Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/197/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225203115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. C. A., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F.,
právne zastúpená: WITT&KLEIM Legal s. r. o., so sídlom Na Troskách 26, Banská Bystrica a otca:

B. G. A., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: JUDr. Pavol Tornoš,
advokát, so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanímatkyprotiuzneseniuMestskéhosúduBratislavaIIzodňa28.10.2025,č.k.27P/136/2025-53,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie
nasledovného znenia:

I. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou A. každý štvrtok v párnom kalendárnom týždni od 15:00
hod. do 19:00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 10:00 hod. do 17:00 hod. a to
tak, že v pracovnom dni si maloletú v určenom čase prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá
navštevuje a po skončení styku maloletú v určenom čase odovzdá v mieste bydliska otca. Počas víkendu

a v čase neprítomnosti maloletej v školskom zariadení si matka v určenom čase maloletú prevezme
a po skončení styku v určenom čase odovzdá v mieste bydliska otca. V prípade, že sa nebude môcť
uskutočniť styk na základe objektívnych dôvodov na strane matky, otca alebo maloletého dieťaťa, otec
je povinný umožniť matke náhradný styk a to v nasledujúci týždeň.

II. Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného

na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 27P/60/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 od. 1, 2, § 331
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 1, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového (ďalej
len CMP), ako i Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že v danom prípade neboli splnené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiadala nariadiť, a ktoré vyžaduje
právna úprava. Z odôvodnenia vyplýva, že matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd dočasne upravil jej styk s maloletou počas každého štvrtka v párny týždeň tak, že matka
si maloletú prevezme o 15:00 hod. v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, do 19:00 hod.
kedy maloletú otcovi odovzdá v jeho bydlisku. Ďalej žiadala upraviť styk s maloletou A. každú sobotu v
nepárny týždeň tak, že si maloletú prevezme o 10:00 hod. v bydlisku otca, do 17:00 hod. kedy maloletú

otcovi v bydlisku otca odovzdá. V prípade, že sa nebude môcť uskutočniť styk na základe objektívnych
dôvodov na strane matky alebo maloletého dieťaťa otec je povinný umožniť matke náhradný styk ato v nasledujúci týždeň. Alternatívne matka navrhla úpravu styku s maloletou A. v jedno poobedie v
každom pracovnom týždni, a to formou tzv. asistovaného stretnutia v akreditovanom subjekte, ktoré sa
špecializuje na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom matka

si maloletú prevezme o 15:00 hod. v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po ukončení
asistovaného stretnutia matka maloletú otcovi odovzdá v jeho bydlisku. Návrh zdôvodnila tým, že na
súde prvej inštancie od 28.04.2025 prebieha konanie o jej návrhu na rozvod manželstva a na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré nie je právoplatne
skončené. Dňa 28.05.2025 začali s otcom navštevovať prostredníctvom online stretnutí mediátorku G.

F. E. a týmto dňom oficiálne s otcom začali aj mediačný proces za účelom rozvíjania vzťahu otec –
syn, ako aj rozvíjaniu vzťahu matka – dcéra. Matka uviedla, že aktuálny vzťah otca s maloletým G.
je udržiavaný a prebieha pravidelne s tým, že maloletý u otca prespáva aj v noci. Matka tento vzťah
podporila, maloletého motivovala, aby sa s otcom stretával ale zo strany otca nedošlo k recipročnému
správaniu ohľadom vzťahu matky s maloletou. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti (maloletá
A. zostala bývať v byte s otcom) otec je vo svojom nastavení konštantný a matkin vzťah s maloletou

A. nielen že nepodporuje, ale vyslovene ho bojkotuje. Nakoľko vnímala, že mediácia už neplní svoj
účel, otec nechcel spolupracovať, ani hľadať konkrétne riešenia ako matke umožní styk s maloletou,
mediáciu dňa 23.06.2025 ukončila. Podľa psychologičky B. F. D., ktorú maloletá navštevuje, táto veľmi
trpí pretrvávajúcim konfliktom rodičov, pričom novú rodinnú situáciu spracúva len postupne. Z pohľadu
matky otec využil jej odchod zo spoločnej domácnosti a dcére to odprezentoval tak, že ju, nie otca,

opustila. V tomto pocite aj maloletú naďalej utvrdzuje a preto je podľa názoru matky prirodzené, že
dcéra sa uzatvára do seba, začala ju ignorovať a odmietať. Otec podporuje dcéru v presvedčení, že
matku nepotrebuje k svojmu životu, pretože má otca a opatrovateľky, ktoré majú nahrádzať prítomnosť
matky. Z diagnostickej správy vyhotovenej uvedenou psychologičkou je zrejmé, že maloletá A. vníma
svoju mamu v období pred odchodom od otca a v období po odchode matky od otca. A. to vyjadruje

slovami ako „Moja mama nebude ku mne aká bola pred tým. Predtým bola normálnejšia, mala som ju
rada.”, „Moja rodina je trochu roztrhaná.” Postavu pre mamu komentovala slovami: „Najskôr bola dobrá,
potom sa zmenila.“ Podľa diagnostickej správy tiež A. uviedla, že mama má na 1. mieste archeológiu;
a hovorila o psychickom zdraví rodiny mamy, pričom uviedla, že dané informácie má od otca. Matka je
toho názoru, že otec prezentoval dcére situáciu, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, spôsobom,

