Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212416
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125212416.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca
spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, o návrhu navrhovateľa: A. B., nar.
XX.X.XXXX,bytomC.XXXX,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterStrapáč,PhD.,s.r.o.,
sosídlomul.17.novembra3215,02201Čadca,IČO:50473522,protiodporkyni:D.B.,nar.XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX, právne zastúpená JUDr. Michalom Roštárom, advokátom, so sídlom Turzovka, Pod

Brehom 71, na nariadenie neodkladného opatrenia – o zdržanie sa nakladania s nehnuteľnosťou,
stavebných prác a úprav na nehnuteľnosti, o zdržanie sa obmedzovania výkonu vlastníckeho práva a
o umožnenie vstupu do nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo
dňa 09. decembra 2025 sp.zn. 16C/126/2025-89, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a IV. p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ m á proti odporkyni p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej

uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a úprav na nehnuteľnosti - stavbe rekreačnej
chaty bez súpisného čísla postavenej na pozemkoch CKN parc. č. 16485/56, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 130 m2, a CKN parc. č. 16485/4, trvalý trávny porast o výmere 1.717 m2,
evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C.. Ďalej žalovanej uložil povinnosť
umožniť navrhovateľovi vstup do stavby rekreačnej chaty bez súpisného čísla postavenej na pozemkoch
CKN parc. č. 16485/56, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, a CKN parc. č. 16485/4, trvalý

trávny porast o výmere 1.717 m2, evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C..
Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom III. uložil
žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporkyni žalobu
o určenie vlastníckeho práva k stavbe rekreačnej chaty bez súpisného čísla postavenej na pozemkoch
CKN parc. č. 16485/56, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, a CKN parc. č. 16485/4, trvalý
trávny porast o výmere 1.717 m2, evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre obec a kat. územie C..

Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.1
Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že odporkyňa nepoprela tvrdenie navrhovateľa
o narušení vzťahov medzi nimi v decembri 2024, kedy sa odporkyňa odsťahovala z domu navrhovateľa
v C. č. XXXX ku svojej sestre v E.. K narušeniu vzťahov došlo z dôvodu, že navrhovateľ si našiel novú

priateľku, ktorú odporkyňa nedokázala prijať. Odporkyňou nepopreté zostali aj tvrdenia navrhovateľa, že
odporkyňa sa (protiprávnym konaním) dostala do spornej stavby, pričom vylomila zámky, a robí zásahydo stavby (bez súhlasu i vedomia navrhovateľa a bez právneho dôvodu), dochádza k vykonávaniu
stavebných prác – odporkyňa robí kúpeľňu a vrt na vodu. Navrhovateľom uplatnený nárok odporkyňa
poprela (len) čo do preukázania vlastníckeho práva k dotknutej stavbe a tiež namietala potrebu

dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na časový odstup od oznámenia údajného zásahu do vlastníckeho
práva navrhovateľom 20.8.2025 (do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Súd prvej
inštancie mal za to, že aktuálne je vlastnícke právo/vlastníctvo k dotknutej stavbe chaty medzi stranami
sporné, ako navrhovateľ tak odporkyňa tvrdia, že on, resp. ona je výlučným vlastníkom dotknutej
stavby. Na základe stranami prezentovaných tvrdení a nimi predložených podkladov toho času nie je

možné sa jednoznačne prikloniť k záveru v prospech vlastníckeho práva niektorej zo strán. Určenie
vlastníctva však ani nie je predmetom aktuálneho konania/sporu (o nariadenie neodkladného opatrenia).
Vzhľadom na porušenie zákonných povinností, a to predovšetkým povinnosti/oprávnenia stavebníka
uskutočňovať stavbu výlučne podľa stavebného povolenia, či už týmto stavebníkom je navrhovateľ
alebo odporkyňa, by sa a priori bez ďalšieho principiálne správnym javilo neposkytnúť právnu ochranu
takému stavebníkovi formou neodkladného opatrenia. V súdenom prípade je však medzi stranami

