Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323203151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2323203151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa: C. D. XX,
zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Ančinová, so sídlom Čerešňová 479/4, Andovce, proti žalovaným: 1.
E.F.,nar.XX.X.XXXX,adresa:G.XX/X,H.,2.I.F.,nar.XX.X.XXXX,adresa:G.XX/X,H.,obajazastúpení
spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO:
36 865 281, o určenie, že žalobca je zákonným dedičom po poručiteľke A. I. F., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 22C/84/2023-597 zo dňa 2.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1 a 2 p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovaným 1 a 2 voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 474 ods. 1, § 115, zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 137, zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 194 ods. 1
a 3, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je zákonným

dedičom po poručiteľke A. I. F., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom H., G. XXX/XX, zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v dedičskom konaní po poručiteľke bolo
uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 30D/27/2021, Dnot 35/2022 dedičské konanie prerušené a
žalobcovi bola uložená povinnosť podať žalobu proti žalovaným, ktorí sú rodičmi poručiteľky, na určenie,
že je zákonným dedičom v druhej dedičskej skupine podľa § 474 OZ. Žalobca uviedol, že je dedičom
ako spolužijúca osoba, keďže s poručiteľkou žil najmenej štyri roky v spoločnej domácnosti, vrátane
posledného bydliska poručiteľky vo H., zdieľali spoločnú domácnosť, spoločne hospodárili, pomáhal jej

a starali sa o spoločnú domácnosť. Poukázal na listinné dôkazy založené v dedičskom spise, ktoré podľa
jeho tvrdení preukazujú jeho dedičské právo, ako aj na rokovania o možnej dedičskej dohode, ktoré
prebehli prostredníctvom právnych zástupcov. Z odpovede súdneho komisára zo dňa 11.5.2023 vyplýva,
že žalovaná 2 uviedla, že dohoda medzi dedičmi zatiaľ uzatvorená nie je a riešia hodnotu majetku, aby
mohli pristúpiť k dohode. Žalobca namietal, že neskoršie vyjadrenie žalovaných z 27.6.2023, ktorým
popreli jeho dedičské právo, je v rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami v dedičskom konaní, ktoré
podľa jeho názoru svedčia o uznaní jeho postavenia dediča. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli,

že nepopierajú, že žalobca mal s poručiteľkou blízky, v istom čase aj ľúbostný vzťah, a aj z tohto
dôvodu, ako aj pod nátlakom emócií spôsobených smrťou svojej dcéry, označili žalobcu na úmrtnom
oznámení poručiteľky za jej druha. Žalobca poručiteľku často navštevoval, či sprevádzal ju na lekárske
vyšetrenia, avšak je vylúčené, aby s poručiteľkou viac ako jeden rok pred jej smrťou nepretržite žilv spoločnej domácnosti, a z tohto dôvodu sa o spoločnú domácnosť staral, nakoľko po tom, ako
poručiteľke bola v júni 2018 diagnostikovaná akútna myeloidná leukémia, bola väčšinu času, až do jej
smrti, hospitalizovaná v nemocnici, čoho dôkazom sú ošetrovateľské prepúšťacie správy. V čase, keď

nebola poručiteľka hospitalizovaná, zdržiavala sa v dome na ulici G. XXX/XX vo H.. Žalovaní nepopreli,
že na stavbe domu poručiteľky sa podieľal aj žalobca, a to nielen osobnou účasťou, ale aj zabezpečením
robotníkov na stavbu domu, avšak za takúto činnosť, ako aj množstvo ďalších prác, mu boli zo strany
žalovanýchvždyposkytnutépeňažnéprostriedkyakoodmenazavykonanúčinnosť.Množstvožalobcom
tvrdených úkonov, ktoré mal pre poručiteľku realizovať, vrátane jej sprevádzania na lekárske vyšetrenia,

bolo žalobcom poručiteľke poskytované v dôsledku plnenia pracovných pokynov jeho zamestnávateľa,
nakoľko bol zamestnanom spoločnosti J. F.E. K., ktorej spoločníkmi a konateľmi v tom čase boli práve
žalovaní. Žalovaní uviedli, že v čase, keď nebola poručiteľka hospitalizovaná, žila s ňou v dome a v
spoločnej domácnosti jej sestra, A. L. F., ktorá jej poskytovala pomoc pri každodenných aktivitách, akými
sú príprava jedla, nákup potravín, domáce práce či vonkajšie práce pri údržbe domu. Nakoľko príjem z
invalidného dôchodku poručiteľky nepostačoval na bežný život a úhradu potrebných nákladov spojených

s liečbou poručiteľky, sestra poručiteľky, spolu so žalovanými, poskytovali poručiteľke okrem osobnej
pomoci aj pomoc finančnú. Naopak žalobca sa finančne, osobne, a ani akýmkoľvek iným spôsobom
nepodieľal na starostlivosti o domácnosť v dome, v ktorom poručiteľka žila. V prípade, ak aj žalobca
poručiteľke zabezpečoval nákup potravín, domácich potrieb alebo liekov, ktoré poručiteľka potrebovala
na liečbu, tak finančné prostriedky na to vynaložené mu boli zo strany poručiteľky, jej sestry alebo

žalovaných vždy vrátené. Žalovaní popreli potvrdenia obce H. a čestné prehlásenia osôb.
4.Žalobcapredsúdomprvejinštancieuviedol,žesasporučiteľkouzoznámilivmáji2016aodseptembra
2016 začali žiť v spoločnej domácnosti v byte poručiteľky v L., spoločne hospodárili, cestovali, trávili
voľný čas a dovolenkovali. Žalobca pracoval v zahraničí – v Rakúsku. Po diagnostikovaní ochorenia
poručiteľky ju denne navštevoval v nemocnici, poskytoval jej podporu a starostlivosť, čo preukazoval

listinnými dôkazmi o výdavkoch. Na žiadosť žalovaného 1 zanechal prácu v zahraničí a zamestnal sa
v spoločnosti J. F.E. K., aby poručiteľku nahradil, pričom dovolenky čerpal na sprevádzanie poručiteľky
na liečenia a kontroly. Žalobca ďalej uviedol, že s poručiteľkou spoločne stavali rodinný dom vo H., na
čo čerpal v mesiaci júl 2018 úver vo výške 65.200,- Eur, použil vlastné úspory a príjmy, a po dokončení
stavby sa v máji 2019 presťahovali z bytu do domu, kde žili v spoločnej domácnosti až do jej smrti.

