Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119413207
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119413207.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: T.. U. X. F.., A.. XX.X.XXXX,
O. XXX/X, W., zastúpený F. D., X..H..E.., S. XX/C, W., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: X. N. P.
F., U. X, W., G.: XX XXX XXX, zastúpený M. X..H..E.., D. XX, W., G.: XX XXX XXX, o zaplatenie
2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.

11C/4/2020-134 zo dňa 12.8.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.600
eur s úrokom z omeškania 5,05% od 30.11.2018 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi

priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 60%.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že bol 11.3.2017 na konferencii Slovenského zväzu moderného
päťboja v W. W. zvolený do funkcie kontrolóra, že 3.2.2018 informoval Radu Slovenského zväzu
moderného päťboja (ďalej len „Rada“) o úspešnom zložení skúšok potrebných na výkon funkcie
kontrolóra a zároveň požiadal Radu o vyjadrenie sa ku zákonným náhradám a odmene. Rada ho

odkázala na Konferenciu Slovenského zväzu moderného päťboja (ďalej len „Konferencia“), ktorá
13.4.2018 schválila pre kontrolóra odmenu 200 eur mesačne od 1.5.2018 do 31.12.2018, spolu 1.600
eur. Dňa 30.10.2018 Rada schválila kontrolórovi odmenu 2.000 eur, so splatnosťou do 29.11.2018,
ktorú žalovaný však neuhradil a tak sa 30.11.2018 dostal do omeškania s plnením.

3. Žalovaný považoval žalobu za podanú predčasne, pretože neboli splnené podmienky určené v

Smernici o poskytovaní odmeny a náhrad kontrolórovi, a to uzavretie písomnej zmluvy o výkone činnosti
športového odborníka ako stanovuje zákon o športe.

4. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.3.2017 bol žalobca Konferenciou zvolený za kontrolóra
Slovenského zväzu moderného päťboja, že 3.2.2018 žalobca informoval Radu o zložení skúšok
kontrolóra, že ju 3.2.2018 požiadal, aby sa vyjadrila k zákonným náhradám, že Konferencia schválila

žalobcovi odmenu 200 eur mesačne za obdobie od 1.5.2018 do 31.12. 2018, t.j. 1.600 eur a zároveň
schválila Smernicu o poskytovaní odmien a náhrad kontrolórovi a že Rada 30.10.2018 schválila odmenu
žalobcovi 2.000 eur so splatnosťou do 30 dní, a nebolo sporné ani to, že žalobcovi žiadna odmena
nebola vyplatená.

5. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 6 ods. 1 písm. e), ods. 2 a ods.

3, § 12 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 a § 49a ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ošporte“) a dospel k záveru, že je oprávnený rozhodovať o danej žalobe, nakoľko nezistil, že by existoval
orgán športovej organizácie, ktorý by mal kompetenciu riešiť spory vzniknuté v súvislosti so športovou
činnosťou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) zákona o športe. Následne sa zaoberal tým, či bolo

povinnosťou sporových strán uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, keďže
žalobca tvrdil, že zmluva nie je potrebná a žalovaný na uzatvorení písomnej zmluvy trval, a vzhľadom na
to, že táto zmluva nebola uzavretá, považoval žalobu za podanú predčasne. Vychádzal z ustanovenia
§ 6 ods. 1 zákona o športe, podľa ktorého sa kontrolór považuje za športového odborníka, ktorý môže
svoju činnosť vykonávať rôznymi spôsobmi (ako podnikanie, na základe zmluvy o výkone činnosti

športového odborníka, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ako
dobrovoľník alebo bez zmluvy). Podľa názoru súdu ak zákon nešpecifikoval, že všetci športoví odborníci
musia mať uzatvorenú zmluvu, ale naopak uvádza aj iné spôsoby výkonu činnosti, je len logické, že v
prípadevýkonufunkciekontrolóra(niečinnosti),niejepotrebnéuzatvoreniezmluvyovýkonešportového
odborníka, nakoľko funkcia nie je viazaná na existenciu zmluvy, ale splnenie zákonných predpokladov
definovaných v ustanovení § 11 zákona o športe. Zákon neuvádza zmluvu ako podmienku na výkon

funkcie kontrolóra a tak dospel k záveru, že na vznik funkcie kontrolóra žalobcu a ani na povinnosť
žalovaného vyplatiť žalobcovi priznané odmeny nebola potrebná písomná zmluva. Možnosť priznať a
vyplatiť žalobcovi odmenu vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 7 zákona o športe, podľa ktorého za výkon
funkcie môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob
jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie. Pretože nebolo sporné, že najvyšší orgán

