Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201745
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXXaC.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakootec,zastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30
794 536, deti rodičov - matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpená splnomocneným
zástupcom: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš a otec: E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXX, t. č. G. XXX/XX, E., o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému C. B. a zvýšenie výživného na maloletú A. B., o odvolaní matky proti

rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/56/2024-169 zo dňa 12. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I.

v bodoch 1. a 2. (zverenie maloletého C. B., zastupovanie a spravovanie jeho majetku) p o t v r d z u j e ,

v bodoch 3. a 4. (výživné a zameškané výživné na maloletého C. B.)
z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

v bode 5. (úprava styku matky s maloletým C. B.) m e n í tak, že matka je oprávnená stýkať sa s
maloletým
- v rámci bežného styku vždy v párnom kalendárnom týždni v čase od 14.30 hod. piatka do 19.00 hod.
nedele,

- počas letných školských prázdnin v dobe od 1. 7. od 10.00 hod. do 15. 7. do 20.00 hod., a v dobe od
1. 8. od 10.00 hod. do 15. 8. do 20.00 hod.,

- počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho začiatku
školských prázdnin od 14.30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku vždy
od 23. 12. od 10.00 hod. do 29. 12. do 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku vždy v dobe
od 29. 12. od 10.00 hod. do 4. 1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.,

-počasveľkonočnýchsviatkovvkaždomnepárnomkalendárnomrokuodštvrtkaod10.00hod.doutorka
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 10.00 hod.

Matka je oprávnená počas bežnej úpravy styku, počas letných školských prázdnin, jarných školských
prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin maloletého C. B.
prevziať v mieste bydliska otca a po ukončení styku je matka povinná maloletého odovzdať otcovi

v mieste svojho bydliska (teda bydliska matky).Otec je povinný počas bežnej úpravy styku, počas letných školských prázdnin, jarných školských
prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin maloletého C. B.
odovzdať v mieste bydliska otca a po ukončení styku je oprávnený maloletého prevziať v mieste bydliska

matky.

Úprava styku s maloletým počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku.

Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a styk matke s maloletým umožniť.

Vo výroku I. v bode 6. (výživné a zameškané výživné na maloletú A. B.) rozsudok okresného súdu z r
u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku II. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
9P/56/2024-169 zo dňa 12. novembra 2024 rozhodol tak, že:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/47/2019-1340 zo dňa 22. 2. 2023 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/98/2023-1477 zo dňa 30. 11. 2023 v časti o

osobnej starostlivosti a zastupovaní maloletého C. B., nar. XX. X. XXXX, o výživnom pre maloletého a
úprave styku s maloletým, a v časti o výživnom pre maloletú A. B. nasledovne:
1. Maloletý C. B. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
2. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
3. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. B. po 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa

každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc od 23. 4. 2024.
4. Zameškané výživné za obdobie od 23. 4. 2024 do 31. 10. 2024 vo výške 501,33 eur súd povoľuje
matke splácať po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého.
5. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým
- v rámci bežného styku vždy v párnom kalendárnom týždni v čase od 14.30 hod. piatka do 19.00 hod.

nedele,
- počas letných školských prázdnin v dobe od 1. 7. od 10.00 hod. do 15. 7. do 20.00 hod., a v dobe od
1. 8. od 10.00 hod. do 15. 8. do 20.00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od piatka predchádzajúceho začiatku
školských prázdnin od 14.30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku vždy
od 23. 12. od 10.00 hod. do 29. 12. do 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku vždy v dobe
od 29. 12. od 10.00 hod. do 4. 1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.,
-počasveľkonočnýchsviatkovvkaždomnepárnomkalendárnomrokuodštvrtkaod10.00hod.doutorka
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 10.00 hod.

- Matka je povinná pred začiatkom jej určeného styku s maloletým počas letných školských prázdnin,
jarných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin
prevziať si maloletého v mieste bydliska otca, a po ukončení styku je povinná maloletého odovzdať
otcovi v mieste jeho bydliska.
- Otec je povinný odovzdať maloletého matke pred začiatkom jej styku s maloletým počas bežnej úpravy

styku v mieste jej bydliska.
- Matka je povinná v čase bežnej úpravy styku s maloletým po ukončení styku maloletého odovzdať v
mieste bydliska otca.
- Úprava styku s maloletým počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku.
- Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a styk matke s maloletým umožniť.

6. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. B. sumou po 220,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca maloletej, počnúc od 23. 4. 2024.
- Zameškané výživné za obdobie od 23. 4. 2024 do 31. 10. 2024 nevzniklo.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 23.04.2024 doručil otec súdu návrh na zmenu úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletému C., keď navrhol dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivostis oprávnením obidvoch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne navrhol styk
matky s maloletým neupravovať. Ohľadom maloletej A. žiadal o zvýšenie výživného vo výške podľa
úvahy súdu, rovnako i vo vzťahu k maloletému C..

1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75
ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona
o rodine“).
1.3 V prvom rade poukázal na to, že v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 1P/47/2019 sa matka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletým

deťom na čas po rozvode manželstva. Výrok rozsudku zo dňa 23.02.2021 č. k. 1P/47/2019-672
v časti o rozvode manželstva nebol ani jedným z manželov napadnutý odvolaním a preto nadobudol
právoplatnosť dňa 11.05.2021. V dôsledku odvolania matky a otca Krajský súd v Žiline ako odvolací
súd uznesením č. k. 9CoP/41/2021-825 zo dňa 26.04.2022 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. až IX. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie
rozsudkom č. k. 1P/47/2019-1340 zo dňa 22.02.2023 rozhodol o zverení maloletého C. do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch a maloletú A. zveril do osobnej
starostlivosti otca. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.
k. 15CoP/98/2023-1477 zo dňa 30.11.2023. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo viac ako
20 mesiacov a za ten čas došlo ku zmene postojov maloletého C.. Preukázané bolo, že ako žiak
končiaci vzdelávanie v základnej škole nemá záujem o striedavé vyučovanie v dvoch rôznych školách,

prevažný čas trávi v prostredí u svojho otca, má tu svoje zázemie, okruh kamarátov, záujmové aktivity,
taktiež stály kontakt so sestrou - maloletou A. študujúcou na strednej škole v Liptovskom Mikuláši.
Na druhej strane maloletý nezmenil nič na svojom postoji byť v intenzívnom kontakte aj so svojou
matkou, ktoré stretávanie v súčasnosti prebieha najmä v rámci víkendových pobytov, avšak maloletý má
záujem aj o širší kontakt s matkou. Podľa jeho vlastného vyjadrenia otec jeho vôľu rešpektuje, kontaktu