sporné, ktorá z nich je stavebníkom, resp. vlastníkom nepovolenej, tzv. čiernej stavby. Navrhovateľ
aj odporkyňa tvrdia, že práve on, resp. ona je stavebníkom/vlastníkom, jedná sa teda o pozitívny
vlastnícky spor. Odporkyňa sa nebráni proti stavebnej činnosti navrhovateľa ako uskutočňovateľa
stavby na cudzom – jej pozemku; tvrdí, že navrhovateľ tak činil pre ňu, na základe jej poverenia
apokynov,vprospechjejvlastníctvastavby.Pokiaľbysúdvzmyslevyššieprezentovanejúvahyodmietol

poskytnúť ochranu stavebníkovi nepovolenej stavby len z dôvodu nepovolenej stavby, poskytol by
ochranu protistrane, ktorá by však nemala už vôbec žiadny titul na vykonávanie vlastníckych oprávnení
(lebo vlastníkom, hoc aj nepovolenej stavby, by bola druhá strana). Nadväzne mal súd za to, že je
namiesteposkytnúťochranu,hocajstavebníkovi/vlastníkovinepovolenejstavby,resp.tejzostrán,ktorej
vlastnícke právo k predmetnej nepovolenej stavbe sa javí ako pravdepodobnejšie. Súd prvej inštancie

uviedol, že navrhovateľ predložil čestné vyhlásenia viacerých osôb, že sa podieľali dodávkou materiálu,
prácami alebo inak na výstavbe chaty navrhovateľa, za niektoré z nich navrhovateľ riadne zaplatil.
Odporkyňa nespochybnila súvislosť navrhovateľom predložených dokladov o zakúpení materiálov
s dotknutou stavbou chaty, hoci je pravdou, ako uvádza odporkyňa, že (ako také) nepreukazujú
vlastníctvo navrhovateľa k stavbe. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že financovanie výstavby zabezpečoval

on, odporkyňa neprispela žiadnou sumou na výstavbu, ani to od nej nežiadal. Na uvedené odporkyňa
reagovala tak, že navrhovateľ realizoval stavbu na základe poverenia a pokynov odporkyne ako stavbu,
ktorá patrí do jej vlastníctva, s tým, že od nej navrhovateľ ani nemohol z hľadiska zachovania dobrých
mravov žiadať financie, nakoľko šlo o prejav jeho vďaky za zabezpečenie bývania pre neho odporkyňou
v minulosti. To podľa odporkyne preukazuje aj skutočnosť, že na navrhovateľa nebolo prevedené

(odporkyňou) vlastníctvo k pozemku pod dotknutou stavbou a k priľahlej záhrade. S uvedeným sa
súd (pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nestotožnil. Odporkyňa
podľa súdu prvej inštancie bližšie, podrobnejšie nešpecifikovala, neobjasnila motiváciu navrhovateľa
o vďačnosti za zabezpečenie jeho bytových potrieb realizovať výlučne na jeho vlastné náklady stavbu
poschodovej rekreačnej chaty pre odporkyňu – jeho matku. Nepredložila ani nijaký dôkaz nasvedčujúci

takej motivácii navrhovateľa, prípadne dohode o výstavbe chaty pre ňu.
1.2
Súd prvej inštancie poukázal na obsah navrhovateľom predložených čestných vyhlásení osôb F. G., nar.
XX.X.XXXX, a H. B., nar. X.X.XXXX, dat. 25.11.2025, podľa ktorých sa pri ich návšteve u navrhovateľa
odporkyňa vyjadrila pri rozhovore o jeho stavbe, ako sa idú všetci pozrieť k jej synovi A. B. do zrubu,

aké to tam má pekné, ako si to pekne postavil. Podľa čestného vyhlásenia I. A., nar. XX.X.XXXX, jeho
matka J. A. (už zomrelá) bola u neho na návšteve a vyjadrila sa, že A. B. požičal peniaze ujovi I. K.
a že za to A. B. prepíše 1 z parciel CKN parc. č. 16485/4 a 16485/56 a druhú polovicu prepíše na
matku A. B. D. B.; A. B. tam ide stavať chatu na polovici pozemku, aby sa mohli stretávať s bratrancami
a sesternicami pri guláši. Aj keď súdu nie je zrejmá relevancia časti obsahu posledného uvedeného

