Rozsudok · Zodpovednosť za škodu · Judgement

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219208
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3823219208.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX F., žalovaný Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina,
84545Bratislava–MestskáčasťKarlovaVes,IČO:56398255,ovzájomnejžalobežalobcuozaplatenie
167,04 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Vzájomnú žalobu žalobcu o zaplatenie 167,04 eur z a m i e t a .

II. Vzájomnú žalobu žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur z a m i e t a.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ako žalobca
v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza č. 10C 48/2022 proti A. B., nar. X.X.XXXX ako
žalovanému, sa domáhal zaplatenia sumy 72,68 eur (z toho istina 55,68 eur a pokuta 17,- eur) a úhrady
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zák. č. 532/2010 Z.z..
Je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č.

340/2012Z.z..Žalovanýjezozákonapodľa§3písm.a/zák.č.340/2012Z.z.platiteľomúhradyzaslužby
verejnosti (ďalej len „úhrada“) vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z.z., s periodicitou
platenia úhrad: mesačná. Kontrolou zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za
kontrolované obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011. Výzvou zo dňa 12.4.2022 ho vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Dlh žalovaného predstavuje sumu 55,68 eur, ktorá pozostáva z 12
neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období (od 1.1.2010 do 31.12.2011), z pokuty
17,- eur (§ 10 zák. č. 340/2012 Z.z.) a zo zaplatených poštových sadzieb 2,10 eur.

3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10C 48/2022-16 zo dňa 27.12.2022,
proti ktorému podal odpor A. B., ako žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že žalobca Rozhlas a televízia
Slovenska,Mlynskádolina,84545Bratislava,IČO:47232480,okremtoho,žecitovalzákon,nepredložil
žiadny dôkaz o povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti. V predmetnom období nebol odberateľom
elektriny v odbernom mieste pre spotrebu v byte. V odpore ďalej uviedol: „Po tretie žiadam súd,
aby žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava

(ďalej len RTVS) zaviazal, aby mi vrátil všetky poplatky od 1.1.2020 doposiaľ, čo činí do dnešného
dňa 36 krát 4,64 eur = 167,04 eur, lebo RTVS má podľa zákona povinnosť informovať pravdivo
a objektívne“. Počas covid obdobia RTVS zavádzal, klamal a šíril poplašné správy. Medzi zomrelých na
Covid-19 zahrnul aj tých, ktorí zomreli na inú chorobu, avšak trpeli uvedeným ochorením. Testy pritomnepreukázali, či je to Covid-19 alebo chrípka. Tiež neinformoval o Náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky, že karanténne opatrenia boli v rozpore s ústavou a ani o tom, že ochranné rúška a respirátory
nezabraňujú šíreniu ochorenia Covid-19, či o tom, že podľa stanoviska Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2020 (prezentovanom JUDr. Eleonórou Černou), v právomoci Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je vydávať vyhlášky. Tiež neinformoval, že vyhláškou
nie je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody, ignoroval i predvolebné besedy, keď nepozval
niektorých kandidátov do samosprávnych orgánov, čím porušil Ústavu Slovenskej republiky. Od roku
2014 pravdivo neinformoval, čo sa deje na Ukrajine, falošné správy podsúva aj naďalej. Od roku 2016

nesleduje televízne programy. Je preto v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby platil za niečo,
čo nevyužíva. Ak si RTVS uplatňovala úhrady za to, čo nevyužíva, je to v rozpore s dobrými mravmi
a bezdôvodným obohatením.

4. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 10C 48/2022-38 zo dňa 13.3.2023 vyzval A. B. ako
žalovaného, aby doplnil podanie zo dňa 10.1.2023 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti pod písm.

a) až e).

5. A. B., ako žalovaný z konania č. 10C 48/2022, podanie zo dňa 10.1.2023 doplnil dňa 26.3.2023.
Z obsahu podania vyplýva, že svojím dispozičným úkonom, a to vzájomnou žalobou si proti Rozhlasu
a televízii Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ako žalobcovi z uvedeného

konania uplatňuje nárok o zaplatenie sumy 167,04 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Uviedol, že Slovenská pošta, a.s. odmietla akceptovať jeho žiadosť o zrušenie koncesionárskych
poplatkov (úhrada za služby poskytované verejnosti), pretože platí zálohové platby za dodávku elektriny
v domácnosti. Služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania nevyužíva približne po
dobu šiestich rokov. Platenie koncesionárskych poplatkov (úhrada za služby poskytované verejnosti) je

v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na ustanovenie § 3, § 39, § 424 Občianskeho zákonníka s tým,
že ako môže niekto žiadať úhradu za služby, ktoré nedodáva, a on o služby už viac ako šesť rokov
nemá záujem. Od roku 2014 nevidel, že by v správach boli poskytované informácie o tom, čo sa až
do roku 2022 dialo na Ukrajine. Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:
47 232 480 musí preukázať, že využíva ich služby poskytované verejnosti. Poukázal na vyjadrenie prof.

MUDr. Vladimíra Oleára, CSc., pre účely konania na Okresnej prokuratúre Banská Bystrica č. k. 4Pn
107/21/6601-27 a na Okresnej prokuratúre Ružomberok č. k. Pv 590/20/5508-15.

6. V podaní zo dňa 13.4.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:
47 232 480, ako žalobca z konania č. 10C 48/2022 poukázal na § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z.,

podľa ktorého platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Uviedol, že v zmysle § 9 ods. 1 uvedeného zákona je povinný
viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým
táto povinnosť priamo z § 9 vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej

siete a Sociálna poisťovňa. Nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže uvedený zákon mu nedáva
iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať.
Evidencia platiteľov je vzhľadom na enormný počet platiteľov (cca 1,37 milióna platiteľov) vedená
v elektronickej podobe. Poskytovanie súčinnosti zo strany dodávateľa elektrickej energie prebieha
tak, že ho požiada o poskytnutie databázy fyzických osôb, ktoré sú koncovými odberateľmi elektriny

v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Z tejto databázy zistil,
že žalovaný je pod VS: 9088736681 odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste: C. D. X,
F.. Teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a/ uvedeného zákona a je povinný platiť úhrady za
služby verejnosti. K tvrdeniu, že žalovaný jeho služby nevyužíva uviedol, že pre určenie postavenia
platiteľa úhrady nie je rozhodujúce, či fyzická osoba využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti

televízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom je skutočnosť, že určitú osobu eviduje
dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Úhrada za služby verejnosti
je tzv. neekvivalentnou platbou, t. j., že povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či
služby využíva alebo nie. K žalobe pripojil dôkazy s tým, že dostatočne preukazujú žalovaný nárok,
a to prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad a doklad o zaplatení poštových sadzieb

za odoslanie výzvy. Podľa jeho názoru, tento prehľad predpisov a platieb dostatočne preukazuje
povinnosťžalovanéhoA.B.uhradiťžalovanúsumu.Zákontotižanineumožňujenárokpreukazovaťiným
spôsobom. Ohľadom dokazovania skutočnosti, že žalovaný uplatňovanú sumu nezaplatil, poukázal natzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby dokazoval
neexistenciu určitej skutočnosti.

7.Vpodanízodňa15.5.2023žalovanýzkonaniač.10C48/2022uviedol,ževobdobí,zaktorésižalobca
Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti nemu uplatňuje
žalovanú sumu, bol odpojený od dodávky elektrickej energie, a teda nemal povinnosť platiť úhradu za
služby verejnosti. Preto žiada, aby mu žalobca zaplatil aj nemajetkovú ujmu 10.000,- eur za to, že ho
neoprávnene obvinil. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil

úmyselným konaním proti dobrým mravom. Poukázal na čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (ochrana hodnôt
súkromnej povahy), čl. 17 ods. 2 (ochrana osobnej slobody) Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si
mal zistiť všetky skutočnosti, nie len to čo mu vyhovuje. Musí predložiť dôkaz, ktorý neexistuje, a to
sú platby za elektrickú energiu. Trvá aj na vrátení sumy 167,04 eur, nakoľko je dostatok dôkazov, že
žalobca zavádzal a klamal občanov o Covid-19, a aj o iných veciach. Vysielané správy mali byť vyvážené
a pravdivé. Za klamstvo nemieni platiť.

8. V podaní zo dňa 26.5.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:
47 232 480 poukázal na § 9 ods. 7 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého platiteľ je povinný
písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu.
V prípade, ak žalovaný v žalovanom období nebol odberateľom elektrickej energie, bol povinný túto

skutočnosť preukázať. Poukázal na to, že pokiaľ došlo k zmene odberateľa elektriny na odbernom
mieste, bolo potrebné to oznámiť vyberateľovi úhrady za služby verejnosti. V zmysle zák. č. 340/2012
Z.z., je potrebné zaslať fotokópiu zmluvy o ukončení odberu elektrickej energie (s čitateľným odberným
miestom, menom odberateľa elektriny a dátumom platnosti zmluvy) alebo fotokópiu vyúčtovacej faktúry
(kde je jasne uvedené – faktúra k ukončeniu, meno odberateľa, odberné miesto a dátum ukončenia)

alebo fotokópiu zmluvy s elektrárňami na meno nového odberateľa (s čitateľným menom, adresou
odberného miesta a dátumom platnosti).

9. V podaní zo dňa 26.5.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:
47 232 480 k nároku A. B., ako žalovaného z konania č. 10C 48/2022 o zaplatenie nemajetkovej ujmy

10.000,- eur, uplatneného vzájomnou žalobou uviedol, že nakoľko bol žalovaný odberateľom elektrickej
energie, spĺňal definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. a bol povinný platiť úhradu
za služby verejnosti, poskytovanú Rozhlasom a televíziou Slovenska. Z tohto dôvodu si svoj nárok proti
nemu uplatnil podľa uvedeného zákona. Postupoval pritom na základe platných právnych predpisov
Slovenskej republiky, pričom jeho postup v konaní nebol v rozpore s dobrými mravmi.

10. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 A. B., ako žalovaný v konaní č. 10C 48/2022 uviedol, že v období,
za ktoré si Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti
nemu uplatňuje úhrady za služby verejnosti, sa z dôvodu plnenia pracovných povinností nachádzal
v Holandsku. Pred 24.9.2010, ale presný dátum uviesť nevedel, ho dodávateľ odpojil od dodávky

elektrickej energie. Túto skutočnosť žalobcovi neoznámil. V tom čase bolo proti nemu vedené exekučné
konanie. Súdny exekútor mu z vdovského a sirotského dôchodku vykonal neoprávnenú zrážku,
v dôsledku čoho nemal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na platenie zálohových platieb,
poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, vrátane zálohových platieb za dodávku elektrickej
energie. Po návrate z B. požiadal dodávateľa o pripojenie na dodávku elektrickej energie. Povinnosťou

Rozhlasu a televízie Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 ako žalobcu
z konania č. 10C 48/2022 bolo preukázať, že v období od 1.1.2010 do 31.12.2011 platil zálohové platby
za dodávku elektrickej energie, na základe čoho by bolo možné vyvodiť, že je povinný platiť aj úhradu
za služby verejnosti. Uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu o zaplatenie sumy 72,68 eur.

11. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 A. B., ako žalovaný v konaní č. 10C 48/2022 uviedol, že trvá na
vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 167,04 eur. Služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového
vysielania, nevyužíva. Televízny prijímač, ktorý sa nachádza v domácnosti využíva syn za účelom
pripojenia na počítač a rádio je položené na chladničke, ako spomienka na nebohú manželku. Platenie
úhrady za služby verejnosti v období od 1.1.2020 do 1.1.2023, je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca

v uvedenom období šíril nepravdivé informácie o Covid-19, zavádzal verejnosť. Spočiatku dodržiaval
pandemické opatrenia, a to tak, že používal ochranné rúško alebo respirátor. Potom si uvedomil, že
na základnej škole ho učili, že baktérie pre svoj život potrebujú teplo a vlhko. Na základe toho dospel
k záveru, že používanie uvedených ochranných pomôcok, nezabráni šíreniu baktérii a vírusov ďalej doovzdušia. Doteraz Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a ani Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky žiadnym dôkazom nepresvedčili verejnosť, že používanie ochranných rúšok
a respirátorov zabráni šíreniu ochorenia Covid-19. Žalobca nepravdivo informoval verejnosť aj o dianí

na Ukrajine, o organizovaní protivládnych protestov, o počte osôb, ktoré sa ich zúčastnili. Preto nemal
povinnosť platiť za služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, ktoré obsahovali
nepravdivé informácie, a ani ich nevyužíval. Žalobca sa mal pri televíznom a rozhlasovom vysielaní
o ochorení Covid-19 opýtať kompetentných osôb, ako to v skutočnosti s týmto ochorením je. Podľa
odborného posudku F. G. H. I., J.: „ochorenie Covid-19 je prenosné respiračné ochorenie vyvolané

vírusom SARS-CoV-2, ktoré nie je uvedené v prílohe vyhl. 105/1987 Zb., v ktorej sú uvedené ochorenia,
ktoré sa považujú za nákazlivé ľudské choroby v zmysle Trestného zákona. Usmernenie hlavného
hygienika Slovenskej republiky, v súvislosti s ochorením Covid-19 spôsobeným koronavírusom SARS-
CoV-2 (11. aktualizácia), Bratislava, 20. novembra 2020 OSIO/791/119830/2020, nedefinuje ochorenie
Covid-19 ako nebezpečné, resp. vysoko nebezpečné humánne ochorenie. Podľa medzinárodnej
klasifikácie, vírus SARS-CoV-2 bol na základe najnovších vedeckých dôkazov a dostupných klinických

údajov zaradený do 3. skupiny biologických faktorov (BF), ktoré sa klasifikujú na základe miery rizika
nákazy u ľudí. V tejto skupine je napríklad i vírus kliešťovej encefalitídy, vírus detskej obrny 2, vírus
žltačky typu B a podobne. Ochorenie vyvolané vírusom SARS-CoV-2, nazývané Covid-19 je respiračné
ochorenie, ktoré sa dominantne šíri vzdušnou čiarou (menej pravdepodobný, ale možný je i prenos
priamym kontaktom – rukami a podobne).“ Ďalej uviedol, že podľa C. A. K. je nosenie ochranných rúšok

škodlivé a nezabráni šíreniu ochorenia Covid-19. K úhynu baktérií a vírusov dochádza, ak sú vystavené
prostrediu, v ktorom je kyslík. Nosenie ochranného rúška alebo respirátora spôsobuje ich množenie.
Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia, by mal šíriť vyvážené správy, a teda mal dať v predmetnom
časovom období priestor i oponentom s iným názorom.

12. V podaní zo dňa 13.6.2023 Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO:
47 232 480 opätovne poukázal na ustanovenie § 3 písm. a/, § 9 ods. 7 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z..
Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného, zobral žalobu zo dňa 15.12.2022
v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k nároku A. B., ako žalovaného z konania č. 10C 48/2022 o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, uplatneného vzájomnou žalobou sa pridržiaval písomného podania zo

dňa 26.5.2023.

13. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 10C 48/2022-103 zo dňa 30.6.2023 konanie o zaplatenie
sumy 72,68 eur, o úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,10 eur, zastavil (I.
výrok), vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 167,04 eur a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,-

eur, vylúčil na samostatné konanie (III. výrok). Z bodu 21. odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vzhľadom
na to, že súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, nie sú v dôsledku toho splnené
podmienky na spojenie veci so vzájomnou žalobou žalovaného. Preto súd vzájomnú žalobu o zaplatenie
167,04 eur a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,- eur vylúčil na samostatné konanie s tým, že po
právoplatnosti III. výroku tohto uznesenia, bude veci pridelená samostatná spisová značka a súd bude

pokračovať v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného.

14. Uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 48/2022-103 zo dňa 30.6.2023, nadobudlo v III.
výroku právoplatnosť dňa 21.7.2023. Veci, a to vzájomnej žalobe o zaplatenie 167,04 eur a o náhradu
nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, bola pridelená spisová značka 7C 45/2023.

15. Pre účely konania č. 7C 45/2023 bol už A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/X, F. označený,
ako žalobca a Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, ako
žalovaný.

16. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 45/2023-5 zo dňa 18.8.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote
10 dní odo dňa doručenia doplnil podanie zo dňa 10.5.2023 tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

17. V podaní zo dňa 12.9.2023 žalobca uviedol, že už od začiatku pandémie žalovaný zavádzal.
Nie je oficiálne vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o pandémii Covid-19. Podľa

odborného posudku F. G. H. I., J. nešlo o žiadne nebezpečné ochorenie. Hlavný hygienik A. G., a ani
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemajú poznatky o účinnosti nosenia ochranných rúšok,
či respirátorov. Vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky boli v rozpore
s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalovaný stále dookolapritom propagoval vyhlášky, ktoré porušovali základné ľudské práva a slobody. Šíril poplašné správy
ohľadom ochorenia Covid-19. Informoval, že ľudia zomreli na Covid-19, pritom je ale rozdiel zomrieť na
niečo alebo s niečím. Šírenie poplašnej správy majú však na starosti orgány činné v trestnom konaní.

V každých správach žalovaný falošne informoval ohľadom tohto ochorenia. V dôsledku týchto klamlivých
informácií mal problémy pri nakupovaní, návšteve banky, lekára, návšteve úradu. Dokonca aj sudca
Mgr. Vojtech Chmelan mu prikázal, aby použil ochranné rúško. Ako živá bytosť, takúto povinnosť nemal.
Podal oznámenie na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá nekoná. Podľa čl. 23 zák. č.
23/1991 Zb., občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický

poriadok ľudských práv a základných slobôd, založený Listinou, ak je znemožnená činnosť ústavných
orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov. Podľa čl. 3 ods. 3 zák. č. 23/1991 Zb., nikomu
nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd. Dostavil sa do
Poštovej banky, a.s. (365 bank, a.s.), ktorá mu odmietla vyplatiť peniaze na základe falošných informácií
žalovaného o tom, že je povinnosť používať ochranné rúška alebo respirátory. Nútiť do prekrývania úst
a nosa, je vlastne nasadenie náhubku a testovanie poslušnosti ľudí. Návšteva F. L., a.s. (365 bank, a.s.)

vyústila až k tomu, že bola na neho podaná obžaloba za prečin útoku na verejného činiteľa (konanie
vedené pod č. 1T 32/2021). Stalo sa to dňa 2.10.2020. V právomoci Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky vydávať vyhlášky, pritom bolo až od 8.10.2020, kedy došlo k zmene zák. č.
355/2007 Z.z.. Avšak jeho vyhlášky stále neboli všeobecnými záväznými predpismi. Medze základných
práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou základných práv a slobôd upraviť iba

zákonom. Policajti mu tiež bránili nakúpiť si, ďalej ho vyniesli z pošty, z okresného úradu, a to len preto,
lebo odmietol použiť ochranu na prekrytie horných dýchacích ciest. O tejto povinnosti stále informoval
žalovaný, a to napriek tomu, že to bolo v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi. Dokonca aj lekár mu
dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo nepoužil náhubok.

18. Vo vyjadrení zo dňa 2.10.2023 žalovaný poukázal na to, aký nárok si podanou žalobou uplatnil
v postavení žalobcu v konaní č. 10C 48/2022, a že postupoval podľa § 3 písm. a/, § 10 ods. 2, § 10 ods.
5 zák. č. 340/2012 Z.z.. Podľa § 9 ods. 6 písm. a/ zák. č. 68/2008 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012,
platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti
platiť úhradu. Žalobca (v postavení žalovaného v konaní č. 10C 48/2022) si uvedenú povinnosť nesplnil,

a preto postupoval (ako žalobca v konaní č. 10C 48/2022) v zmysle § 10 zák. č. 340/2012 Z.z., povinnosť
vyplývajúca z tohto ustanovenia sa vzťahovala na platiteľov úhrad, aj počas platnosti a účinnosti zákona
o úhrade v neskoršom období. Nakoľko na pojednávaní dňa 31.5.2023 žalobca (v postavení žalovaného
v konaní č. 10C 48/2022) uplatnil námietku premlčania, zobral (ako žalobca v konaní č. 10C 48/2022)
žalobu späť. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, na ktoré sa prihliada len na námietku

protistrany. Spôsobuje tak zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Avšak, ak sa strana nedovolá premlčania,
je možné aj premlčané právo vymôcť. Vzhľadom na vyššie uvedené, bol návrh na vydanie platobného
rozkazu podaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. K nároku žalobcu o zaplatenie
sumy 167,04 eur uviedol, že jeho argumenty považuje za neopodstatnené a bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, nakoľko ho naďalej eviduje ako odberateľa elektrickej energie na odbernom mieste: C. D. X,

F., a tiež eviduje pravidelné platby za odberné miesto, prostredníctvom SIPO poukážok. Vychádza tak z
premisy, že žalobca súhlasí s platením úhrad za služby verejnosti. Ďalej uviedol, že ako verejnoprávny
vysielateľ poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania priamo na
základe povinnosti stanovenej zák. č. 532/2010 Z.z.. Predmet, obsah a ani podmienky poskytovania
rozhlasového a televízneho vysielania verejnoprávneho vysielateľa nie sú predmetom individuálnej

dohody medzi ním a žalobcom. Základné parametre upravuje § 3 až § 5 zák. č. 532/2010 Z.z., pričom
konkrétna podoba a obsah tohto vysielania je tvorená výlučne na základe nezávislého postavenia
arozhodovaniaverejnoprávnehovysielateľaoobsahusvojichrozhlasovýchatelevíznychprogramových
služieb. V prípade, ak mal žalobca námietky k obsahu programových služieb, mal možnosť využiť iné
prostriedky a orgány, ktoré regulujú práve obsah rozhlasového a televízneho vysielania. Od samotného

rozhlasového a televízneho vysielania verejnoprávneho vysielateľa je potrebné odlišovať právne vzťahy,
ktoré vznikajú podľa právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 340/2012 Z.z.. Právna regulácia obsiahnutá
v tomto zákone pozostáva z kogentných právnych noriem podrobne upravujúcich jednotlivé aspekty
platenia, vyberania a vymáhania úhrady. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu 10.000,- eur za
neoprávnené obvinenie jeho osoby, k tomu uviedol, že si nie je vedomý, že by ho obvinil. Nespôsobil

žiadne neoprávnené zásahy do osobnosti žalobcu, ktoré by mu spôsobili ujmu a nekonal v rozpore
s dobrými mravmi. Po celý čas postupoval v súlade so zákonom o úhrade a ostatnými právnymi
predpismi platnými a účinnými v Slovenskej republike. Z objektívneho hľadiska je viac než zjavné,
že nijakým spôsobom nespôsobil neoprávnený zásah do práv žalobcu. Pokiaľ žalobca vychádza z §424 Občianskeho zákonníka, podmienkou vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je úmyselné
konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním
proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním, musí byť príčinná súvislosť. Dôkazné

bremeno zaťažuje poškodeného, ktorý musí úmysel škodcu preukázať.