že za emočnú bolesť, ktorú dcéra aktuálne pociťuje, nesie vinu a zodpovednosť výlučne matka. Otec
neustále matke kontakt s dcérou neumožňuje tvrdiac, že dcéra sa s ňou nechce stretnúť. Na akúkoľvek
žiadosť matky o stretnutie s dcérou otec reaguje odmietavo, pohoršene alebo ironicky. Snahy o stretnutie
odmieta so slovami, že jeho povinnosťou nie je A. k stretnutiam motivovať a má sa rozhodovať sama.
Od obdobia podania návrhu na rozvod manželstva sa situácia so stretávaním nezmenila, matka sa

s dcérou vidí čoraz menej a od 09.06.2025 vždy len v prítomnosti otca, ktorý je komunikačne a emočne
nestabilný. Za obdobie posledných 5 mesiacov strávila s dcérou dokopy menej ako 7 hodín, a aj
to v sprievode otca, ktorý jej nie je ochotný umožniť stretnutie s dcérou bez jeho prítomnosti. Jeho
prítomnosť na stretnutiach s dcérou neotvára priestor na to, aby sa s dcérkou mohla porozprávať v
kľude a uvoľnení. Otcova prítomnosť vyvoláva napätie na stretnutiach, pretože dcéra je v akútnom

rodičovskom konflikte, kedy sa môže báť prejaviť náklonnosť k matke, pretože si je vedomá, že otec
tieto stretnutia neschvaľuje. Zo správania otca, ktorým obmedzuje matke stretávanie s dcérou ani jej
o dcére neposkytuje všetky potrebné informácie, je podľa názoru matky zrejmé, že záujmom otca nie
je prioritne záujem maloletého dieťaťa. Dcéra potrebuje matku a potrebuje cítiť jej prítomnosť v živote,
napriek tomu, že vzťah s otcom je zložitý. Podľa názoru matky nie je správne, aby otcovi bolo umožnené

rozhodovať o maloletej autoritatívne v pozícii, že maloletú vlastní a matka ju uvidí len vtedy, keď to otec
umožní. Jedinou autoritou, ktorá o tom rozhoduje, by mal byť súd. Preto matka považuje za nevyhnutné
vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko je presvedčená, že do ukončenia súdneho konania by sa jej
mohla dcéra odcudziť do takej miery, že to zanechá nenapraviteľné dôsledky na jej duševnom zdraví.
Riešenie situácie v súčasnosti už neznesie odklad, a to aj z dôvodu, že nemožno predpokladať kedy

sa súdne konanie skončí.

2. Z obsahu správy z psychologického vyšetrenia maloletej A. zo dňa 13.07.2025, vystavenej
psychologičkou B. F. D. súd zistil, že maloletá kontakt s matkou odmieta. Obaja rodičia komunikujú,
že im záleží na psychickej pohode dcéry, s perspektívou obnovy kontaktu s mamou. Rodičia sú

aktuálne v konflikte, majú voči sebe negatívny postoj. Z výstupov screeningu je možné konštatovať, že v
súčasnosti je pre maloletú otec zdrojom zázemia, vníma ho v pozitívnejšom svetle ako mamu. Okolnosť
rozchodu rodičov a odchodu matky z domácnosti nebola spracovaná a akceptovaná. Konflikty medzi
rodičmi môžu byť pre maloletú nezrozumiteľné, ťažko uchopiteľné. Aktuálnu situáciu pravdepodobneeštenezreláA.psychikavyhodnocujeakoopustenie.Pricmúľanípalcaideoregresnýemočnýsymptóm,
ktorý ale odráža emočnú depriváciu už v ranejšom období, než je obdobie manželskej krízy rodičov.
Rodičom je odporúčané včasné vysporiadanie sporu, nájdenie takého typu komunikácie, ktorý bude

reflektovať emočné potreby maloletej.

3.Súdprvejinštancievyhodnotilnávrhmatkyakonedôvodný.Uviedol,žematkasaúpravystykudomáha
zdôvodu,žetentosarealizujenepravidelne,minimálneajeobmedzovanýautoritatívnymirozhodnutiami
otca, v dôsledku čoho je nutný okamžitý zásahu súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia.