športovej organizácie žalovaného žalobcovi schválil odmenu a aj jej výšku, a to 200 eur mesačne od
1.5.2018 do 31.12.2018, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.600 eur (200 eur x
8 mesiacov). Skutočnosť, že žalobcovi 30.10.2018 Rada schválila odmenu 2.000 eur so splatnosťou do
29.11.2018, mal súd za preukázanú, ale keďže Rada nie je najvyšším orgánom športovej organizácie,
ktorý má podľa ustanovenia § 12 ods. 7 zákona o športe kompetenciu priznať odmenu, jej rozhodnutie

nepovažoval za relevantné.

6. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa ustanovenia § 563 a § 517 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Rady z 30.10.2018 o

schválení odmeny žalobcovi, ktorým určila jej vyplatenie do 29.11.2018, považovala za dohodu o čase
plnenia. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný bol od 30.11.2018 v omeškaní s plnením a preto
žalobcovipriznalúrokzomeškaniavzákonnejvýške5,05%ročneod30.11.2018dozaplateniaodmeny.

7. Čiastočne úspešnému žalobcovi súd podľa ustanovenia § 255 CSP priznal nárok na náhradu trov

konania vo výške 60% zodpovedajúci pomeru úspechu vo veci (žalobca mal úspech v 80%, žalovaný
v 20%).

8. Proti rozsudku v časti, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.600
eur s príslušenstvom a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal žalovaný odvolanie

a žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že žaloba sa zamieta a bude mu priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).

9. Žalovaný nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v zmysle ustanovenia § 6 ods.
3 písm. e) zákona o športe športový odborník môže vykonávať športovú činnosť (činnosť kontrolóra)
aj bez zmluvy a že ustanovenie § 11 zákona o športe nestanovuje ako podmienku vzniku funkcie
kontrolóra zmluvu a ani pre vznik nároku kontrolóra na odmenu nie je potrebné uzavretie písomnej
zmluvy. Mal za to, že zákon neupravuje automatickú odplatnosť funkcie kontrolóra a právo na odmenu

za výkon funkcie kontrolóra vznikne kontrolórovi až potom, ako o priznaní odmeny rozhodne najvyšší
orgán športovej organizácie (§ 12 ods. 7 zák. o športe). Uviedol, že Konferencia dňa 13.4.2018 rozhodla
nielen o priznaní odmeny a o jej výške, ale zároveň aj o spôsobe vyplácania odmeny - a to na základe
dohody t. j. zmluvy, a pred týmto rozhodnutím prijala interný predpis - Smernicu o odmeňovaní kontrolóra
(bod 7.), v ktorom stanovila podmienky vyplácania (nie jednorazového vyplatenia) odmeny na základe

písomnej zmluvy a výšku odmeny na rok 2018 (bod 8). Uviedol, že i rozhodnutie Rady z 30.10.2018,
ktoré „priznalo“ žalobcovi jednorazovú odmenu, určilo, že odmena bude vyplatená na základe zmluvy o
výkone funkcie. Poukázal na to, že prvoinštančný súd síce akceptoval kompetenciu najvyššieho orgánu
športovej organizácie rozhodovať o výške odmeny žalobcovi, poprel ale jeho oprávnenie určovať ajpodmienky pre jej vyplatenie, či vyplácanie, t. j. nezohľadnil a nevyhodnotil celý obsah rozhodnutia
Konferencie z 13.4.2018, čím dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o obsahu rozhodnutia o
priznaní odmeny žalobcov. Keďže súd pri rozhodovaní nezohľadnil ustanovenie § 49a ods. 1 zákona