s matkou nebráni. Oproti minulosti súd spozoroval dlhšie trvajúcu konsolidáciu pomerov medzi otcom
a synom, avšak veľký význam má i skutočná, nepodmienená a pravidelná podpora otca a umožňovanie
styku dieťaťa i s matkou. Podľa súdu kontakt s ňou má mimoriadny význam pre zdravý vývoj dieťaťa,
upevňovaniesúdržnosti,poskytovanievšestrannejpodporydieťaťu,vytváranieharmonickéhorodinného
prostredia. Pozornosti súdu neuniklo tvrdenie matky, že ochota otca podporovať stretávanie syna s ňou

je prevažne len zdanlivá a otec vychádza v ústrety tomuto kontaktu badateľne len posledný mesiac.
Súd zdôraznil, že v záujme rozvoja a udržiavania vzťahu syna s matkou je potrebné prihliadať na
dôležitý faktor, a tým je spolupráca a porozumenie všetkých zúčastnených osôb. V záujme rozptýlenia
pochybností o udržiavanie systematického styku matky so synom tiež sledujúc napĺňanie potrieb
dieťaťa súd konkrétnou úpravou styku matky so synom nastolil pravidelnosť tohto režimu, ktorá je

spojená i s garanciou, že kontakt matky a dieťaťa nebude vystavovaný akýmkoľvek rušivým zásahom,
priamemu alebo nepriamemu mareniu, prípadne podmieňovaniu. Pevne určený rámec stretávania
umožní obidvom rodičom i maloletému plánovať si aktivity dlhodobo dopredu, ale i tu sa vyžaduje
v prípade neočakávaných a náhlych prekážok vzájomná komunikácia a kooperácia. Napriek tomu,
že maloletý a jeho otec sa skôr prikláňajú k neupravovaniu styku matky so synom, súd zdôraznil, že

dlhodobé skúsenosti v rodine poukazujú na zlyhávanie vzájomnej komunikácie rodičov a preferenciou
súdu je napĺňanie potrieb dieťaťa najmä z hľadiska citových väzieb ku matke. Súdne rozhodnutie
bude teda jedným z prostriedkov garancie napĺňania týchto cieľov. Je zrejmé, že bydliská maloletého
a matky sú od seba vzdialené viac ako 200 km. Maloletý završuje proces vzdelávania na základnej
škole a tak je zrejmé, že frekvencia určeného styku s matkou je týmito okolnosťami limitovaná. Súd

určil kontakt syna s matkou v akceptovateľnom rozsahu, rešpektujúc školské a mimoškolské aktivity
maloletého, záujem o kontakt s rovesníkmi v mieste svojho stáleho bydliska, rešpektujúc i víkendové
aktivity dieťaťa so svojim otcom a sestrou. Taktiež zohľadňujúc technicky náročnejšiu dopravu do miesta
bydliska matky. Rovnováhu kontaktu dieťaťa s obidvomi rodičmi súd premietol i do úpravy styku počas
prázdnin a sviatkov tak, aby tieto boli v rovnocennom rozsahu vo vzťahu ku obidvom rodičom. Pokiaľ

ide o odovzdávanie maloletého medzi rodičmi, prihliadal i tu na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov.
Na jednej strane konštatuje, že to bola matka, kto zmenil svoje bydlisko vo vzdialenejšom meste od
bydliska detí, na druhej strane možnosti matky tráviť čas s maloletými deťmi v ich bydlisku alebo v jeho
blízkosti sú limitované finančnými možnosťami a ústretovosťou otca. Napriek tomu, že matka je stále
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej maloleté deti žijú s otcom, reálne nemá umožnený prístup do

domu a zo správania otca v priebehu konania ani nevyplýva, že by mal záujem tento stav zmeniť a matke
kontakt s deťmi v ich bydlisku umožniť. S náhradným ubytovaním matky, i dopravou do miesta bydliska
detí sú spojené finančné i časové nároky a na základe vyhodnotenia aktuálneho skutkového stavu súd
považoval za spravodlivé, aby sa v určitej miere podieľal i otec na zabezpečovaní dopravy maloletéhoC. do miesta bydliska matky, a to vždy počas bežného styku pred jeho začiatkom a následne matka je
povinná po ukončení styku s maloletým v rámci bežnej úpravy odovzdať maloletého v mieste bydliska
otca.Vrámciosobitnéhostyku,určenéhomatkeamaloletémupočasletnýchškolskýchprázdnin,jarných

školských prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin je matka
povinná prevziať si maloletého pred začiatkom styku v mieste bydliska otca a po ukončení styku je
povinná maloletého odovzdať opäť v mieste jeho bydliska.
1.4 Súd v tejto časti teda uzatvoril, že na základe zásadnej zmeny pomerov oproti predchádzajúcemu
rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému C. vyhovel návrhu otca na zverenie

syna do jeho osobnej starostlivosti. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, pričom súdom neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by nemali byť obidvaja rodičia
rovnocenne oprávnení realizovať výkon týchto rodičovských práv a aj povinností.
1.5 Pokiaľ ide o určovanie výživného na maloletého C., oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu
o výživnom došlo k zásadnej zmene pomerov najmä na strane matky. Pri ostatnom rozhodnutí
o výživnom v režime určenej striedavej osobnej starostlivosti bol otec zaviazaný prispievať na výživu

syna sumou po 120,- eur mesačne od 12.05.2021, t. j. od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva. Matka zmenila bydlisko v A. H. a presťahovala sa do obce E. za svojím
partnerom. Ako spoločníčka obchodnej spoločnosti mala limitované možnosti zaevidovať sa ako
uchádzačka o zamestnanie, a teda možnosti jej zamestnania a dosahovania príjmu boli sťažené.
Na základe vtedy preukázaného skutkového stavu došlo ku konsenzu rodičov, keď otec v danom

období nepožadoval výživné na maloletú A., nanajvýš sumu 30 eur mesačne. Od júna 2019 sa matka
osamostatnila, pribudli jej výdavky na bývanie. Už v minulom konaní bolo preukázané, že matka je
konateľkou vo firme AODAS, s. r. o. so sídlom Liptovský Mikuláš - E. XXX, IČO: 31 645 844 s podielom
50 %, ale podľa jej vyjadrenia nepožíva žiadne výhody. Dom, ktorý je vo vlastníctve firmy, obýva
otec s deťmi a jeho brat. Firma vlastnila viaceré motorové vozidlá, avšak matka ich nemala voľne

k dispozícii, hoci v minulosti ich používala najmä pre potreby rodiny, odvozu detí na tréningy a pod.
V súčasnosti využíva staršie osobné motorové vozidlo, technicky v nevyhovujúcom stave. Z hľadiska
porovnania pomerov súvisiacich s disponovaním majetkom firmy spoločnosti, v ktorej sú obidvaja
bývalí manželia konatelia, súd konštatoval, že od obdobia odlúčenia matky od otca sú jej dispozičné
možnosti znemožnené. Z grafu spoločnosti AODAS bus, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš - E. XXX,

