Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sf/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100182
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100182.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. PhDr. Pavla Doriča PhD., v právnej veci žalobcov: 1./ ZANZI
s.r.o., IČO: 36 217 441, so sídlom: Haniska 429 a 2./ Ladislav Maruščák ZAN – ZI, IČO: 32 482 302, so
sídlom: A. XXXX/XX, XXX XX B. C. D., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Barnom, advokátom,
so sídlom: E. X, XXX XX F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom:
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100386960/2019 zo dňa 06.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania pred Správnym súdom v
Košiciach.

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Doterajší priebeh súdneho konania

1. Dňa 15.04.2019 bola na Krajskom súde v Košiciach podaná žaloba žalobcov, ktorou sa títo
domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 100386960/2019 zo dňa 06.02.2019, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Košice, č.: 101925513/2018 zo dňa 28.09.2018.
Týmto rozhodnutím správcu dane bol žalobcovi podľa § 68 ods.6 Daňového poriadku určený rozdiel
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 11 919,98
EUR (znížený nadmerný odpočet zo sumy 44 255,1 EUR na sumu 32 305,19 EUR). Súčasne žalobcovia

žiadali aj o zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Košice číslo: 101925513/2018 zo dňa 28.09.2018.

2. Vo veci rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. konania: 7S/6/2019 – 150 zo dňa 20.04.2022
tak, že žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom vo veci
vydal rozsudok podľa § 140 Správneho súdneho poriadku s odkazom na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. konania: 8S/42/2019-144 zo dňa 27.05.2021.

3. O kasačnej sťažnosti žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky 3Sfk/42/2021 zo dňa 18.12.2023. Predmetným rozsudkom Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky rozhodol o kasačných sťažnostiach žalobcov proti rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn.: 8S/42/2019-144 zo dňa 27.05.2021, sp. zn.: 7S/6/2019 zo dňa 20.04.2022, sp. zn.: 6S/70/2019zo dňa 07.07.2022 a sp. zn. 6S/71/2019 zo dňa 06.10.2022 tak, že tieto rozsudky zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

4. V 40. bode uviedol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoje stanovisko k odôvodneniu
rozsudkov Krajského súdu v Košiciach, ktoré zrušil, v zmysle ktorého správny súd na žalobné námietky
nereagoval dostatočným spôsobom. V 41. bode uviedol, že: „Správny súd náležite
nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy Správneho súdneho poriadku a ani v intenciách ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP. Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku

správneho súdu nevyplýva jasná a určitá odpoveď na zásadné argumenty namietané v žalobe, jeho
záver nie je preskúmateľný a má za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom.“ V 37. bode
odôvodnenia rozsudku súčasne uviedol, že v súdenej veci bol správny súd povinný zaujať stanovisko
najmä k žalobným námietkam - o posúdení účasti žalobcu v karuselových podvodoch; o vyhodnotení
vedomostného testu, resp. k potrebe prijatia opatrení na zistenie, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode; o kvalite procesu dokazovania pred orgánmi verejnej správy, konkrétne

o vyhodnocovaní svedeckých výpovedí a prístupe sťažovateľa k časti spisu.

5. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3
ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v

Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

6. Správny súd v Košiciach, pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa §

469 SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Na prejednanie veci na základe žiadosti
žalobcu nariadil pojednávania na deň 21.10.2025, na ktorom rozhodol rozsudkom vo veci samej.

II.

Priebeh administratívneho konania

7. Na podnet orgánov činných v trestnom konaní bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola na dani
z pridanej hodnoty za obdobie 03/11, 04/11, 05/11, 06/11 a 09/11, o výsledku ktorej bol vyhotovený

protokol č. 100311488/2017 zo dňa 15.02.2017, ktorý bol zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na
vyjadrenie . Žalobca protokol spolu s výzvou prevzal dňa 22.02.2017 a dňa 13.03.2017 predložil
správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam. Pripomienky žalobcov boli prerokované so správcom
dane dňa 16.10.2017, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102177842/2017 vo veci
prerokovania pripomienok k zisteniam v protokole a priebehu a výsledkoch dokazovania v priebehu

vyrubovacieho konania.

8.Dňa20.10.2017–správcadanevydalrozhodnutieč.102223172/2017 (rozhodnutievydané
vo vyrubovacom konaní), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie
máj 2011 (v poradí 1. rozhodnutie) v sume 11 919,98 EUR. Správca dane znížil nadmerný odpočet za

zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 44 225,17 EUR na sumu 32 305,19 EUR. Proti uvedenému
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 100746529/2018,
atodňa16.04.2018,ktorýmbolozrušenérozhodnutiesprávcudaneavecbolavrátenánaďalšiekonanie
a rozhodnutie, a to z dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
pretože v odôvodnení rozhodnutia správca dane nevyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom

pre jeho vydanie v takom rozsahu, aby bolo možné posúdiť, či bola daňová povinnosť určená správne.

9. Po vrátení veci do vyrubovacieho konania boli vykonané ďalšie úkony tak, ako to vyplýva
z administratívneho spisu a dňa 28.09.2018 bolo vydané rozhodnutie správcu dane č. 101925513/2018,
ktorým bol žalobcom určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 11 919,98 EUR (správca

dane znížil daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy 44 225,17
EUR na sumu 32 305,19 EUR ).10. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že obmedzil uplatnenie oslobodenia od dane
žalobcovi podľa § 43 zákon č. 222/2004 Z.z. pri dodávkach pre odberateľa – spoločnosť AG Intermedia
s.r.o., so sídlom Zdeňka Fibicha 1214, Valašské Meziříčí, Česká republika, IČO: 27076342 na

základe odberateľských faktúr (faktúra č. 11100441 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 05.05.2011
s predmetom dodania TVA plechy o celkovej hmotnosti 24,364 t, celková suma 16 761,69 EUR; faktúra
č. 11100463 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 05.05.2011, predmet dodania LPL a TVA plechy
o celkovej hmotnosti 24,13 t, celková suma 22 458,02 EUR; faktúra č. 11100462 s dátumom vzniku
daňovejpovinnosti05.05.2011,predmetdodaniaPZaTVAplechyocelkovej hmotnosti23,465t,celková

suma 22 300,17 EUR) z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 43 zákona
o DPH.

11. Správca dane popísal reťazec obchodovania s tovarom – plechmi:
LANCAN s.s.r.o.ZANZI s.r.o.AG Intermedia s.r.o.MARCO s.r.o.SIA“AMG TRADE“DEKADA Sp.
z o.oluminex s.r.o.LANCAN s.r.o.ZANZI s.r.o., resp. LANCAN s.r.o.Solid Press Slovakia s.r.o. ZANZI

s.r.o.

12. V zistenom reťazci spoločností mal z vykonaného dokazovania za to, že žalobca ZANZI s.r.o.
nadobudol deklarovaný tovar – plechy ( TVA za tepla valcovaný plech, lakoplastové a pozinkované
zvitky ) od spoločnosti LANCAN s. r. o., tieto plechy následne žalobca dodal českej spoločnosti AG

Intermedia, s.r.o. ako intrakomunitárnu dodávku oslobodenú od dane z pridanej hodnoty, následne
tento tovar od spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. prevzala česká spoločnosť MARCO, s.r.o. (na základe
zisteníodčeskejdaňovejsprávytátonepotvrdilaprevzatietovarudeklarovanéhovdaňovýchpriznaniach
touto spoločnosťou z dôvodu nesúčinnosti spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.) – dodávka spoločnosti
MARCO, s.r.o. bola následne dodaná ako tuzemská dodávka - spoločnosť MARCO, s.r.o. dodala

tovar ako intrakomunitárnu dodávku lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE“ , ktorá vystavila faktúru
za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu – poľskej spoločnosti DEKADA Sp. Z o.o.,
táto spoločnosť fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o. a následne táto ho fakturovala
spoločnosti LANCAN s.r.o.

