Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621201642
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8621201642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 7,
091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX
E., zastúpenému JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník,
IČO: 36 153 834, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov, č.k. SK-5C/21/2021-79 zo dňa 18.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobkyni v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťakopredávajúcemuuzavrieť
so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom
rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému nahradenia
prejavu vôle žalovaného, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu odôvodnila dôvodmi, ktoré sú
uvedené nižšie a s ktorými sa súd stotožnil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa
ako aktívna spoluvlastníčka v tomto podielovom spoluvlastníctve má právo vykúpiť kúpnou zmluvou
prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu
len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere podielov ostatných spoluvlastníkov. Nemôže
v žiadnom prípade nadobudnúť celý spoluvlastnícky podiel ako to žiada. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009.

3.Žalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkoukparceleregistra„E“evidovanejnamapeurčenéhooperátu
č. 35 - záhrada vo výmere XXX C., ktorá je zapísaná na katastrálnom odbore Okresného úradu vo
Svidníku na liste vlastníctva č. XXX pre Okres: F., Obec: E., Katastrálne územie: E., na žalobkyni
evidovaný podiel pod B. vo veľkosti X/XXX. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. októbra 2018,
ktorej vklad bol v katastri nehnuteľnosti povolený rozhodnutím G. XXXX/XXXX žalovaný nadobudol k

predmetnej parcele podielové spoluvlastníctvo v podiele 30/120. Vlastníctvo žalovaného je evidované
na LV č. XXX k.ú. E. pod B..4. Predkupné právo žalobkyne bolo porušené, keďže bývalý podielový spoluvlastník C. C., nar.
XX.XX.XXXX, žalobkyni písomne neoznámil, že predáva svoj spoluvlastnícky podiel ako aj podmienky,
za ktorých ho ponúka na predaj. Týmto konaním bolo žalobkyni znemožnené vykonať jej zákonné

predkupné právo. Preto žalobkyňa doporučeným listom zo dňa 13.07.2021 vyzvala žalovaného, aby jej v
lehote do 06.08.2021 zaslal písomnú ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu k predmetnej parcele
za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpnou zmluvou od bývalého
podielového spoluvlastníka. Výzva na predaj bola žalovanému doručená a prezentovaná aj osobne.
Žalovaný vyjadril k predmetnej výzve negatívny postoj a doposiaľ žalobkyni uvedený spoluvlastnícky

podiel na predaj neponúkol. Žalobkyňa bola preto nútená domáhať sa svojho práva v súdnom konaní.

5. Ohľadne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 súd uviedol, že s právnym názorom
uvedeným v tomto rozhodnutí o možnosti iba pomerného uplatnenia si nároku z podielu pri nahradení
prejavu vôle nesúhlasí. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu je v odbornej právnickej obci podrobené
právnej kritike a vedú sa k uvedenej problematike rôzne odborné diskusie, o čom svedčí aj aktuálny

seminár na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity na tému „Predkupné právo spoluvlastníka a
následky jeho porušenia“, konaný dňa 22.11.2024. Súd poukázal na skutočnosť, že pri akceptovaní
pomerného uplatňovania nárokov v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR by v prejednávanej
veci došlo k vstupu úplne nového spoluvlastníka do už aj tak zložitého spoluvlastníckeho okruhu.
Zámerom zákonodarcu je však predísť drobeniu pozemkov ako aj neželaným vstupom neoprávnených

osôb, ktoré porušia predkupné právo tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade (viď rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/106/2019 zo dňa 30.09.2020, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/29/2022 zo dňa 22.02.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 MCdo 1/2013 zo dňa 28.05.2014). Z uvedených dôvodov preto žalobe vyhovel.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Namietal, že spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku má právo len na pomernú časť podielu
a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom,

ktorý by sa prevodu nedomáhali. Tento aktívny spoluvlastník má teda právo vykúpiť kúpnou zmluvou
prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, t.j. z každého predaného spoluvlastníckeho podielu
len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Dotknutí
podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa
chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp.

nárok z jeho porušenia. V praxi to znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený
podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckemu podielu)
musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba o to, čo
pripadá pomerne na jeho podiel. V prípade uplatňovania modifikovaného nároku t.j. nepomerne podľa
veľkosti podielov je takýto spoluvlastník povinný preukázať dosiahnutie dohody o výkone predkupného

práva s ostatnými spoluvlastníkmi. Takýto postup vyplýva z ust. § 140 druhá veta OZ. Predmetné
ustanovenie totiž predpokladá koordinovaný postup spoluvlastníkov, ktorý musí byť premietnutý do
dohody o výkone predkupného práva. V danom prípade takáto dohoda v akejkoľvek forme absentuje,
dotknutí podieloví spoluvlastníci žiadnu dohodu neuzatvorili, a preto jednoznačne nemôže dôjsť k
prevodu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného na žalobkyňu. Každý spoluvlastník pri porušení

predkupného práva si teda môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. V
opačnom prípade by totiž neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov
ostatných spoluvlastníkov.

10. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení otázky, pri ktorej

riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, napr. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.:
2Cdo/91/2008 zo dňa 12.5.2009 alebo rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 5Co/501/2016 zo
dňa 6.9.2017) a tento odklon dostatočne neodôvodnil. Rozhodnutie súdu je exemplárnym príkladom
situácie, kedy súd na základe vykonaných dôkazov síce dospel k správnym skutkovým zisteniam,ale tieto následne nesprávne právne posúdil. V bode 13. rozsudku súd prvej inštancie deklaruje, že
nesúhlasí s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn.: 2Cdo/91/2008, na
ktoré poukázal žalovaný, avšak bez ďalšieho odôvodnenia, z ktorého by bolo možné zistiť, na základe

akých úvah súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru a následne v bode 14. poukázal na konajúci
sa seminár ohľadom problematiky predkupného práva. Čo sa týka bodu 15. rozsudku, kde súd prvej
inštancie poukazuje na potrebu predchádzania drobeniu pozemkov žalovaný uviedol, že takáto úvaha
nie je správna, pretože ak spoluvlastník nerešpektujúci predkupné právo ostatných prevádza celý svoj
podiel, tak k žiadnemu drobeniu nedochádza, ale ostáva zachovaný doterajší stav počtu spoluvlastníkov

a mení sa len osoba spoluvlastníka.

11. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný v odvolaní argumentuje, že spoluvlastník,
ktorý sa domáha svojho nároku má právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký
spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorý by sa prevodu nedomáhali. Tento
aktívny spoluvlastník má teda právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len

pomerne, t.j. z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel
v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Svoju argumentáciu opiera o rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku
evidovaného na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území E.. V dôsledku porušenia jej predkupného
práva zo strany predchádzajúceho vlastníka a žalovaného si uplatnila právo na náhradu prejavu vôle

žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, za akých nadobudol spoluvlastnícky
podiel. Žalovaný ani nespochybňuje, že k porušeniu predkupného práva žalobkyne skutočne došlo.
Súd prvej inštancie nesúhlasil s právnymi závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, ktorý sa zaoberá problematikou pomerného rozdelenia podielov pri
porušení predkupného práva (bod 13, 14 a 15 odôvodnenia). Tento rozsudok NS SR je v právnej praxi

podrobený rozsiahlej kritike, pričom pri prísnom a formalistickom dodržiavaní argumentácie o pomernom
uplatňovaní nárokov vedie v praxi (rovnako ako aj v danom prípade) k nespravodlivým a nelogickým
dôsledkom pre oprávnených a aktívnych spoluvlastníkov. V bode 14. odôvodnenia súd poukazuje na
veľmi konštruktívnu „právnu debatu“ (Maliar, M. Porušenia predkupného práva - pomerné uplatňovanie
nárokov a nadväzujúca diskusia). Súd prvej inštancie odklon od právneho záveru uvedeného v

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009 náležitým spôsobom odôvodnil
(nežiaduce drobenie pozemkov, neoprávnený vstup tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu) a
poukázal aj na opozitnú rozhodovaciu prax súdov SR. Preto navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

12. Žiadne ďalšie vyjadrenie vo veci podané nebolo.

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovaným,
v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),viazanýskutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní

zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

14. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., špecifikovaným v podanej žalobe

z dôvodu porušenia jej predkupného práva ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností. Predmetom
konaniajerozhodnutieopovinnostižalovanéhouzavrieťsožalobkyňoukúpnuzmluvu,ktorejceléznenie
jeobsahomžalobnéhopetitustým,žepredmetomkúpnejzmluvysúvpetitešpecifikovanénehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. E. a kúpna cena je 236,- eur.

