Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100224
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD.,
v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Slovenské liečebné kúpele Rajecké
Teplice, a.s., so sídlom Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 31 642 284, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava,
IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101077765/2023 z 19. apríla 2023, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 2Sf/6/2023 z 27. novembra 2024,

ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100224.1, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 2Sf/6/2023 z 27. novembra 2024 sa mení tak, že
rozhodnutie žalovaného č. 101077765/2023 z 19. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 102833754/2022 zo dňa 19.10.2022
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.720,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2020, a to z dôvodu jeho účasti na daňovom
podvode v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, vystavených na základe Zmluvy o

poskytnutí reklamných služieb zo dňa 02.12.2020 (ďalej aj ako „zmluva“), podľa ktorej sa dodávateľ
zaviazal zabezpečiť pre žalobcu ako odberateľa komplexné reklamné služby (vyhotovenie reklamného
loga a polepu) na akciách OMV MAXXMOTION RALLY SLOVAKIA RING 2020, Setkání mistrů 2020,
SZILVESTER RALLYE 2020. Pri posudzovaní zdaniteľných obchodov mal správca dane za preukázané,
že:
- z posudzovaných zdaniteľných obchodov - reklamných služieb od dodávateľa MOTOR-SPORT,
družstvo vznikol daňový únik,

- tento daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH,
- posudzované zdaniteľné obchody - reklamné služby objednané žalobcom boli spojené s týmto
podvodom na DPH a napokon,- boli prítomné skutočnosti spočívajúce najmä v neprimerane vysokej cene za prijaté služby, ktoré podľa
správcu dane preukazujú, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi nákupmi od dodávateľa
MOTOR-SPORT, družstvo zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp.

prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť, hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH.
2. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zdôraznil, že zistené skutočnosti vo
vzájomných súvislostiach posudzovanej veci sa stali jasným dôkazom neobozretného správania sa
žalobcu, keď tento nakúpil reklamné služby od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo za neprimerane
nadhodnotenú cenu. Správca dane pripomenul, že hoci v boji proti podvodom nie sú pre platiteľov

dane stanovené žiadne konkrétne povinnosti, neprijatie dostatočných opatrení na zabránenie účasti na
podvode na DPH je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ považované za dôvod na neuznanie
odpočítania DPH platiteľovi, ktorý takéto opatrenia na preukázanie obozretného správania sa neprijal.
Prijatie opatrení je pre každý prípad individuálne; v tejto veci ním podľa správcu dane mohlo byť
práve obozretné správanie pri nákupe reklamy od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, keď cena
162.000 Eur za reklamné služby na 4-dňovom podujatí a bez divákov, bola stanovená bez akýchkoľvek

relevantných veličín na ňu vplývajúcich, a ktorej nadhodnotenie bez ekonomického opodstatnenia
preukazujú všetky skutočnosti reflektujúce podrobne zistený skutkový stav.
3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101077765/2023 z 19.04.2023 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa §
74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Konštatoval, že záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že sporné plnenie
je poznačené podvodným konaním. V jeho dôsledku došlo k daňovému úniku, pričom žalobca o
podvodnom konaní dodávateľa musel vedieť a nekonal v dobrej viere. Ako neopodstatnenú vyhodnotil
námietku nesprávneho postupu správcu dane, ktorý nevykonal opakované vypočutie Dalibora Šerého,
konateľa spoločnosti MOTOR-SPORT, ani nevypočul ďalších odberateľov reklamných služieb od

rovnakého dodávateľa za účelom preukázania skutočnosti, že žalobca nevedel o tom, že nákupom
reklamných služieb sa zúčastňuje na daňovom podvode. Žalovaný pripomenul, že svedok Dalibor Šéry
sa podrobne vyjadril ku všetkým okolnostiam obchodného prípadu, pričom správca dane jeho vyjadrenia
vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Dokazovanie zamerané na odberateľov, ktorí nie
sú obchodnými partnermi žalobcu, považoval žalovaný za irelevantné. V tejto súvislosti akcentoval,

že dôkazné bremeno bolo prenesené na správcu dane, ktorý identifikoval daňový únik a objektívne
skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť žalobcu o podvodnom konaní.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného. Namietal, že žalovaný a ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno v otázke

preukázania vedomosti žalobcu na účasti na daňovom podvode. Namietal nesprávny postup, ak správca
dane a ani žalovaný neakceptovali jeho návrh na opakované vypočutie svedka Dalibora Šerého, ako aj
vypočutie iných odberateľov reklamy od toho istého dodávateľa, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie
považoval aj za nepreskúmateľné.
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol

rozsudkom sp. zn. 2Sf/6/2023 z 27. novembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
6. Správny súd úvodom odôvodnenia zhrnul, že správca dane na účely rozhodnutia o neuznaní práva na
odpočítanie dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na
daňovom podvode. Priblížil obsah tohto testu a vo vzťahu k identifikácii daňového úniku v posudzovanej
veci vymedzil, že tento vznikol v reťazci spoločností: Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › MOTOR-SPORT,

družstvo › žalobca a to tým, že spoločnosť Pemata s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie december
2020 daňové priznanie k DPH a ani kontrolný výkaz k DPH a z plnenia viažuceho sa k predmetnému
závodnému vozidlu nebola odvedená daň z pridanej hodnoty, pričom z uvedeného plnenia si spoločnosť
UREN s.r.o. a následne aj MOTOR-SPORT, družstvo a žalobca uplatnili odpočítanie DPH. Práve na
stupni obchodu medzi spoločnosťou Pemata s.r.o. a UREN s.r.o. došlo k daňovému úniku.