čestného vyhlásenia, a to ohľadom „prepísania“ označených pozemkov I. K. na sporové strany po
1-ici, a to v kontexte aktuálne výlučného vlastníctva odporkyne k označeným pozemkom, minimálne
jeho zvyšná časť svedčí v prospech záveru, že stavebníkom spornej chaty bol/je navrhovateľ. Tento
záver podporujú aj obsah v poradí prvých dvoch uvedených čestných vyhlásení. Zároveň okolnosť,
že stavba bola navrhovateľom realizovaná na pozemku vo vlastníctve odporkyne, resp. že nedošlo

k prevodu vlastníctva k pozemku z odporkyne na navrhovateľa (a ani k zriadeniu práva v prospech
navrhovateľa, ktoré by ho oprávňovalo na stavbu chaty na dotknutom pozemku), súd v kontexte dobrých
vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou v čase začatia výstavby i neskôr až do decembra 2024
(v zmysle odporkyňou nepopretých tvrdení navrhovateľa), ako aj v kontexte uskutočňovania stavby bezstavebného povolenia, nevyhodnotil ako okolnosť, ktorá nevyhnutne musí viesť k záveru, že navrhovateľ
nemôže byť vlastníkom spornej stavby, resp., že jej vlastníčkou musí byť odporkyňa.
1.3

Súd prvej inštancie uviedol, že odporkyňa poukazuje na nedostatok stavebného povolenia na strane
navrhovateľa, pričom uviedol, že ani ona samotná taký povolením nedisponuje. Aj v uvedenej
súvislosti je právne irelevantnou argumentácia odporkyne o nedostatku právneho titulu navrhovateľa
na uskutočňovanie stavby na cudzom – jej pozemku s poukazom na požiadavku verejnoprávnej normy
v ust. § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. upravujúcej podmienku pre vydanie stavebného povolenia.

Ku geometrickému plánu č. 112/2025, v ktorom je odporkyňa uvedená ako vlastník novovytvorených
pozemkov, uviedol, že nepreukazuje vlastnícke právo k stavbe (eventuálne) na nich umiestnenej.
Označenie odporkyne ako investora na projektovej dokumentácii z 09/2022 (t.j. spred dátumu
navrhovateľom tvrdeného narušenia vzťahov s odporkyňou v decembri 2024) už skôr nasvedčuje
postaveniu odporkyne ako investora/stavebníka, resp. vlastníka stavby. V súvislosti však s nepopretým
tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa sa (protiprávne) dostala do spornej stavby vylomením zámky/

zámku, súdu prvej inštancie vyvstala otázka, preto by bol vlastník stavby nútený vylamovať zámku/
zámok na vlastnej stavbe (ak sa predpokladá, že práve vlastník stavby si ju chráni osadením zámky/
zámku). Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ na účely
rozhodovania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil svoje vlastníctvo k spornej
stavbe, resp. jeho vlastníctvo sa javí pravdepodobnejšie. Nestotožnil s argumentáciou odporkyne, že nie

je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán, lebo od žalobcom tvrdeného oznámenia dat. 20.8.2025
o zásahu do jeho údajného vlastníctva vylomením zámky prešli skoro tri mesiace, kým podal návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu
prevencie škody, ktorá by eventuálne mohla vzniknúť navrhovateľovi v dôsledku realizácie stavebných
prác na veci v jeho vlastníctve. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otázka vlastníctva spornej stavby

vprospechnavrhovateľaniejemeritórneuzavretá,vyriešená.Nariadenéneodkladnéopatrenieobmedzí
odporkyňu ako eventuálnu vlastníčku spornej stavby len prechodne, čo sa javí pre súd vhodnejšie/
primeranejšie, než prípadný/hroziaci zásah žalovanej v dôsledku realizácie ňou iniciovaných stavebných
prác a úprav do eventuálneho vlastníctva navrhovateľa. Odporkyňa nepoprela tvrdenia navrhovateľa,
že také práce v spornej stavbe ona realizuje (prostredníctvom tretích osôb). Súd prvej inštancie mal tiež

za to, že navrhovateľ ako eventuálny vlastník spornej stavby má tiež právo do stavby vstupovať (bez
ďalšieho).Vsúvislostisnámietkouvykonateľnostipetitu(rozporúdajovkatastrasgeometrickýmplánom)
súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z ku dňu nariadenia neodkladného opatrenia aktuálneho listu
vlastníctva.
1.4