13. Správca dane z vykonaného dokazovania uzavrel, že sa jednalo o karuselové finančné transakcie
s týmto tovarom. Súčasne konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona
o DPH dňom dodania tovaru a bol povinný uplatniť 20% DPH v celkovej sume 10 253,31 EUR. Na
základe zistení z daňového konania mal za to, že tu nedošlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného
členského štátu, keďže bolo preukázané, že preprava tovaru – plechov neskončila v Českej republike,

ale v tuzemsku – členskom štáte dodania. Tovar, ktorý daňový subjekt- žalobca dodal spoločnosti AG
Intermedia, s.r.o. cez fakturačný tok viacerých spoločností vrátil do tých istých skladov spoločnosti
LANCAN s.r.o. na ulici Jesennej 206, Prešov alebo priamo spoločnosti ZANZI, s.r.o. Poukázal pri tom
na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok Teleos) podľa ktorej, pokiaľ sa tovar naložený na
dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania (v tomto prípade zo Slovenskej

republiky) a iným dopravným prostriedkom v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu
dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného
členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. Skonštatoval porušenie ustanovenia § 69
ods.1vnadväznostina§19ods.1zákonač.222/2004Z.z.stým,žedaňovýsubjektpridodanítovarupre
odberateľa AG Intermedia s.r.o. vyhotovil faktúry a neboli u neho splnené podmienky pre oslobodenie

od dane pri intrakomunitárnom dodaní, následným neodvedením tejto dane nesplnil daňovú povinnosť.
Zároveň skonštatoval, že pri obchodovaní v zistenom reťazci išlo o organizovaný obchod – karuselový
obchod, pričom určil postavenie jednotlivých spoločností :

- Luminex s.r.o. – missing trader – spoločnosť, ktorá prijímala faktúry od dodávateľa z iného členského

štátu EÚ resp. od neho sa začína domáci reťazec, na adrese sídla nesídli, nepreberá poštové zásielky,
nespolupracuje so správcom dane, nepredložil k daňovej kontrole žiadne doklady, mení konateľov
spoločnosti, dosahuje vysoké obraty z uskutočniteľných zdaniteľných plnení na Slovensku, ale do
štátneho rozpočtu z týchto obchodov odvádza nízku daňovú povinnosť, nemá zamestnancov, skladové
či výrobné priestory, predajné ceny tovaru tejto spoločnosti boli v zdaňovacom období august 2012 nižšie

ako nákupné ceny, čo správca dane hodnotí ako neštandardný spôsob vykonávania podnikateľskej
činnosti; konanie tejto spoločnosti hodnotil ako nesúladné so zákonnými znakmi podnikania, ktoré sú
upravené v ustanovení § 2 Obchodného zákonníka;- LANCAN, s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. – obe spoločnosti vykazovali v zistenom reťazci
spoločností všetky znaky, tzv. buffer ( nárazník ), t.j. prijímali faktúry od nekontaktného
subjektu, resp. iného nárazníka, prefaktúrujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny

pre ďalšieho nárazníka, vykazujú malú daňovú stratu pri veľkom obrate;

-ZANAZIs.r.o.–broker–obchodnáspoločnosťnakonciobchodnéhoreťazca,jevpostavenídodávateľa
do iného členského štátu EÚ, prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry pre zahraničného
odberateľa, ktorá je nekontaktnou osobou, vykazuje a čerpá nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

14. Týmto rozhodnutím súčasne nebol žalobcovi priznaný odpočet DPH vo výške 1 666,67 EUR z faktúry
č.2011/0093 s dátumom dodania 31.05.2011 na základe Zmluvy o reklame so spoločnosťou L- Racing
s. r. o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že dodaná služba (na súťažných a doprovodných vozidlách
spoločnosti L Racing s.r.o., ktoré pretekali sa nachádzal reklamný text G., ktorý sa zhoduje s názvom
fyzickej osoby H. B. ZAN-ZI ) - umiestnenie reklamného nápisu nebola poskytnutá daňovému subjektu

ZANZI, s.r.o, na účely jeho podnikania, ale bola poskytnutí na účely podnikania fyzickej osobe H. B.
ZAN-ZI, IČO: 32 782 302, so sídlom: A. XXXX/XX, XXX XX B. C. D..

15. Daňový subjekt proti rozhodnutiu správcu dane č. 101925513/2018 zo dňa 28.09. 2018 podal
odvolanie, kde namietal :

- nezákonnosť rozhodnutia;
- nepreukázanie záverov správcu dane;
- postup správcu dane bol voči nemu šikanózny a účelový;
- rozhodnutie je účelovo odôvodnené tak, aby správca dane preukázal vedomosť daňového subjektu

v obchodnom reťazci;
- správca dane nepreukázal že by I. J. riadil ekonomicky a personálne daňový subjekt alebo že by poznal
daňový subjekt JUDr. Chovanca;
- závery správcu dane vyvracajú skutočnosti preukázané žalobcom a to vyloženie dodávky v skladoch
spoločnosti HESCO, s.r.o., kde mala spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. prenajaté skladové priestory ;

- daňový subjekt nemal dôvod pochybovať o serióznosti spoločnosti Solid Press s.r.o. nakoľko ako to
potvrdili p.Oravec aj p.Maruščák, že sa poznali už niekoľko rokov;
- uvádza, že závery znaleckého posudku je potrebné vyhodnocovať len vo vzťahu k žalobcovia a k tomu
ako on uhrádzal svoje záväzky, ďalšie toky medzi inými spoločnosťami sú irelevantné;
- poukazuje na výpoveď K. L., ktorá nič konkrétne neuviedla k daňovému subjektu a k ničomu sa

nevyjadrila;
- uvádza, že nemal žiadnu vedomosť o podvodných reťazcoch.

V odvolaní žalobca nenamietal nepriznanie odpočtu DPH z faktúry vystavenej spoločnosti L RACING
s.r.o.

16. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté dňa 06.02.2019 rozhodnutím žalovaného č. 100386960/2019,
ktorým tento potvrdil rozhodnutie správcu dane.

17. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým stavom zisteným správcom dane

a prijal taký istý záver ako správca dane - nesplnenie podmienok pre priznanie oslobodenia
priintrakomunitárnomdodaníaporušenieustanovenia§69 ods.1vnadväznostina§19ods.1zákonač.
222/2004 Z.z. Taktiež ako správca dane poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ - rozhodnutie vo veci
TELEOS – ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila
v samotnom členskom štáte dodania, nemožno tvrdiť, že došlo k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva,

teda že došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo došlo k dodaniu tovaru
z tuzemska do iného členského štátu, a preto žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od
dane pri dodávkach tovaru do zahraničia. Zároveň sa žalovaný vyjadril k odvolacím námietkam.

