Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123434442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6123434442.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Bratislava – Staré Mesto, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpenej Advokátska

kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328, o zaplatenie
541,53 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
45C/42/2024-106 zo dňa 21. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 541,53
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 31.7.2023 do zaplatenia.
Východiskovo konštatoval, že bolo nesporné, že dňa 21.4.2022 došlo k dopravnej nehode, ktorá bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej. V dôsledku tejto nehody poškodený
užíval v období od 25.5.2023 do 22.6.2022 (náhradné) vozidlo na základe zmluvy o nájme uzavretej

so žalobcom. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu považoval okresný súd za preukázanú zmluvou
o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu zo dňa 22.6.2023; pasívna vecná legitimácia
žalovanej vyplývala priamo z § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.
2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že motorové vozidlo poškodeného sa nachádzalo v
autoservise od 25.5.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne/žalovanej
bolo 22.6.2023 bezodkladne odovzdané poškodenému. Okresný súd považoval za relevantné, že

vozidlo sa do 22.6.2023 nachádzalo v servise bez vplyvu poškodeného, pričom prenájom náhradného
vozidla bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Za
opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je pritom potrebné považovať (celú) dobu vybavenia
poistnej udalosti, čo zahŕňa (aj) skončenie šetrenia, oznámenie výšky poistného plnenia a jeho
poskytnutie aspoň vo forme krycieho listu. S odkazom aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
602/2022 tak okresný súd uzavrel, že za účelnú dobu nájmu je potrebné považovať dobu od momentu

prijatia vozidla do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému.
3. Bol toho názoru, že nepriaznivosť stavu spôsobeného dopravnou nehodou nemožno umocňovať u
poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom smere, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno
od poškodeného spravodlivo požadovať, aby popri obmedzení užívať svoje vozidlo nie vlastnou vinou,
zaplatil opravu vo výške 5.030,36 eur z vlastných prostriedkov (bez čakania na krycí list). Okresný súd

v tejto spojitosti doplnil, že žalovaná poisťovňa je zmluvným partnerom dotknutého autoservisu. Súčasne
mohol škodca (a v dôsledku priameho nároku i poisťovňa) počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jehokonania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú
poškodenému.
4. Nadväzne mal okresný súd za to, že poškodeným vynaložené náklady na prenájom náhradného

vozidla boli nákladmi účelne vynaloženými v celom období od 25.5.2023 do 22.6.2023. Pokiaľ žalovaná
vyplatila poistné plnenie len vo výške 474,40 eur, pohľadávku v sume 541,53 eur vyhodnotil ako dôvodne
uplatnenú. Neakceptoval ani postup žalovanej, ktorá z poistného plnenia odpočítala aj prevádzkové
náklady vo výške 19,70 eur (zmena technickej hodnoty vozidla) a 9,28 eur (pevné prevádzkové náklady).
V danej súvislosti okresný súd poukázal na závery Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Obdo/48/2012

z 28.3.2013, v zmysle ktorých v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne
vykonaná oprava (hoci aj pri použití nových náhradných dielov) vozidlo nezhodnocuje, pretože každou
dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.
5. Vzhľadom na to, že žalovaná sa so svojim plnením ocitla v omeškaní, zaťažuje ju tiež povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne
úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok ich na náhradu v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala trvanie bezprostredného času opravy poškodeného
vozidla v porovnaní s celkovou dobou jeho prenájmu. V danej súvislosti zvýraznila otázku nutnosti

a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla vo viazanosti na konkrétne okolnosti prípadu. Keď
i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/3/2015 z 28.6.2016 mala žalovaná
za to, že výška náhrady nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale iba vo výške
čiastkyúčelnevynaloženej.Doplnila,ženiejemožnépripustiť,abyboliúčelovýmnavyšovanímnákladov
na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli.

7. Pri poskytnutí poistného plnenia žalovaná zohľadnila aj prevádzkové náklady počas doby prenájmu
vozidla, ktoré by poškodenému vznikli, ak by v danom období užíval svoje motorové vozidlo. V tejto
súvislosti zdôraznila, že prenájom náhradného vozidla je judikatúrou považovaný za skutočnú škodu,
ktorá predstavuje náklady súvisiace s účelným využitím nájmu náhradného vozidla, pričom do tejto
škody je potrebné premietnuť aj náklady, ktoré by poškodený vynaložil na prevádzku svojho motorového

vozidla, ktoré nemohol použiť v dôsledku jeho poškodenia (R 7/1992). Preto žalovaná krátila poistné
plnenie o 28,98 eur, čo predstavuje tzv. prevádzkové náklady, ktoré by poškodenému vznikli s užívaním
vlastného motorového vozidla v rozsahu 928 km.
8. Namietala, že okresný súd považoval žalobcom uplatnený rozsah nájmu náhradného vozidla za
nutný a účelný počas zotrvania poškodeného vozidla v servise bez toho, či takýto rozsah bol primeraný.

