Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200548
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:5021200548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcov: 1. Ľ. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q.
Č.. XXX, XXX XX J. K. - Q., štátny občan SR, 2. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX/XX,
XXX XX J. K., štátny občan SR, 3. D.. F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, XXX XX J. K. -
Q., štátny občan SR, 4. M. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. Č..XX, XXX XX J. K. - Q., štátny občan
SR, 5. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. R. XXX/XX, XXX XX J. K. - A., štátny občan SR, 6. F.. P.
Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XXA, XXX XX J. K., štátny občan SR, 7. J. L., nar. XX.X.XXXX,

trvale B. O. R. XX/XX, XXX XX J. K. - A., štátny občan SR, všetci právne zastúpení: Mgr. Alena
Gregorová, advokátka, so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad
Žilina, pozemkový a lesný odbor, Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania:
1/ M. I., O. R. XXX/X A., 2/ P. A., Q. XXX, Q., 3/ F.. F. A.Á. F., L. R. XXX/XX A., 4/ Poľovnícka spoločnosť
Brezie Kunerad, Hlavná ulica 273/83 Kunerad IČO: 53 140 931, všetci právne zastúpení: JUDr. Norbert
Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, v konaní o všeobecnej správnej žalobe
na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-PLO2-2021/036359 z 7.10.2021, konajúc

o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1/ až 7/ rade a kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania v 1/ až
4/ rade proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/217/2021-249 z 23.8.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcov v 1/ až 7/ rade sa zamieta.

II. Kasačná sťažnosť ďalších účastníkov konania v 1/ až 4/ rade sa zamieta.
III. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcov v 1/ až 7/ rade sa priznáva ďalším účastníkom konania v
1/ až 4/ rade právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalobcom v 1/ až 7/ rade.

IV. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcov v 1/ až 7/ rade sa žalobcom v 1/ až 7/ rade a žalovanému
právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

V. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania v 1/ až 4/ rade sa žiadnemu účastníkovi
konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Okresnému úradu Žilina, pozemkovému a lesnému odboru (ďalej len „žalovaný“ alebo „okresný úrad“)
bola dňa 27.8.2021 doručená žiadosť o zaevidovanie Zmluvy o postúpení práva užívania Poľovného
revíru Brezie Stránske, uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SKz 24.2.1995 (ďalej len „poľovný revír“), v prospech Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad, so sídlom
Hlavná 273/83, 013 13 Kunerad, IČO: 53 140 931 (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť bola podaná predsedom
Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad.

2. K žiadosti boli priložené:
- zmluva o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske, ktorá bola uzatvorená dňa 22.8.2021 podľa § 13
ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o poľovníctve“) medzi vlastníkmi spoločného Poľovného revíru Brezie Stránske, v zastúpení

M. I., P. A.D., F.. F. A. MPH (ďalší účastníci konania v 1/ až 3/ rade), ako splnomocnencami zvolenými na
zhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovkonanomdňa2.8.2021voVeľkomRovnomaPoľovníckou
spoločnosťou Brezie Kunerad (ďalší účastník v 4/ rade), zastúpenou predsedom J. V. (ďalej len „zmluva
o užívaní poľovného revíru“),
- notárska zápisnica č. N 721/2021, NZ 24900/2021, NCR1s 25578/2021 spísaná dňa 21.8.2021
notárom JUDr. Petrom Šulaiom, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14, ktorou bol osvedčený

priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“) v poľovnom revíri,
ktoré sa konalo v Obecnom dome vo Veľkom Rovnom dňa 2.8.2021 (ďalej len „notárska zápisnica“),
vrátane listiny prítomných na zhromaždení,
- splnomocnenia/nájomné zmluvy na zvolanie a zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov na
zhromaždení a na jeho zvolanie, pozvánky na zhromaždenie.

3. Na výzvu žalovaného bolo následne doložené aj potvrdenie o členstve Poľovníckej spoločnosti Brezie
Kunerad v Slovenskej poľovníckej komore a potvrdenie o IČO tejto poľovníckej organizácie.

4. Žalovaný zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru opatrením č. OU-ZA-PLO2-2021/036359 z

7.10.2021 (ďalej len „opatrenie žalovaného“).

5. V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam z 7.10.2021, ktorý spísal žalovaný
v súvislosti so zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru a v ktorom uviedol, že došlo k
preskúmaniu správnosti zvolania zhromaždenia. Preskúmanie bolo vykonané vo vzťahu k predpísaným

náležitostiam zvolania zhromaždenia a potrebnému kvóru zvolávateľov v zmysle § 5 zákona
o poľovníctve. Žalovaný uviedol, že preskúmal doklady predložené zvolávateľmi a Poľovníckou
spoločnosťou Brezie Kunerad, pričom na posúdenie správnosti zvolania zhromaždenia boli použité
predložené plné moci alebo iné oprávnenia. Zároveň boli preverované aj skutočnosti uvedené v
notárskej zápisnici. Konštatoval, že vymenovaní zvolávatelia majú v poľovnom revíri viac ako 1/3

podielu výmery poľovných pozemkov. Vo vzťahu k zmluve o užívaní poľovného revíru skonštatoval,
že ju dňa 22.8.2021 podpísali vlastníci poľovných pozemkov v zastúpení poverenými osobami, ktoré
boli zvolené na zhromaždení dňa 2.8.2021. Za užívateľa poľovného revíru podpísal zmluvu o užívaní
poľovného revíru predseda Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad. Zmluva o užívaní poľovného revíru
má všetky potrebné formálne náležitosti a doba nájmu a ukončenie nájmu je v súlade s ustanovením

§ 17 zákona o poľovníctve. Náhrada za užívanie poľovného revíru je v zmluve o užívaní poľovného
revíru uvedená v rozsahu schválenom na zhromaždení a zároveň v rozsahu určenom zákonom. Vo
vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru a oprávnenosti vlastníkov poľovných pozemkov
túto zmluvu uzatvoriť žalovaný uviedol, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, pretože bola na ňom
prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery všetkých

poľovných pozemkov revíru, keď podľa notárskej zápisnice a prezenčnej listiny bolo prítomných 82,05 %
vlastníkov poľovných pozemkov, a to priamo, alebo prostredníctvom plných mocí. Z úradného záznamu
tiež vyplýva, že po doručení žiadosti boli žalovanému doručené viaceré námietky, ktorými vlastníci
poľovných pozemkov spochybňovali priebeh zhromaždenia, a preto žalovaný požiadal o usmernenie
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Rozsah oprávnení a plných mocí

bol preverovaný na základe predložených listín a údajov zo systémov KAPOR a ZBGIS, pričom bola
preukázaná uznášaniaschopnosť zhromaždenia ako aj to, že za postúpenie užívania poľovného revíru
hlasovala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri.

