Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233354
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5123233354.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. – F., právne
zastúpeného HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin, IČO:
52 274 896, proti žalovanému GOEX, s.r.o., so sídlom Strážna 3/A, 831 01 Bratislava - mestská časť

Nové Mesto, IČO: 31 378 676, právne zastúpenému Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/
A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, o zrušenie účasti spoločníka súdom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp.zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 18. júla
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 18. júla 2025 v napadnutej časti
druhej výrokovej vety, ktorou okresný súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania p o t

v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením sp.zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 18. júla 2025 prvou výrokovou
vetou konanie zastavil a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vzhľadom na dispozitívny procesný úkon
žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) alebo pojednávanie,

na základe § 145 ods. 1 CSP rozhodol o zastavení konania. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo
pred začatím pojednávania, pričom nedošlo k nariadeniu predbežného prejednania sporu, súd prvej
intancie nekonštatoval ani vážnosť dôvodov nesúhlasu žalovaného a zároveň nebolo možné aplikovať
iudiciu duplex podľa § 146 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prvej inštancie dospel k záveru, že súhlas žalovaného sa nevyžadoval. Preto pokiaľ žalovaný vyslovil
nesúhlas so späťvzatím žaloby, súd prvej inštancie uviedol, že pre rozhodnutie o späťvzatí je nesúhlas

vyslovený žalovaným irelevantný.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s §
256 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu
konania doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu
nepokračovať v začatom súdnom konaní. Žalobca vo svojom podaní síce uviedol dôvody späťvzatia,

avšak súd prvej inštancie ich nepovažoval na opodstatnené dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať
procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodudospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania v celom rozsahu nesie žalobca, a preto
je povinný nahradiť trovy konania. Zároveň súd prvej inštancie v rámci tohto rozhodnutia rozhodol
aj o trovách konania o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, v rámci ktorého bol

žalovaný úspešný s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu.

4. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nezistil existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by
predstavovala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie v danom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti napĺňajúce § 257 CSP, ktoré by mohli odôvodniť

nepriznanie náhrady trov konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti druhej výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo dlhotrvajúce abúzne
správanie druhého spoločníka žalovaného, t.j. p. G. C. H.. Uviedol, že signifikantným a aj z pohľadu tohto

konania právne relevantným prejavom abúzneho správania sa p. H. bolo navýšenie základného imania
žalovaného, v dôsledku ktorého sa hodnota jeho obchodného podielu v žalovanom znížila z pôvodných
20 % na súčasných 0,26 %. K tomuto navýšeniu základného imania došlo prakticky bezprostredne
po uplatnení žaloby na súde, pričom najzávažnejším problémom tohto jednostranného prejavu vôle
bolo z pohľadu žalobcu to, že na zvýšenie základného imania žalovaného neexistoval pádny, logický

a hlavne ani ekonomický dôvod. Uviedol, že akonáhle chcel verifikovať dôvody navýšenia základného
imania žalovaného, t.j. realizovať svoje základné práva spoločníka podľa § 122 Obchodného zákonníka,
bol mu výkon týchto práv bez legálneho a racionálneho dôvodu odopretý. Obdobným spôsobom mu
bol odopretý výkon tohto práva aj vo vzťahu k v žalobe bližšie opísaným legitímnym podozreniam
a vyslovil názor, že komisívnym alebo omisívnym konaním konateľa žalovaného vznikla žalovanému

škoda, náhrady ktorej sa v súlade s § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka hodlá domáhať. Uviedol,
že výkonu uvedených práv spoločníka by mu však úplne znemožnilo meritórne rozhodnutie v tomto
konaní, keďže takéto rozhodnutie by znamenalo, že s ukončením jeho účasti v spoločnosti žalovaného
zároveň zanikajú aj jeho práva ako spoločníka v tejto obchodnej spoločnosti. Teda okrem iného aj jeho
právo uplatniť v mene žalovaného nárok na náhradu škody podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka,

ako aj právo na informácie o záležitostiach žalovaného a nahliadanie do dokladov žalovaného podľa
§ 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. V dôsledku zneužívania postavenia majoritného spoločníka
v spoločnosti žalovaného a upieraním jeho práv ako minoritného spoločníka v tejto spoločnosti žalobca
uviedol, že nemá záujem zotrvať v spoločnosti žalovaného, avšak za účelom ochrany svojich práv
a právom chránených záujmov paradoxne musel zobrať žalobu späť. Zdôraznil, že napriek tomu, že

by bol v tomto konaní s najväčšou pravdepodobnosťou plne úspešný, nemal inú možnosť ako docieliť
realizovanie ním domáhaných sa práv v zmysle § 122 Obchodného zákonníka, ako práve zobrať
žalobu späť a počkať, kým mu žalovaný či už dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia
umožní realizovať jeho základné práva. Preto v späťvzatí vyjadril svoje presvedčenie, že to nie je on,
kto zapríčinil zastavenie konania. Jediným dôvodom, pre ktorý došlo k späťvzatiu žaloby, bolo správanie