19. V podaní zo dňa 27.10.2023 žalobca uviedol, že žalobu zoberie späť, ak žalovaný: 1/ preukáže
vyhlásenie Svetovej zdravotníckej organizácie o pandémii o zvýšenom úmrtí na Covid-19, a to pred
očkovaním neznámou látkou proti tomuto ochoreniu, 2/ predloží vedecké štúdie o účinnosti prekrývania

horných dýchacích ciest ochrannými rúškami alebo respirátormi, 3/ preukáže, že používanie rúšok
a respirátorov bolo v súlade s ústavou, 4/ predloží štúdie o očkovacích látkach, ktoré propagoval s tým,
ženemajúžiadnevedľajšieúčinky,5/preukáže,čisiM.G.K.moholsámspôsobiťtakézávažnézranenia.
Uviedol, že žalovaný poukazuje na zák. č. 532/2010 Z.z., pričom koná v rozpore s jeho § 3, a ako potom
môže požadovať dodržiavanie zákona.

20. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 45/2023-30 zo dňa 21.11.2023 pripustil zmenu –
rozšírenie vzájomnej žaloby žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur.

21. V podaní zo dňa 7.12.2023 žalovaný uviedol, že nárok žalobcu o zaplatenie 167,04 eur a o náhradu
nemajetkovej ujmy 10.000,- eur neuznáva v celom rozsahu, nakoľko je nedôvodná, jeho argumenty sú

neopodstatnené bez akéhokoľvek právneho základu, v rozpore s realitou.

22. V podaní zo dňa 29.1.2024 žalobca poukázal na § 1, § 3, § 4, § 5 zák. č. 532/2010 Z.z. s tým,
že žalovaný si neplnil svoje povinnosti, tak ako môže od neho požadovať platenie úhrad za služby
verejnosti. Má šíriť pravdu. Žalovaný tvrdil, že vyhlášky hlavného hygienika sú záväzné, ale podľa čl. 1

Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa
na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Uviedol, že potom sa štát nemôže viazať ani na ideológiu Covid-19.
Podľa čl. 51 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a rozsah obmedzenia základných práv
a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
ustanoví ústavný zákon. Vyhlášky hlavného hygienika nikdy neboli vydané podľa ústavného zákona.

V médiu: Infovojna hovoria: politikovi sa neverí, politik sa kontroluje. Vojna na Ukrajine je vlastne vojnou
už od štátneho prevratu v roku 2014. Aj podľa premiéra Slovenskej republiky, je to vojna medzi Ruskom
a USA, avšak po celý čas žalovaný tvrdil, že Rusi napadli Ukrajinu, ale nikdy nepovedal pravý dôvod.
Pýta sa, že kde boli tie vyvážené správy od žalovaného podľa zákona, a to ohľadom očkovania, či
teda informoval o nežiadúcich účinkoch experimentálnej látky do ľudského tela, že kde boli odborníci,

ktorí varovali pred nosením rúšok a nežiadúcimi účinkami, že kde sú aktuálne informácie o nežiadúcich
účinkoch po očkovaní proti ochoreniu Covid-19. Žalovaný neinformoval pravdivo o pandémii, o vojne
na Ukrajine (na stránke Združenia slovenskej inteligencie je písané niečo iné o vojne), o protestoch
proti tejto vláde. Žalovaný proti nemu podal žalobu o zaplatenie úhrady za služby verejnosti, pričom
v priebehu konania uznal, že nárok je premlčaný.

23. V podaní zo dňa 15.2.2024 sa žalovaný pridržiaval vyjadrenia zo dňa 7.12.2023. Uviedol, že
žalobca využíva argumentáciu, ktorá nesúvisí s predmetom sporu. Článok, ktorý tvorí prílohu jeho
vyjadrenia, resp. doména N. figuruje aj vo verejnej databáze webových stránok s neserióznym,
klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom.

24. V podaní zo dňa 22.5.2024 žalobca uviedol, že žalovaný neinformoval o tom, že počas pandémie boli
pacienti prevážaní z Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach do Fakultnej nemocnice
Nitra, pričom mohli byť prevezení do bližšie situovaných nemocníc, a to v Trenčíne, Martine alebo Žiline.
Tiež neinformoval, že pred senátom USA bol vypočúvaný ich hlavný virológ. Z toho vyplýva, že celé

obdobie okolo Covid-19 bol podvod. Nepočul ani informáciu o prehlásení O. G. a francúzskeho premiéra
o účele G. dohovorov, ani o tom, že ochranné rúška a respirátory nie sú určené proti šíreniu ochorenia
Covid-19. Opätovne uviedol, že v škole ho učili, že vírusy a baktérie k životu potrebujú teplo a vlhko. Od
jarného obdobia roku 2020 do jarného obdobia 2023 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
vydával počas núdzového stavu vyhlášky, ktorými obmedzoval ľudí, čo je v rozpore s čl. 51 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky (režim ochrany základných práv a slobôd vo výnimočných situáciách). Žalovaný
o vyhláškach informoval ale tak, že sú zákonné. Pokiaľ ide o zmluvu medzi Slovenskou republikou a USA
neinformoval, že je neplatná a ticho bol aj o odovzdaní protivzdušnej obrany.25. V podaní zo dňa 25.6.2025 žalovaný opätovne uviedol, že nároky žalobcu o zaplatenie 167,04
eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur považuje za nedôvodné a bez právneho základu. Pri
vymáhaní úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS postupoval v súlade so zákonom č. 340/2012

Z.z.. Jeho nárok (ako žalobcu v konaní č. 10C 48/2022) na úhrady bol založený na § 3
písm. a/ uvedeného zákona. Žalobcu (v postavení žalovaného v konaní č. 10C 48/2022) evidoval ako
odberateľa elektriny v domácnosti. Táto povinnosť vznikla priamo zo zákona a subjekt bol povinný platiť
bez ohľadu na to, či jeho služby využíval alebo nie. Predložil extrakciu z databázy, ktorú získava od
dodávateľov elektriny. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 žalobca podal námietku premlčania, preto svojím

podaním zo dňa 12.6.2023 vzal celú žalobu späť, nakoľko žalovaný nárok bol premlčaný. Premlčanie
predstavuje kvalifikované uplynutie času, na ktoré sa prihliada len na námietku protistrany. Ak sa strana
nedovolá premlčania, je možné aj premlčané právo vymôcť. Návrh na vydanie platobného rozkazu
zo dňa 29.11.2022 bol podaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. V zmysle zák. č.
176/2004 Z.z. bol povinný uplatniť a vymáhať svoje pohľadávky. Opätovne uviedol, že pokiaľ ide o nárok
o zaplatenie sumy 167,04 eur, žalobcu naďalej eviduje ako odberateľa elektrickej energie na odbernom

mieste C. D. X, F., a eviduje aj jeho pravidelné platby prostredníctvom SIPO poukážok. Vychádza tak
z premisy, že súhlasil s platením úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Pri nároku žalobcu
o náhradu nemajetkovej ujmy neexistuje zásah, ktorý by bol z jeho (žalovaného) strany objektívne
spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo zásah do jeho fyzickej alebo morálnej integrity. Z argumentácie
žalobcu taktiež nevyplýva, že by mu vznikla nemajetková ujma a neexistuje ani kauzálny nexus, t.

j. príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi na priznanie nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu, ktoré neuniesol. Informovaním o priebehu, vývoji a opatreniach počas pandémie
napĺňal úlohy v zmysle zákona o RTVS a aj v zmysle zákona o mediálnych službách. Sprostredkoval
informácie z oficiálnych verejných zdrojov, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 15 ods. 4 zák. č. 264/2022
Z.z.. Podľa tohto ustanovenia, poskytovateľ obsahovej služby nezodpovedá ani za obsah uverejneného

oznámenia v naliehavom verejnom záujme, obsah komunikátu, ktorého uverejnenie nariadil orgán
verejnej moci, obsah komunikátu tretej osoby, ktorého uverejnením sa plní povinnosť uložená zákonom,
obsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia
zriadená orgánom verejnej moci alebo právnická osoba zriadená zákonom, a za obsah uverejnený
podľa § 212 a § 213. Žalobca svojím konaním počas pandémie Covid-19 porušoval všeobecne

záväzné nariadenia. Toto jeho konanie nie je možné nijakým spôsobom spájať so sprostredkovanými
informáciami, ktoré RTVS vysielala. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
sú všeobecne záväznými právnymi predpismi príslušného orgánu štátnej správy a sú plne v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj právnym poriadkom Slovenskej republiky. Argumentácie žalobcu
o náhubkoch a poplašných správach je ukážkovým príkladom laickej interpretácie ústavy a základných

práv a slobôd, ktoré ústava chráni. V prípade, ak mal žalobca námietky k obsahu programových služieb,
mal možnosť využiť iné prostriedky a orgány, ktoré regulujú práve obsah rozhlasového a televízneho
vysielania.

26. Na pojednávaní dňa 25.6.2025 žalobca predložil podanie, v ktorom poukázal na Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 4/2021. Uviedol, že počas celého covid obdobia žalovaný
klamal a zavádzal ľudí. Na základe jeho informácií dochádzalo zo strany úradov a verejných činiteľov
k nezákonnostiam, pričom on bol jednou z obetí. Bola na neho podaná obžaloba, spod ktorej ho po
4,5 roku Krajský súd Trenčín oslobodil. Na pojednávaní v Justičnom paláci v Bratislave vo veci č. k. 6T
39/2021 podal G. F. K. dôkazy o klamstvách o ochorení Covid-19.

27. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 45/2023-95 zo dňa 25.6.2025 rozhodol, že pokračuje
v konaní s právnym nástupcom žalovaného Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45
Bratislava, IČO: 47 232 480, a to so Slovenskou televíziou a rozhlasom, so sídlom Mlynská dolina,
Bratislava – mestská časť Karlova Ves, 845 45, IČO: 56 398 255. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že

Rozhlas a televízia Slovenska ako aj Slovenská televízia a rozhlas, predstavujú verejnoprávne subjekty
(§ 18 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka), ktoré sú reglementované osobitnými právnymi predpismi.
Osobitná právna úprava sa dotýka najmä aspektu ich vzniku (nadobudnutia právnej subjektivity). Ide
o subjekty, ktoré vznikajú aj zanikajú priamo zo zákona. Preto, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom
používa pojem „zriadenie a zrušenie“, má sa tým súčasne na mysli „vznik a zánik“. Rozhlas a televízia

Slovenska, bol zriadený zákonom č. 532/2010 Z.z. Účinnosťou zákona č. 157/2024 Z.z. (1.7.2024) došlo
k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska. V priebehu konania nastala právna skutočnosť, v dôsledku
ktorej pôvodný žalovaný (zo vzájomnej žaloby) dňa 1.7.2024 stratil právnu subjektivitu. V zmysle zákona
č. 157/2024 Z.z. bola zriadená spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas, na ktorú prešli všetky právaa povinnosti zanikajúceho subjektu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorú situáciu právna doktrína
označuje za tzv. univerzálnu sukcesiu.

