Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010854
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3823010854.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom A. – D. C., E. XXX/XX, trestne stíhanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b/ Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 3. marca 2026 prejednal sťažnosť prokurátora

Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júna 2025, č. k.
25T/31/2023 – 458 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je
dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. júna 2025, č. k. 25T/31/2023 – 458 bolo rozhodnuté

nasledovne:

„Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom A. - D. C., E. XXX/XX, prechodne bytom A., F. G. XXX/XX, zamestnaný, rozvedený pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

od presne nezisteného obdobia, minimálne od roku 2011 do 11.12.2022 v obci D. C., okres A. v rodinnom
dome popisné číslo XXX/XX, ul. E., opakovane vulgárne nadával a fyzicky útočil na svoju manželku,
poškodenúE.B.týmspôsobom,žejuudieralakopaldorôznychčastítelapotomakospadlanazem,keď
do nej sácal, pričom jeho agresívne správanie sa postupom času stupňovalo, obžalovaný poškodenú
škrtil z dôvodu toho, že nedala rajčiny do chladničky, zatváral ju do kúpeľne v dome a tam ju bil doposiaľ
nezisteným spôsobom za to, že bolo niečo rozhádzané, alebo zavrel kuchynské dvere a zbil ju, pričom

sa následne tváril, že sa nič nestalo, tiež poškodenú bezdôvodne udieral po tvári, aby ju tým ponížil, v
presne nezistený deň mesiaca apríl alebo máj 2022 poškodenú v kuchyni uvedeného rodinného domu
opakovane udieral do hlavy, následkom čoho spadla
na zem a tam ju obžalovaný znovu udieral a kopol, čím jej spôsobil podliatiny pod očami,
v presne nezistený deň v lete roku 2022, v záhrade rodinného domu poškodenú opakovane udieral do
hlavy, následkom čoho jej spôsobil podliatiny v oblasti očí, taktiež v uvedenom období vyžadoval od

poškodenej pravidelný pohlavný styk, pričom pokiaľ mu poškodená nevyhovela, začal byť agresívny a
vulgárny, na čo sa mu poškodená z dôvodu obavy z jeho agresívneho správania dobrovoľne podvolila a
mala s ním pohlavný styk, čím uvedeným konaním obžalovaný poškodenej E. B. spôsoboval zranenia,
ktoré si nevyžiadali nutnosť lekárskeho ošetrenia a nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život, čo
u poškodenej vyvolalo psychické utrpenie, pričom poškodená konanie obžalovaného vnímala ako
ťažké príkorie, čím jej spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu, viacero psychosomatických ťažkostí

a pretrvávajúce ťažkosti so spánkom s desivými snami s bývalým manželom,
p o s t u p u j e Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy,na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.“

Proti tomuto uzneseniu prokurátor podal sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení
do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného. Podanú sťažnosť prokurátor
dodatočne písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov prokurátor poukázal na obsah ním podanej
obžaloby na obžalovaného, na výrokovú časť napadnutého uznesenia okresného súdu a na podstatnú
časť jeho dôvodov. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné a ďalej dôvodil nasledovne:

„S týmto tvrdením súdu a vyhodnotením vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní sa
nestotožňujem, vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že konanie, ktorého sa
obžalovaný dopustil napĺňa všetky znaky žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona. Obžalovaného A. B. zo spáchania skutku obžalobou
mu kladeného za vinu usvedčuje poškodená, ktorá detailne zhode ako v prípravnom konaní popísala

konanie obžalovaného, ich vzájomné spolužitie, podľa jej vyjadrenia boli fyzické útoky voči jej osobe zo
strany obžalovaného spočiatku sporadické, pričom sa stupňovali až cca posledné tri roky. Poškodená
popísala, že jej obžalovaný často vulgárne nadával, ponižoval ju, bil ju keď mu oponovala, opísala
incident z minulosti, keď ju obžalovaný mal biť v obývačke tak, že ju niekoľkokrát udrel do hlavy, pričom
spadla na zem. Poškodená tiež opísala fyzické napadnutie zo strany obžalovaného v decembri 2021,

