Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723200518
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3723200518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. C. XXX, právne zastúpená
JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, AK Železničná 90/12, Považská Bystrica,
IČO: 51 721 589, proti žalovanému D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
C. XXX, právne zastúpený Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom
Zakvášov1519/55,PovažskáBystrica,IČO:46484914,ovylúčeniezužívanianehnuteľnosti,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2025,

č.k. PB-7C/12/2023-153, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III.
p o t v r d z u j e.

II.Žalobkyni priznáva protižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vylúčil žalovaného D. B., nar. XX.X.XXXX z
užívania nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na
parc. č. KN C XXX/XXX, ako aj z užívania pozemkov parc. č. KN C XXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. KN C XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2,
parc. č. KN C XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XX m2 a parc. č. KN C XXX/XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. B. C.. Výrokom II.
konanie v časti o vylúčenie žalovaného D. B., nar. XX.X.XXXX
z nehnuteľnosti - parc. č. KN C XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.
ú. B. C. zastavil titulom späťvzatia žaloby. Výrokom III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v prvej inštancií a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Na vec aplikoval ust. § 123 a § 146 ods. 2

Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd
vylúčil žalovaného z užívania rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parcele KNC XXX/XXX, ako
aj z užívania pozemkov, parc. č. E. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č.
E. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2,
parc. č. E. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XX m2 a parc. č. E. XXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. B. C. a z užívania
pozemku parc. č. E. XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, ohľadne ktorej sú žalobkyňa a žalovaný

zapísaný na LV č. XXXX k. ú. B. C. v spoluvlastníckom podiele 1/7. Manželstvo so žalovaným bolo
rozvedené rozsudkom F. G. H. C. zo dňa 22.11.2021, pričom maloleté deti, pochádzajúce z manželstva,
boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti. So žalovaným nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parcele č. KN C XXX/XXX, parc. č. KNC XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. KN C XXX/XX - orná pôda o výmere
XXX m2, parc. č. KN C XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XX m2, parc. č. KN C XXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, všetko k. ú. B. C., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na

LV č. XXXX a parc. č. KN C XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 v spoluvlastníckom podiele 1/7,
ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. B. C.. Žalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)
Tr. zák., začo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 24 mesiacov, ako aj zákaz požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby.

Žalovaný sa žalobkyni a ich deťom vyhrážal, žalobkyňu fyzicky napadol, preto sa žalobkyňa odsťahovala
aj s deťmi k svojej matke na adresu B. C. č. XX. Počas trestného konania mal žalovaný zákaz priblíženia,
preto sa žalobkyňa s deťmi do ich spoločného rodinného domu nasťahovala, keďže deti tu majú svoje
izby, komfort, pričom u starej matky majú k dispozícii len jednu miestnosť. Po právoplatnom skončení
trestného konania sa žalovaný vrátil do rodinného domu s tým, že žalobkyňa má z tohto rodinného domu
vypadnúť. Žalobkyňa mala záujem sa so žalovaným majetkovo - právne vysporiadať, k dohode žalovaný

nechcel pristúpiť, poslal žalobkyni viaceré nepríjemné SMS správy, ako aj ich spoločnej maloletej dcére.
Žalobkyňamázožalovanéhostrachavzhľadomnaneustálevyhrážaniezjehostranyjenútenádomáhať
sa ochrany seba ako aj maloletých detí.

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.01.2024,

č.k. PB-7C/12/2023 - 97 rozhodol tak, že žalovaného vylúčil z užívania nehnuteľností - rodinného domu
súp. č. XXX, stojaceho na parc. č. KN C XXX/XXX, ako aj z užívania pozemkov parc. č.
KN C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. KN C XXX/XX - orná pôda
o výmere XXX m2, parc. č. KN C XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XX m2 a parc. č. KN C XXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX

k. ú. B. C., konanie v časti o vylúčenie žalovaného D. B., nar. XX.X.XXXX
z nehnuteľnosti - parc. č. KN C XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.
ú. B. C. zastavil titulom späťvzatia žaloby a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom namietal, že v priebehu celého konania nebola žalovanému doručená žaloba o vylúčenie