II.

Konanie na správnom súde6. Žalobcovia sa včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) na Krajskom súde
v Žiline, ako správnom súde, domáhali zrušenia opatrenia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie.

7. Žalobcovia v žalobe tvrdili, resp. namietali, že:
- opatrenie žalovaného je nesprávne a nezákonné, pretože zhromaždenie konané v dňoch 2.8.2021
a 3.8.2021 vo Veľkom Rovnom, na ktorom mali byť prijaté uznesenia o postúpení užívania poľovného
revíru, o náhrade za jeho užívanie, o užívateľovi, s ktorým bude zmluva o užívaní poľovného revíru

uzatvorená, a najmä hlasovanie na tomto zhromaždení, neprebehli v súlade so zákonom, a preto pokiaľ
žalovaný napriek tomu zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, konal v rozpore so zákonom o
poľovníctve,
-žalovanýnedostatočnepreskúmalokolnostitýkajúcesauzatvoreniazmluvyoužívanípoľovnéhorevíru,
pretože sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov,
ich riadneho zastúpenia a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie a následne nezistil

dostatočne skutkový stav vo vzťahu k priebehu celého zhromaždenia, ako aj k prijatým uzneseniam,
resp. k tomu, či tieto vôbec boli prijaté potrebným počtom hlasov oprávnených subjektov, a teda, či je
zmluva podpísaná oprávnenými subjektami, a to platne zvolenými splnomocnencami s platne zvoleným
užívateľom. Keďže z obsahu administratívneho spisu nemožno preukázať opak, treba mať za to, že
žalovaný neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonom o poľovníctve vyžadované

náležitosti. Žalovaný teda nedostatočne zistil skutkový stav veci,
- žalovaný sa nevysporiadal ani s naplnením podmienok podľa § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona o
poľovníctve,keďženebolospoľahlivopreukázané,ževlastnícipotrebnouväčšinouhlasovurčiliužívateľa
revíru. Napriek tomu, že žalovaný bol vyslovene upozornený na nezákonnosť priebehu zhromaždenia,
zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, čím vedome umožnil výkon práva poľovníctva v rozpore

so zákonom a poškodil práva a oprávnené záujmy nielen žalobcov, ale aj iných vlastníkov poľovných
pozemkov,
- opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Žalovaný rezignoval na svoje
povinnosti, hoci ich jednoznačne poznal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2017 z
27.11.2019,

- notárska zápisnica neobsahuje znenie všetkých prijatých uznesení, čo ju robí zmätočnou,
nepreskúmateľnou a nevierohodnou, a ako taká nie je spôsobilá byť podkladom na evidenciu zmluvy
o užívaní poľovného revíru,
- zhromaždenie sa konalo v rozpore s verejnou vyhláškou, ktorou bolo zvolané. Podľa verejnej
vyhlášky sa mala prezentácia účastníkov konať od 8:30 do 9:30 a zhromaždenie sa malo začať o

13:00 hod. V rozpore s tým k otvoreniu zhromaždenia došlo až s 10-hodinovým meškaním a táto
skutočnosť spôsobila, že zástupcovi troch pozemkových spoločenstiev advokátovi P.vi zanikla platnosť
splnomocnení o 00:00 hod., teda po polnoci, a preto dňa 3.8.2021 už nemohol hlasovať, na čo aj opustil
rokovanie zhromaždenia. Podľa žalobcov nemali ďalej hlasovať ani zástupcovia Lesov Slovenskej
republiky, š.p. a Slovenského pozemkového fondu, pretože aj ich oprávnenie zaniklo, keďže bolo časovo

obmedzené na deň 2.8.2021,
- došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár, pozemkové
spoločenstvo Poluvsie, ktoré využilo svoje zákonné právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo, pričom
zvolávatelia si časť jeho spoločných nehnuteľností započítali do svojho kvóra na základe splnomocnení
od jednotlivých podielnikov,

- nedošlo k schváleniu konania výborov, ako štatutárnych orgánov príslušných pozemkových
spoločenstiev (Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo; Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici
obce Kunerad, pozem. spol. Kunerad; Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka - PS; Pozemkové spoločenstvo
Lesné družstvo Hájik v Stránskom) zo strany valných zhromaždení týchto pozemkových spoločenstiev,
- listina prítomných pripojená k zápisnici je nepreskúmateľná, pretože pri mnohých vlastníkoch sú

uvedení dvaja splnomocnenci a nie je možné určiť, kto koho presne zastupoval. Kým podľa zápisnice
sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci, resp. ich splnomocnení zástupcovia disponujúci 82,05 % výmery
revíru, podľa listiny prítomných to bolo 84,2120 %. Prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia, ako
tvrdia zvolávatelia číselným vyjadrením v notárskej zápisnici a sčítaním v listine prítomných,
- splnomocnenia v nájomných zmluvách užívateľov poľnohospodárskej pôdy Agrožiar, s.r.o. a nájomcu

J. V. nespĺňajú náležitosti ustanovení § 31 až § 33 Občianskeho zákonníka. V zmluvách je síce uvedené,
že nájomca je oprávnený zastupovať prenajímateľa podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve,
avšak takéto dojednanie nie je možné chápať ako „splnomocnenie“ na zastupovanie vlastníkov na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov,- užívateľom poľovného revíru sa stala Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad, ktorá sa stala členom
Slovenskejpoľovníckejkomoryažnazákladežiadostiočlenstvopodanejdňa5.8.2021,atedanespĺňala
zákonnú podmienku uchádzať sa o možnosť stať sa užívateľom akéhokoľvek poľovného revíru. Podľa

žalobcov podmienky uzatvorenia zmluvy mali splnené už v čase, keď subjekt vykonával kroky smerujúce
k uzatvoreniu zmluvy,
- žalovaný odignoroval metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky z 5.10.2021, keď si nevyžiadal od splnomocniteľov stanovisko, či úkony splnomocnencov
schvaľujú,

-najzávažnejšímporušenímzákonajeskutočnosť,žežalovanýnevydalnijakéopatrenie,alelenvyznačil
evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru na zmluve samotnej. Žalovaný svoje rozhodnutie nijako
neodôvodnil, čo činí jeho postup nielen nezákonným, ale hlavne nepreskúmateľným. Žalovaný len
vyhotovil úradný záznam, kde bez uvedenia akýchkoľvek argumentov uviedol, že vec preskúmal a
vyhodnotil a že zhromaždenie bolo zákonné a rozhodlo nadpolovičnou väčšinou.

8. K žalobe sa následne vyjadrili žalovaný a ďalší účastníci konania, ktorí ju navrhli ako nedôvodnú
zamietnuť. V rámci repliky žalobcovia a pri duplike ďalší účastníci konania zotrvali na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach.