V súvislosti s týmito tvrdeniami matky, súd nemal jednoznačne preukázané, že by otec negatívne
vplýval alebo obmedzoval styk matky s maloletou. Tento záver nemožno vyvodiť ani z obsahu správy
zo psychologického vyšetrenia maloletej, pripojenej matkou k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Naopak z predmetnej správy vyplýva, že u maloletej je badať akútne narušené väzbové
správanie sa smerom k matke, pričom situáciu nezlepšuje ani okolnosť, ktorú potvrdzujú obaja rodičia
a síce, že obaja majú rozdielne výchovné prístupy a v ich komunikácií dochádza k výrazným sporom.

Maloletá v súčasnosti, v dôsledku ťažkej rodinnej situácie, ktorou rozpad rodiny nepochybne je, ako
aj v dôsledku neschopnosti rodičov konštruktívne komunikovať v otázkach výkonu ich rodičovských
práv a povinností k maloletej, prejavuje zvýšenú mieru vnútornej tenzie a psychomotorický nepokoj. V
danej veci mal súd za to, že v prípade nátlaku na maloletú vo forme autoritatívne nastaveného styku
matky s maloletou bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania nemožno vylúčiť, že by tento mohol mať

negatívne následky na psychický vývoj maloletej a vzájomné väzby medzi matkou a maloletou, ktoré
sú už tak narušené. Preto súd nepovažoval za sledujúce záujem maloletej, rozhodnúť o úprave styku
formou neodkladného opatrenia, bez vykonania náležitého dokazovania. V rámci rozhodovania súdu o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nie je objektívne možné posúdiť mieru narušenia a
disharmónie vo vzťahu matky a maloletej a ani dopad matkou navrhovanej úpravy styku na samotnú

maloletú a jej prežívanie. Súd preto konštatoval, že pre zasiahnutie do rodičovských práv a povinností
bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom súd posúdi dôkazy jednotlivo aj v širších
súvislostiach a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V
zmysle uvedených záverov a vzhľadom na to, že nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Matka je toho názoru, že súd sa
vo svojom rozhodnutí obmedzil na konštatovanie, že nemal jednoznačne za preukázané, že by otec
vplýval alebo obmedzoval styk matky s maloletou. Zdôraznila, že maloletá A. v súčasnosti žije s otcom,

ktorý je dominantnej povahy (čo skonštatovala aj psychologická správa) a maloletá preberá názory a
postojeotca,čojednoznačnevyplývazpredloženýchdôkazov.Uviedla,žejejstyksmaloletousanaďalej
nerealizuje, s maloletou strávila od 28.04.2025 ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (september 2025) dokopy menej ako 7 hodín, a aj to v sprievode otca. Do podania odvolania
sa situácia nezmenila, nemení a nie je ani žiadna pravdepodobnosť, že by sa mala zmeniť, dokonca sa

zhoršila. Matka naposledy mala možnosť stráviť s dcérou pokojne a osamote čas dňa 06.04.2025. Od
jari 2025 prebiehajú stretnutia s maloletou nepravidelne, sú často veľmi krátke a výhradne za prítomnosti
otca, ktorý pri stretnutiach vytvára napätú atmosféru. Od 02.10.2025 do 10.11.2025 manžel doslova
izoloval aj mladšieho syna s tým, že ho počas celej doby izolácie nedával do škôlky, držal ho výhradne
v byte na E. H. v prítomnosti cudzích opatrovateliek, bez riadnej starostlivosti, čím ovplyvnil jeho zdravý

psychický a fyzický vývin. Keďže mala matka z neštandardného správania manžela obavy, navštívila
svoj byt na E. H. dňa 07.10.2025, 20.l0.2025 a 28.10.2025, pričom dňa 07.10.2025 a 28.10.2025, keď
bola maloletá A. doma, sa snažila tráviť čas aj s ňou. Napriek tomu manžel na ňu zakaždým zavolal
policajnú hliadku a dňa 29.10.2025 na byte dokonca vymenil zámky. V čase, keď matka kvôli vážnym
partnerským nezhodám a agresívnym prejavom otca odchádzala zo spoločnej domácnosti, sa s otcom

rozprávali o tom, že dcéra bude striedavo bývať u oboch rodičov, o čom sa rozprávali aj s maloletou,
ktorá sa vtedy pred rodičmi vyjadrila súhlasne. Po odchode matky z domácnosti sa maloletej u matky
počas(bohužiaľlendvoch)návštevvždypáčilo,čosamanapísalaajotcovidosmssprávdňa28.03.2025
a 06.04.2025. Maloletej sa taktiež páčilo na návšteve aj u starých rodičov v F. E.. Otec reagoval na
takýto postoj maloletej podráždene a postupne kontakt matky s maloletou pod rôznymi zámienkami

