Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012637
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012637.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale
bytom D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2025, sp. zn. 8PP/60/2025, na

neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.2.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 18.11.2025, sp. zn. 8PP/60/2025
(ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2, odsek 3 Trestného zákona,
§ 67 odsek 1 Trestného zákona žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo
dňa 28.10.2021, sp. zn. 3T/88/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.1.2022,
sp. zn. 2To/73/2021, zamietol.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd mal preukázané splnenie formálnej
podmienky na podmienečné prepustenie, keďže odsúdený vykonal potrebnú časť výmery uloženého

trestu, avšak nemal preukázané splnenie ani jednej z dvoch materiálnych podmienok, a to preukázanie
polepšenia a očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť
a odsúdený podal sťažnosť.

Odsúdený písomným podaním zo dňa 5.12.2025 odôvodnil podanú sťažnosť, v ktorej namietol, že
negatívne poznatky počas jeho výkonu trestu by nemali byť tak prísno posudzované, pričom tieto
sa vyskytli na začiatku výkonu trestu, ktorý je náročný a ťažký. Jeho malé prešľapy boli posúdené
neprimerane prísne, pritom išlo len o to, že si zobral vlastný obed na celu, použil vulgarizmus, alebo fajčil
mimo vyhradeného priestoru. Súd vôbec nepripustil, že sa odsúdený mohol s odstupom času zmeniť,
prehodnotiť priority, kedy chce byť viac s blízkymi osobami, s ktorými je stále v kontakte. Jeho otec mu

poskytne zázemie a pomôže mu pri zabezpečení si práce, čo sú dôležité okolnosti pre začlenenie sa do
spoločnosti po dlhom výkone trestu. Odsúdený zdôraznil, že pred výkonom trestu bol zamestnaný. Vo
výkone trestu sa odsúdený vzdeláva s veľmi dobrým prospechom, na čo prihliadol aj okresný súd, avšak
tento neprihliadol na odporúčanie riaditeľa ústavu ho podmienečne prepustiť. Pri posudzovaní vedenia
riadneho života je potrebné zohľadniť aktuálne poznatky o odsúdenom, stav jeho nápravy a prostredie,
do ktorého sa má vrátiť. Odsúdený poukázal aj na to, že nebol odsúdený za predaj drog, ale len za

ich užívanie.Odsúdený je aktuálne zaradený na pracovisku mimo ústavu, má kontakt s civilnými zamestnancami
a má osvojené aj pracovné návyky.
Počas pobytu v Hrnčiarovciach nad Parnou mu boli udelené tri najvyššie formy odmeny, a to opustenie

ústavu na jeden deň, päť dní a tri dni, ktoré odmeny získa maximálne 5 % odsúdených a sú udeľované
za dlhodobé pozitívne výsledky.
V prípade podmienečného prepustenia mali byť skúmané aj možnosti uloženia primeraných povinností
a obmedzení.
Výkon trestu môže aj negatívne vplývať na odsúdeného.

Čo sa týka predpokladu vedenia riadneho života, tento nemôže byť založený výhradne na trestnej
minulosti.
Odsúdený sa snaží vo výkone trestu správať najlepšie ako vie, pričom svoje zlyhanie si uvedomil.
Odsúdený žiadal napadnuté uznesenie preskúmať a adekvátne o jeho podmienečnom prepustení
rozhodnúť.

Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie
dňa 15.1.2026.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného
poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený

podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči
rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej
lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, okresný súd vykonal verejné zasadnutie
v prítomnosti odsúdeného, prokurátora a zástupcu ZVJS, vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne
azákonnérozhodnutie,pričomdodržalustanoveniaTrestnéhoporiadkuviažucesakprípraveapriebehu
verejného zasadnutia. Na verejnom zasadnutí okresný súd vyhlásil napadnuté uznesenie, voči ktorému
si ihneď odsúdený podal sťažnosť.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený vykonal potrebnú časť troch štvrtín, resp. polovice z oboch trestov odňatia
slobody, a teda formálnu podmienku splnil.