9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“), na ktorý s účinnosťou od 1.6.2023 prešla

pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo
veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vo veci rozhodol rozsudkom č. k. ZA-30S/217/2021-249 z 23.8.2023 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalobcom právo na náhradu
trov konanie nepriznal a vo výroku III. ďalším účastníkom konania voči žalobcom náhradu trov konania

nepriznal.

10. Správny súd odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že:
- námietky žalobcov týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkovému stavu veci boli uvedené, len vo
všeobecnej rovine, ako mal postupovať žalovaný, čo malo byť splnené pred zaevidovaním a v prípade,

ak tak žalovaný neurobil, aké to malo vo všeobecnosti dôsledky. Žalobcovia však neuviedli konkrétnu
argumentáciu, že tak žalovaný nepostupoval s poskytnutím dôkazov o tom, čo nevykonal, čo opomenul
vykonať. Ak žalobcovia namietali, že práva niektorých vlastníkov poľovných pozemkov boli dotknuté,
pretože v listine prítomných pripojenej k notárskej zápisnici boli pri mnohých vlastníkoch uvedení
dvaja splnomocnenci, resp. že prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia, ako tvrdia zvolávatelia a

podobne, takéto všeobecné námietky nebolo možné považovať za dostatočné. Žalobcovia okrem toho,
že v žalobe takéto námietky nekonkretizovali, ani neuviedli, aký konkrétny vplyv mali mať na výsledok
hlasovania, neuviedli ani to, ako tieto pochybenia mali byť vecne prepojené s opatrením žalovaného.
Nepostačovala len všeobecná námietka, že ak sa žalovaný dopustil takýchto pochybení a ak potom
zaevidoval zmluvu, urobil tak v rozpore so zákonom o poľovníctve. Takto uplatnené námietky správnemu

súduneumožňovalivykonaťplnohodnotnýsúdnyprieskumasúlenvyjadrenímnesúhlasusnapadnutým
opatrením, resp. s priebehom hlasovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov,
- žalobcovia ničím nepreukázali svoje všeobecné tvrdenie, že žalovaným nebolo v konaní spoľahlivo
zistené, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru a pokiaľ poukázali na to, že
žalovaný bol na nezákonnosť priebehu zhromaždenia vyslovene upozornený, po oboznámení sa s

predmetnými upozorneniami je zrejmé, že aj toto vykazovalo vysoký stupeň všeobecnosti. Podstatné
však bolo to, že ak by mal správny súd reflektovať na takéto tvrdenie v žalobe, musela by byť žalobná
námietka dostatočne konkrétna a v žalobe by muselo byť tvrdenie o tom, v čom spočíva konštatovaná
nezákonnosť priebehu zhromaždenia,
- pokiaľ žalobcovia namietali, že opatrenie žalovaného nebolo možné preskúmať, pretože je

neodôvodnené,čojesamoosebedôvodomnajehozrušenieprenepreskúmateľnosť,nezrozumiteľnosť,
či arbitrárnosť, správny súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Svk/6/2021 z 19.12.2022 a sp. zn. 2Sžk/12/2019 z 30.6.2021, ako aj skutočnosť, že v zmysle § 79 ods.
2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nevzťahuje, čo znamená, že zákon povinnosť odôvodnenia

opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru neustanovuje,
- ako dôvod pre zrušenie opatrenia žalovaného nemohla podľa správneho súdu obstáť ani žalobná
námietka, že zhromaždenie sa konalo v rozpore s verejnou vyhláškou, ak sa malo začať o 13:00 hod.
a v skutočnosti bolo otvorené až o 23:10 hod. Pokiaľ splnomocnenia boli udelené na zhromaždenie,ktoré sa malo konať 2.8.2021, pričom vzhľadom na nepredvídané objektívne okolnosti sa toto predĺžilo
a v skutočnosti bolo hlasované po polnoci dňa 3.8.2021, je potrebné takého splnomocnenia akceptovať,
a teda započítať aj hlasy zástupcov Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky,

š.p. Je zrejmé, že vôľa splnomocniteľov bola splnomocniť zástupcov na ich zastúpenie na predmetnom
zhromaždení s určeným programom, preto je irelevantné vo vzťahu k vôli splnomocniteľov, ak sa
toto zhromaždenie súvislo predĺžilo do druhého dňa. Iný výklad obsahu splnomocnenia, ako prejavu
vôle splnomocniteľov by bol v rozpore s ich záujmom a jednalo by sa o prílišný formalizmus, ktorý v
podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť,

- pokiaľ žalobcovia namietali hrubý zásah do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár,
pozemkové spoločenstvo Poluvsie, správny súd zdôraznil, že žalobcovia nemali vecnú legitimáciu
namietať porušenie práv tohto spoločenstva,
- za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, že výbory jednotlivých pozemkových
spoločenstiev, resp. štatutári konajúci v mene týchto výborov boli povinní nechať si schváliť spôsob
svojho konania na zhromaždení, na valných zhromaždeniach jednotlivých pozemkových spoločenstiev,

alebo takéto svoje konanie aspoň dodatočne konvalidovať. Takýto postup totiž z platnej právnej úpravy
nevyplýva,
- pokiaľ žalobcovia namietali, že listina prítomných pripojená k zápisnici je nepreskúmateľná, pretože pri
mnohých vlastníkoch sú uvedení dvaja splnomocnenci a nie je možné určiť, kto koho presne zastupuje,
ďalej že podľa zápisnice sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci disponujúci 82,05 % výmery revíru, pričom

podľa listiny prítomných to bolo 84,2120 %, mal správny súd za to, že sa jednak jednalo o všeobecnú
žalobnú námietku, keďže žalobcovia neuviedli konkrétnosti a súčasne obe percentuálne vyjadrenia boli
dostatočné pre splnenie podmienky uznášaniaschopnosti na zhromaždení,
- nájomné zmluvy nájomcu spoločnosti Agrožiar, s.r.o. a nájomcu J. V., obsahujúce dojednanie
medzi prenajímateľmi a nájomcami, v zmysle ktorého je nájomca oprávnený zastupovať prenajímateľa

podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, jednoznačne vyjadrujú vôľu prenajímateľa poveriť
svojim zastupovaním nájomcu, a to vrátane zastupovania na zhromaždení. Takéto splnomocnenie má
generálnu povahu, teda vzťahuje sa na akékoľvek úkony súvisiace so zákonom o poľovníctve, inak
by obmedzenie muselo byť výslovne v dojednaní uvedené. Preto aj túto žalobnú námietku považoval
správny súd za nedôvodnú,

- irelevantná bola námietka, že opatrenie žalovaného bolo vydané v rozpore s usmernením Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 5.10.2021, pretože toto nemá povahu
všeobecne záväzného právneho predpisu,
- nedôvodná bola aj námietka žalobcov týkajúca sa toho, že Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad
nebola ku dňu podania žiadosti členom Slovenskej poľovníckej komory, ktorým sa stala až neskôr,

pretože rozhodujúcou bola skutočnosť, že členom bola ku dňu vydania opatrenia žalovaného.