z užívania nehnuteľností, ktorá mala byť žalovanému doručená spolu s neodkladným opatrením,
prípadne neskôr, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
dňa 23.07.2024, č.k. 16Co/30/2024 - 123 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, či bola žalovanému
doručená, v súlade s ust. § 167 CSP, žaloba s prílohami na vyjadrenie. V tomto smere sú odvolacie

námietky žalovaného dôvodné. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom, keď
o žalobe žalobkyne rozhodol, hoci žalovanému žalobu nedoručil, znemožnil žalovanému uplatnenie
jemu patriacich procesných práv, nakoľko arbitrárnosťou svojho procesného postupu odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd prikázal
súdu prvej inštancie, aby po vykonaní procesného postupu v súlade s ust. § 167 CSP /replika,

duplika/, nariadil pojednávanie a opätovne vec prejednal, pričom sa vysporiada so všetkými odvolacími
námietkami žalovaného v podanom odvolaní. Žalovaný poukázal i na vykonanie dôkazu /č.l. 79/,
ktorý súd prvej inštancie bez ďalšieho nevykonal a svoje úvahy o postupe nepremietol do súdneho
rozhodnutia.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného,
oboznámením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.03.2024, č.k. 6Nt/23/2024, lekárskej
správy D. A. H. zo dňa 12.03.2024, čestného prehlásenia D. E., písomného vyjadrenia žalovaného k
žalobe zo dňa 08.11.2024, a zistil nasledovné:

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobkyňa so žalovaným boli manželia, pričom
ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.11.2021
č.k. 14P/3/2021-63, ktorým súd súčasne schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloleté deti I., nar.
XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX zverili na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na maloletú I. po 200,- eur a na maloletú A. po 150,- eur

mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva žalobkynea žalovaného bola nadmerná konzumácia alkoholu zo strany žalovaného. Žalobkyňa so žalovaným za
trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom súp. č. XXX, postavený
na parc. č. KN C XXX/XXX a ďalej pozemky priľahlé k rodinnému domu, parc. č.

KN C XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. KN C XXX/XX - orná pôda
o výmere XXX m2, parc. č. KN C XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XX m2, parc. č. KN C XXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX
k. ú. B. C.. Okrem uvedených nehnuteľností žalobkyňa so žalovaným za trvania manželstva nadobudli
tiež spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/7 v pozemku parc. č. KN C XXX/XX - ostatná plocha o výmere

XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. B. C. s tým, že uvedený pozemok slúži ako verejná
komunikácia a prístup k rodinnému súp. č. XXX a tiež ako prístup k ďalším rodinným domom.

5. Po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného Okresný súd Považská Bystrica Trestným rozkazom
zodňa11.1.2023č.k.1T/119/2022-175,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa27.1.2023,uznalžalovaného
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.

s poukázaním na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za čo žalovanému, ako
obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním na skúšobnú dobu 24
mesiacov a súčasne žalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
počas skúšobnej doby a ochranné protialkoholické liečenie

v ambulantnej forme. Za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania bol žalovaný uznaný na tom
skutkovom základe, že dňa 18.4.2022 okolo 11,30 hod. v obývačke rodinného domu č. XXX
v B. C. pod vplyvom alkoholu bezdôvodne vulgárne nadával svojej bývalej manželke A. B. a ich dvom
maloletým deťom a udrel A. B. otvorenou dlaňou ruky na pravé líce, po čom A. B. s deťmi odišla z domu.
Dňa 19.4.2022 okolo

10,00 hod. sa do domu spolu s deťmi vrátila, aby si zobrali školské potreby, pričom obvinený D. B. ju
fyzicky napadol tak, že ju udrel päsťou do hlavy do oblasti ucha a záhlavia, ťahal ju za vlasy a keď sa mu
vytrhla a utekala s deťmi z domu, tak sa jej vyhrážal, že ju podreže, trafí ju guľkou do hlavy a vulgárnym
spôsobom jej povedal, že ju príde zabiť do práce, čím svojím agresívnym správaním pod vplyvom
alkoholu vzbudil u A. B. dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa

26.03.2024, č.k. 6Nt/23/2024 bol žalovaný prepustený z výkonu ochranného protialkoholického liečenia
ambulantnou formou.

