaného. Bolo však známe, že je dlhodobo
nezamestnaný a všetky výdavky domácnosti boli na pleciach jeho nebohej manželky. Do verejných
aktivít a spoločenského života v obci sa nezapájal. Správanie menovaného nebolo komisiou verejnéhoporiadku nikdy prerokovávané. Obecný úrad však má vedomosť o rodinných pomeroch a častých
konfliktochmanželov,nakoľkomenovanýmáproblémy salkoholomačastobolo počuťhádky manželov
až na ulicu.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 07.10.2025 ( č.l. 503 spisu) vyplýva, že F. G. bol prijatý do
väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina dňa 21.03.2024 na základe príkazu na vzatie do väzby Okresného
súdu Žilina sp.zn. 48Tp/25/2024. V období od 26.03.2024 do 03.04.2024 bol z dôvodu hospitalizácie
premiestnený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, Dňa 14.06.2024

bol z dôvodu zmeny pôsobnosti ústavov na výkon väzby premiestnený na ďalší výkon väzby do
ich ústavu. Obvinený je aktuálne po zmene právnej kvalifikácie trestného činu umiestnený v oddiele
so štandardným režimom výkonu väzby. Menovaný sa v zariadení s obmedzením slobody ešte
nenachádzal. Negatívnym konaním obvineného bolo počas adaptačnej fázy sebapoškodenie, ktoré
dôvodil skratovým konaním, smútkom, s uvedomovaním si spáchaného činu. V prípade sebapoškodenia
bolo oprávneným orgánom upustené od uloženia disciplinárneho trestu, s prihliadnutím na vyjadrenie

odborného personálu ústavu, že v čase spáchania disciplinárneho previnenia obvinený konal skratovo
v reakcii na kritickú životnú situáciu. Nešlo o účelové konanie. Formy konania počas obdobia výkonu
väzby v ústave Žilina a ústave Trenčín, okrem vyššie spomenutého, bolo bez nežiadúcich prejavov,
pokojné, s postupným vyrovnávaním sa so stratou manželky. Formy konania obvineného v tunajšom
ústave sú na požadovanej úrovni, bez negatív, v kontakte slušný, s minimálnymi požiadavkami na

personál, bez výrazných adaptačných problémov, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku,
príkazy a nariadenia personálu plní. Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený nebol,
nebola mu udelená disciplinárna odmena. Snahou obvineného je aktívne a zmysluplné trávenie voľného
času, pozeraním televízneho vysielanie, počúvania ústavného rozhlasu, účasťou na vychádzkach a
využívaním možnosti zmysluplného trávenia voľného času mimo cely, a to najmä športovými aktivitami.

Zapája sa do plánovaných aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti. Dňa 01.08.2025 menovaný na
základe prejaveného záujmu zaradený do krúžkovej činnosti oddelenia výkonu väzby "Stolný tenis".
Vzhľadom na skutočnosť, že ústav nemá aktuálne vytvorené pracovné podmienky pre obvinených,
menovaný nie je pracovne zaradený, avšak udelil súhlas s umožnením pracovných činností v ústave, v
zmysle§26ods.6zákona,ktorésúvykonávanédobrovoľne,beznárokunapracovnúodmenu, aktorých

cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obvineného a zvládanie negatívnych
vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Pridelenú prácu vykonáva zodpovedne a na želateľnej úrovni.
Sociálne kontakty s vonkajším prostredím nadviazal a udržiava formou ojedinelej korešpondencie a
telefonovania so svojou matkou O. V.. Menovaný doposiaľ s neuplatneným právom na prijatie návštevy.
Záverom možno uviesť, že sa jedná o obvineného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo

zákona a priebeh výkonu väzby menovaného je bezproblémový.

Po skutkovej stránke súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní, a to z výsluchu obžalovaného, svedka poškodeného P. Q., svedkyne O. V., znalca
P. D. T., svedka U. P. C., svedkyne A. A. P., zo záverov prečítaného odborného vyjadrenia A. O. U., zo

záverov prečítaného znaleckého posudku A. P. W., oboznámeného zvukového záznamu z volania
na tiesňovú linku, z výsluchu znalca G. A. B., P.. a z listinných dôkazov. Pokiaľ ide o znalecký posudok
vypracovaný znalcom A. B., P. a A. F., P., súd v zmysle intencií odvolacieho súdu znalecký posudok
č. 51/2024 znalcov G. A. O. B., P. a A. I. F., P. z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz
Jesseniovej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin vyhodnotil ako zákonný dôkaz zabezpečený

