Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200086
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1224200086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, C., zastúpená: Márton & Partners, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, Senec, proti manželovi: D. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený: D. A. F., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, C., o
rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: I. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 10. júna 2025 č.k. 26P/7/2024-352,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., VI. a závislom výroku
VIII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. manželstvo účastníkov
konania, uzavreté dňa 20.06.2015 rozviedol, výrokom II. zveril maloletú I. na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach je
oprávnený každý z rodičov, výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej I. výživným

vo výške 235 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom IV. oprávnil
otca stýkať sa s maloletou I. každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do
nedele do 17:00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a
otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletú matke riadne a včas vrátiť a matke
odovzdať v mieste bydliska otca, výrokom V. uložil matke povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania
v sume 253,52 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom VI. uložil rovnakú
povinnosť aj otcovi, výrokom VII. návrh v časti poberania daňového bonusu zamietol a výrokom VIII.

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 22, § 23, § 24, § 25, § 43 ods. 1,
§ 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a článku 5 Zákona o rodine, § 100 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), a § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Z odôvodnenia
vyplýva, že po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol
podaný dôvodne, pretože vzťahy medzi manželmi sú narušené do takej miery, že manželstvo si už

neplní svoj účel, pričom za situácie, kedy už manželia spoločne nekomunikujú, nezdravia sa a bývajú
oddelene, nie je ani predpoklad, že by si v budúcnosti svoj účel opätovne mohlo plniť. Nakoľko k dohode
rodičov o úprave pomerov manželov k ich maloletej dcére I. na čas po rozvode nedošlo, súd rozhodol
vychádzajúc z najlepšieho záujmu maloletej (Čl. 5 Zákona o rodine, najmä stabilita prostredia, v ktoromsa dieťa zdržiava, názor dieťaťa). Súd zohľadnil skutočnosť, že od januára 2024 rodičia spoločne nežijú,
osobnú starostlivosť o maloletú I. zabezpečuje matka. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka
starostlivosť o mal. I. od 01/2024 zabezpečuje riadne, šetrením kolízneho opatrovníka neboli zistené

v tejto starostlivostí žiadne nedostatky a súd zohľadnil pri aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý
sledujúc taktiež najlepší záujem dieťaťa navrhol zverenie mal. I. do osobnej starostlivosti matky. Vo
vzťahu k výhradám otca proti zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, t.j. že matka nemá
príjem a stále bývanie, súd vykonal dokazovanie a zistil, že príjem matky zo zárobkovej činnosti je
síce nízky (cca. 200 eur mesačne), matka je poberateľkou prídavku na dieťa 60 eur mesačne, no

k tomu matka uviedla, že životné náklady hradí z finančných prostriedkov z dedičstva. Súd nemal
pochybnosť, že matka takto osobnú starostlivosť o mal. I. po finančnej stránke zvláda, nakoľko maloletá
navštevuje materskú školu a dokazovaním neboli zistené žiadne nedostatky ohľadom zabezpečenia
stravy, ošatenia ani iných potrieb dieťaťa. Ani námietka stáleho bývania nebola súdom vyhodnotená ako
dôvodná, nakoľko matka od januára 2024 býva v C. v zariadenom prenajatom byte a neboli zistené
žiadne ani len náznaky možného problému s bývaním matky s mal. I., nájomný byt je pritom bežným

typom zabezpečenia bytovej potreby. Čo sa týka výhrad otca o nevhodnom správaní matky k maloletej,
či dokonca podozrenie na týranie, toto bolo dokazovaním vyvrátené správou OR PZ Bratislava IV zo dňa
04.03.2025,zktorejvyplýva,žeotcompodanétrestnéoznámenienamatkuprepodozrenieztýraniabolo
právoplatneodmietnuté.Ajpredloženálekárskasprávazodňa31.05.2024D.E.(lekárkamal.I.)vyvrátila
podozrenie na týranie matkou pre výskyt hematómov, podľa lekárky sa jednalo o bežné hematómy.

3.Súdsadôkladnezaoberalotázkoumožnéhonevhodnéhosprávaniamatkykmaloletej,žiadendôkazv
konaní takéto podozrenie nepotvrdil. Čo sa týka výhrad otca k zdravotnému stavu matky, ktorá má podľa
neho trpieť psychickými problémami, tu súd vychádzal z lekárskej správy D. J. K. zo dňa 02.07.2024,

ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že matka síce bola v minulosti krátkodobo liečená, a to na panickú
poruchu pred vyše 20 rokmi ako 17 ročná, odvtedy nebola matka vyšetrovaná ani liečená v súvislosti s
psychickými problémami, a zo zdravotného hľadiska nevidela lekárka žiadne prekážky na strane matky,
ktoré by jej bránili vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru. Z tohto dôvodu potreba znaleckého
skúmania matky psychiatrom nebola súdom vyhodnotená ako dôvodná a potrebná. Navyše ani zo

znaleckého posudku v danej veci č. 30/2025 (po vyšetrení matky psychológom) nevyplývajú žiadne
dôvodné podozrenia na zdravotné problémy psychického charakteru na strane matky. Súd teda nemal
za preukázanú žiadnu z výhrad otca k zvereniu maloletej I. matky. To však automaticky neznamenalo,
že súd bol povinný zveriť mal. I. matke, a to aj s prihliadnutím na záujem otca o jeho výlučnú osobnú
starostlivosť, resp. striedavú osobnú starostlivosť. Čo sa týka otcom navrhovanej striedavej osobnej

starostlivosti otca, súd v tejto súvislosti k tomu uvádza, že by bolo nelogickým, aby otec súhlasil aj s
osobnou starostlivosťou matky, ak by na jej strane boli ním tvrdené závažné skutočnosti (výhrady) na
takéto poskytovanie starostlivosti maloletej, a to či už týranie maloletej matkou alebo psychické problémy
na strane matky. Aj týmto spôsobom súd nemal pochybnosť vo vzťahu k osobnej starostlivosti matky
pri konfrontovaní s tvrdeniami (námietkami) otca, ktoré súd v konečnom dôsledku vyhodnotil preto ako

účelové s cieľom zmariť zverenie mal. I. do výlučnej osobnej starostlivosti matky.

4. Pri posudzovaní možnosti zverenia mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti (ako jednej z foriem
poskytovania osobnej starostlivosti) súd dospel k záveru, že takáto forma zverenie možná v danom
prípade nie je, nakoľko by to nebolo v záujme mal. I., a to jednak s prihliadnutím na závery vyplývajúce

z predmetného znaleckého posudku č. 30/2025 (závery boli súdom vyložené v prospech zverenia
maloletej matke), ani s ohľadom na vzdialenosť (pozn. súdu - pre súd je rozhodujúci súčasný stav a nie
potencionálny) medzi bydliskom otca v E. a bydliskom matky v C., čo je cca. 75 km, pri zohľadnení toho,
že by s tým bola nevyhnutne spojená potreba denne zabezpečovať prepravu maloletej do školského
zariadenia do C., keďže maloletá tohto času ukončila materskú školu v C. a od septembra tam nastupuje

do základnej školy. Pri existencii pracovných povinností otca v E. si to súd ani nevie reálne predstaviť,
nehovoriac o negatívnom dopadne takéhoto cestovania na maloletú. Pri uvedenej vzdialenosti bydlísk
rodičov nie je podľa súdu možné zabezpečiť potreby maloletej I. spojené s jej povinnou školskou
dochádzkou do takej miery, aby ju to neprimerane a nedôvodne nezaťažovalo (napr. samotným denným
cestovaním z a do školy na tejto trase). Súd taktiež zohľadnil názor maloletej vyjadrený pred znalcom

a síce, že mal. I. chce bývať s mamou a k otcovi chce chodiť cez víkend. Nezanedbateľný význam pri
rozhodovaní súdu v otázke zverenia mal. I. mal ako dôkaz aj predmetný znalecký posudok č. 30/2025,
ktorého účelom bolo zistiť aj citové väzby medzi rodičmi a maloletou, vývinové potreby maloletej ako i
schopnostirodičovsadohodnúťnavýchoveastarostlivostiomaloletúI.tak,akotopresúd vyplývazust.§ 24 ods. 5 Zákona o rodine. S odkazom na závery tohto znaleckého posudku v kontexte argumentácie
súdu uvedenej vyššie, súd prijal potom v otázke zverenia maloletej záver, že v najlepšom záujme
maloletej bude jej zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti matky pri rešpektovaní práva otca na

styk s maloletou I., a preto zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, pričom každý z rodičov je
oprávnený zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach, nakoľko tieto rodičovské
práva a povinnosti prináležia obom rodičom. K výhrade otca k znaleckému posudku, že je otázne akým
spôsobom by sa mal. I. vyjadrovala, ak by bola znalecky skúmaná v čase, ktorému by predchádzal jej
výlučný pobyt u otca v trvaní 16 mesiacov, súd uviedol, že táto otázka je hypotetická, danú situáciu

nie je možné ani reálne navodiť. Pre súd je pri rozhodovaní vždy podstatným a rozhodujúci súčasný
stav veci. Navyše zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia voči maloletej uplatňovali kvôli ich
záujmu o zverenie mal. I. manipulatívne techniky pre dosiahnutie ich cieľa, čo je taktiež odpoveďou na
predmetnú výhradu otca.