kedy mala aj modriny pod očami, čo si na nej všimla aj dcéra B. B., ktorá túto okolnosť
vo svojej výpovedi potvrdila. Poškodená rovnako podrobne popísala aj fyzické napadnutie
zo strany obžalovaného niekedy v mesiaci apríl alebo máj 2022 ako i fyzické napadnutie v lete roku
2022, ktoré sa odohralo pri bazéne v záhrade, kedy ju mal obžalovaný viackrát udrieť rukami do hlavy,
čím jej spôsobil modriny pod očami, ktorú skutočnosť taktiež potvrdili

vo svojich výpovediach deti poškodenej a obžalovaného E. B., B. B. a A. B.. Vierohodnosti výpovede
poškodenej nasvedčuje tiež výpoveď svedkyne E. B., matky obžalovaného, ktorá potvrdila, že jej
o napadnutí poškodenej z leta roku 2022 povedala vnučka B. B.. Poškodená na hlavnom pojednávaní
tiež uviedla, že ju obžalovaný nútil k pohlavnému styku aj proti jej vôli, čomu sa radšej z obavy
z obžalovaného podvolila, |a toto sa dialo aj po útoku z júla 2022. Poškodená zároveň popísala, že po

fyzickom napadnutí obžalovaným z 11.12.2022 a vyhrážaní sa jej obžalovaným s nožom v ruke mala aj
desivé sny s obžalovaným, z ktorých sa prebúdzala spotená, tieto sa jej často opakovali. Z výpovede
svedkyneB.B.vyplýva,žeoddecembra2021zaregistrovalanapoškodenejmodrinypodočamiaostatní
súrodenciodleta2022,kedyužrodičiapodľanich„nemalidobrývzťah,pričompopísali,žemedzirodičmi
dochádzalo k vzájomným hádkam.

Zo záverov znaleckého posudku č. 86/2023 A. H. C., znalca z odboru psychológia odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých a jeho výsluchu vyplynulo, že znalec u poškodenej v emocionálnej
oblasti a v jej vedomí zistil prítomnosť známok prežitej traumatizácie, prítomné sú úzkostné afektívne
rozlady, zvýšená hypervigilancia, zaplavenia aktuálne prežívaným negatívnym afektom s nestálym

sebaobrazom s bolestnými distorziami a pocitmi vlastnej insuficiencie. Poškodená je sociálne viac
stiahnutá, aj napriek snahe o interpersonálne vzťahy je viac uzavretá, snaží sa javiť bezproblémovým
dojmom a svoje prežívanie viac internalizuje. V interpersonálnych vzťahoch sa snaží podriadiť, zastáva
viac pasívnu pozíciu. Vnímanie poškodenej vykazuje zvýšenú mieru ostražitosti aj hypervigilancie na
podklade naučeného centrovania pozornosti na rôzne nuansy situácie, ktoré určovali adaptívnosť/

maladaptívnosť správania sa bývalého manžela voči poškodenej, čoho cieľom u poškodenej bolo ošetriť
seba, situáciu ako aj spoločné deti. Osobnosť so známkami afektívnej dekompenzácie s úzkostnou
symptomatikou. Takéto konanie obžalovaného podľa vyjadrenia znalca vyvolalo u poškodenej psychické
utrpenie. Jednalo sa najmä o vulgárne vyjadrovanie sa voči poškodenej, ponižovanie, nútenie do
intímneho styku s nesúhlasom poškodenej s výskytom až agresívneho brachiálneho správania sa

voči poškodenej. Poškodená uvádza facky, ktoré vyeskalovali aj do bitiek s hematómami a edémmi.
Psychické utrpenie sa vyznačovalo hostilným, verbálne agresívnym správaním bývalého manžela voči
poškodenej. Bývalý manžel vyžadoval od poškodenej intímny styk aj napriek jej nesúhlasu, vyskytovali
sa aj fyzické útoky. Poškodená vykazovala afektívne rozlady, úzkostné prežívanie so sociálnou
inhibíciou. Poškodená konanie podozrivého vnímala, resp. pociťuje ako ťažké príkorie. Správanie

bývalého manžela poškodenej vykazovalo dlhšiu dobu nekonzistentnosť, podozrivý vykazoval voči
poškodenej dlhodobo hostilné, hnevlivé až agresívne verbálne aj brachiálne správanie, ktoré vyvrcholilo
napadnutím v decembri 2023 s nutnosťou lekárskeho ošetrenia. Zo zabezpečeného znaleckého
posudku teda vyplýva, že konanie obžalovaného voči poškodenej „len“ vyvrcholilo napadnutím vdecembri 2023 a vyvolalo u nej aj psychické utrpenie, hoci v minulosti nevyhľadala odbornú pomoc. Zo
záverov predmetného znaleckého posudku tiež vyplýva, že voči vlastnej osobe je poškodená primerane
kritická, nemá tendenciu u agravácii, zahmlievaniu či fabulácii prežitého. Špecifická psychologická

vierohodnosť poškodenej je taktiež podľa vyjadrenia znalca zachovaná.

