Uznesenie – Darovacia zmluva ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121202794
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2121202794.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, adresa C., zastúpený advokátom Mgr.
Petrom Kupkom, so sídlom Trnava, Hlavná 23, proti žalovaným: 1. D. B., E. F., nar. X.X.XXXX, adresa
G., H. XXX/XXX, zastúpená JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom so sídlom Trnava, Horné Bašty 25,
2. D. B., nar. XX.X.XXXX, adresa G. XXXXX/X, I., zastúpený JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom so
sídlom Trnava, Horné Bašty 25, 3. C. B., nar. X.XX.XXXX, adresa J. XXX, Česká republika, a 4. K. B.,

nar. X.X.XXXX, adresa A. L. XXXX/X, M. - L., Česká republika, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy,
na odvolanie žalobcu a o späťvzatí odvolania žalovaných 1 a 2 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č.k. 37C/33/2021-189 zo dňa 11.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaných 1 a 2 z a s t a v u j e .

II. Uznesenie v poradí druhom napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
Súd konanie zastavuje.
Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. §144, § 145 ods. 1, § 146, § 148, §§ 148,
§ 77 ods. 1 a 2, § 251, § 256 ods. 1, § 257, čl. 4 a čl. 17 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2021 domáhal
určenia, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 27.11.2019, ktorou jeho otec E. B. daroval nehnuteľnosti
v obci a katastrálnom území G. žalovanej 1, je neplatná, keďže poručiteľ podľa žalobcu nebol v čase
jej podpisu spôsobilý na právne úkony. V priebehu konania došlo k viacerým vyjadreniam strán a k
procesným úkonom, pričom žalobca navrhol pripustenie ďalších žalovaných a zároveň zmenu žaloby
tak, aby súd rozhodol o tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi E. B., zomrelom

dňa XX.X.XXXX. Súd uznesením pripustil vstup ďalších žalovaných do konania aj zmenu žaloby a
následne vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane výsluchov strán, svedkov, právnych zástupcov a
oboznámenia sa s listinnými dôkazmi a odbornými vyjadreniami. V konaní sa uskutočnilo viacero
pojednávaní, počas ktorých súd postupne vypočul žalovanú 1, žalovaného 2, svedkov J. N. a K. N.,
ako aj právnych zástupcov strán. Súd si zadovážil aj odborné lekárske podklady, vrátane vyjadrenia
očného lekára a psychiatrického vyšetrenia poručiteľa. Uznesením zo dňa 31.10.2024 uložil súd

žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dokazovania, ktorý však žalobca neuhradil. Následne
žalobca podaním zo dňa 20.11.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd žalovanýmnepriznal náhradu trov konania, pričom späťvzatie odôvodnil svojou nepriaznivou sociálnou, majetkovou
a zdravotnou situáciou a hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení, ktorú považoval za dôvod hodný
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalovaná 1 a žalovaný 2 so späťvzatím žaloby nesúhlasili, keďže

podľa ich názoru žalobca bol na nedôvodnosť žaloby a slabú dôkaznú situáciu opakovane upozorňovaný
súdom aj žalovanými, pričom dokazovanie vyznelo v ich prospech. Poukázali na to, že spor je vedený
od 7.5.2021, a tiež poukázali na právnu istotu žalovanej 1 , ktorá predmetné nehnuteľnosti dlhodobo
užíva na bývanie pre seba a svoju dcéru, investovala do nich značné finančné prostriedky a meritórne
rozhodnutie považovali za nevyhnutné, aby sa predišlo opätovnému podaniu žaloby v budúcnosti.

Zároveň trvali na priznaní náhrady trov konania v plnom rozsahu s poukazom na § 256 ods. 1 CSP a
odmietli aplikáciu § 257 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP by bola neprimerane tvrdá vo vzťahu
k žalovaným 1 a 2, keď žalovaná 1 pracuje s mesačným príjmom cca 800,- Eur, a žalovaný 2 je od
15.5.2024 dlhodobo práceneschopný - kvôli nedôvodne podanej žalobe sú bez vlastného zavinenia
vystavení nadbytočnej finančnej záťaži.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola vzatá späť v celom rozsahu, a preto konanie
podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. Nesúhlas žalovaných 1 a 2 so zastavením konania nepovažoval za
opodstatnený, keďže neboli preukázané vážne dôvody, ktoré by bránili zastaveniu konania v zmysle
§ 146 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 256 ods. CSP a ustálenej
judikatúry, podľa ktorej žalobca, ktorý vezme žalobu späť, spravidla zodpovedá za zastavenie konania

a je povinný nahradiť trovy protistrane. Žalobca žiadal, aby súd ohľadom uloženia mu povinnosti
platiť žalovaným náhradu trov konania, využil aplikáciu § 257 CSP podľa ktorého súd môže nepriznať
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa - za tieto považuje skutočnosť, že
žalobca je v nepriaznivej sociálnej, majetkovej a zdravotnej situácii - nemá žiadny príjem ani majetok,
je hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok. Civilný sporový poriadok však

vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
alebo aj v okolnostiach u strán sporu - uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov
konania súd má vykladať prísne reštriktívne, a rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd preto

priznal žalovanej 1 a žalovanému 2 náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalovaným 3
a 4 súd rozhodol, že im náhradu trov konania neprizná, keďže zo spisu vyplynulo, že im žiadne trovy v
konaní nevznikli, a priznávanie trov by bolo nehospodárne a v rozpore so zásadou procesnej ekonomiky.