o športe a nesprávne aplikoval ustanovenie § 12 ods. 7 zákona o športe, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný nepovažoval za správny aj záver súdu o splatnosti nároku, pri ktorom vychádzal z
rozhodnutia Rady z 30.10.2018, ktoré vyhodnotil ako dohodu o čase plnenia, nakoľko vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia a je zároveň v rozpore s inými jeho závermi. Konferencia 13.4.2018
nerozhodla o priznaní jednorazovej odmeny, ale o odmene mesačnej. Mesačná odmena za výkon
funkcie je obvykle splatná po vykonaní činnosti alebo po uplynutí času (mesiaca), na ktorý je viazaná a
tak najmenej odmena za výkon funkcie kontrolóra v novembri a decembri 2018 neboli a ani nemohli byť
splatné pod uplynutím týchto mesiacov (t. j. 29.11.2018) a záver prvoinštančného súdu je už len pre
toto nesprávny. Súd podľa neho správne skonštatoval, že Rada nie je orgánom oprávneným rozhodovať

o odmene kontrolóra a rozhodnutie z 30.10.2018 tak možno považovať za nulitné (bod 24. odôvodnenia
rozsudku), a napriek tomuto záveru priznal neoprávnenému rozhodnutiu Rady z 30.10.2018 účinky
dohody o čase plnenia odmeny, čo je vnútorne rozporné. Zopakoval, že o podmienkach vyplácania
odmeny, teda i jej splatnosti (nie jednorazového vyplatenia) už rozhodol kompetentný orgán športovej
organizácie a Rada nemala oprávnenie takéto rozhodnutie meniť.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť. Napriek tomu, že žalobe nebolo v celom rozsahu vyhovené, a to aj na
základe dovolávania sa neplatnosti právneho úkonu žalovaným napriek tomu, že túto sám spôsobil,
prvoinštančný súd na základe nesporného skutkového stavu a správnych skutkových zistení dospel

k správnemu právnemu posúdeniu veci. Uviedol, že zákon o športe nestanovuje, že všetci športoví
odborníci musia mať uzatvorenú zmluvu na výkon funkcie, ale naopak uvádza aj iné spôsoby výkonu
činnosti, a preto je logické, že v prípade výkonu funkcie (nie činnosti) kontrolóra, nie je potrebné
uzatvoreniezmluvyovýkonešportovéhoodborníka,alesplneniezákonnýchpredpokladovdefinovaných
v ustanovení § 11 zákona o športe. Možnosť uhradiť mu odmenu vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 7

zákona o športe, podľa ktorého za výkon funkcie môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada za stratu
času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej organizácie.
Nebolo sporné, že najvyšší orgán žalovaného mu schválil odmenu 200 eur mesačne na obdobie od
1.5.2018 do 31.12.2018. Rovnako bolo nesporné, že výkonný orgán žalovaného - Rada mu 30.10.2018
schválila odmenu 2.000 eur so splatnosťou do 29.11.2018. Mal za to, že ak aj Rada ako výkonný orgán

postupovalavrozporesosvojimistanovamiapriznalamuodmenu,nemôžetobyťnajehoškodu,pretože
ide o platný právny úkon a jeho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

12. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že bolo jeho povinnosťou uzavrieť zmluvu o výkone
funkcie, dohodu o pracovnej činnosti, alebo akúkoľvek inú dohodu, na ktorú by bola viazaná odmena,

nakoľko by sa tým porušil princíp nezávislosti kontrolóra voči športovej organizácii. Zotrval na tom, že
uzavretie dohody o odmene by odporovalo princípu nezávislosti kontrolóra a že podkladom k vyplateniu
odmeny je rozhodnutie orgánov žalovaného a to, že následne príjem kontrolóra bude príjmom zo závislej
činnosti, nie je „starosťou“ žalovaného.

13. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval dôvody uvedené v odvolaní s tým, že nesúhlasí s námietkami
žalobcu k záveru súdu o neplatnosti rozhodnutia Rady z 30.10.2018. Žalobca v reakcii na vyjadrenia
žalovaného zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
14. Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1CSP) preskúmalrozsudok
v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej
časti zrušiť.

