Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201923
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:6425201923.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, bytom: C. X/XXXX, D.,
dieťa rodičov - matky: E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Obec tekovská Breznica (bez adresy),
t.č. bytom: XX F. I., F., F., I. C. J. F. A. I. K. a otca: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. X/XXXX, D.,
o návrhu rodičov maloletého dieťaťa na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, s tým, že maloletú
budú obaja rodičia zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, počnúc od 15.08.2025.

II. Matka j e p o v i n n áprispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške
200,- eur mesačne, vždy k poslednému dňu v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc vykonateľnosťou
rozsudku.

III. Styk matky s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX s a
n e u p r a v u j e.

IV. Týmto s a m e n i a rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12P/8/2020 – 371
zo dňa 07.10.2020 a č.k. 12P/8/2020 – 550 zo dňa 06.12.2021.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 15.08.2025 sa rodičia maloletého
dieťaťa (ďalej aj len ako „rodičia“) domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by došlo k schváleniu rodičovskej
dohody, t.j. k zmene predchádzajúcich súdnych rozhodnutí vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej. V návrhu rodičia uviedli, že obaja maloletú navrhujú zveriť do osobnej
starostlivosti otca, matka sa zaviazala k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur

mesačne k poslednému dňu v mesiaci k rukám otca, styk s matkou navrhli neupraviť, a zároveň
uložiť otcovi povinnosť informovať matku o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej.
Rodičia na zdôvodnenie návrhu uviedli, že maloletá pricestovala na Slovensko a prehlásila, že súhlasí
s dohodou medzi rodičmi, rada ostane žiť a študovať na Slovensku, z ktorých dôvodov žiadali rodičia
ich spoločnému návrhu vyhovieť. Listom zo dňa 02.09.2025 Okresný súd Žiar nad Hronom predmetný
návrh postúpil tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému, spisový materiál bol tunajšiemu súdu

doručený dňa 04.11.2025 a vec bola zaevidovaná pod sp.zn. 15P/143/2025.2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2025, matka maloletej, ktorá sa dlhodobo zdržiava
a žije v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (nesporná skutočnosť vyplývajúca
aj z ostatých poručenských spisov maloletej), na výzvu tunajšieho súdu uviedla, že má zdravotne

postihnutého partnera a momentálne neplánuje na Slovensko cestu, a preto dáva plný súhlas s tomu,
aby sa pojednávanie vo veci vykonalo v jej neprítomnosti. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2025
matka uviedla, že s rodičovskou dohodou uvedenou v návrhu plne súhlasí. Nakoľko jej manžel má
dňa 21.01.2026 operáciu kolena, na pojednávanie sa nemôže dostaviť, avšak súhlasí s prejednaním
a rozhodnutím veci dňa 20.01.2026 v jej neprítomnosti. Dňa 06.01.2026 matka doložila súdu aj doklad

o plánovanej operácii jej manžela a uviedla, že na dcéru prispieva titulom výživného sumou 200,- eur
mesačne, v súlade s dohodou rodičov.

3. Zo správy a vyjadrenia úradu práce zo dňa 05.01.2026 (č.l. 80) vyplýva, že úrad vykonal šetrenie
výchovného prostredia maloletej u otca, pričom bolo zistené, že maloletá má v rodinnom prostredí v
domácnostiotcavytvorenévhodnépodmienkyprenaplneniejejpotriebaprepriaznivýfyzický,psychický

a sociálny vývin. Pracovníkom úradu otec počas šetrenia uviedol, že maloletá sa v mesiaci august 2025
vrátila na územie Slovenska, predtým bývala v A. so svojou matkou. Maloletá je s matkou v kontakte
na internetových sieťach. Maloletá navštevuje 9. ročník M. N. L. F. J. N., navštevuje krúžky: slovenčina,
matematika a mažoretky. Otec uviedol, že matka od septembra už platí výživné na maloletú v sume
200,- eur mesačne. Maloletá je zdravá, je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Kučerovej v Bratislave -

Petržalke. Otec uviedol, že s matkou sa vedia dohodnúť ohľadom maloletého dieťaťa.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.01.2026, na ktoré sa dostavili predvolaní účastníci
konania (otec, kolízny opatrovník), súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolanej,
no ospravedlnenej matky, ktorá výslovne uviedla, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jej

neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolíznej opatrovníčky, zistením názoru
maloletého dieťaťa s poukazom na jeho participačné práva, ďalej oboznámením obsahu spisového
materiálu, tiež listinnými dôkazmi (najmä správami zadováženými súdom) ako aj podstatným obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12P/8/2020 a ostatných, pričom vykonaným dokazovaním súd
zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:

Z listín nachádzajúcich sa v spise a z pripojených spisov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 12P/8/2020-371 zo dňa 07.10.2020 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/8/2020-550 zo dňa 06.12.2021 tunajší súd rozhodol o úprave
rozsahustykuotcasmaloletou.Maloletážilaaždoaugusta2025smatkouvSpojenomkráľovstveVeľkej

Británie a Severného Írska, od augusta 2025 sa už nachádza v domácnosti otca v obci Hviezdoslavov.
Obaja rodičia pre túto zmenu pomerov podali na Okresný súd Žiar nad Hronom spoločný návrh dňa
15.08.2025, ktorým žiadali, aby súd schválil ich dohodu o zverení maloletej do starostlivosti otca,
o povinnosti matky prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur a o ponechaní styku bez úpravy.