IČO: 36 406 333 a AODAS, s. r. o. vyplýva, že tržby spoločnosti AODAS, s. r. o. poklesli (r. 2018),
kým tržby spoločnosti AODAS bus, s.r.o., teda spoločnosti, v ktorej nie je konateľkou matka, stúpli.
Zostatok na účte spoločnosti AODAS bus, s.r.o. bol ku dňu 26.11.2020 v sume - (mínus) 200 eur.
Z výpisu LV č. XX katastra nehnuteľností v k.ú. E. vyplýva vlastníctvo spoločnosti AODAS, s.r.o.
k nehnuteľnostiam - rodinnému domu, hospodárskej budove, garáži, ornej pôde, zastavaným plochám

a nádvoriu. V čase ostatného rozhodovania, v období konsolidovania podnikateľských pomerov, súd
vyhodnotil, že majetok a zárobkové možnosti otca boli priaznivejšie než u matky, ktorá je síce s otcom
spoločníčkou spoločnosti AODAS, s. r. o., avšak reálne boli, a aj v súčasnosti sú jej dispozičné možnosti
pôsobiť aktívne v obchodnej spoločnosti neprístupné. Otec v priebehu tohto konania nedokázal úplne
presne konkretizovať sumu požadovaného výživného. Odkázal na existujúce tabuľky výpočtu výživného

v Slovenskej republike, publikované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o pomery
otca, tak je stále podnikateľom a spoločníkom viacerých obchodných spoločností. Od poslednej úpravy
výživnéhonedošlokuzásadnejzmenepomerovnajehostranesvýnimkoutoho,žesanavyšezamestnal
u zamestnávateľa Nitra Bus s.r.o., čím si zabezpečuje stabilný a garantovaný príjem vo výške 943,51
eur mesačne (august 2024). Počas pracovnej neschopnosti za obdobie roka 2023 a 2024 mu boli

vyplatené dávky v celkovej výške 1.349,86 eur, ktoré mu podľa vyjadrenia otca boli krátené v rámci
exekučného konania o sumu 840,64 eur. Voči otcovi sa stále vedie exekučné konanie, má zablokovaný
účet. Zo spoločnosti AODAS s.r.o. má deklarovanú čistú mzdu za obdobie od januára 2024 do konca
septembra 2024 v priemernej výške 242,056 eur netto. V súčasnosti je preukázané, že zmena pomerov
u matky nastala skutočnosťou, že v júli 2023 si našla stabilné zamestnanie v Českej republike, aktuálne

s mesačným čistým príjmom vo výške najmenej 1.270 eur, po prepočte z českej meny vo výške 32.193
Kč. Stále je vlastníčkou bytu v bytovom dome v Českej republike vo I. J. H., ktorý nadobudla darovacou
zmluvou s právnymi účinkami vkladu práva do katastra nehnuteľností dňa 07.02.2008, ku ktorému
bytu sa viaže zmluva o zriadení bezplatného vecného bremena v prospech matky, ktorá v byte žije.
Do práce dochádza motorovým vozidlom. Výdavky na pohonné hmoty činia sumu minimálne 150 eur

mesačne. Z predložených listinných dôkazov, i z vyjadrenia matky vyplýva, že doposiaľ za obdobie
posledných 12 mesiacov prispievala v prospech maloletého C. sumou najmenej 81 eur mesačne, okrem
toho mu kupovala oblečenie, obuv, platila najmä cestovné na cestu ku nej a späť. Prihliadajúc na jej
príjem, zárobkové možnosti a schopnosti, výdavky, taktiež oprávnené potreby maloletého aj odporúčacícharakter tabuliek výpočtu výživného vypracovaných Ministerstvom spravodlivosti SR je pri maloletom
vo veku C. (14 rokov) ako žiaka II. stupňa základnej školy odporúčané výživné vo výške 13 % z čistého
príjmu povinného rodiča. Hoci matka pracuje v Českej republike, žije na území Slovenskej republiky, kde

vynakladá prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb, i potrieb detí, a teda výdavky má v tejto krajine.
Súd určil výživné v prospech maloletého C. s ohľadom na životnú etapu dieťaťa, jeho vek a odôvodnené
potreby, i zárobkové možnosti a schopnosti matky vo výške 200 eur mesačne.
1.6 Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že od podania návrhu, t. j. od 23.04.2024 matka maloletému
C. prispievala výživným minimálne vo výške 81 eur mesačne, vznikol jej za obdobie od 23.04.2024 do

31.10.2024, t. j. do konca mesiaca, v ktorom súd na základe preukázaného skutkového stavu vo veci
rozhodoval, dlh na zameškanom výživnom vo výške 501,33 eur, ktoré je matka oprávnená splácať po
50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého.
1.7 Pokiaľ ide o výživné na maloletú A., táto je oproti obdobiu, kedy súd prvej inštancie rozhodoval
o výživnom naposledy, v životnej etape študentky strednej školy vo veku 16 rokov. Nástupom na strednú
odbornú školu u nej došlo ku významnej zmene pomerov. Ku nej sa viaže odporúčané výživné vo výške

18 % z čistého príjmu matky, t. j. vo výške 228,66 eur. Súd ustálil sumu výživného, ktoré je matka povinná
platiť pravidelne k rukám otca na 220 eur mesačne, prihliadajúc v prospech matky na skutočnosť, že
doposiaľ minimálne od podania návrhu uhrádzala v prospech maloletej A. nielen určené výživné, ale nad
jeho rámec jej osobitne finančne prispievala, platila za ošatenie, obuv, hygienu, záujmové aktivity, taktiež
čiastočne výdavky spojené s jej cestou za matkou a späť. Od podania návrhu otca podporovala dcéru

vo finančnom vyjadrení v rozsahu zodpovedajúcom určenému výživnému v sumách najmenej po 220
eur mesačne a tak za obdobie od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodoval o návrhu
na zvýšenie výživného, jej nevznikol žiaden dlh na výživnom.
1.8 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
zo dňa 19.12.2024.
2.1 V bode II. označenom ako „Nedôvodnosť zmeny osobnej starostlivosti“ v prvom rade uviedla,
že v uvedenom prípade, kedy je aj samotnému súdu zrejmé, že vzťahy rodičov sú vážne narušené

a realizácia styku nad určený rámec môže byť problematická, týmto matke a maloletému C. zásadne
znemožnil možnosti stretávania sa, keďže z doterajšieho fungovania, ktoré matka súdu preukazovala, je
zrejmá odôvodnená obava, či otec bude maloletému povoľovať styk nad určený rámec. Súdom zvolená
zmena druhu starostlivosti nie je z dôvodu naštrbených vzťahov rodičov správna, pričom je zrejmé,
že ak má dieťa naďalej záujem na čo najširšom stretávaní sa s matkou, kedy toto stretávanie nie