III.
Správna žaloba18. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100386960/2019 zo dňa 06.02.2019, ako aj rozhodnutia správcu
dane – Daňového úradu Košice číslo: 101925513/2019 zo dňa 28.09.2018. V správnej žalobe namietal :

- to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci – k tejto žalobnej námietke
uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný dostatočne a konkrétne neuviedol, na základe akých
skutočností má preukázané, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o existencii podvodného
reťazca,respektíveoexistenciidaňovéhopodvodu,mázato,žezvykonanéhodokazovanianevyplývajú
skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho vedomú účasť na podvode;

- to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov –
z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, že žalobca navrhol vykonať
konfrontáciu výpovede I. J. s výsluchom osoby H. M.;
- to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu – má za to, že keď sa
zmenila v priebehu trestného konania výpoveď I. J. ( výpoveď dňa 05.04.2019 ) oproti jeho výpovedi zo

dňa 23.10.20117, z ktorej výpovede vyvodil správca dane záver o vedomej účasti žalobcu na daňovom
podvode, s prihliadnutím na tieto rozpory je možné konštatovať, že skutkový stav, ktorý bol základom
pre rozhodnutie v daňovom konaní tu neobstojí a bol správcom dane nedostatočne zistený, vykonané
dokazovanie správcu dane tak nezabezpečilo také zistenie skutkového stavu, ktoré by bolo postačujúce
pre riadne posúdenie veci a to najmä preukázanie toho, že žalobca vedel alebo mohol vedieť resp.

bol uzrozumený o existencii daňového podvodu; k tvrdeniu správnych orgánov o tom, že žalobca
nezachoval náležitú mieru obozretnosti predovšetkým vzhľadom na povahu tovaru si nezaobstaral
dostatok podkladov na preukázanie pri uplatnení svojich nárokov – s týmto tvrdením sa nestotožnil
a poukázal na to, že akonáhle zistil porušenie platobnej disciplíny zo strany odberateľ ukončil s ním
spoluprácu; k tvrdeniu správnych orgánov o tom, že absencia certifikátov hovorí o neštandardnom

postupe pri obchodoch uviedol, že v prípade, ak sa jedná o nákup tovaru od spoločnosti, ktorá
ho nevyrobila, len ho eviduje na sklade alebo o nákup tovaru nižšej kvality k takýmto sa certifikát
nevystavuje., k znaleckému posudku č. 2/2012 vyhotovenému na podnet orgánov činných v trestnom
konaní uviedol, že závery je nevyhnutné vyhodnocovať len vo vzťahu k žalobcovi a nie k ostatným
subjektom a má za to, že z neho vyplýva, že u žalobcu bolo preukázané, že v jeho prípade sa vždy

jednalo o štandardné bankové operácie ktoré boli vždy v lehote splatnosti a vo vzťahu k žalobcovi 1 a 2
je neprípustné vyvodzovať pochybnosti alebo závery o jeho neštandardnom postupe, poukázal pri tom
na zmluvný vzťah – kontokorentný úver, ktorý má povolený vo N., O., a z ktorého má financovanú svoju
obchodnú činnosť, a teda bol finančné sebestačný a znalcom vytýkané rýchle finančné toky nemali a ani
nemohli mať vplyv na platobnú disciplínu žalobcu 1 a 2; súčasne v tejto žalobnej námietke uviedol, že

k otázke a analýze vývoja cien v zistenom reťazci spoločností, ktoré podľa záverov znalca preukazovali
účelovosť organizovaného obchodovania za vopred dohodnutých podmienok žalobca uviedol, že ani
žalobca1anižalobca2nikdyneurčovalicenuzatovar,priobchodovanívždyreagovalnadopytaponuku
konkrétneho tovaru a objektívne nemal a ani nemohol mať vedomosť o účelovom organizovaní obchodu
za vopred dohodnutých podmienok medzi spoločnosťami; má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by žalobca 1 a 2 vedome nakupoval tovar za nižšie ceny, resp. že by takto konal v súlade
s inými spoločnosťami za účelom získania neoprávnenej výhody alebo že podvodne konal;
- to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správny nebolo postačujúce na riadne posúdenie
veci – žalovaný odmietol žalobcovi ako účastníkovi konania poskytnúť celý spisový materiál daňovej
veci – konkrétne zápisnicu o výsluchu svedkov L. N. a P. Q., a to aj napriek jeho písomnej žiadosti

zo dňa 21.09.2018, má za to, že argumentácia žalovaného v odôvodnení rozhodnutia neobstojí,
nakoľko sa jednalo o štatutárnych zástupcov alebo vedúcich pracovníkov v spoločnostiach, ktoré boli
súčasťou umelo vytvoreného podvodného reťazca a žalovaný má povinnosť vyhodnocovať všetky
dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti , žalovaný svojim konaním znemožnil žalobcovi oboznámiť
sa s obsahom predmetných zápisníc a teda nie je možné objektívne zistiť, či obsah týchto zápisníc, resp.

skutočnosti tam uvádzané bral žalovaný v úvahu pri vyhodnocovaní dokazovania ;
- to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy , ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia – správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 563/2009 Z.z., keď hodnotili dôkazy len jednotlivo a nie vo vzájomnej súvislosti

IV.
Vyjadrenie žalovaného19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.07.2019 uviedol, že správca dane
pri dokazovaní a hodnotení skutkového stavu postupoval v súlade so zásadami daňového konania
upravenými v ustanovení § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie potrebné k zisteniu skutkového

stavu, jeho rozhodnutie má oporu v zabezpečených dôkazoch a má náležitosti podľa § 68 Daňového
poriadku.

20. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na závery správcu dane, s ktorými sa stotožnil:
- na zistený reťazec obchodných spoločností;

- na závery ohľadom toho, že tovar, ktorý žalobca fakturoval spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nebol
žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve a kvalite
sa vrátil na územie Slovenskej republiky, kde ho prevzala spoločnosť LANCAN s.r.o. a v jednom
prípade lakoplastové zvitky prevzala priamo spoločnosť ZANI s.r.o., a teda vzhľadom na tieto zistenia
o vrátení tovaru naspäť do tuzemska sa stotožnil so záverom správcu dane o tom, že neboli zistené
skutočnosti preukazujúce opodstatnenosť oslobodenia od dane so záverom o zapojení žalobcu do

reťazca spoločnosti obchodujúcich s betonárskou oceľou a s plechmi;
- na postavenie obchodných spoločností v zistenom reťazci obchodných spoločností (spoločnosť
luminex s.r.o. – missing trader – zmiznutý obchodník; spoločnosť LANCAN s.r.o. a Solid Press Slovakia
s.r.o. – buffer – nárazník, spoločnosť ZANZI – broker – obchodník);
- s právnym posúdením vykonaným správcom dane, a taktiež aj s použitou judikatúrou Súdneho dvora

EÚ (rozsudok C-409/04 TELEOS).

21. Súčasne sa vyjadril žalovaný k žalobcom vzneseným námietkam:
- k námietke o tom, že žalobca nemal vedomosť o účasti na podvodnom konaní – poukázal na zistenia
správcu dane s ktorými sa stotožnil už v odôvodnení svojho rozhodnutia – na vykonané dokazovanie,

z ktorého je zrejmé, že spoločnosti LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia s.r.o. a AG Intermedia
s.r.o. – priami obchodní partneri žalobcu boli bez rozhodovacej právomoci, pretože ich činnosť bola
koordinovanáI.B.J.,bolipersonálneafinančneprepojenéaobchodovanieboloorganizovanézavopred
dohodnutých podmienok ; v tomto poukázal na výpoveď H. B. ako aj konateľa spoločnosti LANCAN
s.r.o. R. H.; taktiež poukázal v tomto na závery správcu dane o tom, že žalobca neuviedol ako si

overil postavenie svojich obchodných partnerov a osôb, ktoré mali konať za tieto obchodné spoločnosti
a taktiež ani akým spôsobom kontroloval množstvo, druh a kvalitu tovaru, nezaujímal ho pôvod tovaru,
nesprával sa dostatočne obozretne a neprijal také opatrenia, ktoré by vylúčili jeho účasť na podvodnom
konaní;
- k zistenému obchodnému reťazcu spoločností ktoré predstavovali organizovaný karuselový obchod

poukázal na výpoveď S. H. ( konateľa spoločnosti LANCAN s.r.o. ) Ing. Ladislava Oravca ( konateľa
spoločnosti Solid Press Slovakia ,s.r.o. ) a K. L. ( konateľky spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. ), ktorí
uviedli, že spoločnosť LANCAN s.r.o., Solid Press Slovakia, s.r.o. a AG Intermedia s.r.o. boli riadené I.
B. J., túto skutočnosť potvrdzuje aj samotná výpoveď I. B. J.;
- k namietanej výpovedi I. B. J. uviedol, že zapojenie spoločnosti ZANZI s.r.o. vyplýva z množstva