6. Z obsahu lekárskej správy D. A. H. zo dňa 12.03.2024 vyplýva, že žalovaný mal Okresným súdom
v Považskej Bystrici dňa 16.02.2023 nariadený výkon ambulantného ochranného protialkoholického

liečenia. Toto liečenie zahájil dňa 09.05.2023, pravidelne dochádzal na kontroly do ambulancie, v
liečbe spolupracoval, abstinoval od alkoholu, v čom má záujem pokračovať i v budúcnosti. Ambulantné
protialkoholické liečenie splnilo svoj účel.

7. Čestné prehlásenie D. E. preukázalo, že žalovaný sa dňa 21.11.2024 okolo 13:45 hod. dostavil do

priestoru kaderníctva žalobkyne na adrese G. XXX s mobilom v ruke, fotil prevádzku, verbálne a gestami
napadol žalobkyňu.

8. V rámci vedeného trestného konania ustanovený znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
psychiatria D. J. K. v závere Znaleckého posudku č. 54/2022 konštatoval, že u žalovaného zistil známky

syndrómuzávislostinaalkohole,ktorýsaunehoprejavujepsychickouafyzickouzávislosťounaalkohole
s dopadom vo sfére zdravotnej a tiež sociálnej. Podľa zistení znalca je z dôvodu nadmerného požívania
alkoholu pobyt žalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný v prípade nadužívania alkoholu,
z dôvodu čoho je potrebné mu uložiť ochrannú protialkoholickú liečbu. V znaleckom posudku tiež
znalec konštatoval, že žalovaný je k závislosti na alkohole nekritický, protialkoholickú liečbu neochotne

akceptuje a v prípade jeho zlej spolupráce pri ambulantnej liečbe bude potrebné ju zmeniť na ústavnú
formu.

9. Okresný súd Považská Bystrica Uznesením zo dňa 2.3.2023 č.k. 7C/12/2023-11 v spojení s
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.3.2023 č.k. 6Co/52/2023-46 vydal neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na parc. č. KN C XXX/XXX, ako aj na parc. č. KN C XXX/XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, na parc. č. KN C XXX/XXX - ostatná plocha o výmere XX m2, naparc. č. KN C XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 a na parc. č. KN C XXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2 k. ú. B. C. s tým, že toto neodkladné opatrenie časovo obmedzil do
právoplatného rozhodnutia vo veci vylúčenia žalovaného z užívania rodinného domu, ktoré konanie

prebieha na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/12/2023.

10. Napriek neodkladnému opatreniu, ktoré bolo vydané Okresným súdom Považská Bystrica, žalovaný
dňa 17.4.2023 vyhotovil a žalobkyni doručil čestné prehlásenie, ktorým žalobkyňu žiadal, aby jemu, jeho
rodine a jeho priateľom umožnila vstup na pozemok a do rodinného domu

s odôvodnením, že aj on je ich spolumajiteľom s tým, že ak jemu a ostatným osobám nebude vstup
umožnený, bude nútený volať policajnú hliadku a zároveň podá trestné oznámenie.

11. Zo správy F. L. H. M. H. C., F. F. H. H. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX na adrese
rodinného domu súp. č. XXX zasahovala hliadka polície, ktorú privolal žalovaný, keďže mu žalobkyňa
zamedzovalavovstupedotohtorodinnéhodomu,pričompolíciužiadalopomocpriprevzatíliekovavecí,

potrebných pre výkon jeho povolania. Za asistencie polície žalobkyňa žalovanému umožnila si zobrať z
priestorov rodinného domu jeho osobné veci. Z uvedenej správy ďalej vyplýva, že dňa 23.4.2023 bola
žalobkyňou do rodinného domu súp. č. XXX v B. C. privolaná hliadka polície z dôvodu, že sa žalovaný
napriek zákazu dobýja do tohto rodinného domu spolu so svojou matkou za účelom prevzatia si svojich
osobných vecí.

