Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Ek/961/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120321186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120321186.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 45 684 618, v konaní zast. Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029, proti povinnej A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. D. E. XXX XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 219,65
Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľa, so sídlom exekútorského

úradu Baštová 44, 080 01 Prešov pod sp. zn. 212EX 339/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/961/2020 zo dňa 19. 01. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/961/2020 zo
dňa 19. 01. 2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/961/2020 zo dňa 19. 01. 2026 vyšší súdny

úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn.
212EX 339/20.

2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že pre nemajetnosť povinného bolo potrebné
exekúciu zastaviť. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom, po oboznámení sa s vyjadrením súdneho

exekútora dospel k záveru, že v priebehu exekúcie súdny exekútor zisťoval majetok, resp. príjmy
povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku, pričom po uvedenej činnosti nebol u
povinného zistený žiadny majetok.

3. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní o námietkach vychádzal z toho, že nevyhnutným
predpokladom pre úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie je zistenie

zexekvovateľného majetku povinnej osoby, teda existencia takého majetku povinného, ktorý podlieha
(môžepodliehať)exekúcii.Pokiaľbysúdnyexekútorvrámcisvojejčinnostiajzistil,že povinnýdisponuje
istým majetkom, ktorý však exekúcii nepodlieha, nebolo by z jeho strany možné prijať iný záver ako ten,
že povinný je v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku osobou nemajetnou, a tým je, za
situácie, že od začatia exekúcie uplynula doba piatich rokov, počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému
vymoženiu pohľadávky oprávneného, daný dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Na

uvedenom nič nemení ani presvedčenie oprávneného, že povinný disponuje majetkom, z ktorého by
nárok oprávneného mohol byť uspokojený.

4. K námietke oprávneného týkajúcej sa použitia donucovacieho opatrenia súd, konajúc vyšším súdnym
úradníkom, uviedol, že v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je možné prostredníctvom
donucovacích opatrení vymáhať (vynucovať) splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom znejúcim

na peňažné plnenie.5. Pokiaľ ide o pokyn oprávneného daný súdnemu exekútorovi spočívajúci vo vykonaní spísania
hnuteľného majetku povinného vyšší súdny úradník uviedol, že pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí, resp. zisťovanie majetku v mieste bydliska (sídla) povinného alebo na inom mieste nemožno

považovaťzapokyn,ktorýbybolpresúdnehoexekútorazáväzný,nakoľkotentozasahujedooprávnenia
exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie.

6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie

a nesprávne vo veci rozhodol.

7. Prvou sťažnostnou námietkou oprávneného bolo nevykonanie fyzického zisťovania na mieste
samom a nevykonanie spísania hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a 115
Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov
a dopyty na orgány a inštitúcie, čo podľa oprávneného nemožno považovať za riadne zisťovanie

všetkého majetku povinného. Vzhľadom na uvedené nebolo podľa názoru oprávneného súdnym
exekútorom a súdom preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, vzhľadom k čomu bolo
upovedomenie o zastavení exekúcie predčasné a uznesenie súdu v rozpore so zákonom. Oprávnený
zároveň, s poukazom na § 200 a nasl. Exekučného poriadku, uviedol, že dôkazné bremeno preukázania
majetnosti povinného na osobu oprávneného neprechádza a s poukazom na § 59 ods. 1 Exekučného

poriadku, uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením uznesenia vydaného súdnym úradníkom v tom
smere, že by oprávnený mal podávať návrhy na spôsob výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi, keď je
povinnosťou súdneho exekútora vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného.

8. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že v konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie

vydanému súdnym exekútorom je povinnosťou súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného
smerujúce voči súdnym exekútorom vydanému upovedomeniu a preukázať súdu všetky skutočnosti,
z ktorých možno vyvodiť záver o správnosti postupu súdneho exekútora pri vydaní námietkami
spochybneného upovedomenia.

