Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200162
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725200162.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., t. č. D. E. F. G. B. H. I. I. – Kraľová, H. XX, XXX XX I. I., proti žalovanému: Slovenská republika,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 18C/31/2025-136
zo dňa 14. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a n o v é
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením žalobu odmietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca v žalobe ani v jej doplnení neodstránil vytýkané vady podania, a to presné a úplné označenie
žalovaného/ných.Zobsahužaloby,akoizďalšíchpodanížalobcuvyplýva,žesadomáhanáhradyškody

od štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“). Za žalovaných označil – Okresný súd Zvolen a Okresnú prokuratúru Zvolen napriek
tomu, že súd prvej inštancie žalobcu na odstránenie tejto vady podania riadne vyzval a aj poučil, akým
spôsobom má štát v prípade žalovanej strany označiť.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odvolací
súd podľa jej obsahu posúdil ako odvolanie. Namietal, že jasne definoval, kto je vinný a zodpovedný za
jeho protiprávne držanie vo výkone väzby. Za žalovaného označil Slovenskú republiku, v mene ktorej
konali Okresný súd Zvolen a Okresnú prokuratúru Zvolen, ktorí mu spôsobili ujmu. Označil konkrétne
listinnédôkazyvpodobespisovztrestnýchkonaní,vktorommalokujmedôjsť,uviedolskutkovétvrdenia
pre vznik ujmy spočívajúce v strate možnosti poskytovať starostlivosť maloletým deťom po dobu trvania

nezákonnej väzby. Podľa žalobcu Okresný súd Zvolen, ako výkonná moc v štáte, je zodpovedný za svoje
chybnérozhodnutia.Uviedol,žetotosúdobrédôvodynaodškodnenieštátomzanezákonnéväznenieod
13. 08. 2010 do 04. 05. 2011 pod sp. zn. OS Zvolen: 0Tp 296/2010 a domáhal sa „odškodného“, škody/
nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 Eur titulom nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v
konaní vedenom pod sp. zn. 0Tp/296/2010 i Okresnej prokuratúry Zvolen pod sp. zn. 1Pv/495/2020.

3. Krajský súd ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“)prejednalodvolaniežalobcuviazanýrozsahomadôvodmiodvolaniavzmysleust.§379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.5. Súd prvej inštancie svoj záver o neurčitosti podania vo veci samej založil na absencii presnej
identifikácie sporových strán, a to konkrétne žalovaných. V odvolaním napadnutom uznesení uviedol,
že nie je jednoznačné voči komu žaloba smeruje a koho žalobca skutočne označuje za žalovaných.

Z obsahu žaloby i ďalších podaní žalobcu zrejmé, že sa domáha náhrady škody od štátu v zmysle
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak za žalovaných označil
len Okresný súd Zvolen a Okresnú prokuratúru Zvolen.
6. Odvolací súd sa však s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a podané
odvolanie žalobcu považoval za dôvodné. Žalobca v jeho prvom podaní, doplnení a následne aj

v podanom odvolaní presne označil žalovaných, keď vo svojich podaniach za žalovaných jasne
označil Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Okresný súd Zvolen a Okresná prokuratúra Zvolen.
V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že žalovaná strana bola označená tak, že je nepochybné,
kto je stranou v spore ( Slovenská republika ) a nie je ju možné zameniť s inou osobou. V súvislosti
s uvedeným odvolací súd zdôrazňuje, že je vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán uvedený
v ust. § 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, má v mene štátu

konať (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2020 sp. zn. 6Cdo/87/2019).
Podanie žalobcu tak spĺňa náležitosti žaloby podľa ust. § 132 ods. 1 CSP.
7. Pokiaľ potom súd prvej inštancie postupom podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol podanie žalobcu ako
neurčité a nezrozumiteľné, hoci na takýto postup neboli naplnené zákonné predpoklady, žalobcovi bola
takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom.

Tým mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ust. § 391 ods. 1 CSP na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP v ďalšom

konaní bude sa vysporiadať s podanou žalobou, ktorá spĺňa požiadavky obsiahnuté v ust. § 132 ods.
1 CSP a taktiež s tým, ktorý orgán uvedený v ust. § 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, má v mene štátu konať. Odvolací súd naviac poznamenáva, že vyššie uvedené
skutočnosti, teda, že súd prvej inštancie môže v konaní pokračovať nezahŕňa v sebe rozhodnutie o
úspechu či neúspechu žalobcu v konaní. Z uvedeného vyplýva len procesná možnosť súdu o žalobe

konať, prípadne odstraňovať vady samotnej žaloby.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.