7. Pokiaľ žalobca namietal, že uvedený test sa vzťahoval na úplne odlišný typ daňového podvodu (tzv.
„kolotočový podvod“), kde zúčastnené subjekty vedome participovali na podvodných plneniach, správny
súd konštatoval, že judikatúra SD EÚ, ako aj NSS SR jednoznačne nastavila kritériá posudzovania,
ktoré musia byť splnené pre prípad rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane. Uvádzajúc
výpočet skutočností tvoriacich rozsah dôkazného bremena správcu dane následne uzavrel, že nebolo

nevyhnutné preukázať úmysel a vedomosť žalobcu o podvode u dodávateľa, resp. v dotknutom reťazci,
alepostačovalopreukázať,žežalobcaozapojenídopodvodnejschémyvzhľadomnaobjektívnezistenia
mal vedieť.8. Aplikujúc uvedené na skutkové okolnosti posudzovanej veci a stotožňujúc sa so žalovaným správny
súd skonštatoval, že žalobca o podvode vedel, a to zohľadňujúc jednak výšku dohodnutej ceny (cca
8x nadhodnotenej), ako aj jeho iracionálny prístup (ochota zaplatiť cenu, ktorá nebola výsledkom

rovnovážneho stavu ponuky a dopytu po reklame, teda v rozpore s cieľom podnikania - nadobúdať zisk).
Podľa správneho súdu za ďalšie skutočnosti umocňujúce závery správcu dane o účasti na daňovom
podvode možno považovať nepredloženie marketingovej stratégie či parametrov loga, existenciu
nejasnejzmluvnejdokumentáciečiobstaranieúčelovonadhodnotenejreklamnejslužbyprostredníctvom
deklarovaného dodávateľa bez histórie, ktorý nebol reklamnou agentúrou. Za alarmujúcu označil

správny súd skutočnosť, že na ostatné početnejšie reklamy, majúce väčší účinok ovplyvniť poznanie
verejnosti ako potenciálnych zákazníkov o žalobcom ponúkaných kúpeľných službách, zaplatil výrazne
menšie finančné čiastky. Poukázal na skutočnosť, že suma 162.000,00 Eur (135.000,00 Eur bez DPH)
uhradená za reklamné služby dodávateľovi MOTOR-SPORT, družstvo len za dve konkrétne podujatia
bez účasti divákov v decembri 2020 je druhým najväčším výdavkom zo všetkých výdavkov vynaložených
na podnikateľskú činnosť žalobcu v decembri 2020 a štvrtým najväčším výdavkom žalobcu za celý

rok 2020, čo je v porovnaní so sumou 83.532,26 eur, ktorú v decembri 2020 vynaložil žalobca na iné
ďalšie formy reklamy, neobvyklé. V roku 2020 fakturované plnenia (len) od spoločnosti MOTOR-SPORT,
družstvo za reklamu tvorili až 52% z celkových nákladov žalobcu vynaložených na reklamu.
9. Správny súd pripustil, že v podnikateľskom prostredí môžu byť zmluvnými stranami dojednané aj
ceny nezodpovedajúce skutočnej hodnote nadobúdaného tovaru či služieb, avšak v takom prípade

je neudržateľný záver o potrebe zachovania práva na odpočítanie DPH z takýchto plnení. Uplatniť
právo na odpočet dane je oprávnením platiteľa dane, a nie jeho povinnosťou. Správny súd v tejto
súvislosti formuloval záver, že ak nadobúdateľ z rôznych dôvodov zaplatí za dodanie tovaru či služieb
dobrovoľne vysokú cenu (nedostatok skúseností, uvedenie do omylu, benevolentnosť pri dojednávaní
ceny), nemôže to mať negatívny dopad na štátny rozpočet uplatnením odpočítania dane z takejto

transakcie. Vychádzajúc z uvedeného vyhodnotil postup žalobcu za neobvyklý v bežnom obchodnom
styku,vykonávanomsostarostlivosťouzodpovednéhohospodára.Vtuposudzovanejveci,podľanázoru
správneho súdu, správca dane dostatočne, na základe objektívnych skutočností, podrobne popísaných
v odôvodnení rozhodnutia, preukázal, že žalobca o podvodnom konaní dodávateľa musel a mal vedieť.
Žalobca musel vedieť, že predmet zmluvy nebude naplnený tak, ako bolo dohodnuté. Ťažisko samotnej

reklamy bolo založené na športových podujatiach vymedzených v predmetnej zmluve. Správny súd na
tomto mieste vyzdvihol, že bez účasti divákov reklamné plnenia významne strácali na svojom účinku,
pričom niektoré dohodnuté reklamné služby, ktoré sa priamo spájali s účasťou divákov, napr. rozdávanie
propagačných materiálov, podpisových kariet, bulletinov, nebolo objektívne ani možné realizovať.
10. Správny súd v ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozsudku objasnil, že ak žalobca tvrdil,

že v čase výpovede Dalibora Šerého (26.04.2022) nemal žiadnu vedomosť o tom, že by mal byť
vytvorený nejaký účelový dodávateľský reťazec medzi spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo a jeho
dodávateľmi, uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože už v auguste 2021 na základe oznámenia
pochybností správcu dane zistených pri výkone daňovej kontroly bol konfrontovaný so zisteniami,
konštatovanými tak v protokole, ako aj v prvom rozhodnutí správcu dane zo dňa 18.01.2022, pričom

tieto boli v konečnom dôsledku len inak vyhodnotené z hľadiska právneho posúdenia veci. Relevantným
je to, že žalobca o predmetných skutočnostiach vedomosť mal.
11. Správca dane aj žalovaný podľa správneho súdu dostatočne zrozumiteľne odôvodnili, prečo nie
je nutné v tejto konkrétnej veci opakovane vypočuť svedka Dalibora Šerého, z výpovede ktorého je
spísaná zápisnica a vyplývajú z nej skutočnosti vyhodnotené daňovými orgánmi, pričom tieto sú v

