Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csp/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7626200181
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7626200181.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B. D. E.,
2/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B. D. E., obaja zastúpení Centrom správnej pomoci Košice,
o.z. so sídlom Tomášikova 147/3, Košice, IČO: 51847124, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35724803, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u je neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
uzatvorenej dňa 14.12.2010, predmetom ktorej sú nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území
B. D. E., zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom,
a to rodinný dom súpisné číslo 2876 postavený na pozemku parcelné číslo 7678/68, garáž na dvoch
parcelách súpisné číslo 8248 postavená na pozemku parcelné číslo 7678/186 a 7678/187, parcely

registra „C“ a to parcela č. 7678/68 o výmere 338m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parcela č. 7678/186 o výmere 20m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/187
o výmere 8m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vklad povolený pod V-2807/2010, na
vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou a.s. a žalobcami dňa 14.12.2010, ktorá bola postúpená na žalovaného na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.06.2017 v zmysle Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.06.2017.

II. P o u č u j e žalovaného o možnosti podať v postavení žalobcu proti žalobcom v postavení
žalovaných žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a tiež o možnosti podať súdu návrh na zrušenie

nariadeného neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2026 sa žalobcovia domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa

14.12.2010, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. D. E.,
zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, a
to rodinný dom súpisné číslo 2876 postavený na pozemku parcelné číslo 7678/68, garáž na dvoch
parcelách súpisné číslo 8248 postavená na pozemku parcelné číslo 7678/186 a 7678/187, parcely
registra „C“ a to parcela č. 7678/68 o výmere 338m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parcela č. 7678/186 o výmere 20m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/187

o výmere 8m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“), na
vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 uzatvorenej medzi Slovenskousporiteľňou a.s. a žalobcami dňa 14.12.2010, ktorá bola postúpená na žalovaného na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.06.2017 v zmysle Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.06.2017.

2. Žalobcovia v návrhu uviedli, že nehnuteľnosti riadne a trvalo užívajú spolu so svojimi dvoma už
plnoletými deťmi od roku 2007, majú tam trvalé bydlisko. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli
na základe kúpnej zmluvy V-3406/2007 zo dňa 16.1.2008. V záujme transparentnosti poukázali na
skutočnosť,ževminulostiužpodalinávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaanáslednežalobuproti

totožnému žalovanému vo veci týkajúcej sa dražby predmetných nehnuteľností. Uznesením Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.09.2020 sp. zn. 9Csp/129/2020 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
predmetných nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V nadväznosti na
toto neodkladné opatrenie bola podaná žaloba o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať
sa výkonu záložného práva a o určenie, že záložné právo neexistuje. V poradí druhým rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.02.2024 sp. zn. XX/XX/XXXX, potvrdeným Krajským
súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.04.2025 sp. zn. XXX/XX/XXXX bola žaloba zamietnutá, čím
zaniklo aj nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 10.09.2020, čo žalovanému umožnilo opätovne
iniciovať dražobný proces, pričom vykonanie dobrovoľnej dražby je naplánované na deň 27.01.2026.
Skutkové okolnosti, pre ktoré sa žalobcovia domáhajú obmedzenia výkonu záložného práva sú odlišné

od tých, ktoré žalobcovia uvádzali v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Predchádzajúce právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia preto nezakladá procesnú
prekážku res iudicata pre tento nový návrh. Kým v predchádzajúcich konaniach sa právne argumenty
žalobcov týkali neprijateľnosti inkorporačnej doložky Všeobecných obchodných podmienok do úverovej
zmluvy, premlčania pohľadávky a záložného práva, základom tohto návrhu je neplatnosť postúpenia

pohľadávkyprávnehopredchodcužalovaného-bankynažalovanéhoprenedodržaniepostupuvzmysle
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a taktiež
nárok žalovaného pozostávajúci aj z neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík právneho
predchodcu žalovaného, ktoré neboli v predchádzajúcom konaní predmetom súdneho prieskumu.