dôkazov na ktoré poukázal správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia , výpoveď JUDr. Milana
Chovanca je len jedným z množstva dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil a hodnotil;
- k namietaným záverom správcu dane o neštandardných obchodoch na strane žalobcu z dôvodu,
že nepožadoval certifikáty uviedol, že pri tomto závere, s ktorým sa žalovaný stotožnil, správca dane
vychádzal zo zabezpečených dôkazov, ako aj zo zistení, ktoré vyplynuli z vyjadrení žalobcu, ako aj

z dokladov zabezpečených v spolupráci z NAKA a uzavrel, že postoj žalobcu, keď nepožadoval od
deklarovaných dodávateľov certifikáty a nezaujímal ho pôvod tovaru vyhodnotil ako neštandardné pri
tak špecifických tovaroch, ako je betonárska oceľ, lakoplastové a pozinkované zvitky, valcované plechy,
pretože bez príslušných certifikátov nie je možné potvrdiť a preukázať originalitu, pôvod, výrobcu, kvalitu
a vlastnosti tovarov;

- pokiaľ ide o namietané závery zo znaleckého posudku č. 2/2012 tieto správca dane použil k záveru
o tom, že práve finančné transakcie prebiehajúce v obchodnom reťazci prebiehali neštandardne rýchlo
a umožnili realizáciu organizovaných obchodov s betonárskou oceľou a plechmi za vopred dohodnutých
podmienok, taktiež sa stotožnil aj stým, že na účelovosť organizovaného obchodovania za vopred
dohodnutých podmienok poukazuje aj analýza vývoja cien.

V.
Replika žalobcu, duplika žalovaného22. Žalobca v replike uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe opakovane poukazuje na svoje
subjektívne závery, ktoré zhrnul do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Opakovane namieta závery

správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný ohľadom vedomej účasti žalobcu na karuselových
podvodoch a má za to, že správca dane žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ním uvádzané
tvrdenia a z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť závery, o ktoré sa opiera žalovaný.
Hodnotenie dôkazov považuje za účelové a nedostatočné a vyvodené závery z nich považuje za sporné.

23. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, avšak tento na ňu duplikou nereagoval.

VI.
Konanie pred správnym súdom

24. Na prejednanie veci samej po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn: 3Sfk/42/2021 zo dňa 18.12.2023 nariadil správny súd pojednávanie na deň 25.09.2025, na ktorom
tak právny zástupca žalobcu ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na všetkých doterajších podaniach
a vyjadreniach.

25. Rozsudok bol následne vyhlásený za splnenia podmienok podľa § 116 Správneho súdneho poriadku
dňa 21.10.2025.

VII.
Relevantná právna úprava

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

28. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení danepodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň
odovzdania tovaru nájomcovi.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 26.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane,

ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená
z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi

dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

38. Podľa § 43 ods. 1 písmeno zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z príjmov Oslobodené od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

39. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z príjmov Platiteľ, ktorý dodáva tovar
alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VIII.
Právny názor správneho súdu

40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a

či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správnehoorgánunamietanévžalobe,čiuvedenéprocesnépochybeniasprávnehoorgánusútakouvadoukonania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Po oboznámení sa s administratívnym spisom a po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov mal
správny súd za to, že námietky žalobcu neboli dôvodné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ani
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa §
190 Správneho súdneho poriadku.

42. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný
rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa – správcu dane o určení
rozdielu sumy nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume
11 919,98 EUR.

43. Správny súd pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

uvedenom v odôvodnení jeho rozhodnutia sp.zn.: 3Sfk/42/2021 v 37. bode sa v konaní zaoberal
žalobnými námietkami.

44. Jedným zo žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe bola námietka
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd sa v

prvom rade zaoberal týmto žalobným dôvodom žalobcu, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo
žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre
efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je
zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou
prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27.

júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so

všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného
ustanovenia § 63 ods.5 daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa
správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky,
na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť
pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle.
O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

45. Správny súd poukazuje na to, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane
majú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 63 ods. 5 daňového poriadku a je tam
uvedená správna úvaha, ktorou sa riadili správne orgány pri hodnotení dôkazov a pri právnom
posúdení veci. Pokiaľ žalobca v námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia namieta to, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné, nakoľko žalobca navrhol vykonať konfrontáciu výpovede J. s výpoveďou M.,

k tomuto správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že do vydania prvého rozhodnutia
správcu dane žalobca takýto návrh správcovi dane nepredniesol. Až v odvolaní zo dňa 09.12.2017
proti prvému rozhodnutiu správcu dane žalobca uviedol, že má za to, že správca dane pochybil, ak
vychádzal z jednotlivých z jednotlivých tvrdení obvineného I. B. J. uvádzaných v Zápisnici o výsluchu
zo dňa 23.10.2014, a keďže nevykonal konfrontáciu ohľadom predmetných tvrdení s p. H. M., resp.

nevyzval p. H. M., aby sa k tvrdeným skutočnostiam vyjadril, o čom svedčí Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 103106152/2016 zo dňa 10.05.2016 a ani túto osobu nepredvolával na ďalšie
pojednávanie za účelom konfrontácie. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103106152/2016 zo dňa
10.05.2016 vyplýva, že dňa 10.05.2016 bol vypočutý v konaní svedok p. H. M., ktorý odpovedal na
otázky položené mu správcom dane, ktoré sa týkali obchodov medzi spoločnosťou Solid Press Slovakia,

s.r.o. a žalobcom – spoločnosťou ZANZI, s.r.o., prítomný bol aj konateľ žalobcu – spoločnosti ZANZI,
s.r.o., ktorý však svedkovi nepoložil žiadnu otázku a ani nevzniesol na tomto ústnom pojednávaní
žiadne námietky a návrhy na vykonanie dokazovania. Ako je zrejmé ďalej z administratívneho spisu
po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane žalovaným v ďalšom konaní návrh na konfrontáciu medziosobou I. B. J. a osobou p. H. M. nepodal a taktiež ani nevykonanie takéhoto úkonu správcom dane
nenamietal v odvolaní zo dňa 14.11.2018 proti druhému rozhodnutiu správcu dane. K tomuto správny
súd uvádza, že ako to vyplýva z Daňového poriadku (ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového

poriadku) dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Keďže teda dokazovanie vedie správca dane, on aj posudzuje, ktorý navrhnutý dôkaz považuje za
potrebné vykonať a ktorý nie, pričom je povinný tak postupovať, aby skutkový stav bol zistený čo
najúplnejšie. Ako vyplýva z vyjadrenia správcu dane k odvolaniu proti prvému rozhodnutiu správcu dane

zodňa04.12.2017,správcaktejtonámietkenevykonaniakonfrontáciemedzivyššieuvedenýmiosobami
uviedol, že nepredvolával opakovanie p. H. M. za účelom konfrontácie alebo odstránenia rozporných
skutočností týkajúcich sa výpovede JUDr. Milana Chovanca z dôvodu, že správca dane má za to, že táto
opakovaná výpoveď by nepriniesla pozitívny a priaznivejší výsledok pre kontrolovaný daňový subjekt.
V odvolaní zo dňa 14.11.2018 proti tomuto druhému rozhodnutiu správcu dane č.: 101925513/2018
zo dňa 28.09.2018 žalobca nenamieta pochybenie správcu dane a nevykonanie konfrontácie, a preto

ani žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nemal dôvod vysporiadavať sa s nevykonaním konfrontácie.
Z uvedeného dôvodu tak ani nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.