III.
Kasačné sťažnosti a vyjadrenia k nim

11.ProtinapadnutémurozsudkupodalikasačnúsťažnosťA.žalobcoviav1/až7/rade,atovočivýrokom
I. a II. a B. ďalší účastníci konania v 1/ až 4/ rade voči výroku III.

12. Žalobcovia podali kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym
súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobcovia v rámci

sťažnostných bodov vo svojej podstate namietali rovnaké skutočnosti ako v žalobe s tým, že správny
súd ich nesprávne vyhodnotil. Konkrétne žalobcovia namietali, že:
- žalovaný neskúmal, resp. nedostatočne skúmal, či je zmluva o užívaní poľovného revíru podpísaná
oprávnenými subjektami, t. j. platne zvolenými splnomocnencami s platne zvoleným užívateľom.
Opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, arbitrárne, pretože jednak nemá formu

rozhodnutia alebo opatrenia a neobsahuje dostatočné odôvodnenie,
- notárska zápisnica neobsahuje presné znenie prijatých uznesení, čo ju robí zmätočnou,
nepreskúmateľnou a nevierohodnou, pretože nie je možné zistiť, akú vôľu účastníci zhromaždenia
vlastne prejavili a ako rozhodli, a teda ako taká nie je spôsobilá byť podkladom na evidenciu zmluvy o
užívaní poľovného revíru,

- zhromaždenie sa konalo v rozpore s verejnou vyhláškou, ktorou bolo zvolané, podľa ktorej sa
mala prezentácia účastníkov konať od 8:30 do 9:30 a zhromaždenie sa malo začať o 13:00, pričom
zhromaždenie bolo otvorené až o 23:10 hod., preto výsledky takéhoto zhromaždenia nemôžu byť
relevantným podkladom k zaevidovaniu zmluvy žalovaným,- došlo k nezákonnému prideleniu hlasovacích práv na zhromaždení, čím hlasovanie nie je možné
považovať za zákonný podklad prijatia akéhokoľvek uznesenia, a teda ani pre evidenciu zmluvy
žalovaným. Išlo napr. o pridelenie hlasov (i) za časť výmery spoločných nehnuteľností pozemkového

spoločenstva Urbár, pozemkové spoločenstvo, Poluvsie, jednotlivým podielnikom, ktorých zastupovali
zvolávatelia, čo je v rozpore s príslušnými zákonmi, pretože spoločné nehnuteľnosti zastupuje výlučne
pozemkové spoločenstvo, (ii) o pridelenie hlasov na základe nájomných zmlúv, ktoré trpia nedostatkom
splnomocnenia v prípade spoločnosti Agrožiar, s.r.o. a J. V.,
- nepreskúmateľnou je listina prítomných, z ktorej jednak pri niektorých vlastníkoch nie je možné určiť

zástupcu, keďže sú pri nich dvaja splnomocnenci, a ďalej zmätočnosť údajov o prítomnosti, keďže podľa
listiny prítomných je 84,2120 %, avšak podľa notárskej zápisnice je 82,05 %, a takáto nemôže byť
relevantným podkladom k zaevidovaniu zmluvy žalovaným,
- na zhromaždení volený užívateľ nebol v čase rozhodovania zhromaždenia členom Slovenskej
poľovníckej komory, zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú, a teda nebolo možné vykonať
jej evidenciu.

13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov nevyjadril. Ďalší účastníci konania vo svojom vyjadrení
ku kasačnej sťažnosti žalobcov zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zdôraznili, že niektoré
skutočnosti namietané žalobcami ako sťažovateľmi by mali byť skôr predmetom civilného sporového
konania o platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a nie správneho súdneho konania, predmetom

ktorého je opatrenie o zaevidovaní danej zmluvy. Na základe uvedeného navrhli kasačnú sťažnosť
zamietnuť.

14. Ďalší účastníci konania podali kasačnú sťažnosť z dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa §

440 ods. 1 písm. g) SSP. V rámci sťažnostných bodov ďalší účastníci konania namietali predovšetkým
záver správneho súdu o tom, že im neuložil žiadnu povinnosť. Podľa názoru ďalších účastníkov konania
sa nemožno stotožniť so záverom správneho súdu, že aplikácia prostriedkov procesnej obrany nebola
za daného skutkového stavu ich povinnosťou. Ďalší účastníci konania v tomto smere namietali aj
nepresvedčivé až arbitrárne odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti výroku III.

15. Žalobcovia a žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania nevyjadrili.

IV.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
podaných kasačných sťažností a z toho vyplývajúce možné dôvody ich odmietnutia. Po zistení, že
sťažovatelia (žalobcovia aj ďalší účastníci konania) podali kasačné sťažnosti v lehote včas (§ 443
SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu sťažnostných dôvodov a v rámci sformulovaných

sťažnostných bodov jednotlivých kasačných sťažností, pričom bol vedený nasledovnými právnymi
úvahami.

A. Ku kasačnej sťažnosti žalobcov

17. Úvodom považuje kasačný súd podobne ako správny súd za potrebné načrtnúť teoretické
východiská vo vzťahu k právnej úprave týkajúcej sa evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru.

18. Pre právo poľovníctva a jeho výkon je typické prelínanie sa súkromného a verejného práva. Právo
poľovníctva sa v súkromnoprávnej rovine odvíja od vlastníckeho práva k poľovnému pozemku, avšak

teritoriálne je v zásade naviazané na poľovný revír. Vlastník poľovného revíru alebo spoluvlastníci
spoločného poľovného revíru si môžu právo poľovníctva ponechať alebo ho môžu postúpiť zmluvou o
užívaní poľovného revíru zákonom určenej tretej osobe (§ 13 ods. 1 zákona o poľovníctve). V prípade
postúpenia užívania poľovného revíru je prejavom súkromnoprávnej roviny zmluva o užívaní poľovného
revíru, na ktorú nadväzuje verejnoprávny prvok v podobe jej zaevidovania. Zaevidovanie zmluvy o

užívaní poľovného revíru predstavuje opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)
SSP, a to s konštitutívnym účinkom, pretože výkon práva poľovníctva užívateľovi vzniká až momentom
zaevidovania zmluvy (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 126 s. a rozsudok Najvyššieho správneho súduSlovenskej republiky sp. zn. 2Svk/15/2023 z 30.10.2024). Záver o konštitutívnom účinku zaevidovania
zmluvy je pritom zásadným z civilno-procesného pohľadu, pretože určuje petit prípadnej civilnej žaloby
v tom zmysle, že pri zmluve o užívaní poľovného revíru, ktorá nebola zaevidovaná, sa nemožno s

úspechom domáhať určenia výkonu práva poľovníctva.

