Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206380
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124206380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anna Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka,
s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 proti žalovanej: E. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G. H., zastúpenej: JUDr. Ján Luterán, advokát so sídlom
Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO: 43841996, v spore o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/44/2024-71 zo dňa 3.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom takto rozhodol, cit.:

„I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Z a m i e t a vzájomnú žalobu žalovanej.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2024 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 10. poschodí bytového domu E. H. I. X, súpisné č.
XXXX, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu na príslušenstve vo veľkosti XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
parcely registra C KN č. XXXX/X druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 529 m2, v

podiele XX/XXXX k celku. Zároveň žiadala priznať trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnila
tým, že žalobkyňa na strane kupujúcej uzatvorila dňa 14.12.2018 so žalovanou ako predávajúcou
Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k bytu č. XX, zapísaného na Liste vlastníctva
č. XXXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku. Vklad vlastníckeho práva na podklade uzatvorenej zmluvy v znení jej dodatku v prospech
žalobkyne bol povolený J. K. L., katastrálnym odborom dňa 22.2.2019 pod číslom M./XXXX. Žalovaná
listom zo dňa 1904.2024 označeným ako odstúpenie od zmluvy adresovala odstúpenie od predmetnej

zmluvy žalobkyni, a to z dôvodu, že kúpna cena nebola zaplatená. Následne bol žalobkyni doručený
dňa 21.6.2024 obyčajnou zásielkou list zo strany okresného úradu, odboru katastra návrh na vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, na základe ktorého bola katastrom nehnuteľnosti žalobkyňa
vyzvaná na podanie žaloby. Žalobkyňa je toho názoru, že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvyje premlčané. Právo podliehajúce režimu premlčania je aj odstúpenie od kúpnej zmluvy vyplývajúce
zo zákona alebo z dohody účastníkov. Zákon výslovne neustanovuje dobu, v ktorej možno uplatniť
právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, oprávnený účastník môže toto právo uplatniť vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. V tomto prípade
o vklade vlastníckeho práva bolo v prospech žalobkyne rozhodnuté dňa 22.2.2019. Táto zmluva sa
stala účinná. Žalovanej tak začala plynúť lehota na domáhanie sa zaplatenia kúpnej ceny v prípade
odstúpenia od zmluvy dňom 22.2.2019. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trnava
sp. zn. 24Co/116/2018 zo dňa 23.1.2018. Zároveň tým, že bola žalobkyňa vyzvaná zo strany okresného

úradu, odboru katastra na podanie žaloby, je toho názoru, že preukázala súdu pri tejto určovacej žalobe
naliehavý právny záujem na jej podaní.

3. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 20.8.2024 navrhla žalobu zamietnuť a zároveň navrhla, aby súd
určil, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalovaná.

4. Pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení ustálených dokazovaním. Z
Listu vlastníctva č. XXXXX mal za preukázané, že žalobkyňa je vedená ako výlučná vlastníčka sporných
nehnuteľností.Medzistranamisporunebolospornouskutočnosťou,žemedzižalobkyňouakokupujúcou
a žalovanou ako predávajúcou bola dňa 14.12.2018 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol
prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. K tejto kúpnej zmluve bol medzi zmluvnými stranami

uzatvorený dodatok dňa 28.1.2019, kde bol doplnený článok 1 a zmluvné strany si určili kúpnu cenu vo
výške 14.500,- eur. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy v znení jej dodatku bol zo
strany J. K. L., katastrálneho odboru v prospech žalobkyne povolený dňa 22.2.2019 pod č. M./XXXX.
Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaná listom zo dňa 19.4.2024 od kúpnej zmluvy odstúpila a to z
dôvodu, že zo strany žalobkyne nebola uhradená kúpna cena.