5. Voči druhému výroku uznesenia o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP v časti, ktorou súd prvej inštancie priznal žalovanej 1 a žalovanému 2
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že im náhradu trov konanie neprizná.

6. V odvolaní argumentoval tým, že je v nepriaznivej sociálnej, majetkovej aj zdravotnej situácii, nemá

žiadny príjem, ani relevantný majetok a v súčasnosti je hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici
Philippa Pinela Pezinok, Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, čo predstavuje dôvody hodné osobitného
zreteľa na strane žalobcu podľa § 257 CSP. Rozsudok v rozpore s § 220 ods. 2 CSP vo vzťahu
k ťažiskovej argumentácie súdu neobsahuje jasné a výstižné vysvetlenie ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, čo spôsobuje jeho nepresvedčivosť. Súd neakceptoval

nepriaznivú sociálnu, majetkovú aj zdravotnú situáciu žalobcu ako dôvod hodný osobitného zreteľa v
zmysle § 257 CSP bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody a skutočnosti, pre ktoré dospel k tomuto
záveru. Ako argument v neprospech žalobcu uviedol len všeobecné tvrdenie, že: „rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom.“ Nevysvetlil však v čom by bolo v tomto konkrétnom prípade

rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania neprimerane tvrdé voči žalovaným a odporujúce dobrým
mravom. Súd teda dospel k nepresvedčivému formalistickému záveru bez dostatočného vysvetlenia
úvah súdu. Rozsudok je preto formalistický a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Má za
to, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a tiež právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd správne
neaplikoval § 257 CSP, v dôsledku čoho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.7. Žalobca doplnil svoje odvolanie podaním zo dňa 4.7.2025, teda po uplynutí lehoty na podanie
odvolania. Žalobca ako novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP uvádza, že mu bol
rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2025 priznaný invalidný

dôchodok, nakoľko uznaný za invalidného pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie
bolo vydané až 09.05.2025 ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Invalidita žalobcu je dôvod hodný osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP.

8. Voči tomuto uzneseniu podali odvolanie aj žalovaní 1 a 2 z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
meritórne rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Skôr ako odvolací súd o odvolaní žalovaných 1 a 2 rozhodol, podaním zo dňa 14.10.2025, doručeným

tunajšiemu súdu 15.10.2025, žalovaní 1 a 2 zobrali svoje odvolanie v celom rozsahu späť bez uvedenia
dôvodu a konanie o odvolaní žiadali zastaviť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné (§ 357 písm. m) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné, čím je daný dôvod na potvrdenie napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 1 CSP).

11. V zmysle § 369 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znovu (ods. 1). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (ods. 3).

12. Späťvzatie odvolania je dispozičným právom odvolateľov, ktoré je súd povinný rešpektovať a
v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona má späťvzatie odvolania za následok zastavenie
odvolacieho konania. Pokiaľ teda žalovaní 1 a 2 vzali v tomto prípade späť odvolanie pred rozhodnutím
odvolacieho súdu, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než konanie o odvolaní žalovaných 1 a 2 podľa

cit. § 369 ods. 3 CSP zastaviť (výrok I).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v poradí druhom výroku o trovách konania v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to
so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že nie

sú dané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili nepriznať náhradu trov konania žalovaným 1 a
2. Voči v poradí prvému a tretiemu výroku odvolanie žalovaní 1 a 2 vzali späť, preto nie sú predmetom
odvolacieho prieskumu.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že v jeho prípade pri posudzovaní
náhrady trov konania nešlo o dôvody hodné osobitného zreteľa a taktiež, že súd prvej inštancie
nedostatočne svoje závery odôvodnil, pretože neuviedol žiadne konkrétne dôvody ani skutočnosti, na

podklade ktorým dospel k svojim záverom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil,
že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal na str. 7 uznesenia, kde uviedol, že
pri aplikácii ust. § 257 CSP musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré v argumentoch žalobcu, a to že sa
nachádzavnepriaznivejsociálnej,majetkovejazdravotnejsituácii,nevzhliadol.Odvolacísúdkonštatuje,
že hoci ide o pomerne stručné odôvodnenie, niet dôvodu sa s ním nestotožniť. V prvom rade odvolací

súd akcentuje, že ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana, ktorá má byť zaviazaná
na náhradu trov nie je solventná, alebo že majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšiaako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti voči subjektom
konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