19. Na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje subsidiárne správny poriadok
[§ 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve], ale s odkazom na § 3 ods. 7 správneho poriadku sa naň
vzťahujú základné pravidlá správneho konania uvedené v § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku. Napriek

tomu predstavuje proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru (ďalej len „evidenčné konanie“)
administratívne konanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, ktoré sa začína podaním žiadosti o evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru (druhá veta § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) a končí vydaním
opatreniaozaevidovanítejtozmluvy(§16ods.1zákonaopoľovníctve)aleboopatreniaonezaevidovaní
danej zmluvy (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve).

20. Zákon o poľovníctve v § 16 ods. 1 a 2 vymedzuje predmet prieskumu v rámci evidenčného konania
tak, že okresný úrad, preskúmava, či
- právo poľovníctva bolo postúpené oprávnenej osobe podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve
(zákonodarca túto skutočnosť paradoxne ustanovil v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve ako pozitívnu a
v § 16 ods. 2 aj ako negatívnu podmienku),

- zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru,
- bola k žiadosti o evidenciu zmluvy doložená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia,
- na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva (touto môže byť okrem zmluvy o užívaní
poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve aj zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru

o jeho užívaní podľa § 12 zákona o poľovníctve).

21. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky
nie je automatické, majúce formálno-technický charakter, ale je výsledkom vyhodnotenia prieskumu
vykonaného okresným úradom vo vyššie uvedenom rozsahu (nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. I. ÚS 721/2016-39 z 8.3.2017).

22. V aplikačnej praxi je najproblematickejšie vyhodnocovanie skutočností, týkajúcich sa (i) uzavretia
zmluvy o užívaní poľovného revíru zákonom ustanovenou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov a
(ii) zvolania a priebehu zhromaždenia. Tieto skutočnosti totiž vždy majú aj povahu súkromnoprávneho

sporu a primárne by mali byť riešené civilným súdom v civilnom sporovom konaní.

23. Pokiaľ však takáto civilná žaloba nebola podaná, nemožno spravodlivo od okresného úradu
požadovať, aby zmluvu o postúpení práva poľovníctva alebo zvolanie a priebeh zhromaždenia
preskúmaval v rovnakom rozsahu ako civilný súd.

24. Dôvodov pre uvedený záver je viacero a kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť aspoň
nasledovné. Predovšetkým rozhodovanie súkromnoprávnych sporov patrí v zásade civilnému súdu
v civilnom sporovom konaní, pričom okresnému súdu zverenie takejto právomoci v rámci zákona
o poľovníctve absentuje. Evidenčné konanie je normatívne upravené ako konanie neformálne, na

ktoré sa nevzťahuje správny poriadok, čo znamená, že okresný úrad posudzuje splnenie podmienok
(predovšetkým) na základe listín, ktorých predloženie upravuje buď výslovne zákon o poľovníctve v
§ 16 ods. 1 a 2 (žiadosť, zmluva o užívaní poľovného revíru, notárska zápisnica), alebo sa nimi
preukazuje splnenie podmienky, že ide o užívateľa podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve (napr.
potvrdenie Slovenskej poľovníckej komory, že žiadateľ je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona

o poľovníctve). S odkazom na zásadu súčinnosti a zásadu materiálnej pravdy (§ 3 ods. 2 a 5 správneho
poriadku) je okresný úrad povinný si zaobstarať aj iné listiny, ak dospel k pochybnosti o zjavnom
nenaplnení niektorej zo skúmaných skutočností. Okresný úrad však nemá normatívne ustanovenú
možnosť v tomto smere vykonávať (plnohodnotné) dokazovanie, ktoré je signifikantne spojené so
správnym konaním. Inak povedané, samotný zákonodarca tým, že evidenčné konanie výslovne vylúčil

spod správneho konania, modifikoval aj v rámci neho uplatňovanú zásadu materiálnej pravdy tak, že
okresným úradom vykonávaný prieskum sa má vzťahovať predovšetkým na vyhodnocovanie obsahu
predložených listín.25.Evidenčnékonanieakoneformálnekonaniesúčasnenemáaninormatívneustanovenýchúčastníkov
konania. Logicky však za nich per analogiam možno považovať tých, ktorí by zaevidovaním zmluvy o
užívaní poľovného revíru mohli byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach. Takéto postavenie

budevzásadepatriťžiadateľovi,vlastníkompoľovnýchpozemkov,prípadneajinejosobepodľa§13ods.
1 zákona o poľovníctve, ktorá namieta zmluvu o užívaní poľovného revíru tvrdiac, že právo poľovníctva
bolo platne postúpené v jej prospech.

26. Práve tieto osoby, ak by sa cítili byť na svojich právach dotknuté výsledkom zhromaždenia, by mali

byť procesne aktívne (už) v rámci evidenčného konania a konkrétne namietať, tie skutočnosti, ktoré
podľa nich spochybňujú zákonnosť zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru.

27.Pokiaľbytotižuvedenúargumentáciuneuplatnilivrámcievidenčnéhokonania,resp.podanímžaloby
na určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení alebo žaloby na určenie neplatnosti zmluvy o
užívaní poľovného revíru (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/147/2024 z

30.9.2025), posudzoval by sporné skutočnosti vo svojej podstate prvýkrát až správny súd pri prieskume
zákonnosti zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru. Takýto prenos merita veci do správneho
súdneho prieskumu je však potrebné odmietnuť, pretože je v rozpore s princípom subsidiarity správneho
súdnictva.

28. Správny súd logicky môže pri všeobecnej správnej žalobe vo všeobecnosti preskúmavať vec
len v takom rozsahu, v akom ju bol oprávnený a povinný preskúmavať žalovaný orgán verejnej
správy. S výnimkou normatívne ustanovených prípadov tzv. plnej jurisdikcie, zároveň rozhodovanie
správneho súdu nemá nahrádzať rozhodovanie orgánov verejnej správy. Aj z tohto dôvodu je
nevyhnutné, aby žalobca, ak chce byť úspešný, vo svojej všeobecnej správnej žalobe konkretizoval

nezameniteľným spôsobom skutkové a právne dôvody (žalobné body), v ktorých vidí nezákonnosť
žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia, pretože ich vyhľadávanie správnym súdom zo všeobecných a
abstraktných dôvodov by bolo narušením nestrannosti správneho súdu, resp. so správnym súdnictvom
bezvýnimočnej spätej dispozičnej zásady.