je možné realizovať iba počas návštevy školy, súd môže naďalej ponechať formu striedavej osobnej
starostlivosti, ktorá nemusí byť určená rovnomerne. Časové úseky starostlivosti tak môžu byť stanovené
aj nerovnomerne, napr. v pomere 7:3, či 2:1. Dieťaťu sa tak zaručuje jeho právo na zachovanie vzťahu
k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa.
V prípade ako tento, kedy už bola v minulosti určená striedavá osobná starostlivosť teda nie je vhodné

túto starostlivosť meniť na iný druh, ale iba výlučne zmeniť rozsah času, kedy bude dieťa s jedným
alebo druhým rodičom. Na základe uvedeného by sa mohlo zdať, že v podstate nezáleží, či všeobecný
súd zvolí model výlučnej starostlivosti so širokým stykom pre nerezidentného rodiča, alebo striedavej
(nerovnomernej) starostlivosti. Podobnú logiku odmietol napr. Ústavný súd Českej republiky v náleze
zo dňa 10.05.2022 sp. zn. I. ÚS 3065/21, ktorý je považovaný za prelomový v oblasti určovania druhu

starostlivosti a ktorým sa neriadia len české súdy, ale vo veľkej miere už aj súdy na Slovensku, keďže
stanovisko Ústavného súdu ČR je plne aplikovateľné aj na slovenskú právnu úpravu. V praxi dané
východisko znamená, že všeobecné súdy by nemali pri posudzovaní zmeny starostlivosti aj pri naplnení
všetkých kritérií uprednostňovať ponechanie výlučnej starostlivosti s určitým rozšírením styku druhého
rodiča, ale v súlade s judikatúrou zvoliť model striedavej (hoci nerovnomernej) starostlivosti.

2.2 Podľa matky súd súčasne žiadnym spôsobom neodôvodnil dátumy a časy styku, ktoré v rozsudku
určil, keďže v niektorých dňoch je styk do 19.00 hod., v inom do 20.00 hod. a v ďalšom zase do
10.00 hod., čo všetkým osobám môže spôsobovať nejasnosti a neexistuje žiadny dôvod, prečo majú
byť tieto časy takto rozdelené. Súčasne aj napriek opačnému tvrdeniu súdu určené dátumy a časy
nie sú v rovnocennom rozsahu vo vzťahu k obom rodičom. Súd tiež neprihliadal na názor prejavený

maloletým C., podľa ktorého má záujem o širší kontakt s matkou, pričom tento širší kontakt je možné
realizovať práve počas sviatkov a prázdnin, kedy nie je povinný zúčastňovať sa školského vyučovania
a aj vzhľadom na vzdialenosť bydlísk môže aspoň takto tráviť viac času aj s matkou. Matka tiež
nesúhlasilasurčenímjejpovinnostivyzdvihnúťajodovzdaťmaloletéhoC.vjehobydliskupočasprázdnina sviatkov. Súd toto určenie žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom touto úpravou núti matku znášať
oveľa vyššie výdavky na cestovanie. Podľa matky pokiaľ súd dôjde k tomu, že rodič sa odsťahuje
do väčšej vzdialenosti z pôvodného miesta bydliska, všeobecné súdy nemôžu ponechať tento aspekt

stranouamusiahozohľadniťvosvojomrozhodovaníoúpravestykučivyživovacejpovinnosti.Jetak„fér“
aby negatíva s tým spojené niesli rovnomerne obaja rodičia. Spravidla sa totiž nejedná „len“ o finančnú
stránku veci, ale tiež o čas a energiu, ktorú musí druhý rodič na realizáciu styku vynaložiť.
2.3 V odvolaní a to v bode III. označenom ako „Neodôvodnená výška stanoveného výživného“ matka
uviedla, že súd v rozsudku dostatočne neodôvodnil ním stanovenú výšku výživného na obe maloleté

deti. Mala za to, že ona počas celého konania dokladala dôkazy preukazujúce jej majetkové pomery,
potvrdenia o platbách, výšku príjmu, kým otec v konaní nedoložil takmer žiadne dôkazy ani o jeho
pomeroch, ani vyčíslenie odôvodnených potrieb na obe maloleté deti. Uviedla tiež, že otec deťom
zabezpečuje nadštandardnú úroveň (kone, motorky, bicykle, skipasy, značkové oblečenie, hradí im
dovolenky),pričomjezrejmé,žeuvedenénákladybynevedelpokryťzpríjmov,ktorévkonanídeklaroval.
Naopak vynakladanie takýchto nákladov nie je v jej možnostiach, nakoľko určením výživného vo výške

stanovenej rozsudkom už nie je schopná zabezpečiť deťom z vlastných zdrojov v podstate nič, ani
potraviny, nakoľko jej nezvýši ani na pokrytie životného minima. Podľa matky zvýšenie výživného by
výrazne obmedzilo jej schopnosť priamo podporovať deti a pokrývať ďalšie výdavky, ktoré sú s ich
potrebami spojené, napr. aj na výlety alebo nákup vecí, ktoré by ich potešili. Deti súčasne môžu
nadobudnúť pocit, že im matka nechce alebo nie je schopná kúpiť žiadne oblečenie, drogériu, či

výlety, čo môže mať výrazne negatívny dopad na ich spoločné fungovanie. Ďalej matka uviedla, že
otec býva s maloletými deťmi stále v spoločnom dome a podniká vo firme, v ktorej je ona naďalej
spoluvlastníčkou. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov však aktuálne nie je schopná súdne
riešiť vysporiadanie spoločného majetku, pretože súdne poplatky sú pre ňu neúnosné. Otec detí odmieta
akúkoľvek dohodu o vysporiadaní majetku, čo matku núti byť odkázaná len na príjem zo zamestnania.

Súd v rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako posúdil výšku príjmov a výdavkov otca, a to najmä
s ohľadom na skutočnosť, že otec podniká vo viacerých spoločnostiach. Pri určovaní príjmu rodiča, ktorý
je podnikateľom, môže súd tabuľku vypracovanú v Metodike primerane použiť len za predpokladu, že
je možné aspoň rámcovo určiť priemerný čistý mesačný príjem tejto osoby. Metodika súčasne dáva
pomerne jasný postup zisťovania tohto príjmu a stanovuje, ktoré dokumenty musí súd pri určovaní

brať do úvahy. Okresný súd pri určovaní výživného však nebral do úvahy dokumenty týkajúce sa
podnikania otca, a preto nemohol objektívne určiť výšku príjmu otca, ktorá má taktiež vplyv na výšku
výživného. Podľa matky otec v konaní preukazoval pomerne nízky príjem zo zamestnania, avšak
žiadnym spôsobom nepreukázal, z čoho je schopný uhrádzať nadštandardné výdavky na maloleté deti.
Voči otcovi je pritom vedené exekučné konanie z dôvodu neuhradenia predtým určeného výživného

a zameškaného výživného od 01.12.2022 do 28.02.2023. Navyše otec poberá daňový bonus a od
februára 2024 aj rodičovský príspevok (správne prídavky na deti - poznámka odvolacieho súdu), s čím
sa okresný súd taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa matky otec cielene zatajuje svoje
skutočné príjmy a majetkové pomery. Žiadala preto, aby súd vzal do úvahy otcovo správanie, jeho
neochotu preukázať príjem a zohľadnil tieto skutočnosti pri prehodnotení výšky výživného, ktoré jej bolo

určené. Pokiaľ pri určovaní súd vychádzal z Metodiky, žiadnym iným spôsobom nezohľadnil tvrdenia
a dôkazy ňou predložené, žiadnym spôsobom nemal preukázané a vyčíslené odôvodnené potreby na
maloleté deti a urobil iba základný matematický prepočet, kedy vypočítal 16 % a 18 % z čistého príjmu
matky a výsledok určil ako výživné. Takýto postup je nielen nesprávny, ale úplne odporujúci zákonným
požiadavkám a naviac Metodika má iba odporúčací charakter.