podrobnostiach uvedené aj v rozhodnutí správcu dane. Svedok Dalibor Šéry sa vo svedeckej výpovedi
podrobnevyjadrilkuvšetkýmokolnostiamobchodnéhoprípadu.Dokazovaniezameranénaodberateľov,
ktorí nie sú obchodnými partnermi žalobcu považoval aj správny súd v danom prípade za irelevantné.
Svedok vypovedá o veciach mu známych, existujúcich a nemôže dôjsť k ich zmene len v dôsledku iného
právneho posúdenia veci. Podstatné je to, či svedecká výpoveď umožňuje také právne posúdenie, k

akému dospel správca dane. Správny súd konštatoval, že daňové orgány správne vyhodnotili návrh
žalobcu na ďalšie dokazovanie, čo aj náležite odôvodnili. Správny súd pritom posudzoval efektivitu
vykonania týchto dôkazov, teda potrebu ich vykonania z pohľadu, či by išlo o dôkazy, ktoré majú reálnu
schopnosť ovplyvniť, v pozitívnom zmysle postavenie žalobcu v daňovom konaní, pričom dospel k
záveru, že tomu tak nie je. Uviedol, že výsluchy svedkov nemajú potenciál prelomiť dokazovaním zistené

nespornéskutkovéokolnostiveci,ktoréviedlikvydaniunapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoajsprávcu
dane. Správny súd dal v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024, ktorý konštatoval, že ak sa žalobca dožaduje vykonania dôkazu
vypočutím svedka, musí uviesť, aký podstatný záver by tento svedok priniesol a ako by sa situáciazmenila,akbymalmožnosťklásťmuotázky(vdanomprípadevovzťahukDaliboroviŠérymuešteďalšie
otázky), a ktorá skutočnosť by sa objasnila, prípadne zmenila v jeho prospech. Zároveň podotkol, že
predmetom konania pred Ústavným súdom SR bolo práve posudzovanie vedomostnej zložky daňového

subjektu o tom, že sa svojím obchodom zapojí do podvodu na DPH.
12. Správny súd konštatoval, že samotné zistenia o neprimeranej cene neboli jediným dôvodom na
neuznanie odpočítania dane, ale vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zisteniami sa stali jasným
preukázaním neobozretného správania sa kontrolovaného daňového subjektu, keď nakúpil reklamné
služby od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo za neprimerane nadhodnotenú cenu. Pokiaľ ide otázku

miery obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými
subjektmi, správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa
08.07.2020.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
A/
13. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú

sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods.
1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces) a navrhol v zmysle § 462 ods. 1 SSP
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
14. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body, ktoré v značnej miere
kopírujú žalobné námietky:

-SúdnydvorEÚvosvojejjudikatúrenaznačil,žesubjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjedôvodné
od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať možnosť
spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení. Je preto celkom legitímne, že žalobca nemal povinnosť
zisťovať,čijesúčasťoureťazcaspoločnostíalebozisťovaťsamotnýrozsahasprávaniereťazca,nakoľko
sa zapojil iba do zdaniteľných obchodov so spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo,

- správca dane nevykonal žiadne dokazovanie za účelom preukázania neprimeranosti ceny služby,
okrem použitia zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.04.2022 z iného daňového konania, kde
bol vypočutý svedok p. Šerý. V rámci daňovej kontroly za marec 2021 žalobca ako daňový subjekt
jednoznačne uviedol, že cena bola stanovená na základe dohody oboch zmluvných strán, pričom
žalobca nemal vedomosť o cene, za akú poskytol dodávateľ reklamné služby iným odberateľom. Aj

z výpovede p. Šerého vyplýva, že žalobca mal vyhradené veľké prednostné miesto na svoju reklamu
(na rozdiel od iných odberateľov), a je preto podľa neho úplne prirodzené a opodstatnené, že veľkosť,
umiestnenie a prednostné miesto mali vplyv na výšku ceny za reklamné služby,
- správca dane odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - výsluch p. Šerého s odôvodnením, že o rizikovom
dodávateľskom reťazci sa daňový subjekt dozvedel už v auguste 2021, teda že v čase jeho výsluchu dňa

26.04.2022 mal vedomosť o tejto skutočnosti. Následne však správca dane na deň 09.02.2023 predvolal
svedka p. Šerého, avšak tento sa nedostavil. Týmto postupom správca dane sám potvrdil, že výpoveď
svedka p. Šerého bola pre náležité zistenie skutkového stavu potrebná. Po „neúspešnom“ výsluchu
správca dane nevyužil svoje zákonné oprávnenie predviesť dotknutého svedka, hoci sťažovateľ trval
na jeho vypočutí. Takýto postup správcu dane, ako aj žalovaného považuje za rozporný s § 24 ods.

2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie,
- správca dane odmietol vykonať výsluchy všetkých ostatných odberateľov reklamy za mesiac december
2020 od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, s odôvodnením, že mu v tejto súvislosti postačuje
výpoveď p. Šerého, ktorý sa vyjadroval k určeniu cien reklamných služieb. Správca dane tak opätovne

nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, nakoľko daňový subjekt mal záujem na konfrontácii týchto
odberateľov s pánom Šerým, ako aj na tom, aby im sám kládol otázky na preukázanie ním tvrdených
skutočností. Sťažovateľ namieta, že nemal vedomosť o počte ostatných odberateľov (reklamných
partnerov), ktorí mali byť viditeľní na pretekárskom aute. Nepoznal ich počet a ani ich požiadavky na
reklamu (veľkosť a jej umiestnenie), prípadne či boli ochotní si „priplatiť“ za prednostnú reklamu.

- dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane, a preto je tvrdenie, že cena sa javí ako neprimerane
vysokábezekonomickéhoopodstatnenia,nepresvedčivéadokazujetopodľasťažovateľatúskutočnosť,
že cena sa správcovi dane iba javí ako neprimerane vysoká, ale táto skutočnosť nie je dokázaná,
- tvrdenie správcu dane (ako aj žalovaného), že nákupom služieb za neprimerane vysokú cenu bez
ekonomického opodstatnenia žalobca ako daňový subjekt na seba sám zobral riziko, že predmetné

nákupy môžu byť spojené s podvodom na DPH, nemá oporu v dokazovaní a ani v žiadnom právnom
predpise. Výška ceny dodaných reklamných služieb v žiadnom prípade nedokazuje vedomostnú zložku
daňového subjektu o tom, že sa tento svojím nákupom služieb zapojí alebo nezapojí do podvodu na
DPH,- sťažovateľ nesúhlasí so záverom konajúcich finančných orgánov o ekonomickej neopodstatnenosti
výdavkov na reklamu dodanú spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo. Definovanie foriem reklamy
patrí medzi výsostné práva podnikateľa, ktorý sám určuje, aký druh reklamy a v akom období je

preňho výhodný. Dotknutá reklama bola súčasťou reklamnej kampane a celkovej reklamnej stratégie
žalobcu. To, že táto stratégia bola efektívna a ekonomicky výhodná, sa pretavilo do zvýšených výnosov
pre sťažovateľa z ním poskytovaných služieb, ako i do lepšieho hospodárskeho výsledku. Sťažovateľ
nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že využitím reklamných služieb v iných športoch by bolo oslovených
viac potenciálnych zákazníkov s vyšším efektom na tržby. Ide o nepodložené a nepreukázané tvrdenie,

- v rámci očakávanej obozretnosti podnikateľa sťažovateľ z verejne dostupných zdrojov preveril, že
dodávateľ nie je dlžníkom voči štátu ani nie sú voči nemu vedené exekúcie. Taktiež bol na webovej
stránke FR SR vedený ako vysoko spoľahlivý daňový subjekt, čo žalovaný nerozporoval. Sťažovateľ za
reklamné služby uhradil faktúru až po ich poskytnutí, čím sa eliminovalo riziko, že by hradil za služby,
ktoré nebudú poskytnuté vôbec alebo by poskytnuté boli s výhradami,
- správny súd v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že ďalším ukazovateľom, že

sťažovateľ mal vedieť o podvode na DPH, bolo nepredloženie marketingovej stratégie. Počas celého
daňového konania správca dane nežiadal od sťažovateľa predloženie marketingovej stratégie, hoci sa
opakovane dopytoval na rôzne konkrétne skutočnosti týkajúce sa obchodného prípadu sťažovateľa.
Poukazovanie na nepredloženie tejto marketingovej stratégie z uvedeného dôvodu nie je na mieste, a
už vôbec od tejto skutočnosti nemožno odvodzovať vedomosť o daňovom úniku,

- správny súd v totožnom bode odôvodnenia uzavrel, že ďalším ukazovateľom, že žalobca mal vedieť o
podvode na DPH, bolo obstaranie účelovo nadhodnotenej reklamnej služby prostredníctvom dodávateľa
bez histórie, ktorý nebol reklamnou agentúrou. Sťažovateľ poukazuje, že takýto záver súd taktiež prevzal
nekriticky, bez akéhokoľvek prizretia sa na jeho argumentáciu uvedenú v daňovom konaní, ako aj
v samotnej správnej žalobe. Podľa verejne dostupného výpisu z obchodného registra jednoznačne

vyplýva, že spoločnosť MOTOR-SPORT, družstvo mala v predmete podnikania zapísanú činnosť -
reklamné a marketingové služby, čo ju oprávňovalo zabezpečiť reklamu pre sťažovateľa v požadovanom
rozsahu,
- základ vo vykonanom dokazovaní nemá ani záver správneho súdu, že sťažovateľ sumu 162.000
eur uhradil za dve konkrétne podujatia bez účasti divákov v decembri 2020 (počas covid pandémie).

Sťažovateľ podotýka, že z obsahu zmluvy, ako aj realizovaného dokazovania bezpochyby vyplýva,
že okrem reklamy na pretekárskom aute išlo aj o reklamu na plagátoch, letákoch, DVD, podpisových
kartách, emailových pozvánkach, na tlačených propagačných materiáloch, na internete, v bulletinoch, v
športových časopisoch. Nie je pravdou, že správcovi dane bol predložený iba jediný článok z denníka
Šport z 10.12.2020. Logo sťažovateľa bolo vyobrazené aj v stánku tímu RUFA MOTOR-SPORT, na

internetovej stránke www.rufasport.sk, na internetovej stránke mediaracing.sk, a boli predložené aj DVD
záznamy z podujatia,
- sťažovateľ v priebehu daňového konania požiadal správcu dane o doplnenie podkladov o tom, akým
spôsobom bola ukončená daňová kontrola u dodávateľa a u jeho odberateľov reklamných služieb
v rozhodných obdobiach (protokoly z daňovej kontroly), ako aj o predloženie rozhodnutí správcu

dane v príslušných vyrubovacích konaniach. Správca dane v rámci týchto konaní až na ústnom
pojednávaní dňa 21.02.2024 (zdaňovacie obdobie máj a august 2021) oznámil sťažovateľovi ako
daňovému subjektu, že dňa 12.02.2024 vyhotovil úradný záznam, predmetom ktorého mali byť vyššie
uvedené dôkazy navrhnuté sťažovateľom. Za nepochopiteľné, neštandardné a preukazujúce porušenie
viacerých ustanovení Daňového poriadku považuje, že v zmysle úradného záznamu zo dňa 12.02.2024

