Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Silvia Turzová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/436/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125234150
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125234150.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 572 586, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so
sídlom Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinným:
1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. a 2/ GEMICRON, s.r.o., so sídlom
Solivarská 8026/1/A, 080 05 Prešov, IČO: 36 479 853, o vymoženie 2.020,60 Eur s príslušenstvom,

vedenej u súdneho exekútora: E. E. D. A., so sídlom exekútorského úradu Hlavná 137, 080 01 Prešov,
IČO: 31276491 pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/436/2025 zo dňa 06. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/436/2025 zo dňa 06. 11. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/436/2025 zo dňa 06. 11. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/436/2025 zo dňa 06. 11. 2025 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že povinní navrhli zastaviť exekúciu jedine z dôvodu uplynutia premlčacej
doby. Vyššia súdna úradníčka k danej veci uviedla, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) upravuje postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa ZoUNEK zastavenie starej exekúcie nastáva ex lege, pričom súdny exekútor túto skutočnosť
deklaruje formou vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, prípadne súd vydaním uznesenia,
ktorým určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2 ZoUNEK). Zákon výslovne upravuje
možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie,
a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára (repodaj). V danej exekučnej veci sa
exekučný titul zo dňa 16. 11. 2010 stal vykonateľný dňa 06. 03. 2011. Poverenie na vykonanie exekúcie

sp. zn. 2Er/1323/2011, ktoré vydal Okresný súd Prešov bolo (pôvodnému) súdnemu exekútorovi
doručené dňa 29. 10. 2014. Pohľadávka, ktorá je predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní
je pohľadávkou z obchodno-záväzkového vzťahu. V zmysle § 408 ods. 1 OBZ sa premlčacia doba
skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. V prebiehajúcej exekúcii
sa teda uplatňuje obchodnoprávny nárok čo vyplýva z exekučného titulu, na podklade, ktorého sa
vedie predmetná exekúcia. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade obchodnoprávnych nárokov

uplynutiu premlčacej doby bráni práve § 9 ZoUNEK, ktorý príslušné lehoty/doby predlžuje o jeden rok
od ukončenia starého exekučného konania (stará exekúcia sa ukončila dňa 11. 12. 2024). Oprávnenýpo zastavení starej exekúcie podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK dňa 03.02.2025 pričom
v takom prípade sa vzťahuje na plynutie premlčacej doby ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK, podľa
ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa tohto

zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť
výkon rozhodnutia do určitej doby. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný do 1 roka od
ukončenia exekučného konania zastaveného podľa ZoUNEK totiž vyvoláva účinky spojené s riadnym
priebehom exekučného konania v uvedenom čase, teda samotný ZoUNEK poskytuje oprávnenému
výhodu v tom, že mu umožňuje opätovným podaním návrhu na výkon rozhodnutia odvrátiť námietku

premlčania. Pokiaľ ide teda o absolútnu premlčaciu dobu v obchodnoprávnych vzťahoch z ustanovenia
§ 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, je potrebné opätovne uviesť, že § 408 ods. 1 Obchodného
zákonníka o premlčaní je právnou normou všeobecnou vo vzťahu k § 9 ods. 2 ZoUNEK, ktorá pre
všetky premlčacie doby (či už podľa Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka, či iných právnych
predpisov) zaviedla právne záväzné pravidlo, podľa ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii
po ukončení exekučného konania podľa zákona č. 233/2019 Z.z. nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.

Oprávnenýtakmalmožnosťpodaťopätovnýnávrhnavykonanieexekúciedojednéhorokaodukončenia
zastavenej starej exekúcie bez toho, aby bolo možné vzniesť úspešne námietku premlčania nároku.
Vyššia súdna úradníčka preskúmala návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mala
nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú v exekučnom titule
nesplnili. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinní

vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver
o zániku celého vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospela k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia
exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh

povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručili súdu v zákonom stanovenej lehote povinní sťažnosť.
Opätovne vzniesli námietku premlčania a poukázali na to, že súd nesprávne vyložil účinky premlčania
obchodnoprávnej pohľadávky, nesprávne interpretoval § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení

niektorých exekúcii (ZoUNEK), nezohľadni limitáciu vyplývajúcu z § 408 Obchodného zákonníka,
neprihliadol na to, že oprávnený neuplatnil nárok v premlčacej dobe, ani na to, že ZoUNEK nemôže
obnoviť už raz zaniknuté premlčané právo. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 06. 03. 2011.
Obchodnoprávna absolútna premlčacia lehota podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka trvá najviac
10 rokov. Absolútna lehota uplynula dňa 06. 03. 2021. Súd však považoval § 9 ods. 2 ZoUNEK za

ustanovenie, ktoré môže túto absolútnu lehotu predĺžiť. To je nesprávne, pretože § 408 ods. 1 ObZ
je kogentná norma, absolútnu premlčaciu dobu nemožno predlžovať, ZoUNEK nerieši hmotnoprávnu
otázku premlčania, ale len procesné ukončenie starých exekúcií, ZoUNEK nevytvára nový právny
základ. ktorý by mohol oživiť zaniknutý nárok. Súd nesprávne tvrdí, že ZoUNEK „predlžuje všetky
premlčacie lehoty o jeden rok.“ Toto tvrdenie nemá oporu v zákone. Ust. § 9 ods. 2 ZoUNEK naopak rieši

len to, že ak ešte neuplynula premlčacia doba, nepríde k jej uplynutiu skôr ako za jeden rok od skončenia
starej exekúcie. Nie je možné aplikovať ho retroaktívne na právo, ktoré sa už premlčalo v roku 2021.

3. Oprávnený sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len

„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

10. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného
konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

11. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

12. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa
skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak
ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba

najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie

vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Po preskúmaní podanej sťažnosti, napadnutého uznesenia a obsahu exekučného spisu, treba
konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom
sa vecne správne vysporiadala aj s námietkou premlčania vznesenou povinným. Treba zdôrazniť, že

obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj
stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,
že nesporným v prejednávanej veci bolo, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdu dňa 03. 02. 2025 domáha od povinných 1/ a 2/ vymoženia peňažnej povinnosti na podklade
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/19/2010 zo dňa 16. 11. 2010, ktorý

sa stal vykonateľný dňa 06. 03. 2011 (ďalej len „exekučný titul“). Nebolo sporné, že návrh na vykonanie
exekúcie bol opätovným návrhom podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, oprávnený sa totiž vymoženia svojho
peňažného nároku voči povinným na základe tohto exekučného titulu domáhal už v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Er/132/2011, EX 20521/23, pričom táto exekúcia bola
zastavená zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ako to vyplýva z predloženého Upovedomenia

o zastavení starej exekúcie zo dňa 16. 10. 2024. Podľa oznámenia zo dňa 12. 12. 2024 k ukončeniu
exekučného konania sp. zn. 2Er/132/2011 došlo dňa 11. 12. 2024.16. Povinní v podanej sťažnosti namietali posúdenie premlčania vymáhaného nároku a poukázali na to,
že vo vzťahu k exekučnému titulu uplynula maximálna 10-ročná premlčacia doba podľa § 408 ods. 1
Obchodného zákonníka.

17. Treba zdôrazniť, že prijatím ZoUNEK zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných
konaní (t.j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku pred 01. 04. 2017) tým spôsobom,
že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. Uvedené však neznamenalo zánik
vymáhaných pohľadávok, pretože zákonodarca nemohol zasiahnuť do ústavného práva oprávnených

vlastniťmajetok.Vustanovení§9ZoUNEKpretoupravilpreoprávnenéhomožnosťpodaniaopätovného
návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, ktorý sa už bude spravovať novou právnou
úpravou Exekučného poriadku, t.j. bude podliehať novým pravidlám exekučného konania a exekúcie,
pričom rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci
oprávneného (veriteľa). Je ale potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa) a exekučný do tejto právomoci