29. V zmysle opísaných teoretických východísk vyhodnocoval kasačný súd aj právne posúdenie veci
správnym súdom.

30. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia v rámci evidenčného konania listom z 10.9.2021
namietali tie skutočnosti, ktoré následne namietali aj v rámci žalobných bodov vo svojej žalobe, resp.

sťažnostných bodov v kasačnej sťažnosti. Žalovaný na dané námietky reagoval tým, že požiadal
o metodické usmernenie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (viď
odpoveďz5.10.2021),doadministratívnehospisuzabezpečilpotvrdenieSlovenskejpoľovníckejkomory
z 31.8.2021 o tom, že Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad sa stala od 5.8.2021 jej členom, pričom
svoje závery zhrnul do úradného záznamu z 7.10.2021.

31. Na základe uvedeného preto kasačný súd dospel k rovnakému záveru ako správny súd, a to, že
námietky žalobcov uvedené v žalobe, ako i v kasačnej sťažnosti boli príliš všeobecné a abstraktné.
Žalobcovia dostatočne nekonkretizovali skutočnosti, na podklade ktorých došli k záveru, že zmluva
o užívaní poľovného revíru nebola v súdenej veci podpísaná zákonom požadovanou nadpolovičnou

väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, resp. že žalovaný v tomto smere nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Rozhodne nebolo úlohou správneho súdu a ani kasačného súdu uvedenú všeobecnosť
nahrádzať vlastným vyhľadávaním a prepočtami, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola náležite
schválená a uzatvorená.

32. Kasačný súd zdôrazňuje, že ak žalobca namieta nezákonnosť opatrenia okresného úradu o
zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, spochybňujúc jej platné uzatvorenie, mal by v rámci
žalobnýchbodovkonkrétnenamietať,sktorýmisubjektmiazaakýchdôvodovkjejriadnemuuzatvoreniu
nedošlo a v akom rozsahu sa uvedené premietlo do zákonom ustanoveného kvóra potrebného na jej
uzatvorenie. Predpokladom nezákonnosti opatrenia okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní

poľovného revíru totiž nie je akékoľvek spochybnenie hlasovania na zhromaždení, ale len také
spochybnenie, ktoré malo za následok opodstatnený záver o tom, že zmluvu neuzatvorila nadpolovičná
väčšina vlastníkov spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. V zmysle konštantnej judikatúry kasačného súdu „je neúčelné anehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej
stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto
okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka

konania“ (R 103/2011).

33. V uvedenom rozsahu pritom žalobcovia svoje žalobné a následne kasačné námietky
nenaformulovali, a tak vôbec nebolo zrejmé, či by aj pri ich prípadnej opodstatnenosti došlo k
spochybneniu na zhromaždení prijatého uznesenia o postúpení výkonu práva poľovníctva Poľovníckej

spoločnosti Brezie Kunerad. Toto uznesenie bolo pritom prijaté hlasmi 59,17 % vlastníkov poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru, teda v súlade so znením § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve
požadovanou nadpolovičnou väčšinou vlastníkov spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Inak povedané, žalobcovia
neuniesli nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia v tom zmysle, že by reálne spochybnili
platnosť uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Záver žalobcov vyjadrený v žalobe, podľa

ktorého bolo opatrenie žalovaného vydané na podklade nedostatočne zisteného stavu, pretože z
administratívnehospisunemožnopreukázaťopak,takbolnielenvrozporesobsahomadministratívneho
spisu, ale predovšetkým s procesnou logikou správneho súdneho procesu, v zmysle ktorej je na
žalobcovi, aby svojim tvrdením prípadne aj dôkazmi preukázal nezákonnosť opatrenia žalovaného a nie
na žalovanom, aby preukázal jeho zákonnosť.

34. Kasačný súd sa zároveň nestotožnil ani s námietkou žalobcov týkajúcou sa nepreskúmateľnosti,
nezrozumiteľnosti a arbitrárnosti opatrenia žalovaného. Už len zo samotnej skutočnosti, že na
zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje správny poriadok, vyplýva, že evidenčný
akt sa nevydáva vo forme rozhodnutia s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku vrátane

odôvodnenia. Zákonodarca tým sledoval zjednodušenie a zhospodárnenie konania, predpokladajúc
jeho nesporovosť a vyhovenie žiadosti po preukázaní viac menej formálnych požiadaviek. Z hľadiska
zamedzenia arbitrárnosti by preto bolo namieste predpokladať vydanie odôvodneného opatrenia v
prípade, ak by k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru nedošlo, tak aby sa mohol neúspešný
žiadateľ relevantne brániť v rámci správneho súdnictva. Nemožno preto žalovanému vyčítať, že

postupoval v súlade s právnou úpravou. Hoci úradný záznam z 7.10.2021 netvorí súčasť opatrenia
žalovaného, aspoň z jeho obsahu v nadväznosti na ďalší obsah administratívneho spisu možno
identifikovať, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcov. Nakoniec aj z judikatúry kasačného
súdu vyplýva, že opatrenie okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní práva poľovníctva nemusí
obsahovať odôvodnenie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/12/2019

z 30.6.2021).

35. Pokiaľ žalobcovia namietali, že notárska zápisnica neobsahuje presné znenie prijatých uznesení,
čo ju robí zmätočnou, nepreskúmateľnou a nevierohodnou, tak kasačný súd opätovne poukazuje na
všeobecný charakter tejto námietky, pretože žalobcovia vôbec nekonkretizovali, ktorý konkrétny rozpor,

či rozdiel majú na mysli, a tak ani nebolo možné posúdiť, či a aký dopad mohla mať daná skutočnosť na
platnosť prijatého uznesenia alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru. Kasačný súd však zdôrazňuje,
že samotná notárska zápisnica, ako taká, nie je predmetom správneho súdneho prieskumu a za
jej vyhotovenie po formálnej stránke vo vzťahu k objektívnemu osvedčeniu priebehu zhromaždenia
zodpovedá notár. Zhodne so správnym súdom aj kasačný súd konštatuje, že žalobcovia neuviedli ani to,

ako nimi všeobecne namietané pochybenia týkajúce sa notárskej zápisnice majú byť vecne prepojené
so zákonnosťou preskúmavaného opatrenia žalovaného.