15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. V priebehu konania na súde prvej inštancie nebolo sporné, že konaním C. C., ako pôvodného
podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, a to uzavretím kúpnej zmluvy dňa 26.10.2018so žalovaným, ktorý od neho predmetné nehnuteľnosti odkúpil, došlo k porušeniu predkupného
práva žalobkyne, pričom nárok z tohto porušenia si uplatňovala v tomto konaní. Spornou otázkou,
podliehajúcou prieskumu odvolacieho súdu naďalej zostala otázka, či v prípade porušenia predkupného

práva sa môže jeden z podielových spoluvlastníkov, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať
prevoduceléhopodielu-predmetuprevodualebolenpomernéhopodielupodľaveľkostijehoskutočného
podielu a či má na túto otázku vplyv pasivita alebo aktivita ostatných spoluvlastníkov. Ohľadom tejto
otázky sa strany sporu nedokázali dohodnúť.

17. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, §
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

19. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

20. Z rozsiahlej rozhodovacej činnosti NS SR (uznesenie sp. zn. 1 Cdo 47/2010 z 25. augusta 2011, sp.
zn. 4Cdo 334/2009, sp. zn. 3Cdo 262/2009, sp. zn. 3Cdo 262/2009, rozsudok NS SR z 22. septembra
2010 sp. zn. 3Cdo/122/2009, sp. zn. 2 Cdo 235/2011 z 31. 05. 2011, sp. zn. 2Cdo 28/2009, sp.
zn. 3Cdo/81/2016 z 26. apríla 2018, sp. zn. 3Cdo 81/2016) ohľadom porušenia predkupného práva

podielového spoluvlastníka vyplýva nasledovné:

21. Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Ak porušil niektorý z podielových
spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako

prvýmaskutočnevykonalprevodsvojhospoluvlastníckehopodielunatretiuosobu(nienaosobublízku),
vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka.
Ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje znaky osoby uvedenej v § 116
Občianskeho zákonníka, bez toho, aby predmet prevodu ponúkol skôr oprávnenému spoluvlastníkovi
(ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe

ktorej nadobúdateľ vec získal.

22. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber: a) či sa
bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na

tretiuosobu(§40aObčianskehozákonníka);jehožalobamusívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné
právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako
singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného

podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo
domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe
vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, alebo c)
sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení

zvolí. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielunemôžeoprávnenýspoluvlastníkúspešnedomáhať,abymunadobúdateľvecponúkolnapredaj,
pretože ju nadobúdateľ platne nenadobudol. Ide teda o dve navzájom sa vylučujúce možnosti. Iné
následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný
spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.

23. Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho
zákonníka sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne
svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného dovolania sarelatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako
keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená,
že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do

pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z
predkupného práva. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik
práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Nemožno totiž vychádzať z predpokladu, že
ofertapretrváva.Beztoho,abysapovinnýspoluvlastníkzpredkupnéhoprávarozhodolznovasvojpodiel
scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek

zákonný podklad pre možnosť domáhať sa nápravy návrhom na nahradenie prejavu vôle povinného
spoluvlastníka súdnym rozhodnutím.

24. Pokiaľ sa oprávnení spoluvlastníci pri porušení predkupného práva nedovolávali neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného
spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť

zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované, čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť
odstúpenia od takejto zmluvy, a jednak možnosť uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia
predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho
podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu. Zrušením (ukončením) zmluvy v
dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť

dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z
porušenia zákonného predkupného v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je
totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy
dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda
(uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18. apríla 2018 sp. zn. I. ÚS 131/2018).

25. Uvedené závery vyplývajú z rozhodovacej činnosti NS SR, avšak neriešia spornú otázku, potrebnú aj
pre vyriešenie tejto veci, a to, či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor
na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať
prevodu celého podielu - predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane
svojich práv alebo majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

26. Práve touto spornou otázkou sa zaoberal NS SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 91/2008 z 12. 05.
2009, na ktoré poukazoval žalovaný v priebehu konania a aj v odvolaní. V tomto konaní nebolo sporné,
že kúpnou zmluvou pôvodní podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti C. H. a I. B. previedli
svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti, a to každý ideálnu štvrtinu, právnym predchodcom

odporkyne, ktorá predmet kúpy nadobudla na základe dedenia po otcovi E. D. a na základe darovacej
zmluvy po matke J. D. a tým, že predtým písomne neponúkli svoje podiely na predaj ostatným (dvom)
spoluvlastníkom (navrhovateľka a E. K.) došlo k porušeniu zákonného predkupného práva týchto
spoluvlastníkov vyplývajúceho im z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Teda tak navrhovateľke,
ktorá je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1, ako aj druhému spoluvlastníkovi, ktorých zákonné

