Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200001
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200001.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXX, XXX XX N. V. nad M., právne zastúpený advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, so sídlom Tŕnie 134,
96234Tŕnie,doručovaciaadresa:Bystrickýrad1,96001Zvolen,protižalovanému:Okresnériaditeľstvo
policajného zboru Nové Mesto nad Váhom, odbor poriadkovej polície, so sídlom Hviezdoslavova 38,
915 01 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-NM-

OPP-341-009/2022 zo dňa 09.11.2022, o odvolaní („kasačnej sťažnosti") žalobcu proti uzneseniu
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-11S/1/2023-152 zo dňa 28.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu sa odmieta.

II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde

1. Rozsudkom sp. zn. TN-11S/1/2023 zo dňa 11.12.2024 bola Správnym súdom v Banskej Bystrici
zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. ORPZ-NM-OPP-341-009/2022 zo dňa
09.11.2022 o uložení disciplinárneho opatrenia podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Proti nemu podal žalobca
kasačnú sťažnosť. Žalobca pri podaní kasačnej sťažnosti nesplnil poplatkovú povinnosť, preto ho súd

dňa 10.03.2025 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 150,- Eur podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6
ods. 2 posledná veta a § 6 ods. 3, v spojení s položkou 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej „zákon o súdnych poplatkoch“) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva
bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.03.2025. Nakoľko súdny poplatok nebol v zmysle
uvedenej výzvy uhradený, správny súd uznesením sp. zn. TN-11S/1/2023 zo dňa 16.04.2025 vydaným

vyšším súdnym úradníkom kasačné konanie zastavil podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 10 ods.
1 zákona o súdnych poplatkoch. Uznesenie zo dňa 16.04.2025 bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 02.05.2025. Proti nemu žalobca sťažnosť nepodal.

2. Dňa 12.05.2025 podal žalobca žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku za kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že v deň obdržania výzvy vykonal prevod

prostredníctvom internetu, ale kontrolu, či platba prešla, nevykonal a to ani následne, keď mu nebolo
súdom doručené potvrdenie o zaplatení. Súdny poplatok bol na príslušný účet zložený dňa 11.05.2025.

3.Napadnutýmuznesenímč.k.TN-11S/1/2023-152zodňa28.05.2025správnysúdtútožiadosťžalobcu
zamietol s poukazom na § 70 SSP pre nesplnenie zákonných predpokladov. Podľa názoru správneho
súdu nevedomosť žalobcu o tom, že poplatok nebol zaplatený a nevykonanie kontroly, či platba prešla,

nemožno považovať za závažný dôvod, naviac keď žalobcom tvrdený pokus o zaplatenie súdnehopoplatku dňa 24.03.2025 nebol ani preukázaný. V závere uznesenia súd poučil účastníkov, že je proti
nemu prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

II. Opravný prostriedok a vyjadrenie k nemu

4. Žalobca podal proti uzneseniu správneho súdu zo dňa 28.05.2025, ktorým bola zamietnutá jeho
žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, podanie označené ako
„Kasačná sťažnosť“. Žalobca v časti označenej ako „Odôvodnenie sťažnosti“ uviedol, že z dôvodu

technickej chyby pri internetbankingu uhradil poplatok po uplynutí lehoty. Zároveň namietal, že je od
poplatku oslobodený, pretože mu bol priznaný predbežný nárok na poskytnutie právnej pomoci a za tejto
situácie ho správny súd nesprávne vyzval na splnenie poplatkovej povinnosti, od ktorej bol oslobodený
a tým nesprávne zastavil konanie.

5. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril listom zo dňa 10.07.2025. Uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s rozsudkom správneho súdu zo dňa 11.12.2024.

III. Posúdenie veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sa v prvom rade zaoberal

otázkou povahy opravného prostriedku žalobcu a príslušnosti tunajšieho súdu na jeho prejednanie a
rozhodnutie.