5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil s použitím ustanovení § 137 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 48 ods. 1, 2, § 100 ods.
1, § 101, § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, § 563, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

6. K určovacej žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala určiť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
súd prvej inštancie poukázal na nedostatok právneho záujmu u žalobkyne. Vychádzal pri tom z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/251/2021 zo dňa 30.6.2022, obsahom ktorého je aj
sumarizácia ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR práve v otázke naliehavého právneho

záujmu určovacích žalôb na pozitívnom alebo negatívnom určení vlastníckeho práva. Konštatoval,
že súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu (obdobne sp. zn. 4Cdo/105/2013). Podľa prvoinštančného
súdu z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie
určujúce právo bude podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa
dosiahne zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/216/2021 zo dňa 29.11.2021 naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra

nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, respektíve v prípade duplicitného
zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia
vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako to urobila žalobkyňa. V ďalšom
súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/588/2021 a sp. zn. III.ÚS/622/2021, v

ktorých uviedol, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej základe je
možné dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu a zároveň na jej základe možno dosiahnuť
úpravu vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Súd
prvej inštancie bol preto toho názoru, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem na

určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keďže na liste vlastníctva
je práve ona vedená ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností v podiele 1/1.7. K vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou žiadala určiť, že ona je výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľnostísúdprvejinštancievenovalprimárnepozornosťnámietkepremlčania,ktorábolavznesená
žalobkyňou vo vzťahu k právu žalovanej odstúpiť od kúpnej zmluvy. Námietku premlčania zo strany

žalobkyne považoval v celom rozsahu za dôvodnú a právo žalovanej odstúpiť od zmluvy za v celom
rozsahu premlčané. V tejto súvislosti citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2016,
podľa ktorého „V prípade, že nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína
premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Akceptovanie názoru o viazanosti začiatku
plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi

vznikla povinnosť na plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby v
zrejmomrozporesúčelominštitútupremlčaniapraktickyzaneobmedzenúdobupodľaľubovôleveriteľa.“

8. Na rovnakých záveroch sa ustálila aj súdna prax reflektujúc judikát R 28/1984, podľa ktorého, ak
nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim
dňom po vzniku dlhu (obdobne R 91/2004). Ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo

zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka).
Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o
jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo
vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih kedy tak môže
urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni,

v ktorom dlh vznikol.

9. Súd prvej inštancie reagoval aj na názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/146/2008, ktorým v spore argumentovala žalovaná. Konštatoval, že s týmto názorom sa
nestotožňuje, považuje ho za ojedinelý a neprijímaný ani odbornou literatúrou. Keďže nebolo v konaní

spornou skutočnosťou, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018
bol povolený rozhodnutím J. K. L., katastrálnym odborom dňa 22.02.2019 pod č. M./XXXX, trojročná
premlčacia doba, v ktorej žalovaná bola oprávnená uplatniť svoje právo výzvou na zaplatenie kúpnej
ceny pod následkom odstúpenia od zmluvy, si mohla žalovaná uplatniť v trojročnej premlčacej dobe,
ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie uplynula dňom 22.2.2022. S poukazom na to, že tak urobila až

listom označeným ako odstúpenie od zmluvy dňa 19.4.2024, jej právo na odstúpenie od zmluvy v súlade
s § 48 ods. 1,2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu premlčané a práve z
tohto dôvodu súd nemohol vyhovieť vzájomnej žalobe žalovanej a určiť v prospech nej vlastníctvo k
predmetnému bytu.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP s poukazom na to, že
sporové strany boli v konaní v rovnakej miere úspešné aj neúspešné, a teda z dôvodu spravodlivosti a
hospodárnosti konania bolo namieste vysloviť, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania voči druhej sporovej strane.

11. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaná.

12. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti výroku I. a III. rozsudku podala odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

13. Poukázala na to, že k podaniu žaloby pristúpila na základe toho, že jednak zo strany žalovanej a
zároveň J. K. L., katastrálny odbor, bolo jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam spochybnené
a v prípade, že by žalobu nepodala, okresný úrad by postupoval tak, že na základe jeho úkonu by
zaniklo vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému bytu záznamom v katastri nehnuteľnosti, ktorým
by bola žalobkyňa vymazaná ako vlastnícka bytu. Odstúpením od zmluvy zo strany žalovanej došlo k

spochybneniu vlastníckeho práva žalobkyne k bytu, teda sa právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k
bytu stalo neistým, čím takto vznikol na strane žalobkyne naliehavý právny záujem na konštatovanie
pevného právneho základu pre právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. Z judikatúry a ustálenej
rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike vyplýva, že za nedovolenú žalobu možno považovať
určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie

sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy pre účastníkov
sporu je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikovanév časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6.12.2012 sp. zn.
5Cdo/31/2011). Podľa žalobkyne rozhodnutím súdu, ktorý ustáli kto je vlastníkom bytu po tom ako
prejudiciálne rozhodne o platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy dôjde k vytvoreniu pevného

právneho základu pre právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, a teda do budúcna nebude žiadnych
pochýb o vlastníctve k bytu. Žalobkyňa sa v súlade s rozhodovacou praxou a právnou teóriou domáhala
a domáha určenia pozitívneho výroku vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktoré pozitívne určenie má prednosť
pred negatívnymi žalobnými návrhmi. To že toho času je žalobkyňa zapísaná na liste vlastníctva ako
vlastníčka bytu nespôsobuje nemožnosť rozhodnutia súdu, ktorý by vyslovil a určil vlastnícke právo

v prospech žalobkyne nakoľko takýto rozsudok je verejnou listinou, na základe ktorej okresný úrad,
katastrálny odbor, neuskutoční ním deklarovanú a zamýšľanú zmenu v osobe vlastníka bytu z osoby
žalobkyne na osobu žalovanej, teda takýto rozsudok má opodstatnenie vo vzťahu k úkonom správneho
orgánu, respektíve bude tvoriť podklad pre jeho rozhodnutie na nevykonanie zmeny, ku vydaniu ktorého
rozhodnutia ho zaväzuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.7.2011.

14. Napadnutý rozsudok navrhla zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov
súdneho konania voči žalovanej.

15. Žalovaná podala odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom, ktorý vyslovil súd prvej inštancie ohľadne

premlčania a trvá na tom, že je potrebné aplikovať na tento prípad právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší
súd SR v konaní pod sp. zn. 4Cdo/146/2008. V zmysle tohto právneho názoru ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka použitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ viaže začiatok plynutia
premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda keď je actio
nata, a nie na deň, keď by sa mohlo po prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť actio nata. Konanie

žalobkyne je tiež v rozpore s dobrými mravmi, keďže táto je vlastníckou predmetnej nehnuteľnosti, avšak
za ňu nezaplatila, aj keď bolo riadne dohodnuté koľko má zaplatiť za kúpu predmetnej nehnuteľnosti.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby bol napadnutý rozsudok zrušený, a aby
odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby sám vo veci

rozhodol a priznal žalovanej náhradu trov konania.

17. V ďalších vzájomných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojej argumentácii prednesenej
v odvolaniach. Žalobkyňa nad rámec svojej odvolacej argumentácie poukázala na to, že námietku
týkajúcu sa rozporu jej konania (nezaplatenia kúpnej ceny) s dobrými mravmi vzniesla žalovaná až

v odvolacom konaní, ide teda o novotu v konaní, ktorá však nespĺňa žiaden z atribútov stanovených v
§ 366 CSP pre prípustnosť novôt.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané
odvolania preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je potrebné ako vo výrokoch vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

19. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,

vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobkyne a žalovanej, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009). ň

20. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými

v odvolaní (odsek 3).

21. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právneposúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30.9.2025).

22. K odvolaniu žalovanej:

23. Odvolací súd z hľadiska vzájomnej prepojenosti a logickej súvislosti nárokov uplatnených sporovými
stranami žalobou a následne vzájomnou žalobou považoval za vhodné v odôvodnení rozsudku reagovať
najprv na odvolaciu argumentáciu žalovanej.

