Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 72Cb/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125201892
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125201892.5

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris,
s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 301, proti žalovanému:
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, 041 90 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 00 606 707, právne zastúpený: Alena Zadáková - advokát s.r.o., so sídlom Kováčska 245/32,

040 01 Košice, IČO: 53 209 451, o zaplatenie 79.336,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 79.336,58 € s príslušenstvom.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 72Cb/6/2025 -165 z 23. júna 2025 a to tak, že:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 79.336,58 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 13,5% ročne zo sumy 47.966 € od 05.02.2025 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
13,25% ročne zo sumy 28.451,40 € od 05.02.2025 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovicelkovúpaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávok vo výške 2.320 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2025.

3. Mestský súd Košice obsadený vyšším súdnym úradníkom o výške trov konania rozhodol uznesením
z 30. septembra 2025, č. k. 72Cb/6/2025– 186 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy
konania vo výške 3.766,31 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, a to v rozsahu nepriznania nároku na náhradu
súdneho poplatku, podal žalobca dňa 04.10.2025 sťažnosť. Žalobca namietal, že sťažnosťou napadnuté
uznesenie bolo v rozsahu nepriznania nároku na náhradu súdneho poplatku vydané v rozpore so
zákonom a poukázal na odôvodnenie uznesenia v napadnutej časti, podľa ktorého: „Právny zástupca
žalobcu si uplatnil náklady za súdny poplatok za návrh vo výške 4.760 €. Z obsahu spisu súd zistil,

že súdny poplatok za návrh žalobcom zaplatený nebol, preto mu nárok na jeho náhradu ani nemohol
vzniknúť, preto mu súd tento výdavok nepriznal.“ Žalobca mal s odkazom na ním citované rozhodnutiaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Nitre za to, že i keď žalobca súdny
poplatok za žalobu nezaplatil, hoci mu táto poplatková povinnosť vznikla, nezaplatený súdny poplatok
sa stal súčasťou trov konania žalobcu. Žalobca v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6MCdo/11/2013 dôvodil tým, že „súdu súdny poplatok sa v zmysle § 137 O.s.p. stáva súčasťou trov
účastníka konania nielen jeho zaplatením, ale aj vtedy, ak účastníkovi aspoň vznikla povinnosť ho
zaplatiť, hoci tak doposiaľ neurobil. Súdna prax totiž štandardne umožňuje, aby účastníkovi občianskeho
súdneho konania bola pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznaná aj náhrada súdneho poplatku
napriek tomu, že ho doteraz nezaplatil (porovnaj R 14/1976, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 11. júna 2008 sp.zn. 3 Obo 168/2007 a z komparatívneho hľadiska aj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 15. mája 2002 sp.zn. 29 Odo 674, 675/2001).“ V ďalšom žalobca
poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o právny názor, ktorý by bol aktuálny len počas účinnosti OSP
a citoval uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/42/2016 zo dňa 25.11.2016, podľa ktorého „mylný
je názor, podľa ktorého možno strane priznať nárok na náhradu súdneho poplatku iba v tom prípade,
ak povinná strana tento poplatok už zaplatila. Ak je navrhovateľ poplatkového úkonu povinný zo zákona

zaplatiť súdny poplatok už s urobením poplatkového úkonu (v danom prípade podaním odporu proti
platobnému rozkazu), vznikla vykonaním poplatkového úkonu voči nemu poplatková pohľadávka, ktorá
tvorí pasívum jeho majetku a ktorá predstavuje jednu z položiek spadajúcich do trov konania (porovnaj
R 14/1976). Strane môže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznaná aj náhrada súdneho
poplatku, ktorý dosiaľ ešte nezaplatila (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 15. mája 2002,

sp. zn. 29 Odo 674/2011).“ Záverom žalobca navrhol, aby súd zmenil uznesenie vyššieho súdneho
úradníka Mestského súdu Košice, sp. zn. 72Cb/6/2025 zo dňa 30.09.2025 nasledovne: „Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 8.526,31 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 3.766,31 € a z náhrady za súdny poplatok vo výške 4.760 € na účet právneho zástupcu žalobcu
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