15. V danej veci súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok na odmenu kontrolóra športovej organizácie
podľa ustanovení § 6, § 12, § 49a a § 52 zákona o športe a dospel k záveru, že k výkonu funkcie

športového kontrolóra nie je potrebné uzatvorenie zmluvy, a teda, že v danej veci na vznik funkcie
kontrolóra žalobcu a ani na povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi odmenu nebola potrebná písomná
zmluva a žalobe o uloženie povinnosti žalovanému vyplatiť mu odmenu vyhovel.16.Žalovanývodvolanínamietalnesprávnezistenýskutkovýstavveciajejnesprávneprávneposúdenie
súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). K záveru súdu, že na vznik funkcie kontrolóra
nebolo treba uzatvoriť zmluvu uviedol, že vznik funkcie kontrolóra žalobcu nebol predmetom sporu

(bod 18. odôvodnenia rozsudku) a nebol dôvod, aby sa súd zaoberal touto skutočnosťou. Záver súdu
prvej inštancie, ktorý podľa žalovaného vychádza z predpokladu, že vznikom funkcie kontrolóra vzniká
kontrolórovi aj nárok na odmenu, nemá podľa neho oporu v právnej norme ani v ustanoveniach zákona
o športe citovaných v odôvodnení rozsudku.

17. Rozhodnutie súdu musí byť, až na zákonom stanovené výnimky, založené na zistenom skutkovom
stave veci (§ 215 ods. 1 CSP). Preto tiež zákon súdu ukladá, aby v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej uviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie (§ 220 ods. 2 CSP).

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca mal zákonný nárok na odmenu,
bez toho, aby doplnil z ktorej konkrétnej právnej normy pri tomto vychádzal a k záveru poukázal

len na ustanovenie § 12 ods. 7 zákona o športe, podľa ktorého kontrolórovi za výkon funkcie môže
byť vyplácaná náhrada za stratu času a odmena, ktorej výšku a spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší
orgán športovej organizácie a na to, že najvyšší orgán žalovaného schválil pre žalobcu odmenu 200
eur mesačne od 1.5.2018 do 31.12.2018. Nevysporiadal sa ani s obranou žalovaného, že Konferencia
na zasadnutí 13. 4. 2018 schválila pre žalobcu odmenu na obdobie od 1.5.2018 do 31.12.2018 vo

výške základnej mzdy 200 eur mesačne na základe dohody (bod 8 uznesenia), keď predtým schválila
Smernicu o poskytovaní odmeny a náhrad kontrolórovi SZMP (bod 7 uznesenia). Žalovaný sa už v
odpore proti platobnému rozkazu bránil tým, že pre vyplatenie odmeny Konferencia stanovila uznesením
dodatočnú podmienku, ktorou bolo uzavretie dohody, a to podľa Smernice o poskytovaní odmeny
a náhrad kontrolórovi SZMP zverejnenej na webe www. pentathion.sk v časti dokumenty, podčasti

predpisy a smernice, prijatej v ten istý deň (13.4.2018), pred rozhodnutím o odmene žalobcu a tým, že
žalobca odmietol uzavrieť s ním zmluvu o výkone funkcie kontrolóra alebo dohodu o pracovnej činnosti,
na čo ho viackrát vyzval, čo bránilo vyplateniu odmeny žalobcovi.

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných štátnych orgánov (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky
zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.

20. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces môže dôjsť aj závažnými deficitmi v dokazovaní, napr. ak súd opomenie dôkaz alebo sa
nepridržiava zásad hodnotenia dôkazov.

21. Žalobca v opise skutkového stavu v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že Konferencia
mu 13.4.2018 schválila odmenu 200 eur mesačne od 1.5.2018 do 31.12.2018, spolu 1.600 eur a Rada
mu 30.10.2018 schválila odmenu 2.000 eur so splatnosťou do 29.11.2018 a v petite tohto návrhu žiadal
priznať 2.000 eur a úroky z omeškania od 30.11.2018. Z textu návrhu na vydanie platobného rozkazu

podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca sa domáha odmeny, ktorú mu schválila Rada, čo podporuje
aj k návrhu pripojený list žalobcu adresovaný žalovanému z 18.10.2019, že odmena mu bola schválená
Konferenciou uznesením z 13.4.2018, resp. rozhodnutím Rady na zasadnutí 30.10.2018 vo výške 2.000
eur (č. l. 14 spisu), ako aj vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, v jeho
bode 8., že - "Žalovaný v bode 6. odporu, ako aj v zápisnici zo zasadnutia Rady SZMP č. 3/2018, zo dňa