5. Pri určení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj možností, schopností

a majetkových pomerov otca a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 235 eur
mesačne zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že matka neuvádzala so zabezpečením starostlivosti o maloletú
mimoriadne, zvýšené výdavky, mal. I. je zdravým dieťaťom vo veku 5 rokov. Súčasný pravidelný príjem
matky je vo výške cca. 260 eur mesačne (s prídavkom na dieťa), výdavky na mal. I. vyčíslila matka v
sume 438,29 eur mesačne bez bývania, pričom súd žiadny z matkou uvádzaných výdavkov nevyhodnotil

ako neprimeraný, okrem školného v škôlke vo výške 125 eur (súkromná škôlka), preto pri jeho ponížení
prieventuálnejplatbezaverejnúmaterskúškoluzaprimeranývýdavokpovažovalpolovicutejtosumy,t.j.
cca.60eur,čobysapremietlotovýškyodôvodnenýchnákladovnamal.I.vsume373,29eurmesačne,k
čomu je potrebné pripočítať aj náklad na bývanie ako pomernú časť vo vzťahu k dieťaťu, ktorý má matka
vo výške 580 eur mesačne, a ktorý súd rovnako vyhodnotil ako primeraný výdavok. Suma 580 eur ani

žiaden z výdavkov síce otcom namietané neboli, no súd tieto náklady vyhodnocoval z dôvodu zistenia
odôvodnených potrieb maloletej. Súd ako odôvodnený výdavok za bývanie mal. I. považoval 200 eur
mesačne, a teda celkové základné odôvodnené potreby mal. I. (ešte nenastúpenej do základnej školy)
predstavuje suma 573,29 eur. S prihliadnutím na potreby maloletej ako i možnosti a schopnosti otca,
ktorý má zníženú pracovnú schopnosť o 50 %, zohľadňujúc jeho príjmy zo závislej činnosti ako učiteľa

na L. E. vo výške priemerne 1.043,14 eur mesačne, ku ktorému je potrebné pripočítať aj pravidelný
príjem - invalidný dôchodok aktuálne vo výške 261,20 eur, tak pravidelný priemerný mesačný príjem
otca predstavuje suma 1.304,34 eur. Poukazujúc na síce právne nezáväznú no odporúčaciu Metodiku
Ministerstva spravodlivosti SR pre určovanie výživného by rozsah vyživovacej povinnosti otca v danom
prípade, keď otec má jednu vyživovaciu povinnosť a mal. I. je zdravým dieťaťom v predškolskom veku

mala predstavovať suma rovnajúcu sa 18 % jeho príjmu, čo pri sume 1.304.34 (1.043,14 eur + 261,20
eur) je 234,78 eur. Súd zaviazal otca výživným 235 eur mesačne, nakoľko dospel k záveru, že uvedená
suma zodpovedá jednak možnostiam, schopnostiam otca ako povinného rodiča ako i odôvodneným
potrebám mal. I. pri zohľadnení tej skutočnosti, že matka sa sama rozhodla ísť bývať do C., kde sú
náklady na živobytie (bývanie) vyššie, preto je preto podľa súdu povinná znášať primerane zvýšené

výdavky s tým spojené (bývaním) na svoju ťarchu.

6. Nakoľko sa rodičia nedohodli ani na úprave styku otca s mal. I. a nejednalo sa ani o prípad,
že by rodičia žiadali styk neupraviť, bolo s ohľadom aj na súčasné vzťahy medzi rodičmi potrebné
presným spôsobom vymedziť rozsah styku otca s mal. I. v rozhodnutí o rozvode. Súd vychádzal jednak z

aktuálneho faktického stavu, t.j. že stretávania otca s mal. I. sa realizuje každý druhý víkend od piatku do
nedele, zohľadňujúc pritom tú skutočnosť, že otec nemá v piatok pracovný deň, má možnosti vyzdvihnúť
motorovým vozidlom maloletú v C.. Rozsah styku určený súdom v jeho výroku IV. t.j. každý nepárny
kalendárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., bol podporený aj znaleckým
posudkom č. 30/2025 vypracovaným v tomto konaní. Zohľadňuje skutočnosť, že tak matka ako i otec

maloletej budú mať k dispozícii jeden celý víkend na trávenie voľného času s mal. I.. Čas súd stanovil na
17. hodinu, zohľadňujúc vo vzťahu k nedeli odporúčanie znalca k zachovaniu večerného relaxu dieťaťu
a jeho prípravy na školský deň. Čo sa týka odovzdávania a preberania maloletej, súd uložil matke je
povinnosť maloletú otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a naopak otec je povinný maloletú matke
odovzdať v mieste bydliska otca, takto súd zohľadnil, že matka bez súhlasu otca zmenila bydlisko

maloletej do C. a zapríčinila vznik nákladov na pohonné hmoty pri realizácii styku otca s maloletou,
čím sa tieto náklady rozdelia na polovicu. Nakoľko v priebehu konania bolo súdom nariadené znalecké
dokazovanie, súd rozhodol aj o povinnosti nahradiť tieto trovy štátu vo výške 507,04 eur a to tak, že
každému z rodičov uložil zaplatiť jednu polovicu. Čo sa týka návrhu matky v časti týkajúcej sa poberaniadaňového bonusu na maloleté dieťa, súd tento návrh posúdil ako nedôvodný, keďže otázka poberania
daňového bonusu je komplexne riešená zákonom č. 595/2003 Z.z. O náhrade trov účastníkov súd
rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej (manžel navrhovateľky) a to proti výrokom II.,
III., IV. a VI. namietajúc, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka nie je schopná
podľa neho zabezpečiť zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, je psychicky chorá, o čom nemá
záznam a preto súd stále ignoruje jeho tvrdenia. Obaja matkini rodičia sú psychiatrickými pacientami