28. Žalobca označil dôkazy: platobné doklady SIPO II., prehľad platieb, uznesenie Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica č. k. 4Pn 107/21/6601-27 zo dňa 18.1.2022, uznesenie Okresnej
prokuratúry Ružomberok č. k. Pv 590/20/5508-15 zo dňa 7.6.2021, potvrdenie o dobe výkonu práce
(Werkgeversverklaring) zo dňa 9.12.2011, článok z domény N..

29. Žalovaný označil dôkazy: žaloba z konania č. 10C 48/2022 s prílohami, údaje o odberateľovi elektriny
od dodávateľa elektriny.

30. Podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností, môže súd požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

31. V zmysle citovaného ustanovenia zákona, súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie tvrdení najmä
vtedy, keď ich predložila ako nedostatočne substancované.

32. Vo svojom prednese na pojednávaní dňa 25.6.2025, a tiež postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, žalobca k uplatnenému nároku o zaplatenie sumy 167,04 eur uviedol, že zákon

mu neumožňoval požiadať žalovaného o zrušenie koncesionárskych poplatkov (úhrada za služby
verejnosti). Podľa § 3 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 532/2010 Z.z., programovú službu Rozhlasu
a televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové,
zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré sú založené
na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu vedomiu a k environmentálnej

zodpovednosti verejnosti, poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo
svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí, na
slobodné utváranie názorov. Právny predchodca žalovaného od neho požadoval, aby platil úhradu
za službu verejnosti, pritom ako verejnoprávna inštitúcia si neplnil svoje povinnosti. Na jeho úkor sa
tak bezdôvodne obohatil. Na strane právneho predchodcu žalovaného nebol právny dôvod k tomu,

aby prijímal úhradu za služby verejnosti, ktorú mu v žalovanom období od 1.l.2020 do 1.1.2023 platil.
K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur uviedol, že za protiprávne konanie
právneho predchodcu žalovaného, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv považuje to,
že v období od marca 2020 do februára 2022 neinformoval pravdivo o pandémii ochorenia Covid-19,
účelovo o nej zamlčiaval pravdu, neinformoval, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej

republiky sú v rozpore so zákonom, že používanie ochranných rúšok a respirátorov je v skutočnosti
neúčinné.NaúzemíSlovenskejrepublikynebolažiadnymsubjektomvyhlásenápandémiapreochorenie
Covid-19. Opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021, ďalej
na to, že G. F. K. na pojednávaní v Justičnom paláci v Bratislave v konaní č. 6T 39/2021 predložil
dôkazy o neúčinnosti používania ochranných rúšok a respirátorov, a aj o neúčinnosti ďalších prijatých

opatrení. G. F. D., splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie predložil Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky dôkazy o tom, že postupy počas pandémie ochorenia Covid-19 boli nezákonné.
Podľa G. A. K., ktorý bol hosťom v alternatívnom médiu, ochranné rúška sa mali používať len pri
operačnýchzákrokoch.Vojak,ktorýboltiežhosťomvalternatívnommédiu(„Infovojna“)savyjadril,žeani
plynová maska nezabráni šíreniu respiračných chorôb. Nevie ako má preukázať, že právny predchodca

žalovaného informoval, že vyhlášky, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva sú nezákonné, keďže
tak neurobil. Formou rozhlasového alebo televízneho vysielania neinformoval pravdivo, preto nemôže
(žalobca) tvrdiť, v ktorý deň sa tak stalo. Ďalej uviedol, že rozhlasové a televízne vysielanie právneho
predchodcu žalobcu, ani nesledoval. Nevie uviesť, s akým obsahom o pandémii ochorenia Covid-19
informovali iné televízie a vysielatelia rozhlasovej služby. On od začiatku pandémie počúval len

alternatívne média. Ak by si právny predchodca žalovaného plnil svoje povinnosti, t. j. informoval
pravdivo, nebola by na neho podaná obžaloba, mohol si pokojne nakupovať v rámci celého územia
Slovenskej republiky, nedošlo by k situácii, že by bola privolaná hliadka polície za účelom, aby ho
vyviedla z prevádzky. Stalo sa tak na prevádzke Slovenskej pošty, a.s., ďalej 365 bank, a.s. (v októbri
2020), hypermarkete Kaufland, Okresného úradu Prievidza. V 365 bank, a.s., mu pracovníci odmietli

vyplatiťfinančnéprostriedkypoukázanéformoupeňažnéhopoštovéhopoukazu.Vtedynepoužilochranu
horných dýchacích ciest. Bola privolaná hliadka polície, došlo ku konfliktu, čo vyústilo do podania
obžaloby vo veci č. k. 1T 32/2021. Tým boli porušené jeho ústavné práva, a to právo na majetok, potom
právo, ktoré vyplýva z čl. 2 ods. 3, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšie jeho práva, ktoré ale neviešpecifikovať. Pokiaľ v priebehu konania a v podaní zo dňa 30.1.2024 sa vyjadroval o vojne na Ukrajine,
o očkovaní, o protestoch proti tejto vláde, o tom, že počas pandémie sa do Fakultnej nemocnice Nitra
vozili pacienti aj z ďaleka, o tom, že pred senátom USA bol vypočúvaný hlavný virológ, o neplatnosti

obrannej zmluvy medzi USA a Slovenskou republikou, o odovzdaní protivzdušnej obrany Ukrajine, o
Minských dohovoroch, tak uvedeným podaním nemienil navrhnúť, aby súd pripustil zmenu žaloby
o doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

33. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

34. Žalobou zo dňa 15.12.2022 v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza č. 10C 48/2022 sa
právny predchodca žalovaného Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava,
IČO: 47 232 480 (v postavení žalobcu), domáhal proti žalobcovi (v postavení žalovaného) zaplatenia
72,68 eur (úhrada za služby verejnosti 55,68 eur, pokuta 17,- eur) a úhrady poštových sadzieb
spojených s vymáhaním 2,10 eur. Z prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že v kontrolovanom období

1.1.2010 do 31.12.2011 žalobca nezaplatil úhradu za služby verejnosti v mesiaci júl až december
2010 a v mesiaci január až jún 2011 (12 mesiacov krát 4,64 eur). Výzvou na zaplatenie nedoplatku
zo dňa 12.4.2022 právny predchodca žalovaného, vyzval žalobcu na zaplatenie nedoplatku. Výzvu si
prevzal dňa 21.4.2022. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.5.2023 vyplýva, že žalobca (v postavení
žalovaného) uplatnil námietku premlčania nároku žalovaného (v postavení žalobcu). Následne podaním

zo dňa 13.6.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť.

35. Z údajov o odberateľovi elektriny od dodávateľa zo dňa 24.6.2025 vyplýva, že žalobca je na
odbernom mieste: C. D. X, F., pod VS: 9088736681, EIC: XXXXXXXXXXXXXXXX, evidovaný ako
odberateľ elektriny od dodávateľa SPP, a.s. od 24.5.2011.

36. Z predloženého prehľadu platieb a platobných dokladov SIPO II. (č. l. 4 a č. l. 86 až 90 spisu č. k. 10C
48/2022) vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému úhradu za služby verejnosti v mesiaci január 2020
až december 2022. Z listinného dôkazu: Werkgeversverklaring vyplýva, že od 24.9.2010 do 27.5.2011
žalobca pracoval v zahraničí.

37. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 4Pn 107/21/6601-27 zo dňa 18.1.2022,
okrem iného vyplýva, že podľa odborného posudku F. G. H. I., J.: „ochorenie Covid-19 je prenosné
respiračné ochorenie vyvolané vírusom SARS-CoV-2, ktoré nie je uvedené v prílohe vyhl.
105/1987 Zb., v ktorej sú uvedené ochorenia, ktoré sa považujú za nákazlivé ľudské choroby v zmysle

Trestného zákona. Usmernenie hlavného hygienika Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením
Covid-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 (11. aktualizácia), Bratislava, 20. novembra 2020
OSIO/791/119830/2020, nedefinuje ochorenie Covid-19 ako nebezpečné, resp. vysoko nebezpečné
humánne ochorenie. Podľa medzinárodnej klasifikácie vírus SARS-CoV-2 bol na základe najnovších
vedeckých dôkazov a dostupných klinických údajov zaradený do 3. skupiny biologických faktorov (BF),

ktoré sa klasifikujú na základe miery rizika nákazy u ľudí. V tejto skupine je napríklad i vírus kliešťovej
encefalitídy, vírus detskej obrny 2, vírus žltačky typu B a podobne. Ochorenie vyvolané vírusom SARS-
CoV-2, nazývané Covid-19 je respiračné ochorenie, ktoré sa dominantne šíri vzdušnou čiarou (menej
pravdepodobný, ale možný je i prenos priamym kontaktom – rukami a podobne)“.

38. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Ružomberok č. k. Pv 590/20/5508-15 zo dňa 7.6.2021, okrem
iného vyplýva, že F. G. H. I., J. v odbornom vyjadrení uviedol, že pozitivita antigénneho testu bez
prítomnosti klinických príznakov ochorenia Covid-19 nie je potvrdením tohto ochorenia, a ani
jednoznačným potvrdením infekčnosti pozitívnej osoby. Pozitívny výsledok antigénneho testu je len
potvrdenie prítomnosti antigénu vírusu SARS-CoV-2 u testovanej osoby (nie ochorenia Covid-19). Ak

tedabolaosobabezpríznakovochoreniaCovid-19pozitívnetestovanálenantigénovýmtestom,nemôže
byť hodnotená ako osoba chorá na Covid-19.

39. Z domény zsi.sk vyplýva, že dňa 7.3.2022 bol na nej uverejnený článok s názvom: „Vojna na Ukrajine
sa nezačala 24.februára 2022“.

40. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/
splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tomnaliehavýprávnyzáujem,naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku zakotvuje pozitívnoprávne členenie
súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy. Hlavným rozlišovacím kritériom je žalobný návrh. Žalobný
návrh je žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. Pri žalobe na plnenie
znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti.
Právo na plnenie vyplýva z (žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za
škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo
už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí).

42. Obsahom žaloby je žalobný návrh a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu.

43. Žalobca predmetom konania svojím dispozičným úkonom proti žalovanému urobil nárok o zaplatenie
sumy 167,04 eur. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že v období od 1.1.2020 do 1.1.2023 jeho právnemu
predchodcovi platil úhradu za služby verejnosti: 36 krát po 4,64 eur. Programové služby verejnosti
v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania, však od roku 2016 nevyužíva. Rozhlas a televízia
Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 3

ods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 532/2010 Z.z., neinformoval pravdivo a objektívne o ochorení Covid-19,
a to o počte osôb, ktoré zomreli výlučne na uvedené ochorenie, o Náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky,žekaranténneopatreniabolivrozporesústavou,žeochrannérúškaarespirátorynezabraňujú
šíreniu ochorenia Covid-19, o tom, že podľa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
zo dňa 29.9.2020 v právomoci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je vydávať

vyhlášky, že vyhláškami nie je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody. Namietal, že právny
predchodca žalovaného do predvolebných besied nepozýval niektorých kandidátov do samosprávnych
orgánov. Platenie úhrady za služby verejnosti v období od 1.1.2020 do 1.1.2023, bolo preto v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, úhradu za služby verejnosti prijímal
bez právneho dôvodu.

44. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

45. Občiansky zákonník v ustanovení § 489 uvádza jednotlivé právne dôvody, na základe ktorých

dochádza k vzniku záväzkového právneho vzťahu.

46. Dôvodom pre vznik záväzku môže byť aj spôsobenie škody (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka)
a vznik bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

47. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

48. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

49. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka zakladá všeobecnú klauzulu zodpovednosti za škodu,
ktorá sa uplatní všade tam, kde nejde o osobitnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu (§ 420a
a nasl. Občianskeho zákonníka).

50. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

51. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

52. Základnou premisou ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka je zákaz protiprávneho konania
proti dobrým mravom. Tento zákaz možno vyvodiť z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.53. Zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom zahŕňa prípady konania neupraveného
právom, ako aj prípady oprávneného výkonu práva, ktorý smeruje k poškodeniu iného, neodporuje síce

priamo zákonu a nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Základnou
podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti je úmysel (priamy alebo nepriamy) škodcu spôsobiť
škodu inému. Zavinenie škodcu sa neprezumuje a dôkazné bremeno v spore spočíva na poškodenom.

54. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných
zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž
meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti
v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (porovnaj s. 135 č. 5/2004 Zo

súdnej praxe).

55. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

56. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

57. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý

vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na
základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto
plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností,
za ktorých došlo k plneniu.

58. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten,
kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje.

59. Podľa § 34 zák. č. 157/2024 Z.z., zrušuje sa zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z.z., zákona č. 547/2011 Z.z.,
zákona č. 340/2012 Z.z., zákona č. 177/2018 Z.z., zákona č. 264/2022 Z.z., zákona č. 59/2023 Z.z.,
zákona č. 242/2023 Z.z. a zákona č. 530/2023 Z.z..

60. Podľa čl. V. zák. č. 157/2024 Z.z., tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2024.

61. Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 157/2024 Z.z., Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších
predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti
tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva

a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.

62. Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do 1.1.2023 (predmetné
časové obdobie), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania (ďalej len „úhrada“).

63. Podľa § 2 citovaného zákona, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.

64. Podľa § 3 prvá časť vety citovaného zákona, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je a/ fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.65. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

66. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a/ platí úhradu 4,64 eura za
každý aj začatý kalendárny mesiac.

67. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný

deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

68. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, úhrada sa platí mesačne, úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

69. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, úhradu alebo jej časť zaplatenú bez právneho dôvodu je

vyberateľ úhrady povinný platiteľovi vrátiť do 60 dní odo dňa a/ zistenia tejto skutočnosti vyberateľom
úhrady alebo b/ doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, k žiadosti platiteľ
priloží doklad preukazujúci nárok na vrátenie tejto úhrady alebo jej časti.

70. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a prvá časť druhej vety citovaného zákona, vyberateľ úhrady na účely

výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum
vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa a/ § 3 písm. a/, meno
priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak
platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta (od 1.7.2021 aj energetický
identifikačný kód (EIC)), adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1

druhej vety a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1.

71. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do
30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti a/ vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň
túto skutočnosť preukázať (písm. a/).

72. Podľa § 3 písm. b/, bod 9. zák. č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do 1.1.2023 (predmetné
časové obdobie), na účely tohto zákona sa rozumie odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba,
ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

73. Podľa § 34 ods. 7 citovaného zákona, dodávateľ elektriny je povinný viesť evidenciu odberateľov
elektriny v domácnosti, ktorá obsahuje 1. meno, priezvisko a dátum narodenia odberateľa elektriny
v domácnosti, 2. adresu trvalého pobytu odberateľa elektriny v domácnosti, 3. adresu odberného miesta,
4.čísloodbernéhomiesta,5.dátum,odktoréhojeodberateľelektrinyvdomácnostievidovanývevidencii
odberateľov elektriny v domácnosti.

74. Z citovaných ustanovení zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zrušený s účinnosťou
od 1.7.2024) vyplýva, že predmetom jeho úpravy bolo platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalovaného Rozhlasom a televíziou Slovenska

v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ako hlavného zdroja financovania
verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike. Úhrada vytvárala na princípe solidarity priamy
vzťah medzi verejnoprávnym vysielateľom a verejnosťou. Pri systéme financovania verejnej služby
v oblasti vysielania prostredníctvom verejnej platby, bola špecifikovaná osoba platiteľa, ktorá bola
súčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva. Povinnosť platiť úhradu mala fyzická osoba, ktorú

evidoval dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľa elektriny
v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Pre vznik povinnosti
platiť úhradu bolo relevantné, či bola konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii, ako
odberateľ elektriny v domácnosti. Kontrolu platenia úhrady vykonával vyberateľ úhrady. Platiteľ úhrady
bolpovinnýpísomneoznamovaťapreukazovaťvyberateľoviúhradyvznik,zmenualebozánikpovinnosti

platiť úhradu.

75. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je od 24.5.2011 evidovaný dodávateľom elektriny (SPP,
a.s.) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti pre spotrebuv byte v odbernom mieste: C. D. X, F., pod VS: 9088736681, EIC: 24ZSS6013614000V, že v žalovanom
období (za mesiac január 2020 až december 2022) zaplatil vyberateľovi úhrady Rozhlasu a televízii
Slovenska úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64

eur za každý mesiac (36 krát 4,64 eur).

76. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: a/
vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného
(obohateného), b/ k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych

skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 Občianskeho zákonníka), c/ vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného, pričom táto majetková ujma
zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného.

77. O prvý konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide
vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu.

78.Kplneniubezprávnehodôvodudochádzatým,žejednazostrándostalamajetkovéhodnotyplnením,
na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže
byť napr. dohoda strán, povinnosť vyplývajúca zo zákona, či z právnej skutočnosti a podobne). Samotné
plnenie môže spočívať i v tom, že sa poskytne nejaká vec (finančné prostriedky) bez toho, aby na to

existoval právny titul.

79. Žalobca v žalovanom období (mesiac január 2020 až december 2022) spĺňal definíciu platiteľa
úhrady podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., preto bol povinný platiť úhradu za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Právny

vzťah medzi ním a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorého právnym nástupcom je Slovenská
televízia a rozhlas, bol v uvedenom období založený zákonom (č. 340/2012 Z.z.). Právny predchodca
žalovanéhonedostalvžalovanomobdobímajetkovéhodnotyplnením,naktorébyvdobeichposkytnutia
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Žalobca nemôže požadovať vrátenie plnenia (sumy
167,04 eur) od žalovaného, pretože právny dôvod na platenie úhrady za služby verejnosti poskytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, existoval (zákonný
titul).

80. Druhý konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je
plnenie z neplatného právneho úkonu.

81. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na
tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Na rozdiel od prípadu, keď
právny dôvod na plnenie vôbec neexistoval, o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu ide vtedy,
ak právny úkon zakladajúci právo na plnenie síce existoval, ale je neplatný. Na posúdenie nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, má otázka
platnosti zmluvy význam len vtedy, ak bolo plnenie na základe zmluvy skutočne poskytnuté. Pokiaľ
však poskytnutým plnením nebolo plnenie záväzku zo zmluvy, nemôže ísť o plnenie prijaté na základe
neplatného právneho úkonu.

82. Právny vzťah medzi žalobcom a Rozhlasom a televíziou Slovenska, bol založený zákonom (č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov), a nie zmluvným dojednaním (zákonodarca nezvolil zmluvný systém).

83. Poskytnutým plnením žalobcu v mesiaci januári 2020 až decembri 2022 vo výške 167,04 eur

právnemu predchodcovi žalovaného, nebolo plnenie záväzku zo zmluvy, preto nemôže ísť o plnenie
prijaté na základe neplatného právneho úkonu.

84. Tretí konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočíva v tom, že právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie, dodatočne odpadol.

85. Ide o skutkovú podstatu, keď je v dobe plnenia právny dôvod daný, ale tento následne, v dôsledku
právnej skutočnosti, stratí svoje právne účinky.86. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, platiteľ úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, bol povinný písomne oznamovať a preukazovať vyberateľovi úhrady
nielen vznik, zmenu, ale aj zánik povinnosti platiť úhradu (§ 9 ods. 6 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z.).

Zákon pritom explicitne vymedzoval, aké údaje muselo obsahovať písomné oznámenie platiteľa (§ 9
ods. 7 zák. č. 340/2012 Z.z.). Vyberateľ úhrady bol povinný vrátiť úhradu alebo jej časť zaplatenú bez
právneho dôvodu platiteľovi do 60 dní odo dňa, keď zistil túto skutočnosť alebo do 60 dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti platiteľa o vrátenie úhrady alebo jej časti, pričom prílohou žiadosti mali byť aj
doklady preukazujúce vznik nároku na vrátenie úhrady alebo jej časti (§ 7 ods. 4 zák. č. 340/2012 Z.z.).

87. V žalovanom období žalobca neukončil právny vzťah zo zmluvy o dodávke elektriny v odbernom
mieste C. D. X, F., pre ktoré bol evidovaný dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti,
preto nebol povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady túto skutočnosť. V období za mesiac január
2020 až december 2022 žalobca spĺňal definíciu platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012
Z.z., preto bol povinný platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska

v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Tento dôvod nestratil svoje právne účinky.

88. Na poslednom mieste uvádza ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako dôvod vzniku
bezdôvodného obohatenia, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

89. Podľa súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj vo všeobecnosti považuje zdroj, ktorý nie je právnym
poriadkom uznaný.

90. O prospech získaný z nepoctivých zdrojov ide napríklad v prípade prospechu získaného trestnou
činnosťou, činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

91. Žalobca v konaní tvrdil, že programové služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového
vysielania nevyužíva od roku 2016, a teda ich nevyužíval ani v žalovanom období.

92. Žalobca v období mesiac január 2020 až december 2022 spĺňal definíciu platiteľa úhrady podľa §

3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z.. Úhradu ako platiteľ bol povinný platiť bez ohľadu na to, či využíval
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho
vysielania alebo nie (ide o tzv. neekvivalentnú službu), a tiež bez ohľadu na to, či vlastnil televízny
alebo rozhlasový prijímač alebo nie, respektíve, či bol jeho držiteľom. Úhrada bola platbou, ktorá sa
vzťahovala na každú fyzickú osobu, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov

elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.

93. Pokiaľ žalovaný, respektíve jeho právny predchodca prijímal v žalovanom období od žalobcu, ktorý
spĺňal definíciu platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z., úhradu za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania,
a žalobca jeho programové služby nevyužíval, nejedná sa o skutkovú situáciu, ktorú by bolo možné
vyhodnotiť ako prospech získaný činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa sám
rozhodol, že služby verejnosti nebude využívať (sledovať rozhlasové a televízne vysielanie).