Zo záverov znaleckého posudku č. 217/2024 Centra duševného zdravia s.r.o., znaleckej organizácie
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že poškodená utrpela konaním
obžalovaného posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá nastala bezprostredne po výnimočne stresujúcej

udalosti, ktorou bol pre ňu bezprostredný strach zo smrti
pri napadnutí obžalovaným dňa 11.12.2022, pričom táto porucha sa u poškodenej prejavovala
desivými snami s perzekučnými obsahmi v súvislosti s osobou obžalovaného, podráždenosťou na
podnety asociovanými s traumatizujúcou situáciou s vyhýbavým alebo hnevlivým reagovaním, ako
aj s ťažkosťami s koncentráciou v podobe zabúdania, ako aj odkladania bežných denných činností
a poruchami zaspávania. Znalci tiež konštatovali chorobný sklon poškodenej k užívaniu alkoholu v

situácii chorobného chronického stresu, ňou nezavineného. U poškodenej sa nenašli také prejavy v jej
osobnosti, či pamäti, ktoré by narúšali jej kontakt
s realitou, spôsobovali tendenciu preháňať, konfabulovať, či vymýšľať si, alebo prejavovať zášť a
nenávisť s potrebou pomsty voči obžalovanému.

Hoci oba vypracované znalecké posudky sa zhodujú vtom, že ten najintenzívnejší zážitok, ktorý u
poškodenej aj vyvolal vegetatívne zmeny, bol práve útok z 11.12.2022 (za tento bol obžalovaný
právoplatne uznaný vinným v inom konaní), nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že ostatné
čiastkové činy popísané poškodenou zo strany obžalovaného do 11.12.2022 svojou intenzitou vzhľadom
na závery znaleckých posudkov A. C. a Centra duševného zdravia nemožno posúdiť tak, že by

naplnili znaky stíhaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko takáto
skutočnosť z uvedených znaleckých posudkov nevyplýva. Naopak z vykonaného dokazovania vyplýva,
že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu v obžalobe za vinu a toto je preukázané nielen
výpoveďou samotnej poškodenej, ale taktiež vyššie uvedených svedkov, ktorých výpovedi nasvedčujú

vierohodnosti výpovede poškodenej. Znalec A. H. C. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že
z vyjadrenia poškodenej sa dalo uvažovať, že taká plíživá nepohoda
vo vzťahu s obžalovaným bola dlhodobejšia, avšak či sa jednalo o nepohodu, ktorá by smerovala k
prejavom príkoria, či utrenia sa jednoznačnej povedať nedá, preto je potrebné výpoveď menovaného
znalca a vypracované znalecké posudky vyhodnotiť najmä v kontexte

s výpoveďou poškodenej a i vyššie uvedenými zabezpečenými dôkazmi a neprisudzovať im zásadný
význam v otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Z vyššie uvedených dôvodov je podľa môjho názoru potrebné konštatovať, že obžalovaný A. B. sa
dopustil konania uvedeného v obžalobnom návrhu, spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona a to po subjektívnej i objektívnej stránke, pričom z hľadiska subjektívnej stránky konal formou
priameho úmyslu.