36. Kasačný súd ako právne správny posúdil aj záver správneho súdu, týkajúci sa námietky žalobcov, že
zhromaždeniesakonalovrozporesverejnouvyhláškou,aksamalozačaťo13:00hod.,alevskutočnosti

bolo otvorené až o 23:10 hod. Zhromaždenie sa totiž naďalej konalo, resp. začalo v určený deň, i
keď podstatne neskôr. Umožnenie hlasovania zástupcom Slovenského pozemkového fondu a Lesov
Slovenskej republiky, š.p. v súlade s ich povereniami je potrebné považovať za zákonné. Pokiaľ nemalo
byť pritom umožnené po polnoci, z dôvodu uplynutia doby splnomocnenia, hlasovať na zhromaždení
zástupcovi troch pozemkových spoločenstiev, tak táto skutočnosť jednak nebola v kasačnej sťažnosti

namietaná, a tiež nemala dopad na uznášaniaschopnosť zhromaždenia a prijatie uznesenia o postúpení
výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri a zároveň sa jednalo o prípadný zásah do subjektívnych
práv daných (žalobcami neoznačených) pozemkových spoločenstiev a nie žalobcov.37. Ako nedostatočne konkretizovanú vyhodnotil kasačný súd, podobne ako správny súd, aj námietku
nezákonnosti pridelenia hlasovacích práv. Pokiaľ žalobcovia argumentovali hlasovacími právami
týkajúcimi sa spoločnej nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva Urbár, pozemkové spoločenstvo,

Poluvsie, opätovne je potrebné poukázať na to, že neuviedli, či by prípadná akceptácia tejto námietky
mohla mať dopad na výsledok hlasovania. Na jednej strane možno síce súhlasiť so záverom, že
rozhodovanie o postúpení výkonu práva poľovníctva v rámci pozemkového spoločenstva patrí výboru
pozemkového spoločenstva a nie jednotlivým podielnikom (spoluvlastníkom), avšak treba zdôrazniť,
že ochrany týchto subjektívnych práv by sa muselo domáhať dané pozemkové spoločenstvo a nie

žalobcovia. Zároveň v uvedenom rozsahu nebolo sporné, že medzi pozemkovým spoločenstvom
zastúpeným výborom a jeho jednotlivými členmi nedošlo k nejakému sporu, pretože pozemkové
spoločenstvo aj podľa samotných žalobcov využilo svoje právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo.
V uvedenom skutkovom a rozsahu sa preto súdená vec odlišuje od veci, ktorá bola predmetom
rozhodovania Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Svk/6/2021 z
19.12.2022.

38. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov o nedostatočnom splnomocnení obsiahnutom
v nájomných zmluvách nájomcov Agrožiar, s.r.o. a J. V.. Zmluvné dojednanie oprávňujúce nájomcu
„zastupovať prenajímateľa podľa príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve“ vníma
kasačný súd (podobne ako správny súd) ako splnomocnenie na zastupovanie v celom rozsahu práv

a povinností vyplývajúcich zo zákona o poľovníctve. Opak by bol nielen neodôvodneným zásahom do
právneho vzťahu tretích osôb, ale súčasne aj narušením princípu favor contractus, v zmysle ktorého má
výklad v prospech platnosti právneho úkonu prednosť pred výkladom opačným (napr. nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3.7.2008).

39. Nedôvodná bola aj námietka žalobcov týkajúca sa údajnej nepreskúmateľnosti listiny prítomných z
dôvodu dvoch splnomocnencov pri mnohých vlastníkoch a skutočnosti, že podľa nej bolo prítomných
84,2120%vlastníkovpoľovnýchpozemkovvpoľovnomrevíri,zatiaľčopodľazápisnicezozhromaždenia
ich bolo 82,05 %. Aj v tomto prípade poukaz na „mnohých vlastníkov“ urobil túto námietku nedostatočne
konkrétnou a súčasne znenie § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje udeliť plnomocenstvo

aj viacerým splnomocnencom súčasne, pričom z notárskej zápisnice vyplýval postup, ako sa s touto
skutočnosťou zhromaždenie vysporiadalo. Rovnako právne irelevantná je aj formálna nepresnosť medzi
percentom zúčastnených v predmetných listinách, keďže obe percentuálne vyjadrenia dostatočne
preukazujú splnenie podmienky uznášaniaschopnosti zhromaždenia, pre ktorú sa vyžaduje prítomnosť
najmenej nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov v

poľovnom revíri (§ 5 ods. 4 zákona o poľovníctve).

40. Nakoniec sa kasačný súd stotožnil aj s právnym záverom správneho súdu, ktorý sa týkal
námietky žalobcov, že Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad nebola ku dňu zhromaždenia, ako
i podania žiadosti, členom Slovenskej poľovníckej komory. Z administratívneho spisu, konkrétne v

ňom obsiahnutého potvrdenia Slovenskej poľovníckej komory z 31.8.2021, vyplýva, že Poľovnícka
spoločnosť Brezie Kunerad sa stala členom Slovenskej poľovníckej komory od 5.8.2021. Opatrenie
žalovaného (z 7.10.2021) bolo teda vydané už v čase členstva žiadateľa v Slovenskej poľovníckej
komore. Zo zákona o poľovníctve explicitne nevyplýva požiadavka, aby poľovnícka organizácia podľa
§ 32 zákona o poľovníctve bola už v čase zhromaždenia, resp. podania žiadosti členom Slovenskej

poľovníckej komory. Zákon ani neustanovuje, že sa skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 a 2 zákona
o poľovníctve majú skúmať ku dňu podania žiadosti, resp. ani neupravuje spätné účinky zaevidovania
zmluvy o užívaní poľovného revíru ku dňu podania žiadosti. Naopak vzhľadom na konštitutívny charakter
zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorý je spojený so vznikom výkonu práva poľovníctva
v danom poľovnom revíri, je preto rozhodné, aby všetky zákonom vyžadované podmienky boli splnené

ku dňu vydania opatrenia o zaevidovaní.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti žalobcov vo
vzťahu v nej uvedeným sťažnostným bodom. Tam, kde v rámci sťažnostných bodov boli namietané
skutočnosti, ktoré žaloba, resp. v nej uvedené žalobné body neobsahovali (napr. skutočnosti spojené s

výmerou poľovného revíru), kasačný súd postupoval v zmysle § 441 SSP a na tieto „novoty“ neprihliadal.

B. Ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania42.Ďalšíúčastnícikonaniavrámcisvojejkasačnejsťažnostinamietalinepriznanienáhradytrovkonania,
hoci v konaní pred správnym súdom boli úspešní, keďže tento v súlade s ich návrhom žalobu zamietol.

43. Kasačný súd považuje úvodom za potrebné zdôrazniť odlišnosť rozhodovania o náhrade trov
konania v správnom súdnom konaní od rozhodovania v civilnom sporovom konaní. Hoci v oboch
konaniachsaaplikujezásadaúspechu,jejpodobavsprávnomsúdnomkonaníjeasymetrická,čojedané
odlišným účelom konania. Táto asymetria spočíva v zúženom prístupe žalovaného a ďalších účastníkov
konania, v prípade ich úspechu v konaní, k právu na náhradu trov konania.