sa žalovaného. Preto v späťvzatí navrhol, aby súd prvej inštancie prihliadol na ním opísané dôvody, pre
ktoré došlo k späťvzatiu žaloby a aby preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania postupom podľa
§ 257 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán neprizná nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že z odôvodnenia uznesenia týkajúceho sa nároku na náhradu

trov konania je možné dozvedieť sa výlučne len to, že súd prvej inštancie nezistil existenciu žiadnej
skutočnosti, ktorá by predstavovala dôvody hodné osobitného zreteľa, teda možnosť aplikácie § 257
CSP na tento prípad. V tejto súvislosti žalobca považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nedostatočne odôvodnené a považoval ho za arbitrárne. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne

navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti
žalovanému.

7. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom
ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní proti žalovanému domáhal
zrušenia jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Podaním zo dňa 16.07.2025, doručeným

súdu prvej inštancie dňa 16.07.2025 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd
prvej inštancie konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie
žaloby žalobca odôvodnil tým, že spoločník a konateľ žalovaného svojim konaním spôsobil škodu
vo veľkom rozsahu na strane spoločnosti žalovaného a že mu znemožňuje uplatňovanie jeho práv
vyplývajúcich z § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že aj napriek tomu, že by v tomto

konaní bol s veľkou pravdepodobnosťou úspešný, nemá inú možnosť ako späťvzatím tejto žaloby
docieliť realizovanie svojich práv podľa § 122 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov vyslovil
názor, že zastavenie tohto konania zapríčinil žalovaný, nakoľko dôvodom, pre ktorý došlo k späťvzatiu
žaloby je niekoľko rokov trvajúce odpieranie jeho práv ako spoločníka zo strany žalovaného, resp. jeho
konateľa. Preto mal za to, že súd je povinný prihliadnuť na všetky okolnosti tohto prípadu, a teda aj na
abúzne správanie sa konateľa a spoločníka žalovaného, ktoré viedlo k začatiu tohto konania, ako aj

k jeho zastaveniu. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu dostatočne odôvodňujú, aby súd spolu
s rozhodnutím o zastavení tohto konania podľa § 145 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov
konania postupom podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán neprizná nárok na náhradu trov
konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca videl práve v abúznom správaní konateľa a zároveň
majoritného spoločníka v spoločnosti žalovaného, ktoré ho nedobrovoľne, ako aj v rozpore so záujmami

žalovaného núti zotrvať v spoločnosti žalovaného proti jeho vôli, a to až do momentu, kedy dôjde
zo strany žalovaného k umožneniu jeho zákonných práv ako spoločníka smerujúcich k ochrane jeho
majetkových práv.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej

nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie §
257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa

strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať.
Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní,
či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k

uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej
úprave).

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania

aplikácia § 257 CSP neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré žalobca považoval za dôvody hodné
osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto
ustanovenia.17. Pri aplikácii § 257 CSP sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán a okolnosti prípadu.
V danom prípade žalobcom namietanú skutočnosť, že žalovaný mu svojim správaním dlhodobo
odopiera realizáciu jeho práv ako spoločníka v spoločnosti žalovaného podľa § 122 ods. 3 Obchodného

zákonníka, nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej strane v konaní. Žalobca už v čase keď podával žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia
svojej účasti v spoločnosti žalovaného si musel byť vedomý toho, že ak bude v žalobe úspešný a jeho
účasť spoločníka v spoločnosti žalovaného bude zrušená, nebude už ďalej môcť realizovať svoje
základné práva spoločníka podľa § 122 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vyslovil správny názor, že dôvody žalobcu, pre ktoré vzal predmetnú žalobu
späť, nie sú opodstatnenými dôvodmi, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru o procesnom zavinení
žalovaného na zastavení tohto konania a zároveň ich považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa § 257 CSP.

18. Odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu spisu nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by nemal procesne úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznať nárok na náhradu trov
konania. Odvolací súd tiež konštatuje, že žalobca v späťvzatí žaloby, ani v podanom odvolaní neuviedol
taký relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý pre aplikáciu ustanovenia podľa § 257 CSP v tomto konaní.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade odvolanie žalobcu je nedôvodné.

19. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vznikol žalovanému. Vzhľadom na to, že v danej
veci neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením §
256 CSP, keď podľa procesného zavinenia na zastavení konania nárok na náhradu trov konania priznal

žalovanému, ktorý procesne nezavinil zastavenie tohto konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

21. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).