2.4 V ďalšej časti odvolania matka odvolávajúc sa na právo účastníka konania na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces uviedla,
že v posudzovanom prípade z odôvodnenia rozhodnutia vzťahujúceho sa k bodu 3., 4. a 6. výroku I.
o vyživovacej povinnosti matky nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá (§
62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine) prihliadal, či vôbec a akým spôsobom ich vyhodnotil,

z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či
a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky
výživnéhonamaloletédeti,atojednakvovzťahukzárobkovýmamajetkovýmpomeromnastraneoboch
rodičov, otázke výšky ich životnej úrovne a jednak rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré
neboli počas súdneho konania žiadnym spôsobom prezentované a preukázané. Podľa matky súd pri

rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať na dôsledné ustálenie
rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne
určiteľné pokiaľ ide o základné potreby (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, nákladysúvisiace so školskou dochádzkou a pod.) i voľnočasové aktivity, ak to životná úroveň rodičov dovoľuje.
Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Až napokon

pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať
každý z rodičov. Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
týmito podstatnými skutočnosťami vôbec nezaoberal, neskúmal ich a ani ich nevyhodnocoval, ním
prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom za obdobie od
23.04.2024 do rozhodnutia súdu je potom absolútne nedostatočné, nezohľadňujúce pre rozhodnutie

podstatné zákonné skutočnosti, vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Matka mala tak za to, že v
odôvodnení rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha týkajúca sa ustálenia odôvodnených nákladov
maloletého dieťaťa, ktoré by mali zodpovedať životnej úrovni rodičov, posúdenia osobných, majetkových
a finančných pomerov oboch rodičov, opierajúcich sa o riadne zistený skutočný stav veci a napokon
aj úvaha o určení miery, ktorou sa na ustálených odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa budú
podieľať obaja rodičia so súčasným zohľadnením výšky ich životnej úrovne a aj toho, do akej miery

sú potreby detí hradené zo štátnej sociálnej dávky rodinných prídavkov. Súd prvej inštancie síce
vodôvodnenírozhodnutiastručnekonštatovalskutočnosti,týkajúcesafinančnýchpomerovrodičov,tieto
však vychádzali výlučne z prednesov rodičov na pojednávaniach bez toho, aby bolo vykonané ďalšie
aspoň základné dokazovanie, týkajúce sa odôvodnených nákladov maloletých detí. Závery súdu prvej
inštancie sú aj v nadväznosti na uvedené v smere určenia výživného nedostačujúce a neudržateľné a nie

sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania.
2.5 V rámci odvolacieho návrhu matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a návrh
otca zamietol.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 30.01.2025 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho

vyjadrenia, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 12.11.2024.

4. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2025 uviedol, že matka dlhodobo nerešpektuje
rozhodnutie súdu a hoci žiadala súd o zverenie detí do svojej starostlivosti, súd jej nevyhovel, ale
vyhovel deťom, ktoré mali záujem byť s obidvoma rodičmi. Matka však rozhodnutie súdu nerešpektuje,

a preto najprv dcéra A. a následne syn C. sa pred súdom vyjadrili, že chcú žiť s ním v E.. Keďže
matka rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti ignorovala a ani jedenkrát si syna neprevzala
podľa rozhodnutia súdu, a to ani počas sviatkov a prázdnin, práve preto podal nový návrh a súd mu
vyhovel. Ani tento návrh matka nedodržiava a aj keď mala podľa rozsudku si prevziať syna počas Vianoc
roku 2024, neurobila tak. Deti A. a C. sa však rozhodli matku navštíviť a po Vianociach tak urobili, keď

odcestovali vlakom a takisto sa vrátili späť. To isté urobili aj v dňoch 04.01., 05.01. a 06.01.2025. Maloletý
C. potom navštívil matku samostatne 24.01., 25.01. a 26.01.2025, keď znova cestoval vlakom. Týmto
otec poukazuje na to, že deti majú záujem o stretnutia s matkou a po vzájomnej dohode tak aj slobodne
robia. Prehlasuje týmto čestne, že deťom nikdy nerobil žiadne prekážky, a to ani slovne, keď mali záujem
navštíviť matku a nikdy ani prekážky robiť nebude. Navrhuje preto, tak ako si to prial aj maloletý C., aby

súd styk s matkou neurčil, aj tak ho matka nedodržiava a ponechal stretávanie maloletého C. na dohode
presne tak, ako to má aj dcéra A.. Čo sa týka výživného, otec uviedol, že matka sa dlhodobo vyhýba
plateniu výživného. Keď tvrdila, že je nezamestnaná platila na dcéru A. len 33 eur a na maloletého C.
neplatila vôbec nič, hoci žil v jeho starostlivosti. Práve preto podal návrh na zmenu rozhodnutia. Nakoľko
matka žije cca 250 km od ich domova, nemohol vedieť, či matka pracuje alebo nie, ale deti prezradili,

keď povedali, že matka nemohla prísť, lebo bola v práci. Takže až na poslednom pojednávaní matka
preukázala, že naozaj pracuje, a preto je schopná prispievať na výživu svojich detí a mala by zameškané
mesiace doplatiť. Dodnes poberá prídavky na dieťa, hoci sa o deti nestará.