24. Tá vo svojom odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasila s právnym názorom súdu
prvej inštancie ohľadne premlčania práva na odstúpenie od zmluvy. Poukázala pri tom na právny názor
vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.7.2008.

25. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že sa v celom rozsahu stotožnil so dostatočným a

vyčerpávajúcim odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle § 387 CSP odkazuje.

26. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia vzájomnej žaloby
odvolací súd uvádza, že súdna prax je v súčasnosti už v zásade jednotná v tom, že pokiaľ v zmluve
absentuje dojednanie času plnenia medzi zmluvnými stranami, premlčacia doba plynie odo dňa, kedy

sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tento názor bol, ako na to už poukázal aj súd prvej inštancie,
opakovane potvrdený Najvyšším súdom SR a explicitne vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
(ďalej len „Zbierka“) pod R 91/2004. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí prijal záver že „ak čas splnenia
dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po
tom,čohooplnenieveriteľpožiadal;veriteľmoholsvojeprávovykonaťvtedy,keďmohol(zobjektívneho,
nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia
premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej
nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.“ K tomu je možné poukázať aj na staršie rozhodnutie R

28/1984; alebo rozhodnutia sp. zn. 9Cdo/41/2020, 1Cdo/197/2009, 4Cdo/66/2006; ako aj rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/846/2006, 23Cdo/2914/2007, 25Cdo/2417/2007). Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2016 (publikovaný v
Zbierke pod R 17/2017), v ktorom sa stotožnil so závermi vyjadrenými v judikátoch R 28/84 a R 91/2004
a konštatoval, že „začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka) a

začiatok omeškania dlžníka (§ 517 Občianskeho zákonníka) sa odvíja od okamihu splatnosti práva na
plnenie. Ak doba splnenia dlhu nebola dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť
nasledujúcim dňom po vzniku dlhu.“

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže v konaní nebolo sporné, že medzi zmluvnými stranami

nebola v písomnej kúpnej zmluve dohodnutá splatnosť kúpnej ceny, nebolo možné konštatovať inak,
než že v takom prípade začala premlčacia doba plynúť deň nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol,
ako správne ustálil súd prvej inštancie. Akceptovanie názoru žalovanej, že ak splatnosť dlhu dojednaná
nebola, je pre plynutie premlčacej doby rozhodujúci deň nasledujúci po dni, v ktorom bol dlžník na
plnenie veriteľom vyzvaný, by znamenal neprípustné svojvoľne a v podstate neobmedzené posúvanie

začiatku plynutia premlčacej doby, k čom už zaujal postoj aj Ústavný súd SR napr. v uznesení č. k.
II.ÚS/249/2023-20 z 10.5.2023, v ktorom uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti
nemôže byť závislý od vôle subjektu.

28. Názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 4Cdo/146/2008, bol ojedinelým

rozhodnutím najvyššej súdnej inštancie, ktoré nebolo väčšinovo prijaté občianskoprávnym kolégiom
Najvyššieho súdu SR (Cpj. 10/2009) ani širšou odbornou obcou. Výklad prezentovaný žalovanou by
podmieňovalobjektívnycharakterzačiatkuplynutiapremlčacejdobysubjektívnymprvkom-rozhodnutím
veriteľa, či splatnosť dlhu vyvolá a kedy.

29. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o otázku premlčania
práva žalovanej uplatniť jej právo na zaplatenie kúpnej ceny pod následkom odstúpenia od zmluvy.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého došlo k uplynutiu trojročnej
premlčacej doby dňom 22.2.2022, keďže záväzok na zaplatenie kúpnej ceny nevznikol až rozhodnutímo povolení vkladu, ale v zmysle obligačnoprávnych účinkov platnej kúpnej zmluvy už uzavretím dohody
o kúpnej cene formou dodatku zo dňa 28.1.2019 ku kúpnej zmluve zo dňa 14.12.2018. Keďže v zmysle
už citovaných záverov súdnej praxe, ak doba splnenia dlhu nebola dohodnutá ani inak ustanovená,

začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu, premlčacia doba vo vzťahu k záväzku
zaplatiť dojednanú kúpnu cenu začala plynúť 29.1.2019 a uplynula 29.1.2022. Uvedené však nič nemení
na správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že v čase uplatnenia práva na zaplatenie kúpnej ceny
listom označeným ako „odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 19.4.2024 bol už nárok, ako aj s ním spojené
právo na odstúpenie od zmluvy, premlčaný.

30. Žalovaná v odvolaní vzniesla námietku dobrých mravov, avšak túto neuplatnila vo vzťahu k otázke
premlčania, ale vo vzťahu k nezaplateniu kúpnej ceny a uplatnila ju až v odvolacom konaní.

31. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

32. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Žalovaná svoju procesnú obranu námietkou rozporu správania žalobkyne v rozpore s dobrými
mravmi nepochybne mala možnosť uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom v odvolaní
netvrdila ani nepreukázala žiaden z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení § 366 CSP. Odvolací

súd preto na túto časť odvolacej argumentácie neprihliadal a podrobnejšie sa ňou ďalej nezaoberal.

34. K odvolaniu žalobkyne:

35. S ohľadom na vyššie vyslovené závery týkajúce sa vzájomnej žaloby a odvolania žalovanej

posudzoval odvolací súd aj odvolacie námietky žalobkyne, týkajúce sa existencie jej naliehavého
právneho záujmu na určení, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Odvolací súd dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení odpadol v priebehu konania
z dôvodu vysloveného záveru o premlčaní práva žalovanej na odstúpenie od kúpnej zmluvy, čím bola
zároveň vyriešená otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V danom momente teda už

neexistuje na strane žalobkyne naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva.

36. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 5Cdo/31/2004 uviedol:
„...právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.“

37. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol
v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými

aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u žalobcu, teda
je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje
potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny

záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s
vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu (porovnaj R 17/1972, ale tiež napr. sp. zn.
2Cdo/121/2023 z 27.8.2025).38. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné, že žalobkyňa bola listom J. K. L., odboru
katastra zo 14.6.2024 priamo vyzvaná na podanie žaloby s tým, že v prípade jej nepodania (bližšie

nešpecifikovanej) žaloby by správny orgán postupoval tak, akoby žalobkyňa súhlasila s odstúpením od
zmluvy.

39. Podľa § 36a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny

zákon“) ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu
je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad
nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k
nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu
alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.

40. Postup J. K. L., katastrálny odbor, zodpovedá odpovedi na otázku č. 24 uverejnenej v prílohe
č. 1 Katastrálneho bulletinu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 1/2019,
vychádzajúcej z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/229/2010 z 20.7.2011,
publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 81/2014, podľa ktorého:
„Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, v praxi najmä z dôvodu naplnenia, či nenaplnenia

zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je
oprávnený rozhodnúť jedine súd (§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže správa katastra
nie je oprávnená posudzovať platnosť odstúpenia od zmluvy ani ako predbežnú otázku (§ 40 správneho
poriadku), musí sa táto skutočnosť prejaviť v jej postupe v záznamovom konaní pri odstúpení od zmluvy,
na základe ktorej už bol povolený vklad do katastra nehnuteľností ako i vo vkladovom konaní v prípade

zmluvy doloženej k návrhu na vklad, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Či platnosť odstúpenia od
zmluvy nie je medzi jej účastníkmi sporná, musí správa katastra obligatórne skúmať, a to jednak z
dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva náležité právne účinky ako i s prihliadnutím na
závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Túto skutočnosť možno
preukázať výslovným alebo konkludentným prejavom druhej zmluvnej strany. Písomné prehlásenie tejto

druhej strany môže byť doložené buď k odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa
katastra. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť uskutočneného odstúpenia od
zmluvy, správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená
skúmať, či skutočne i došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Ak však druhý účastník
spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote

podal na súd príslušnú žalobu [§ 80 písm. c) O.s.p.] s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude to
vyhodnotené ako „akceptácia„ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Ak následne daná žaloba
bude podaná, správa katastra nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste
vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania),
prípadne na návrh vyznačí na ňom aj informatívnu poznámku o začatom súdnom konaní v zmysle § 44a

