Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366671
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6123366671.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Slovenská komora medicínsko-technických
pracovníkov, Bratislava-Rača, Karpatské námestie 10A, zastúpený: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o.,
Bratislava-Staré Mesto, Rybné námestie 1, proti žalovanej: F. P., narodená XX. U. XXXX, T., T. XXX,
zastúpená: JUDr. Michal Piják, advokát, Bratislava, Panenská 8, o zaplatenie 98 eur s prísl., vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18C/51/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 18. marca 2025 sp. zn. 27Co/16/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 08. augusta 2024 č.k.

18C/51/2023-98, I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 98 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania
zo sumy 15,00 eur od 01. 02. 2020 do zaplatenia, zo sumy 15,00 eur od 01. 02. 2019 do zaplatenia,
zo sumy 15,00 eur od 01. 02. 2018 do zaplatenia, zo sumy 15,00 eur od 01. 02. 2017 do zaplatenia,
zo sumy 15,00 eur s 5,05 % p. a. úrokom z omeškania od 01. 02. 2016 do zaplatenia, zo sumy 10,00
eur s 5,05 % p. a. úrokom z omeškania od 19. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 5,00 eur s 5,05 %
p. a. úrokom z omeškania od 01. 02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 4,00 eur s 5,25 % p. a. úrokom z

omeškania od 01. 02. 2014 do zaplatenia, zo sumy 4,00 eur s 8,75 % p. a. úrokom z omeškania od 01.
02. 2013 do zaplatenia a to všetko do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznal
žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Žalobu posúdil ako dôvodnú a opodstatnenú. Nárok za nepremlčaný. Žalovaná ako zdravotnícky
pracovník bola registrovaná v komore SKIZPALT a od roku 2012, kedy ukončila pracovný pomer v

zdravotníckom zariadení bola poberateľka len starobného dôchodku, avšak k zrušeniu registrácie došlo
ažvroku2020nazákladežiadostižalovanej.Žalobcasiuplatnilužalovanejsvojnárokapotomsiuplatnil
svoj nárok na zaplatenie na súde v dôsledku neplnenia a teda žalobca v zákonnej lehote podal žalobu
na súd. Je na ťarchu žalovanej, že nepreukázala, že k zrušeniu registrácie došlo skôr a že neučinila
to vo vzťahu k príslušnej komore a preto v celosti žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaná neuhradila svoj
dlh včas a riadne vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnených istín, ktorých

lehotu a výšku žalovaná nenamietala.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 18. marca
2025 sp. zn. 27Co/16/2024, I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. II. Priznal žalobcovi proti
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Stotožnil sa po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie

v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospelk správnym skutkovým zisteniam a nárok žalobcu aj správne právne posúdil. Odkázal na správnosť
dôvodov rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie a
navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

4. Prípustnosť dovolania žalovaná odôvodnila ustanovením § 420 písm. e) CSP (vylúčenie sudcu alebo

nesprávne obsadený súd), ale uviedla, že súdy porušili jej právo na spravodlivý proces. Neuviedla
však žiadne námietky týkajúce sa ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Takisto namietala, že súdy
riadne neodôvodnili svoje rozhodnutia, rozhodnutie odvolacieho súdu vnímala ako vecne nesprávne a
nespravodlivé. Poukázala na inštitút premlčania, ktorým sa súdy nezaoberali. Zároveň uviedla, že súdy
jej námietku premlčania posúdili ako neodôvodnenú. Zo strany súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

5. K dovolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol ako
neprípustné, prípadne zamietol ako nedôvodné a žiadal náhradu trov dovolacieho konania.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako
neprípustné odmietnuť.

7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. Treba zdôrazniť, že žalovaná prípustnosť podaného dovolania „vyvodila“ z ustanovenia § 420 písm.
e) CSP, ale neuviedla konkrétne dôvody existencie tejto vady (rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadený súd). V tomto smere však dovolateľka nepoužila žiadne námietky.

10. Z obsahu dovolania však vyplynulo, že žalovaná namietala vlastne existenciu vady v zmysle

ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Keďže napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení
neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (§ 422 ods. 1 CSP - majetkový cenzus) nie je v danom
spore dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 CSP prípustné. Ak hmotnoprávne námietky dovolateľky uvedené
v dovolaní smerovali k tomuto ustanoveniu.

11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces.
11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie.

12. Dovolateľka prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý
proces oprela o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené a jeho závery

nemajú oporu v (nesprávne) vykonanom dokazovaní.

13. V prvom rade je potrebné mať na pamäti, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky,ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná
rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa
ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
(strán sporu), vrátane ich dôvodov a námietok.

14. Nevykonanie dôkazu nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom
podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna

2016 (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/96/1999). Najvyšší súd to vyjadril už v rozhodnutí
uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát
R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok
len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však
procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (porov.
R 125/1999). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového

konania (dopadajúcej na dané konanie), ktorá nadobudla účinnosť 01. júla 2016, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.

15. Najvyšší súd pre úplnosť ešte uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového (skutočného) stavu,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm.
f) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,
8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky,
nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).

16. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri
ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové
závery a rovnako nie je oprávnený preskúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho
dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej

inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.
ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

17. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľky
nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho závery by boli
neodôvodnené, vnútorne rozporné a zmätočné. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP
v tomto smere nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľky. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,
z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.

18. Rovnako prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t.j. nesprávnom právnom
posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP
nezistil, preto je dovolanie žalovanej neprípustné.

20. Dovolací súd preto odmietol podané dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP.

21. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.