V nadväznosti na uvedené mám za to, že súd prvého stupňa nesprávne v prospech obžalovaného

vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní v danej veci a dospel
k rozhodnutiu podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, ktorým trestnú vec obžalovaného A. B. postúpil
Okresnému úradu v Prievidzi, odboru všeobecnej vnútornej správy, príslušnému podľa § 52 ods. 1
Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na prejednanie ako priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, hoci z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočností, ktoré by
odôvodňovali rozhodnutie v zmysle § 280 ods. 2 Trestného poriadku, a preto navrhujem, aby Krajský
súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zrušil uznesenie, Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 25T/31/2023-458 zo dňa 09. 06. 2025 a uložil Okresnému súdu Prievidza, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.“

Obžalovaný sa k sťažnosti prokurátora vyjadril písomne prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:
„So sťažnostnými dôvodmi prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske nesúhlasím, pričom
napadnuté uznesenie považujem za zákonné a správne. Prvostupňový súd pri jeho vydávanípostupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania vyjadrenými najmä v ustanovení § 2
Trestného poriadku, všetky získané dôkazy vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

pričom dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nenapĺňa znaky trestného činu.

V celom rozsahu sa stotožňujem so závermi súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie, a to najmä :

1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný už bol právoplatne odsúdený

za skutok zo dňa 11.12.2022 rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/13/2023-171
zo dňa 08.03.2023, právoplatným toho istého dňa, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov, ktorý už vykonal.

2. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je podľa svojej povahy hromadným trestným činom

v zmysle § 122 ods. 11 Trestného zákona, ktorý sa vyznačuje tým, že je spáchaný viacerými činmi,
ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Preto skutok zo dňa 11.12.2022 nemožno považovať za
čiastkový útok, ako je tomu pri pokračovacom trestnom čine, ale tento tvorí prekážku už skôr rozhodnutej
veci.

3. Vzhľadom na okolnosť, že skutok zo dňa 11.12.2022 už tvorí prekážku skôr rozhodnutej veci, pričom
tie čiastkové činy popísané poškodenou zo strany obžalovaného
do 11.12.2022 svojou intenzitou vzhľadom na závery znaleckých posudkov A. C. a Centra duševného
zdravia nemožno posúdiť, že by naplnili znaky stíhaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného

zákona, kde sa tieto posudky zhodujú v tom, že ten najintenzívnejší zážitok, ktorý u poškodenej aj vyvolal
vegetatívne zmeny, bol práve útok z 11.12.2022.

Z uvedených dôvodov mám za to, že sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske nie je
dôvodná a navrhujem, aby ju Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd podľa § 193 ods. 1 písm. c)

Trestného poriadku zamietol.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/
Trestného poriadku (v texte tohto rozhodnutia aj len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na

základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by malo byť zrušené
sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto
procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotného napadnutého

uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie je
ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.
Na základe preskúmania správnosti samotného sťažnosťou prokurátora napadnutého výroku uznesenia
okresného súdu o postúpení veci inému orgánu na prejedanie ako priestupku podľa § 280 ods. 2 Tr. por.
sa senát krajského súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch

podanej sťažnosti.

Z vyššie citovaného obsahu dôvodov sťažnosti prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal
spôsob hodnotenia na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe ktorého
hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade skutok, pre ktorý bola podaná

obžaloba, nevykazuje pojmové znaky stíhaného trestného činu, pričom podľa názoru prokurátora
okresný súd v tejto otázke
na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal dospieť k záveru o vine obžalovaného
zo spáchania stíhaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods.
3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Krajský súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravujeustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich

logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia,
ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne
a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže súd druhého stupňa podľa § 194 ods.
1 Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie vo veci samej ani preto, že by bolo možné na základe

hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do
úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa vytknúť, že pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
nepostupoval v súlade s ustanovením 2 ods. 12 Tr. por. V tejto súvislosti krajský súd považuje za
potrebné dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru krajského súdu

správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže krajský súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

S poukazom na argumentáciu prokurátora v dôvodoch podanej sťažnosti považuje krajský súd za
potrebné citovať z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nasledovné:

„Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc
každývykonanýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvovzájomnejsúvislosti,dospelsúdkzáveru,žeskutok

uvedenývobžalobenenapĺňaznakytrestnéhočinu,avšakbyhobolomožnéposúdiťakopriestupokproti
občianskemu spolunažívaniu. Z vykonaného dokazovania vyplynuli dve skupiny dôkazov. Obžalovaný
využil právo urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom uviedol, že sa cíti
byť nevinný. Vo svojej výpovedi priznal, že poškodenú fyzicky napadol v lete v roku 2022 v záhrade
na lehátku pri bazéne, kedy jej dal facku a poškodená prepadla cez lehátko a taktiež priznal aj fyzický