obmedzoval do takej miery, že sa matka už s dcérou od apríla 2025 vôbec osamote nestretla, rovnako
ani starí rodičia maloletej. Pri návšteve v domácnosti otca večer dňa 07.10.2025 sa matka snažila stráviť
čas s dcérou, keď sa u nej striedala doučovateľka s fyzioterapeutkou. Pred stretnutím matky s dcérou
však otec iniciatívne matku predbehol, išiel osobne za maloletou, niečo jej povedal a maloletá A. sazatvorila v izbe. Preto jej matka iba zaklopala a cez zatvorené dvere povedala, že jej pred dvere dáva
obľúbený nápoj, a ak má chuť môže si ho zobrať, pričom ju uistila, že ju má rada. Maloletá si následne
nápoj zobrala do izby. V týždni 27.10.2025- 31.10.2025 mala maloletá A. prázdniny a otec sa vyjadril, že

s deťmi neplánuje žiadny voľnočasový program. Keď matka otcovi písala správu o plánovanej návšteve
v jeho domácnosti, otec reagoval svojsky „nevidím dôvod, prečo mi túto informáciu vôbec posielaš“. Keď
prišla ráno dňa 28.10.2025 do domácnosti otca, otec nebol doma a deti boli doma s dvoma ženami, ktoré
matka nepoznala. Jedna žena sa jej predstavila ako nová opatrovateľka a druhá až neskôr priznala,
že je otcova nová priateľka. Tieto osoby ihneď zavolali otcovi, že matka je v byte prítomná a otec im

prikázal zavolať policajnú hliadku. Policajná hliadka po svojom príchode vyhodnotila neopodstatnenosť
ohlásenia.Otecsachovalagresívneamatkinpotravinovýnákupnahádzaldokoša,zasypalcigaretovými
ohorkami a zalial tekutinou. Matka v ten deň kontaktovala aj maloletú A., po príchode ju v izbe pozdravila
a ponúkla možnosť, že keď bude chcieť môže sa pridať na pečenie koláčikov s babkou. Maloletá matkinu
prítomnosť prijala. Neskôr pár minút ležali spoločne na posteli, maloletá odišla až vtedy, keď do spálne
vstúpil otec a poslal ju do svojej izby. Prijala aj matkin pozdrav, keď matka odchádzala, nakoľko sa vždy

zdravia ajoj-ajoj. Ďalej matka uviedla, že má vedomosť o tom, že v domácnosti otca sa od júna 2025
vystriedalo už 12 žien, ktoré nahrádzajú matkinu úlohu, čo nepovažuje za vhodné pre jej maloleté deti.
Opatrovateľky (nie otec) sprevádzajú maloletú A. dokonca aj na psychologické sedenia. Dňa 03.11.2025
sa zúčastnili prvých pojednávaní v konaní vo veci samej. Konajúci súd vyzval matku aj otca, aby sa
do doby rozvodu dohovorili na starostlivosti o obe deti v intervale týždeň-týždeň, pričom zdôraznil, že

vzhľadom na okolnosti, v takomto režime starostlivosti nevidí prekážku. K dohovoru sa neprikročilo, otec
bol nespolupracujúci a neprístupný vo viacerých zásadných otázkach a na základe toho sa konajúci súd
vyjadril,žebudepotrebnénariadiťvýchovnéopatrenievšpecializovanomcentreprerodiny.Súdzároveň
otca vyzval, aby matke umožňoval tráviť čas s dcérou a aby ich stretnutia podporoval. Na základe
týchto súdnych odporúčaní matka s otcom následne slušne a opakovane komunikovala a snažila sa s

ním na stretnutiach s dcérou dohovoriť, avšak neúspešne. Napriek všetkému a napriek odporúčaniam
súdu si otec po ukončení pojednávania zablokoval matkine správy v aplikácii WhatsApp, cez ktorú pred
tým bežne komunikovali, neskôr si zablokoval aj príjem sms správ. Zároveň matke posiela absurdne
znejúce emaily, kde s matkou odmieta komunikovať o základných záležitostiach týkajúcich sa oboch
detí a tvrdí, že „odteraz bude komunikácia z jeho strany prebiehať výlučne poštou“. Vo veci samej