12. Z výsluchu svedkyne B. D., matky žalobkyne, súd prvej inštancie zistil, že vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným nie je dobrý, pretože bezprostredne po tom, ako dôjde k ich vzájomnému stretnutiu, vždy to
má za následok vzájomný verbálny konflikt. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa má zo žalovaného strach
a ešte v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, zo strachu pred žalovaným sa spolu s deťmi zamykala

do spálne. Svedkovia D. B. a D. B. - rodičia žalovaného zhodne uviedli, že vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným je konfliktný,
a to výlučne pre správanie žalobkyne, ktorá mu po rozvode manželstva zamedzovala v styku
s maloletými deťmi a bránila mu v prevzatí jeho osobných vecí zo spoločného rodinného domu. Obaja
svedkovia uviedli, že od prepustenia z väzby žalovaný býva v ich spoločnom 2-izbovom byte v obci

Lednické Rovne, kde pre stiesnenosť nemá vytvorené vhodné bytové podmienky.

13. Na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. PB-13P/9/2023 prebiehalo konanie o návrhu žalovaného o
úpravu styku s maloletými deťmi B., I. a A. o návrhu žalovaného na zníženie výživného na maloleté deti
a o návrhu žalobkyne na zvýšenie výživného na maloleté deti. V rámci uvedeného konania Okresný súd

Trenčín uznesením zo dňa 18.10.2023 sp. zn. PB-13P/9/2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne upravil rozsah styku žalovaného s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s deťmi stýkať
v párnom týždni kalendárneho roka v piatok v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny
týždeň kalendárneho roka v nedeľu od 13,00 hod. do 16,00 hod. s tým, že si deti prevezme v mieste ich
bydliska a na tom istom mieste maloleté deti matke včas a riadne odovzdá. V rámci uvedeného konania

pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica vykonala dňa 27.3.2023 pohovor
s obidvoma maloletými deťmi, ktoré obe zhodne uviedli, že sa so žalovaným ako svojím otcom nechcú
stretávať, a to ani na krátko vymedzený čas, čo odôvodňovali tým, že sa im otec v minulosti vyhrážal,
že pôjde na sociálku, aby ich sociálka zobrala. Maloletá A. tiež uviedla, že sa s otcom nechce stretávať
preto, že sa mame vyhrážal.

14. Psychiater D. A. H., H. A. H. vo svojej písomnej správe zo dňa 14.12.2023 uviedol, že žalovaný sa
v jeho psychiatrickej ambulancii od 9.5.2023 podrobuje ambulantnému ochrannému protialkoholickému
liečeniu,pričomdodržiavalekáromuloženénávštevy,vrámcikontroljerealizovanáverbálnaintervencia,
zameraná na podporu abstinencie a úpravu životného štýlu. D. A. H. v uvedenej správe tiež uviedol, že

nemá hlásené objektívne údaje od známych žalovaného o porušovaní abstinencie.

15. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z

manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.16. Súčasťou vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka je právo vlastníka
v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. Tieto oprávnenia vlastníka však pri svojej realizácii narážajú na limity pokojného užívania predmetu

vlastníctva inými spoluvlastníkmi danej veci.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, z odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.11.2021 č.k. 14P/3/2021-63, z obsahu spisu Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/119/2022, ako i z výpovede samotnej žalobkyne

a svedkyne B. D., že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným počas trvania ich manželstva ako aj po
jeho rozvode, je vysoko konfliktný a narušený. Príčinou rozvratu ich manželstva bolo nadmerné užívanie
alkoholických nápojov zo strany žalovaného, ktorý pod ich vplyvom sa správal agresívne a žalobkyňu
nielen verbálne, ale aj fyzicky napádal. V takomto správaní pokračoval aj po rozvode manželstva, keď
so žalobkyňou ostali aj naďalej bývať
v spoločnej domácnosti v rodinnom dome súp. č. XXX v B. C., ktorý počas trvania manželstva spoločne