46. Čo sa týka námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu a toho, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, tieto

v konaní taktiež neboli dôvodné. Pokiaľ v týchto námietkach žalobca poukazuje na to, že ku dňu podania
tejto žalobca bol konateľ žalobcu oboznámený s tým, že dňa 05.04.2019 bol I. B. J. vypočutý orgánmi
činnými v trestnom konaní v trestnej veci ČVS : P./NKA-FP-VY-2017, pričom tam uvádzané tvrdenia
obvineného sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami uvádzanými obvineným v Zápisnici o výsluchu
obvineného I. B. J. zo dňa 23.10.2017 ( v administratívnom spise sa však nachádza časť Zápisnice

o výsluchu obvineného I. B. J. zo dňa 23.10.2014 ), a preto s prihliadnutím na tieto rozpory je možné
podľa žalobcu konštatovať, že skutkový stav, ktorý bol základom pre rozhodnutie v daňovom konaní
tu neobstojí. Správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádza časť Zápisnice
o výsluchu I. B. J. zo dňa 23.10.2014 ( strana 1. a časť 8. strany ) , ktorú zaslala správcovi dane NAKA,
národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ ako príloha prípisu zo dňa 14.09.2016. Správny

súd poukazuje na to, že v rozhodnutí správcu dane zo dňa 20.10.2017 sa poukazuje na výpoveď I.
B. J. zo dňa 23.10.2014 (napr.: strana 13. odôvodnenia rozhodnutia), a taktiež aj žalobca v odvolaní
zo dňa 09.11.2017 uvádza Zápisnicu o výsluchu obvineného I. B. J. zo dňa 23.10.2014. V spise sa
nachádza opakované predvolanie JUDr. Milana Chovanca na výsluch, avšak tento predvolania preberal
a na výsluch sa nedostavil. Ako vyplýva z administratívneho spisu – z protokolu o výsledku daňovej

kontroly, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane č.: 101925513/2018 zo dňa 28.09.2018,
správca dane výpoveď obvineného I. B. J. z trestného konania zachytenú v Zápisnici o jeho výsluchu
zo dňa 23.10.2014 mal v daňovom konaní za jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré hodnotil v rámci
dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu veci. Výsluch I. B. J. obsiahnutý v zápisnici zo dňa
23.10.2014 bol v daňovom konaní použitý ako nepriamy dôkaz, ktorý vyhodnotil správca dane v kontexte

s ostatnými dôkazmi získanými v priebehu dokazovania a mal za to, že všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti tvoria súvislú, logickú, uzatvorenú sieť dôkazov, ktoré na seba nadväzujú a tento nepriamy
dôkaz ničím nevyvracia logiku a spojenie všetkých ostatných dôkazov. Pokiaľ ide o výsluch I. B. J.
obsiahnutý v zápisnici zo dňa .05.04.2019 tento bol vykonaný po vydaní rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa, a preto nemohol správny orgán tento dôkaz hodnotiť pri posudzovaní skutkového stavu

veci ku dňu 28.09.2018, nakoľko podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo
stavu veci zisteného v daňovom konaní a tento dôkaz, na ktorý poukazuje žalobca, keďže bol vykonaný
až po rozhodnutí nielen správcu dane alebo aj žalovaného nemohol byť hodnotený v rámci dokazovania
správcomdanevzhľadomnačasovúnáslednosťjehovykonaniaporozhodnutísprávcudane.Taktiežani
správny súd nemôže prihliadať na tento dôkaz nakoľko v zmysle ustanovenia § 119 Správneho súdneho

poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného, teda rozhoduje podľa stavu ku dňu
vydania napadnutého rozhodnutia a ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného – t.j. ku dňu 06.02.2019
nebol výsluch JUDr. Chovanca vykonaný, a preto ani správny súd nemohol na tento nepriamy dôkaz
prihliadať a ho vyhodnotiť v kontexte ostatných dôkazov získaných správcom dane.

47. K tejto námietke ešte správny súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sfk/42/2021 zo dňa 18.12.2023 obsiahnutom v bode 40 odôvodnenia
tohto jeho rozhodnutia, kde uviedol, že sa má správny súd vyjadriť aj ku kvalite procesu dokazovania
pred orgánmi verejnej správy, konkrétne o vyhodnocovaní svedeckých výpovedí uvádza, že pokiaľžalovaný v rozhodnutí č. 100746529/2018 zo dňa 16.04.2018, ktorým rozhodol o odvolaní proti prvému
rozhodnutiu správcu dane č. 102223172/2017 zo dňa 20.10.2017
vytkol nedostatočné vyhodnotenie skutočností týkajúcich sa obchodných vzťahov žalobcu a uložil mu

povinnosť posúdiť a vyhodnotiť všetky skutočnosti a vyjadrenia daňového subjektu, popísať postavenie
daňového subjektu v obchodnom reťazci, v rámci ktorého sa mali preverované zdaniteľné obchody
uskutočniť a či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že konkrétne dodávky tovaru, ktoré oslobodil
od dane z pridanej hodnoty, boli súčasťou umelo vytvorenej situácie umožňujúcej získanie neoprávnenej
daňovej výhody. V súlade s týmto ho usmernil za účelom zistenia skutkového stavu veci aj prípadné

doplnenie dokazovania a následne z takto nového vyhodnotenia skutkového stavu vyvodiť záver, či
a z akých dôvodov v tomto prípade došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane, prípadne vyvodiť,
či a z akých skutočností možno vyvodiť záver o tom, že sa daňový subjekt zúčastnil na podvodnom
konaní vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a z akých skutočností vyplýva, že o tom vedel alebo mohol
vedieť (strana 21 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného č. 100746529/2018 zo dňa 16.04.2018). Ako
je zrejmé z administratívneho spisu, v ďalšom konaní po vrátení veci správcovi dane, tento po vrátení

veci do vyrubovacieho konania vykonal nasledovné úkony popísané na strane 10 až 13 odôvodnenia
svojho rozhodnutia – dopyt na Národnej diaľničnej spoločnosti dňa 13.03.2018; predvolanie svedka S.
H. M. na výsluch, predvolanie zo dňa 03.04.2018; získanie Zápisníc o výsluchoch z vyšetrovacieho
spisu dňa 28.03.208; predvolanie Svedka Ščerbáka Petra, zamestnanca S. J. – O., a to dňa 03.04.2018;
žiadosť o MVI zo dňa 10.04.2018; vyžiadanie dodávateľských faktúr od spoločnosti UNISTROJ FG ,

s.r.o.; predvolanie svedka B. R. H. na výsluch dňa 15.05.2018; výzva žalobcovi na predloženie dokladov
dňa 22.05.2018; vypočutie konateľa žalobcu dňa 13.06.2018; predvolanie svedka S. H.; nazrel do
vyšetrovacieho spisu dňa 14.08.2018, z ktorého získal fotokópie dokumentov, teda doplnil dokazovanie
v súlade s právnym názorom žalovaného ako to správny súd uviedol vyššie a nanovo vyhodnotil
skutkový stav, ktorý jednak prezentoval v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101827973/2018 zo dňa

18.09.2018 a následne aj v odôvodnení rozhodnutia č. 101925513/2018 zo dňa 28.09.2018, kde uzavrel,
že žalobcovi bolo nutné z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty
odoprieť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z intrakomunitárnej dodávky pre spoločnosť AG
Intermedia, s.r.o., a že žalobca bol účastný obchodného reťazca, ktorý je poznačený podvodom na dani
z pridanej hodnoty, pričom v tomto obchodnom reťazci vystupoval na pozícii obchodníka ( brokera ).

Správny súd má za to, že správca dane po zrušení jeho prvého rozhodnutia postupoval v súlade
s právnym názorom a usmernením žalovaného a doplnil dokazovanie dostatočným spôsobom tak, že
jeho zhodnotenie skutkového stavu veci ako aj jeho právne posúdenie obstalo aj v odvolacom konaní,
keď sa s ním žalovaný stotožnil a jeho rozhodnutie potvrdil.