sa správca dane rozhodol vykonať navrhnutý dôkaz až 17.01.2024 (po viac ako 10 mesiacoch). Podľa
onoho úradného záznamu, v predmetných zdaňovacích obdobiach nemali ostatní odberatelia reklamy
od MOTOR-SPORT, družstvo doteraz vykonané daňové kontroly, s výnimkou spoločnosti AUTO-
IMPEX spol. s.r.o. a spoločnosti WALLENBERG, s.r.o. Už táto samotná skutočnosť podľa sťažovateľa
preukazuje rozdielny postup správcu dane ku kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) ako

jednému z odberateľov reklamy od sp. MOTOR- SPORT, družstvo,
- správca dane uviedol, že informácie obsiahnuté v protokoloch z daňových kontrol a rozhodnutiach
súvisiacich s vykonanými daňovými kontrolami tvoria daňové tajomstvo a je ich možné inej osobe
sprístupniť v súlade s § 11 ods. 5 Daňového poriadku len s písomným súhlasom dotknutého daňového
subjektu. Z uvedeného dôvodu tak navrhované dôkazy nevykonal vo vzťahu k spoločnosti MOTOR-

SPORT, družstvo (nereagovalo na výzvu správcu dane) a ani vo vzťahu k spoločnosti AUTO-IMPEX
spol. s r.o. (nesúhlasila so sprístupnením daňového tajomstva). Sťažovateľ považuje nevykonanie
navrhnutých dôkazov za postup správcu v rozpore s Daňovým poriadkom, konkrétne s ustanovením §
24 ods. 2, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné naúčely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Odvolávanie sa správcu dane na absentujúci (resp. nedosiahnuteľný) súhlas dotknutých spoločností so
sprístupnením daňového tajomstva, je celkom nesprávne, nakoľko za porušenie daňového tajomstva

sa nepovažuje použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní, čo je presne prípad
posudzovanej veci,
- sťažovateľ má za to, že závery, ku ktorým správny súd v predmetnom rozhodnutí dospel, nie sú
dostatočne podporené náležitými argumentmi, pričom nie je zrejmé, na základe akej úvahy a akých
dôkazov k nim dospel. Správny súd nesplnil svoju nevyhnutnú povinnosť vyrovnať sa s argumentmi

sťažovateľa (žalobcu), a to nie všetkými, ale predovšetkým tými podstatnými, ktoré by odôvodňovali jeho
právny názor premietnutý do výrokovej časti rozhodnutia.

B/
15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v jednotlivých sťažnostných
bodoch kasačnej sťažnosti nevzniesol nové námietky od tých, ktoré boli uvedené v podanej žalobe.

Stotožňuje sa s právnym posúdením správneho súdu a kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako
nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná, a preto po predchádzajúcom zverejnení
termínu verejne vyhlásil dňa 30. januára 2026 tento rozsudok, ktorým rozhodol spôsobom podľa § 462
ods. 2 SSP.
17. S ohľadom na odôvodnenie rozsudku správneho súdu a vymedzenie sťažnostných bodov
bolo úlohou kasačného súdu posúdiť predovšetkým správnosť právneho záveru správneho súdu o

oprávnenosti odopretia práva na odpočítanie dane sťažovateľovi z dôvodu jeho nedbanlivostného
zapojenia do daňového podvodu objednaním reklamných služieb od MOTOR-SPORT, družstvo.
Osobitne pritom správny súd zdôraznil skutočnosti poukazujúce na neobozretnosť sťažovateľa
pri akceptácii 8-násobne nadhodnotenej ceny služby poskytnutej prostredníctvom dodávateľa bez
podnikateľskej histórie.

IV.a) K námietke neexistencie povinnosti daňového subjektu preverovať dodávateľský reťazec
18. K tejto námietke kasačný súd uvádza, že daňový subjekt nie je podľa zákona povinný vyvíjať
aktívnu činnosť na zisťovanie spôsobu, akým mu bude dodanie tovaru či služby zabezpečené (či priamo
alebo subdodávateľsky). Nemusí ani zisťovať, či v predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch

dodávateľského reťazca, ktorého sa stal súčasťou, nedošlo k daňovému podvodu (protiprávnemu
neodvodeniu odpočítanej dane). Je však povinný správať sa v obchodných vzťahoch tak, aby sa nestal
súčasťou podvodného reťazca, v ktorom došlo k nedovolenému úniku na DPH. Je preto zodpovedný
za prijatie primeraných opatrení, ktoré od neho možno v rámci zachovania bežnej podnikateľskej
obozretnosti rozumne požadovať, aby sa vyhol vstupu do rizikového obchodného vzťahu; inak mu

nemusí byť priznané odpočítanie dane. Medzi takéto opatrenia možno zaradiť napr. získanie referencií o
novomdodávateľovi,vykonanieprieskumutrhučiporovnaniecienvdanejoblastipodnikania,preverenie
plnenia povinností dodávateľa voči štátu vo verejne dostupných registroch a pod. Nie je v rozpore
s právom Únie požadovať dostatočnú obozretnosť podnikateľa na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Kasačný súd v tejto súvislosti pripomína, že

hoci dôkazné bremeno pri preukazovaní daňového podvodu má správca dane, preukázanie skutočností
o prijatí dostatočných opatrení obozretného podnikateľa ťaží daňový subjekt, pričom správca dane je
povinnýtaktoprijatéopatrenianáslednevyhodnotiť(viď.napr.rozsudkyNajvyššiehosprávnehosúduSR
sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, bod 33).
19. Účasť na daňovom podvode sa teda môže stať dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane,