Prvá materiálna podmienka v podstate znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene -
prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Možno teda
predpokladať, že u odsúdeného nastala taká zmena vnútorného postoja k spoločnosti a právu, ktorá
znamená negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti. Toto je možné preukázať plnením programu
zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom práce počas výkonu

trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením povinností a zákazov
odsúdeným a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou prevahou nad
disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti odmien a trestov. To znamená, že rozhodnutie súdu
má byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu u odsúdeného, jeho pozitívneho vývoja alebo naopak
stagnácie a negatívneho vývoja. Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná, nielen predstieraná,

resp. nesmie byť len následkom automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. Polepšenie
vyžaduje, aby odsúdený skutočne potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného
činu. V tomto zmysle nie je prejavom skutočnej zmeny ani účelové správanie odsúdeného v súlade s
vnútorným poriadkom ústavu na výkon trestu, no bezo zmeny vnútorného hodnotového nastavenia.Okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, že odsúdený svojím správaním počas
celého obdobia doterajšieho výkonu trestu, ktorý vykonáva od 3.7.2019 so započítaním výkonu väzby,

nepreukázal polepšenie, hoci bol počas výkonu trestu šesťkrát disciplinárne odmenený naposledy dňa
23.7.2025, keďže bol aj štyri krát disciplinárne potrestaný a to v rokoch 2020, 2021 a dva krát v 2024,
ktorétrestymásícezahľadené,avšakodrážajúsprávaniesaodsúdenéhopočasvýkonutrestu.Uvedené
previnenia nemožno pripisovať adaptačnej fáze výkonu trestu, jednak z dôvodu, že disciplinárne tresty
boli ukladané nie len v prvých troch rokoch výkonu trestu, ale dve previnenia mal odsúdený v piatom

roku výkonu trestu, a jednak z dôvodu, že odsúdený už bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde
vykonával dvojročný a osemročný trest, teda má skúsenosti s výkonom trestu aj dlhšieho trvania.
Argument odsúdeného, že výkon trestu je náročný a ťažký neobstojí, keďže už predtým tresty aj dlhého
trvania vykonával a poznal podmienky výkonu. V tomto smere sú nedôvodné aj námietky odsúdeného
o zanedbateľných previneniach, za ktoré mu boli udelené disciplinárne tresty, keďže odsúdený má
s výkonom trestu odňatia slobody skúsenosti, pozná dobre pravidlá správania sa, preto nie je na mieste

bagatelizovanie jeho previnení, najmä ak sa rovnakých previnení dopustil opakovane.
Okresný súd správne konštatoval, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu je problémové
a kolísavé, keďže medzi disciplinárnymi odmenami mu boli udeľované aj disciplinárne tresty, preto
nemožno hovoriť o postupnom polepšení sa odsúdeného vo výkone trestu.

Krajský súd na jednej strane oceňuje snahu odsúdeného, ktorý v rámci vzdelávania absolvuje štúdium,
kde dosahuje dobré výsledky, aj jeho snahu pracovať počas výkonu trestu, avšak tieto okolnosti samé
o sebe nie sú znakom polepšenia, pokiaľ z ostatných okolností správania sa odsúdeného nevplýva, že
jeho chovanie a rešpekt k pravidlám má zlepšujúcu sa tendenciu.

Druhá materiálna podmienka znamená, že je pravdepodobné, teda je „nádej“, že odsúdený bude v
budúcnosti, teda po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. U odsúdeného musí
nastať odklon od páchania trestnej činnosti. Vedenie riadneho života znamená správanie v súlade s
právnym poriadkom, čiže vedenie života bez porušovania práva, najmä bez páchania trestných činov
alebo aj správnych deliktov.

Krajský súd pripomína, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky.
Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky bol krajským súdom zohľadnený predchádzajúci život
odsúdeného pred výkonom tohto trestu, pričom s poukazom aj na odpis z registra trestov (7 záznamov),

ale najmä na charakter páchanej trestnej činnosti, kedy odsúdený pácha najmä drogovú trestnú činnosť,
ale aj násilnú trestnú činnosť, resp. marí výkon úradného rozhodnutia, ako aj frekvenciu protiprávneho
konania, kedy aj po vykonaní nepodmienečných trestov, z ktorých bol podmienečne prepustený sa
opätovne dopustil protiprávneho konania aj rovnakého charakteru, nebolo možné dospieť k záveru, že
je nádej, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdený povedie riadny život. K tomuto krajský

súd ešte dodáva, že odsúdenému bolo v minulosti zo strany spoločnosti poskytnutých dostatok šancí
v podobe podmienečného odsúdenia, či podmienečných prepustení z výkonu nepodmienečných trestov,
ktoré nevyužil a opätovne sa dostal do rozporu zákonom.

Čo sa týka argumentu odsúdeného, že mali byť skúmané možnosti primeraných obmedzení a povinností

v prípade podmienečného prepustenia, k tomuto treba uviesť, že najskôr súd musí dospieť k záveru
o splnení tak formálnej ako aj dvoch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie a až
následne je dôvodné zohľadniť, či treba skúšobnú dobu podmienečného prepustenia posilniť uložením
nejakých povinností, či obmedzení. Keďže však súd nezistil splnenie zákonných podmienok na
podmienečné prepustenie, nie je dôvod sa zaoberať ani týmito podpornými inštitútmi.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.