predkupné právo sa uzavretím kúpnej zmluvy porušilo, vznikol nárok vyplývajúci z ustanovenia § 603
ods.3Občianskehozákonníka.Druhýzobídenýchspoluvlastníkovsinárokyvyplývajúcezpredkupného
práva neuplatnil. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, podľa názoru ktorého, keď si druhý
spoluvlastník nárok z predkupného práva neuplatnil, môže sa navrhovateľka domáhať uplatnenia svojho
predkupnéhoprávaajnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu,t.j.celéhopodieluzodpovedajúceho

predmetu prevodu, bol názoru, že navrhovateľka má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti
jej vlastného spoluvlastníckeho podielu, t. j. 1. Potom spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu
dovolacieho súdu, bolo, či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor
na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať
prevodu celého podielu - predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci (v danom prípade jeden)

zostávajú pasívni v obrane svojich práv, ktorú odvolací súd vyriešil rozdielne ako súd prvej inštancie.
Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas,
má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi
pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi),
ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou

prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu
1 len polovicu, t. j. potom 1 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd. Dohodu, na ktorú navrhovateľka
poukazuje, uzavretú s právnou nástupkyňou druhého z obídených spoluvlastníkov, nemožno považovať
za dohodu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka o výkone predkupného práva, pretože takúto dohodumohli spoluvlastníci uzavrieť iba po splnení ponukovej povinnosti (ku ktorej v danom prípade nedošlo)
v súlade s § 605 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je správne konštatovanie odvolacieho súdu,
že predkupné právo, vrátane zákonného, je osobným právom oprávneného (nie právom majetkovým),

keď zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným
prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže neprechádza na dedičov (§ 525 ods. 1, § 579 ods. 2, §
604 Občianskeho zákonníka). Právne posúdenie veci odvolacím súdom v spornej otázke bolo správne,
preto dovolací súd dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.).

27. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo
1/2013, zaoberajúce sa touto otázkou, v ktorom bolo uvedené nasledovné:

28. Vlastnícke právo ako základný právny inštitút možno vo všeobecnosti charakterizovať ako právom
zakotvenú možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať, užívať a nakladať so
svojou vecou podľa svojej úvahy a vo svojom záujme. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má zásadne

rovnaký zákonný obsah a ochranu, nesmie byť však zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore
so zákonom chránenými všeobecnými záujmami (Listina základných práv a slobôd). Spoluvlastníctvo
potom predstavuje situáciu, kedy jedna vec, aj keď nie je reálne rozdelená, patrí viac subjektom
spoločne. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na

tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno
- právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho -
práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi
veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj
spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny

vzťah, v ktorom právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá
povinnosť strany druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho
vzťahu, sú stanovené priamo zákonom. V tejto veci riešil NS SR právne posúdenie veci vo vzťahu
k obsahovým náležitostiam ponuky predkupného práva a účinnosti prijatia ponuky navrhovateľom, a
teda, či v danej veci išlo o riadnu ponuku vyvolávajúcu zákonom predpokladané účinky a jednak, či

oznámením navrhovateľa o využití predkupného práva došlo k účinnému prijatiu ponuky. Dovolací súd
v danej veci vyvodil, že písomná ponuka obsahovala označenie (všetkých) povinných spoluvlastníkov
realizujúcich svoju ponukovú povinnosť z predkupného práva, označenie oprávnených (spoluvlastníkov)
z predkupného práva, ktorým bola ponuka adresovaná, špecifikáciu nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve s uvedením veľkosti spoluvlastníckych podielov pripadajúcich na každého z povinných

(spoluvlastníkov) z predkupného práva. Tiež obsahovala konkrétnu výšku kúpnej ceny požadovanú
každým z povinných z predkupného práva zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu
ponúkaného na predaj s určením doby na vyplatenie kúpnych cien za tieto (ponúkané) spoluvlastnícke
podiely na prednostný predaj, t. j. obsahovala spôsob, ako musia oprávnení spoluvlastníci (A. I.
L. J. J.) na ponuku reagovať a dobu, v ktorej môžu svoje predkupné právo v prednostnej kúpe