Dom stavali na pozemku, ktorý poručiteľka nadobudla darovacou zmluvu od žalovaného 1. Tvrdil, že
sestra poručiteľky s ich krstnou dcérou ich navštevovala len príležitostne a nikdy sa dlhšie nezdržali
a nikdy u nich neprespali. Žalobca uviedol, že rodinný dom aj s pozemkom vlastnila poručiteľka a na jej
meno boli uzatvorené aj zmluvy a mala nastavené trvalé príkazy na úhradu zálohových platieb. Žalovaní
poukázali na to, že mnohé z listín, ktoré žalobca predkladá, preukazujú nákup potravín, občerstvenia

či pohonných hmôt, avšak nepreukazujú, že by tieto výdavky vznikli žalobcovi v súvislosti s pomocou
poručiteľke alebo v dôsledku bývania žalobcu s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, pričom žalobca
v konaní nepreukázal, že tieto nevykonal pre svoju osobnú potrebu. Žalovaní nepopierajú, že žalobca
mal s poručiteľkou blízky, v istom čase aj ľúbostný vzťah, že bol svedkom pri uzavretí manželstva
poručiteľkinejsestryajprikrstejejdcéry,avšakuviedli,žeporučiteľkažalovanýchpožiadala,abyžalobcu

zamestnali vo firme J. F.E. K. z dôvodu, že žalobca prišiel o prácu v zahraničí, čo preukazuje oznámenie
o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odmietli tvrdenie žalobcu, že bol zamestnaný
ako náhrada poručiteľky, keďže táto nebola v ich firme nikdy zamestnaná a od roku 2013 mala
vlastnú M. F. K., a považovali za irelevantné tvrdenie žalobcu o náplni práce, keďže pracovná zmluva
zahŕňalaajrôznepracovnéčinnostipodľapotrebyzamestnávateľa.Žalobcasinikdynebraldovolenkuna

sprevádzanie poručiteľky na lekárske vyšetrenia, nebola mu udelená absencia, túto činnosť vykonával
počas pracovnej doby a v rámci pracovnej činnosti, pričom využíval vozidlo Škoda Kamiq pridelené
poručiteľke spoločnosťou J. F.E. K., a preto je vylúčené, aby žalobca nakupoval pneumatiky pre
poručiteľku, keďže rozmer pneumatík nezodpovedal údajom v osvedčení o evidencii vozidla. Rodinný
dom vo H. začala poručiteľka stavať po diagnostikovaní akútnej myeloidnej leukémie na pozemku

darovanom žalovaným 1, pričom stavbu realizovala z finančných prostriedkov získaných predajom bytu
v L. práve žalobcovi, zo svojich príjmov a úspor, s výraznou finančnou pomocou žalovaných, a stavebné
povolenie aj kolaudačné rozhodnutie boli vydané výlučne na jej meno. Žalovaní považujú tvrdenie
žalobcu o úvere vo výške 65.200,- Eur použitom na stavbu domu za nepreukázané a majú za to, že
tieto prostriedky boli použité na kúpu bytu od poručiteľky, pričom zabezpečili pre poručiteľku projektovú

dokumentáciu domu aj úpravu a realizáciu záhrady. Žalovaní nepopierajú, že žalobca poručiteľku z
času na čas navštevoval, avšak odmietajú tvrdenie o vedení spoločnej domácnosti, keďže žalobca
nemal na adrese domu evidovaný trvalý ani prechodný pobyt. Poukázali aj na email poručiteľky zo dňa
26.11.2020,vktoromuviedla,žebývalaurodičovaväčšinučasutrávilavnemocnici,akoajnapravidelnémesačné úhrady z účtu spoločnosti J. F.E. na účet poručiteľky, ktoré svedčia o jej odkázanosti na pomoc
žalovaných. Žalovaní uviedli, že žalobca s poručiteľkou nielen nežili trvale posledný rok v spoločnej
domácnosti, ale ani neuhrádzali spoločne náklady na potreby domácnosti, keďže na úhrade nákladov

sa podieľali najmä rodičia poručiteľky, a žalobca nepreukázal, že by prispieval na jej potreby alebo
chod domácnosti finančne či osobnou činnosťou, ani sa nepodieľal na organizácii pohrebu poručiteľky.
Poukázali tiež na listiny z dedičského spisu týkajúce sa životného poistenia poručiteľky, v ktorom bola
ako oprávnená osoba určená výlučne jej matka, ako aj na ďalšie doklady súvisiace s domom a osobou
poručiteľky, ktoré predložila žalovaná 2, z čoho vyplýva, že žalobca k týmto podkladom nemal prístup

ani o ich existencii nevedel. Žalobca uviedol, ako s poručiteľkou hospodárili, že poručiteľka si hradila
vlastné výdavky za rodinný dom a on si hradil vlastné výdavky za svoj rodinný dom a výdavky so
spoločnou domácnosťou hradili podľa dohody tak, ako bolo potrebné a účelné, pričom už v žalobe
uviedol skutočnosti a predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce všetky zákonné kritériá pre prijatie
právneho záveru o tom, že mu patrí právo po poručiteľke titulom spolužijúcej osoby. Žalobca uviedol, že
výdavky na chod spoločnej domácnosti platil niekedy v hotovosti a niekedy z účtu, platil nákup v Bille

za osobné veci zakúpené pre poručiteľku k hospitalizácii a prezent pre personál, platby za tankovanie
v Bratislave a Galante, platby za nákupy v OBI Dunajská Streda, výbery hotovosti a platby za lieky v
Bratislave, opravu telefónu poručiteľky, poistenie auta, platby v Bratislave počas návštev nemocnice,
nákupy v Galante, platby v pekárni, kúpu pneumatík, platby v lekárni, bufete, kúpu rýchlovarnej kanvice,
nákupy v NAY, platby v nemocnici, náhradné diely, nábytok na adresu poručiteľky a zavlažovanie do

záhrady poručiteľky, pričom uvedené platby preukazujú, že žil s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a
z dôvodu faktického spolužitia sa o túto staral.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou,
vyjadreniami strán sporu, výsluchom strán, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi. Z uznesenia
Okresného súdu Galanta zo dňa 8.8.2023 vyplýva, že súd konanie prerušil a uložil žalobcovi podať

žalobu proti žalovaným, že je zákonným dedičom po poručiteľke ako spolužijúca osoba, keďže žili
najmenej jeden rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť. Zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 29.6.2023 vyplýva, že žalovaní vyhlásili, že žalobca na spoločnú domácnosť
neprispieval a u poručiteľky len prespával. Z e-mailu notárky zo dňa 11.5.2023 vyplýva, že žalovaná
2. uviedla, že dedičská dohoda zatiaľ nebola uzatvorená a riešia hodnoty majetku. Zo smútočného

oznámenia vyplýva, že poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z potvrdení starostu obce H. vyplýva,
že žalobca sa zdržiaval na adrese H., G. XXX/XX až do smrti poručiteľky a bol uhradený poplatok za
komunálny odpad za rok 2021. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobca bol zamestnaný v spoločnosti J.
F.E. K. od 7.2.2019. Z potvrdení vyplýva zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a
jeho zaradenie v Národnom registri darcov kostnej drene. Z listov vlastníctva vyplýva, že poručiteľka bola