16. Je nutné podotknúť, že žalobca netvrdí, že by sa v situácii, akú opisuje – teda že sa nachádza
v nepriaznivej sociálnej, majetkovej a zdravotnej situácii a je hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici –
ocitol nečakane a bola by zapríčinená okolnosťami, ktoré nemohol predvídať (zdravotný stav), prípadne
že si ich sám žalobca neprivodil (majetková situácia). Žalovaní 1 a 2 vo svojom vyjadrení k späťvzatiu
žaloby žalobcom a prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP ( č.l. 184 a nasl.) uviedli, že napriek tomu, že

žalobca bol opakovane upozorňovaný na zjavnú nedôvodnosť svojej žaloby, trval na nej, súdne konanie
prebiehalo vrátane viacerých pojednávaní, so späťvzatím vyčkával až pokým neboli súdu predložené
otázka na znalca. Spochybnili, že by o nepriaznivú situáciu u žalobcu nešlo dlhodobo, alebo že by
sa do nej nedostal svojím pričinením. V roku 2024 žalobca podľa tvrdení žalovaných 1 a 2 pracoval
v pohostinstve v Slovenskom Grobe. V prípade aplikácie dotknutého ustanovenia by naopak dopad bol
neprimerane tvrdý práve na žalovaných 1 a 2, keď žalovaná 1 pracuje s príjmom len 800,- eur a žalovaný

2 je dlhodobo PN. Žalobcom podanou nedôvodnou žalobou boli vystavení psychickej aj finančnej
záťaži bez vlastného pričinenia. Tvrdenia žalovaných žalobca nijako nepoprel, hoci ich podanie bolo
riadne doručené jeho právnemu zástupcovi na pojednávaní dňa 11.12.2024. Odvolací súd konštatuje,
že z uvedeného je potrebné vyvodiť, že žalobca sa v ním opísanej situácii nachádza dlhodobo a je
pravdepodobné, že sa v nej nachádzal aj v čase podania žaloby. Je neprípustné, aby odvolací súd

akceptoval taký výklad účelu ust. § 257 CSP, aký naznačuje žalobca, že akonáhle je strana konania
v náročnej majetkovej, sociálnej, či zdravotnej situácii, navyše dlhodobo, uvedené automaticky treba
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca si už pri podávaní žaloby musel byť vedomý,
že nemusí byť v spore úspešný, je vylúčené, aby sa v prípade neúspechu spoliehal na to, že ho
nezaťaží povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania len preto, že má náročnú majetkovú situáciu.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že žalobca je od raného štádia konania zastúpený advokátom (č. l. 23),
ktorý mu nebol ustanovený centrom právnej pomoci, pričom ešte aj samotné odvolanie bolo podané
prostredníctvom právneho zástupcu. Navyše, žalovaní 1 a 2 sa takisto podľa ich tvrdení (žalobcom
nepopretých) nachádzajú v nepriaznivej majetkovej situácii, preto je potrebné zohľadniť okolnosti aj na
ich strane, nielen na strane žalobcu.

17. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že doplnenie odvolania, súčasťou ktorého bolo aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o priznaní žalobcovi invalidného dôchodku z 09.05.2025 (ktoré žalobca nemohol
predložil skôr - vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia), nemá žiaden dopad na správnosť záverov
súdu prvej inštancie. V prvom rade, z rozhodnutia Sociálnej poisťovne je zrejmé, že invalidný dôchodok

mu bol priznaný už od 12.09.2023, pričom z rozhodnutia vyplývalo aj jeho zvýšenie na sumu 572,60
eur od 01.01.2025, z čoho je jednak zrejmé, že žalobca má príjem minimálne z tohto dôchodku, navyše
v porovnaní so žalovanými 1 a 2, ktorý disponujú len príjmom žalovanej 1 vo výške 800,- eur, keďže
žalovaný 2 je dlhodobo PN, ide o porovnateľný príjem na 1 osobu.

18. Vzhľadom na to, že ust. § 257 má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide
o vedenie konania a jeho výsledok, súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že na aplikáciu ust.
§ 257 CS nebol dôvod.

19. Preskúmaním napadnutého uznesenia má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu

prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnuté
uznesenie tak nie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

20. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. V zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. (ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 2 a § 256
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaní 1 a 2 vzali svoje
odvolanie späť bez udania dôvodu, preto je potrebné konštatovať, že zavinili zastavenie odvolacieho

konania o ich odvolaní.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže

podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a

uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania (§ 435 CSP).