5.Matkavreplikezodňa10.03.2025uviedla,žeotecvosvojomvyjadreníuvádzanepravdivéaskreslené

tvrdenia,ktorénezodpovedajúskutkovémustavu.Podľanejotecúčelovovytváradojem,žeonaporušuje
súdne rozhodnutie, pričom realita je taká, že iba akceptovala dohody, ktoré tento s deťmi urobili. K
uvedeným dátumom (Vianoce 2024, návštevy v januári 2025) zdôraznila, že maloletý C. a maloletá A.
sa na návštevách a ich termínoch u nej dohodli s otcom, pričom ona ich rozhodnutie už iba rešpektovala,
aby zachovala pokoj v ich živote. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že by cielene neprevzala maloletého

C. v stanovených termínoch. Deti sa v skutočnosti „nerozhodli“, že chcú byť s otcom, ale rozhodli sa
pre zotrvanie v E., teda v mieste, kde majú školu, kamarátov a silné finančné a materiálne zázemie,
od ktorého ju otec cielene odstrihol. Nejde o preferenciu rodiča, ale o výber prostredia, ku ktorému si
vytvorili väzby. Je to práve otec, ktorý sabotuje jej dostupné možnosti ako sa stretávať s deťmi. Je tootec, ktorý vytvára situáciu, kde deti, ktoré sú teraz už vo veku 17 a 15 rokov, vyhľadávajú a potrebujú
materiálnu stabilitu, ktorú im ona aktuálne nemôže poskytnúť, lebo otec jej cielene a dlhodobo blokuje
jej finančný súkromný aj podnikateľský majetok. Keby ju otec finančne vysporiadal, nevytváral na ňu

neustály psychický tlak cez jeho činy, táto situácia by nenastala, nemuselo by dôjsť k jej vzdialenému
odsťahovaniusaadetimohlibyťsňou.Pokiaľsaotecodvolávanato,že„nedodržiavarozhodnutiesúdu“
lebo po deti nechodí osobne do miesta bydliska, že deti jazdia vlakom, tak cielene ignoruje jej reálnu
finančnú situáciu, ktorú sám spôsobil a spôsobuje. Určením výšky otcom požadovanej vyživovacej
povinnosti, nielenže nie je schopná zabezpečiť materiálne zázemie, ale nemá ani prostriedky na to,

aby ich pravidelne vyzdvihovala alebo im zabezpečila adekvátnu starostlivosť. Všetka finančná situácia
pre deti potrebná sa presunula výhradne na otca. Ona žije v podnájme, nemá prístup k spoločnému
majetku, ktorý využíva bez dohody a vysporiadania výhradne otec, a to vrátane domu, nehnuteľností,
hnuteľností a jej podielu na firme. Podľa matky pokiaľ otec navrhuje, aby styk s matkou súd neurčil,
pre svoj návrh nemá korektné a hodnoverné dôvody, ani potrebné dôkazy a udržateľné argumenty.
Jeho čestné prehlásenie nemá v jeho prípade bez dôkazov potrebnú váhu, čo preukázal, aj preukazuje

skutkami. Otcove tvrdenia, že sa dlhodobo vyhýba plateniu výživného, sú nepravdivé. Svoju vyživovaciu
povinnosť si plnila, čo bolo preukázané v súdnom konaní, aj plní. Pokiaľ to súd uzná za potrebné, je
pripravená doložiť svoje plnenie prostredníctvom výpisov z bankového účtu. Otec sa napriek vlastným
nedoplatkom na výživnom snaží voči nej vznášať neopodstatnené obvinenia, čím len potvrdzuje svoj
manipulatívny prístup k celej situácii. Podľa matky je rovnako absurdné a účelové jeho tvrdenie, že ju

deti prezradili, že pracuje a že sa údajne snažila to zatajovať. Od momentu nástupu do zamestnania
a prvej výplaty deťom zasielala vyššie sumy, čo sa aj odrazilo na ich účtoch a bolo preukázané aj na
súde. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa nachádza v situácii, kedy je už viac ako mesiac práceneschopná,
čo znamená výrazný výpadok príjmu. Jej výplata nepokrýva ani základné životné náklady, pričom už
za bežných podmienok žije na existenčnom minime a nie je schopná vytvárať rezervy. Dôsledkom toho

sa ocitá v situácii, keď buď musí čakať na exekúciu za neplnenie si vyživovacej povinnosti alebo sa
zadlžovať, aby si tieto povinnosti splnila. Podľa matky otec zneužíva svoje postavenie, odmieta finančné
vyrovnanie,čímjudržívekonomickejpasci,likvidujespoločnýmajetok,abynemalaznehožiadnypodiel,
požaduje výživné, ktoré ju tlačí na pokraj existenčnej krízy. Trvala preto na odvolaní a žiadala súd, aby
zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh otca, bral na zreteľ manipulatívne správanie otca

a jeho zneužívanie detí na dosiahnutie vlastných cieľov a zabezpečil jej právo na rovnocennú výchovu
detí bez finančného a psychického tlaku zo strany otca.

6. Otec v duplike doručenej súdu dňa 04.04.2025 k tomu, že matka žiadala zamietnuť jeho návrh uviedol,
že táto dodnes nebola navštíviť, a teda si ani neprevzala deti od februára 2023, kedy sa odsťahovala do

E. E. B.. Tým nielen porušuje rozhodnutie súdu, ale aj ukazuje záujem o deti a prenecháva dobrovoľne
starostlivosť len na ňom ako otcovi. Hoci od decembra 2024 matka výživné platí, na ostatné potreby
detí neprispieva, dokonca ani na cestovné, keď ju idú navštíviť, platia si ho z vreckového od neho, čo
nie je malá položka. Matka pred súdom potvrdila, že má k platu aj luxusné služobné auto na súkromné
účely a rovnako aj služobný telefón a aj preto má plat nižší ako je obvyklé. Vlastní byt neďaleko svojho

pracoviska v Českej republike, ale býva v prenájme u svojho priateľa, za ktorý vraj platí 350 eur, čo
nevedela súdu preukázať. Taktiež často býva v rodinnej nehnuteľnosti v obci K., ktorá sa nachádza
neďaleko hraníc a práve do tejto nehnuteľnosti chodia najčastejšie deti, keď idú na návštevu matky
a starej matky. Práve preto by mal súd prihliadať na zvýšené náklady na život detí a matke prikázať, aby
sapodieľalaajnaďalšíchnevyhnutnýchvýdavkochaleboupraviťvýživnétak,abysazanedlhonemuselo

meniť aj preto, lebo syn nastúpi na strednú školu. Nakoľko si podal prihlášky na školy v Liptovskom
Mikuláši a v Liptovskom Hrádku, technicky ani nie je možné, aby bola striedavá osobná starostlivosť,
keďže matka žije 250 km odtiaľto. Otec žiadal preto, aby súd matke nevyhovel a potvrdil zverenie
maloletého C. do jeho starostlivosti a neurčil styk, ponechal ho na dobrovoľnosti a dohode, tak ako je
to aj u maloletej A.. Nakoľko vyjadrenia matky nie sú založené na faktoch, ale len na subjektívnych

nepodložených a nečestných výpovediach, ktoré nemôžu viesť k zlepšeniu vzťahu medzi rodičmi, viac
sa k vyjadreniu matky nechce vyjadrovať.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, §
7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci(§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), postupom podľa
§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku I. body 1., 2.
(zverenie maloletého C., zastupovanie a spravovanie jeho majetku) potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), body

3. a 4. (výživné a zameškané výživné na maloletého C.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanieanovérozhodnutie(§389ods.1písm.b/,c/CSP,§391ods.1CSP),bod5.(úpravastykumatky
s maloletým C.) zmenil (§ 388 CMP), vo výroku I. bod 6. (výživné a zameškané výživné na maloletú A.)
a vo výroku II. (trovy konania) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, § 391 ods. 1 CSP).