3. Žalobcovia uzatvorili dňa 14.12.2010 s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľňou
a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0524644894, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 97.000 Eur. Podľa úverovej
zmluvymaliúversplácaťpravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške609,05Eurpodobu281mesiacov,
t.j. do 15.05.2034. V ten istý deň zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, na základe ktorej bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo
k vyššie predmetným nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia úveru. Úverom žalobcovia refinancovali
predošlé úvery, ktoré mali v u právneho predchodcu žalovaného. Výzvou zo dňa 23.03.2015 veriteľ
vyzval žalobcov na uhradenie omeškaných splátok vo výške 14.091,90 Eur s následnou možnosťou
sankcie vo forme vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru. Oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.05.2015, doručenej žalobcom dňa 05.06.2015 veriteľ predmetný úver
ku dňu 15.05.2015 predčasne zosplatnil. Listom zo dňa 30.06.2017, podaným na poštovú prepravu
dňa 06.07.2017, banka žalobcom oznámila, že 23.06.2017 G. B. G. D. B. H. I. B. B.. Rozhodovacia
prax súdov v oblasti spotrebiteľského práva prechádza neustálym vývojom aj vzhľadom na judikatúru
Súdneho dvora Európskej Únie, ktorá má prednosť ako prameň práva EÚ pred vnútroštátnym právom,

s povinnosťou vnútroštátnych súdov členských štátov EÚ vykladať právo eurokonformne. Žalobcovia
majú za to, že právo žalovaného na plnenie zo zmluvy neexistuje, neboli splnené predpoklady pre výkon
dobrovoľnej dražby žalovaným, keďže naňho neprešli platne práva z úverovej zmluvy a teda ani z
akcesorickej záložnej zmluvy. Napriek tomu sa má ich nehnuteľnosť dražiť, pričom sú schopní a ochotní
uhradiť omeškané splátky a riadne a včas pokračovať v splácaní v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy.

4. J. B. K. A. doručila žalobcom Oznámenie o dražbe Zn. 124/2025 zo dňa 04.12.2025, ktorým ich
informovala, L. D. M. D. M. E. H. I. B. B. sa uskutoční dobrovoľná dražbe ich nehnuteľností, ktorá sa má
konať dňa 27.01.2026. Žalobcovia nepoznajú výšku nároku, ktorý voči ním žalovaný eviduje. Posledný
údaj o výške nároku majú z júna 2017, kedy mal byť tento nárok vo výške 123.999 Eur. Žalobcovia

majú zato, že žalovaná nedokáže splniť svoju povinnosť záložného veriteľa vyhlásiť písomne výšku,
pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Výkon záložného práva
predpokladá existenciu splatnej a vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté
plnenie v splátkach s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pre prípad ich nezaplatenia,splatnosť celého dlhu nastáva až platným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa.
Bez platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zostáva dlh splatný len v pôvodne dohodnutých
splátkach a celý dlh nie je zročný. V takom prípade záložný veriteľ nie je oprávnený domáhať sa

uspokojenia celej pohľadávky prostredníctvom výkonu záložného práva, môže sa domáhať len splátok,
ktoré už uplynuli a neboli zaplatené prostredníctvom súdu alebo dohodou o uznaní dlhu. Zároveň nie
je možné nesplatnú bankovú pohľadávku postúpiť na inú osobu. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali
na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva presvedčenie žalobcov, že nedošlo k
platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., na žalovaného EOS

KSI Slovensko s.r.o. ako postupníka z dôvodu nedodržania ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda žalovaný nemal a nemá právo na akékoľvek plnenie
od žalobcov, neprešlo naňho záložné právo a neboli splnené podmienky na začatie výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným
právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s
ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie
práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. A teda nejedná sa iba o
formálnu podmienku, ale o notifikačnú povinnosť veriteľa, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“
o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.
Práveuvedeniekonkrétnejsplátkyjetourozhodujúcouskutočnosťou,ktorámusíbyťspotrebiteľoviurčito

vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú
mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka
môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje veriteľ za
splátku rozhodnú. Ak právny úkon predchádzajúci zosplatneniu resp. taktiež právny úkon zosplatnenia
neobsahujekonkretizáciusplátky,prektorúsaveriteľrozhodolpeňažnýdlhzosplatniť,čovtomtoprípade