94. Žalobca za činnosť žalovaného, respektíve jeho právneho predchodcu, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi označil aj to, že v žalovanom období neinformoval pravdivo a objektívne o ochorení Covid-19,
a to o počte osôb, ktoré zomreli výlučne na toto ochorenie, o Náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky,žekaranténneopatreniabolivrozporesústavou,žeochrannérúškaarespirátorynezabraňujú
šíreniu ochorenia Covid-19, o tom, že podľa stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo

dňa 29.9.2020 v právomoci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je vydávať vyhlášky,
že vyhláškami nie je možné obmedziť základné ľudské práva a slobody. Namietal, že právny predchodca
žalovaného do predvolebných besied nepozýval niektorých kandidátov do samosprávnych orgánov.

95. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zák. č. 532/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do

1.1.2023 (predmetné časové obdobie), programovú službu Rozhlasu a televízie Slovenska tvoria
spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie
programy, programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré a/ sú založené na zásadách demokracie
ahumanizmuaprispievajúkprávnemuvedomiu,etickémuvedomiuakenvironmentálnejzodpovednostiverejnosti, b/ poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku
vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí, na slobodné utváranie
názorov.

96. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/, písm. o/ citovaného zákona, rada je orgánom dohľadu, ktorý dohliada na
dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh, ktoré Rozhlasu a televízii Slovenska vyplývajú z osobitných
predpisov, prerokúva a vybavuje rade adresované sťažnosti a iné podnety na činnosť Rozhlasu
a televízie Slovenska a jej orgánov vo vzťahu k tomuto zákonu.

97. Podľa § 1 zák. č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 do 31.7.2022 (časť žalovaného
obdobia), tento zákon upravuje a/ postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len
„rada“), b/ práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej
mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4.

98. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon sa vzťahuje na a/ vysielateľa zriadeného zákonom
(ďalej len „vysielateľ na základe zákona“).

99. Podľa § 3 citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ vysielanie je vysielanie programovej služby
v jej rozsahu podľa osobitného predpisu.

100.Podľa§4ods.1citovanéhozákona,poslanímradyjepresadzovaťzáujmyverejnostipriuplatňovaní
práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať
štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb
na požiadanie.

101. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, rada dbá o uchovávanie plurality informácii v spravodajských
reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.
Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,

retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.

102. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/, písm. h/, písm. n/, ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, do pôsobnosti
rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona podľa

osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom
audiovizuálnejmediálnejslužbynapožiadanie,akoajtým,ktorívysielajúaleboprevádzkujúretransmisiu
bez oprávnenia, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a, upozorňovať radu
Rozhlasu a televízie Slovenska na porušenie povinností uložených vysielateľovi na základe zákona
týmto zákonom.

103. Podľa § 14a ods. 1, ods. 2 veta prvá citovaného zákona, sťažnosť na porušenie tohto zákona sa
podáva rade písomne, telefaxom alebo elektronickou formou. Zo sťažnosti musí byť zrejmé, čím mal
byť porušený tento zákon.

104. Podľa § 16 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. k/ citovaného zákona, vysielateľ je povinný zabezpečiť
všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, zabezpečiť
objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov, názory
a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru, odvysielať
oznam o porušení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (ďalej len „oznam

oporušenízákona“)audelenejlicencievprimeranomrozsahu,formeavysielacomčaseurčenomradou.

105. Podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ odvysielanie
oznamu o porušení zákona, c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,

d/ pokutu, e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.106. Podľa § 1 písm. a/, bod 1. písm. c/ zák. č. 264/2022 Z.z. v znení účinnom od 1.8.2022 do 1.1.2023
(časť žalovaného obdobia), tento zákon upravuje práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby,
ktorým je vysielateľ, postavenie a pôsobnosť Rady pre mediálne služby (ďalej len „regulátor“).

107. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, poskytovateľ obsahovej služby zodpovedá za obsah ním
poskytovanejobsahovejslužby,akodseky2až4aleboosobitnýpredpisneustanovujúinak;poskytovateľ
obsahovejslužbypodľa§13ods.1písm.c/ad/aods.2zodpovedázajejobsahlenvrozsahupovinností
podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu.

108. Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, poskytovateľ obsahovej služby nezodpovedá ani za obsah
uverejneného oznámenia v naliehavom verejnom záujme, obsah komunikátu, ktorého uverejnenie
nariadil orgán verejnej moci, obsah komunikátu tretej osoby, ktorého uverejnením sa plní povinnosť
uložená zákonom, obsah informácie, ktorú poskytol ústavný činiteľ, rozpočtová organizácia alebo
príspevková organizácia zriadená orgánom verejnej moci alebo právnická osoba zriadená zákonom,

a za obsah uverejnený podľa § 212 a § 213.

109. Podľa § 25 citovaného zákona, vysielateľ, ktorý nepodlieha samoregulačnému mechanizmu
zapísanému do evidencie podľa tohto zákona, regulujúcemu aj oblasť všestrannosti informácií,
názorovej plurality a objektívnosti a nestrannosti programov, je povinný a/ zabezpečiť všestrannosť

informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, b/ zabezpečiť objektívnosť
a nestrannosť spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky; názory a hodnotiace
komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

110. Podľa § 109 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, regulátor vykonáva dohľad nad dodržiavaním

právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie a poskytovanie platforiem na zdieľanie obsahu.

111. Podľa § 109 ods. 3 citovaného zákona, poslaním regulátora je a/ presadzovať verejný záujem
v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie

a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu, b/ chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo
na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a c/ vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,
retransmisie,poskytovaniaaudiovizuálnychmediálnychslužiebnapožiadanieaposkytovaniaplatforiem
na zdieľanie obsahu.

112. Podľa § 134 citovaného zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom regulátor
ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ uverejnenie oznamu o porušení zákona,
c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d/ pokutu, e/ zrušenie
autorizácie za závažné porušenie povinnosti.

113. Pri celkovom hodnotení nepoctivých zdrojov treba mať na zreteli, že platí domnienka poctivosti
zdroja majetkového prospechu, a preto nepoctivosť zdroja musí preukázať ten, kto sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia na základe ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.

114. Žalovaná suma 167,04 eur (36 krát 4,64 eur) nepredstavuje na strane žalovaného majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Jeho právny predchodca ju získal od žalobcu, ako platiteľa
úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového
a televízneho vysielania podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom v žalovanom
období. Podľa § 4 tohto zákona, predstavovala u neho ako vyberateľa úhrady príjem, ktorý viedol na
samostatnom účte. Vyberanie úhrady nie je možné vyhodnotiť tak, že by išlo o činnosť vykonávanú

neoprávnene, respektíve v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so zásadami spoločenského správania sa,
a tým nie je možné vyhodnotiť ani nepoctivosť zdroja prijatého plnenia. Iná by bola situácia, ak by
právny predchodca žalovaného získal v žalovanom období sumu 4,64 eur mesačne (celkovo 167,04
eur) od žalobcu bez toho, aby mu zákon ukladal jej vyberanie. Vtedy, by už išlo o majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov. Ak žalobca v posudzovanom období mal námietky (bod 94.) k obsahu

programových služieb (tvrdil však, že od roku 2016 programové služby nevyužíval), poskytovaných
Rozhlasom a televíziou Slovenska, mal možnosť využiť prostriedky a orgány, ktoré regulovali práve
obsah rozhlasového a televízneho vysielania. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z., rada bola orgánom
dohľadu, ktorý dohliadal na dodržiavanie zákona a plnenie úloh, ktoré Rozhlasu a televízii Slovenskavyplývali aj z osobitných predpisov, prerokúvala a vybavovala jej adresované sťažnosti, ale aj iné
podnety na činnosť Rozsahu a televízie Slovenska. Podľa § 5 zák. č. 308/2000 Z.z., Rada pre vysielanie
a retransmisiu bola orgánom, do pôsobnosti ktorého tiež patrilo dohliadať na dodržiavanie povinností

podľa tohto zákona, osobitných predpisov, ukladať sankcie aj vysielateľom, vybavovať sťažnosti na
porušenie tohto zákona podľa § 14a. Od 1.8.2022 nadobudol účinnosť zák. č. 264/2022, ktorý upravuje
práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, ktorým je vysielateľ, postavenie a pôsobnosť Rady
pre mediálne služby (ďalej len „regulátor“). Regulátor od uvedeného obdobia, okrem iného, vykonáva
dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie (porovnaj rozhodnutie Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 5Co 49/2024 v sčasti podobnej veci), tiež ukladá vysielateľom sankcie.

115. Na strane žalovaného (právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska) nevznikol majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

116. Súd ďalej posudzoval, či na strane žalovaného, ako právneho nástupcu Rozhlasu a televízie
Slovenska vznikol záväzok zo spôsobenej škody. Záväzky zo spôsobenej škody sú zodpovednostnými
záväzkami, ktoré majú z povahy veci sekundárny charakter.

117. Žalobca svoj nárok o zaplatenie 167,04 eur odôvodňoval ustanovením § 424 Občianskeho

zákonníka, konaním právneho predchodcu žalovaného, ktoré podľa jeho tvrdenia je v rozpore s dobrými
mravmi.

118. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom sú: a/ konanie
škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, b/ vznik škody, príčinná súvislosť medzi a/ a b/, d/ zavinenie

vo forme úmyslu.

119. Zásada „nikto nesmie zneužívať svoje práva konaním proti dobrým mravom“ platí v prípadoch,
keď ide o dovolené, nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych súvislostiach naplňujúce znaky
nemravného konania (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25Cdo 874/2005).

120. V žalovanom období vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, bol podľa zák. č. 340/2012 Z.z. právny predchodca žalovaného.
Zákon obsahoval definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovil kto je vyberateľom a príjemcom úhrady,
definoval účel použitia úhrady, určil sadzbu úhrady. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia,

platiteľom úhrady bola fyzická osoba, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre
spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalobca bol takouto fyzickou osobou podľa § 3 písm. a/ zák. č.
340/2012 Z.z. (platiteľom úhrady), ktorá si v období mesiacov január 2020 až december 2022 aj splnila
túto povinnosť. Právny predchodca žalovaného prijal realizované úhrady.

121. Súd posudzoval otázku, či konanie právneho predchodcu žalovaného napĺňalo znaky nemravného
konania.

122. Žalobca tvrdil, že právny predchodca žalovaného v žalovanom období neinformoval pravdivo

a objektívne o ochorení Covid-19, a to o počte osôb, ktoré zomreli výlučne na toto ochorenie, o Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky, že karanténne opatrenia boli v rozpore s ústavou, že ochranné
rúška a respirátory nezabraňujú šíreniu ochorenia Covid-19, o tom, že podľa stanoviska Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2020 v právomoci Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky nie je vydávať vyhlášky, že vyhláškami nie je možné obmedziť základné ľudské

práva a slobody. Namietal, že právny predchodca žalovaného do predvolebných besied nepozýval
niektorých kandidátov do samosprávnych orgánov (bod 94.).

123. Žalobca v konaní neoznačil dôkazy za účelom preukázania, aká bola podľa jednotlivých dátumov
v čase od 1.1.2020 do 1.1.2023 skutočná obsahová služba rozhlasového a televízneho vysielania

právneho predchodcu žalovaného, určená na príjem verejnosťou a či tento informoval alebo nie tak, ako
to žalobca tvrdil, a či do predvolebných besied nepozval niektorých (a konkrétne ktorých) kandidátov
do samosprávnych krajov. Regulácia v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania však patrila do
kompetencie Rady, Rady pre vysielanie a retransmisiu, neskôr Rady pre mediálne služby.124. Až v prípade, ak nie je možné identifikovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti, možno
sankcionovať dané konanie v súlade s § 424 Občianskeho zákonníka (s. 1516 Veľké komentáre,

Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I., C. H. BECK, 2.
vydanie 2019).