ak daňový subjekt uplatňujúci si toto daňové oprávnenie vedel o svojej účasti na podvodnej schéme,
alebo to s ohľadom na okolnosti prípadu vedieť mal, najmä ak by pri preverovaní svojho obchodného
partnera postupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. Vymedzenie opatrení, ktoré je možné
spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu(Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 z 21.6.2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť
až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa, a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria

správcovi dane (SC Paper Consult SRL, C-101/16 z 19.10.2017, bod 51; Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 z 3.9.2020, bod 56).
IV.b) K námietke nevykonania opätovného výsluchu konateľa dodávateľa p. Šerého a nevykonania
výsluchov iných odberateľov dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo
20. Námietku rozporu postupu správcu dane s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku v dôsledku

nevykonania výsluchu p. Šerého, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kasačný súd sa v tomto
ohľade stotožnil s konštatáciou správneho súdu, že na vyhovenie návrhu na výsluch tohto svedka bolo
potrebné v danom prípade nazerať cez prizmu efektivity jeho vykonania, a to zohľadňujúc predovšetkým,
či by išlo o dôkaz, ktorý má reálnu schopnosť ovplyvniť (v pozitívnom zmysle) postavenie subjektu
v daňovom konaní. Sťažovateľ požadujúc výsluch p. Šerého nevysvetlil, k akým zisteniam mal takto
realizovaný dôkaz prispieť a aké skutočnosti (odlišné od tých, ktoré je on sám schopný preukázať)

mohli byť výsluchom objasnené. Skutočnosť, že správca dane napokon svedka predvolal, ale tento sa
nedostavil a nebol v tejto súvislosti aplikovaný inštitút predvedenia svedka, nedokazuje bez ďalšieho
nutnosť vykonania takéhoto dôkazu. Z výsluchu p. Šerého realizovaného počas vedenia daňovej
kontroly v súvislosti s iným zdaňovacím obdobím (marec 2021) vyplynulo, že cena reklamnej služby
bola stanovená na základe dohody, sťažovateľ nemal vedomosť o cenách (druhovo) identickej služby

poskytnutej iným odberateľom na totožnom podujatí. Výsluchom bolo zároveň potvrdené, že sťažovateľ
mal vyhradené prednostné miesto, pokiaľ išlo o umiestnenie a veľkosť reklamy. Sťažovateľ neosvedčil,
aké iné (ďalšie) okolnosti, s potenciálom ovplyvniť výsledok konania v jeho prospech, mohol opätovný
výsluch konateľa dodávateľa ozrejmiť. Podľa názoru kasačného súdu sťažovateľom predložené doklady
a ním tvrdené skutočnosti nevykazovali rozpor s (už správcovi dane známymi) tvrdeniami konateľa

dodávateľa, ktorý by bolo potrebné odstraňovať jeho opätovným vypočutím.
21. Pokiaľ ide o namietané nevykonanie výsluchov zástupcov iných odberateľov dodávateľa MOTOR-
SPORT, družstvo v rozhodnom zdaňovacom období, sťažovateľ potrebu ich realizácie odôvodnil
možnosťou konfrontácie odberateľov s p. Šerým, bez ozrejmenia potreby takejto konfrontácie. Kasačný
súd podotýka, že dotknutí odberatelia stáli mimo správcom dane identifikovaného podozrivého reťazca.

Sám sťažovateľ uviedol, že si nie je vedomý rozsahu reklamy nimi objednanej, ani nemá vedomosť o
ďalších podmienkach či požiadavkách reklamnej služby im poskytovanej. Navyše sa žiada podotknúť, že
sám správca dane v tomto smere vykonal kroky k zisteniu cien (súm) uhradených inými objednávateľmi
za umiestnenie reklamy na pretekárskych vozidlách na totožnom podujatí a z týchto následne
aj vychádzal pri konštatácii neprimeranosti ceny poskytnutej reklamnej služby. Akékoľvek ďalšie

dokazovanievtomtosmerebyviedlolenkdupliciteuž(inýmspôsobom)obstaranýchinformáciíaúdajov.
IV.c) K námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci
22. Kasačný súd považuje za dôvodnú kasačnú sťažnosť pokiaľ ide o námietky týkajúce sa
spochybnenia záverov finančných orgánov o neobozretnom správaní sa sťažovateľa, keď tento nakúpil
reklamné služby od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo za neprimerane nadhodnotenú cenu, a preto

mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní (nedovolenom daňovom úniku).
23. Kasačný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že nadhodnotenú cenu služby správca dane označil za
kľúčový faktor indikujúci zapojenie sa sťažovateľa do podvodnej schémy. K tomuto záveru dospel jednak
porovnaním ceny služby s hodnotou plnenia poskytnutou za (druhovo) rovnakú službu inými účastníkmi
podujatia, ako aj samotnou ekonomickou neopodstatnenosťou plnenia vzhľadom na nulový dosah

obsahu reklamy na recipientov (pre chýbajúce obecenstvo z dôvodu prebiehajúcich protipandemických
opatrení). Správca dane teda posúdil neprimerane vysokú cenu reklamných služieb ako rozhodnú
skutočnosť, ktorá mala u sťažovateľa vzbudiť pochybnosti o danej transakcii z hľadiska úniku na dani.
24. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že „extrémne a nedôvodné nadhodnotenie
či podhodnotenie ceny plnenia v porovnaní s trhovými cenami môže byť okolnosťou, ktorá má vzbudiť

podozrenie u priemerného zodpovedného podnikateľa.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/11/2022 z 30. mája 2024, bod 63). Kasačný súd má za to, že
neprimerane vysoká cena služby môže sama osebe (izolovane) indikovať účasť na podvodnom konaní
skôr v súvislosti s daňou z príjmov, kedy existuje predpoklad, že daňový subjekt bude motivovaný
účelovosiznížiťdaňovúpovinnosťnákupomtovarovaleboslužiebzaekonomickyneopodstatnenéceny.