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa nakladania so spornou stavbou,
síce uviedol, že odporkyňa môže s jeho nehnuteľnosťou aj nakladať, pretože on stavbu nemá zapísanú
na liste vlastníctva a táto sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve odporkyne. Netvrdil však, že by
mala odporkyňa zámer nakladať/disponovať so spornou stavbou, a logicky uvedené ani nepreukázal/
neosvedčil. Vzhľadom na neosvedčenie hroziacej ujmy sa súd ani nezaoberal inak všeobecným

vymedzením/formuláciou povinnosti, ktorá mala byť uložená odporkyni – „nakladanie“ so spornou
stavbou. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni „zdržať sa obmedzovania výkonu
vlastníckeho práva navrhovateľom“, uvedené súd považoval za prejudikovanie eventuálneho budúceho
súdnehorozhodnutiaohľadomvlastníckehoprávakspornejstavbe.Preumožnenievstupunavrhovateľa
do spornej stavby postačí aj uloženie povinnosti odporkyni umožniť navrhovateľovi vstup do spornej

stavby. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v danom
rozsahu (vo zvyšnej časti) zamietol. Súd prvej inštancie ďalej v zmysle § 336 ods. 1, 2 CSP uložil
navrhovateľovi podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti odporkyni žalobu o určenie
vlastníckeho práva k spornej stavbe rekreačnej chaty.

1.5
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“). Svoj záver odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v spore (o
nariadenie neodkladného opatrenia) úspešný len v časti. Domáhal sa uloženia povinnosti odporkyni
1/. zdržať sa nakladania so spornou stavbou a 2/. zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a úprav

spornej nehnuteľnosti. Súd jeho návrhu vyhovel len v nároku 2/. Tiež sa domáhal uloženia povinnosti
odporkyni 1/. zdržať sa obmedzovania výkonu vlastníckeho práva navrhovateľom a 2/. umožniť mu vstup
do spornej stavby. Jeho návrhu vyhovel len v nároku 2/. Neúspech navrhovateľa je na účely trov konaniaúspechom odporkyne. Obe sporové strany zaznamenali úspech/neúspech v rovnakom pomere. Preto
žiadna z nich nemá právo na náhradu trov konania.
2.

Proti výroku I. a IV. uznesenia podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Uznesenie v napadnutej
časti žiadala zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

2.1
Odporkyňa videla nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v tom, že tento porušil pri procesnom
postupe zásadu rovnosti zbraní strán sporu v konaní pred všeobecným súdom, s tým, že súd prvej
inštancie neumožnil odporcovi zaujať písomné stanovisko (prostredníctvom dupliky) k písomnej replike
navrhovateľazodňa01.12.2025,kuktorejnavrhovateľzároveňpripájalajnovélistinnédoklady,stým,že

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa následne o tieto písomné
doklady v zhodnotení skutkového stavu opieral. V zmysle vyššie uvedeného mala odporkyňa za to,
že bolo porušené jej právo vyjadrovať sa k všetkým podaniam navrhovateľa, pričom poukázala na to,
že ak súd prvej inštancie považoval za podstatné ešte vyzvať navrhovateľa na písomné vyjadrenie,
mal rovnako vytvoriť procesný priestor pre odporcu na reakciu v podobe písomnej dupliky odporcu k

novým skutočnostiam uvedeným v písomnej replike. Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd neprihliadal
na skutkové tvrdenia navrhovateľa, ktoré navrhovateľ ako novoty tvrdil vo svojej písomnej replike, a aby
odvolací súd neprihliadal ani na navrhovateľom pripojené listinné doklady k jeho písomnej replike.