(otec matky už nežije). Matka maloletú väzní v prenajatom byte, nechodí s ňou von, používa ju len na
uspokojovanie svojich potrieb ako hračku, ktorou odvolateľa vydiera. Sám súd v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že matka bola ešte ako 17 ročná liečená na panickú poruchu, ale pritom na tento fakt
vôbec neprihliadol a zveril jej dieťa do starostlivosti. Odvolateľ žiada zveriť maloletú do jeho osobnej
starostlivosti bez možnosti stretávania sa s matkou. Poukazuje na to, že v priebehu konania opakovane
vyzýval sudcu aj ÚPSVaR Senica, ako aj orgány činné v trestnom konaní v F. a v E., aby zamedzili matke

psychicky dieťa týrať, sudca ale jeho návrhy stále ignoroval. Odvolateľ pritom usudzuje zo spolužitia
s matkou maloletej a z tvrdení maloletej keď je u neho, že navrhovateľka nie je schopná o dieťa sa
riadne postarať pokiaľ ide o zabezpečenie jej zdravého psychického a fyzického vývinu. Spočiatku bol
naklonenýdohodnúťsanastriedavejstarostlivosti,avšaksúdjehodobrúvôľuzneužilvjehoneprospech,
akoby týmto uznal schopnosť matky postarať sa o maloletú, čo však odvolateľ popiera. Vytýka tiež

súdu, že ho opakovane atakoval s tým, aby dokladoval, že je schopný o dieťa finančne a osobne sa
postarať a preto si vzal v práci nadčasy v presvedčení, že maloletá bude zverená do jeho osobnej
starostlivosti. Naproti tomu matka maloletej nepracuje, maloletá trávi počas týždňa čas iba v škôlke až
do 17:00 hod., von chodí s maloletou len zriedka a jej deklarované výdavky sú nepomerne vyššie ako
príjmy, na čo súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa vôbec nebral zreteľ. Ďalej poukázal na to, že škôlka,

ktorú maloletá navštevuje má nevhodne umiestnené sociálne zariadenia, v dôsledku tohto tam maloletá
dlhodobo odmieta chodiť na potrebu. Ďalej vytýka matke, že ju prihlásila do školy napriek jeho nesúhlasu
na základe fiktívnych, nedbanlivo a neodborne vykonaných posudkov, maloletá nevyslovuje viaceré
hlásky, čo matka úplne ignoruje. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou, odkedy ju matka násilne
odniesla zo spoločnej domácnosti bývalých manželov, matka striktne dodržiava uznesenie Krajského

súdu v Trnave sp.zn. 15CoP/40/2024 a bráni otcovi s dcérou sa stretávať viac, napr. počas prázdnin
alebo keď má otec koncert, hoci to maloletá od matky žiada. Súd na túto skutočnosť vôbec neprihliadal,
takéto správanie matky má za následok prerušenie rodičovského vzťahu otca a dcéry. Stretávanie sa
s maloletou len každý druhý víkend má prakticky za následok úplnú stratu otcovských práv a matka
tým sleduje úplné odstránenie otca zo života maloletej, upiera takto otcovi právo na vzťah s dcérou

a trávenie spoločného času, čo súd nebral do úvahy. Súd tak otcovi viac ako 18 mesiacov znemožňuje
výkon jeho práv otca na výchovu svojej maloletej dcéry, ako aj právo maloletej byť so svojim otcom.
Súd svojím neodborným konaním zapríčinil maloletej vážne zdravotné problémy tým, že ju zveril do
výlučnej starostlivosti matky, ktorá nie je schopná sa o ňu postarať, o čom svedčí aj fakt, že nechodí
aj 4 dni na WC, nevie správne vyslovovať, stráni sa ľudí, je tichá a zakríknutá. Súd sa pritom opiera

výhradne o jeden jediný posudok psychologičky PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD. zo dňa 10.04.2025, ktorý
bol vykonaný neobjektívne, iba za účelom vylúčiť otca z výkonu rodičovských práv. Matka navyše svojím
správaním znemožňuje otcovi vykonávať jeho prácu učiteľa z dôvodu, že psychický tlak, ktorý je na neho
vyvíjaný odobratím dieťaťa, mu nedovolí sústrediť sa na tvorenie hudby a nie je schopný viac pracovať
tak ako doposiaľ. Tiež mu neustále obťažovanie zo strany súdu, ako aj ÚPSVaRu v Senici a konanie

matky bráni v akomkoľvek normálnom fungovaní. Pokiaľ ide o odvolanie voči výroku III. otec nesúhlasí
s týmto výrokom, nakoľko žiada, aby súd zveril maloletú do jeho starostlivosti. Zároveň požaduje od
matky maloletej výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo aktuálne
predstavuje 37,53 eur. Pokiaľ ide o odvolanie voči výroku IV. otec požaduje, aby súd zveril maloletú
I. do jeho starostlivosti bez možnosti stretávania sa s matkou, nakoľko vplyv matky je pre maloletú

deštrukčný z dôvodov, ktoré uvádza vyššie. Rovnako odvolateľ nesúhlasí s výrokom VI. pričom uvádza,
že predmetný poplatok (náhrada trov konania štátu) nezaplatí, nakoľko žiadal o vykonanie dôkazov
znalcomzodborupsychiatriaanievykonaniepsychologickéhoposudku.Navrholpreto,abyodvolacísúd
rozhodnutie v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a zároveň
prikázal vec inému sudcovi.

8. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie v napadnutých častiach za
správne a navrhla ho potvrdiť. Tvrdenie odvolateľa o tom, že matka je „psychicky chorá“ a že nie je
schopná zabezpečiť zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, je nepodložené a nepravdivé, pričomsám odvolateľ uvádza, že o tom neexistuje žiadny záznam. Na tomto tvrdení následne stavia požiadavku
zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti bez možnosti stretávania sa s matkou, ktorá požiadavka
je v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a nemá oporu v žiadnom dôkaze. Rovnako je

vrozporesozávermiznaleckéhoposudku,podľaktoréhomatkanetrpížiadnoupsychickouporuchouaje
spôsobilá riadne sa o dcéru starať. Nepravdivé je takisto jeho tvrdenie, že matka matky, ako aj jej otec,
sú psychiatrickí pacienti. Ani jeden z nich nikdy nebol psychiatrickým pacientom. Rovnako nepravdivé je
tvrdenie, že matka maloletú „väzní v prenajatom byte“ , že s ňou nechodí von. Matka s dcérou pravidelne
trávi čas vonku a zúčastňujú sa aktivít primeraných jej veku. Matka dopĺňa, že v roku 2003, keď mala

17 rokov, navštívila neurologičku kvôli bolestiam hlavy a bola jej stanovená diagnóza panickej poruchy
a zároveň nasadená krátkodobá liečba, pričom išlo o dočasné ťažkosti v období dospievania, odvtedy
nebola liečená ani vyšetrovaná v súvislosti so psychickými problémami. Jej všeobecná lekárka D. J.
K. v správe zo dňa 02.07.2024 túto skutočnosť uviedla na základe zdravotnej dokumentácie a zároveň
potvrdila, že zo zdravotného hľadiska neexistuje žiadna prekážka, ktorá by matke bránila vykonávať
osobnú starostlivosť o dcéru. Tvrdenie otca, že v priebehu konania opakovane žiadal súd, ÚPSVaR

Senica, ako aj orgány činné v trestnom konaní, aby zamedzili matke psychicky týrať dcéru, je závažné,
avšak nepravdivé. V minulosti na ňu podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby vedené pod ČVS: ORP-285/1-VYS-B4-2024 na OR PZ Bratislava
IV, avšak toto trestné oznámenie bolo odmietnuté uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.02.2025.AniznaleckýposudokPhDr.ZuzanyMičkovej,PhD.nepotvrdil,žebydcérupsychickytýrala.

Rovnako otec nepodložil žiadnymi dôkazmi jeho subjektívny názor, že zo spolužitia s matkou maloletej,
ako aj z tvrdení maloletej keď je u neho, usudzuje, že matka nie je schopná o dieťa sa riadne postarať.
Tiež nie je pravda, že dcéra je v škôlke do 17:00 hod., keďže materská škola bola otvorená len do 16:30
hod., od januára 2025 matka chodila pre dcéru približne o 15:00 hod. a postupne čas jej pobytu v škôlke
predlžovala až do 16:30 hod., aby sa plynule adaptovala a aby pri nástupe matky do zamestnania bola

zvyknutá na dlhší pobyt v škôlke. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky matky, nimi sa súd takisto zaoberal
a náležite sa s jej situáciou vysporiadal. Súd nemal pochybnosti, že matka zvláda po finančnej stránke
osobnú starostlivosť o dcéru a neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečení stravy, ošatenia ani iných
potrieb. Rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietka nestáleho bývania, keďže matka od januára
2024 býva v C. v zariadenom prenajatom byte, bez zistenia akýchkoľvek problémov s bývaním. Matka

navyše informuje súd, že od 05.08.2025 je zamestnaná, čím si zabezpečila pravidelný príjem. Pokiaľ
ide o vybavenie toaliet v materskej škole, táto námietka odvolateľa je irelevantná, pretože maloletá
od septembra nastupuje do základnej školy, kde sú toalety dostatočne uzatvárateľné a poskytujúce
súkromie. Je pravda, že matka maloletú prihlásila do základnej školy aj napriek nesúhlasu otca, avšak
urobila tak v súlade so zákonom a v najlepšom záujme dcéry, keďže zápis do 1. ročníka ZŠ je pre