Pokiaľ ide o systém uznávania odpočtu dane z pridanej hodnoty, v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
(napr. Axel Kittel, C-439/04) vedomá účasť na daňovom podvode musí byť preukázateľná objektívnymi
skutočnosťami. Kasačný súd však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neidentifikoval prítomnosť
žiadnych ďalších objektívnych ukazovateľov rizikovosti danej transakcie, na základe ktorých by v súhrne(odhliadnuc od primeranosti/neprimeranosti ceny plnenia) bolo možné uzavrieť, že v prejednávanej veci
sťažovateľ objektívne mal vedieť o svojej účasti na daňovom podvode.
25. Správca dane, ako aj správny súd pracovali so zistením, že cena za dodanú službu bola až 8

krát vyššia než najnižšia cena uhradená iným odberateľom za poskytnutie reklamného priestoru v
podobe polepov na tom istom podujatí a tom istom súťažnom automobile. Podľa kasačného súdu
takéto zistenie samo osebe nemôže obstáť pre preukázanie záveru o absencii obozretnosti sťažovateľa.
Sťažovateľ opakovane uviedol, že mal vyhradené veľké prednostné miesto na svoju reklamu (na rozdiel
od iných odberateľov), preto jemu fakturovaná vyššia cena služby dáva istý zmysel, keďže v bežných

podmienkach poskytovania takýchto služieb možno odôvodnene predpokladať, že prednostné miesto
bude mať vplyv na výšku ceny za reklamné služby. Takýto prístup konajúcich orgánov pri vytváraní
záverov o neprimeranosti ceny plnenia je nedostatočne podložený, pretože nezohľadňuje podmienky
poskytnutého plnenia, v akých sa nachádzal sťažovateľ. Cenu 12.000 eur tak nemožno bez ďalšieho
vziať za referenčnú hodnotu (cenu) a s ňou porovnávať cenu, ktorú zaplatil sťažovateľ ako nosný
odberateľ z pohľadu rozsahu pokrývanej reklamnej plochy.

26. Predmetom komparácie za danej situácie má byť cena, ktorá by bola dosiahnutá na trhu pri nákupe v
obdobnej trhovej pozícii, v akej sa nachádzal sťažovateľ. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však
nevyplýva,žebysprávcadanevykonaldokazovanievtomtosmere(prevereniecienuinýchdodávateľov
zaposkytnutietakejtoslužbyvidentických/podobnýchpodmienkachavidentickom/podobnomrozsahu).
Možno preto uzavrieť, že daňové orgány nedisponovali dostatkom podkladov pre zhodnotenie, či suma

162.000 eur mala u sťažovateľa vzbudiť podozrenie a viesť k prijatiu ďalších preventívnych opatrení
na vyhnutie sa účasti na podvodnej schéme. Z administratívneho spisu nevyplýva, aké sumy za
zabezpečenie reklamného priestoru boli bežné v danom segmente trhu v rozhodnom období. Jednou
z indícií pre záver, že sťažovateľ mal alebo mohol vedieť o daňovom podvode, nepochybne mohlo
byť výrazné, pre subjekt v pozícii sťažovateľa očividné a dobre rozpoznateľné navýšenie ceny reklamy

oprotivtedajšímtrhovýmpomerom,ktoréhoakceptáciubysťažovateľnebolobjektívneschopnýrozumne
odôvodniť.
27. Kasačný súd nemá nič proti tvrdeniu sťažovateľa, že cenotvorba je výsostným právom podnikateľa.
Zároveň sa však stotožňuje so správnym súdom v závere, že ak nadobúdateľ z rôznych dôvodov
zaplatí za dodanie tovaru či služieb dobrovoľne neprimerane vysokú cenu (nedostatok skúseností,

uvedenie do omylu, benevolentnosť pri dojednávaní ceny), nemôže to mať negatívny dopad na štátny
rozpočetuplatnenímodpočítaniadaneztakejtotransakcie.UplatnenieodpočítaniaDPHzozdaniteľných
obchodov je totiž právom, nie povinnosťou zdaniteľnej osoby, a na druhej strane je právom štátu za
stanovených podmienok odpočítanie dane odmietnuť.
28. Ak sťažovateľ namieta, že históriu dodávateľa v danom segmente preukazovalo uvedenie

reklamných a marketingových služieb v predmete činnosti v Obchodnom registri SR, tu treba
konštatovať, že preverovaním obchodného partnera v takomto rozsahu zaiste nie je naplnená bežná
obozretnosť podnikateľa pri vstupe do podnikateľských aktivít. Žiada sa v tejto súvislosti zaobstarať si
referencie od iných odberateľov, príp. objasniť proces či motiváciu výberu práve tohto dodávateľa (viď.
aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 595/2025 zo 16. októbra 2025).