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vo H. a žalobca bol výlučným vlastníkom bytu v L., ktorý prenajal na
základe nájomnej zmluvy, pričom z kúpnej zmluvy vyplýva, že poručiteľka predala žalovanému byt za
kúpnu cenu 46.900,- Eur. Z čestného vyhlásenia p. A. N. zo dňa 1.2.2023 vyplýva, že ako susedia mali
so žalobcom a poručiteľkou nadštandardný vzťah, stretávali sa v jeho alebo ich domácnosti, žalobca
s poručiteľkou zdieľali spoločnú domácnosť vo H. a žalobca sa o poručiteľku staral a pomáhal jej do

poslednej minúty jej života, cestovával za ňou do Bratislavy keď bola v nemocnici a staral sa o ňu, pričom
rodičia poručiteľky spolu so žalobcom, jeho rodinou a priateľmi sa podieľali na výstavbe rodinného domu
a žalobca pomáhal poručiteľke vybavovať doklady k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Z čestných
vyhlásení pána A. N. a pani F. N. zo dňa 6.2.2023, pána O. P. zo dňa 2.2.2023, pána Q. R. zo dňa
6.2.2023 a pána G. N. a pani A. N. zo dňa 15.2.2023 vyplýva, že žalobca a poručiteľka spolu žili,

hospodárili a spoločne uhrádzali náklady na každodenné potreby v spoločnej domácnosti od roku 2016
v L. a neskôr v rodinnom dome vo H., spoločné bývanie a hospodárenie trvalo až do smrti poručiteľky,
žalobca sa podieľal na stavbe rodinného domu spolu s rodinou a priateľmi, pričom p. R. uviedol, že
bol v roku 2018 dennodenným svedkom podieľania sa žalobcu s rodinou na stavbe a poskytol stroje,
náradie a materiál bez nároku na odplatu, a manželia N. uviedli poskytnutie 30.000,- Eur v hotovosti

použité na stavbu B., F. S. K. B., F. O. T. E. U. K. N.. Na pojednávaní žalobca uviedol, že s poručiteľkou
začali spolu žiť ako partneri od roku 2016, podieľal sa na chode domácnosti, po prosbe poručiteľky
prišiel pracovať k žalovaným, dali výpoveď v práci a počas obdobia začali stavať dom najmä za pomoci
jeho rodiny a priateľov, od roku 2019 v dome bývali, úhrady a náklady na dom riešili spoločne, základné
veci boli nahlásené na poručiteľku, pričom platili každý za seba a ostatné potrebné veci na chod

domácnostirozdeľovali,žalobcauvádzalvýdavkynanávštevynemocnice,tankovanie,parkovanie,lieky,
opravu telefónu poručiteľky, poistenie vozidla, nákupy do domácnosti, starostlivosť o okolie domu, výlety
a rekreácie. Trvalo odišiel z domu po tom čo sa bol u notárky informovať o tom, ako prebieha dedičské
konanie, a ako sa dozvedel, že bolo povedané, že I. nemala partnera. Po tom mu bolo zo stranyprotistrany povedané, že sa o I. nepostaral. Po tých slovách sa zodvihol, odišiel z práce, odišiel domov a
pre veci si prišiel o tri dni na to. Žalovaný 1 uviedol, že žalobca nežil v jednej domácnosti s jeho dcérou,
tobôž nie posledný rok, a I. hradila všetky veci, aj jeho. Žalovaná 2 uviedla, že žalobca pomáhal pri

základoch, niektorých kamarátov zaplatila. Žalobca chcel kúpiť byt od jej dcéry, bol dosť násilný, tak to
aj kúpil. Zobral si hypotéku. Vybrali zo zmluvy jeden odsek, kde mal rozpísané, ako zaplatí dcérin byt, čo
sa nestalo. Za byt nezaplatil. Po tom ako dcéra prišla z nemocnice, tak bývala u nej. Za tie tri a pol roka
bola 4x transplantovaná. Poručiteľka bola počas ochorenia hospitalizovaná a ona za ňou chodila každý
deň, financie na dom investovala výlučne poručiteľka a rodičia, žalobcovi zabezpečili zamestnanie,

poručiteľka mala firemné auto, pohonné hmoty a parkovanie, o domácnosť sa starali oni a staršia dcéra.
Počas víkendov boli aj časy také, že poručiteľke bolo zle, bola u nej a žalobca odišiel na poľovačku, tak
nech nehovorí, že to bola láska. Kamarátili sa, ale posledný rok už chodil inde. V 12/2022 sa oženil, tak
si to vie spočítať. Nemal nič, len jednu igelitku, prespával na byte tu na O., v byte, ktorý dcére zariadili.
ZaplatilazaI.zakaždýrokajsmeti,čoajpreukázala.ŽalobcaišielnaObecnýúrad,vypýtalsipotvrdenie,
ten p. N. mu ho dal, ale zabudli na to, že to platila z účtu, lebo mala výmer. Zaplatila za dcéru, za žalobcu

neplatila, lebo on tam nebol prihlásený. Dva roky svoju výplatu posielala na účet dcére. Svedkyňa A. L.
F. uviedla, že sestra financovala dom zo sumy z predaja bytu a z pomoci rodičov, so žalobcom nežili
v spoločnej domácnosti, úhrady hradila sestra a finančne pomáhali rodičia, ona sa o sestru starala,
varila jej, bola na materskej, pobyty v nemocnici boli posledný rok dlhodobejšie, keď bola doma tak
sa o ňu starala a bola darkyňa kostnej drene, sestra nebola veľmi šťastná, vzťah so žalobcom bol

podľa nej priateľský, dlhodobo nežili ani v intímnom vzťahu, nevie prečo nechala sestra žalobcu u seba
prespávať, žalobca sa nepodieľal na domácnosti ani na pohrebe a veniec hradila ona, uviedla aj rýchle
založenie rodiny žalobcom a jeho neprítomnosť na niektorých udalostiach. Posledný rok čo jej končila
materská pracovala z domu. Všetko mala u sestry, PC, vedela prácu vykonávať u nej. Mala tam všetko
aj ohľadne dieťaťa, postieľku, hračky. Bol to ich druhý domov. Všetky úhrady hradila sestra, finančnú

pomoc, nakoľko mala malý invalidný dôchodok a nepracovala, zabezpečili rodičia. Ešte aj liek v hodnote
6.000,- Eur, čo im poisťovňa nepreplatila, na záchranu sestry, hradili rodičia. Ak niekto niekoho ľúbi, tak
si nezaloží tak skoro rodinu a podľa nej tento vzťah mal aj počas života sestry. Žalobca sa nepodieľal na
realizácii pohrebu. Svedok F. L. uviedol, že žalobca a poručiteľka nežili v jednej domácnosti, poručiteľka
tam bývala sama, poručiteľka bola často v nemocnici, manželka chodila každý deň pomáhať variť a

všetko robili svokrovci, uviedol aj že žalobca býval v C. D. a poručiteľka sa presťahovala do H. v 2020.
Ku svokrovcom chodili aj každú nedeľu. Žalobca tam nezvykol byť, asi bol doma v C. D.. Cez víkend ho
tam vôbec nevidel. Svedok p. A. N., bol bývalý sused poručiteľky a aj žalovaných. Žalobcu pozná asi
od roku 2018, kedy začali u nich v ulici stavať dom. Bývali oproti sebe. K hospodáreniu by sa nevedel
vyjadrovať. Nevie ohľadne majetkových pomerov, že čo a ako, ale vie, že žalobca žil s poručiteľkou.