48. V súvislosti s týmto správny súd uvádza, že sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o tom, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi. Pre vysporiadanie sa s touto námietkou v kontexte záveru správcu dane
o účasti žalobcu na daňovom podvode v zistenom obchodnom reťazci, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný
a v súlade s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa správny súd

vysporiadaval s posúdením účasti žalobcu na podvode v zistenom obchodnom reťazci a v súvislosti
s tým aj s vyhodnotením vedomostného testu, resp. k potrebe prijatia opatrení na zistenie, či prijaté
plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

49. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a správny súd to už uviedol vyššie,

daňová kontrola za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2011 bola vykonaná na podnet orgánov činný
v trestnom konaní a žalobcovi bol určený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za tento
mesiac vo výške 11 919,98 EUR. Správca dane odoprel žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty
v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z intrakomunitárneho
dodania pre českú spoločnosť AG Itermedia, s.r.o. z dôvodu, že boli porušené ustanovenia § 69 ods.

1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Správny súd sa stotožňuje s tým,
že z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie
od dane pri intrakomunitárnom dodaní plechov a betonárskej ocele do Českej republiky, nakoľko
vykonaným dokazovaním správcom dane a ani dôkazmi predloženými žalobcom nebolo preukázané to,
žeprepravatovaruskončilavinomčlenskomštátealeskončilavsamotnomčlenskomštátedodaniateda

v Slovenskej republike, čím neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri
intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Túto skutočnosť dosvedčil svedok
S. G. a to pri svojom výsluchu dňa 16.06.2016 na Daňovom úrade Bratislava ( dožiadaný daňový úrad )
keď uviedol, že: „doviezol tovar, ktorý mal ich označenie podľa ktorého vedel, že predmetný tovar bolod nich vyvezený a následne sa ten istý tovar vrátil späť“ (strana 19 odôvodnenia rozhodnutia správcu
dane). Správne tak správca dane uzavrel aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci Teleos
to, že nedošlo k intrakomunitárnemu dodaniu, teda k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva – k dodaniu

tovaruztuzemskadočlenskéhoštátu,sčímsastotožnilajžalovanýastotožňujesastýmajsprávnysúd.
Vzhľadom k tomu, že nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písmeno a) zákona č.
222/2004 Z.z. a teda nadobudnutie tovaru subjektom v inom členskom štáte, nebolo žalobcovi priznané
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a žalobca bol povinný uhradiť daň z pridanej hodnoty z dodania
tohto tovaru, čo nesplnil, čím porušil ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku. Nakoľko žalobca túto

daň neuhradil, vznikol na jeho strane daňový únik.

50. Súčasne s týmto zistením skúmal správca dane v súlade so zásadou úplného zistenia skutkového
stavu a zistil, že žalobca bol súčasťou reťazového obchodu pri ktorom išlo o dodanie toho istého
tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami vo viacerých členských štátoch . Správca dane pri
tom identifikoval v tomto reťazci v súlade s právnym názorom a usmernením žalovaného uvedeným

vodôvodneníjehorozhodnutia č.102223172/2017zodňa20.10.2017postaveniejednotlivých
obchodných spoločností tak, ako to správny súd uviedol vyššie v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku
a uzavrel, že žalobca vedel o podvode v tomto reťazci obchodných spoločností. Nakoľko žalobca
túto skutočnosť namieta, správny súd následne posudzoval splnenie jednotlivých podmienok na strane
žalobcu, ustálených judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa premietli aj do rozhodovacej

praxe najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, pre účasť žalobcu na daňovom podvode v tomto
obchodnom reťazci a mal za to, že bol záver správneho orgánu o účasti žalobcu na daňovom podvode,
s ktorým sa stotožnil aj žalovaný správny.

51. Správny súd má za to, že správne boli tak správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným

vyhodnotené všetky vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a to vo vzťahu
ku všetkým spoločnostiam v rámci zisteného obchodného reťazca. A v nadväznosti na zistený skutkový
stav bolo aj správne právne posúdenie tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného o
účasti žalobcu na daňovom podvode a z tohto dôvodu nebola v konaní úspešná ani žalobná námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi.

52. Daňový podvod v kontexte práva na odpočítanie dane, presnejšie v kontexte obmedzenia, resp.
odopretia práva na odpočítanie dane je v správnej súdnej praxi definovaný ako situácia, v ktorej
jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vyrubenú daň z pridanej
hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia.

Pri daňovom podvode je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto
podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane
je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej, obchodnej a osobnej
väzby medzi zúčastnenými subjektmi (porovnaj napr.: Rozsudok NSS SR sp. zn.: 6Sžfk/76/2020 zo dňa
26.10.2022 ).

53.Predpokladypreposúdenieveciakodaňovéhopodvodutvorítzv.AxelKitteltestexistenciedaňového
podvodu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C – 439/04 a C-440/04, Axel Kittel
Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena preukázať 1./ existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a

to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku obchodného reťazca, 2./ preukázať objektívne skutkové
okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku
vedel alebo mal vedieť pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test
konkrétnehosubjektu)azároveňmusíposúdiť3./čikontrolovanýdaňovýsubjektprijalopatrenia,ktoréje
od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom

podvode (due diligence vedomostný test daňového subjektu).

54. V rámci tzv. Axel Kittel testu existencie daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno
striktne kategorizovať v tom zmysle, že by mohli vždy osvedčovať splnenie len jedného z predpokladov
pre posúdenie veci ako daňového podvodu. Niektoré skutkové okolnosti totiž môžu mať relevanciu

tak pre záver o existencii daňového podvodu ako aj pre záver o vedomosti daňového subjektu o
podvode alebo pre vylúčenie jeho dobrej viery. Nie je pritom možné trvať na prísnom subsumovaní
jednotlivých okolností pod jednotlivé „kroky“ zmieneného testu . Napokon v rámci tzv. Axel kittel testu
existencie daňového podvodu jednotlivé skutkové okolnosti nemožno ani vytrhávať z kontextu celejveci a hodnotiť izolovane. Sila zistených skutkových okolností môže tkvieť práve v ich komplexnosti.
Zistené skutkové okolnosti je preto potrebné posúdiť vždy komplexne a v ich vzájomných súvislostiach.
Jednotlivé skutkové okolnosti tak môžu predstavovať čriepky do mozaiky celkovo utvárajúcej obraz o

daňovom podvode.

55. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého obchodného reťazca, správny súd poukazuje najprv na
popis obchodného reťazca zisteného správcom dane (bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku), do ktorého
bol zapojený aj žalobca (strana 21 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane): dodávka tovaru mala

byť uskutočnená v reťazci: LANCAN s.s.r.o.ZANZI s.r.o. AG Intermedia s.r.o. MARCO s.r.o. SIA“AMG
TRADE“ DEKADA Sp. z o.oluminex s.r.o. LANCAN s.r.o. ZANZI s.r.o., resp. LANCAN s.r.o. Solid
Press Slovakia s.r.o. ZANZI s.r.o. Ďalej správny súd poukazuje na zistenie správcu dane, s ktorými
sa stotožnil aj žalovaný (strana 27 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a strane...: „Jednotlivé
finančné transakcie prebiehali vždy v rámci toho istého dňa, alebo v priebehu najbližšieho dňa až
dvoch. Po obdržaní finančnej čiastky od odberateľa bola hneď tá istá alebo podobná čiastka preposlaná

