Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202507
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpený:
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 1845,73 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 711,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1 711,90 eur od 28.01.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 85,4 % s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2025 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1845,73
eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.01.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s.
Kežmarok a žalovaný uzatvorili dňa 18.08.2022 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX
základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1756,90 eur („Cena na splátky“ alebo
„Pôžička - finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena
tovaru bola 1756,90 eur.
Účelom Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného.

Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanému a to vo výške
kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny
tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo
Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných
obchodných podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich
obsahom sa žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
45 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2700 eur. Z uvedenej sumy žalovaný uhradil žalobcovi
45 eur.Vzhľadomnato,žežalovanýporušilsvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinné
splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 24.12.2022
- Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému

dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde
aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani
v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia a dňa 20.01.2023 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa
22.01.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.

Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1845,73 eur. Žalobca zároveň
uplatňoval zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa 28.01.2023 do
zaplatenia.

3. Dňa 05.11.2024 bolo zo strany žalobcu doručené vyjadrenie k výzve súdu, aby žalobca preukázal

akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného (schopnosť splácať poskytnutý úver).

4. Žaloba bola žalovanému doručená poštou dňa 26.11.2025, pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, Písomným vyjadrením zástupcu

žalobcu, Zmluvou o úvere, Predžalobnou upomienkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru, Prehľadom splátok úveru, výsluchom žalovaného, súd zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.08.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 1756,90 eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20,28

%, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60 splátkami po 45 eur, pričom celková čiastka, ktorú mal uhradiť,
bola vo výške 2700 eur. RPMN bola uvedená vo výške 19,93 %. Prvá splátka úveru bola splatná dňa
20.09.2022, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci.

V Zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti IX. Následky nesplácania úveru, bod 9.2 Vyhlásenie okamžitej

splatnosti úveru, prvý odsek je uvedené, že: Banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej
splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžitou splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky
alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a to za podmienok
ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Banka je ďalej v prípade nesplácania úveru

oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky banky
uvedené v tejto zmluve. ( čl. 16 )

7. Žalobca listom zo dňa 24.12.2022 označeným ako „Predžalobná upomienka“ oznámil žalovanému,
že voči nemu evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 135 eur, ktorý žiadali uhradiť najneskôr

do 13.01.2023. Zároveň žalovaného upozornili, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade, veriteľ bude
oprávnený úver zosplatniť. ( čl. 26 druhá strana )

9. Žalobca listom zo dňa 22.01.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru“ oznámil
žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej vo výzve riadne a včas neuhradil, jeho dlh

sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu 20.01.2023 predstavuje sumu v celkovej
výške 1845,73 eur.

10. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil žalobcovi
sumu 45 eur.

11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť iba
čiastočne.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) výkon

práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesiem byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1756,90 eur,ktorý sa žalovaný zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 45 eur v počte 60 - tich
splátok. PrávnyvzťahmedzižalobcomažalovanýmsaspravujeustanoveniamiObčianskehozákonníka
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne predpisy spotrebiteľského charakteru. Pre posúdenie

okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský
úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o
poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Rozdielmedzispotrebiteľskýmiúverminajednejstraneainýmiúverminadruhejstrane,vktoromprípade
možnovzťahposudzovaťakoobchodný,spočívapredovšetkýmvcharakteresubjektovtakéhotovzťahu.
Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské
úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver za účelom
zakúpenia tovaru s označením SAMSUNG QE65Q80B.

17.Vdanomprípadesajednáospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopredurčildodávateľ,pričomspotrebiteľfaktickyvoväčšineprípadov
možnosť tieto podmienky ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv, keďže sa vychádza z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a
skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané
na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a

ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

18. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená smernicou 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej
pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou

bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 tejto Smernice 93/13/EHS sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky,
prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť,
aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych

kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd
je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a
skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

19.Pretoževdanejveciideospotrebiteľskúzmluvu,súdskúmalajskutočnosť,čižalobcapreduzavretím

zmluvy so žalovaným skúmal bonitu t.j. schopnosť žalovaného splácať úver. Povinnosť skúmať
bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti
splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym
dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej
sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj

veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov,
ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú
povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je
povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje
konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.

20. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s. r. o. proti GK
rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti

stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľaktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že

daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

21. Z dokladov predložených žalobcom k výzve súdu akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného, súd
zistil nasledovné: Z údajov žiadosti, zistil, že žalovaný má príjem mesačne 343,54 eur, ukazovateľ
schopnosti splácať úver je 0,41, výdavky 0 eur, životné minimum 234,42 eur, finančná rezerva 64,12 eur.

22. Súd má za to, že žalobca mal preskúmať výdavky žalovaného a nepaušalizovať ich na sumu
životného minima. Výdavky neboli skúmané s odbornou starostlivosťou, a preto si žalobca nesplnil
povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 zákon č. 129/2010, a to s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške

príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie žalobcu nemožno preto vyhodnotiť inak ako porušenie povinnosti

veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného úver splácať. Na strane veriteľa ide o
nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.

23. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len
na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na

tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard
posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019 najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku).

24. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi,

ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca hrubo porušil svoju
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z).

25. V predmetnej veci je však potrebné konštatovať aj to, že zmluva je v časti dojednanej výšky ročnej
úrokovej sadzby neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.

26. Dobré mravy (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,

poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

27. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na
to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade
s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)

spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na
najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.28.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

29. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska

boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do
5 rokov v apríli 2021, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 5,49 % ročne (dvojnásobok je
o výške 10,98 %). Výška úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 20,28
% ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako
priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru,

že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

31. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené, za to, že dohoda o úroku je v rozpore s dobrými mravmi
a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej dohody nemôže
vzniknúť právo na plnenie.

32. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok iba na sumu 1711,90 eur - z dôvodu, že žalobca poskytol
žalovanému finančné prostriedky vo výške 175,90 eur a v prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 45
eur. Vyššie uvedené je zrejmé zo žalobcom predloženého prehľadu úhrad. Preto súd priznal žalobcovi
iba rozdiel medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumu t.j. 1756,90 – 45 = 1711,90 eur a v prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol.

33. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorý je určený v súlade
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a s podanou žalobou z dlžnej istiny, ktorý plynie od 28.01.2023
(po uplynutí lehoty na plnenie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 1845,73 eur s príslušenstvom,
pričom žalobcovi bola priznaná suma 1711,90 eur s príslušenstvom , z čoho vyplýva, že žalobca mal
v konaní úspech 92,7 % a žalovaný mal úspech 7,3 %. Nakoľko miera úspechu žalobcu predstavuje
85,4% (92,7 – 7,3), v takejto miere mu súd priznal aj náhradu trov konania.36. O výške trov bude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.