incident zo dňa 11.12.2022, kedy opäť poškodenú fyzicky napadol a aj sa jej vyhrážal zabitím, za čo aj
bol právoplatne odsúdený za nebezpečné vyhrážanie. Obžalovaný tiež pripustil, že poškodenej občas
aj vulgárne nadával, ale podľa neho to bolo vzájomné, ako i vzájomné boli aj ich hádky. Podľa jeho
vyjadrenia sa ich vzájomný vzťah zhoršil od leta, keď poškodenú fyzicky napadol na tom lehátku pri
bazéne, poškodená ho odmietala, nemala záujem s ním komunikovať. Poprel, že by poškodenú nútil

k pohlavnému styku, tento spolu s poškodenou už podľa jeho vyjadrenia nemali od toho napadnutia
poškodenej z leta 2022. Podľa obžalovaného si to na neho poškodená vymyslela ako pomstu za ten
skutok z 11.12.2022. Zároveň obžalovaný uviedol, že poškodená mala tiež problémy s nadmerným
konzumovaním alkoholických nápojov, a to
od septembra 2022, kedy zostala z práce doma, alkohol popíjala denno-denne a všetko jej potom padalo

z rúk. Tiež obžalovaný uviedol, že poškodená to uviedla preto, lebo mala už niekoho iného a chcela sa
rozviesť. Obžalovaného zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu usvedčuje poškodená,
ktorá vo svojej výpovedi popísala vzájomné spolužitie s obžalovaným, ktorá ich manželstvo hodnotila
ako problematické už od svojho začiatku. Poškodená uviedla, že prvé fyzické napadnutie zo strany
obžalovaného zažila ešte v čase, keď žili u jej rodičov. Podľa jej vyjadrenia boli tie fyzické útoky spočiatku

sporadické cca raz
za trištvrte roka, kde boli aj obdobia kľudné, stupňovali sa až cca posledné tri roky. Poškodená tiež
popísala, že jej obžalovaný často nadával vulgárne a ponižoval ju a keď mu oponovala, aby s ňou takto
nezaobchádzal, tak obžalovaný zavrel dvere v kuchyni a začal ju biť v obývačke tak, že ju niekoľkokrát
udrel do hlavy, aj spadla na zem, čo bolo ešte v čase keď boli deti malé. Konkrétne si spomínala na

fyzické napadnutie zo strany obžalovaného v decembri 2021, kedy mala aj modriny pod očami, čo si na
nej všimla aj ich spoločná dcéra s obžalovaným B. B., ktorá túto okolnosť vo svojej výpovedi potvrdila s
tým, že to napadnutie nevidela, ale všimla si na poškodenej modriny pod očami a keď sa jej pýtala na ich
pôvod, tak jej poškodená uviedla, že ju zbil obžalovaný. Poškodená tiež popísala fyzické napadnutie zostrany obžalovaného (údery rukou a kopance na zemi) niekedy v mesiaci apríl, či máj 2022 ako i fyzické
napadnutie v lete 2022 (v júli) na lehátku pri bazéne v záhrade, kedy ju obžalovaný viackrát udrel rukami
do hlavy, že až vyletela z lehátka na trávu a mala vtedy aj modriny

pod očami, pričom i deti poškodenej a obžalovaného E. B., B. B.
a A. B. mladší potvrdili vo svojej výpovedi, že si na poškodenej všimli modriny
pod očami a poškodená im o tomto napadnutí hovorila. I svedkyňa E. B. (matka obžalovaného) potvrdila,
že jej o tomto napadnutí z leta 2022 hovorila vnučka B.
a obžalovanému aj dohovárala za to. Poškodená tiež potvrdila, že ju obžalovaný nútil

k pohlavnému styku aj proti jej vôli, čomu sa radšej z obavy z obžalovaného podvolila, a toto sa dialo aj
po útoku z júla 2022. Poškodená zároveň popísala, že po fyzickom napadnutí obžalovaným z 11.12.2022
a vyhrážaní sa jej obžalovaným s nožom v ruke mala aj desivé sny
z obžalovaným, z ktorých sa prebúdzala spotená, tieto sa jej často opakovali. Z výpovede detí
obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že títo neboli svedkami fyzického napadnutia poškodenej
zo strany obžalovaného, avšak títo postrehli zhoršenie ich vzájomného vzťahu, pričom dcéra B. to