Občianskeho súdneho poriadku. V rovnakom prípade pri odstúpení od zmluvy, na základe ktorej ešte
nebolo rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností, správa katastra preruší vkladové konanie podľa §
31a písm. a) katastrálneho zákona z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke. Nepodanie žaloby sa
bude môcť s odkazom na predchádzajúce poučenie správy katastra posúdiť ako následná konkludentná
„akceptácia„ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho správa katastra následne

vykoná záznamom príslušnú zmenu v katastri nehnuteľností, resp. pri vkladovom konaní rozhodne o
jeho zastavení v zmysle § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona.“

41. S ohľadom na to, že zo žiadneho právneho predpisu žalobkyni nevyplýva možnosť žalovať o určenie
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. d) CSP, prichádzala do úvahy iba žaloba

o určenie podľa § 137 písm. c) CSP.

42.Zatýchtookolnostíbykonštatovanienedostatkuprávnehozáujmuazamietnutiežalobyibazdôvodu,
že žalobkyňa je už ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, viedlo k
znemožneniu jej prístupu k súdu a odopretiu spravodlivosti v situácii, kedy jej vlastnícke právo je reálne

spochybnené účinkami odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy a následným postupom správneho
orgánu, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná pod rizikom posúdenia jej prípadnej pasivity ako konkludentnej
akceptácie odstúpenia od zmluvy vyzvaná na podanie určovacej žaloby. Táto právna neistota však bola
odstránená meritórnym rozhodnutím o vzájomnej žalobe žalovanej v tomto konaní.43. Na uvedené závery však v aktuálne súdenej veci dopadá skutočnosť, že žalovaná podala v konaní
vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam

na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 19.4.2024.

44. Pokiaľ konajúce súdy v tomto konaní, tak súd prvej inštancie, ako aj súd odvolací, zhodne dospeli
k záveru o tom, že právo žalovanej domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny a s tým súvisiace právo na
odstúpenie od zmluvy sú premlčané, je tento záver vedúci k zamietnutiu vzájomnej žaloby žalovanej

postačujúci pre odstránenie právnej neistoty žalobkyne vo vzťahu k jej vlastníckemu právu. Inak
povedané, pokiaľ došlo k zamietnutiu určovacej (vzájomnej) žaloby žalovanej z dôvodu premlčania,
otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bola v tomto konaní už autoritatívne vyriešená, a
preto na strane žalobkyne, ktorá je zároveň zapísaná na liste vlastníctva ako výlučný vlastník sporných
nehnuteľností, už nie je daný naliehavý právny záujem na opätovnom určení jej vlastníckeho práva.

45. Tým, že tento rozsudok v rámci rozhodovania o vzájomnej žalobe žalovanej s konečnou platnosťou
a meritórne určuje, že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy bolo v čase jeho uplatnenia premlčané
(a teda voči žalobkyni nevymáhateľné), a zároveň tým, že súdy oboch stupňov zamietli návrh žalovanej
na určenie, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, došlo k autoritatívnemu vyvráteniu dôvodov, pre
ktoré bola hodnovernosť zápisu vlastníckeho práva žalobkyne spochybnená a zároveň tak bolo súdmi

implicitne konštatované, že aktuálny zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne je nespochybnený
a zodpovedá skutočnému právnemu stavu, podľa ktorého je vlastníčkou sporných nehnuteľností
žalobkyňa.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal v odvolacom
konaní trovy odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní boli obe neúspešné a odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).