v rámci legálne vykonaného prípravného konania. Prehliadka a pitva mŕtvoly poškodenej bola podľa §
156 ods. 1 Tr. por. nariadená uznesením vyšetrovateľa PZ sp.zn. ČVS: ORP-193/X-VYS-MT-2024 z 19.
marca 2024 a totožným uznesením boli podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribratí na tento účel znalci z odboru
súdneho lekárstva G. A. O. B., P. a A. I. F., P.. Znalecký posudok č. 51/2024 z 10.5.2024 obsahuje
okrem iného znaleckú doložku (č.l. 127), v zmysle ktorej G. A. O. B., P. svojím podpisom verifikoval,

že znalecký posudok podal ako znalec pre základný odbor zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho
lekárstva zapísaný v Zozname znalcov na Ministerstve spravodlivosti SR pod evidenčným číslom
911795. Znalecký posudok ďalej obsahuje (č.l. 128 spisu) sľub znalkyne, a to v zmysle ustanovenia § 5
ods. 7 a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. a v zmysle § 143 Tr. por. A. I. F., P. ako zamestnankyne Ústavu
súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK Univerzitnej nemocnice Martin. Táto bola zároveň

pri podpise svojho sľubu z 19.3.2024 (teda pred vypracovaním znaleckého posudku) poučená v zmysle
ustanovenia § 144 ods. 1 Tr. por. o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o
trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku.Znalecký posudok k samotnej príčine smrti poškodenej okrem iného uvádza, že poranenia poškodenej
svedčili o mechanickej asfyxii (uduseniu), a to mechanizmom manuálneho škrtenia (hrdúsenia).
Morfologické markanty zistené pri súdnej pitve v anatomickej oblasti krku poškodenej O. G. svedčili

pre masívne dusenie charakteru hrdúsenia. Boli vyznačené početné krvné podliatiny a odreniny kože
na krku, povrchová rana na pere vpravo, ktoré vznikli jednoznačne a nie inak po manuálnom násilí
charakteru priloženia a stlačenia prstami rukami inou osobou. V komplexe poranení na tvári a krku u
poškodenej z hľadiska príčiny smrti zohrávalo rozhodujúcu úlohu poranenie krčných väzov a následne
samotného mozgu na úrovni mozgového kmeňa a mozočka. Vedúcim mechanizmom týchto zranení

bolo extrémne násilie pôsobiace na hlavu pri relatívne fixovanej krčnej chrbtice a fixovanom trupe. V
danom prípade veľmi pravdepodobne pôsobilo násilie ťahom hlavy dohora a vyhnutím (trhnutím) hlavy
zľava doprava i s možnou násilnom rotáciou (torziou) hlavy. Došlo k trhlinám krčných väzov na ľavej
strane, oddialeniu hlavy od chrbtice, natiahnutie ciev v úrovni mozočka a mozgového kmeňa s trhlinou
zadnej spodnej mozočkovej tepny a k zmliaždeniu ľavej strany mozgového kmeňa. Uvedené poranenia,
hlavne však zakrvácanie do mozočka a do mozgového kmeňa a zmliaždenie na úrovni mozgového

kmeňa viedli k okamžitej smrti poškodenej. Na základe pitevného nálezu znalci ustálili, že možno
jednoznačne vylúčiť, že by uvedené poranenie krčných väzov bolo spôsobené iným mechanizmom,
napríkladnárazomhlavy,pádomapod.,nakoľkonatelepoškodenejnebolivoblasticelejklenbylebečnej
zistené žiadne také poranenia, ktoré by nasvedčovali na takýto mechanizmus vzniku. V spojitosti s
celkovým úrazovým nálezom je možné ustáliť, že poranenia u poškodenej typu hrdúsenia a natrhnutie

krčných väzov so smrteľnými následkami tohto poranenia vznikli jedným úrazovým dejom po napadnutí
a násilím vedeným zo strany inej osoby. O intenzite a spôsobe útoku obžalovaného na telo poškodenej
svedčilo aj ďalšie tvrdenie znaleckého posudku, podľa ktorého k smrti O. G. bezprostredne neviedlo
udusenie zahrdúsením, ale k jej smrti bezprostredne viedli trhliny krčných väzov s trhlinou mozgovej
tepny a zmliaždenie časti mozgového kmeňa so zakrvácaním do mozočkového uhla a do tkaniva