dodávateľom. Proces finančných okov je presne v opačnom smere ako proces obchodných tokov.
To znamená, že keď firma AG Intermedia, s.r.o. platila firme ZANZI, s.r.o. znamená to potvrdenie
obchodných transakcií od firmy ZANZI, s.r.o. voči odberateľovi AG Intermedia, s.r.o. Z doložených
dokladov je zrejmý kolobeh v rámci skúmanej skupiny firiem, ktorý nemá znaky bežného obchodného
vzťahu. V prípade štandardného prevádzkového cyklu podniku je potrebný nevyhnutný čas na

pretvorenie dodaného tovaru, prípadné služby na tovar, ktorú ďalej podnik dodáva. Zo skúmania
finančných tokov dochádzalo k platbám odberateľov a následne v rovnakej alebo podobnej sume na
dodávateľov v rámci jedného dňa, prípadne v priebehu nasledujúcich najbližších dní. Tento vzorec
skúmaných tokov je platný pre celú skúmanú skupinu.“ Súčasne poukazuje správny súd na zistenia
správcu dane s ktorými sa stotožnil aj žalovaný a ktoré uvádza na strane 28 odôvodnenia svojho

rozhodnutia: „Zo znaleckého posudku vyplýva, že platby za tovar v rámci jednotlivých predmetných
obchodných spoločností prebiehali neštandardne rýchlo v časovom rozpätí jedného, prípadne dvoch
dní a to v poradí platba od odberateľa a následne v rámci jedného dňa platba na dodávateľa. Výsledky
znaleckého posudku potvrdzujú vyššie uvedené tvrdenia , že sa jednalo o organizovaný zločin za
vopred dohodnutých podmienok. Len vopred premyslene utvorené obchodovanie medzi spoločnosťami

umožňovali tak neprimerane rýchle uhrádzanie záväzkov z vystavených faktúr za dodanie tovaru.
Z dôkazov získaných počas daňovej kontroly vyplýva, že dodávateľ luminex, s.r.o. vystupuje v reťazci
slovenských obchodných spoločností a vykazuje všetky znaky tzv. zmiznutého obchodníka. Prijíma
faktúry od dodávateľa z iného členského štátu EÚ, na drese sídla spoločnosti nesídli, nespolupracuje
s DÚ, nepreberá poštu. Za zdaňovacie obdobie marec 2011 – jún 2011, ( do ktorého spadá aj obdobie

riešené v tomto súdnom spore – máj 2011 ), bola správcom dane Daňovým úradom Trnava, pobočka
Dunajská Streda, vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo okrem iného neuznanie odpočítania
dane z titulu nadobudnutia tovaru od spoločnosti DEKADA Sp. z o.o. z dôvodu nepreukázania dodania
tovaru z Poľska na Slovensko. Ďalej správca dane konštatuje na základe všetkých získaných dôkazov,
že spoločnosti v obchodnom reťazci Solid Press Slovakia s.r.o. a LANCAN s.r.o. vykazujú všetky

znaky tzv. nárazníka, t.j. prijímajú faktúry od nekontaktného subjektu, resp. od iného nárazníka,
prefaktúrujú ten istý objem a sortiment tovaru s malým navýšením ceny pre ďalšieho nárazníka, vykazujú
malú daňovú povinnosť pri veľkom obrate. Spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. a LANCAN s.r.o.
v predmetných zdaňovacích obdobiach plnili svoje daňové povinnosti, podávali daňové priznania pre
DPH a platili splatnú daň, aby tým sťažili odhalenie podvodného konania. Svoju daňovú povinnosť,

ktorá im vznikla z titulu dodania tovaru pre spoločnosť ZANZI, s.r.o. ponižovali deklarovaním nákupu od
tuzemských dodávateľov. Kontrolovaný daňový subjekt vykazuje znaky, tzv. Brokera – dodávateľa do
iného členského štátu U, prijíma faktúry od nárazníka, vystavuje faktúry pre zahraničného odberateľa,
v romto prípade spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. a vykazuje nadmerný odpočet“ Súčasne správny súd
poukazuje na záver správcu dane uvedený na strane 22 odôvodnenia jeho rozhodnutia , s ktorým sa

stotožnil aj žalovaný: „Správca dane na základe vyhodnotenia vyššie vykonaných dôkazov, vo vzťahu
k jednotlivým zdaniteľným obchodnom pre spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. má za to, že daňovému
subjektu ZANZI, s.r.o. nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane z predmetných dodávok,
keďže nebolo preukázané, že preprava tovaru – plechov, neskončila v Českej republike, ale v tuzemsku
– členskom štáte dodania. Tovar, ktorý daňový subjekt ZANZI, s.r.o. dodal spoločnosti AG Intermedia,

s.r.o. cez fakturačný tok. Viacerých spoločností vrátil do tých istých skladov spoločnosti LANCAN s.r.o.
na Jesennej 206, Prešov alebo priamo do spoločnosti ZANZI, s.r.o.“56. Uvedené vyššie popísané konanie obchodných spoločností podľa správneho súdu vykazuje znaky
podvodného konania spočívajúceho vo vytvorení popísaného obchodného reťazca, v ktorom každá
zo spoločností mala svoju úlohu, pričom fakturačný tok tovaru nezodpovedal reálnemu toku tovaru.

Správca dane teda zistil chýbajúcu daň na článku obchodného reťazca, a to pri spoločnosti Luminex,
s.r.o., ktorá má postavenie, tzv. zmiznutého obchodníka (tak ako je uvedené vyššie nebolo jej priznané
odpočítanie dane, čím u nej došlo k daňovému úniku), a preto správny súd považoval prvý predpoklad
pre posúdenie veci ako daňového podvodu za preukázaný, keď v konaní pred orgánmi verejnej správy
nevyšlinajavotakéokolnosti,ktorébynasvedčovalitomu,ženeuhradeniedanemalopôvodvakejkoľvek

objektívnej prekážke, ktorá by bránila v riadnom plnení daňových povinnosti subjektov zapojených
do predmetného obchodného reťazca. Správny súd poukazuje na to, že v konečnom dôsledku došlo
k daňovému úniku v rámci tohto obchodného reťazca aj u žalobcu, keď na základe zistení správcu dane
po vykonanom dokazovaní mu tento určil sumu rozdielu uplatneného nadmerného rozpočtu .

57. Vo vzťahu k druhej podmienke Axel Kittel testu – vedomostnej zložke, skôr ako správny súd

pristúpi k jej vyhodnoteniu považuje za potrebné poukázať na to, že už z charakteru a vlastnej podstaty
vedomostnej zložky účasti na podvodnom konaní vyplýva, že ide o zložku vnútornú a tým preukázateľnú
len nepriamymi dôkazmi, okolnosťami a indíciami zistenými správcom dane, ktoré vo svojom súhrne
(súhrn neštandardných okolností) sú spôsobilé odôvodniť záver, že dotknutý daňový subjekt vedel
alebo vedieť mal a mohol o účasti na daňovom podvode. V rámci hodnotenia vedomosti daňového

subjektu o účasti na daňovom podvode musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový subjekt prijal
pri výkone svojej činnosti také opatrenia, ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho
zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového podvodu. To aké opatrenia daňový subjekt prijal a prečo
bol v dobrej viere, že sa svojim zdaniteľným obchodom nezúčastňuje daňového podvodu, musí tvrdiť
a preukázať samotný daňový subjekt. Charakter neštandardných okolnosti konkrétneho zdaniteľného

obchodu pritom určuje aj charakter opatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového
subjektu, na preukázanie jeho dobrej viery v poctivosť obchodu. Správne orgány nie sú povinné dávať
návod, ako mal daňový subjekt konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode, pretože ako už bolo
uvedené, prijatie nevyhnutných rozumných opatrení za týmto účelom má tvrdiť a preukázať daňový
subjekt, nie správny orgán. Súčasne správny súd poukazuje na to, že jednotlivé úrovne vedomostnej

zložky účasti na daňovom podvode ako podmienky odopretia odpočtu dane nie sú exaktne definované
právnou úpravou a ani judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Napriek tomu, že vedomostnú zložku účasti
na daňovom podvode ako podmienku odopretia odpočtu dane nie je možné bez ďalšieho stotožňovať
so subjektívnou stránkou trestného činu spočívajúcom v zavinení, ako ani daňový podvod, ako dôvod
odopretia odpočtu dane v intenciách administratívneho konania nie je možné stotožňovať s daňovým

podvodom v intenciách trestnoprávnych, správny súd predsa dáva v tejto súvislosti do pozornosti
vymedzenie definície jednotlivých druhov zavinenia v Trestnom zákone (podmienky trestnoprávnej
zodpovednosti fyzickej osoby). Podľa § 15 a 16 Trestného zákona (zák. č. 300/2015 Z. z.) „Trestný
čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie

alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Trestný čin je spáchaný
z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.“ Pri

primeranej aplikácii trestnoprávnych definícií zavinenia, pojmu „vedel“ môže zodpovedať tak nepriamy
úmysel, ako aj vedomá nedbanlivosť.