Vídaval ich každý deň, tvorili pár, žalobca jej pomáhal, vozil ju do Bratislavy, rodičia riešili stavebné
povolenie, žalobca riešil kolaudáciu a časť dokladov riešili spolu, uviedol aj spoločné víkendy v C. D.
a odsťahovanie žalobcu začiatkom roka 2022. Počas toho posledného roku, to sa dokončovali nejaké
práce, čo zabezpečovali rodičia poručiteľky. Vie, že posledné bola zámková dlažba. Keď dobre vie,
objednávatelia boli žalovaní. Nevie uviesť čo sa týka údržby takého nového domu, ale nevie, či utieral

prach, ale mali spoločný pozemok so žalovanými a keď sa kosilo, tak sa to kosilo celé. Vie, že aj p. F.
aj p. F.. Videl viackrát p. F. kosiť. A. nevie. Svedok p. G. N. uviedol, že určite spolu žili, stretávali sa na
oslavách, bývali cez týždeň v L. a cez víkendy v D., opisoval pomoc na dome, bezúročnú pôžičku a že
nevedel opísať hospodárenie vo H.. Nevie presne povedať, ale keď odišiel z H., tak išiel k nemu robiť.
Bolo to okolo Veľkej noci 2022. Dovtedy bol vo H.. Bavili sa, že niečo potrebuje, myslí, že to bolo tiež k

tomu domu a vlastne boli u nich s I. a vravel žalobcovi, že má prostriedky navyše a tak sa k tomu nejak
dostali, k pôžičke. Keď odovzdával peniaze boli u nich obaja, ale zobral ich A.. Išlo o bezúročnú pôžičku.
Ešte nebola celá vrátená. Myslí, že peniaze boli použité na ten dom, ale nemá o tom vedomosť. Dom
v D. je kompletne zariadený. Svedok p. A. N. uviedol, že žili spolu, cez víkendy v D. a cez týždeň v L.,
plánovali svadbu, A. prerobil rodičovský dom na dvojdom, tam bývajú rodičia naspodku, Matej má dve

podlažia, vlastný vstup, tam bývali s I.. Svedok uviedol, že býva cez cestu. Bývali tam cez víkendy, cez
týždeň bývali v Galante, opisoval platby za materiál, stroje a starostlivosť žalobcu o poručiteľku počas
liečby, a že dávali peniaze do nového domu. Svedok p. O. P., žalobcov dlhoročný kamarát, uviedol, že
žalobca a I. boli partneri, stretávali sa na výletoch a akciách, žalobca ju vozil k lekárom a kupoval veci
a lieky, žili spolu do smrti I. vo H., pomáhal žalobcovi sťahovať osobné veci a uviedol, že o starostlivosti

má informácie z rozhovorov a zo stretnutí. Vie, že žili ako partneri. Riešili spolu každú záležitosť, ako
opravu auta, nákupy do domácnosti. Nevie presne ako sa žalobca staral o domácnosť, nežil s nimi v
domácnosti.6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je zákonným
dedičom po poručiteľke A. I. F., a to na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k.
30D/27/2021-271 zo dňa 8.8.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2023, ktorým mu bolo podľa

§ 194 ods. 1 CMP uložené podať žalobu proti žalovaným ako rodičom poručiteľky o určenie dedičského
práva v druhej dedičskej skupine podľa § 474 OZ ako spolužijúcej osoby. Súd mal preukázané, že
žaloba bola podaná v zákonnej lehote, keďže bola podaná dňa 12.9.2023. Z uznesenia zároveň
vyplynulo, že poručiteľka nezanechala závet ani listinu o vydedení, zomrela ako slobodná a bezdetná,
a preto prichádzali do úvahy dedičia v II. dedičskej skupine podľa § 474 OZ, pričom dedičské právo

žalovaných ako rodičov poručiteľky nebolo sporné, sporné bolo iba dedičské právo žalobcu z titulu
spolužitia v spoločnej domácnosti. Podľa § 474 ods. 1 OZ je dedičom aj osoba, ktorá žila s poručiteľom
najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú
domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Keďže žalobca netvrdil odkázanosť výživou,
súd sa zaoberal výlučne otázkou existencie spoločnej domácnosti a starostlivosti o ňu. Poukázal na
rozhodnutieR12/1968,vzmyslektoréholehotajednéhorokasapočítaspätneododňaúmrtiaporučiteľa,

spolužijúca osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako keby bola členom rodiny a okrem toho sa
vyžaduje, aby sa takáto osoba starala o spoločnú domácnosť, napríklad zabezpečovaním domácich
prác, udržiavaním bytu v poriadku, obstarávaním bielizne a starostlivosti o oblečenie, aby pripravovala
jedlo alebo poskytovala prostriedky na úhradu potrieb spoločnej domácnosti, alebo aby bola odkázaná
výživou na poručiteľa. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 19.12.1978,

3Cz 74/78, že hľadiská uvedené v ust. § 474 OZ ako podmienky subjektívneho dedičského práva v
druhej dedičskej skupine z titulu spolužitia v spoločnej domácnosti nie sú úplne totožné s kritériami
rozhodnými pre pojem spoločnej domácnosti podľa § 115 OZ. Odhliadnuc od doby trvania tohto vzťahu
(t. j. najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa) musí byť súčasne splnená aspoň jedna z
ďalších dvoch podmienok. Prvá podmienka je starostlivosť o spoločnú domácnosť. Predpokladá sa, že

spolužijúca osoba musí svojou osobnou činnosťou, finančne či akýmkoľvek iným spôsobom prispievať k
udržovaniutejtodomácnosti,pokiaľjejvtomnebrániprechodnézdržovaniesanainommiestezvážnych
dôvodov. Ak sa táto osoba o spoločnú domácnosť nestarala, môže tu dediť zo zákona iba vtedy, ak
bola na poručiteľovi odkázaná výživou. V danom prípade bolo sporné, či sa žalobca staral o spoločnú
domácnosť. Čo sa týka splnenia prvej podmienky, bolo preukázané spolužitie žalobcu v spoločnej

domácnosti s poručiteľkou v období jedného roka pred jej smrťou. Uvedené mal súd preukázané jednak
výpoveďou samotného žalobcu, výpoveďou svedkov, čestným prehlásením p. Q. R., ako aj výpoveďou
samotnej žalovanej 1., ktorá sama na pojednávaní uviedla, že žalobca žil vo H. až do roku 2022. Túto
skutočnosť potvrdili výpovede viacerých svedkov, najmä suseda A. N., ktorý uviedol, že žalobcu a
poručiteľku vídaval denne, že tvorili pár a že žalobca sa o poručiteľku staral, ako aj svedkov G. N., A.