125. Žalobca nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že právny predchodca žalovaného mu
spôsobil škodu úmyselným konaním proti dobrým mravom. Vyberaním a prijímaním úhrady za služby

verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, vykonával svoje právo, nie však spôsobom,
ktorý by zámerne poškodzoval žalobcu a viedol k neprimeraným dôsledkom (napríklad vyhrážaním
sa, že ak úhradu nezrealizuje podá žalobu (v úmysle zastrašovania) o odpojenie od dodávky elektriny
do domácnosti, v dôsledku čoho by mu vznikla škoda, napríklad vo výške nákladov vynaložených
na zabezpečenie náhradných zdrojov elektriny). Ak by si aj právny predchodca žalovaného neplnil
povinnosti vysielateľa podľa zák. č. 532/2010 Z.z., zák. č. 308/2000 Z.z. a neskôr zák. č. 264/2022

Z.z., nejedná sa z jeho strany o úmyselné konanie voči žalobcovi (a/ priamy úmysel, kedy škodca
vie, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne chce tento následok spôsobiť, b/ nepriamy úmysel,
kedy škodca vie, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s týmto
dôsledkom uzrozumený) proti dobrým mravom, ktoré by malo za následok vznik škody. Znakom
rozhlasového a televízneho vysielania je poskytovanie programových služieb verejnosti, pričom pojem

verejnosť je v tejto súvislosti treba chápať, ako individuálne neurčený okruh osôb a verejné poskytovanie
programových služieb, ako neadresné poskytovanie programových služieb. Ak by aj právny predchodca
žalovaného v rozhlasovom a televíznom vysielaní neinformoval objektívne a pritom úplne, tak v príčinnej
súvislosti s týmto konaním nezaplatil žalobca úhradu 167,04 eur, nakoľko túto realizoval ako fyzická
osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti, ako

odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte. Ak právny predchodca
žalovaného porušil v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania svoje povinnosti, nejedná sa
o skutkovú podstatu § 424 Občianskeho zákonníka (bod 124.). Sankcionovanie za to, by patrilo
do kompetencie iných príslušných orgánov. Zo všetkých v predchádzajúcich častiach odôvodnenia
rozhodnutia uvedených dôvodov, súd vzájomnú žalobu o zaplatenie 167,04 eur, ako neopodstatnenú

zamietol.

126. Žalobca predmetom konania svojím dispozičným úkonom proti žalovanému ďalej urobil nárok
o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že v období, za ktoré si
žalovaný (právny predchodca žalovaného v postavení žalobcu) proti nemu v konaní č. 10C 48/2022

uplatňoval žalovanú sumu 72,68 eur, bol odpojený od dodávky elektriny, a preto nemal povinnosť
platiť úhradu. Žalovaný ho neoprávnene obvinil (neopodstatnene uplatnil nárok), nezistil si všetky
rozhodujúce skutočnosti, a to či platil zálohové platby za dodávku elektriny. Za protiprávne konanie
právneho predchodcu žalovaného, ktorým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, považuje i to,
že v období od marca 2020 do februára 2022 neinformoval pravdivo o pandémii ochorenia Covid-19,

účelovo o nej zamlčiaval pravdu, neinformoval, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky sú v rozpore so zákonom, že používanie ochranných rúšok a respirátorov je neúčinné, aký je
skutočný počet zomrelých výlučne na uvedené ochorenie. Ak by si plnil svoje povinnosti, t. j. informoval
pravdivo, nebola by na neho podaná obžaloba (za prečin útoku na verejného činiteľa), mohol si pokojne
nakupovať v rámci celého územia Slovenskej republiky, nedošlo by k situácii, že by bola privolaná

hliadka polície za účelom, aby ho vyviedla z prevádzky. Stalo sa tak na pobočke Slovenskej pošty,
a.s., ďalej 365 bank, a.s. (v októbri 2020), v hypermarkete Kaufland, na Okresnom úrade Prievidza.
V 365 bank, a.s. mu dňa 2.10.2020 pracovníci odmietli vyplatiť finančné prostriedky, lebo mali falošné
informácie právneho predchodcu žalovaného o tom, že je povinnosť používať ochranné rúška alebo
respirátory. Bola privolaná hliadka polície, došlo ku konfliktu, čo vyústilo do podania obžaloby vo veci č.

k. 1T 32/2021. Ošetrujúci lekár mu dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, lebo
nepoužil ochranné rúško alebo respirátor.

127. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú
splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia

protiprávneho úkonu), b/ vznik škody, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou, d/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide
o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).128. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom.

129. Pod pojem škoda možno zahrnúť: a/ majetkovú ujmu, ktorá znamená úbytok na majetkových

hodnotách poškodeného, b/ nemajetkovú ujmu, ak je odškodniteľná (ujma, ktorá vznikla zásahom do
osobnostných práv fyzickej osoby).

130. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Podmienkou vzniku

povinnosti škodcu nahradiť škodu je to, aby škoda bola ním spôsobená.

131. O zavinenie škodcu ide vtedy, keď mu možno pričítať jeho protiprávne konanie.

132. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

133. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov, a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

134. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce primerané
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

135. Podľa čl. 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zverená
inému orgánu.

136. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

137. Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je základným právom,

a preto sa ho nemožno účinne vzdať. Základné právo na súdnu ochranu sa vymedzuje ako procesné
právo.

138. Uplatnenie základného práva na prístup k súdu je subsidiárne. Iba ak má osoba hmotné právo,
ktoré môže byť predmetom súdnej ochrany, vznikne osobe oprávnenie prístupu k súdu.

139. Zák. č. 340/2012 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.1.2013 (zrušený bol ku dňu 1.7.2023) a v § 14
zrušil zák. č. 68/2008 Z.z.. Z prechodného ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zák. č. 340/2012 Z.z.
vyplýva, že platiteľ podľa § 3 písm. a/ (fyzická osoba) a podľa § 3 písm. b/ (právnická osoba)
zák. č. 68/2008 Z.z. sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a/ respektíve § 3 písm. b/ zák. č. 340/2012

Z.z.. Vyberanie a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zák. č. 68/2008 Z.z. povinný zaplatiť
do 31.12.2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady,
vykonával od 1.1.2013 podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z. Rozhlas a televízia Slovenska.

140. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na

súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

141. Právny predchodca žalovaného v konaní č. 10C 48/2022 (v postavení žalobcu) si podanou žalobou
uplatnil proti žalobcovi (v postavení žalovaného) nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti
poskytované v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania za obdobie 1.1.2010 do 31.12.2011.

Vychádzal zo zák. č. 340/2012 Z.z., ale aj zák. č. 176/2004 Z.z. (o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych inštitúcií).142.Právnypredchodcažalovaného(vpostavenížalobcu)vkonaníč.10C48/2022,využilsvojeústavné
právo na súdnu ochranu.

143. Na pojednávaní dňa 31.5.2023 žalobca (v postavení žalovaného) uplatnil námietku premlčania.

144. Podľa § 100 ods. 1 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať.

145. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením
možnosti jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok, že nárok
síce existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku nemôže súd
veriteľovi priznať.

146. Po dovolaní sa námietky premlčania žalobcom (v postavení žalovaného), právny predchodca

žalovaného (v postavení žalobcu) v konaní č. 10C 48/2022, zobral žalobu späť.

147. Právny predchodca žalovaného (v postavení žalobcu) sa zákonom ustanoveným postupom,
podanou žalobou v konaní č. 10C 48/2022 domáhal na súde svojho hmotného práva. Využil svoje právo
na súdnu ochranu, čo nie je možné vyhodnotiť ako protiprávny úkon, respektíve neoprávnený zásah,

ktorý je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu.

148. Všeobecne platí, že kto využil svoje ústavné právo na súdnu ochranu, nemôže byť za to
sankcionovaný. Jedinú sankciu predstavuje komplex sankcií procesných, spočívajúcich napríklad
v povinnosti znášať náhradu trov konania, v prípade neúspešného sporu (s. 21 Veľké komentáre,

Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, C. H.
BECK, 2016).

149. Ak by právo právneho predchodcu žalovaného (v postavení žalobcu) v konaní č. 10C 48/2022
nebolo premlčané a žalobca (v postavení žalovaného), by preto neuplatnil námietku premlčania, mohol

uplatniť právne inštitúty sporového konania podľa § 149 Civilného sporového poriadku, a to prostriedky
procesnej obrany (poprieť skutkové tvrdenia zo žaloby, preukázať, že bol odpojený od dodávky elektriny,
že si splnil oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného), t. j. procesné
úkony strany sporu.

150. Keďže chýba jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon žalovaného
(ako právneho nástupcu Rozhlasu a televízie Slovenska), nebolo možné žalobcovi priznať na vyššie
uvedenom skutkovom základe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur, respektíve jej časti.
Právny predchodca žalovaného si v konaní č. 10C 48/2022 uplatnil základné právo na prístup k súdu.
Využitie ústavného práva na súdnu ochranu, nie je možné vyhodnotiť ani ako úmyselné konanie proti

dobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka).

151. Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne
konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody je následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť

bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii.

152. Dôkazná iniciatíva súdu v civilnom sporovom konaní je obmedzená.

153. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz,
ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak.

154. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje.155. Žalobca v konaní nepredložil rozsudok Okresného súdu Prievidza z konania č. 1T/32/2021, a ani
rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Medzi stranami však nebolo sporné,
že dňa 2.10.2020 sa dostavil do pobočky 365 bank, a.s., kde odmietol použiť ochranu horných dýchacích

ciest s tým, že mu to žiadny zákon neprikazoval, že bola privolaná hliadka polície, došlo ku konfliktu
a bola na neho podaná obžaloba za prečin útoku na verejného činiteľa, spod ktorej bol Krajským súdom
v Trenčíne oslobodený.

156. Podľa § 1 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok), trestný poriadok upravuje postup orgánov

činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli
podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať
základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

157. Podľa § 2 ods. 15 citovaného zákona, trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu
alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

158. Prečin útoku na verejného činiteľa je upravený v § 323 zák. č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon), a jeho
skutková podstata spočíva v použití násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

159. Prokurátor podal na žalobcu obžalobu za prečin útoku na verejného činiteľa, ktorého skutková

podstata spočívala v použití násilia v úmysle pôsobiť dňa 2.10.2020 na výkon právomoci verejného
činiteľa, spod ktorej bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne. V danom prípade, išlo
o úradný postup orgánu verejnej moci. Za škodu (za splnenia podmienok ustanovených osobitným
zákonom), ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ale zodpovedá štát.
Žalovaný, ako právny nástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, nebol orgánom verejnej moci, ktorý by

mal oprávnenie podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku. Preto nie je pasívne legitimovaným subjektom pri
uplatnení predmetného nároku, na vyššie uvedenom skutkovom základe. Argument žalobcu, že ak by si
právny predchodca žalovaného plnil svoje povinnosti, a to informoval pravdivo neobstojí, lebo dôvodom
podania obžaloby, spod ktorej bol neskôr oslobodený, bol prečin útoku na verejného činiteľa. Žalobca
netvrdil, že by právny predchodca žalovaného informoval verejnosť, že sa má správať násilne. Skutková

podstata podanej obžaloby nebola založená na tom, že žalovaný nepoužil ochranu na prekrytie horných
dýchacích ciest.