Dotknutý postup môže – podľa názoru žalovanej – viesť k neoprávnenému zneužívaniu inštitútu
úhrady týchto nákladov zo „zákonného poistenia“. Zároveň podporuje neúčelné zotrvanie poškodeného
motorovéhovozidlavservise,ktorémôžebyťuplatňovanéservismi(ajpoškodenými)najmäpripoistných
plneniach hradených poisťovňami, pričom z faktúry autoservisu za opravu vozidla je preukázaná
doba potrebná na vykonanie opravy. Žalovaná tvrdila, že vzhľadom na skutočne vykonané práce na

poškodenom motorovom vozidle žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci nutnosť vynaloženia
nákladov za prenájom náhradného vozidla nad 14 dní.

9. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zopakoval, že poškodený sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej klientom žalovanej dostal do situácie, kedy bol nútený si prenajať náhradné motorové

vozidlo. Dôvod užívania náhradného vozidla pritom odpadá až ku dňu vydaniu opraveného vozidla
poškodenému; čo zodpovedá aj záveru Ústavného súdu SR vyslovenému v náleze sp. zn. III. ÚS
602/2022. Skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného
vozidla definovaného týmto nálezom nie je ani dôvodné.
10. Žalobca poukázal na to, že poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou

vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody, a to v prvom rade
označením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom takéhoto servisu sa
končí súčinnosť poškodeného s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis. Samotnú
dĺžku opravy tak nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom po celú
dobu zotrvania vozidla v autoservise bol objektívne vylúčený z jeho užívania.

11. Žalobca považoval za neprijateľné, aby podrobne preukazoval konkrétne úkony a práce, ktoré boli
počas opravy vykonané zo strany servisu, resp. ich časový rozsah. Tvrdil, že neexistuje žiadna norma,
ktorá by určovala, ako dlho má byť oprava vykonávaná. Opakovane namietal vyjadrenie protistrany
(vrátane súvisiaceho odborného posúdenia), že maximálnu dĺžku opravy vozidla v posudzovanej vecimožno predpokladať na úrovni 11 až 14 pracovných dní. Znalec totiž nemá vedomosť o individuálnych
pomeroch v konkrétnom autoservise; napr. o počet objednávok a technickom či personálnom obsadení.
Ak by žalovaná bola toho názoru, že na strane autoservisu došlo v jeho činnosti k neopodstatneným

prieťahom, uvedené nemožno pričítať na úkor poškodeného; je na žalovanej, aby si podľa vlastného
uváženia uplatnila údajný nárok priamo voči autoservisu.

12. Žalovaná v následnej reakcii zotrvala na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie.
Uviedla, že žalobca sa nevyjadril k jej konkrétnym odvolacím námietkam; iba zopakoval všeobecné

tvrdenia. Opakovane poukazovala na to, že riadne zdôvodnila rozsah ňou poskytnutého poistného
plnenia, ktorý zodpovedal miere poškodenia vozidla a času skutočne vynaloženému na opravu. Mala za
to, že poškodený môže aktívnym záujmom o opravu ovplyvniť dĺžku zotrvania vozidla v servise.

13. Taktiež žalobca v rámci odvolacej dupliky sa v celom rozsahu pridržiaval už skôr v odvolacom konaní
prezentovaných postojov. Odborné vyjadrenie predložené protistranou nepovažoval za „použiteľný

dôkaz“ (aj) preto, že absentuje informácia o použitých odborných metódach. Zdôraznil, že poškodený
zveril svoje vozidlo „do rúk“ autorizovaného servisu, ktorý bol zároveň zmluvným servisom/partnerom
žalovanej. Žalobca dodal, že vplyvom škodovej udalosti, zapríčinenej poistencom žalovanej, došlo
kzníženiuhodnotyvozidlapoškodeného,ktoré„užnavždybudemaťpovahutzv.havarovanéhovozidla“.

14. Žalovaná v podaní vykonanom mimo rámec § 374 ods. 1 a 2 CSP i mimo výzvu konajúcich súdov
uviedla,žeňoudoloženýodbornýposudokvychádzalzkonkrétnychpoškodenívozidla,ktorébolizistené
a stranami sporu nespochybnené. Zotrvala na tom, že poskytla poistné plnenie zodpovedajúce času
potrebnému na opravu vozidla.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. V záujme naplnenia princípu právnej istoty, ktorý je definovaný ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP), ktoré v podmienkach Slovenskej
republiky reprezentuje prioritne Ústavný súd SR, boli rozhodujúcimi východiskami pre odvolací prieskum
závery vyslovené touto súdnou autoritou. Už okresný súd náležite akcentoval nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, v zmysle, ktorého je „účelom náhradného motorového vozidla eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až

do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vozidlo.“, resp. „účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie“.