5. Maloletá sa počas zisťovania jej názoru súdom vyjadrila tak, že je v domácnosti otca spokojná, školu
má rada, s partnerkou otca si rozumie, momentálne je šťastná a spokojná tak doma ako aj v škole a praje
si, aby to tak aj zostalo. Je žiačkou 9. ročníka základnej školy v N., navštevuje viaceré krúžky a pripravuje
sa na strednú školu. Jej výdavky hradí otec, matka sa spolupodieľa sumou 200,- eur, čo potvrdili obaja
rodiča. Podľa správy zo školy adaptácia žiačky na školské prostredie prebehla dobre, je priateľská,

nekonfliktná, má v škole už vytvorené kamarátstva, zúčastňuje sa na kultúrnych podujatiach a školských
akciách. Na pojednávaní otec žiadal dohodu rodičov schváliť, rovnako tak aj kolízny opatrovník.

6. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom

rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

7. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

8. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.9. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

10. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

11. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade
s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.

14. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a

starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje
dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej

starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.

15. Podľa ust. § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ust. § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

18. Podľa ust. § 38 ods. 1, ods. 2 C.m.p. ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne

svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim
jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (2).

19. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26
sa použijú primerane.20. Podľa ust. § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna

čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1)
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa. (2) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)

21. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľaust.§62ods.1zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené tak v predmetnom konaní tunajší súd rozhodoval o návrhu oboch
rodičovnazmenudoterajšejúpravyprávapovinnostírodičovkichmaloletejdcére,tedaootázkepotreby

zmeny doterajších súdnych rozhodnutí o takejto úprave.

28. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy
vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, a preto zákon

umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak dôjde k zmene okolností, z ktorých súd
vychádzal pri vyhlásení predchádzajúceho rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je
výnimkou z pravidla zvaného clausula rebus sic stantibus, v zmysle ktorej je možné právoplatné súdne
rozhodnutie zmeniť, pokiaľ sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné
rozhodnutie.Priotázkevýchovymaloletýchdetíjehmotnoprávnymzákladomprezmenucit.ustanovenie

§ 26 zákona o rodine. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov oproti času, keď súd rozhodoval o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností. Je úlohou súdu v prvom rade ustáliť, či došlo k zmene pomerov
a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným
okolnostiam.29. V zmysle vyššie citovaných ustanovení dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv
a povinností teda možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré

sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone
rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať
okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho

rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností.

30. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR ako aj s rozsudkami Európskeho
súdu pre ľudské práva je kritériom rozhodovania v takýchto konaniach predovšetkým miera zachovania
identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb. Všeobecné súdy sa musia vždy usilovať o to, aby akýkoľvek

zásah bol minimalizovaný, teda aby dieťa nebolo odtrhnuté najmä od osôb, ku ktorým má silnú
náklonnosť a u ktorých nachádza svoj domov, aby bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva
rolu iných blízkych osôb v živote dieťaťa ako unikátneho jedinca, a aby zásadným vodítkom pri hľadaní
najlepšieho záujmu dieťaťa bolo jeho želanie, hodnotené so zreteľom k jeho rozumovej a emocionálnej
vyspelosti (ÚS ČR II. ÚS 1835/14).

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade bol spoločný návrh rodičov dôvodný
a preto mu súd vyhovel. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloletá sa už nachádza
v starostlivosti otca, čo korešponduje s obsahom návrhu, vyjadrení matky, správou kolízneho opatrníka
i s tým, čo uviedla samotná maloletá. V domácnosti otca sa cíti dobre i v škole je etablovaná, aktuálna

situácia jej vyhovuje. Výchovné prostredie u otca bolo prešetrené a je vyhovujúce. Bolo preto dôvodným
návrhu rodičov v časti o zmenu zverenia vyhovieť a to počnúc od podania návrhu (výrok I.). Zároveň
so zmenou zverenia súvisí i potreba zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v časti vyživovacej
povinnosti,kedysúdmalzato,ženávrhrodičovivtejtočastijeplnedôvodný,pretokplneniuvyživovacej
povinnosti súd zaviazal matku a to sumou 200,- eur mesačne (výrok II.), ktorou sumou (ako bolo

v konaní preukázané) sa už matka na výžive maloletej a uhrádzaní jej odôvodených potrieb podieľa.
Táto suma je v schopnostiach a možnostiach matky a je i v záujme maloletej, poukazujúc na jej aktuálny
vek a odôvodnené potreby dievčaťa vo veku 15 rokov. Vzhľadom na vek maloletej i zhodný návrh
rodičov súd otázku styku matky s maloletou osobitne neupravoval (výrok III.). Vo výroku IV. súd uviedol,
že týmto rozsudkom dochádza k zmene predchádzajúcich súdnych rozhodnutí tunajšieho súdu tak

ako sú vo výroku IV. identifikované. Záverom súd ešte uvádza, že o návrhu rodičov k zaviazaniu otca
informovať matku o zdravotnom stave a školských výsledkoch nerozhodoval, nakoľko obaja rodiča sú
zákonnými zástupcami maloletej (t.j. žiadnemu z rodičov tieto neboli obmedzené, ani pozastavené)
a teda obaja sú plne oprávnení disponovať informáciami o zdravotnom stave ako aj o školských
výsledkoch svojho dieťaťa a to priamou realizáciou svojho rodičovského oprávnenia – informovať sa

v školskom či zdravotníckom zariadení, preto súd k takejto povinnosti žiadneho z rodičov nezaväzoval.

32. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Tunajší súd o trovách konania rozhodol podľa cit. ustanovenia C.m.p. a to tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania (výrok V.), pretože tento zákon

neustanovil a ani účastníci konania nenavrhli inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).

Otec maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho
práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľdomáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.