30. 10. 2018 potvrdil, že žalobcovi bola schválená odmena vo výške 2.000 €, ako aj termín splatnosti.
Žalovaný teda týmto potvrdzuje existenciu žalovaného nároku, ako aj dátum splatnosti.....". V liste z
30.4.2020 (č. l. 88 spisu) sa žalobca vyjadril tak, že - " žalovaný výšku odmeny čo do výšky 1.600 eur
nerozporuje, pričom z jeho pohľadu je sporných 400 eur, ako aj ich splatnosť. Má za to, že skutočnosť, že
vedenie SZMP - Rada SZMP ako výkonný orgán postupoval v rozpore so svojimi stanovami, a priznalo

žalobcovi odmenu vo výške 2.000 €, splatnú dňa 30.11.2018, nemôže byť na škodu žalobcu, nakoľko
právny úkon je platný, pokiaľ sa ten, kto je takým právnym úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá, pričom sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, " a v závere tohto vyjadreniazhrnul, že od súdu žiada, aby žalovanému uložil povinnosť vyplatiť mu 2.000 eur s úrokmi z omeškania
od 30.11.2018 do zaplatenia a na pojednávaní 8.7.2021 sa pridržiaval predchádzajúcich vyjadrení.

22. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenie rozsudku vychádzal pri rozhodovaní z toho, že najvyšší
orgán športovej organizácie žalovaného žalobcovi schválil odmenu a aj jej výšku, a to 200 eur mesačne
od 1.5.2018 do 3.12.2018 a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 1.600 eur (200 x
8, od 1.5.2018 do 31.12.2018).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu bol obsah žaloby a petitu nepresný, ich rozpornosť prvoinštančný
súd neodstránil, a sám rozhodol o odmene schválenej žalobcovi Konferenciou 13.4.2018, hoci
žalobca nárok odvodzoval od rozhodnutia Rady z 30.10.2018. Úroky z omeškania však stanovil podľa
rozhodnutia Rady z 30.10.2018, kedy Rada SZMP schválila žalobcovi odmenu 2 000 eur a určila jej
splatnosť 29.11.2018, čo považoval za dohodu o čase plnenia, a úroky z omeškania priznal žalobcovi
od 30.11.2018.

24. V civilnom sporovom konaní je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca
vyvodzuje uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a
nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov
nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť už v žalobe rozhodujúce

skutočnosti, ktoré súdu umožnia, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a
právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr.
obsah žaloby), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie
je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním
skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno

individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je
potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore.

25. V danej veci súd prvej inštancie nežiadal žalobcu o jednoznačné vyjadrenie čoho sa žalobou
domáha, či odmeny za obdobie od 1.5.2018 do 31.12.2018 po 200 eur mesačne, ktorú mu schválila

Konferencia uznesením z 13.4.2018 alebo odmeny 2.000 eur, ktorá mu mala byť vyplatená do
29.11.2018, o ktorej rozhodla Rada 30.10.2018, a podľa odvolacieho súdu tak nezistil skutkový stav
veci v dostatočnom rozsahu, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu o žalobe. V konaní nebolo súdom
prvej inštancie objasnené, či žalobcovi bola žalovaným priznaná jedna odmena, najskôr uznesením
Konferencie, ktorá bola zmenená (jej výška a splatnosť) rozhodnutím Rady, alebo dve odmeny, jedna za

prácu v období od 1.5.2018 do 31.12.2018, ktorá mu mala byť vyplácaná mesačne, a druhá jednorazová
odmena, o ktorej rozhodla Rada, ku ktorej nebola pripojená informácie za akú činnosť bola poskytnutú.
Pritom pri každej z nich boli podstatné iné skutočnosti - o prvej rozhodol oprávnený orgán, o druhej
orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o odmene kontrolóra, prvá odmena sa mala vyplácať mesačne
za určené obdobie, druhá jednorazovo za neurčené obdobie, prvá mala byť vyplácaná mesačne (bez

ďalšej konkretizácie) a druhá sa mala vyplatiť jednorazovo do 30 dní od jej schválenia. Súd bez
objasnenia tejto otázky obe odmeny spojil tak, že nárok považoval za preukázaný schválením odmeny
Konferenciou13.4.2018ajejsplatnosťstanovilpodľarozhodnutiaRadyz30.10.2018na30.11.2018,bez
jasného vysvetlenia, čo ho k tomu viedlo. Nebral pritom do úvahy, že Rada podľa zápisu zo zasadnutia
predloženom žalobcom k vyplateniu odmeny uviedla, že sa vyplatí na základe zmluvy o výkone funkcie

jednorazovo v celej výške v obvyklom termíne od jej schválenia, a to do 30 dní a aj konferencia rozhodla,
že odmena sa má žalobcovi vyplácať mesačne, prvá v máji 2018 alebo po uplynutí tohto mesiaca, čo
bolo pre rozhodnutie významné. Záver súdu, že schválenie odmeny Radou je dohodou o čase plnenia
zo skutočnosti preukázaných v konaní pritom nebolo možné vyvodiť.

26. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vyplatiť odmenu, ktorú mu chválila Konferencia
bez toho, aby sa vyporiadal s opakovanou obranou žalovaného (napr. vo vyjadrení z 2.7.2020, č. l.
107 spisu), že Rada v rozhodnutí, na ktoré sa žalobca odvoláva rozhodla aj o tom, že odmena bude
žalobcovi vyplatená na základe zmluvy o výkone funkcie, a rovnako aj Konferencia rozhodla tak, že
odmena bude žalobcovi vyplatená na základe dohody, k čomu pripojil návrh zmluvy o výkone funkcie

kontrolóra a dohody o pracovnej činnosti medzi žalobcom a zväzom (č. l. 58, 75 až 79 spisu ) a e-
mail zaslaný žalobcovi 23.4. 2018, spolu s návrhmi týchto zmlúv, aby mu mohol na základe nich vyplatiť
odmenu a urgenciu, aby sa vyjadril k návrhom zmlúv z 16.5.2018 (č. l. 58, 75 až 79 spisu ). I podľa
odvolacieho súdu má táto obrana žalovaného podstatný význam pre posúdenie nároku, a ak sa ňou súdprvej inštancie nezaoberal, došlo tým k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie
v zmysle ustanovenia čl. 46 ústavy. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku žalovaného, že
súd poprel oprávnenie najvyššieho orgánu športovej organizácie stanoviť podmienky pre vyplatenie, či

vyplácanie odmeny, resp. nezohľadnil a nevyhodnotil celý obsah rozhodnutia Konferencie z 13.4.2018,
čím dospel k nesprávnemu skutkového zisteniu o obsahu rozhodnutia o priznaní odmeny žalobcovi.

27. Pri právnom posudzovaní skutkového stavu, ktorou je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie

podriadil vec pod ustanovenie § 6 ods. 3 písm. e) zákona o športe, ktorý nestanovuje pre činnosť
kontrolóra povinnosť uzavrieť zmluvu a ustanovenie § 11 tohto zákona, ktoré neobsahuje ako podmienku
vzniku funkcie športového kontrolóra uzatvorenie zmluvy, dospel k záveru, že na vznik funkcie a ani
na povinnosť uhradiť žalobcovi zákonné nároky nebola potrebná písomná zmluva, bez doplnenia,
ktorá právna norma upravuje nárok žalobcu na odmenu a za akých podmienok (bod 23. odôvodnenia
rozsudku).

28. V danej veci sa odvolací súd stotožnil so žalovaným, že súd prvej inštancie mal k obrane žalovaného
uviesť, prečo nemohol vyplatenie odmeny podmieniť uzavretím zmluvy o výkone činnosti kontrolóra
alebo dohody o pracovnej činnosti, ak takýto postup zákon o športe nezakazoval a ak ustanovenie § 49a
ods. 1 zákona o športe upravuje zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, ktorým je aj športový

kontrolór (§ 6 ods. 1 písm. e) zákona o športe) a ak nevylučuje uzavretie zmluvy o výkone činnosti
športového kontrolóra so športovou organizáciou.

29. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods.

1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie. Pretože súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie, keď nevyhodnotil rozhodnutie Konferencie z 13.4.2018 aj s súvislosti s
tým, že odmenu viazala na uzavretú dohodu medzi sporovými stranami, čo malo vplyv na jeho neúplné
a predčasné právne závery, pre ktoré sa nezaoberal ďalšími právne významnými skutočnosťami a
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva

na spravodlivý proces. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v odvolacom konaní odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu na vec
(§ 391 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vysporiada sa s obranou žalovaného

a závery o skutkových zisteniach a právne posúdenie veci v odôvodnení rozsudku vysvetlí spôsobom
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

30. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).