deti tohto veku povinný. Pri zápise predložila odborné vyjadrenie – skríning školskej zrelosti z CPPPaP
na Fedákovej ulici v Bratislave, ktoré potvrdzovalo školskú zrelosť dcéry a jej pripravenosť na nástup
do školy, nejde teda o žiadny dokument fiktívny, nedbanlivo alebo neodborne vykonaný, ako tvrdí
otec. Po odporúčaní z CPPPaP, aby dcéra začala navštevovať logopedickú starostlivosť, matka jej
návštevu logopedičky ihneď zabezpečila, o čom bol informovaný aj otec. Pokiaľ odvolateľ argumentuje

tým, že matka mu bráni stretávať sa s maloletou nad rámec rozsahu stanoveného súdom, matka
uvádza, že v minulosti mu viackrát umožnila skoršie prevzatie dcéry, alebo dlhší pobyt u neho než
stanovuje súdne rozhodnutie, avšak dohody zo svojej strany otec opakovane nedodržal a dcéru matke
nevrátil v dohodnutom termíne a to niekedy dokonca až s niekoľkodňovým oneskorením. Z uvedeného
dôvodu sa styk v súčasnosti realizuje výlučne podľa súdneho rozhodnutia. Nie je pritom pravdivé

jeho tvrdenie, že by matka usilovala cielene o prerušenie vzťahu otca s dcérou. Dcéra má k otcovi
vytvorený vzťah, na stretnutia chodí pripravená a matka ju podporuje v udržiavaní tohto vzťahu. Rovnako
matka odmieta nepravdivé tvrdenia o údajnom zanedbávaní starostlivosti, ktoré otec ničím nepodložil
a sú v priamom rozpore so závermi znaleckého dokazovania, ktoré potvrdzuje matkinu spôsobilosť
zabezpečovať zdravý fyzický a psychický vývin dcéry. Posudok bol vypracovaný nezávislou znalkyňou

zapísanou v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, znalkyňa postupovala odborne v súlade
s metodikami a etickými pravidlami a tvrdenie odvolateľa, že posudok bol vypracovaný neobjektívne,
s cieľom vylúčiť ho z výkonu rodičovských práv je nepravdivé a nepodložené. Tiež nie je pravda, že by
mu maloletá dcéra bola odobratá. O zverení dieťaťa do matkinej osobnej starostlivosti rozhodol súd
po vykonaní riadneho dokazovania a zároveň upravil styk otca s maloletou tak, aby bol zachovaný ich

pravidelný kontakt. Pokiaľ ide o tvrdené obťažovanie zo strany súdu, ÚPSVaR, alebo zo strany matky,
matka uvádza, že všetky konania a úkony týchto orgánov prebiehajú v súlade so zákonom a výlučne
v záujme riadneho posúdenia otázok v starostlivosti o maloletú, pričom väčšina týchto konaní vznikla
na základe podaní samotného odvolateľa, vrátane jeho opakovaných návrhov, sťažností a trestnýchoznámení, ktoré sa ukázali ako nedôvodné. Matka neporušuje žiadne základné práva dcéry, naopak,
dbá na ochranu jej práv, potrieb a záujmov.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu takisto považoval rozhodnutie vo všetkých
napadnutých výrokoch za správne. Opakovanými šetreniami v domácnosti matky kolízny opatrovník
konštatoval, že maloletá I. má u matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie je potrieb a priaznivý
fyzický,psychickýasociálnyvývoj.Niejepravda,žebyotecbolzostranyÚPSVaRneustáleobťažovaný,
návštevy vykonávajú vždy len na základe dožiadania súdu o prešetrenie pomerov v jeho domácnosti,

a keďže sa nikto v domácnosti nenachádzal, opakovane mu zanechávali v schránke odkazy, aby sa
s ich oddelením skontaktoval, čo nikdy neurobil. Naposledy ich kontaktovala jeho právna zástupkyňa,
ktorá oznámila, že otec ich kontaktovať nebude. Pokiaľ otec namieta aj vypracovaný znalecký posudok,
kolízny opatrovník uvádza, že s jeho vykonaním súhlasili obaja rodičia. Zo záverov znaleckého posudku
pritom vyplýva, že znalec nepodporil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, ale v kontexte
výsledkov a kontexte zvýraznených potrieb maloletej je v jej záujme, aby bola zverená do osobnej

starostlivosti matky.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce súc
viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa začína na
návrh (§ 65, § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej

inštancie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (výroky
II.,III.,IV.),akoajvčastiuloženiapovinnostiotcovinahradiťtrovyštátu(výrokVI.)atiežvzávislomvýroku
o trovách konania účastníkov (výrok VIII.). Podstatou odvolacích námietok bolo, že súd nedostatočne
zistil skutočný stav veci, keď podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotil vhodnosť výchovného
prostredia u matky pre maloletú.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolacie námietky otca, vyjadrenie navrhovateľky,
kolízneho opatrovníka ako aj celý obsah spisového materiálu ale odvolateľom vytýkané pochybenia
nezistil.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

14. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.

15. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý sa už v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal
s argumentáciou otca obsiahnutou následne i v podanom odvolaní, preto s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na podrobné a logické odôvodnenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje a nevidí potrebu opakovať úvahy tam uvedené, ktoré
považuje za správne v celom rozsahu.

16. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu otca preto treba konštatovať len to, že vykonané dokazovanie
v ničom nepotvrdzuje tvrdenia odvolateľa o nespôsobilosti matky poskytovať maloletej riadnu osobnú

starostlivosť. Žiaden dôkaz nijakým spôsobom nespochybnil matkine psychické zdravie, naopak
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že matka je spôsobilým a zároveň i vhodným rodičom,
v starostlivosti ktorého budú lepšie naplnené potreby maloletej. Súd prvej inštancie správne skúmal
citové väzby dieťaťa na rodičov, výchovné, bytové a osobnostné predpoklady každého z rodičov prenapĺňanie potrieb maloletej I. ako aj všetky s tým súvisiace okolnosti za účelom zistenia, aká forma
osobnej starostlivosti o dieťa bude v najlepšom záujme maloletej a jeho záver v otázke zverenia dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Spochybňovanie

psychického zdravia matky na základe toho, že v hlbokej minulosti v dobe puberty ako 17. ročná bola
krátkodobo liečená na panickú poruchu, nemôže obstáť. Pre rozhodnutie súdu je totiž rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), takže súd vychádza zo stavu, ktorý existuje v danom čase.
To neznamená, že súd bez ďalšieho ignoruje minulé udalosti, resp. skutočnosti, avšak tieto zoberie do
úvahy jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku (t.j. že stále trvajú tieto

skutočnosti alebo ich následky). Toto pravidlo zároveň znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej
správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. V prejednávanej
veci však okrem tvrdenia otca, ktoré nebolo podložené žiadnym dôkazom, nič nenasvedčuje tomu, že
by matka mala byť neschopná o dieťa sa starať z dôvodu psychických problémov, pričom tieto tvrdenia
sú v priamom rozpore so závermi znaleckého dokazovania, ktoré potvrdzuje matkinu spôsobilosť
zabezpečovať zdravý fyzický a psychický vývin dcéry. Rovnako nebolo dokazovaním zistené, že by

matka maloletú týrala, škodila jej, nestarala sa o ňu alebo mala na maloletú zlý vplyv, ako tvrdí otec, ktoré
tvrdenia opäť zostali nepodložené žiadnym relevantným dôkazom. Súd mal pritom nielen vykonanými
šetreniami (z ktorých vyplynulo, že matka sa riadne o dieťa stará), ale aj znaleckým dokazovaním
znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí preukázané,
že u matky (ktorú znalkyňa charakterizovala ako spoľahlivú, svedomitú, primerane emocionálne stabilnú

a sociálne adaptovanú s odolným typom osobnosti) neboli zistené žiadne závažné nedostatky, ktoré by
ju robili nespôsobilou na výchovu a starostlivosť o maloletú dcéru, a ktoré by mohli maloletú ohroziť
v jej zdravom vývoji. V danom prípade bolo znaleckým dokazovaním takisto preukázané, že maloletá
má vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom, jednoznačne však vyjadruje želanie bývať s matkou
a k otcovi chodiť cez víkendy.

17. Pokiaľ odvolateľ vytýkal prvoinštančnému súdu, že pri rozhodovaní sa opieral najmä o závery
znaleckého dokazovania, ktoré podľa neho bolo vykonané neobjektívne a iba za účelom vylúčiť otca
z výkonu rodičovských práv, táto výhrada odvolateľa nie je opodstatnená. Z obsahu spisového materiálu
je zrejmé, že súd pribral do konania znalca z odboru psychológia, keďže predstavy rodičov ohľadom

výkonu ich osobnej starostlivosti o dieťa sa rozchádzali a preto bolo potrebné odborne preskúmať
a vyhodnotiť citové väzby maloletej ku každému z rodičov a vhodný model osobnej starostlivosti.
Odvolacísúdvychádzajúczobsahuzadanýchotázokmuselkonštatovať,žeformulácieotázokzadaných
znalcovi sú objektívne, nevykazujú žiadne vady a niet ani žiadneho dôvodu domnievať sa, že by súd
sledoval zadaním otázok znalcovi niečo iné (napr. vylúčenie otca zo života dieťaťa, ako tvrdí odvolateľ)

než najlepší záujem maloletej, práve naopak. Otázky, ktoré súd zadal znalcovi sú zároveň dostatočné na
objektívne zistenie skutočného stavu. Napriek tomu, že maloletá má vybudované citové väzby k obom
rodičom, z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že aktuálne je vhodnejšie jej zverenie do matkinej
osobnej starostlivosti, čo je v súlade so želaním maloletej samotnej. Súd prvej inštancie preto rozhodol
správne.