nadobudli. Agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni pritom vyústilo až do spáchania skutku, ktorý
vykazoval znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., začo bol žalovaný Trestným rozkazom Okresného súdu
Považská Bystrica právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Zo znaleckého
posudku, vyhotoveného v tomto trestnom konaní znalcom D. J. K., bolo osvedčené, že žalovaný trpí

syndrómom závislosti na alkohole, pričom pod vplyvom alkoholu sa správa asociálne. Konfliktný vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným pritom pretrváva aj v súčasnej dobe, z čoho možno vyvodiť dôvodnú
obavu žalobkyne o svoj život a zdravie v prípade, ak by so žalovaným aj naďalej ostali žiť v spoločnej
domácnosti. V tejto súvislosti nemožno považovať za dôvodnú obranu žalovaného v tom smere, že
jeho vylúčenie z užívania spoločných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. B. C. do značnej

miery znižuje komfort jeho bývania. Rovnako nemožno spravodlivo požadovať od žalobkyne, ktorá
bola trestným činom, spáchaným žalovaným, poškodenou a vo vzťahu ktorej sa žalovaný v minulosti
dopúšťal nielen verbálnych ale aj fyzických útokov, aby spolu s maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené
do jej osobnej starostlivosti, využívala na bývanie inú nehnuteľnosť ako tú, ktorou je bezpodielovou
spoluvlastníčkou a ktorú doposiaľ s maloletými deťmi užívala. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že

žalovaný sa v súčasnej dobe v zmysle Trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica podrobuje
ambulantnej protialkoholickej liečbe a v zmysle stanoviska ošetrujúceho lekára dodržiava pravidlá tejto
liečby a alkoholické nápoje nepožíva.

18. Na základe uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia súd obmedzil žalovaného

v užívaní spoločných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. B.
C. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobkyňa v priebehu konania vzala
žalobu späť v časti o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, parc. č.
KN C XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, ohľadne ktorej sú spolu so žalovaným zapísaní na
LV č. XXXX k. ú. B. C. ako podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele 1/7

z dôvodu, že uvedená nehnuteľnosť je súčasťou verejnej komunikácie - prístupovej cesty
k rodinnému domu súp. č. XXX a ostatným pozemkom, zapísaným na LV č. XXXX k. ú. B. C.. Z
uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

19. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - prehratie

audiozáznamu, ktorý má zachytávať hlasový prejav žalobkyne, nakoľko v priebehu konania žalovaný
súdu neobjasnil, akým režimom bola zvuková nahrávka žalobkyne, ktorú navrhol vykonať, ako dôkaz
vyhotovená, teda či na jej vyhotovenie dala žalobkyňa svoj výslovný súhlas. Vyhotovením nahrávky
bez súhlasu žalobkyne ide o dôkaz získaný v rozpore so zákonom, keďže jeho vyhotovením došlo k
porušeniu práva žalobkyne na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nesmie zohľadňovať skutočnosti a dôkazy, ktoré
boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie takéhoto dôkazu je odôvodnené uplatnením článku
2 ods. 1 základných princípov CMP. Súd môže výnimočne vykonať nezákonný dôkaz, ak je právo
účastníka ústavno - konformne posúdené ako silnejšie právo než je porušené právo toho, na koho
úkor sa právo vykonáva. Vykonanie tohto dôkazu súd považoval za nadbytočné, vzhľadom na predmet

konania. Podľa tvrdení žalovaného, tento dôkaz mal preukázať, že obavy žalobkyne z negatívneho
správania žalovaného sú účelovéa hypotetické, čo malo vyplynúť z obsahu rozhovoru žalobkyne a žalovaného. Podľa názoru súdu je
obsah tohto dôkazu v predmetnej veci irelevantný, keďže žalobkyňa konzistentne počas celého konania
zotrvávala na svojom postoji prezentovanom v žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že

u žalobkyne i naďalej pretrváva strach a obava vo vzťahu k žalovanému a ich vzájomný negatívny postoj
pretrváva až do dnešných dní, čo vo vyjadreniach opakovane potvrdzovali obe sporové strany. Tieto
skutočnosti sú tak v zrejmom rozpore s odôvodnením žalovaného k navrhovanému dôkazu.

20. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby možno konštatovať, že žalobkyňa mala v konaní proti

žalovanému plný úspech, preto jej súd za použitia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote

odvolanie. Namietal nepravdivé tvrdenia žalobkyne s cieľom dosiahnuť vylúčenie žalovaného z užívania
spoločnej nehnuteľnosti a znemožniť žalovanému kontakt s deťmi. Žalobkyňa má sklony ku klamstvu,
čo vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. PB-13P/9/2023. Žalovaný v konaní predložil časť znaleckého posudku znalkyne D. D. N.,

H. č.52/2023, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa má sklony ku klamstvu. Súd tento dôkaz nevykonal
a nepremietol ho do súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením
lekárskej správy D. A. H. zo dňa 12.03.2024, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol prepustený z výkonu
ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou z dôvodu, že liečenie splnilo svoj účel,
pričom ani tento dôkaz sa nepremietol do súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz

- prehratie audiozáznamu, ktorý mal zachytávať hlasový prejav žalobkyne. V odseku 30. svojho
odôvodnenia súd prvej inštancie uzavrel, že nahrávka bola vyhotovená bez súhlasu žalobkyne, teda ide
o dôkaz získaný v rozpore so zákonom. Žalovaný namietal, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci
nesmie zohľadňovať skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie
takéhoto dôkazu je odôvodnené uplatnením článku 2 ods. 1 základných princípov CSP. Žalovaný počas

celého konania popieral tvrdenia žalobkyne, že po právoplatnom skončení trestného konania a jeho
návrate domov žalobkyňu vyhadzoval z domu, ohrozoval alebo inak obmedzoval. Predmetná nahrávka
preukazuje, že žalobkyňa v rozhovore so žalovaným poprela, že by povedala, že ju vyhodil z domu.
Konanie žalobkyne je účelové a premyslene špekulatívne, pričom táto skutočnosť vyplýva z nahrávky.
S prihliadnutím na záver znaleckého posudku

D. D. N., H., preto nemožno považovať obsah dôkazu za absolútne irelevantný. Poukázal na čl 16 ods.
2 CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal test proporcionality, neskúmal, či v danom prípade záujem na
unesení dôkazného bremena je vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného
dôkazu. Nahrávka je dôkazom obrany žalovaného proti nepravdivým tvrdeniam žalobkyne, na základe
ktorých súd obmedzil žalovaného na výkone jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zásah do

práva žalobkyne na ochranu osobnosti je plne ospravedlniteľný záujmom na ochranu strany sporu-
žalovaného, ktorému hrozí závažná ujma na jeho majetkových právach, t.j. vylúčenie z užívania
nehnuteľnosti, čo predstavuje závažný
a výnimočný zásah do vlastníckeho práva. Vylúčenie z užívania nehnuteľnosti predstavuje závažný
zásah do vlastníckeho práva a jeho aplikácia je možná iba v prípade prísneho splnenia zákonných

podmienok. Násilné správanie manžela musí mať značnú intenzitu a musí ísť o konanie sústavné,
dlhodobé. Takéto konanie v konaní preukázané nebolo. Medzi stranami existuje konflikt súvisiaci s
konaním o vyporiadanie BSM po rozvode, avšak v žiadnom prípade nejde o prejavy násilia zo strany
žalovaného voči žalobkyni, ani o psychické či fyzické násilie. Sms správy žalovaného predložené
žalobkyňou nepreukazujú agresívne správanie žalovaného. Žalobkyňa

v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď uviedla iba tvrdenia a obavy, t.j. žalobkyňa nepreukázala, že
po skončení trestného konania by sa žalovaný dopustil akéhokoľvek konania, ktoré by odôvodňovalo
aplikáciu ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Košice sp.zn. 1Co/127/2014 a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 4Co/588/2013 zo dňa
02.04.2015. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou nebolo preukázané a ani nevyplýva, že by