zatiaľ súd nedospel k vydaniu meritórneho rozhodnutia, pričom ďalšie pojednávanie bolo odročené na
neurčito. Podľa názoru matky je v záujme maloletej, aby sa jej styk s maloletou začal realizovať aspoň
v nevyhnutnej miere, alebo aspoň za asistencie podporných inštitúcií. Odvolanie matka podáva ako
krajnú možnosť, keďže napriek opakovaným slušným výzvam a snahám o stretnutia otec komunikuje
absurdne alebo komunikáciu ohľadom dcéry úplne ignoruje, prípadne svoju ochotu spolupracovať vo

veci stretávaní sa s dcérou podmieňuje prepisom nehnuteľností, ktoré s otcom matka vlastní ako
podielový spoluvlastník. Otec deklaruje, že zo svojej pozície stretnutia bez rozhodnutia súdu nepodporí,
o čom svedčí aj jeho tvrdenie v emaile zo dňa 16.11.2025, „ja nie som psychológ, kuratela ani súd,
prelo nevidím dôvod, aby som navrhoval riešenia namiesto odborníkov, ktorých si oslovila.“ Hoci súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne preukázané, že by otec negatívne vplýval alebo

obmedzoval styk matky s maloletou, avšak otec opakovane vplýva na maloletú A. a zneužíva svoju
rodičovskú rolu dominantného rodiča na to, aby s maloletou manipuloval a vytváral v nej negatívny
obraz o matke. Otec nie je schopný nadhľadu a nie je schopný vnímať potreby svojich maloletých detí,
na rodinnú situáciu sa pozerá len výlučne cez optiku svojich vlastných potrieb. Maloletá A. potrebuje
cítiť, že matka je tu pre ňu a matka tento kontakt nevie bez pomoci súdu obnoviť, nakoľko otec všetko

zabezpečil tak, aby sa s dcérou nestretávala a nemala s ňou žiadny kontakt. Aktuálny stav spôsobuje
extrémnu disproporciu rodičovských práv, nakoľko všetky rodičovské práva jej boli rozhodnutím otca
bezcitne odňaté. V prípade, že súd neupraví žiadnym spôsobom styk matky s maloletou, priebeh
ťažkého životného obdobia bude maloletá A. prežívať bez prítomnosti matky. Absencia milujúcej matky
v živote dcéry môže mať markantný vplyv na jej vnútorné prežívanie. Navrhla preto uznesenie zrušiť

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V doplnení odvolania potom matka uviedla prevažne skutočnosti totožné, ako v odvolaní proti
uzneseniu. Napriek odporúčaniam súdu jej otec stále neumožňuje styk s maloletou A., a to žiadnym
spôsobom, dokonca ani v domácnosti, v ktorej otec s maloletou žije, napriek tomu, že byt je v matkinom

vlastníctve, vymenil zámky na dverách a na všetky jej opakované žiadosti a prosby reaguje odmietavo.
Jediný spôsob, kedy mohla maloletú aspoň z diaľky vidieť bolo napr. v prípade, kedy matka prišla
pred školu a čakala kedy dcére skončí vyučovanie, otec s dcérou potom nastúpil do auta a odviezol
ju domov. Matka opakovane vyvíja snahy stretnúť sa so svojou dcérou v jej domácnosti, častokrát ajza účasti matkiných kamarátov alebo brata, teda A. uja, pričom otca vždy vopred informuje, že za
dcéroupríde.Naohláseniematkinejnávštevyotecvždyreagovalpodráždene,nemážiadnusnahudcéru
aspoň zavolať ku dverám a s najväčšou pravdepodobnosťou dcéra mnohokrát ani nevedela, že matka

za ňou vôbec prišla. Matka poukázala aj na pojednávanie zo dňa 03.11.2025, z ktorého nepochybne
vyplynulo, že otec ich kontakt nie je schopný z dôvodu nedostatku rodičovských kompetencií podporiť.
Súd na pojednávaní vyjadril, že bude začaté konanie o nariadenie výchovného opatrenia. Aktuálne
matka nemá o maloletej takmer žiadne informácie, otec ju dostatočne neinformuje o jej zdravotnom
stave, plánovaných ani uskutočnených návštevách lekárov, o dôvodoch absencii v škole. Dlhodobé

úplné prerušenie akéhokoľvek kontaktu medzi matkou a maloletou už vážne narúša ich vzťah a hrozí
jeho ďalší, ťažko napraviteľný rozvrat.

6. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie za správne. Podľa neho je nesporné
a plne preukázané, že otec negatívne nevplýva na styk matky s maloletou a ani ho neobmedzuje. Súd
tiež správne posúdil správu z psychologického vyšetrenia maloletej keď skonštatoval, že u maloletej

badať akútne narušené väzbové správanie sa smerom k matke. Matka však nerešpektuje predmetnú
psychologickú správu a to najmä účelovými návštevami maloletej v byte na E. H. I. F. za prítomnosti
maloletej A. neznámych osôb (svedkov, napr. J. B., alebo pani K. L.), čím matka vyvoláva nátlakové
situácie, všetko za účelom zhromažďovania dôkazov do konania vo veci samej. Matka na jednej strane
tvrdí, že styk s maloletou A. nemá a nerealizuje sa a na strane druhej uvádza, že navštevuje svoj byt na

E. H. I. F., kde maloletá býva. Otec vymenil zámok na byte, keďže matka z bytu odnášala osobné veci
otca a maloletej, musel preto pristúpiť k ochrane osobného majetku. Napriek tomu, v prípade záujmu
maloletej, styk matky a vstup do bytu matke umožňuje (vyplýva to aj z matkou predložených fotografií).
Otec nenesie zodpovednosť za to, že maloletá A. má inú predstavu o styku s matkou ako matka
a preto súd prvej inštancie správne skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že nepovažuje za sledujúce

záujem maloletej, rozhodnúť o úprave styku formou neodkladného opatrenia bez vykonania náležitého
dokazovania. Otec sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Otec má za to, že k narušeniu
vzťahu maloletej s matkou došlo práve konaním matky, keď bezdôvodne a náhle opustila spoločnú
domácnosť. Otec poukázal aj na posledné správanie matky smerom k maloletej v čase vianočných
sviatkov 2025, keď matka odkázala maloletej, že jej prinesie vianočné darčeky, a následne ich odniesla.

Maloletá výslovne uviedla, aby jej darčeky boli ponechané na chodbe bez osobného kontaktu. Napriek
tomu, že matke bol tento A. postoj vopred známy, matka darčeky na chodbe neponechala a odniesla
ich so sebou. Uvedené konanie v takomto kontexte objektívne vytvára tlak na zmenu postoja dieťaťa
tým, že darovanie je fakticky podmienené osobným stretnutím, hoci dieťa jasne vyjadrilo, že si ho zatiaľ
neželá. Matka v odvolaní účelovo odkazuje na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu

k maloletému G., uvedené považuje otec pre toto konanie za irelevantné. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba zmeniť.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa Článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa Článku. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie vo veci samej
o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po

rozvode vedené pod sp. zn. 27P/60/2025. Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.09.2025,
sa matka neodkladným opatrením domáhala úpravy styku matky s maloletou A., súd prvej inštancie
však návrh zamietol, keďže nemal jednoznačne preukázané, že by otec negatívne vplýval alebo
obmedzoval styk matky s maloletou a uzavrel, že v prípade nátlaku na maloletú vo forme autoritatívne
nastaveného styku matky s maloletou, bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania, nemožno vylúčiť, že

by tento mohol mať negatívne následky na psychický vývoj maloletej a vzájomné väzby medzi matkou
a maloletou, ktoré sú už tak narušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd nepovažoval za sledujúce
záujem maloletej rozhodnúť o úprave styku formou neodkladného opatrenia bez vykonania náležitého
dokazovania. Odvolací súd však po preskúmaní veci konštatuje, že uvedený názor prvoinštančného
súdu nezdieľa.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava

pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý
vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne
upraviť pomery. Práve z dôvodu naliehavosti môže súd rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených
skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy

je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky
dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací
súd pripomína, že pri nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti
oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané
ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie

neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť.

16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu vyžadujúceho
bezodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa, je na mieste rozhodnúť

neodkladným opatrením.

18. V prejednávanej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom
konaní takáto potreba osvedčená bola.19. Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu zistené, že rodičia maloletej A. v dôsledku
pretrvávajúcich vážnych partnerských nedorozumení ukončili spolužitie a matka odišla zo spoločnej

domácnosti, maloletá A. zostala bývať s otcom. Rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na výkone ich
rodičovských práv a povinností k dcére. Po matkinom odsťahovaní sa styk matky s maloletou A.
realizoval nepravidelne, minimálne a v posledných mesiacoch výhradne v prítomnosti otca. Podľa
tvrdenia matky, ktoré otec nepoprel a treba ho považovať za osvedčené, matka s maloletou strávila od
28.04.2025 ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (september 2025) dokopy

menej ako 7 hodín a aj to v sprievode otca. Matka opakovane vyvíja snahu o stretnutia s maloletou, čo
otecnepopiera,podľanehovšaktrebasprávaniematkypovažovaťzavytváraniereálnehoapsychického
nátlaku na maloletú, ktorá nemá o stretnutie s matkou záujem. Bolo osvedčené, že pri týchto snahách
a pokusoch matky o realizáciu styku s maloletou vzhľadom na ich rozdielne postoje v otázkach
rodičovskej starostlivosti ako aj v otázkach týkajúcich sa ich majetkových sporov, vznikajú medzi rodičmi
vážne spory, uprostred ktorých sa ocitli ich maloleté deti G. a A.. Tieto závažné rodičovské konflikty

