Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 57T/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125013366
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Valentovič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1125013366.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č.

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Zoltánom Valentovičom, PhD. v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému E. Š., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b) a odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.10.2025 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. Š.E. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava - Petržalka toho času v Ústave na výkon
väzby Bratislava od 04.05.2025
s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 03.05.2025 v čase od 00:38 hod. do 00:59 hod. v Bratislave na Topoľčianskej ulici č. 3, nezisteným
predmetom za použitia násilia otvoril tam riadne na DEK systém uzavreté vstupné dvere vedúce do

obytného panelového domu, následne vnikol do obytného panelového domu, kde sa prostredníctvom
výťahu presunul na 12. poschodie, odkiaľ z neuzamknutej chodby vedúcej na schodisko bez použitia
násilia odcudzil tam voľne o stenu opretý horský bicykel zn. Kross, model KR Hexagon 5.0, červenej
farby o veľkosti 19, s výrobným číslom rámu 1059882111 s odpruženou prednou vidlicou, následne s
uvedeným odcudzeným bicyklom nastúpil na 7. poschodí do výťahu a presunul sa na prízemie obytného
panelovéhodomu,kdenezistenýmpredmetom,páčením,odstránilkryciulištunaelektronickomsystéme
DEK na vstupných dverách do obytného panelového domu a následne nezisteným predmetom vypáčil
DEK systém uzavreté vstupné dvere vedúce do ich obytného panelového domu, čím poškodenej

spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. škodu vo výške 1 030 eur a poškodenému K. V. krádežou
bicykla škodu vo výške 480 eur, pričom takto konal aj napriek tomu, že v predchádzajúcich 24 mesiacoch
bol odsúdený rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, pod spisovou značkou B5-7T/14/2022 zo dňa
30.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2023 za pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za pokračovací prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a zároveň za prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. b) Trestného zákona.

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

-prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona-prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona

odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný E. C., narodený XX.XX.XXXX povinný nahradiť
škodu:

a) poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00151700 so sídlom Pribinova 19,

811 09 Bratislava, škodu v sume 1030,- Eur

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému E. Š.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a), b) a c), odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, ako mu bolo umožnené poradiť sa s obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b)

Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava V zo 19.08.2025, č. k. 3 Pv 133/25/1105-36. Súd následne postupoval v súlade s
§ 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d),
f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd
potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení prokurátora

uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom
obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
znaleckého posudku MUDr. Š. z 27.06.2025 postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku a
čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to: odpisu registra trestov Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2025 a lustrácie Centrálnej evidencie priestupkov a
správnych deliktov z 08.10.2025.

***

K výroku o treste

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo možné uložiť iba nepodmienečný trest

odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (1 až 4 roky), pričom pri
ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi

nimi.Pri výroku o uloženom treste má súd za to, že trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov je primeraný,
spravodlivý a spĺňa účel trestu, najmä vo vzťahu k generálno- preventívnej funkcií trestu.

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľom trestných činov, zabezpečiť, aby páchateľ v
budúcnosti trestné činy nepáchal, pôsobiť preventívne na ostatných členov spoločnosti a vyjadriť
morálne odsúdenie protiprávneho konania.

Obžalovaný bol už dvadsaťkrát právoplatne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť, pričom tieto
odsúdenia sa týkali najmä kriminality majetkového charakteru. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že
v minulosti mu boli ukladané tresty rôzneho druhu vrátane podmienečných trestov, nepodmienečných
trestov odňatia slobody či upustené od potrestania, avšak tieto uvedené napokon nesplnilo svoj účel a
obžalovaného neodradilo od ďalšieho páchania trestnej činnosti.