N. a O. P.. Spolužitie potvrdila aj samotná žalovaná 2., ktorá uviedla, že žalobca žil vo H. od kolaudácie
domu v roku 2020 až do jari 2022. Súd prihliadol aj na čestné vyhlásenie p. Q. R. zo dňa 6.2.2023, z
ktorého vyplýva, že spoločné bývanie žalobcu a poručiteľky trvalo až do smrti poručiteľky. Výpovede
svedkyne A. L. F. a svedka F. L., ktorí tvrdili opak, súd vyhodnotil ako menej vierohodné vzhľadom na
ich blízky rodinný vzťah k poručiteľke a rozpory v ich výpovediach, pričom súd poukázal aj na to, že

svedkyňa sama priznala, že žalobca mal u poručiteľky osobné veci a že jej názor na vzťah sa zmenil
až po smrti poručiteľky.
7. Súd prvej inštancie mal zároveň preukázané, že medzi žalobcom a poručiteľkou išlo o skutočné a
trvalé spolužitie porovnateľné so spolužitím členov rodiny. Svedkovia uvádzali, že tvorili partnerský pár,
mali spoločné plány do budúcnosti vrátane úvah o sobáši, žalobca poručiteľku sprevádzal na liečbu,

staral sa o ňu počas choroby a bol jej k dispozícii po ľudskej aj praktickej stránke. Tieto skutočnosti súd
vyhodnotil ako preukázanie existencie spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie poukazuje aj na to, že
žalovaní označili žalobcu v oznámení o úmrtí poručiteľky ako jej druha.
8.Súdprvejinštanciesaďalejzaoberaltým,čivkonaníbolopreukázané,žesažalobcastaralospoločnú
domácnosť.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniedospelkzáveru,žežalobcavtejtočastineuniesol

dôkazné bremeno. Súd zdôraznil, že spolužijúca osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako keby
bola členom rodiny, napr. zabezpečovaním domácich prác, udržiavaním bytu v poriadku, obstarávaním
bielizne a starostlivosti o oblečenie, aby pripravovala jedlo alebo poskytovala prostriedky na úhradu
potrieb spoločnej domácnosti, finančne či akýmkoľvek iným spôsobom prispievať k udržovaniu tejto
domácnosti. Žalobca však neuviedol žiadne bližšie tvrdenie ohľadne toho, aké výdavky na spoločnú

domácnosť sa s poručiteľkou dohodli, nešpecifikoval čo znamená, že sa dohodli na tom, že výdavky
mali uhrádzať ako to bolo potrebné a účelné, poukázal na výpisy z účtov a tiež uviedol, že si každý bude
uhrádzať výdavky na svoj dom. Predložil detaily pohybov na jeho účte za obdobie od 7/2018 do 11/2021,
pričom platby za plyn a elektrinu predložil iba z 11/2018 voči SPP distribúcia a Západoslovenskejdistribučnej, no nepreukázal, že by aj po tomto dátume uhrádzal akékoľvek výdavky na elektrinu, plyn,
vodu a podobne na dom v Q.. Pokiaľ ide o platby potravín a o faktúru z Metra na sumu 93,89 Eur za
nákuprôznychdruhovnápojov,niejemožnévyvodiť,žeideostarostlivosťospoločnúdomácnosť,keďže

vyššie uvedené výdavky na stravu sú výdavkami, ktoré nepokryjú ani výdavky na stravu pre jednu osobu.
Pokiaľ ide o platby spolu v sume 408,24 Eur, tieto boli urobené v priebehu cca. jeden a pol mesiaca,
teda pravdepodobne nešlo o výdavky na stravu, a to aj s poukazom na to, že v ostatných mesiacoch
boli výdavky žalobcu na stravu minimálne. Pokiaľ ide o platby za poistenie auta, za pneumatiky za auto,
súd poukazuje na to, že žalobkyňa nevlastnila motorové vozidlo. Súd nemal preukázané, že by nákup

v OBI, NAY, nákup nábytku, rýchlovarnej kanvice, zavlažovania záhrady a podobne, žalobca uskutočnil
do domácnosti poručiteľky alebo v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť poručiteľky. Žalovaní
preukázali uhrádzanie faktúr za vodu a komunálny odpad. Žalovaní zároveň tvrdili, že poručiteľke
pravidelne, mesačne finančne prispievali, a to z účtu spoločnosti J. F.E. na účet poručiteľky, a to až do
jej smrti, a to aj počas obdobia posledného roka života poručiteľky. Uviedli, že ide o odmenu žalovanej 2
za výkon prác a činnosti v tejto spoločnosti, ktorú si žalovaná 2 nechala vyplácať na účet poručiteľky, a

to práve z dôvodu odkázanosti poručiteľky na žalovaných. Žalobca v konaní neuviedol konkrétne ako sa
mal za obdobie posledného roka pred smrťou žalobkyne osobne starať o spoločnú domácnosť. Žalobca
nepreukázal, že sa finančne podieľal na úhrade potrieb spoločnej domácnosti a zároveň má za to, že
žalobca nepreukázal ani to, že sa osobne podieľal na starostlivosti o spoločnú domácnosť. Uviedol iba
všeobecne, že každý človek vie aká je starostlivosť o dom, že sa vždy niečo nájde čo treba zlepšiť,

ale neuviedol konkrétne ako sa podieľal na starostlivosti o dom. Svedok p. N. uviedol, že viackrát videl
kosiť p. F.. Žalobca takisto netvrdil, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na domácich prácach,
napríklad že varil, upratoval, žehlil a podobne. Súd uviedol, že sprevádzanie poručiteľky na lekárske
vyšetrenia, na oslavy, rodinné udalosti, sú preukázaním vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou, bolo
medzinimivytvorenéskutočnéatrvaléspolužitie,takakokebyboličlenmirodiny,avšaknepreukazujúto,

že sa žalobca staral o spoločnú domácnosť. Súd prvej inštancie uzavrel, že bolo dôkaznou povinnosťou
žalobcu spoľahlivo preukázať, že sa staral o spoločnú domácnosť. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že sa staral o spoločnú domácnosť, teda
žalobca nepreukázal jednu zo základných podmienok potrebných k preukázaniu jeho dedičského práva.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaným 1 a 2, ktorí mali v konaní plný

úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.
11. V odvolaní namietal, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol dôkazné

bremeno v otázke starostlivosti o domácnosť. Žalobca argumentuje, že v konaní jasne preukázal nielen
to, že žil v spoločnej domácnosti s poručiteľkou od roku 2016 ku dňu jej smrti, ale sa o túto domácnosť
aj aktívne staral v rozhodnom čase, t.j. že v spoločnej domácnosti vykonával domáce práce. Pre
splnenie podmienky starostlivosti o spoločnú domácnosť sa vyžaduje aktívny výkon domácich prác,
čo vykonanými dôkazmi bolo konajúcemu súdu nesporne preukázané. Svoju starostlivosť dokladuje

vykonávaním domácich prác, nákupmi, praním a financovaním spoločných potrieb, pričom zdôrazňuje,
že finančné prostriedky patrili im obom, a preto nie je podstatné, kto konkrétne koľko platil zo svojho
platu. Podľa žalobcu z dokazovania vyplýva, že žalobca s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti (§
115 OZ), toto spolužitie existovalo minimálne jeden rok pred smrťou poručiteľa (§ 474 ods. 1 OZ) a
žalobca sa s poručiteľom staral o spoločnú domácnosť (§ 474 ods. 1 OZ). Žalobca poukazuje na rozpory

vo výpovediach žalovaných a svedkyne A., ktoré sú podľa neho negované listinnými dôkazmi a inými
svedkami. Súd prvej inštancie síce správne ustálil, že podmienkou dedenia je aspoň ročné spolužitie
a rovnako správne ustálil, že ďalšou podmienkou je splnená starostlivosť o spoločnú domácnosť, no
následne tieto skutočnosti nesprávne vyložil a dospel k nelogickým záverom. Súd prvej inštancie založil
svojerozhodnutienatom,žežalobca,ktorýžilsporučiteľomnajmenejpodobujednéhorokapredsmrťou

v spoločnej domácnosti sa, ale nestaral o spoločnú domácnosť a tak neuniesol dôkazné bremeno v tejto
časti. Žalobca má za to, že uvedené si odporuje. Žalobca zdôrazňuje, že zákonodarca nepredpisuje
presný rozsah starostlivosti a podstatné je reálne spolužitie s cieľom neprerušenia tohto spolužitia.
Odmieta tvrdenia žalovaných, že by sa o domácnosť starali len oni, a pripomína, že s poručiteľkou trávil
väčšinu času aj počas jej choroby. V odvolaní ďalej uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav

a odklonil sa od ustálenej súdnej praxe, najmä v otázke definície spoločnej domácnosti ako spotrebného
spoločenstva. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca nepoprel pomoc zo strany žalovaných ani
zo strany sestry poručiteľky, ale je potrebné poukázať na skutočnosť, že väčšinu času s poručiteľkou,
aj počas choroby až ku dňu jej smrti, trávil žalobca či už v nehnuteľnosti patriacej poručiteľovi alebo vC. D., u príbuzných , na chate a spoločne (ak stav poručiteľky dovolil) sa starali o spoločnú domácnosť.
Žalobca trvá na tom, že viedol nepretržite spoločnú domácnosť s poručiteľom aj v období pred smrťou
poručiteľa a o túto domácnosť sa riadne staral. Keďže súd podľa neho nehodnotil dôkazy vo vzájomných

súvislostiach a nesprávne interpretoval Občiansky zákonník, žalobca navrhuje, aby odvolací súd jeho
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.
12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1 a 2, ktorí uviedli, že súd dospel k správnym právnym
záverom, keďže existencia a aktívna starostlivosť o spoločnú domácnosť sú hlavnými predpokladmi
pre vznik dedičského práva žalobcu v druhej dedičskej skupine. Žalobca vo svojom odvolaní

novonadobudnuté tvrdí, že vykonával domáce práce, nákupy či pranie a spoločne s poručiteľkou
financoval rôzne potreby, avšak tieto tvrdenia sú v rozpore s priebehom konania pred prvostupňovým
súdom. Žalobca totiž po prvýkrát uviedol konkrétne skutkové tvrdenia o podieľaní sa na domácich
prácach až v samotnom odvolaní, pričom predtým nešpecifikoval rozsah ani spôsob tejto starostlivosti,
čo vylučuje možnosť, aby tieto skutočnosti v pôvodnom konaní preukázal. Hoci zákon presne
nepredpisuje rozsah starostlivosti o domácnosť, tento pojem nemožno vykladať tak, že postačuje

samotné spolužitie bez akejkoľvek účasti na jej udržiavaní, ktorú žalobca nepreukázal ani v minimálnom
rozsahu. Navyše žalobca sám počas pojednávania priznal, že sa nepodieľal na úhrade výdavkov za
dom poručiteľky, pretože sa dohodli na oddelenom financovaní svojich vlastných nehnuteľností. Súd
správne vyhodnotil, že žalobcom predložené dôkazy, ako bločky z nákupov potravín či pohonných hmôt,
predstavujú len nepatrné položky a nepreukazujú, že boli vynaložené na spoločnú domácnosť a nie pre

osobnú potrebu žalobcu alebo jeho rodiny. Podľa ustálenej súdnej praxe sa spoločnou domácnosťou
rozumie skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve, kde členovia spoločne hospodária so svojimi
príjmami bez ich presného oddeľovania, čo v tomto prípade nenastalo. Iba príležitostná výpomoc alebo
spoločné trávenie času na vznik spoločnej domácnosti v zmysle dedičského práva nepostačuje. Žalobca
teda nepreukázal základnú podmienku starostlivosti o domácnosť ani osobnou činnosťou, ani finančným

prispievaním. Prvostupňový rozsudok je preto považovaný za vecne správny, logicky odôvodnený a
v súlade s judikatúrou, keďže žalobca v podstatných bodoch neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaní
navrhujú potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
13.Navyjadreniežalovanýchreagovalžalobca(odvolaciareplika)auviedol,ževcelomrozsahuodmieta
argumentáciužalovanýchazotrvávanastanovisku,žeprvostupňovýsúdnesprávnevyhodnotilskutkový

stav aj právnu stránku veci. Hoci súd prvej inštancie správne identifikoval zákonné podmienky pre
dedenie v druhej skupine podľa § 474 a § 115 OZ, a dokonca uznal, že žalobca žil s poručiteľkou
v spoločnej domácnosti minimálne od roku 2020 v jej dome vo H., pochybil pri posudzovaní druhej
kumulatívnej podmienky, ktorou je starostlivosť o túto domácnosť. Súd v odôvodnení rozsudku síce
potvrdil existenciu blízkeho, trvalého a rodinného vzťahu, v rámci ktorého partneri spoločne trávili