2.2

Odporkyňa spochybnila správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s tým,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa sa nechal strhnúť kvantitou dôkazov na
strane navrhovateľa namiesto kvality dôkazov a argumentov na strane odporcu. Súd prvej inštancie
prihliadal na čestné vyhlásenia osôb predložené navrhovateľom, ktoré ani nepoznajú rodinné pomery a
vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, a ktoré na účely čestného vyhlásenia zrejme ani nezisťovali

u navrhovateľa faktické skutočnosti ohľadne predmetnej stavby, nakoľko len voľný prístup k mapke
portálu www.katasterportal.sk vzbudzuje značné pochybnosti v osobe, ktorá má čestné vyhlásenie dať
k skutočnosti, kto je vlastníkom predmetnej stavby rekreačnej chaty na parcele CKN 16485/56 a to
aj s ohľadom na absentujúce vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku pod stavbou aj s ohľadom na
absenciu akýchkoľvek úradných listín, ktorými by sa mal navrhovateľ ako stavebník preukázať.

2.3
Odporkyňa predložila odvolaciemu súdu doklady, z ktorých vyplýva, že predala v roku 2007 byt na
Žarci v sume 850.000,- Sk, vzala si v roku 2008 splátkový úver na sumu 150.000,- Sk, pričom samotný
navrhovateľ priznáva, že odporca ako je matka platila stavebné práce na adrese jeho aktuálnej adrese

trvalého pobytu. Uvedené podľa jej názoru preukazuje, že navrhovateľ vystaval predmetnú stavbu
rekreačnej chaty pre ňu na základe jej poverenia a pokynov, s tým, že navrhovateľ nemohol z hľadiska
zachovania dobrých mravov žiadať financie, nakoľko išlo o prejav vďaky navrhovateľa za zabezpečenie
bývania pre navrhovateľa odporkyňou, ktorá vynaložila nemalé finančné prostriedky, aby navrhovateľ
mohol bývať na súčasnej adrese C. XXXX.

2.4
Odporkyňa namietala výklad súdu prvej inštancie uvedený v ods. 23. o dobrých vzťahoch medzi ňou
a navrhovateľom, ktoré podľa jej názoru mal posudzovať aj v kontexte neprevedenia vlastníckeho práva
k pozemkom. Tieto podľa odporkyne neboli prevedené na navrhovateľa, nakoľko ona je vlastníkom

stavby. Ďalej namietala nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne predloženej projektovej
dokumentácie a geometrického plánu, ktoré podľa nej preukazujú jej vlastníctvo. Záverom namietala,
že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj vylomenie zámkov na dotknutej nehnuteľnosti, pričom
poukazovala na to, že nevolal políciu za účelom sprístupnenia stavby.

3.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázal na § 331 ods. 4 CSP, z ktorého plynie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa
doručuje až spolu s uznesením o jeho nariadení. Navrhovateľ mal za to, že súd prvej inštancie neporušilpráva odporkyne. Uviedol, že odporkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila ani skutkovými tvrdeniami
a rovnako ani inými dôkazmi, dôkazy o financovaní výstavby chaty a čestné vyhlásenia navrhovateľa
ohľadom výstavby chaty vo svoj prospech, t. j. že navrhovateľ si postavil chatu, ktorá patrí do jeho

výlučného vlastníctva.
3.1
Podľa navrhovateľa odporkyňa žiadnym spôsobom ani relevantným a právne účinným spôsobom
netvrdila, že vlastnícke právo svedčí jej. Predložila listiny a dôkazy, z ktorých vlastnícke právo nie
je možné preukázať. Skutkovo tvrdila, že podala návrh na dodatočné povolenie stavby, pričom toto

tvrdenie ničím nepreukázala. Skutočnosti, že navrhovateľ mal stavať chatu pre odporkyňu na základe jej
poverenia a pokynov nie je žiadnym spôsobom preukázaná ani pravdivá. Odporkyňa vo vyjadreniach v
rámcikonaniaarozhodovaniaopodanomneodkladnomopatrenítvrdila,žechatamábyťjejvlastníctvom
a rovnako priestor na bývanie. Matka od roku 2017- 2024 bývala s ním v jeho domácnosti v C. v jeho
rodinnom dome, pričom za toto obdobie si nikdy nerobila vlastnícke nároky na zrub. Na samotnú
výstavbu zrubu neprispela žiadnou sumou, nezabezpečovala stavebné práce a práce iných osôb na