vykonať. Takáto ponuka bola podľa názoru dovolacieho súdu tak z hľadiska určenia veľkosti na kúpu
ponúkaných spoluvlastníckych podielov, tak výšky požadovanej kúpnej ceny za každý na (prednostnú)
kúpu ponúkaných spoluvlastníckych podielov, stanovenia doby na jej zaplatenie a tým aj spôsobu
vykonania prednostného práva, jasná, určitá a zrozumiteľná. Z toho možno vyvodiť jednoznačný
záver, že ponuka zo 17. augusta 2007 bola ponukou riadnou, obsahujúcou podstatné náležitosti,

ktorá vyvolala zákonom predpokladané účinky (jej doručenie oprávneným spoluvlastníkom v konaní
namietané nebolo). Dovolací súd ďalej uviedol, že v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka je
v jeho prvej vete zakotvená povinnosť spoluvlastníka, zamýšľajúceho previesť svoj spoluvlastnícky
podiel, ponúknuť - tento svoj spoluvlastnícky podiel - ostatným spoluvlastníkom - „ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo“ (ak nejde o prevod blízkej osobe). Títo sa majú

predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva. Iba v prípade, ak k takejto dohode medzi nimi
nedôjde, majú následne (teda vtedy, ak sa o výkone predkupného práva nedohodli) právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Takáto postupnosť - po realizácii ponuky
dohoda a podmienenosť práva výkupu podielu pomerne podľa veľkosti podielov skutočnosťou, že
sa spoluvlastníci nedohodnú, zodpovedá zneniu druhej vety tohto ustanovenia: „ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov“.
Teda (zákonné) predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka/ov v jeho/ich dispozícii s jeho/ich podielom
tak,žemá/majúpovinnosťho/ichprednostneponúknuťvšetkýmostatnýmzostávajúcimspoluvlastníkom
a to bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov (pokiaľ nejde samozrejme o prevodblízkej osobe), lebo v čase realizácie ponukovej povinnosti povinní z predkupného práva nemôžu
mať vedomosť o tom, či a k akej dohode o výkone predkupného práva medzi oprávnenými dôjde.
Preto nemožno akceptovať ani požiadavku (namietanú navrhovateľom), aby povinní spoluvlastníci v

realizovanej ponuke prednostne ponúkli svoj podiel oprávneným spoluvlastníkom podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov s určením ním zodpovedajúcej ceny. Určitosť ponuky možno podľa názoru
dovolacieho súdu skúmať (len) z hľadiska splnenia povinnosti zodpovedajúcej zneniu zákona tak, aby sa
rozširovaním vymedzenia obsahových náležitostí ponuky, neukladali ďalšie (iné) povinnosti presahujúce
zákonný rámec, alebo naopak, nad zákonný rámec zakladali ďalšie oprávnenia. Medze ochrany práv

jednotlivých spoluvlastníkov nemôžu byť totiž vykladané extenzívne tak, aby v záujme ochrany záujmov
jedného spoluvlastníka boli porušované záujmy iného spoluvlastníka. Medzi povinnosťami a právami
vyplývajúcimi z predkupného práva musí existovať vyvážený pomer ochrany všetkých spoluvlastníkov.
Dohodu o výkone predkupného práva, s ktorou počíta druhá veta § 140 Občianskeho zákonníka,
môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci. A ak sa oprávnení spoluvlastníci
nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí majú

o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Pretože ponuka povinného spoluvlastníka sa
vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným spoluvlastníkom, ktorí predkupné
právo vykonali, k dispozícii celý tento podiel („prirastie“ im aj časť podielu, ktorá by pripadala na
tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali). Samozrejme (ako vyplýva zo zákona) podiel povinného
spoluvlastníka si vyporiadajú podľa veľkosti svojich podielov na veci.

29. Následne sa touto otázkou zaoberal aj NS SR v konaní sp. zn. 8Cdo/124/2018 zo dňa 18. 09.
2019, v ktorom dovolací súd posudzoval, či odvolací súd vyslovil nesprávny právny názor, keď svoje
zmeňujúce rozhodnutie založil na tom, že „v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý
spoluvlastník právo od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len takú časť prevedeného

spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške jeho spoluvlastníckeho podielu“.
Pre právnu otázku, ktorá je relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu
teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov
sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na definíciu
pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 6.
marca 2017 sp. zn. 3 Cdo 6/2017, kde sa uvádza: „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je
vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto

pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ V zmysle judikátu R 71/2018
do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj

naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR, a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené
v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Z