nemôže zasahovať. Pre tento prípad súčasne osobitne upravil uplynutie premlčacích a prekluzívnych
dôb vymáhaných pohľadávok v § 9 ods. 2 (pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení
exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak
osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby). Z dôvodovej správy možno zistiť,
že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť „výnimku pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania

užuplynulipremlčacieresp.prekluzívnedobyprevymoženienároku.Vzásadebudeplatiť,žeoprávnený
v„začatomkonaníriadnepokračuje“ajvtedy,akpodáopätovnýnávrhnavykonanieexekúciedojedného
roka po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona. Inými slovami, pokiaľ oprávnený podal
opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia starého exekučného konania,
dlžník - povinný sa nemôže úspešne domáhať premlčania resp. preklúzie vymáhaného nároku. Ďalej

zdôrazniť, že § 9 ZoUNEK a ani iné ustanovenie ZoUNEK pre podanie opätovného návrhu neupravujú
žiadnu lehotu, a preto každý návrh na vykonanie exekúcie, ktorému predchádzala stará exekúcia
ukončená v zmysle ZoUNEK bez ohľadu na to, kedy bol podaný, je opätovným návrhom v zmysle § 9
ods. 1 ZoUNEK.

18. Pre posúdenie námietky premlčania v danej veci tak bolo významné práve to, že v danom prípade
sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, pretože uplynutiu
premlčacej doby zabránil § 9 ods. 2 ZoUNEK, hoci s tým povinní nesúhlasia. Predmetné ustanovenie
totiž predstavuje špeciálnu právnu úpravu a v súlade so zásadou „lex specialis derogat legi generali“
sa aplikuje práve na tie premlčacie a prekluzívne doby, ktoré v priebehu starého exekučného konania

uplynuli,akotomuboloajvprejednávanejveci.Opätovnýnávrhnavykonanieexekúciepodanýdo1roka
od ukončenia exekučného konania zastaveného podľa ZoUNEK totiž vyvoláva účinky spojené s riadnym
priebehom exekučného konania v uvedenom čase, teda samotný ZoUNEK poskytuje oprávnenému
výhodu v tom, že mu umožňuje opätovným podaním návrhu na výkon rozhodnutia odvrátiť námietku
premlčania. K uvedenému porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 302/2024 zo dňa 07. 05. 2025.

19. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak možno zhrnúť, že ak by premlčacia doba
začala plynúť dňa 06. 03. 2011, t.j. od vykonateľnosti exekučného titulu (pozn. súdu: premlčacia doba
začala plynúť skôr, avšak určenie presného momentu nebolo pre posúdenie návrhu na zastavenie
exekúcie podstatné), uplynula by dňa 06. 03. 2021. V rámci tohto obdobia však bol pre vymoženie

judikovanej pohľadávky podaný oprávneným návrh na vykonanie exekúcie vedený pod sp. zn.
2Er/132/2011, v dôsledku čoho uplynutie premlčacej doby nespôsobilo dôvodnosť vznesenia námietky
premlčania počas prebiehajúceho exekučného konania, keďže na prebiehajúci nútený výkon súdneho
rozhodnutia už uplynutie premlčacej doby nemalo vplyv. Uvedené vyplýva aj z § 408 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktorý výslovne umožňuje nútený výkon súdom priznaného obchodnoprávneho nároku aj

po uplynutí 10-ročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka. Následne,
dňa 11. 12. 2024 došlo k zastaveniu starej exekúcie sp. zn. 2Er/132/2011 podľa § 2 ods. 1 písm. a)
ZoUNEK, pričom oprávnený opätovný návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 03. 02. 2025, t.j. od
jedného roku od ukončenia starého exekučného konania, čím naplnil predpoklad normovaný v § 9 ods. 2
ZoUNEK, a preto námietka premlčania nebola zo strany povinných vznesená dôvodne tak, ako správne

konštatovala aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení.20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/436/2025 zo dňa 06. 11. 2025 ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

21. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 199d
ods.1Exekučnéhoporiadku.Pretožesúdprvejinštanciesťažnosťpovinnýchzamietol,nároknanáhradu
trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného
spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných nevznikli (k

sťažnosti sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.