účel výstavby zrubu. Odporkyňa nebola objednávateľom na vykonanie diela.
3.2
Navrhovateľ namietal, že úver a úspory z pred desiatich rokoch nepreukazujú žiadnym relevantným
spôsobom, že odporkyňa financovala výstavbu chaty. Geometrický plán rovnako nepreukazuje ani
nezakladá vlastnícke právo, je to technický výkres. Záverom uviedol, že bol nútený podať návrh

na vydanie neodkladného opatrenia a žalobu o určenie vlastníckeho práva, pretože sa odporkyňa
vyhrážala, že zrub predá aj s jej pozemkom. Za celú dobu 14 rokov čo matka bývala s ním v jeho domovej
nehnuteľnosti platil elektrinu, plyn, vodu, smeti nikdy od nej nepýtal za tieto poplatky žiadnu sumu. 40
eur platila mesačne posledný rok. Vždy, keď sa niečo pokazilo, kúpil potrebné veci (varná doska, rúra,
chladnička, sprchový kút), nikdy od odporkyne nežiadal nič, aj keď vždy všetko využívala aj vo svoj

prospech. Vozil ju autom, prispel jej na dovolenku, pri zateplení domu zateplil aj jej prístavbu, spravil
terasu aj popri jej prístavbe. Kupoval zárubne, plávajúcu podlahu, sadrokartón aj do jej prístavby, dal
osadiť vonkajšie hliníkové rolety aj na jej prístavbu.
4.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. je potrebné
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5.

Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

5.1.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.
Ako vyplýva z uvedených ustanovení CSP, nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných

opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
žebeztakejtobezodkladnejúpravyprávnychpomerovbyboloprávostranysporu,ktorápodávanávrhna
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné,
abyboliaspoňosvedčenézákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je
osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže, že existencia takýchto konkrétnych úkonov strán
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo

samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.7.
V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c)
a d) CSP, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd zakázal odporkyni výkon stavebných prác a umožnil

vstup tak, ako to je špecifikované v ods. 1 tohto rozhodnutia.
8.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne

8.1
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9.

Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny
záver vo veci (o tom, že v danej veci sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia) s
poukazomna§387ods.2CSP,odvolacísúdodkazujenasprávneodôvodneniepísomnéhovyhotovenia

preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd mal za to po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami
a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými
listinnými dôkazmi k návrhu (podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie), že boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre
prijatie záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a o dôvodnej obave z ohrozenia

práv navrhovateľa, za splnenia ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, vyvodil z nich svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z
pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky a ani argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá privodiť

zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že je tu spornosť vlastníckeho práva k stavbe, ktoré obe strany
osvedčujú dôkazmi. Správne vyhodnotil rozsah popretia skutkových tvrdení navrhovateľa odporkyňou.

9.1

Odvolací súd konštatuje, že nedôvodná je námietka odporkyne o inej vade konania, ktorá mala mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Názor odporkyne, že súd prvej inštancie mal doručiť
vyjadrenie navrhovateľa na ďalšie vyjadrenia nie je dôvodná. Súd prvej inštancie mohol rozhodnúť
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aj bez doručenia návrhu odporkyne, a bez toho, aby
jej umožnil sa k nemu vyjadriť (viď § 329 ods. 1 CSP). Ak postupoval tak, že jej umožnil sa vo

veci vyjadriť, tak to bolo na základe jeho posúdenia veci a uváženia všetkých okolností. Odvolací
súd sa s postupom súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko bolo vhodné poznať aj postoj a prípadné
dôkazy odporkyne s ohľadom na stav, pri ktorom vlastnícke právo k stavbe nie je zapísané v katastri
nehnuteľností a pozemky sú vo vlastníctve odporkyne. Skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil
sa odporkyni vyjadriť, neznamená automaticky taký postup, pri ktorom by mal súd prvej inštancie