nastalo, keďže ani výzva zo dňa 23.03.2015 ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
18.05.2015 neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú zosplatnenie malo nastať alebo nastalo,
spôsobuje to nejasnosť a neurčitosť týchto právnych úkonov, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti
o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanoveným lehôt v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565
OZ a z toho dôvodu je zaťažený sankciou jeho neplatnosti v súlade s § 37 ods. 1 OZ. V súvislosti

s uvedeným žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13.februára 2025, sp.zn.
XXXX/XXX/XXXX, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2025 pod č. R 34, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Totožný právny názor je uvedený aj napr.
v nasledujúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX,
XXXX/X/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XX/
XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX. Predpokladom platného postúpenia je

postúpenie len takej pohľadávky, ktorá je splatná, či už z dôvodu uplynutia jej pôvodnej doby splatnosti
alebo na základe predčasného zosplatnenia, čomu zodpovedá aj rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX/XXX/
XXXX zo dňa 24.04.2018, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 8/2018 pod
por. č. 60, z ktorého vyplýva: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 92/2001 Z.z. o bankách neupravuje len
ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie

pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon.“ Z právnej
vety rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod por.
č. 4 vyplýva: „Ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení do 31.12.2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Z ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky predmetnej pohľadávky vyplýva ten

istý záver. Žalobcovia majú zato, že v ich prípade neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru, a
keďže jeho konečná splatnosť mala nastať dňa 15.05.2034, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo dňa
26.03.2017 a teda pred termínom konečnej splatnosti predmetného úveru, potom nedošlo k splneniu
podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách o postúpení pohľadávky, ktorá je splatná a preto nemohlo
dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným tak, ako

to bolo konštatované v zmysle citovaných rozhodnutí NS SR R 60/2018 a R 4/2021. V tomto spore
preto ide o postúpenie v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda sa jedná o absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť,
t.j. o úkon vykonaný v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, nemohli nastať jeho účinky a pretonemôže existovať žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcom. Navyše v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách je banka povinná pred postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy tretej osobe vyzvať dlžníka,
aby v primeranej lehote uhradil dlžnú sumu, s ktorou je v omeškaní viac ako 90 dní, inak pohľadávku

postúpi tretej osobe. Slovenská sporiteľňa a.s. žalobcom takúto ani žiadnu inú výzvu pred postúpením
pohľadávky neposlala. A pretože neboli splnené zákonné podmienky, keďže v čase postúpenia nebola
pohľadávka ani riadne a v celosti splatná, pretože právne účinky mimoriadnej splatnosti nenastali a
nebola žalobcom zaslaná ani samostatná výzva pred postúpením, kedy by tí mali možnosť postúpenia
namietať, je postúpenie pohľadávky absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedený

právny záver je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorá sa pretavila do
rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod číslom R38/2025 (sp.zn.
XXXXX/X/XXXX z 30.07.2025), ktorého právna veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi,
že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je
(nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o

vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Na základe vyššie uvedeného a aj ďalších totožných rozhodnutí
najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že spotrebiteľská zmluva zakladá osobitný záväzkový vzťah
medzi konkrétnymi subjektmi, a preto práva a povinnosti z nej nemôžu byť postúpené bez splnenia
zákonných podmienok. Z dôvodu transparentnosti žalobcovia uviedli, že žalovaný do súdneho spisu
v konaní vedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX doložil listinu s názvom Výzva zo dňa 22.03.2017, ktorá

svojim obsahom mala byť výzvou pred postúpením, no nedoložil žiadny listinný dôkaz, že by táto mala
byť doručovaná alebo bola doručená žalobcom (pri iných listinách takéto dôkazy doložil) a žalobcovia
nemajú vedomosť o tom, že by sa predmetná Výzva dostala alebo mala dostať do ich dispozičnej sféry.
Z uvedených dôvodov je postúpenie pohľadávky na žalovaného neplatné od začiatku, teda ex tunc, čo
znamená, že na žalovaného nikdy neprešli žiadne práva zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894

anizknejakcesorickejZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamobidvezodňa14.12.2010,
žalovaný nie je oprávneným veriteľom tejto pohľadávky a nemal ani nemá právny základ na prijatie
akýchkoľvek finančných prostriedkov od žalobcov a teda ani uspokojiť predmetnú pohľadávku výkonom
záložného práva.