44. Pri ďalších účastníkoch konania je uvedené vyjadrené v § 169 SSP, podľa ktorého „ďalší účastník,
osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods.
1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých
trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

45. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva právo ďalšieho účastníka konania na náhradu len tých
trov, ktoré mu vznikli pri plnení povinnosti uloženej mu správnym súdom. Účel takejto úpravy možno
vidieť predovšetkým v tom, že „hlavný spor o zákonnosť“ sa v správnom súdnom konaní vedie medzi
žalobcomažalovanýmorgánomverejnejsprávy.Plnáaplikáciazásadyúspechuajnaďalšíchúčastníkov

konania by totiž mohla žalobcu vzhľadom na svoju prípadnú nákladnosť odradiť od domáhania sa
ochrany v rámci správneho súdnictva. Nemožnosť dosiahnuť trovy konania je však na druhej strane
vyvážená tým, že ďalším účastníkom konania nemôže správny súd uložiť náhradu trov konania, ak
účastník konania, na strane ktorého vystupovali alebo ktorého podporovali, bol v konaní pred správnym
súdom neúspešný (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny

poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 836 s.). Ďalší účastníci konania pritom podľa
povahy veci môžu mať záujem tak na úspechu žalobcu, ako i žalovaného. Právo na náhradu im pritom
v zmysle § 169 SSP vzniká voči tomu, kto z tejto dvojice nebol úspešný.

46. V súdenej veci správny súd ďalších účastníkov konania (i) vyzval na vyjadrenie k žalobe s tým, že

ich súčasne poučil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, môže konať ďalej (č. l. 132), (ii) poučil o
možnosti podať dupliku k replike žalobcov (č. l. 192) a (iii) predvolal ich na pojednávanie s poučením, že
ak sa nedostavia, môže vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti (č. l. 210). Ani jeden z uvedených
úkonov správneho súdu však nemal povahu uloženia povinnosti ďalším účastníkom v 1/ až 4/ rade.
V konaní o všeobecnej správnej žalobe totiž vyjadrenie k žalobe, duplika a účasť na pojednávaní sú

právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka. Opačná argumentácia ďalších účastníkov konania bola
preto právne nesprávna.

47. Kasačný súd nespochybňuje úspech ďalších účastníkov konania vo veci samej, a to i vzhľadom na
ich právnu argumentáciu v konaní, avšak pripomína, že táto nebola ojedinelá, pretože aj žalovaný bol v

konaní (tiež) aktívny, či už v podobe vyjadrenia k žalobe alebo účasti na pojednávaní.

48. Ako vnútorne ambivalentná sa musí javiť aj argumentácia ďalších účastníkov konania, ktorí na jednej
strane poukázali na potrebu hájiť svoje práva vyplývajúce z preskúmavaného opatrenia žalovaného
a na strane druhej uviedli, že im trovy vznikli v dôsledku toho, že boli za ďalších účastníkov konania

označení v žalobe, a preto s nimi správny súd konal, hoci im nič nebránilo, aby sa svojho účastníctva
vzdali v zmysle § 32 ods. 6 SSP. Odkaz ďalších účastníkov na možnú aplikáciu § 171 ods. 2 SSP bol v
tejto súvislosti zjavným nepochopením daného ustanovenia, pretože neúspech žalobcu vo veci samej
nemožno považovať za zavinenie trov konania.

49. Pokiaľ ďalší účastníci konania namietali, že nepriznanie trov bolo v rozpore so zásadou rovnosti
strán a spravodlivého konania, kasačný súd poukazuje na to, že napadnutý výrok bol plne v súlade s §
167 SSP, ako i aplikačnou praxou správnych súdov.

50. Keďže znenie § 167 SSP predstavuje jednoznačný imperatív pre rozhodnutie o náhrade trov u

ďalšieho účastníka konania, považoval kasačný súd aj odôvodnenie napadnutého výroku, uskutočnené
s poukazom na dané zákonné ustanovenie, za dostatočné. Táto akceptovateľnosť je daná aj tým, že
ďalší účastníci konania vo svojich podaniach nevymedzili žiadnu skutočnosť, ktorá by podľa ich názoru
mala byť dôvodom hodným osobitného zreteľa na priznanie práva na náhradu trov konania v zmysledruhej vety § 169 SSP, s ktorou by sa musel následne správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
aj náležite argumentačne vysporiadať.

51. Kasačný súd preto nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania vo vzťahu v
nej uvedeným sťažnostným bodom.

V.
Záver

52. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru o nedôvodnosti tak kasačnej
sťažnosti žalobcov, ako aj ďalších účastníkov konania. Kasačný súd preto kasačné sťažnosti všetkých
sťažovateľov podľa § 461 SSP zamietol.

53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP

tak, že:
- žalobcom vo vzťahu k ich kasačnej sťažnosti v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu ich
neúspechu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok IV.). Vo vzťahu ku kasačnej
sťažnosti ďalších účastníkov konania žalobcom (napriek zamietnutiu tejto kasačnej sťažnosti) v
zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SSP právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok V.)

z dôvodu hodného osobitného zreteľa, za ktorý kasačný súd posúdil okolnosti súdenej veci, a to
jednak skutočnosť, že sa kasačná sťažnosť netýkala veci samej, teda posúdenia zákonnosti opatrenia
žalovaného, ako i to, že sa žalobcovia ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania nevyjadrili,
- žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal s odkazom na § 168 SSP, pretože
mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre

opačný postup (výroky IV. a V.),
- ďalším účastníkom konania vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalobcov priznal právo na náhradu
trov kasačného konania (výrok III.) z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle druhej vety § 169
SSP, za ktorý kasačný súd vyhodnotil ich procesnú aktivitu v podobe podania vyjadrenia ku kasačnej
sťažnosti žalobcov za súčasnej pasivity žalovaného, ktorý sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov nevyjadril.

Zamietnutím kasačnej sťažnosti žalobcov dosiahli ďalší účastníci konania úspech vo veci samej, a to na
úkor žalobcov. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti podanej samotnými ďalšími účastníkmi konania týmto
právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok V.) z dôvodu ich neúspechu v zmysle § 167
ods. 1 SSP a contrario (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7 Svk 35/2023 z 20.12.2023).

54. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Ak žalobca namieta nezákonnosť opatrenia okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného
revíru, spochybňujúc jej platné uzatvorenie, mal by v rámci žalobných bodov konkrétne namietať,

s ktorými subjektmi a za akých dôvodov k jej riadnemu uzatvoreniu nedošlo a v akom rozsahu sa
uvedené premietlo do zákonom ustanoveného kvóra potrebného na jej uzatvorenie. Predpokladom
nezákonnosti opatrenia okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru totiž nie
je akékoľvek spochybnenie hlasovania na zhromaždení, ale len také spochybnenie, ktoré malo
za následok opodstatnený záver o tom, že zmluvu neuzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov

spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.