doručovať repliku, dupliku, prípadne ďalšie podania. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je skráteným konaním, v ktorom sa nedokazuje, ale len osvedčuje pravdepodobnosť nároku.
Postup žiadaný odporkyňou (ďalšie doručovanie vyjadrení) v tomto prípade je v základnom rozpore
s princípom konania o neodkladnom opatrení, a preto ak takto súd prvej inštancie nepostupoval, tak
nezaťažil konanie inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací

súd ďalej konštatuje, že všetky ďalšie skutočnosti - skutkové tvrdenia, ktoré mala odporkyňa k veci,
mohla uviesť vo svojom odvolaní, ktoré následne vyhodnocuje odvolací súd. S ohľadom na uvedené
okolnosti má odvolací súd za to, že nedošlo k zásahu do procesných práv odporkyne, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uvádza, že nesprávna je aj požiadavka
odporkyne, aby odvolací súd neprihliadal na skutočnosti uvedené navrhovateľom v jeho písomnej reakcii

na jej vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je dôvodná námietka odporkyne
o porušení rovnosti zbraní, nakoľko ako bolo už vyššie uvedené, mala odporkyňa možnosť reagovať na
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia svojím odvolaním.9.2. Námietka odporkyne, že súd prvej inštancie sa dal strhnúť kvantitou dôkazov predložených
navrhovateľom nie je dôvodná. Súd prvej inštancie jasne vyjadril svoje skutkové a právne závery, a aj
o ktoré predložené listiny, resp. skutkové vyjadrenia ich oprel. Situácia vzhľadom na predchádzajúci

stav (dobré rodinné vzťahy) a zmenu po decembri 2024 nebolo jednoduché vyhodnotiť. S ohľadom
na nateraz zistené okolnosti (skutkový stav) má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie tento
správne vyhodnotil v ods. 18. až 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Správne uviedol, že
čestné vyhlásenia osôb F. G., H. B., I. A., svedčia v prospech vlastníckeho práva navrhovateľa.
Správne konštatoval, že tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa nedisponujú verejnoprávnymi listinami

(stavebným povolením), ktoré by osvedčovali ich vlastníctvo. Pričom nesporným sú skutkové tvrdenia,
že stavbu postavil navrhovateľ a odporkyňa vylomila zámky. Sporným je pre koho navrhovateľ staval,
a teda kto je vlastník. Odvolací súd poznamenáva, že spochybňovanie čestných vyhlásení údajmi zo
stránky katasterportal.sk nemôže preukázať nateraz tvrdenia odporkyne. V riadnom konaní by bolo
vhodné vypočuť dotknuté osoby. Ak odporkyňa namietala, že súd prvej inštancie dal prednosť menej
hodnoverným dôkazom predložených navrhovateľom oproti jej dôkazom, ktoré podľa jej záveru nesú

vyššiu mieru objektivity, tak ani táto námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie posudzoval predložené
dôkazy objektívne v rámci posúdenia osvedčenia nároku navrhovateľa. Jeho záverom vyjadreným
v odôvodnení v ods. 18. až 28. napadnutého uznesenia nemožno nič vytknúť. Ak odporkyňa namietla,
že dôkazy o tom, ako získala peniaze z predaja bytu a pôžičky v súhrnnej hodnote 1.000.000,-
Sk, a tieto použila na stavbu rekonštrukciu obydlia navrhovateľa, čo má preukazovať skutočnosť, že

navrhovateľ postavil spornú stavbu bezodplatne pre ňu, tak takáto námietka nie je spôsobilá docieliť
zmenu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že v minulosti by aj dala navrhovateľovi sumu 1.000.000,-
Sk na stavbu jeho obydlia nateraz nepreukazuje to, že tento pre ňu postavil stavbu chaty ako prejav
vďačnosti.