všetok čas a dovolenky, no nesprávne uzavrel, že žalobca nepreukázal aktívnu starostlivosť o
chod domácnosti. Žalobca zdôrazňuje, že pojem spoločnej domácnosti nemožno vnímať v duchu
jednoduchého materializmu obmedzeného len na pranie či upratovanie, ale je nutné ho posudzovať
materiálne podľa toho, ako osoby reálne žijú a vzájomne si pomáhajú. V konaní bolo svedecky aj
listinne preukázané, že sa žalobca podieľal na spoločných nákupoch vrátane investícií do vybavenia

domu, spoločne s poručiteľkou varili a on jej poskytoval nevyhnutnú opateru a sprievod k lekárom
aj počas jej choroby až do jej smrti. Žalobca ďalej namieta, že súd pri svojom rozhodovaní porušil
zásady spravodlivého procesu tým, že jednostranne uprednostnil rozporuplné výpovede žalovaných a
sestry poručiteľky, zatiaľ čo opomenul výpovede nestranných svedkov podporujúce tvrdenia žalobcu.
Podľa aplikačnej praxe Najvyššieho súdu SR totiž pre naplnenie starostlivosti o domácnosť postačuje

akákoľvek dobrovoľná osobná činnosť smerujúca k udržaniu spolužitia, pričom výdavky nemusia byť
hradené v plnom rozsahu oboma členmi, ale postačuje príspevok na bývanie či stravu. Žalobca tiež
kritizuje súd za nesprávne rozdelenie dôkazného bremena, ktoré podľa neho nesmie byť závislé len
od toho, čo ktorá strana tvrdí, ale musí vychádzať z analýzy právnych noriem. Súd sa podľa žalobcu
riadil subjektívnymi úvahami namiesto objektívnych pravidiel, čím umelo oddelil fakt spolužitia od

starostlivosti o domácnosť, hoci tieto aspekty v ich prípade tvorili jeden nedeliteľný celok. V závere
žalobca pripomína, že hoci by sudca mal prihliadať na judikatúru, jej výklad sa musí vyvíjať v súlade
s aktuálnymi spoločenskými podmienkami, a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v
jeho prospech, nakoľko materiálne znaky spoločnej domácnosti a vzájomnej pomoci boli v konaní
nepochybne naplnené.

14. Na vyjadrenie žalobcu reagovali žalovaní (odvolacia duplika) a uviedli, že sa v plnom rozsahu
stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považujú argumentáciu žalobcu za neopodstatnenú,
pričom zdôrazňujú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia. Podľa ich názoru
žalobca počas prvostupňového konania nešpecifikoval rozsah ani spôsob svojej osobnej starostlivostio domácnosť a konkrétne skutkové tvrdenia o domácich prácach uviedol účelovo až v odvolacom
konaní, čo znemožnilo ich riadne dokazovanie. Žalovaní vyvracajú tvrdenie o rozporuplnosti svedeckých
výpovedí a poukazujú na to, že práve svedkovia navrhnutí žalobcom sa k otázke starostlivosti o

domácnosť nevedeli relevantne vyjadriť, keďže v nej so stranami nežili. Žalobcovi vyčítajú prekrúcanie
skutočností, najmä v otázke financovania kuchynskej linky, ktorú podľa výsledkov dokazovania uhradila
žalovanávdruhomrade,aniežalobca.Žalovanípodotýkajú,žesamotnétrvaléspolužitievnehnuteľnosti
poručiteľky nezakladá dedičský nárok, pokiaľ nie je kumulatívne splnená podmienka spoločného
uhrádzania nákladov na potreby alebo odkázanosti na výživu. Žalobca pritom sám v konaní priznal, že

malvlastnúdomácnosťvQ.asporučiteľkousadohodlinaoddelenomfinancovanísvojichnehnuteľností,
čím fakticky poprel existenciu spoločného hospodárenia v právnom zmysle. Súd prvej inštancie
podľa žalovaných postupoval v súlade s judikatúrou a zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom
správne aplikoval ustanovenia § 115 a § 474 ods. 1 OZ. Žalovaní pripomínajú, že procesný úspech
je podmienený unesením bremena tvrdenia aj bremena dôkazu, čo žalobca v podstatných otázkach
nesplnil. Keďže odvolanie neprináša žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by sa prvostupňový

súd už nevysporiadal, žalovaní považujú rozsudok za vecne správny a navrhujú, aby ho odvolací súd
v celom rozsahu potvrdil.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:
17. Odvolateľ nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal, že sa spolu

s poručiteľkou staral o spoločnú domácnosť, podľa jeho názoru v konaní bolo preukázané že nielenže
uspokojoval potreby domácnosti (pranie, potreby kultúrneho vyžitia, záujmové atď.), ale aj financoval
výdavky na domácnosť (strava, oblečenie, zariadenie nehnuteľnosti atď.).
18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania konštatuje, že odvolateľ opakuje svoje
tvrdenie, že sa spolu s poručiteľkou staral o spoločnú domácnosť a tvrdí, že jeho tvrdenie bolo aj riadne

v konaní preukázané, avšak v konkrétnosti nepoukázal na jediný dôkaz, z ktorého by mali byť takéto
závery vyvodené (napr. výpoveď konkrétneho svedka, špecifické skutočnosti vyplývajúce z listinného
dôkazu atď.). Súd prvej inštancie pritom z pohľadu odvolacieho súdu správne vychádzal z výkladu ust. §
474ods.1OZ,aknedediaporučiteľovipotomci,dedívdruhejskupinemanžel,poručiteľovirodičiaaďalej
tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí

sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa a § 115 OZ,
domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby
tým, že správne ustálil kumulatívne splnenie podmienok potrebných pre určenie dedičského práva
spolužijúcej osoby, ktorými sú: doba trvania spolužitia tejto osoby a poručiteľa a starostlivosť o spoločnú
domácnosť,aleajdôkladnevykonanýmdokazovanímustálilskutkovýstavveciavyhodnotenímdôkazov

jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel k presvedčivému a komplexne odôvodnenému záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do splnenia podmienky pre priznanie dedičského práva po
poručiteľke žalobcovi, ako spolužijúcej osobe, a to podmienky spoločnej starostlivosti o domácnosť.
Žalobca však v odvolaní postupné vyhodnocovanie skutočností súdom prvej inštancie, ktoré vzišlinajavo z vykonaného dokazovania, ani ním prijaté právne závery špecificky nenapáda, iba všeobecne
„blanketovo“ uvádza, že je nesprávne.
19. Odvolateľ uviedol, že argumenty súdu si vzájomne odporujú. Tvrdil, že právne závery súd prvej