160. Žalobca tvrdil, že dňa 2.10.2020 boli porušené jeho práva, a to právo na majetok, právo, ktoré
vyplýva z čl. 2 ods. 3, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky.

161. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok.

162. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

163. Podľa čl. 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať
a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b/
medzinárodnouzmluvoupodľačl.7ods.4,ktorápriamozakladáprávaapovinnostifyzickýchosôbalebo
právnickýchosôbaleboc/nariadenímvládypodľačl.120ods.2.Medzezákladnýchprávaslobôdmožno

upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv
a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť
len na ustanovený cieľ.

164. Žalobca vzájomnú žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur odôvodnil ďalej tým, že dňa
2.10.2020 si nemohol na pobočke 365 bank, a.s. vybrať na základe predloženého poštového poukazu
svoje finančné prostriedky, nebolo mu to umožnené, keďže nepoužil ochranu na prekrytie horných
dýchacích ciest, a že pracovníci banky vychádzali z nepravdivých informácií, vysielaných právnym
predchodcom žalovaného.

165.Medzistranaminebolosporné,žedňa2.10.2020sažalobcadostavildopobočky365bank,a.s.,kde
ho pracovníci banky upozornili, že nepoužil ochranu horných dýchacích ciest. Žalobca však nepreukázal
(neoznačil za týmto účelom dôkazy), že mu skutočne nevyplatili finančné prostriedky, v akej výške,z čoho vychádzali, a či z informácií z rozhlasového alebo televízneho vysielania právneho predchodcu
žalovaného, a kedy vysielaných a konkrétne s akým obsahom, alebo z informácií nadriadených
pracovníkov. Žalobca nepreukázal, že teda Rozhlas a televízia Slovenska v uvedený deň zasiahol do

jeho práva vlastniť majetok, že je pôvodcom zásahu, a že zásah je neoprávnený, respektíve, že porušil
konkrétnu právnu povinnosť. Žalovaný popieral, že jeho právny predchodca bol škodcom, respektíve
pôvodcom zásahu, že by jeho konanie spôsobilo žalobcovi nemajetkovú ujmu.

166. Žalobca vzájomnú žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur odôvodnil aj tým, že ošetrujúci

lekár mu dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ďalej, že si nemohol pokojne
nakupovať v rámci celého územia Slovenskej republiky, bola privolaná hliadka polície, aby ho vyviedla
z pobočky Slovenskej pošty, a.s., z hypermarketu Kaufland, z Okresného úradu Prievidza, keďže
nepoužil ochranu na prekrytie horných dýchacích ciest, čo bolo v príčinnej súvislosti s nepravdivými
informáciami, vysielanými právnym predchodcom žalovaného.

167. Žalobca v konaní nepreukázal (neoznačil za týmto účelom dôkazy), že kedy sa dostavil do
pobočky Slovenskej pošty, a.s., na prevádzku hypermarketu Kaufland, na iné obchodné prevádzky na
území Slovenskej republiky, na Okresný úrad Prievidza, kde by nepoužil ochranu na prekrytie horných
dýchacíchciest,ažepretobolaprivolanáhliadkapolície,žepracovníciprevádzokvychádzalizinformácií
z rozhlasového alebo televízneho vysielania právneho predchodcu žalovaného, a kedy vysielaných

a konkrétne s akým obsahom, alebo z informácií iného vysielateľa, a že teda Rozhlas a televízia
Slovenska neoprávnene zasiahol do jeho práva slobodne sa pohybovať. Tiež nepreukázal, že ošetrujúci
lekár mu dal výpoveď z dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a kedy a z akého konkrétneho
dôvodu. Žalovaný popieral, že jeho právny predchodca bol škodcom, respektíve pôvodcom zásahu, že
by jeho konanie spôsobilo žalobcovi nemajetkovú ujmu.

168. Žalovaný v konaní nepopieral, že jeho právny predchodca síce informoval o priebehu, vývoji
a opatreniach počas pandémie Covid-19, išlo však o sprostredkovanie informácií z oficiálnych verejných
zdrojov.

169. Žalobca neoznačil dôkazy za účelom preukázania, aká bola podľa jednotlivých dátumov
v žalovanom období skutočná obsahová služba rozhlasového a televízneho vysielania právneho
predchodcu žalovaného, určená na príjem verejnosťou, a teda aké informácie vysielal.

170. Žalobca nepreukázal, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom v konaní, že jeho konanie

spôsobilozásahdojehoosobnostnýchprávalebo,žebyúmyselnekonalprotidobrýmmravom(a/priamy
úmysel, kedy škodca vie, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne chce tento následok spôsobiť, b/
nepriamy úmysel, kedy škodca vie, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí,
bol s týmto dôsledkom uzrozumený).

171. Žalobca poukazoval na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021. Uvedeným
nálezom ústavný súd rozhodol, že: 1. Ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g/ a § 48 ods. 4 písm. aa/ zákona č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a/
a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom

zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods.
4 písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. u/ v
časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona
č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky

v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 ods.
1 písm. e/ a ods. 2 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti
návrhu nevyhovel. Obsahom ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 355/2007 Z.z. bolo, že počas
krízovej situácie (napr. počas prebiehajúcej pandémie nebezpečného ochorenia) je možné nariaďovať aj
ďalšie opatrenia, než sú tie explicitne vymenované vo zvyšnej časti zákona. Ústavný súd vyhodnotil toto

ustanovenie ako príliš neurčito a nejasne formulované. Za protiústavné označil aj ustanovenie § 48 ods.
4 písm. aa/ zák. č. 355/2007 Z.z., ktoré umožňovalo Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
nariaďovať aj „ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia“. Ústavný súd uviedol, že
toto ustanovenie v porovnaní s inými časťami zákona, bolo tiež neurčité a slabo vymedzené. V súvislostis protiústavnosťou ustanovení § 12 ods. 2 písm. f/, § 48 ods. 4 písm. n/ a u/, a tiež § 51 ods. 1 písm. d/
zák.č.355/2007Z.z.konštatoval,žeizoláciamimodomova,napríkladvštátnomkaranténnomzariadení,
je zásahom do osobnej slobody. Pojem „karanténa“ v uvedených ustanoveniach považoval za nejasný

a záruky ochrany osobnej slobody za nepostačujúce. Za v nesúlade s ústavou označil iba špecifické
časti zák. č. 355/2007 Z.z.. Ústavný súd dal dôraz na ochranu verejného zdravia, čo vyplýva z bodu
62. nálezu, keď uviedol: „že nebezpečné prenosné ochorenia ohrozujú zdravie populácie ako celku. Pri
nebezpečných prenosných ochoreniach ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať
vážne trvalé následky na jednotlivcoch, či skupinách ľudí, nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Je

v súlade s pozitívnym záväzkom štátu vyplývajúcim z čl. 40 ústavy, chrániť z pozície štátu pred týmto
stavom celú spoločnosť. Zdravie a jeho ochrana je na jednej strane vecou každého jednotlivca, na
druhej strane však verejné zdravie je vecou spoločnosti, týkajúcou sa každého jej člena. Niet preto
pochýb, o potrebe a prospešnosti zákonom upravovať opatrenia a ukladať povinnosti na predchádzanie
vzniku a šírenia prenosných ochorení“. V bode 63. uviedol: „že pri posudzovaní povinností ukladaných
jednotlivcom z uvedených dôvodov, je preto potrebné vziať do úvahy aj práva iných fyzických osôb,

než sú tie, ktorým sú tieto povinnosti ukladané, pretože každý má právo na ochranu zdravia (čl. 40
ústavy), ktorého súčasťou je ochrana pred šírením nákazlivých chorôb“. Ústavný súd neoznačoval za
protiústavné opatrenia prijímané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a to používanie
rúšok, respirátorov. Žalobca poukazoval aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS
8/2021. V tomto náleze sa ústavný súd zaoberal súladom časti zák. č. 355/2007 Z.z. a ústavného

zákonaobezpečnostištátu.Konkrétneišloonávrhgenerálnehoprokurátoranazačatiekonaniaosúlade
ustanovení § 59b ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 a § 631 tohto zákona s ústavou a s ústavným zákonom
o bezpečnosti štátu. Ústavný súd návrhu nevyhovel a zamietol ho. Žalobca, tiež poukazoval na odborný
posudok prof. MUDr. Vladimíra Oleára, CSc. Z tohto posudku, okrem iného vyplýva, že ochorenie
Covid-19 je prenosné respiračné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2, ktoré sa dominantne šíri

vzdušnou cestou. Na základe najnovších vedeckých dôkazov a dostupných klinických údajov, bol tento
vírus podľa medzinárodnej klasifikácie zaradený do 3. skupiny biologických faktorov, ktoré sa klasifikujú
nazáklademieryrizikanákazyuľudí.Nazákladeuvedenéhoposudkuniejemožnévyvodiť,žeopatrenia
prijímané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (používanie rúšok, respirátorov) boli
protiústavné. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie, a to vyžiadať z príslušného Mestského súdu

Bratislava z konania č. 6T 39/2021 dôkazy, ktoré predložil G. F. K. o tom, že používanie rúšok
bolo neúčinné. Súd posudzoval otázku, či konkrétna skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci mohla byť vyžiadaním dôkazov, ktoré predložil G. F. K. v konaní č. 6T 39/2021,
v predmetnom súdnom konaní preukázaná, a aby mohol prijať záver na základe hodnotenia dôkazov
kpravdivostialebonepravdivostitvrdenýchskutočností.Dôkazmipredloženýmivkonaníč.XXXX/XXXX

G. F. K., by v predmetnom súdnom spore nebolo preukázané, že ošetrujúci lekár dal žalobcovi výpoveď
z dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že nepoužil ochranu na prekrytie horných
dýchacích ciest, ďalej kedy sa dostavil do pobočky Slovenskej pošty, a.s., na prevádzku hypermarketu
Kaufland, na iné obchodné prevádzky na území Slovenskej republiky, na Okresný úrad Prievidza, že
nepoužil ochranu na prekrytie horných dýchacích ciest, a že preto bola privolaná hliadka polície, že

pracovníci prevádzok vychádzali z informácií z rozhlasového alebo televízneho vysielania právneho
predchodcu žalovaného, a kedy vysielaných a konkrétne s akým obsahom, alebo z informácií iného
vysielateľa, a že teda Rozhlas a televízia Slovenska neoprávnene zasiahol do jeho práva slobodne
sa pohybovať. Súd nevyhodnotil ani obsah článku z domény zsi.sk, lebo sa netýka rozhodujúcich
skutočností významných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca v priebehu konania uviedol, že nenavrhuje

pripustiť zmenu žaloby o doplnenie ďalších rozhodujúcich skutočností (bod 32.).

172. S poukazom na zistenia uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozhodnutia, súd
zamietol ako neopodstatnenú aj žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000,- eur.

173.Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žeprávonasúdnyprocesnevyžaduje,abysúdreagovalna každý
argument prednesený v civilnom sporovom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

174. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.175. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo.

176. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak trovy mu nevznikli, preto mu súd ich náhradu proti žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 24, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu , Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 25, 2025

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 25, 2025