zaregistrovala od decembra 2021, kedy videla na poškodenej modriny pod očami a ostatní súrodenci
od leta 2022, kedy už rodičia podľa nich nemali dobrý vzťah, deti popísali, že medzi nimi dochádzalo k
vzájomnýmhádkam,podľavyjadreniadcéryB.poškodenáobžalovanéhoignorovala,zhodnesavyjadrili,
že sa podľa ich názoru mali rodičia radšej rozviesť. I svedok E. C., priateľ dcéry obžalovaného a
poškodenej uviedol, že bol svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodenou, kde boli obaja pri hádke

aktívny, avšak žiadneho konkrétneho napadnutia, či vyhrážania. Títo svedkovia tiež uviedli, že postrehli
u poškodenej zvýšenú konzumáciu alkoholu, ktorá sa zintenzívnila po vzatí obžalovaného
do väzby za skutok z decembra 2022, popísali tiež, že i obžalovaný si po práci alkohol vypil, cca 1
až 2 poháre vínového striku. Zo záverov znaleckého posudku č. 86/2023 A. H. C., znalca z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a jeho výsluchu vyplynulo, že poškodená

mohla pociťovať konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, pričom v rámci vyšetrenia zmieňovala najmä
ten posledný incident zo dňa 11.12.2022, teda podľa názoru znalca to najintenzívnejšie, čo mohlo mať
dopad na jej prežívanie, bola tá posledná udalosť práve z decembra 2022, kde utrpela poškodená vážne
zranenie, lebo dovtedy tie napätia a konflikty v rodinnom živote až tak veľmi nenadnášala na verejnosť.
Podľa názoru znalca nebolo preukázané, že by konanie obžalovaného viedlo k nejakej psychickej

dekompenzácii poškodenej v minulosti toho typu, že by vyhľadala nejakú odbornú pomoc, čo je silnejší
argument, ktorý by mohol podporovať tú chronológiu utrpenia, či ťažkého príkoria. Znalec u poškodenej
nezistil tendenciu k neprimeranému zveličovaniu, pričom všeobecná
a špecifická psychologická vierohodnosť poškodenej bola zachovaná. Podľa záverov znaleckého
posudku č. 217/2024 Centra duševného zdravia s.r.o., znaleckej organizácie

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria poškodená utrpela konaním obžalovaného
posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá nastala bezprostredne po výnimočne stresujúcej udalosti,
ktorou bol pre ňu bezprostredný strach zo smrti pri napadnutí obžalovaným dňa 11.12.2022, pričom táto
porucha sa u poškodenej prejavovala desivými snami s perzekučnými obsahmi v súvislosti s osobou
obžalovaného, podráždenosťou na podnety asociovanými s traumatizujúcou situáciou s vyhýbavým

alebo hnevlivým reagovaním, ako aj
s ťažkosťami s koncentráciou v podobe zabúdania, ako aj odkladania bežných denných činností
a poruchami zaspávania. Znalci tiež konštatovali chorobný sklon poškodenej k užívaniu alkoholu v
situácii chorobného chronického stresu, ňou nezavineného. U poškodenej sa nenašli také prejavy
v jej osobnosti, či pamäti, ktoré by narúšali jej kontakt s realitou, spôsobovali tendenciu preháňať,

konfabulovať, či vymýšľať si, alebo prejavovať zášť a nenávisť s potrebou pomsty voči obžalovanému.
Z vykonaného dokazovania však tiež vyplynulo, že obžalovaný už bol právoplatne odsúdený za skutok
zo dňa 11.12.2022 rozsudkom Okresného súdu Partizánske (v tom čase) č.k. 2T/13/2023-171 zo dňa
08.03.2023,právoplatnýmtohoistéhodňa,preprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.
2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,

ktorý už vykonal. Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je podľa svojej povahy hromadným
trestným činom
v zmysle § 122 ods. 11 Trestného zákona, ktorý sa vyznačuje tým, že je spáchaný viacerými činmi,
ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Preto skutok zo dňa 11.12.2022 nemožno považovať za
čiastkový útok, ako je tomu pri pokračovacom trestnom čine, ale tento tvorí prekážku už skôr rozhodnutej

