Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/189/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5822200326.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa – otca A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E. F. G. XX, proti odporkyni – matke H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, so sídlom v Trstenej, Bernolákova 18, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom I., nar. XX.XX.XXXX, J.,

nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Námestovo a plnoletej K., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti taktiež zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, všetky deti bytom ako matka, na
odvolanie odporkyne/matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/6/2022-378 zo dňa 12.
januára 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu č.k. 4P/6/2022-402 zo dňa 13. februára
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že otec j e p o v i n

n ý platiť výživné pre plnoletú K., nar. XX.XX.XXXX, v sume 200,- Eur mesačne vždy do každého 20.
dňa v mesiaci k jej rukám vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov
(14.10.2022).

Otec j e p o v i n n ýplatiť výživné pre maloleté deti I., nar. XX.XX.XXXX, v sume 208,- Eur mesačne,
pre maloletú J., nar. XX.XX.XXXX, v sume 176,- Eur mesačne a pre maloletého A., nar. XX.XX.XXXX,

v sume 176,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov (14.10.2022).

Na zameškanom výživnom za obdobie od 14.10.2022 do 28.01.2026 p o v o ľ u j e otcovi splátky
po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri
nezaplatení jednej splátky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd zaviazal otca platiť výživné
pre maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov K., I., J. a A. po 60,- Eur mesačne na každé
dieťa vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, keď z doplneného dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Žiline č.k. 7CoP/5/2023-186 zo dňa 22. februára 2023 mal preukázané, že nie je v možnostiach
a schopnostiach otca platiť vyššie výživné pre maloleté deti. Otec bol aktuálne zamestnaný vo firmeOKNOTYP s.r.o. ako stolár, s výškou mesačného príjmu 800,- Eur v hrubom, z ktorého mesačne platil
mesačne 377,42 Eur spotrebný úver, ktorý si zobrali spolu s matkou maloletých detí počas manželstva,
mesačneplatídeťompoistkyvovýške97,40,-Eur,výživnénamaloletédetivovýške240,-Eur,matke,pri

ktorej otec momentálne býva, platí mesačne za elektriku 50,- Eur s tým, že vo svojom vyjadrení uvádzal,
žeostatnépotrebyhovyjdúbežnena300,-Eurmesačne.Celkovojehovýdavkytedapredstavovalisumu
1.064,80,- Eur. Príjem matky v spoločnosti VEREX bol vo výške 1.200,- Eur, jej výdavky predstavovali
1.420,- Eur. Čo sa týka výdavkov matky na oblečenie, a to na maloletú K. vo výške 60,- Eur, na maloletú
I. a J. vo výške po 40,- Eur, považoval súd za neúčelne využité, a to s poukazom na obmedzený rozpočet

matky, ako aj to, že sa „nezdá pravdepodobné“, aby pri tak obmedzenom rozpočte si matka mohla
dovoliť kupovať deťom mesačne oblečenie za 140,- Eur. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za
preukázaný výdavok na stravu pre maloletú K. vo výške 350,- Eur v porovnaní s nákladmi na stravu
matky, ktorá má rovnakú diagnózu. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom tento výrok rozhodnutia po právnej stránke bližšie
neodôvodnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a zaviazať otca platiť výživné pre maloletú K. a I. po 200,- Eur mesačne, pre maloletú J. a maloletého
A. po 150,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom

právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd, podľa jej názoru, pri rozhodovaní neprihliadol na všetky
rozhodujúce skutočnosti, keď nevyhodnotil ani všetky vykonané dôkazy, čo malo za následok potom
i určenie neprimerane nízkeho výživného otcovi maloletých detí, ktoré nepostačuje ani na pokrytie
tých najzákladnejších potrieb. V možnostiach otca i v minulosti bolo platiť vyššie výživné, keď napr.
dňa 14.08.2022 prispel na výživu deťom sumou 500,- Eur mesačne, dňa 11.09.2022 sumou 320,- Eur

mesačne, na ktoré skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom pri rozhodovaní neprihliadol. Otec
od 01.10.2022 sa zamestnal u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. s tým, že pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú so mzdou vo výške 900,- Eur v hrubom a zamestnávateľ mu taktiež vyplácal
cestovné náklady, za mesiac október 1.433,- Eur. Obdobné príjmy otec dosahoval aj v mesiaci január,
február a marec, preto neobstojí jeho tvrdenie, že od zamestnávateľa dostával ako vodič medzinárodnej

kamiónovej dopravy len mzdu s cestovnými náhradami v priemere vo výške 800,- Eur. V spoločnosti
STAREK Transport s.r.o. otec ukončil pracovný pomer dohodou bez náležitého dôvodu, a teda mohol
dosahovať príjem okolo 1.450,- až 1.770,- Eur mesačne, čoho sa bezdôvodne vzdal.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, lebo nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, než ho určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní
pred odvolacím súdom potvrdil, že sa opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., keďže
príjem, ktorý dosahoval po rozviazaní pracovného pomeru u toho zamestnávateľa mu nepostačoval ani
na pokrytie jeho základných potrieb.

4. Odvolací súd rozsudkom č.k. 13CoP/101/2024-583 zo dňa 31.07.2024 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal otca platiť výživné pre maloletú K. v sume 100,- Eur mesačne,
pre maloletú I. v sume 80,- Eur mesačne, pre maloletú J. v sume 70,- Eur mesačne a pre maloletého
A. v sume 60,- Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom

právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov. Na zameškanom výživnom povolil otcovi splátky
po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri
nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na rozdiel
od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť vyššie výživné, keďže jeho príjem spolu s cestovnými náhradami podľa počtu vykonaných ciest

predstavoval sumu cca 1.100,- Eur mesačne a otec v tom čase ukončil pracovný pomer dohodou
bez uvedenia dôvodu ku dňu 30.06.2023, čím sa vzdal takéhoto príjmu a zároveň prihliadol na
to, že otec nepreukázal také vážne zdravotné dôvody, ktoré by mu neumožňovali vykonávať prácu
u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o., čo vyplynulo i z lekárskej správy B. B. F.. Túto skutočnosť
potvrdil i sám otec, keď nastúpil opätovne do zamestnania u toho istého zamestnávateľa.