7. Najvyšší správny súd konštatuje, že zákon o súdnych poplatkoch v ust. § 12 až 14 obsahuje osobitnú
procesnú úpravu konania vo veciach súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, pričom

v ust. § 14 ods. 1 cit. zákon odkazuje i na primerané použitie Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) okrem § 357 písm. a) (t. j. okrem odvolania proti uzneseniu o zastavení konania). Vo veciach
súdnych poplatkov podľa uvedeného zákona konajú a rozhodujú aj súdy správneho súdnictva, teda
správny súd alebo najvyšší správny súd (§ 5 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.). Pod konaním vo veciach
súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch treba rozumieť

konanie podľa ktoréhokoľvek z ustanovení tohto zákona, ako aj konanie o iných procesných otázkach,
ktoré v takomto konaní vyvstanú. Za konanie vo veciach súdnych poplatkov tak treba považovať
predovšetkým konanie a rozhodovanie o vyrubení poplatku, o zastavení konania v dôsledku jeho
nezaplatenia v zmysle § 10 ods. 1, o vrátení poplatku podľa § 11, o zrušení alebo zmene nesprávneho
rozhodnutia o poplatkovej povinnosti podľa § 12 ods. 3 uvedeného zákona, ale napríklad aj určenie

lehoty na zaplatenie súdneho poplatku vo výzve podľa § 10 ods. 1 tohto zákona, jej predĺženie alebo
odpustenie jej zmeškania, ďalej posudzovanie náležitosti podaní, ktorými sa žiada o vrátenie poplatku,
doručovanie rozhodnutí a ďalších písomností, ktoré sa týkajú súdnych poplatkov alebo uvedených
otázok a podobne. Rovnako sa podľa CSP musia posudzovať aj opravné prostriedky proti takýmto
rozhodnutiam, čo znamená, že odvolanie proti nim je prípustné len za podmienok ustanovených v § 355

a § 357 CSP a rozhodne sa o ňom podľa § 386 až 389 CSP (bližšie pozri rozhodnutie tunajšieho súdu
sp. zn. 7Svk/7/2024).

8. V tu prejednávanej veci sťažovateľ podal opravný prostriedok označený ako kasačná sťažnosť proti
uzneseniu správneho súdu o zamietnutí jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie

súdneho poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené má tunajší súd za to, že na rozhodovanie o odpustení
zmeškania tejto lehoty sa vzťahuje CSP, preto mal už správny súd postupovať podľa § 122 CSP,
nie podľa § 70 SSP. Dôsledkom aplikácie CSP na tu prejednávanú vec je skutočnosť, že opravný
prostriedok proti napadnutému uzneseniu správneho súdu je možno tiež posudzovať len podľa CSP.
Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP je opravným prostriedkom proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie

a preto i opravný prostriedok žalobcu, hoci označený ako „kasačná sťažnosť“ možno považovať len
za odvolanie v zmysle CSP. Podľa tohto ustanovenia je odvolanie proti uzneseniu prípustné, len ak
to zákon pripúšťa. Keďže z § 357 CSP, resp. iného ustanovenia CSP a ani z ustanovení zákona o
súdnych poplatkoch nevyplýva prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o odpustenie
zmeškania lehoty (na zaplatenie súdneho poplatku), nie je takéto odvolanie prípustné. Na tomto závere

nič nemení ani poučenie správneho súdu v napadnutom uznesení, že kasačná sťažnosť je prípustná,
pretože nesprávne poučenie o prípustnosti opravného prostriedku jeho prípustnosť nezakladá.9. Z týchto dôvodov najvyšší správny súd ako súd odvolací odmietol opravný prostriedok žalobcu
podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odvolanie. Pre úplnosť dodáva, že žalobca ani vo svojom
opravnom prostriedku nijako nereagoval na jednu zo základných výhrad súdu prvej inštancie a nijako

nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že pri úhrade poplatku v stanovenej lehote nastala technická
chyba internetbankingu. Ani námietka, že vzhľadom na priznanú predbežnú právnu pomoc je napadnuté
uznesenie nesprávne, by nemohla byť úspešná. Predmetom konania o odpustení zmeškania lehoty
je vyhodnotiť výlučne to, či tvrdený dôvod zmeškania lehoty je ospravedlniteľný. Táto námietka však
nijako nesúvisí s tvrdeným dôvodom zmeškania lehoty (skutkovými okolnosťami na strane účastníka

konania, pre ktoré nesplnil súdom určenú poplatkovú povinnosť v určenej lehote). Správny súd v
konaní o tejto žiadosti neposudzuje zákonnosť samotnej poplatkovej povinnosti. Námietku nezákonnosti
výzvy na zaplatenie súdneho poplatku bolo potrebné uplatniť v opravnom prostriedku proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka o zastavení konania pre jeho nezaplatenie podľa § 239 CSP. Sťažnosť
proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka však žalobca nepodal a v tu prejednávanej veci
nie je možné vyhovieť jeho požiadavke o jeho preskúmanie ex offo. Napokon k názoru žalobcu, že

priznanie predbežnej právnej pomoci ho oprávňuje na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. najvyšší správny súd poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 686/2025, z ktorého vyplýva, že predbežné poskytnutie právnej pomoci nezakladá nárok na
oslobodenie od súdneho poplatku ex lege. Teda ani keby jeho opravný prostriedok bol prípustný, nebol
by preukázaný ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, ktorý je podľa § 122 CSP podmienkou jeho

odpustenia rovnako ako podľa § 70 SSP.