osobitne postihujú maloletú A., ktorá veľmi ťažko znáša rodičovský rozchod a vzhľadom k tomu, že po
matkinom odchode zo spoločnej domácnosti zostala bývať s otcom, je dôvodné vychádzať z toho, že
maloletá postupne preberá názory otca ako rezidenčného rodiča, čo vážne ohrozuje jej vzťah s matkou.
Zároveň z postoja otca, prezentovaného v tomto konaní je zrejmé, že nemieni matke dobrovoľne
poskytnúť primeraný časový priestor na styk s maloletou, ktorý by rešpektoval jej postavenie ako

rovnocennéhorodiča,arovnakonemienimaloletúmotivovaťkstretávaniusmatkou.Otecjetohonázoru,
že nenesie zodpovednosť za to, že maloletá má inú predstavu o styku s matkou ako matka a viní matku
z narušenia jej vzťahu s maloletou, keďže matka bezdôvodne a náhle opustila spoločnú domácnosť.
Matka je však presvedčená o potrebe jej prítomnosti v živote maloletej a poukazuje na obmedzovanie
jej práv na starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa, ako aj upieranie práva maloletej na rovnocenný

styk s druhým rodičom. V dôsledku pokračujúcich konfliktov ohľadom podmienok osobnej starostlivosti
o dieťa sú vzťahy medzi rodičmi napäté a situácia sa stále viac vyostruje.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu musel prisvedčiť tvrdeniu matky,
že intervencia súdu formou neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania je nutná. Treba

pripomenúť, že v zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo
dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s
oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku vychádza
z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova
je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho

správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane
konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu v.
Nemecko- Aplikácia no.74969/01), a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo
strany druhého rodiča (Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97). Bránenie v pravidelnom styku a

bezdôvodná prítomnosť otca pri stretnutiach matky s maloletou predstavuje neprijateľné obmedzovanie
práv matky ako rovnocenného rodiča a zároveň i práv maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov
a na rozvíjanie plnohodnotných vzťahov s odlúčeným rodičom slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany druhého rodiča.

21. Právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove.
Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa
vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi,
ktoré právo sa realizuje primárne prostredníctvom ich osobných stykov. V prejednávanej veci výkon

rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ nie je upravený súdnym rozhodnutím a rodičia
sa dohodnúť nevedia. Maloletá žije s otcom a jej styk s matkou sa nerealizuje, nakoľko otec matke
stretnutia s maloletou neumožňuje, nielen že nevyvíja žiadne kroky k tomu, aby zabránil ochladzovaniu
vzťahumatkyamaloletej,aletentoaktívnesvojímkonanímnapomáhapostupnémuodcudzovaniumatky
a dcéry. Maloletá nedokáže zatiaľ sama spracovať rozchod rodičov a vzhľadom na svoj vek ani nie

je schopná aktuálnu situáciu objektívne posúdiť, je preto predovšetkým na otcovi ako rezidenčnom
rodičovi, aby maloletú viedol k podporovaniu vzťahu s matkou, zvlášť keď z obsahu spisového materiálu
nič nenasvedčuje tomu, že by matka bola pre maloletú nebezpečná, že by sa k maloletej či už
v súčasnosti alebo v minulosti správala nevhodne, alebo že by sa voči nej dopustila akéhokoľvekzávažného konania spôsobilého spochybniť jej rodičovské kompetencie. Nebola osvedčená žiadna taká
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vylúčenie matky z participácie na jej rodičovských právach vo vzťahu
k maloletej dcére spôsobom, aký vyplýva z obsahu spisového materiálu.

22. Odvolací súd z vykonaného skráteného dokazovania nezistil teda žiadny dôvod, pre ktorý by matka
mala byť na základe svojvoľného rozhodnutia otca vylúčená z osobnej starostlivosti o svoje dieťa,
prípadneobmedzenávjejprávachnaminimum.Anizáversúduprvejinštancie,ževprípadeautoritatívne
nastaveného styku matky s maloletou, bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania, by tento mohol mať

negatívne následky na psychický vývoj maloletej a vzájomné väzby medzi matkou a maloletou, nemožno
považovať za opodstatnený, nakoľko z osvedčených skutočností nevyplýva, že by maloletá mohla byť
u matky vystavená nejakému nebezpečenstvu, alebo že by matka nebola schopná sa o maloletú náležite
postarať, alebo že by maloletej mala z dôvodu stretávania sa s matkou mala hroziť psychická ujma.
Naopak,práveponechanieexistujúcehostavupovažovalodvolacísúdzarozpornésnajlepšímzáujmom
maloletého dieťaťa, ktoré nepochybne pre zdravý vývin potrebuje v živote aj prítomnosť matky, obzvlášť