17. Neskoršia judikatúra Ústavného súdu SR z dotknutého stanoviska vychádza, v ňom prezentované

stanoviská si v plnej miere osvojuje (napríklad nález sp. zn. III. ÚS 322/2025 z 17. júla 2025). Zároveň
reaguje aj na odchýlky v praxi všeobecných súdov, ktoré pri svojom rozhodovaní neakceptovali ustálenú
súdnu prax ústavného súdu. V tomto smere je v konkrétnostiach súdeného prípadu relevantným nález
sp. zn. I. ÚS 291/2025 z 6.8.2025, ktorým ústavný súd zrušil ním posudzované rozhodnutie krajského/
odvolacieho súdu.

18. Ten pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval
za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla, a to na podklade žalovaným (zhodou
okolností išlo taktiež o KOOPERATIVA poisťovňu, a.s.) stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a
kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovaným predloženým odborným vyjadrením.
To znamená, že išlo o principiálne rovnakú argumentáciu, akú opakovane zdôrazňuje žalovaný aj v

súdenej veci. Ústavný súd SR predmetné odôvodnenie krajského súdu označil za odôvodnenie „v
protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného
motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj
primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne
pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla“.

19. V širších súvislostiach dáva odvolací súd do pozornosti aj stanovisko ústavného súdu vyslovené
vo vyššie spomínanom náleze sp. zn. III. ÚS 322/2025 ohľadne využívania náhradných vozidiel a
inštitútu povinného zmluvného poistenia. Konštatoval že pri posúdení rozoberaných otázok „dochádza kstretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane
jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V
centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a,

ktorý je usmerňovaný poisťovňami k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch.“ V danej spojitosti
akcentoval, že „proces opravy a vydania poškodeného vozidla je určovaný bežnou obchodnou praxou
poisťovní a servisov (zmluvných partnerov poisťovní), no nie bežnou obchodnou praxou poškodených
a prenajímateľov náhradných vozidiel“.

20. Z citovaných určujúcich pasáží rozhodnutí Ústavného súdu SR je zrejmé, že argumentácia
žalovaného v podstate vo všetkých jej zásadných otázkach (principiálne, resp. až doktrinálne) neobstojí.
Odvolací súd/senát už dlhodobo rozhoduje presne v intenciách judikatúry ústavného súdu a ani v
konkrétnostiach súdenej veci nevidí dôvod na odklon od tejto rozhodovacej praxe.

21. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že poškodený si dal vozidlo opraviť v autoservise, ktorý je

zmluvným servisom/partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom, neboli žalovanou popreté;
možno ich teda považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Aj na základe tohto vzájomného postavenia
zainteresovaných subjektov sa námietky žalovanej smerované k údajne neprimeranej dobe opravy
týkajú činnosti dotknutého servisu a jeho postupu pri samotnom vykonávaní opravy. Žalovaná pritom
skutkovo konkrétne netvrdí, že by v nejakom momente procesu opravy bol bezprostredne činný

(priamo) poškodený a toto jeho počínanie by spôsobilo predĺženie opravy. Oprava poškodeného vozidla,
zahŕňajúca všetky čiastkové úkony, tak bola aj podľa tvrdení žalovanej realizovaná výlučne dotknutým
autoservisom.
22. Žalovaná nijako nevysvetlila a nepreukázala, ako fakticky mohol poškodený prispieť k skráteniu
opravy jeho vozidla. V tejto spojitosti je relevantnou tiež ďalšia dimenzia vzťahov zainteresovaných

subjektov. Zatiaľ čo poisťovňa je minimálne v rovnocennom zmluvnom vzťahu so svojím obchodným
partnerom – autoservisom, poškodený sa zmluvnom vzťahu s autoservisom nachádza v postavení (i
priamo zákonom predpokladanom) slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa.