veci. Vzhľadom na okolnosť, že skutok zo dňa 11.12.2022 už tvorí prekážku skôr rozhodnutej veci,
pričom tie čiastkové činy popísané poškodenou zo strany obžalovaného do 11.12.2022 svojou intenzitou
vzhľadom na závery znaleckých posudkovA.C.aCentraduševnéhozdravianemožnoposúdiť,žebynaplniliznakystíhanéhozločinutýraniablízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. b/ Trestného zákona, kde sa tieto posudky zhodujú v tom, že ten najintenzívnejší zážitok, ktorý

u poškodenej aj vyvolal vegetatívne zmeny, bol práve útok z 11.12.2022 a zároveň sa zhodli i v tom, že u
poškodenej nezistili sklony k zveličovaniu prežitého, či ku konfabuláciám, súd zároveň skúmal, či by tieto
činy nemohli vykazovať znaky iného trestného činu. Pokiaľ ide o tie fyzické napadnutia poškodenej zo
strany obžalovaného, ktoré aj konkretizovala (v decembri 2021, v apríli alebo máji 2022 a v júli 2022), pri
týchto činoch prichádzalo do úvahy ich posúdenie ako trestný čin ublíženia na zdraví, kde však chýbali

lekárske záznamy, ktoré by objektivizovali charakter týchto zranení, či prípadné obmedzenie
na bežnom spôsobe života poškodenej. Taktiež vyžadovanie si pohlavného styku proti vôli poškodenej,
ktorému sa táto nakoniec podriadila nemožno charakterizovať ako trestný čin znásilnenia, nakoľko
chýbalo jednoznačné konštatovanie, že by išlo o nútenie poškodenej
k styku násilím, či hrozbou bezprostredného násilia. Uvedené konanie však podľa názoru súdu by bolo
možnéposúdiťakopriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu,pretosúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého uznesenia, vrátane jeho
odôvodnenia, krajský súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu ohľadne skutkových zistení sú logické

a súladné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. stanoveným postupom súdu pri hodnotení dôkazov.

V písomnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd jasne, zrozumiteľne a veľmi podrobne
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. S poukazom na obsah odôvodnenia

napadnutého uznesenia a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel
k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia riadne vyporiadal so všetkými
okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia
ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch podanej sťažnosti.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že násilné konanie obžalovaného voči poškodenej zo
dňa 11.12.2022 bolo stíhané ako samostatný skutok, pričom právne bolo posúdené ako samostatný
trestný čin. Toto konanie v súlade so zásadou ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci) nebolo
v posudzovanom prípade súčasťou popisu skutku podanej obžaloby, ani predmetom tohto trestného
stíhania obžalovaného. Konkrétne obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn.

2T/13/2023 zo dňa 08.03.2023, právoplatným dňa 08.03.2023, uznaný za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona
v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona na skutkovom základe, že „dňa 11.12.2022 v čase okolo
21:20 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX na E. I. v meste A., časť D. C., kde spolu s poškodenou, svojou

manželkou E. B. býva, pod vplyvom alkoholu po tom, ako poškodená potichu povedala "fuj, hnusíš sa mi"
jejpovedal"jasomtopočul",pristúpilkpoškodenej,svojejmanželkeE.B.aniekoľkokrátjupäsťamiudrel
do oblasti tváre, po čom zobral do ruky kuchynský nôž a vyhrážal sa jej so slovami "teraz ťa zabijem",
na čo poškodená E. B. ušla z domu preč, čím páchateľ u poškodenej, svojej manželky E. B. vzbudil
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pričom jej spôsobil mnohopočetné

zmliaždenia tváre a zakrvácanie
pod cievnatkou v čelovo temennej oblasti obojstranne s dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života
6 dní“. Za ta bol obžalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
trest vykonal.

Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Tieto znaky sú nevyhnutné, rovnocenné a
obligatórne, teda povinné. Pri absencii, čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty

trestného činu, nepôjde o trestný čin.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa
vyžaduje preukázaný vyšší a závažnejší stupeň konania páchateľa, ktoré je spôsobilé vyvolať psychickéčifyzickéutrpenieohrozujúcepsychickéafyzickézdraviepoškodeného.Inýmislovaminestačísprávanie
malej, či strednej intenzity, ale musí byť spôsobilé vyvolať reálne psychické, či fyzické utrpenie. Takéto
správanie musí vykazovať zvýšený stupeň bezcitnosti, surovosti a zároveň sa musí vyznačovať určitým

časovým trvaním. Hoci zákon nevyžaduje nevyhnutne nepretržité (sústavné) konanie, musí ísť o
opakované alebo dlhodobo pretrvávajúce zlé zaobchádzanie, ktoré zjavne presahuje rámec bežných
konfliktov vo vzťahoch. Fyzické alebo psychické utrpenie je v tomto kontexte potrebné chápať ako
telesné alebo duševné bolesti, ktoré zásadným spôsobom narúšajú, ovplyvňujú alebo sťažujú bežný
spôsob života poškodenej (týranej) osoby. Týranie nikdy nepredstavuje jednorazový ani ojedinelý akt.

Vždy ide o trvajúce, sústavné správanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubým, bezohľadným a
necitlivým konaním voči poškodenej osobe. Práve táto pravidelnosť konania vedie k spôsobovaniu
závažných psychických, prípadne aj fyzických útrap. Ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie,
pozostávajúce z viacerých incidentov alebo útokov, pričom nie je potrebné, aby každý z nich vyústil do
ublíženia na zdraví.

Po preskúmaní veci sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že skutok, kladený
obžalovanému za vinu v tomto trestnom stíhaní, bol obžalobou preukázaný iba v rozsahu, uvedenom v
napadnutom uznesení a tým po formálnej stránke nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného
zločinu, ani iného trestného činu. Aj podľa názoru krajského súdu nebolo vykonaným dokazovaním
spoľahlivo preukázané konanie obžalovaného, ktoré by napĺňalo všetky zákonné znaky skutkovej

podstaty stíhaného trestného činu.

Krajský súd dospel k záveru, že skutkové závery okresného súdu majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Za správny a riadne odôvodnený potom krajský súd považuje záver
okresného súdu, že v konaní nebolo preukázané konanie obžalovaného takej intenzity a trvalosti, ktoré

by v zmysle vyššie uvedených kritérií napĺňalo znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby. V tejto súvislosti okresný súd zákonným spôsobom hodnotil aj závery znaleckého dokazovania
znalcov A. C. a Centra duševného zdravia.

Pokiaľ ide o právne názory okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia o nenaplnení

pojmových znakov trestných činov, uvedených v obžalobe, konaním obžalovaného ustáleným okresným
súdom, krajský súd považuje tieto právne úvahy za úplné, správne a zákonné.

Nad rámec týchto správnych právnych záverov okresného súdu krajský súd považuje
za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresným súdom správne zistené skutkové okolnosti prípadu

nedávajú podklad k záveru o preukázaní úmyslu obžalovaného spôsobiť poškodenej fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie.

Subjektívna stránka stíhaného trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie. V súvislosti s otázkou
posudzovania naplnenia subjektívnej stránky trestného činu považuje odvolací súd za potrebné

poukázať na to, že záver o úmyselnom zavinení musí mať skutkový základ, zistený súdom na podklade
dokazovania, práve tak, ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Úmysel, ako jeden zo znakov
skutkovej podstaty trestného činu, treba skúmať so zreteľom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, za ktorých došlo k spáchaniu činu a ktoré preto treba zistiť, či
už pomocou priamych alebo nepriamych dôkazov. Krajský súd dospel k záveru, že

na základe vykonaných dôkazov v konaní nebolo preukázané úmyselné zavinenie obžalovaného, teda
že obžalovaný konal konkrétnym spôsobom práve s úmyslom spôsobiť poškodenej následok, uvedený v
ustanovení§208ods.1Tr.zák.Úmyselpáchateľasapritommusípritomtotrestnomčinevzťahovaťajna
spôsobeniefyzickéhoalebopsychickéhoutrpenia,ktorémácharaktertýrania.Nestačípretolensamotné
konfliktné obojstranné spolužitie osôb sprevádzané situačne vulgárnymi, či agresívnymi prejavmi. Preto

podľa názoru krajského súdu okresným súdom správne ustálený skutkový stav veci v prejednávanom
prípade nedáva podklad k právnemu záveru o naplnení subjektívnej stránky zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s

poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.