29. Konajúce orgány odôvodňovali ekonomickú neopodstatnenosť výdavkov sťažovateľa na reklamu aj
nepredložením marketingovej stratégie. K tomu kasačný súd podotýka, že v kontexte preukázania účasti
na daňovom podvode nešlo o zásadnú skutočnosť, teda takú, od ktorej možno odvodzovať vedomosť
daňového subjektu o nedovolenom úniku na DPH v reťazci. Disponovanie marketingovou stratégiou
môže byť v tejto súvislosti relevantné, ak daňový subjekt preukazuje (napr. na účely dane z príjmu)

vecnosť daňového výdavku. Ide najmä o prípady tzv. rebrandingu či zmeny označenia spoločnosti,
ktoré so sebou automaticky nesú aj zvýšené náklady podnikateľa na reklamu a marketing za účelom
zachovania existujúcich klientov a povedomia o značke (viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR, sp. zn. 2Sfk/9/2022 z 27. marca 2024). Absencia hmatateľnej marketingovej stratégie však
pri bežnom chode spoločnosti, investujúcej prirodzene aj do rozvoja marketingu za účelom zachovania

existujúcich klientov či získania nových, nie je bez ďalšieho automaticky indikátorom, že ak spoločnosť
pristúpi k objednaniu reklamnej služby, pôjde o výdavok účelový či podozrivý.
30. Kasačný súd nespochybňuje význam a dôležitosť skutkových zistení správcu dane v predmetnej
veci. Konštatuje však, že správny súd z uvedených hľadísk vec neposúdil správne, keď rovnako ako
žalovanýdospelkzáveru,žesprávcadanepreukázal,žežalobcaopodvodnomkonanívdodávateľskom

reťazci mal vedieť, a že mal vedieť aj o tom, že vzhľadom na protipandemické opatrenia nebude predmet
zmluvy naplnený tak, ako bolo dohodnuté.
31. Správny súd v podstate sa stotožňujúc so žalovaným aproboval záver o neprimeranosti ceny
poskytnutého plnenia, pričom táto skutočnosť mala pôsobiť ako kľúčový indikátor pre sťažovateľa, žeprijatím takejto služby sa podieľa na daňovom podvode. Uvedené správny súd doplnil o konštatovanie,
že bez účasti divákov reklamné plnenia významne strácali na svojom účinku a navyše, že sťažovateľ
na ostatné početnejšie reklamy, majúce väčší účinok ovplyvniť poznanie verejnosti ako potenciálnych

zákazníkov o ním ponúkaných kúpeľných službách, uhradil výrazne menšie finančné čiastky.
32. Kasačný súd má za to, že závery žalovaného vo vzťahu k hmotnoprávnemu posúdeniu veci (totožné
so závermi správneho súdu) nie sú vo svetle žalobných bodov spôsobilé obstáť, a preto kasačný súd
nepovažoval za účelné a hospodárne zrušiť z tohto dôvodu napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému
súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd preto zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil preskúmavané

rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP, a to najmä z dôvodu nesprávneho prístupu žalovaného
(a správneho súdu) k vyhodnoteniu otázky účasti žalobcu na daňovom podvode.
33. Nesprávnosť v právnom posúdení spočíva v tom, že skutkové zistenia správcu dane nie sú
dostatočným podkladom pre kvalifikované posúdenie cenovej situácie v segmente trhu s reklamou,
najmä nedošlo k dostatočne presvedčivému určeniu „referenčnej ceny“, ktorá mala vstúpiť do
komparácie s cenou uhradenou sťažovateľom. Správca dane bez dostatočného skutkového podkladu

uzavrel, že 8-násobné navýšenie ceny spolu s ostatnými menej podstatnými okolnosťami (dodávateľ
bez histórie, absentujúca marketingová stratégia) postačovalo k uneseniu jeho dôkazného bremena na
preukázanie vedomosti sťažovateľa o účasti na podvodnom konaní.
34. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že
sťažovateľovi má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z poskytnutých služieb. Je však

na správcovi dane, resp. žalovanom, aby jednoznačne ustálil dôvod nepriznania odpočítania DPH
v predmetnej veci a tento, s ohľadom na jeho povahu, podporil relevantnými skutkovými zisteniami
vychádzajúcimi z daňovej kontroly pri akceptovaní a uplatňovaní takého dôkazného bremena, aké
zodpovedá zistenému dôvodu nepriznania odpočítania DPH. Pokiaľ sa správca dane a žalovaný ako
dôvod neuznania uplatnených práv na odpočítanie dane rozhodnú zvoliť daňový podvod a účasť

sťažovateľa na obchodnom reťazci poznačenom nedovoleným daňovým únikom, bude potrebné, aby
jednoznačne preukázali to, že sťažovateľ vedel, resp. pri dodržaní primeranej obozretnosti mal vedieť,
že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. V prípade
podozrenia z neprimeranej ceny budú môcť k týmto úvahám pristúpiť až v momente, ak zaobstarajú
hodnoverný prehľad o cenách reklamy v danom segmente trhu v dotknutom období, na základe ktorého

bude možné porovnať bežnú (referenčnú) cenu na trhu dostupnú v rozhodnom čase s cenou, za ktorú
službu objednal sťažovateľ. Následne môžu vyhodnotiť, do akej miery mohol alebo mal sťažovateľ
rozpoznať, že medzi cenami je očividná diskrepancia (ak bude prítomná), a mohol tak prijať rozhodnutie
neakceptovať poskytnutie služby v takto stanovenej cene.
35. Ak konajúce orgány nezvolia naznačený postup, bude na mieste objektívne zhodnotiť, či služba

dodávateľapriamoabezprostrednesúvisísďalšímizdaniteľnýmiobchodmisťažovateľaačisainvestícia
do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov sťažovateľa (viď.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31. januára 2022 publikovaný v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 17/2022 ZNSS a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Amper
Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021).

36. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách právneho názoru kasačného súdu
vysloveného v tomto rozsudku nanovo uvážiť splnenie zákonných podmienok odpočítania dane. Bude
pritompostupovaťspôsobomnaznačenýmvyššie,pričomjeviazanýprávnymnázoromkasačnéhosúdu
(§ 469 SSP).
37. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 a ods. 2 v

spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny
úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Jednou z indícií pre záver, že daňový subjekt mal alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom
podvode, môže byť výrazné, očividné a dobre rozpoznateľné navýšenie ceny reklamy oproti vtedajším
trhovým pomerom, ktorého akceptáciu by daňový subjekt nebol objektívne schopný rozumne odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.