9.3 Nedôvodnou je aj námietka odporkyne, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil kontext
dobrých vzťahov medzi stranami ohľadne možného povolenia výstavby chaty na pozemku odporkyne.
Podľa odporkyne si mal súd prvej inštancie položiť otázku, prečo nedarovala pozemok na stavbu
navrhovateľovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového
stavu a musel sa vysporiadať pre účely nariadenia neodkladného opatrenia aj s otázkou, prečo

navrhovateľ staval na cudzom pozemku. Tento skutkový záver súd prvej inštancie urobil, a pre účely
neodkladného opatrenia sa s ním aj odvolací súd stotožňuje, pričom tento skutkový a právny záver
považuje za logický. Uvedené však nevylučuje, že v konaní o určenie vlastníckeho práva na základe
úplného a riadne vykonaného dokazovania, dospeje súd prvej inštancie k iným skutkovým záverom.
Odvolací súd poznamenáva, že aj súd prvej inštancie videl spornosť vlastníctva medzi stranami, avšak

považoval za nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, aby nedochádzalo k vzniku škody na majetku.
S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku odporkyne ohľadne nesprávneho vyhodnotenia
geometrického plánu č. 112/2025, resp. projektovej dokumentáciu predloženej odporkyňou. Odvolací

súdkonštatuje,žegeometrickýplánniejeverejnoulistinou,ktorábyosvedčovalaexistenciuvlastníckeho
práva, zvlášť ak bola vyhotovená po vzniku vzájomných rozporov. Takýmto dokladom nie je ani
projektová dokumentácia, aj keď s ohľadom na rok jej vyhotovenia má inú dôkaznú váhu. So všetkými
uvedenými skutočnosťami sa však bude nevyhnutné vysporiadať dôkladne v konaní vo veci samej.
K námietke odporkyne, prečo nezavolal políciu potom, ako zistil, že boli vylomené zámky odvolací súd

uvádza, že ide o špekuláciu zo strany odporkyne, pričom sa je potrebné zamyslieť, či bežný človek by
volal na riešenie vzájomných sporov v rámci rodiny políciu. Hoc v súčasnosti sú aj také prípady, odvolací
súd má za to, že uvedené je až najkrajnejšia možnosť, ktorej ak možno je potrebné sa vyhnúť.

9.4

S ohľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil, pričom rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací
súdkonštatuje,ževkonanínezistilvadu,ktorábymohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,
resp. že by súd prvej inštancie svojím procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP vo výroku I. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd uvádza, že odporkyňa namietala výroko trovách ako závislý výrok, pričom však k nemu neuviedla, žiadne odvolacie námietky, ktoré by bolo
možné prejednať, preto odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách konania.
11.

Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ a odporkyňa by si mali zvážiť úpravu svojich vzájomných
vzťahov k dotknutej stavbe. Musia si uvedomiť dve základné veci. Stavba síce existuje v občiansko-
právnomzmysleajemožnéknejurčiťajvlastníckeprávo,napodkladeriadnevykonanéhodokazovania.
Stavba je však z pohľadu stavebno-správnych noriem čiernou stavbou, nakoľko bola začatá jej
stavba bez stavebného povolenia. Možnosť podať návrh na dodatočné povolenie stavby uplynie dňa

31.03.2029. Obe strany by mali uvážiť, ako chcú postupovať. Odvolací súd chápe, že vzájomné
vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou sú narušené, napriek predchádzajúcim dobrým vzťahom.
Mali by si obe strany uvedomiť, že sú stále rodinou a postupovať tak, aby si prípadné vzájomne
pociťované nespravodlivosti (poskytnutie prostriedkov), vzájomne vysvetlili. Prípadne napravili napr.
dohodou o úprave svojich vzájomných práv (napr. ak je vlastník stavby navrhovateľ, tak dohoda
o doživotnom bezplatnom práve užívania spornej stavby vo forme vecného bremena), nakoľko odvolací

súd predpokladá, že odporkyňa si chce riešiť svoju bytovú otázku. Z morálneho hľadiska je si potrebné
uvedomiť, že prípadná pomoc v roku 2007 vo vtedajšej hodnote 850.000,- Sk, je úplne iná hodnota (rast
cien nehnuteľností a materiálov, prác) ako dnes prepočítanie konverzným kurzom 30,126 Sk/eur.
12.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

12.1
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12.2
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi ako
strane úspešnej v odvolacom konaní.
14.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Žiline prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).