58. Pokiaľ teda ide o vedomostný test konkrétneho subjektu správny súd mal za preukázané objektívne
skutkové okolnosti svedčiace tomu, že žalobca o podvode vedel alebo mohol vedieť. Správca dane totiž

dostatočným spôsobom preukázal, že plnenia, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane,
vykazujú viacero neštandardných znakov, z ktorých bolo možné zistiť, že sa jednalo o organizovaný
karuselový obchod za vopred premyslených podmienok. Medzi tieto neštandardné znaky zistené
správcom dane možno subsumovať: - priebeh finančných tokov vždy v rámci toho istého dňa alebo
v priebehu najbližšieho dňa až dvoch, - obdržanie finančnej čiastky, ktorá bola v tej istej sume alebo

podobnej hneď preposlaná dodávateľom, - predaj toho istého tovaru bez jeho úpravy ( potvrdil svedok
S. G. ), - predaj tovaru za nižšiu cenu, - preberanie špecifického tovaru – lakoplastové a pozinkované
zvitky a TVA za tepla valcovaný plech spoločnosťou ZANZI, s.r.o. od spoločnosti LANCAN s.r.o. bez
certifikátov, - riadenie kolobehu tovaru a jeho dopravy jedinou osobou a to I. B. J. ( čo vyplynuloz viacerých dôkazov – výsluch svedka JUDr. Oravca, vyjadrenie K. L. konateľky spoločnosti AG
Intermedia, s.r.o. v konaní pred NAKA , výpoveď JUDr. Chovanca pred NAKA, výpovede svedkov S. H.
a B. R. H. ), ktorý zabezpečil a dohodol všetky podmienky obchodu a financovania tohto obchodu a ktorý

aj vykonával transakcie prostredníctvom internetbankingu za obchodných partnerov spoločnosti ZANZI
s.r.o., poskytnutie finančnej pôžičky spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. , ktorá mala postavenie
nárazníka v tomto obchodnom reťazci vo výške 800 000,- EUR JUDr. Milanom Chovancom. Na
naplnenie vedomostnej zložky teda stačí nevedomá nedbanlivosť, čo pri konaní žalobcu tak ako to
vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo splnené, a teda bolo možné len súhlasiť s konštatovaním

správcu dane, že konanie v popísanom obchodnom reťazci vykazuje znaky podvodného konania, s čím
sa stotožnil aj žalovaný. V posudzovanej veci sú v rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného
prezentované také zistenia a objektívne okolnosti, ktoré podľa názoru správneho súdu vo svojom súhrne
dostatočne nasvedčujú tomu, že žalobca vedieť mal a mohol, že sa zúčastňuje na daňovom podvode,
a to vrátane okolností spočívajúcich vo vyhodnotení rozumnej obozretnosti žalobcu pri zdaniteľnom
obchode, na ktorom sa zúčastnil.

59. Pokiaľ ide o due diligence, vedomostný test konkrétneho subjektu (spočívajúci v posúdení, či
táto osoba prijala opatrenia, ktoré je možné od nej rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie
nebude viesť k účasti na daňovom podvode), ten umožňuje i za predpokladu splnenia objektívneho
a subjektívneho aspektu Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo

na odpočítanie dane preukázať, že prijala dodatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie
nebude viesť k účasti na daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnotí správca dane.
V prejednávanej veci žalobca nepreukazoval, že by relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom prijal. Neuvádza žiadne skutočnosti, resp. prijaté
opatrenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že prijal relevantné opatrenia na zabránenie

svojej účasti na daňovom podvode a že ho možno považovať za osobu nevinne zúčastnenú na
takomto obchodnom reťazci. Práve naopak všetky správcom dane zistené skutočnosti preukazujú opak
a poukazujú na to, že žalobca si svojich obchodných partnerov nepreveril a nesprával sa dostatočne
obozretne, čo vyplýva už len zo samotnej výpovede konateľa žalobcu zachytenej v Zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 12.10.2016, ktorý uviedol, že si nepamätá s kým konkrétne zo spoločnosti AG

Intermedia, s.r.o. jednal, nevie za akým účelom spoločnosť AG Intermedia, s.r.o. tovar od spoločnosti
ZANZI, s.r.o. nakupovala, nezaujímal ho pôvod tovaru, nežiadal certifikáty. Vykonaným dokazovaním
správcom dane bol preukázaný opak tvrdení žalobcu a bolo preukázané, že všetky daňové subjekty boli
v obchodnom reťazci prepojené ekonomicky a personálne prostredníctvom JUDr. Chovanca. Súd preto
považoval aj tretí predpoklad pre posúdenie veci ako daňového podvodu za preukázaný.

60. Súd po preskúmaní predpokladov pre posúdenie veci ako daňového podvodu v kontexte práva na
odpočítaniedane,presnejšievkontexteobmedzenia,resp.odopretieprávanaodpočítaniedanevýlučne
v medziach žalobných bodov teda preukázané uzatvára, že boli splnené podmienky pre odopretie práva
žalobcu na odpočítanie dane.

61. Ani námietka porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy nepriniesla žalobcovi
v konaní úspech. Pokiaľ žalobca v tejto námietke uvádza, že mu správca dane odmietol poskytnúť
celý spisový materiál – konkrétne zápisnice o výsluchu svedkov L. N. a P. Q. na základe jeho
písomnej žiadosti, správy súd uvádza, že tieto dôkazy neboli podkladom pre vyhodnotenie skutkového

stavu v prejednávanej veci a správca dane z nich vôbec nevychádzal a preto ani nebo dôvod
pre ich poskytnutie žalobcovi. Túto skutočnosť oznámil správca dane žalobcovi ako to vyplýva
z administratívneho spisu a to písomnosťou zo dňa 01.10.2018, ktorú žalobca prevzal dňa 08.10.2018
a z ktorej vyplýva, že tieto sa netýkajú daňovej povinnosti žalobcu a nebudú použité v konaní ako dôkaz,
čo je aj zrejmé z odôvodnení rozhodnutia tak správcu dane ako aj žalovaného.

62. Vychádzajú z vyššie uvedeného tak boli žalobné námietky nespôsobilé priniesť zrušenie rozhodnutia
žalovaného, ako aj správcu dane, a preto správny súd žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

63. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci

voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlenvýnimočne.64. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

65. O nároku na náhradu trov medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa ustanovenia
§ 168 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal nakoľko nebol v konaní úspešný
aúspešnémužalobcovinevznikližiadnetakéodôvodnenétrovykonania,ktorébybolomožnéodžalobcu
spravodlivo žiadať nakoľko tento v súdnom konaní prezentované vyjadrenia a stanoviská predkladal
v rámci výkonu činností na úseku jemu zverenej správy vecí verených , preto mu nárok na ich náhradu

nepriznal.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).