8. V preskúmavanej veci mal odvolací súd preukázané, že naposledy bolo o maloletých deťoch
rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/47/2019-1340 zo dňa 22.02.2023
tak, že súd rozhodol o zverení maloletého C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v dvojtýždňových intervaloch a maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd stanovil otcovi

prispievať na výživu maloletého C. výživné sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 12.05.2021 ako i zameškané výživné. Upravil tiež styk
otca a matky s maloletým C. počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, veľkonočných
sviatkov, letných školských prázdnin. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou
minimálneho výživného t. j. 30 % zo sumy životného minima na maloleté neplnoleté dieťa vždy do 15.

dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca počnúc od 12.05.2021, pričom zameškané
výživné za obdobie od 12.05.2021 do 28.02.2023 na maloletú A. nevzniklo. Zároveň upravil styk matky
s maloletou A.. Súd uložil obidvom rodičom výchovné opatrenie ako i maloletej A. povinnosť absolvovať
individuálne psychologické poradenstvo a psychologickú terapiu. Rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 08.01.2024.

9. Odvolací súd na základe odvolania matky podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok okresného súdu,
ktorý na základe návrhu otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
C. a zvýšenie výživného na maloletú A. podaného dňa 23.04.2024 rozhodol tak, že I. mení pôvodný
rozsudok (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/47/2019-1340 zo dňa 22.02.2023 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/98/2023-1477 zo dňa 30.11.2023 v časti
o osobnej starostlivosti a zastupovaní maloletého C., o výživnom pre maloletého a úprave styku s
maloletým, a v časti o výživnom pre maloletú A.) tak, že maloletého C. zveruje do osobnej starostlivosti
otca, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matke
uložil povinnosť prispievať na maloletého C. výživným a zameškaným výživným, upravil styk matky

s maloletým C. v rámci bežného styku i počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin,
vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov a podmienky ich stretávania,
zvýšil výživné na maloletú A. bez rozhodnutia o zameškanom výživnom a rozhodol o trovách konania.

10. Matka podaným odvolaním žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a návrh otca

zamietol.

11. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Ustanovenie zavádza výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a teda
procesnoprávny inštitút, v zmysle ktorého smie súd na základe návrhu, resp. ex offo, zmeniť svoje
predchádzajúce rozhodnutie, ale i dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, a to
v prípade podstatnej zmeny pomerov, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení pôvodného rozsudku.
Zmena pomerov môže nastať tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí. Iba zmena

závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Pri úvahe o tom, či sa má
zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa, najmä jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom.

13. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase
rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP).14. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania matky ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd ohľadom návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému C. vykonal porovnanie okolností v čase predchádzajúceho rozhodnutia

s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe, dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci.

16. Aj podľa odvolacieho súdu preukázaný skutkový stav bez pochybností preukazuje zásadnú
zmenu pomerov na strane maloletého C.. V čase posledného rozhodnutia o výchove maloletého

bol zdôraznený vtedy prezentovaný postoj maloletého žiť u matky aj u otca, akceptujúc striedavú
osobnú starostlivosť i návštevu dvoch základných škôl ak to bude nevyhnutné. V súčasnej dobe
z vykonaného dokazovania vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizovala. Maloletý naďalej
býva v spoločnej domácnosti s otcom, v prostredí, v ktorom žili rodičia pred ich rozchodom a to
spoločnesosvojoustaršousestrouA..Navštevujedoterajšiuzákladnúškolu,mátamsvojichrovesníkov,

záujmové aktivity a teda zázemie. Zo zisťovania stanoviska maloletého pred súdom dňa 22.10.2024,
v tom čase žiaka 9. ročníka základnej školy v podstate vyplynulo, že do inej školy v B. (okresné mesto
bydliska matky E. - poznámka odvolacieho súdu) nechce chodiť, „je mu tu dobre“, „nepotrebuje chodiť
do ďalšej školy“. V súčasnej dobe tak nemá záujem o striedavú osobnú starostlivosť. Podľa odvolacieho
súdu na takýto názor dieťaťa, ktorý bol v čase vypočutia takmer vo veku 15 rokov a jeho rozumovú

vyspelosť bolo potrebné prihliadať. Naviac bolo odvolacím súdom zistené dopytom na otca dieťaťa,
že maloletý dňom 01.09.2025 nastupuje do 1. ročníka Strednej odbornej školy elektronickej so sídlom
v Liptovskom Hrádku, do školy bude dochádzať denne, nebude ubytovaný na internáte. Aj vzhľadom na
uvedené striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola určená naposledy v dvojtýždňových intervaloch, by
nemohla byť realizovaná. Rovnako ani v nerovnomernom čase ako navrhuje v odvolaní matka. Pokiaľ

dieťa od pondelka do piatka trávi podstatnú časť dňa v škole, má aj otec právo s ním byť aspoň každý
druhý víkend v mesiaci. O to viac, že v domácnosti otca je aj súrodenec maloletého. Za tohto stavu preto
okresný súd správne rozhodol o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti otca. Rozhodnutie súdu
je aj v súlade s názorom kolízneho opatrovníka dieťaťa.

17. Okresný súd správne rozsudkom upravil aj zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku
v bežných veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké
práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď
jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv
a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol

zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

18. Podľa odvolacieho súdu okresný súd tiež svojím rozhodnutím správne prihliadal na záujem
maloletého C. ohľadom stretávania sa s matkou, ktoré bolo preto upravené nielen v rámci bežného
kalendárneho mesiaca, ale i počas letných školských prázdnin, jarných školských prázdnin, vianočných

sviatkov a zimných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov. Vzhľadom na možnú zlyhávajúcu
komunikáciu rodičov sa stotožňuje s jeho úpravou aj napriek tomu, že otec sa v odvolacom konaní
opätovne prikláňa k neupravovaniu styku matky so synom a ponechaniu styku na dohode matky
s maloletým ako je to aj u dcéry A.. Námietku matky v odvolaní, že súd neodôvodnil dátumy a časy
styku, ktoré v rozsudku určil (v niektorých dňoch je styk do 19.00 hod., v inom do 20.00 hod. a v ďalšom

zase do 10.00 hod.), odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z ničoho nevyplýva, že by tieto časy mali
byť počas každého styku rovnaké. Okresný súd zrejme pri čase styku prihliadol na ročné obdobia,
s ktorými sú sviatky a prázdniny spájané, s čím sa možno stotožniť. Odvolací súd nemá za to, že by
takéto iné určenie času malo spôsobovať nejaké nejasnosti. Čo sa týka námietky matky ohľadom miesta
vyzdvihnutiaaodovzdaniamaloletéhovbydliskumaloletéhopočasprázdninasviatkov,taktútopovažuje

za dôvodnú. Je správne upraviť uvedené miesto zhodne so stykom v rámci bežného mesiaca ako i pri
styku počas prázdnin a sviatkov. Napokon aj preto, aby povinnosti niesli rovnomerne obaja rodičia, čo
súvisí s finančnou i časovou stránkou veci. Nemožno prehliadať značnú vzdialenosť bydliska matky odbydliska dieťaťa u otca. Taktiež i to, že otec matke bráni užívať spoločnú nehnuteľnosť, v ktorej maloletý
žije.