Súd preto konštatuje, že u obžalovaného ide o špeciálnu recidívu v extrémnej podobe, ktorá zásadne
zvyšuje jeho spoločenskú nebezpečnosť. Osoba obžalovaného je evidentne kriminálne deformovaná
a jeho resocializačná prognóza je mimoriadne nepriaznivá. Možnosť nápravy prostredníctvom
alternatívnych sankcií alebo miernejších trestov je podľa súdu nanajvýš nepravdepodobná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uprednostniť represívnu funkciu trestu,
pričom účelom uloženého trestu je predovšetkým dlhodobá ochrana spoločnosti a generálna prevencia.
Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a zároveň, vzhľadom na mieru jeho nebezpečnosti a dlhodobú
recidívu, by ukladanie trestu v spodnej polovici základnej sadzby v danom prípade nezodpovedalo

stupňu závažnosti jeho opakovaného konania ani jeho osobe. Súd pri určovaní výmery trestu zohľadnil
dlhodobosť a opakovanosť trestnej činnosti obžalovaného a z toho dôvodu ukladal trest odňatia slobody
v hornej polovici trestnej sadzby (základná trestná sadzba 1 r. - 4 r.). V tomto smere by za spáchaný
skutok bolo namieste uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov (3 r.), avšak
súd zohľadnil mieru sebareflexie obžalovaného k spáchanému skutku pri vyhlásení o vine postupom

podľa § 257 Tr. por., ktorý korešpondoval s jeho postojom i v rámci prípravného konania, kde sa k skutku
priznal a z toho dôvodu uložil obžalovanému trest vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne. Obžalovaný
počas hlavného pojednávania svojim vyhlásením preukázal konštantnosť svojho názoru a postoju na
spáchanýskutok,takakotomuurobilinapriečprípravnýmkonanímapretosúdtútoskutočnosťzohľadnil
a premietol do výroku o treste. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní

a oľutovaní skutku resp. trestného činu. Ako priťažujúcu okolnosť súd vzhliadol , že obžalovaný spáchal
viac trestných činov (trestný čin krádeže a trestný čin poškodzovania cudzej veci) - z toho dôvodu súd
ukladal trest úhrnný.

Súd takto uloženým trestom sleduje predovšetkým trvalejšie vyňatie obžalovaného zo spoločnosti, čím

sa zabráni pokračovaniu v jeho kriminálnej činnosti a zároveň sa posilní presvedčenie spoločnosti, že
opakovaná a systematická trestná činnosť bude prísnejšie postihovaná.

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (1 až 4 roky) a so zreteľom na
výsledky dokazovania, prihliadajúc i na priznanie skutku obžalovaným premietnuté do vyhlásenia o

vine urobené na hlavnom pojednávaní, ale i v kontexte jeho mimoriadne bohatej trestnej minulosti s
viacerými nepodmienečnými trestami považuje súd uložený úhrnný trest vo výmere 30 mesiacov za
primeraný, a to práve pre nepodmienečný spôsob jeho výkonu. Je zjavné, že obžalovaný sa nepoučil
z predchádzajúcich trestov. K výmere 30 mesiacov a spôsobu výkonu - nepodmienečne, súd pristúpil
v kontexte rozsiahlej špeciálnej recidívy zo strany obžalovaného. Z lustrácie CESDAP vyplýva i ďalšia

protiprávna činnosť obžalovaného na úseku priestupkov proti majetku a verejnému poriadku. Pravidelne
sa opakujúca trestná činnosť obžalovaného svedčí o tom, že ani doterajšie odsúdenia a uložené
tresty nemali požadovaný vplyv, nesplnili výchovný ani preventívny účel, aby sa trestnej činnosti ďalej
nedopúšťal a je nutné na neho pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Všetky načrtnuté skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy
svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší
život obžalovaného je zrejmé, že ide už o špeciálne recidívne konanie.Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
mal súd za preukázané, že potreba ukladania protitoxikomanického liečenia obžalovanému nebola daná
a z toho dôvodu ochranné liečenie neukladal. Nad rámec možno uviesť, že zo znaleckých záverov

vyplynulo, okrem iného, že ovládacia a rozpoznávacia schopnosť obžalovaného v čase skutku bola plne
zachovaná, pričom doterajšie liečenia do závislosti obžalovaného doposiaľ neviedli k jeho abstinencii.

Výrok o náhrade škody súd odôvodňuje potrebou uspokojenia nároku poškodeného v dôsledku
spáchania trestného činu obžalovaným, pričom poškodená spoločnosť uplatňuje nárok na náhradu

škodyvsume1030,-Eur,ktorábolaposkytnutáakopoistnéplneniezaškoduspôsobenútrestnýmčinom.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.