5. V záujme úplnosti a právnej istoty žalobcovia uviedli, že okrem hlavného dôvodu ich návrhu existujú
aj ďalšie právne otázky týkajúce sa existencie neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík
majúcich vplyv na výšku pohľadávky, ktoré doposiaľ neboli predmetom súdnej kontroly. Na tieto právne
otázky žalobcovia v návrhu poukázali a tieto sa týkajú: neurčitých podmienok zmeny úrokovej sadzby
po dobe fixácie, účtovania spracovateľského poplatku vo výške 799 Eur, ktorý bol zrazený zo samotnej

výšky úveru, a teda žalobcom bola reálne poskytnutá nižšia suma, než je uvedené v zmluve, poplatku
za správu úveru vo výške 3,49 Eur a poplatku za upomienku vo výške 25 Eur, zloženého úročenie, keď
omeškaný úrok je úročený nielen úrokom z omeškania, ale aj zmluvným úrokom. Napokon uviedli, že
zmluva o úvere bola uzatvorená v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, kedy veriteľ pred jej
uzatvorením nezisťoval schopnosť žalobcov ako spotrebiteľov splácať predmetný úver.

6. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že výkon záložného práva pri možnej neplatnosti
postúpenia pohľadávky a neprijateľných zmluvných podmienkach úverovej zmluvy majúcich vplyv na
vymáhaný nárok nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Uložením navrhovanej povinnosti
žalovanému nevznikne závažná ujma, avšak naproti tomu, ak by súd ich návrh zamietol, reálne by

žalobcom hrozila strata obydlia a návrat do pôvodného stavu by bol možný len podaním žaloby o
neplatnosť dražby, čo by žalobcom spôsobilo ďalšie výdavky, nehovoriac o čase, ktorým by sa dostali
k svojmu právu. Na druhej strane, ak by bol žalovaný ako veriteľ v konaniach vo veci samej predsa len
úspešný, môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobcov zaplatenia všetkých dlhov
vrátane úrokov z omeškania. Neopomenuteľná je v tomto kontexte aj ochrana vydražiteľa. Naliehavý

právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy sú tým podľa žalobcov osvedčené.

7. Žalobcovia na podporu svojich skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu a osvedčenie rozhodujúcich
skutočností k návrhu pripojili tieto listinné dôkazy: List vlastníctva č. XXXX k.ú. B. D. E., Zmluvu o
splátkovom úvere č. 0524644894, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu

zmluvu, Výzvu zo dňa 23.03.2015 s doručenkami, Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
18.05.2015 s doručenkami, Výzvu zo dňa 22.03.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
30.06.2017 s podacím hárkom, Oznámenie o dražbe Zn. 124/2025, prehľad úhrad kapitalizovaných do
15.10.2011 a prehľad úhrad od 15.10.2011.8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. D. E. sú žalobcovia bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu B. N. XXXX na parcele č. 7678/68, garáže súpisné

číslo XXXX na parcelách č. 7678/186 a 7678/187, parciel registra „C“ parc. č. 7678/68 o výmere 338
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 7678/186 o výmere 20 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 7678/187 o výmere 8 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie.

9. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 (Úverovej zmluvy) zo dňa 14.12.2010 uzatvorenej
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi, bol žalobcom
zo strany predchodcu žalovaného poskytnutý úver vo výške 97.000 Eur, ktorý mali žalobcovia splácať v
281 mesačných splátkach po 260,17 Eur do 31.12.2010 a od 15.01.2011 vo výške 609,05 Eur. Konečná
splatnosť úveru bola v zmluve uvedená dátumom 15.05.2034. Ako druh úveru bolo uvedené Úver na
bývanie a ako účel úveru bolo uvedené Splatenie iného úveru v B..