10. K otázke funkčnej príslušnosti tunajšieho súdu na rozhodovanie o odvolaní žalobcu najvyšší správny
súd konštatuje, že táto otázka bola riešená v rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. 7Svk/7/2024, od ktorého
nemá dôvod sa odkloniť, preto naň v podstatnej časti poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP):

„14. Od 1. júna 2023 v Civilnom sporovom poriadku, ale aj v zákone č. 757/2004 Z. z. chýbajú
ustanovenia, ktoré by upravovali funkčnú príslušnosť súdu na rozhodovanie o odvolaniach proti
rozhodnutiam novozriadených správnych súdov vydaných vo veciach súdnych poplatkov za použitia
Civilného sporového poriadku v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Tu však ide o zjavne
nezamýšľanú medzeru v zákone, ktorá vyplýva z toho, že zákonodarca pri zriadení najvyššieho

správneho súdu, pri formulácii § 8a zákona č. 757/2004 Z. z. a následnom zriadení správnych súdov
od 1. júna 2023 opomenul zohľadniť, že správne súdy na základe citovaných ustanovení môžu konať
a rozhodovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, takže opravným prostriedkom proti ich
rozhodnutiam nebude len kasačná sťažnosť, ale môže ním byť aj odvolanie. Túto medzeru treba vyplniť
analógiou s postavením tunajšieho súdu ako kasačného súdu v zmysle cit. § 8a ods. 1 zákona č.

757/2004 Z. z. Hoci je kasačná sťažnosť mimoriadnym opravným prostriedkom, najvyšší správny súd o
nej rozhoduje už v druhej inštancii, teda v podobnom postavení, v akom podľa Civilného sporového
poriadku rozhoduje odvolací súd. Odvolacím súdom podľa § 34 ods. 1 a 3 CSP je zásadne krajský súd
vo vzťahu k okresnému súdu a najvyšší súd vo vzťahu ku krajskému súdu, teda vždy súd bezprostredne
vyššieho stupňa. Podobne aj najvyšší správny súd je bezprostredne vyšším súdom nad všetkými

správnymi súdmi a rozhodnutie samotného správneho súdu o odvolaní proti vlastnému rozhodnutiu zas
neprichádza do úvahy, pretože typickým znakom odvolania je práve devolúcia (rozhodovanie vyšším
súdom). Najvyšší správny súd je tak prvým a jediným súdom vyššieho stupňa vo vzťahu k správnym
súdom, a preto je jediný, kto môže byť príslušný na rozhodnutie o odvolaniach proti ich rozhodnutiam
vydaným na základe § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Pretože rovnako ako funkčná príslušnosť

chýba aj určenie zloženia, v akom bude o veci rozhodovať, musí sa vychádzať zo základného pravidla
obsiahnutého v § 24b prvej vete zákona č. 757/2004 Z. z. Najvyšší správny súd tak o týchto odvolaniach
rozhoduje v senáte zloženom z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom.“

11. Pre úplnosť tunajší súd dodáva, že sú mu známe uznesenia tunajšieho súdu ktorými boli obdobné

opravné prostriedky posúdené ako kasačné sťažnosti podľa § 439 a nasl. SSP. Túto neželanú rozdielnu
judikatúru nie je možné odstrániť postúpením veci veľkému senátu podľa podľa § 22 SSP, pretože
v tu prejednávanej veci tunajší súd konal ako súd odvolací podľa CSP, ktorý nepripúšťa, aby senát
odvolacieho súdu postúpil vec veľkému senátu odvolacieho súdu, keďže tento právny predpis taký senát
ani nepredpokladá.

IV. Záver a trovy odvolacieho konania12. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa
§ 386 písm. c) CSP, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 per analogiam
v spojení s § 396 ods. 1 a § 262 CSP tak, že žiadnej zo strán odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže k odmietnutiu odvolania nedošlo zavinením niektorej z procesných strán.

14. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.