mozočka aj so zmliaždením tkaniva mozočka subdurálne zakrvácanie v zadných jamách lebečných.
Uvedené poranenia na úrovni krčných väzov mozgového kmeňa a mozočka viedli k okamžitej smrti
poškodenej zastavením regulácie pre život základných fyziologických funkcií, dýchania a činnosti srdca
so zastavením krvného obehu. Taktiež je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný poškodenú napadol z jej
zadnej strany. Doba trvania útoku bola znalcami ustálená na cca 5 minút, a to vzhľadom k početným

zakrvácaniam krčnej oblasti na viacerých miestach (posun menenia polohy prstov pri uchopení krku a
tváre). Uvedené poranenie bolo smrteľné a smrti poškodenej pri tomto poranení hlavy, mozgu by sa
nedalo zabrániť ani poskytnutím okamžitej a špecializovanej lekárskej pomoci. Zo záverov znaleckého
posudku taktiež vyplynulo, že samotný ťah hlavy, trhnutie, či rotácia hlavy, aby došlo k trhlinám krčných
väzov predpokladá násilie veľkej intenzity. Úrazovú príčinu smrti, napr. v podobe pádu u poškodenej,

znalci jednoznačne vylúčili. Je teda nepochybné, že skutok bol spáchaný, tak ako je uvedené
v rozsudku a spáchal ho obžalovaný F. G.. Bolo zistené, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku
ovplyvnený alkoholom, o čom vypovedal aj samotný obžalovaný. V spojitosti so závermi zo znaleckého
posudku A. U. a komplexným vyhodnotením zabezpečených dôkazov mal súd preukázané, že výpoveď
obžalovaného je, čo sa týka podstatných častí popisovaného deja útoku na poškodenú hodnoverná.

To, že obžalovaný si objektívne mohol uvedomovať sled udalostí z kritickej noci preukazuje aj zvukový
záznam komunikácie obžalovaného s operátorkou Operačného strediska ZZS, ktorá prebiehala v čase
od 01:50:34 dňa 19.03.2024, teda len niekoľko minút po predpokladanom čase spáchania skutku
stanoveného znalcami, ktorá bola na hlavnom pojednávaní autenticky oboznámená. Počas tejto
komunikácie obžalovaný plynulo reagoval na otázky operátorky a zrozumiteľne s ňou komunikoval.

Podľa záverov znaleckého posudku vykonaného znalcami A. W. a P. T. vo všeobecnosti u osoby F. G.
neboli zaznamenané sklony k agresívnemu správaniu a pokiaľ nie je pod vplyvom alkoholu, nie je to
jeho primárna povahová črta. Pri požití alkoholu však konzumácia u neho podľa znaleckého skúmania
akceleruje jeho efektivitu a vplyvom alkoholu sa výrazne znižuje jeho frustračná tolerancia. Obžalovaný
má tendenciu po požití alkoholu správať sa konfliktne, nepredvídateľne a agresívne. Po požití alkoholu

reagoval obžalovaný n slovné výčitky svojej manželky spôsobom, ktorý viedol až k jej smrti. Agresivitu
u obžalovaného v minulosti evidovali aj syn poškodenej, rodičia obžalovaného, ale aj susedia, ktorí
uvádzali,že malivedomosťajofyzickýchkonfliktochobžalovanéhospoškodenou. Vpriebehutrestného
konania nevznikli u obžalovaného žiadne pochybnosti o jeho duševnom zdraví, tak ako to konštatuje
znalec A. W..

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal pri obzvlášť závažnom zločine
vraždy minimálne v nepriamom úmysle usmrtiť O. G., tak ako to má na mysli ustanovenie § 15
písm. b/ Trestného zákona, o čom svedčí spôsob, akým skutok vykonal, ale aj miesto, kde smerovalsvoje útoky, a tiež intenzita a trvanie jeho útoku. Obžalovaný škrtil poškodenú oboma rukami, pričom
znalci odhadujú, že toto trvalo po dobu asi 5 minút. Obvinený teda musel vedieť, že takto vedeným
útokom môže spôsobiť smrť poškodenej a bol s týmto uzrozumený. Napriek tomu poškodenú škrtil,

a ako to sám označil „triasol ňou“, pričom znalci jeho konanie ustálili ako konanie zodpovedajúce
značnej intenzite. Útok na telo poškodenej zo strany obžalovaného teda netrval v zmysle vykonaného
dokazovania len krátky okamih, ale až niekoľko minút, pričom počas tohto útoku si musel obžalovaný
uvedomovať, že v dôsledku útoku reálne môže nastať smrť poškodenej, napriek tomu vo svojom
konaní pokračoval, až kým k došlo k smrti poškodenej. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa

06.11.2024 potvrdil, že má vedomosť o tom, aké následky môže mať na život a zdravie iného konanie,
ktorého sa dopustil. Vina obžalovaného nevyplýva len zo znaleckého posudku č. 51/2024 znalcov
G. A. O. B., P. a A. I. F., P. , ktorý súd vyhodnotil ako zákonný dôkaz zabezpečený v rámci legálne
vykonaného prípravného konania, ale je ju možné vyvodiť aj z výpovede samotného obžalovaného,
ktorý sa podrobne vyjadroval k spôsobu útoku vedeného voči poškodenej a jeho prejav vyhodnotil
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj znalec G. A. O. B., P., ktorý sa oboznámil s tvrdeniami

obžalovaného z hlavného pojednávania a reagoval na jeho tvrdenia, pričom jednoznačne ustálil príčiny
smrti poškodenej, zotrval tiež na záveroch prezentovaných v znaleckom posudku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver potvrdený znalcami, že všetky popisované
zranenia zistené na tele O. G. vznikli počas jej života. Je tiež zrejmé, že smrť menovanej nastala

v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré jej spôsobila násilne iná osoba, ktorou bol v zmysle
vykonaného dokazovania práve obžalovaný F. G..

Vražda je usmrtenie človeka, ktorým sa rozumie akékoľvek zbavenie života živého človeka. Je to
úmyselnýtrestnýčin,ktorýmusísmerovaťkusmrteniučloveka.Priskúmaní,čipáchateľkonalvpriamom

alebonepriamomúmyslenapadnutúosobuzavraždiť,nestačílenzistenie,žejuškrtilažepretovedel,že
tým jej môže spôsobiť smrť, ale je nutné vychádzať z okolností, za ktorých k útoku došlo, akým motívom
bol vedený, čo útoku predchádzalo, ako bol útok vykonaný, či a aký nástroj bol pri útoku použitý, či
zámerne útočil proti takej časti tela, kde sú orgány dôležité pre život, ktoré sú ľahko zasiahnuteľné a
podobne.

Poškodená O. G. v čase skutku bola manželkou obžalovaného. Pri spáchaní predmetného skutku
bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, pred samotným skutkom sa s poškodenou pohádal kvôli
zabezpečovaniu finančných prostriedkov na uspokojovanie bežných životných potrieb. Z uvedeného
dôvodu sa hádali v minulosti opakovane, no nikdy to neskončilo fatálne. V predmetný deň obžalovaný,
ovplyvnený alkoholom, konflikt medzi ním a poškodenou nezvládol a na jeho vyriešenie použil fyzickú

silu, následkom čoho bola smrť poškodenej. Obžalovaný si bol vedomý toho, že pod vplyvom alkoholu
nevie svoje emócie ovládať, aj napriek tomu bol v predmetný deň opäť pod vplyvom alkoholu, kedy svoje
emócie nevedel ovládať a v snahe zabrániť poškodenej v ďalšej konfrontácii s ním, vedomý si následkov
svojho konania, túto usmrtil. V predmetnom čase sa v rodinnom dome, kde došlo ku skutku, okrem
obžalovaného a poškodenej nikto iný nenachádzal. Niet teda pochybností o tom, že skutku sa dopustil

obžalovaný. Z jeho strany išlo minimálne o nepriamy úmysel usmrtiť poškodenú, najmä s prihliadnutím
naspôsobspáchaniaskutku,miesto,kde útoksmeroval,intenzituútokuačastrvania útoku.Obžalovaný
sám priznal, že si je vedomý toho, aký následok môže nastať na živote a zdraví iného v dôsledku
konania, ktorého sa dopustil.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, musia byť preukázané všetky znaky trestného činu, v tomto

prípade obzvlášť závažného zločinu vraždy. Objektívna stránka tohto trestného činu je charakterizovaná
usmrtením človeka, čím sa rozumie zbavenie života živého človeka, bez ohľadu na použité prostriedky.
Usmrtenie človeka možno spáchať tak konaním, ako aj opomenutím takého konania, na ktoré bol
páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Páchateľom môže byť ktokoľvek. Ide o úmyselný
trestný čin. Úmysel páchateľa, hoci nepriamy, musí smerovať k usmrteniu človeka, pričom vzťah