10. Dňa 14.12.2010 bola uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna
zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako záložným veriteľom a žalobcami ako
záložcami. Podľa článku I. Zmluvy zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v katastrálnom
území B. D. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo 2876, garáž súpisné

číslo XXXX a parcely registra „C“ a to parcela č. XXXX/XX, G. N. XXXX/XXX A. G. N. XXXX/XXX.
Zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894,
ktorú tvorí istina 97.000 Eur, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou
zmluvou.

11. Listom zo dňa 18.05.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava oznámila žalobcom, že ku
dňu 15.05.2015 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
0524644894 zo dňa 14.12.2010. Zároveň boli žalobcovia vyzvaní k úhrade pohľadávky zo Zmluvy vo
výške 103.790,23 Eur v lehote do 15 dní. Oznámenie podľa doručenky žalobcovia prevzali 5.6.2015.

12. Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala písomná Výzva banky adresovaná žalobcom
zo dňa 23.03.2015, ktorou banka oznámila žalobcom, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky
vovýške14.091,90Eur,vyzvalaichnaúhradudlžnejsumydo15dníoddoručeniavýzvyaupozornilaich,
že pokiaľ dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávkyapristúpiťkrealizáciivýkonuzáložnéhopráva,ktorépohľadávkubankyzabezpečuje. Výzvu

podľa doručenky prevzala dňa 27.3.2015 matka jej adresáta.

13. Výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.03.2017 banka oznamuje žalobcom, že splatná
a nezaplatená pohľadávka (po vyhlásení jej mimoriadnej splatnosti) je ku dňu 21.03.2017 vo výške
123.975,70 Eur a pokiaľ nebude dlžní suma uhradená, je banka oprávnená postúpiť Pohľadávku tretej

osobe. Doklad o doručení výzvy predložený nebol a podľa tvrdení žalobcov títo nemajú vedomosť, že
by sa táto písomnosť dostala alebo mala dostať do ich dispozičnej sféry.

14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2017 bolo Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava
žalobcom oznámené, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.6.2017

banka postúpila pohľadávku z úveru č. 524644894 spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava.

15. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 10.09.2020 bolo nariadené neodkladné
opatrenie,ktorýmbolookreminéhožalovanémuuloženézdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnou
dražbou nehnuteľností žalobcov do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konaním vo veci

samej bolo konanie o určenie, že záložné právo neexistuje, ktoré bolo tunajším súdom vedené pod
sp. zn. XX/XX/XXXX. Žaloba vo veci samej bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 23.02.2024, ktorý bol
následne potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30.04.2025, čím zaniklo aj neodkladné
opatrenie zo dňa 10.09.2020.

16. Podľa Oznámenia o dražbe Zn. 124/2025 dražobníka K., A. so sídlom v Bratislave sa na základe
návrhu H. I. B., B. so sídlom v Bratislave dňa 27.1.2026 uskutoční 1. kolo dražby nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX k.ú. B. D. E..17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

24. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa § 336 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa
odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

27. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných podmienok. Súd
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania,
bez výsluchu a vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je preto podstatný obsah samotného
návrhu. Zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočnosti

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež
aby opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčil o potrebe nariadenia požadovaného neodkladného
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu tohto inštitútu. Rozhodujúce skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, keďže súd plnohodnotné dokazovanie nevykonáva. Súd
teda zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti na základe dostupných dôkazných prostriedkov

a osvedčené skutočnosti potom považuje za vysoko pravdepodobné. Iba v prípade dostatočnej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností je možné návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť. Procesu osvedčovania pritom podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, teda tak potreba neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanienárokuvovecisamej.Súdjeprirozhodovanítiežpovinnýskúmaťpravdepodobnosťchránenéhonároku,
a to podľa aktuálneho stavu konania.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality)

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

30. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu skúmať ich
splnenie, každého jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno pritom vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu v návrhu, ale je

potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pokiaľ ide o posledný uvedený predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé,
že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto súd pristúpil
ku skúmaniu ostatných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu.

31. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom podaným pred začatím
konania vo veci samej. Ako žalobcovia v návrhu uviedli, ide o v poradí druhý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností v ich vlastníctve. Prvému takému návrhu žalobcov súd

v minulosti vyhovel (konanie vedené pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX), pričom takto súdom nariadené
neodkladné opatrenie zaniklo právoplatným zamietnutím žaloby žalobcov vo veci samej (konanie sp.
zn. XX/XX/XXXX), ktorej predmetom bolo určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu
záložného práva a určenie, že záložné právo neexistuje. Z obsahu pripojených relevantných rozhodnutí
tunajšieho súdu, a to uznesenia zo dňa 10.09.2020 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a rozsudku zo dňa

23.02.2024 sp. zn. XX/XX/XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 30.04.2025 sp. zn. XXX/XX/XXXX E., že skutkové okolností, ktoré boli predmetom konania sp. zn.
XX/XX/XXXX boli odlišné od skutkových okolností uvádzaných žalobcami v tentoraz nimi uplatnenom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia síce aj v skorších konaniach tvrdili, že
mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatným právnym úkonom (a preto je neplatné aj postúpenie

pohľadávky z úverovej zmluvy), avšak odôvodňovali to tým, že možnosť mimoriadneho zosplatnenia
úveru nebola v zmluve dojednaná, teda z iného skutkového dôvodu, než uvádzajú tentokrát. V skorších
konaniach tiež namietali premlčanie nároku a premlčanie výkonu záložného práva.

32. Na základe uvedeného preto súd meritórne posúdil žalobcami novo uplatnený návrh a dospel

k záveru, že žalobcovia týmto návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi osvedčili zákonné
predpoklady pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia.

33. Žalobcovia predovšetkým osvedčili, že dňa 27.1.2026 sa má uskutočniť dražba nehnuteľností, ktoré
sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľom dražby je žalovaný ako záložný veriteľ. Dražba

sa má uskutočniť na základe zmluvného záložného práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie úveru zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 zo dňa 14.12.2010 poskytnutého zo strany predchodcu
žalovaného žalobcom ako dlžníkom. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako pôvodný veriteľ žalobcov
postúpil pohľadávku voči žalobcom z úveru č. 524644894 na žalovaného Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.6.2017. K postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo pôvodný

veriteľ (banka) vyhlásil jej mimoriadnu splatnosť ku dňu 15.05.2015.

34. Žalobcovia okrem toho, že spochybňujú výšku zabezpečeného úveru, predovšetkým namietajú
existenciu práva žalovaného na plnenie zo zmluvy a výkon dobrovoľnej dražby žalovaným z dôvodu,že majú za to, že na žalovaného neprešli platne práva z úverovej zmluvy a teda ani z akcesorickej
záložnej zmluvy. Žalobcovia teda prioritne odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým,
že žalovaný sa nestal záložným veriteľom z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z pôvodného

veriteľa na žalovaného ako postupníka pre nedodržanie ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

35.PodľaaktuálnejjudikatúryNajvyššiehosúduSR,naktorúpoukázaliajžalobcovia(rozhodnutiesp.zn.
XXXX/XXX/XXXX z 13.februára 2025, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod č. R 34) je mimoriadne zosplatnenie úveru nekonkretizujúce
splátku, pre ktorú k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, neplatným právnym úkonom podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o právny záver, ktorý najvyšší súd vyslovil opakovane, preto ho
možno v súčasnosti považovať za konštantnú judikatúru najvyššej súdnej autority (napr. aj v rozhodnutí
z 25.9.2024 sp. zn. XXXX/XX/XXXX, či rozhodnutí z 26.6.2024 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX).