v prípade dievčaťa vo veku takmer 12 rokov. Pokiaľ aj aktuálne maloletá verbalizovala nechuť stretávať
sa s matkou, odvolací súd pripomína všeobecne platnú zásadu, že úlohou súdu rozhodujúceho vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa je sledovať a chrániť záujem maloletého dieťaťa, nie je však pri plnom
rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiaden zákonný dôvod, aby boli za každých okolností
naplnené vyslovené želania a predstavy maloletého dieťaťa a to akokoľvek rozumovo vyspelého. Dieťa

totiž nedokáže vidieť širšie súvislosti ani dôsledky prípadných chybných rozhodnutí súdu, ku ktorým by
takýmto postupom mohlo dôjsť, a ktoré by v konečnom dôsledku veľmi negatívne mohli zasiahnuť do
zdravého vývoja dieťaťa a do jeho práv ako i do práv rodiča. Odhliadnuc od uvedeného súd pripomína
tiež nutnosť prihliadať nielen na vyjadrenia maloletej pred psychológom ale i na neverbálne prejavy
správania maloletej k matke počas jej návštev v byte, kde maloletá s otcom žije, z ktorých prejavov podľa

opisu matky, blízky vzťah medzi nimi bol zrejmý (dôverné pozdravy, účasť na spoločnom pečení).

23. V prejednávanej veci tak musel mať preto súd na zreteli rešpektovanie práva maloletej A. na
zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom. Matka má maloletú rada, má záujem sa s ňou stretávať
a participovať na jej osobnej starostlivosti a výchove a zároveň maloletá má právo byť vychovávaná

oboma svojimi rodičmi. Je preto nepochybne v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa s matkou pravidelne
stýkalo a to aspoň v rozsahu potrebnom na to, aby do skončenia konania vo veci samej nedošlo
k pretrhnutiu ich citových väzieb, keďže tak, ako správne dôvodí matka, v súčasnosti pretrvávajúci stav
vážne narúša ich vzťah a hrozí jeho ťažko napraviteľný rozvrat, čomu je nutné v záujme dieťaťa predísť.
Preto bolo namieste dočasne upraviť styk matky s maloletou, čím sa zaistí nielen právo oboch rodičov sa

o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, ale aj zachovanie práva dieťaťa na vzťah s oboma rodičmi
až do skončenia konania vo veci samej, keďže rodičia nie sú schopní v otázke ich práv a povinností sa
dohodnúť a tento stav len prehlbuje konflikt v rodine a oslabuje citové väzby maloletej k matke.

24. Za uvedenej situácie mal odvolací súd za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia o úprave styku matky s maloletým dieťaťom. Pokiaľ otec styk matky s maloletou
nepodporuje, ale naopak rôznymi formami obmedzuje, je nevyhnutná okamžitá ingerencia súdu, aby
nedošlo k ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, keďže neskôr je reparácia poškodených vzťahov zložitá,
niekedy dokonca nemožná. Pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti osvedčené obsahom spisového
materiálu, prihliadol na matkou navrhovanú úpravu styku a posúdiac navrhovaný rozsah aj termíny styku

za primerané, vyhovel matkinmu návrhu v plnom rozsahu, považujúc takúto úpravu za rešpektujúcu
ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine a plne súladnú s najlepším záujmom maloletého dieťaťa
s prihliadnutím na okolnosti prípadu. V konaní nebol zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by matka
mala byť do skončenia konania vo veci samej vylúčená z osobnej starostlivosti o svoje dieťa, prípadne
obmedzená v jej právach prítomnosťou otca alebo inej osoby pri ich stretnutiach. Prítomnosť otca pri ich

stretnutiach je v danom prípade nielen neopodstatnená, ale vzhľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi
dieťaťa i nevhodná, keďže by bezdôvodne obmedzovala práva matky a bránila prirodzenému priebehu
ich stretnutí, navyše by zbytočne poskytovala živnú pôdu pre eskalovanie konfliktov medzi rodičmi, čo
je v hrubom rozpore so záujmami maloletej. Odvolací súd pripomína, že pri nariadení neodkladného
opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať

z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany,
teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa
má nariadiť.25. Vedený týmito úvahami odvolací súd v záujme maloletého dieťaťa uznesenie súdu prvej inštancie za
použitia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Záverom súd pripomína, že
táto úprava je iba dočasná, vychádzajúca z neúplného dokazovania s tým, že o úprave práv a povinností

rodičov k maloletej bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej po riadnom a úplnom dokazovaní. O
trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu.

26. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.