5. Na dovolanie matky dovolací súd uznesením č.k. 8CdoR/1/2025-618 zo dňa 30. júla 2025 napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac tým, že odvolací súd
síce správne vychádzal z potencionálneho príjmu otca pri skúmaní jeho možností a schopností, alenevyporiadal sa s tvrdením matky, podľa ktorého otec poberal u posledného zamestnávateľa príjem
spolu s cestovnými náhradami v rozsahu od 1450,- až 1770,- Eur mesačne. Poukázal v tomto smere i na
judikatúru odvolacích súdov v tom, že pri skúmaní možností a schopností rodiča v niektorých prípadoch

možno prihliadať i na výšku cestových náhrad vyplácanú zamestnávateľom povinnému rodičovi.

6. Po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR odvolací súd opätovne preskúmal vec v rozsahu mu
danom ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že zaviazal
otca platiť výživné pre toho času už plnoletú K. v sume 200,- Eur mesačne, pre maloletú I. v sume

208,- Eur mesačne, pre maloletú J. v sume 176,- Eur mesačne a pre maloletého A. v sume 176,- eur
mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov. Na zameškanom výživnom povolil
otcovi splátky po 20,- Eur na každé dieťa splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení jednej splátky s tým, že výživné pre maloleté deti je otec povinný plniť k rukám
matky a výživné pre plnoletú K. k jej rukám, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred.

7. Ako vyplynulo z doplneného dokazovania, dcéra K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť, na
pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že chce pokračovať v konaní a pripojila sa k odvolaciemu
návrhu matky. Otec, ktorý sa medzičasom opätovne zamestnal v spoločnosti STAREK Transport s.r.o.,
bol nútený opätovne rozviazať pracovný pomer, keďže prišiel o vodičské oprávnenie z dôvodu požitia
alkoholických nápojov a podľa vlastného vyjadrenia si v súčasnosti hľadá zamestnanie v zahraničí.

Podľa vyjadrenia matky, otec platí maloletým deťom poistné, ale v priebehu konania vybral z týchto
účtov sumu 4.000,- Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu. Išlo o výber z poistných účtov vedených na
maloletého A. a maloletú J.. Z potvrdení o príjme otca v spoločnosti STAREK Transport s.r.o., ktoré
predložil samotný otec na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplynulo, že jeho príjem v období,
keď vykonával prácu u tohto zamestnávateľa v rokoch 2024 a 2025, spolu s vyplatenými cestovnými

náhradami predstavoval v priemere 1.600,- Eur mesačne. Pojednávania dňa 28.01.2026 sa nezúčastnil,
svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pobytu v zahraničí (za účelom hľadania zamestnania). Odročenie
pojednávania nežiadal, preto odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd v súlade s ust. § 75 Zákona

o rodine pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z potencionálneho príjmu otca 1.600,- Eur mesačne,
ktorú sumu bol nepochybne otec schopný dosahovať u zamestnávateľa STAREK Transport s.r.o. a
výlučne len svojím zavinením (požitím alkoholických nápojov) musel následne rozviazať pracovný
pomer pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov. Podľa predložených dokladov zo strany matky
(výpisu z peňažného ústavu) je zrejmé, že otec nevyužíval cestové náhrady výlučne na úhradu výdavkov

súvisiacich so stravovaním, poprípade ubytovaním počas výkonu služobných ciest, keď tieto ukladal na
účet v peňažnom ústave, a preto odvolací súd pri rozhodovaní, tak ako je i vyššie uvedené, vychádzal
z príjmu otca, ktorý pozostával aj z finančných prostriedkov predstavujúcich cestovné náhrady. Pokiaľ
išlo o výšku výživného, tu zároveň odvolací súd prihliadol na Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR,
podľa ktorej by výživné v predmetnej veci pre maloleté deti z príjmu 1.600,- Eur malo predstavovať u K.

a maloletej I. 208,- Eur a u maloletej J. a maloletého A. 176,- Eur, ktorú sumu odvolací súd uložil otcovi
platiť u maloletých detí k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred.
Keďže K. v priebehu konania nadobudla plnoletosť a pripojila sa k odvolaciemu návrhu matky, ktorá
požadovala uložiť otcovi povinnosť platiť pre ňu výživné 200,- Eur mesačne, odvolací súd takémuto
návrhu vyhovel, keďže v prípade plnoletej osoby je viazaný návrhom účastníka a nemohol uložiť otcovi

povinnosť platiť výživné nad rámec odvolacieho návrhu.

9. Pokiaľ išlo o zameškané výživné, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci v tejto časti, odvolací súd
výšku zameškaného výživného nevyčísľoval, keďže, aj podľa vyjadrenia účastníkov v priebehu konania,
otec už čiastočne uhradil i zameškané výživné na základe predchádzajúcich súdnych rozhodnutí.

Nevyčíslenie zameškaného výživného v tomto prípade ale nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia,
keďže z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, v akej výške má otec výživné platiť, odkedy a v akých
splátkach, na základe čoho i v prípade exekučného konania je možné na základe predložených dokladov
(je povinnosťou povinného rodiča preukázať výšku a spôsob plnenia) aktuálnu výšku zameškaného
výživného ustáliť.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 2 CSP a nepriznal
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).