inštancie uvedené v bodoch 51. – 56. odôvodnenia žalobca vyvrátil svojou výpoveďou, ale aj výpoveďou
svedkov, neuviedol však ani, o ktorých konkrétnych svedkov má ísť. Ďalej namietal, že tvrdenia
žalovaných, aj ich druhej dcéry (sestry poručiteľky) boli vyvrátené listinnými dôkazmi a svedeckými
výpoveďami, opätovne však neuviedol, o ktoré dôkazy ide a čo nimi malo byť preukázané. Je
nepochybné, že tvrdenia žalovaných a žalobcu, ktoré boli prezentované aj v rámci ich výsluchov si

vzájomne v otázke spoločnej starostlivosti o domácnosť, ako aj spolufinancovania nákladov a potrieb
do spoločnej domácnosti odporovali, hoci už z výpovede žalobcu, keď sa vyjadril, že sa nepodieľal
na uhrádzaní výdavkov na nehnuteľnosť poručiteľky, lebo on sám má dom v Q. (preto sa dohodli
s poručiteľkou, že budú každý hradiť výdavky na svoj dom), bolo zrejmé, že minimálne otázka
financovania nákladov na spoločnú domácnosť nebola ani z výsluchu žalobcu preukázaná v jeho
prospech. V ostatnom bolo o to dôležitejšie vyhodnotenie ďalších dôkazov, ktorých vykonanie strany

navrhli, a to práve v tom smere, aby súd mohol ustáliť, či žalobca splnenie vyššie uvedenej podmienky
aj preukázal. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v bodoch 53. – 62. odôvodnenia rozsudku listinnými
dôkazmi, vrátane výpisov z účtov, predložených bločkov a príjmových pokladničných dokladov, ako aj
platbami, ktoré za poručiteľku uhrádzali žalovaní (vrátane odmeny žalovanej 2, ktorú priamo posielala
na účet poručiteľky, čím zabezpečovala jej potreby), ďalej skutočnosti z výsluchov svedkov, ktoré

nenasvedčovali tvrdeniam žalobcu, skôr naopak. Žalobca však v odvolaní žiaden z vyššie uvedených
čiastkových, ani súhrnných záverov o výsledku dokazovania súdom prvej inštancie nespochybnil.
20. Podľa tvrdenia odvolateľa súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani to, že žalobca trávil s poručiteľkou
väčšinu času, či už v nehnuteľnosti jej patriacej, alebo v nehnuteľnosti v C. D., na chate atď. Ďalej
odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj jeden zo znakov spoločnej domácnosti,

a to trvalosť, ktoré žalobca preukázal svedeckými výpoveďami. V tomto smere odvolací súd poukazuje
nato,žesúdprvejinštanciemalzapreukázané,žežalobcasporučiteľkoutrávilčas,ajto,žežilidlhodobo
a trvalo v spoločnej domácnosti, to však nemá nijaký vplyv na to, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienky spoločnej starostlivosti o domácnosť poručiteľky a spolufinancovanie nákladov a potrieb do
tejto domácnosti. Preto otázka rozsahu trávenia spoločného času v období jedného roka pred smrťou

poručiteľky, prípadne tá skutočnosť, že žalobca bol v partnerskom vzťahu s poručiteľkou a žil s ňou v
domácnosti dlhodobo, nie je v tomto smere už významná.
21. V ďalej časti odvolania žalobca namieta, že vnímanie spoločnej domácnosti sa zásadne zmenilo,
v súčasnosti je dôležitejšie vzájomné prežívanie a zdieľanie rozhodujúcich udalostí v živote, podelenie
sa o svoje pocity. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné odlišovať partnerské a emocionálne spolužitie

dvoch partnerov, v tomto prípade žalobcu a poručiteľky a vedenie spoločnej domácnosti a starostlivosť
o ňu. Samotná skutočnosť, že tak žalobca, ako aj poručiteľka považovali jeden druhého za svojho
partnera / druha, s ktorým zdieľajú spoločne životné situácie, a to vrátane tak pozitívnych aj negatívnych
pocitov,pričomspoločnerozhodovaliobudúcnostiazahŕňalijedendruhéhodovnímaniaarozhodovania
o svojej životnej situácii nemá v zásade žiaden súvis s tým, či žalobca žil s poručiteľkou v jej domácnosti

tak, že sa o túto domácnosť aj staral, podieľal sa na uhrádzaní výdavkov za ňu, obstarával starostlivosť
o ošatenie, stravu, atď., prípadne obstarával ďalšie potreby domácnosti – výdavky na energie, odpad,
upratovanie a údržba domácnosti atď. Žiaden z týchto aspektov starostlivosti o spoločnú domácnosť –
a to faktickej, či finančnej - však žalobca nepreukázal, kdežto žalovaní, ako aj sestra poručiteľky, ktorá
bola v konaní aj vypočutá, nielen tvrdili, ale aj preukazovali, že vyššie uvedené zabezpečovali práve oni

(napr. varenie, kosenie, úhradu nákladov na domácnosť atď.). Uvedené podčiarkuje aj rozhodnutie NS
ČR 12/1968, na ktoré poukazuje žalobca, z ktorého je zrejmé, že pod pojmom spoločnej domácnosti
je potrebné rozumieť skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotlivý členovia
spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako má na mysli § 115 OZ.
22. Napokon odvolateľ uviedol, že podmienkou starostlivosti o spoločnú domácnosť je aj prispievanie

k jej udržiavaniu a chodu, nie je však rozhodujúce, či sa tak stane činnosťou spolužijúcej osoby, alebo
iným spôsobom. V tomto smere odvolací súd zastáva opačný názor, pričom dáva do pozornosti, že
taký výklad cit. ustanovení OZ vzťahujúcich sa na posúdenie nastolenej otázky definície spolužijúcej
osoby,akonaznačuježalobca,jevylúčený.Pokiaľosoba,ktorámábyťpovažovanázaspolužijúcuosobu
s poručiteľom v zmysle ust. § 474 ods. 1 OZ tak, aby jej svedčalo dedičské právo v rámci druhej zákonnej

dedičskej skupiny, nepreukáže, že je to práve ona, kto sa osobne podieľala na starostlivosti o spoločnú
domácnosť a prispievaní k jej udržiavaniu a chodu, a to fakticky aj finančne, potom je vylúčené, aby
podmienky ust. § 474 os. 1 OZ mohli byť považované za splnené.23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nielenže dôkladne
vykonal dokazovanie, starostlivo vyhodnotil všetky dôkazy, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
a svoje zistenia prepojil so právnymi závermi založenými na správnej aplikácii aj interpretácii dotknutých

právnych noriem ohľadom toho, že na strane žalobcu nedošlo k naplneniu podmienok, v dôsledku
ktorých by mu svedčalo dedičské právo po poručiteľke, preto s poukazom na § 387 CSP napadnutý
rozsudok vo výroku I., včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku
II. o náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.
24. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.
25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči odvolateľovi v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).