5. Súd žalovanému doručil sťažnosť žalobcu s možnosťou sa k nej vyjadriť v lehote 10 dní. Žalovaný
sa k podanej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v texte ďalej len ako „CSP“),

proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

9. Podľa § 246 CSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. O sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o výške trov konania v súlade s citovanými ustanoveniami

CSP rozhodoval zákonný sudca a preskúmajúc doterajšie konanie vrátane vznesených námietok
voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že sťažnosť je nedôvodná. Napadnuté
uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 30.09.2025, sťažnosť žalobcu bola súdudoručená 04.10.2025, na základe čoho súd konštatuje, že bola podaná oprávnenou osobou a v zákonnej
15 dňovej lehote.

15. Pilierom žalobcovej argumentácie obsiahnutej v sťažnosti bola námietka spočívajúca v tom, že
napriektomu,žežalobcasúdnypoplatokzažalobunezaplatil,hocimutátopoplatkovápovinnosťvznikla,
nezaplatenýsúdnypoplatoksastalsúčasťoutrovkonaniažalobcu.Poplatkovápohľadávkažalobcutvorí
podľa jeho názoru pasívum jeho majetku a predstavuje v zmysle žalobcom uvedených rozhodnutí jednu
z položiek spadajúcich do trov konania. S názorom žalobcu však nie je možné súhlasiť. Podľa ust. 251

CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Zákon súčasne ustanovuje, že výdavky musia
vzniknúť v konaní. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je teda striktne
ohraničený začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. V režime CSP sú z tohto dôvodu do značnej miery obmedzené podmienky aplikácie pôvodnej
judikatúry k § 137 OSP, ktorá pripúšťala začleniť do trov konania aj niektoré výdavky vzniknuté pred jeho

začatím (napr. R 14/1985). Sémantické vymedzenie slovného spojenia „vznik výdavkov“ vyžaduje, aby
strana konkrétny výdavok počas konania reálne vynaložila, teda aby vznikol. Eventuálna povinnosť plniť
predstavuje sama osebe iba záväzok, ktorý je potenciálnym výdavkom. O výdavku možno uvažovať až
v prípade, keď strana utrpí zmenšenie vlastného majetku v dôsledku splnenia tohto záväzku. Ak počas
konania k splneniu nedôjde, neprichádza do úvahy náhrada budúceho predpokladaného výdavku (u

ktorého je daná iba určitá miera pravdepodobnosti vzniku) v rámci trov konania. Nahradiť teda možno
iba skutočne vynaložený výdavok. Tým sa aj v tomto prípade výrazne obmedzujú podmienky na použitie
judikatúry k § 137 OSP, podľa ktorej mohol byť predmetom náhrady trov konania aj súdny poplatok,
ktorý ešte nebol zaplatený (napr. R 14/1976; R (ČR) 22/2003 civ.). Vo vzťahu k druhému žalobcom
citovanému rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre a argumentácii, že aj novšia rozhodovacia prax súdov

zastáva obdobný názor ako judikatúra Najvyššieho súdu, súd udáva, že uznesenie Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 8Co/42/2016 zo dňa 25.11.2016 je síce z pohľadu dátumu jeho vydania, rozhodnutím
po účinnosti nového civilného kódexu, no z hľadiska jeho obsahu rieši otázku priznania náhrady za
nezaplatenýsúdnypoplatokvrežime§137OSP.Pretoniejemožnéprisvedčiťžalobcovi,žemunáhrada
za nezaplatený súdny poplatok v konaní ako súčasť trov konania patrí. V nadväznosti na vyššie uvedené

súd sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

16. Na záver súd dodáva, že pre účely overenia opodstatnenosti sťažnosti sa súd oboznámil s obsahom
napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že rozhodnutie nemožno považovať za nepreskúmateľné
alebo arbitrárne. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia súd dospel k záveru, že vyšší

súdny úradník konal v medziach svojej právomoci a príslušné zákonné ustanovenia podstatné pre
posúdenie veci interpretoval a aplikoval akceptovateľným spôsobom. Na základe vyššie uvedeného tak
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p. a contrario).