18. Pokiaľ ide o rozsah styku, upravený v napadnutom výroku IV., tento je nastavený aj podľa názoru
odvolacieho súdu správne, má oporu vo vykonaných dôkazoch, berie do úvahy vývoj vzťahov medzi
maloletou a jej otcom a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej, keď rešpektuje právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a to

v rámci možností a okolností tohto individuálneho prípadu. Výsledky vykonaného dokazovania, skoršie
pravidelné stretávanie, ako aj vek dieťaťa, jeho postoj k otcovi a napokon i predstavy dieťaťa o stretávaní
s otcom prezentované pred znalcom, potvrdzujú správnosť rozhodnutia aj v tejto časti. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodnutie prvoinštančného súdu zohľadňuje najlepší záujem maloletej, pričom ani
odvolateľžiadnukonkrétnuvýhraduvočitakejtoúpravestykunevzniesol.Pokiaľsasúdomurčenýrozsah

stretávania otca s maloletou, ktorý sa aktuálne javí ako primeraný a súladný aj s prianím maloletej, ukáže
akonedostatočnýadohodarodičovnebudemožná,ničnebrániotcovipodaťnasúdenávrhnarozšírenie
styku. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poznamenať, že na jednej strane odvolateľ vytýka matke,
že mu bráni stretávať sa s maloletou v širšom rozsahu než v zmysle súdneho rozhodnutia, na druhej
strane on sám navrhuje zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti bez možnosti stretávania

sa s matkou. Odvolací súd k tomuto podotýka, že zatiaľ čo dokazovanie ukázalo, že matka kontaktu
otca s maloletou nebráni (umožňovanie styku nad rámec súdom určenej úpravy nie je jej povinnosťou,
je však možné styk rozširovať dohodou rodičov) a otec sa s maloletou aj pravidelne stýka, z otcom
prezentovaného vyššie uvedeného postoja je zrejmé, že je to práve on, kto má problémy rešpektovaťrolu matky v živote dieťaťa. I táto okolnosť potvrdzuje potom správnosť rozhodnutia v otázke zverenia
maloletej do matkinej osobnej starostlivosti, ktorá rolu druhého rodiča v živote dieťaťa rešpektuje.
Rodič, ktorý sa pokúša odcudziť dieťa druhému rodičovi, koná proti záujmom svojho dieťaťa a takto

spochybňuje vlastné rodičovské spôsobilosti. Je teda mimoriadne dôležité rešpektovať nezastupiteľnú
úlohu i druhého rodiča v živote dieťaťa, pričom rodič, majúci dieťa v osobnej starostlivosti, je povinný
podporovať pravidelný kontakt dieťaťa s druhým rodičom a nie brániť mu. Ak totiž jeden z rodičov
opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený
súdom, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (§ 25 ods.

4 Zákona o rodine).

19. Pokiaľ ide o určenie výživného, nakoľko odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu konkrétnu
výhradu smerujúcu voči tejto časti rozhodnutia, nemal odvolací súd relevantnú odvolaciu argumentáciu,
s ktorou by bolo potrebné sa osobitne v tejto súvislosti vysporiadať. Preto iba uzatvára, že po
preskúmaní rozhodnutia aj v tejto časti mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď

vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania určil výživné v sume 235 eur mesačne, ktorú
sumu považuje aj odvolací súd za primeranú odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, pričom v podrobnostiach odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

20. Odvolací súd nemohol dať odvolateľovi za pravdu ani pokiaľ ide o výrok VI., ktorým súd uložil
otcovi zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 253,52 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Pokiaľ otec v odvolaní argumentoval tým, že súd ho nemal zaviazať k zaplateniu
trov znaleckého dokazovania, nakoľko v konaní nenavrhoval vykonanie znaleckého dokazovania
psychológom ale znalcom z odboru psychiatria, uvedené námietky neobstoja. Súd evidentne nariadil

znalecké dokazovanie z dôvodu, že jeho rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré
treba odborné znalosti. Skutočnosť, že otec nenavrhoval v konaní vykonanie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru psychológia, neznamená sama osebe, že znalecké dokazovanie nebolo nariadené
aj v jeho záujme, alebo že by sa nemal na takto vzniknutých trovách podieľať. V prejednávanej veci
ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 111 CMP, čo je mimosporové

konanie. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nie je
celkom vylúčené, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania, ide však o konania
svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z
úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. V
takomto mimosporovom konaní, kde nie je možné vždy hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z

účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom
rozsahu, a podľa § 57 CMP o nich rozhoduje aj bez návrhu. Vzhľadom na povahu a predmet konania
v prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie jednoznačne nariadené v záujme spoločného dieťaťa
oboch rodičov a je teda namieste, aby sa obaja rodičia podieľali na vzniknutých trovách rovným dielom.

21. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac otcom predložené argumenty ako nespôsobilé privodiť
zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd s poukazom na správnosť rozhodnutia
vo všetkých napadnutých výrokoch II., III., IV. a VI., ako aj závislého výroku o trovách účastníkov konania
(výrok VIII.) toto rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil a zároveň rozhodol o trovách
odvolacieho konania podľa ust. § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).