9. Oprávnený tiež s poukazom na niektoré rozhodnutia vydané Okresným súdom Banská Bystrica,
pracoviskom upomínacieho a exekučného konania, uviedol, že súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom,
sa odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe, v ktorej súd vo veciach s rovnakým skutkovým základom
rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch. Podľa
oprávnenéhonebolpostupsúdnehoexekútoraspočívajúcivovykonanílustráciíelektronickyprístupných

registrov a dopytov na orgány a inštitúcie, bez vykonania fyzického zisťovania na mieste samom
a spísania hnuteľného majetku povinného podliehajúceho exekúcii dostatočným. S poukazom na nízku
vymožiteľnosť práva oprávnený uviedol, že sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie len
formálnym spôsobom, v rámci ktorého súdy exekútor rozhoduje „od stola“ s tým, že dožiada orgány
a inštitúcie a pri negatívnom výsledku exekúciu zastaví a zinkasuje náhrady podľa vyhlášky.

10. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.16. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

17. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť
má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná, preto je potrebné
ju zamietnuť.

18. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval
za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Sťažnosťou oprávneného napadnuté uznesenie o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie preto súd rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.

19. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa,

že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor dospel pri rozhodovaní
o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie k záveru,
že v posudzovanej veci neboli dané žiadne dôvody na rozhodnutie o zrušení upovedomenia o zastavení
exekúcie vydaného súdnym exekútorom.

20. Pokiaľ ide o dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,
nezistenie zexekvovateľného majetku povinného neznamená, že povinný nemá akýkoľvek majetok, ale
znamená, že u neho nebol zistený taký majetok, ktorý by bolo v exekučnom konaní možné zexekvovať.
Jedná sa teda o tzv. relatívnu nemajetnosť povinného a nie o nemajetnosť absolútnu.

21. Spôsob vykonávania exekúcie určuje súdny exekútor, a to aj na základe preskúmania majetkových
pomerov povinného, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie
zistených skutočností písomnými podkladmi a vyvodenie záverov o možnosti alebo nemožnosti
vykonania exekúcie prináleží práve súdnemu exekútorovi (nie súdu, či už konajúcemu prostredníctvom
vyššieho súdneho úradníka alebo prostredníctvom sudcu). Ak súdny exekútor po uplynutí doby 5

rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného dospeje k záveru, že
u neho nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť, ako vydať
upovedomenie o zastavení exekúcie. Vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie nespočíva na vôli
či rozhodnutí konkrétneho súdneho exekútora, ale je postupom, ktorý každému súdnemu exekútorovi
predpisuje priamo zákon. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať činnosť podľa Exekučného

poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

22. S poukazom na vyššie uvedené bolo v posudzovanej veci úlohou súdneho exekútora, aby
vykonanými lustráciami zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia
vymáhanej povinnosti. Súd, po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu dospel k záveru,

že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného
dostatočne preskúmal a rozhodnutie o vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie nebolo excesom či
predčasne vydaným rozhodnutím ale bolo riadne odôvodneným rozhodnutím, ktorého vydanie súdnemu
exekútorovi prináleží.

23. Súd sa nestotožnil s argumentáciou oprávneného spočívajúcou v ním tvrdenej existencii majetku
povinného, nakoľko ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej (oprávneným
tvrdenej) existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal
všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdnyexekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania
exekúcie súdny exekútor zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa
budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti,

účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci,
ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie akýkoľvek a každý majetok povinného
(oprávneným príkladmo uvádzaný televízny prijímač, mobilný telefón) je možné speňažiť. Navyše,
domnienka oprávneného, že na mieste bydliska povinného by sa mohli nachádzať hodnotné hnuteľné
vecinebolazostranyoprávnenéhopodloženážiadnymikonkrétnymiskutočnosťami(tvrdeniami),pričom

oprávneným podanú sťažnosť súd zhodnotil ako sťažnosť všeobecnú, pričom súdu je z jeho úradnej
činnosti známe, že oprávnený rovnako znejúcu sťažnosť podáva opakovane, v rôznych konaniach
vedených na exekučnom súde.

24. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sťažovateľa nie je možné považovať za porušenie práva či porušenie a nerešpektovanie práv

sťažovateľa.

25. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom dňa 19. 01. 2026 pod sp. zn. 68Ek/961/2020 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol
tak, že ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).