uvedeného je zrejmé, že pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu možno zahrnúť len
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda nie rozhodnutia Najvyššieho súdu a krajských
súdov Českej republiky (6 Cdo 13/2017). Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1
CSP dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedená právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu, už bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 12. mája 2009 sp. zn. 2 Cdo 91/2008 v tomto smere
konštatoval, že „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj
nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné
právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je

názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov
podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva
domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojichpráv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý
sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký
spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu

nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené
spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť
pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“. Iné (odlišné) rozhodnutie
dovolacieho súdu v tejto otázke, nie je dovolaciemu súdu známe. Dovolací súd má tak za to, že
dovolateľom tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. rozdielnosť

rozhodovania dovolacieho súdu v nastolenej právnej otázke v súčasnosti neexistuje. Takýto odklon, ani
rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, potom nepredstavujú ani právne závery vyplývajúce zo
žalobcom označených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 28/2009 a 4 Cdo
48/2009 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1875/2005. Predovšetkým, ako už bolo
naznačené, pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu nemožno zahrnúť rozhodnutia
Najvyššieho súdu a krajských súdov Českej republiky (len rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že „dotknutí
podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú
odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov
z jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad
rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu), musia s tým

vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne
na jeho podiel. Právne nemožné by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého
podielu od nadobúdateľa“. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd (i s odkazom na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2 Cdo 91/2008) záver prvoinštančného súdu ohľadom nadobudnutia celého prevedeného
spoluvlastníckeho podielu, za právne nesprávny. Dovolací súd má za to, že takéto riešenie právnej

otázkyodvolacímsúdompotomnepredstavujeodklonodustálenejsúdnejpraxedovolaciehosúdu,resp.
jeho rozdielnu rozhodovaciu prax.

30. Odvolací súd, posudzujúc danú vec, vychádzal z právnej úpravy predkupného práva v zmysle
Občianskeho zákonníka, z uvedenej odvolaciemu súdu známej judikatúry Najvyššieho súdu SR,

účelu zákonného predkupného práva a tiež podstaty podielového spoluvlastníctva, ktorého základným
znakom je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným
spoluvlastníkom a určuje, akým spôsobom sa spoluvlastníci počas trvania tohto spoločného vlastníctva
podieľajú na správe spoločnej veci. Podiel má dôležitý význam aj v prípade zániku podielového

spoluvlastníctva. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru
jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva každého spoluvlastníka sú obmedzené
právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v prípade
predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je
podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného

práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi
ľubovoľným spôsobom, teda môžu vykúpiť podiel, ktorého predkupné právo sa týka tak podľa ich
podielov, ako aj iba niektorí z nich v podieloch podľa dohody a prípustná je tiež dohoda, že podiel vykúpi
len jeden z nich. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny spôsob
vykúpeniapodieluniminiejevylúčený.Nazákladedohodymôžedôjsťtedaajkinémuvykúpeniupodielu

ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom má za následok zmenu
podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú podieloví spoluvlastníci pre
taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu nedochádza. Druhá časť tejto
vety rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú právo odkúpiť pomernú časť
prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Z gramatického a logického

výkladu ustanovenia § 140 druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa spoluvlastníci
nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli sa na podieloch,
v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto situácie z neho vyplýva, že pre
takéto situácie platí, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť
prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Neuzavretie dohody medzi

spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú podiel odkúpiť všetci, po
nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať každý zo spoluvlastníkov
väčší podiel, ale pomer zostávajúcich podielových spoluvlastníkov zostane nezmenený a nepribudne
žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sapodiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť
tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný
podiel nevykúpiť zostane zachovaný a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší,

čím dôjde k zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť
prevádzaného podielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene
spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k
rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového
spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd priklonil
ku gramatickému a logickému výkladu ustanovenia § 140 druhej vety Občianskeho zákonníka a v
súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo 91/2008 z 12. 05. 2019 a zo
dňa 18. 09. 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 dospel k záveru, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť
kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho
podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Žaloba bola podaná o nahradenie prejavu vôle,

pričom žalobkyňa sa domáhala odkúpenia väčšieho podielu, na aký mala nárok. Súd v takomto prípade
nie je oprávnený zasahovať do textu požadovanej zmluvy, rozsudkom môže len nahradiť prejav vôle
žalovanéhoalebožalobuzamietnuťamodifikovaťzmluvuzaúčelomustáleniaspoluvlastníckehopodielu
(ktorý by žalobkyni patril) nemôže. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).