19. Matka v odvolaní namietala aj výšku stanoveného výživného na obe maloleté deti poukazujúc hlavne
na neposúdenie výšky príjmov a výdavkov otca, nepreukázanie a nevyčíslenie odôvodnených potrieb
detí a určenie výživného z jej strany len matematicky podľa Metodiky. Podstatnými skutočnosťami sa
súd podľa nej dostatočne nezaoberal ani v odôvodnení rozhodnutia, v dôsledku čoho bolo porušené jej
právo ako účastníka konania na spravodlivý proces.

20. Pokiaľ ide o maloletú A., otec sa vo vzťahu k nej domáhal zvýšenia výživného, ohľadom ktorého
okresný súd napadnutým rozsudkom uložil matke povinnosť prispievať na výživu sumou po 220 eur
mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám otca maloletej, počnúc od
23.04.2024.

21. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným.
Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia
pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa
stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena
pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného

je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho,
ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je
pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných
nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým
vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže
nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad
v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu

osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen
o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce
rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

22. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania matky a obsahu spisu odvolací súd dospel

k záveru, že konajúci súd nekonal v súlade so zásadou (princípom zakotveným v ust. § 35 CMP
a aj vyjadreným v § 36 CMP, t. j. vyšetrovacou zásadou, na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú
(objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán, ale
súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci. Uvedené sa týka najmä zistení ohľadom odôvodnených potrieb maloletej A., ktorá ako

vyplýva z obsahu spisu v priebehu konania zmenila miesto a odborné zameranie strednej školy
(spočiatku navštevovala školu v Šali, v súčasnej dobe v Liptovskom Mikuláši). Taktiež aj zistení ohľadom
zárobkových pomerov otca za účelom ustálenia si výšky jeho príjmu. Uvedené bolo potrebné s ohľadom
na to, že otec, ktorému síce maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti, si vzhľadom na jej vek
neplní v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť len výkonom osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti

bolo preto potrebné určiť aj jeho podiel. Možno súhlasiť s odvolaním matky v tom, že súd výšku
výživného z jej strany určil len matematickým výpočtom podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti
SR. Na strane matky sa však žiada zohľadniť, že otec jej ako spoločníčke v obchodnej spoločnosti
AODAS, s. r. o. bráni disponovať s majetkom tejto spoločnosti a požívať výhody, ktoré by mali vplyv
na jej zárobkové možnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu je preto založené na nedostatočne zistenom

skutočnom stave, na neporovnaní okolností v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami
zistenými v súčasnej dobe. Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nespĺňa ani kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.23. Vyššie uvedené závery ohľadom pomerov na strane otca a záveru súdu pokiaľ ide o určenie
spôsobu výšky výživného zo strany matky, sa týkajú aj rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k uloženiu
povinnosti matke prispievať na maloletého C. výživným po 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého

kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc od 23.04.2024. Naviac v najbližšej
dobe dochádza k podstatnej zmene odôvodnených potrieb na strane maloletého, ktorý od 01.09.2025
nastupuje na strednú školu.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku I. v bodoch 3. a 4. (výživné a zameškané výživné na maloletého C.) a v bode 6. (výživné
a zameškané výživné na maloletú A.) nie je možné pre potrebu doplnenia dokazovania a najmä
nedostatku jeho odôvodnenia preskúmať a tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom.
Napadnutý rozsudok v tejto časti ako aj súvisiacom výroku II. o trovách konania zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. b/, c/ CSP a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.
1 CSP.

25. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na
vyslovený názor odvolacieho súdu doplní dokazovanie predovšetkým podrobným vypočutím otca detí
k jeho pomerom (osobné, rodinné, zárobkové a majetkové) a čo sa týka zárobkových hlavne ohľadom
jeho podnikateľskej činnosti. Bude požadovať na otcovi, aby svoje tvrdenia aj preukázal. Oboznámi

sa s aktuálnym daňovým priznaním otca ohľadom oboch obchodných spoločností. Pripojí si súvahy
a výkazy ziskov a strát za roky 2023 a 2024 a zistí, čo tvorí aktíva a pasíva, výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie a fiškálny výsledok hospodárenia. Taktiež okresný súd zistí majetkové pomery
otca a preverí tvrdenie matky o zabezpečovaní nadštandardnej úrovne deťom z jeho strany. Uloží
otcovi predložiť výdavky oboch detí spojené s vekom, navštevovaním školy, mimoškolskými aktivitami,

prípadne zdravotným stavom. V potrebnom rozsahu súčasne objasní a zhodnotí rozsah odôvodnených
potriebdetí.Umatkyzistíjejzárobkovépomeryodjejzamestnávateľasuvedenímhrubejmzdy,odvodov,
dane, čistej mzdy, zrážok za čas od septembra 2024 doposiaľ za každý mesiac jednotlivo. Taktiež
výsluchom zistí výdavky z jej príjmu. Rovnako tak aktuálne pomery (osobné, rodinné, majetkové).
Zároveň bude potrebné, aby sa súd po ustálení výdavkov detí zaoberal, či v súvislosti s ich úhradou

sú tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané prídavky deti a v akej výške. Vykonané
dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP. Následne okresný súd zistené pomery u maloletej A. porovná
s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím o výživnom a vec s ohľadom na vzťahujúce sa zákonné
ustanovenia právne posúdi a vo veci nanovo rozhodne. Odvolací súd pripomína, že pri posudzovaní
výživného je úlohou konajúceho súdu stanoviť výšku odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím

na v zásade rovnakú životnú úroveň s povinným rodičom a životnou úrovňou rezidenčného rodiča.
Cieľom je zabezpečenie životnej úrovne, ktorá by zodpovedala situácii, akú by dieťa malo, keby nedošlo
k rozchodu rodičov. Keďže súčasťou práva na spravodlivé konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky zakotvených v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 36 a 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza

Listina Základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej
federatívnejrepubliky)jeajprávonadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktorédávaodpoveď
na všetky relevantné otázky a námietky účastníkov konania, táto odpoveď musí vychádzať z riadne
vykonaného dokazovania. Vydané meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom v súlade s § 220
ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP tak, aby zistené pomery a hlavne ich porovnanie na strane

maloletej A. a rodičov bolo z neho zrejmé a hodnotenie a závery presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na
všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný
význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

26. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v

prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).