23. Stále je potrebné mať na zreteli, že poškodený je tým subjektom, ktorý sa ocitol v pre neho

nekomfortnej (skôr až nepriaznivej) situácii v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil poistník žalovanej.
Ak účelom povinného zmluvného poistenia (aj v zmysle „európskej legislatívy“, ktorá viedla k prijatiu
aktuálne účinného zákona č. 381/2001 Z. z.) je čo najširšie zmiernenie nepriaznivých dopadov na
poškodeného; čo sa v plnom rozsahu vzťahuje tiež na súvislostí používania náhradného vozidla,
javí sa minimálne neprimeraným zaťažovať poškodeného ďalšími povinnosťami. Napríklad vo vzťahu

k priebehu samotnej opravy, na ktorý faktický stav ani nemá bezprostredný vplyv.

24. Nad bezprostredný rámec vyššie uvedených určujúcich záverov je v súvislosti s odborným
vyjadrením predloženým žalovaným nutné uviesť, že sa ide vo svojej podstate o technickú kalkuláciu,
ktorá nemá základ v reálnom vykonaní opravy v konkrétnom servise a v konkrétnom čase. Znalec sa

totižibavšeobecnevyjadrujekspôsobu,akýmbymalservis(ideálne)postupovať,akobymalmanažovať
svojej kapacity, objednávanie vozidiel a jednotlivé práce na vozidlách prijatých na vykonanie opravy.
Zároveň v rámci posúdenia neadekvátne vychádza z vlastných hypotéz – „s prihliadnutím k bežným
procesom autoopravovní; ...dodanie náhradných dielov ale vo väčšine prebehne v pomerne krátkom
čase“. Len na okraj krajský súd dodáva, že zatiaľ čo znalec v odbornom posúdení ustálil trvanie opravy

počtom pracovných dní, žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti zohľadňovala všetky (kalendárne) dni;
teda aj dni „nepracovné“.

25. Neadekvátnym je i zdôrazňovanie odvolateľkou rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M
Cdo 3/2015, ktorého základom sú zásadne odlišné skutkové okolnosti od konkrétností súdenej veci.

V jednotlivostiach daného (iného) prípadu nebol sporným rozsah doby, po ktorú nemohol poškodený
užívať svoje vozidlo (čo je podstatou súdeného sporu), ale výška náhrady za konkrétne používané
náhradné vozidlo, ktorá prevyšovala obvyklé ceny v danom mieste a čase. Práve vo vzťahu k tomuto
prekročeniu výšky náhrady najvyšší súd vyslovil zaťaženie dôkazným bremenom poškodeného,
aby preukázal výnimočné okolnosti odôvodňujúce takéto navýšenie. Ani vo vzťahu k predmetnému

rozhodnutiu najvyššieho súdu sa teda okresný súd od ustálenej súdnej praxe neodklonil.
26. V rozoberaných súvislostiach ustálenej súdnej praxe krajský súd dodáva, že odvolateľkina
interpretácia nevyhnutnosti a účelnosti nákladov za požičanie náhradného vozidla je v nemalej miere
skreslená. Žalovaná totiž za nevyhnutné a účelné označuje len tie výdavky, resp. ich časť, ktorú onasama takto – výlučne na základe vlastnej úvahy – ustáli. Obdobne poukazovanie na údajné účelové
navyšovanie nákladov na úkor prostriedkov povinného zmluvného poistenia predstavuje len všeobecné
formulácie/úvahy žalovanej bez poskytnutia konkrétnej skutkovej argumentácie; osobitne vo väzbe na

jedinečnosti prejednávanej veci.

27. V otázke neakceptovania zníženia poistného plnenia o tzv. prevádzkové náklady odvolateľka iba
opakuje svoju argumentáciu zo štádia konania pred okresným súdom bez akejkoľvek reakcie na
konkrétne dôvody vyslovené v napadnutom rozsudku. S poukazom na viazanosť odvolacieho súdu

konkrétnymi odvolacími námietkami už samotná táto skutočnosť by podmieňovala záver o vecnej
správnosti dotknutej úvahy okresného súdu.
28. Osobitne, ak žalovaná pri svojom výpočte prevádzkových nákladov vychádzala z hypotetickej
„zmeny technickej hodnoty vozidla“, ak by poškodený používal vlastné vozidlo. Avšak vôbec
nezohľadňuje fakt (konštatovaný aj v okresným súdom označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR),
že každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, a následne vykonanou opravou sa vo

všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Zo širšieho hľadiska ide o „ďalšiu sankciu“ poškodeného
subjektu, ktorý utrpel stratu už práve tým, že musí užívať nie štandardne amortizujúce sa vozidlo,
ale vozidlo havarované (hoci po vykonaní opravy). Taktiež kategória „pevné prevádzkové náklady“
nie je v oznámení o poistnom plnení žalovanou nijako bližšie (preskúmateľne) zadefinovaná, resp.
zdôvodnená.

29. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
30. Žalovaná síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku

o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľka – žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobca
voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).