36. Z listinných dôkazov pripojených k návrhu, ktoré sú napokon aj súčasťou spisu tunajšieho súdu
sp. zn. XX/XX/XXXX, do ktorého boli doložené samotným žalovaným (č.l. 64, 65, 103 a 104 spisu
XX/XX/XXXX) vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri mimoriadnom zosplatnení úveru (a ani
vo výzve, ktorá mu predchádzala) neuviedol splátku, pre ktorú mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil.
Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky

v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pre nezaplatenie ktorej následne využil možnosť
úver zosplatniť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatnosť zosplatnenia
úveru. Pokiaľ následne pôvodný bankový veriteľ postúpil takto (neplatne) zosplatnenú pohľadávku na
žalovaného, išlo o postúpenie v rozpore so zákonom, ktoré je preto absolútne neplatné v zmysle § 39
v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

37. Zákonné podmienky postúpenia bankovej pohľadávky upravuje aj ustanovenie § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách. Uvedené ustanovenie umožňuje postúpenie pohľadávky zodpovedajúce peňažnému
záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Vzhľadom na neplatné zosplatnenie úveru tak bankový veriteľ
postúpil žalovanému pohľadávku, ktorej splatnosť nenastala, keďže termín konečnej splatnosti úveru

nastane v zmysle zmluvy až v roku 2034. Takéto postúpenie je preto neplatným právnym úkonom.
Navyše ako žalobcovia uviedli, žalovaný v konaní sp. zn. XX/XX/XXXX nepreukázal ani odoslanie výzvy
zo dňa 22.03.2017 predchádzajúcej postúpeniu do ich dispozičnej sféry. Táto skutočnosť vyplynula aj
zo spisu sp. zn. XX/XX/XXXX, kde sa táto výzva nachádza na č.l. 107 spisu, avšak bez akéhokoľvek
dokladu o jej doručení resp. aspoň odoslaní žalobcom.

38. Dôsledkom vyššie uvedeného je nedostatok oprávnenia žalovaného inkasovať plnenie od žalobcov
a samozrejme aj nedostatok oprávnenia navrhovať a viesť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou
na uspokojenie pohľadávky voči žalobcom.

39.Akžalovanýnapriekuvedenémunavrholvykonaniedobrovoľnejdražby,pričomtátosamáuskutočniť
dňa 27.1.2026, mal súd osvedčené, že žalobcom skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Nedôvodným výkonom záložného práva by pritom došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených
záujmov žalobcov, ktorí využívajú predmetné nehnuteľností na bývanie svoje, ako aj ich detí.

40. Vzhľadom na uvedené považoval súd za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami
a žalovaným nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého dôsledkom bude zastavenie
procesu výkonu záložného práva žalovaným.

41. Hoci účelom neodkladné opatrenie je v zásade dočasná úprava pomerov, súd trvanie nariadeného

opatrenie časovo neobmedzil a rovnako neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej
(v zmysle § 330 Civilného sporového poriadku). Dôvodom je listinnými dôkazmi preukázaný (nie
iba osvedčený) skutkový stav a z neho, vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu plynúci,
jednoznačný právny záver o neplatnosti postúpenia pohľadávky banky na žalovaného. Ukladanie
povinnosti žalobcom podať žalobu o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu

záložného práva, by za danej skutkovej a právnej situácie bolo neúčelné a nehospodárne, keďže
nariadeným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcami
a žalovaným. Žalovanému naďalej ostáva zachovaná možnosť návrhom sa domáhať zrušenia
nariadeného neodkladného opatrenia v prípade, ak zaniknú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, tedav prípade opätovného platného postúpenia pohľadávky na žalovaného. O tejto možnosti súd žalovaného
poučil a rovnako tak ho podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku poučil o možnosti podať žalobu
vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia. Pre úplnosť súd dodáva, že nariadené neodkladné opatrenie nespôsobuje
zánik záväzkového vzťahu (ani zabezpečenia pohľadávky z tohto záväzkového vzťahu záložným
právom) medzi žalobcami ako dlžníkmi a pôvodným veriteľom a z neho plynúcich práv a povinností.

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. V zmysle zásady úspechu a tiež z dôvodu procesnej ekonómie rozhodol súd o nároku na náhradu
trov konania tak, že ho stranám nepriznal, a to z dôvodu, že žalovanému ako v konaní neúspešnej strane
tento nárok nepatrí a v konaní úspešným žalobcom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.