páchateľa k následku musí byť súdom riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania, z ktorých
musí logicky vyplynúť. Smrťou podľa § 142 ods. 2 Tr. zák. sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna
smrť). Trestný čin je vo všetkých odsekoch obzvlášť závažným zločinom. V obžalobe prokurátor
právne kvalifikoval predmetný skutok podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazomna § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., teda že skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania,
a to na blízkej osobe. Z formulácie skutkovej vety obžaloby, ako ani z jej odôvodnenia nevyplýva,
že by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou so

skutočnosťou, že ide o blízku osobu. Vzhľadom na to, že otázka zavinenia, resp. jeho vedomostná
zložka vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (spáchanie trestného
činu voči blízkej osobe) a otázka posudzovaná v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák., teda spáchanie trestného
činu v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby (ako ďalšia podmienka použitia
dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby), nebola súčasťou

skutkovej vety, ani predmetom dokazovania. Z formulácie skutkovej vety obžaloby nevyplýva, že by
skutočnosť, že poškodená je blízkou osobou bola motivačným faktorom, ktorý založil alebo podporil
jeho rozhodnutie spáchať predmetný trestný čin. Z uvedeného dôvodu preto súd konanie obžalovaného
právne kvalifikoval len ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., kedy trest

má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a o odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Za obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému s prihliadnutím k § 38 ods. 2 Tr. zák. nezistil žiadne poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti. Obžalovaný smrť poškodenej vopred neplánoval. Išlo o skratové konanie
ovplyvnené alkoholom, obžalovaný nenamietal výšku škody, ktorú si uplatnil poškodený, v priebehu
konania opakovane ľutoval svojho konania. Obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku,
trikrát bol právoplatne odsúdený za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, naposledy to bolo ešte v roku
2000 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný často požíval alkoholické nápoje,

a to aj s poškodenou, čo viedlo medzi nimi k častým hádkam. Tak to bolo aj v predmetný deň,
kedy podľa vyjadrenia obžalovaného, mu poškodená vyčítala mnohé veci, s ktorými on nesúhlasil.
Alkohol v tomto prípade mal značný podiel na správaní obžalovaného a poškodenej a celú situáciu
vyhrotil až do fyzického konfliktu, kedy obžalovaný svoje správanie nezvládol a jeho konanie voči
poškodenej skončilo fatálne, hoci neplánovane. Aj v predmetný deň išlo o jeden z mnoho podobných

konfliktov, ktoré mali medzi sebou obžalovaný a poškodená. Súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na
hodnotenie obžalovaného počas výkonu väzby, ktoré možno považovať za pozitívne. Popri treste súd
obžalovanému uložil ochranné liečenie, a to protialkoholické ústavné liečenie, čo bude mať vplyv
na správanie obžalovaného v budúcnosti, nakoľko závislosť obžalovaného bola jedným zo spúšťačov
jeho agresívneho konania, preto na jeho prevýchovu stačí aj trest kratšieho trvania. Vzhľadom na tieto

skutočnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej
sadzby a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin. Uložený trest súd považuje
za primeraný a spravodlivý na dosiahnutie preventívneho, aj represívneho účelu.

S poukazom na závery znaleckého posudku, súd obžalovanému zároveň uložil ochranné opatrenie,
a to protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od
návykovejlátky,atoalkoholu,ktorúznalecunehokonštatujevzáverochznaleckéhoposudku.Vzhľadom
na to, že súd obžalovanému ukladal ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. popri treste
odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodložil, uložil obžalovanému ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou. Znalci konštatujú, že v prípade eliminácie alkoholu sa môže obžalovaný
zaradiť do riadneho života. Svojou povahou nie je konfliktný v prípade, ak bude abstinovať.

Poškodený P. Q. sa riadne pripojil ku konaniu o náhradu škody. V prípravnom konaní preukázal
výšku uplatneného nároku, ktorý predstavuje náhradu pohrebných nákladov nebohej poškodenej, ktoré

uhradil, a to vo výške 1.862,50 €. V konaní pred súdom si uplatnil náhradu tejto škody, a preto súd
zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému P. Q. škodu vo výške 1.862,50 €.
iného úmyselne usmrtil,Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodať odvolanie do15dní odoznámeniarozsudkucestouOkresného
súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

Oprávnené osoby

§ 307

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

(2) Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

§ 308

(1) V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti

na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

(2) V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v
jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.