správanie žalovaného vykazovalo znaky násilia a už vôbec nie takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo
vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti.22. Žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 14.02.2025 uviedol, že v konaní neboli preukázané žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by mal žalovaný zakázané vstúpiť do vlastného domu. Dňa 3.2.2023 sa
dostavil do domu, po 9 mesiacoch vyžehľovania trestného činu. Žalovaný sa s deťmi nestretol a citový

vzťah ochladol. Žalobkyňa chce získať dom a vyhlasuje, že sa žalovaného bojí, celý súdny proces je
zmanipulovaný a to zo strany žalobkyne ako i súdu. Súd nevzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný
v konaní 13P/9/2023, kde znalkyňa poukázala na zdravotný
a duševný stav žalobkyne a sklony ku klamaniu. Súd nevzal do úvahy videonahrávky. Sms správy, ktoré
predložila žalobkyňa, žalovaný v konaní namietal. Súdu prvej inštancie predložil mobilný telefón, kde

správy neexistovali. Zákaz vstupu do domu bol vykonštruovaný. Trestný rozkaz prijal z lásky k deťom,
aby mohol byť s deťmi. Žalovaný ani jeho rodina nemôžu využiť rodinný dom. Od času, kedy žalovaný
v dome nebýva, tento chátra. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia.

23. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je vecne správne, zákonné a spravodlivé. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými dôkazmi a doplnil dokazovanie. Žalobkyňa i vypočutí svedkovia v konaní uviedli,
že vzťahy strán sporu sú veľmi narušené a konfliktné. I napriek tomu, že žalovaný mal zákaz vstupu
do rodinného domu, na základe neodkladného opatrenia, tento viackrát porušil, neodkladné opatrenie
nerešpektoval. Žalovaný chodí neustále pred nehnuteľnosť, dokonca dňa 14.02.2025 o 6.35 hod. ráno,

keď mala ísť žalobkyňa do práce a deti zaviesť do školy, postavil sa žalovaný pred garáž svojím autom,
zablokoval auto žalobkyni, vykrikoval. Žalobkyňa zavolala príslušníkov polície. Deti boli vystresované,
žalobkyňa začala trúbiť, na čo žalovaný uvoľnil cestu. O uvedenom skutku žalobkyňa predložila záznam
z kamery. Žalovaný žalobkyňu neustále napáda, sleduje, vyhráža sa, aj na pracovisku, deťom škaredo
nadáva, potom plačú, otca odmietajú. Žalovaný zasväcuje maloleté deti do nepravdivých skutočností,

nadáva pred nimi na žalobkyňu, matku žalobkyne, sestru žalobkyne, vyhráža sa, že žalobkyňa pôjde
do basy. Zasiela sms správy, ktoré žalobkyňa predložila v odvolacom konaní. Žalovaný bol právoplatne
odsúdenýapokiaľstrestnýmrozkazomnesúhlasil,moholpodaťodpor.Okolnosti,ktoréžalovanýuviedol
v podanom odvolaní, nie sú pravdivé. Žalobkyňa zavolala na žalovaného dvakrát hliadku polície,
keď žalovaný porušil neodkladné opatrenie a raz žalobkyňa podala trestné oznámenie pre neplnenie

vyživovacej povinnosti. Medzi stranami sporu prebieha konanie o vyporiadanie BSM, kde je žalobkyňa
ochotná sa so žalovaným dohodnúť. Žalovaný nie je prístupný k žiadnej dohode.
V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom D. K.- H., ktorý zistil u žalovaného
známky syndrómu závislosti na alkohole, pričom žalovaný je k závislosti na alkohole nekritický,
protialkoholickú liečbu neochotne akceptuje a v prípade, že ju nebude dodržiavať, bude na slobode

nebezpečný. Bolo preukázané, že sa zo strany žalovaného nejedná
o ojedinelé protiprávne a proti spoločenské konanie, ale takéto u žalovaného pretrváva a preto len
vylúčením žalovaného z užívania nehnuteľnosti bude žalobkyni zabezpečená ochrana, ako
iochranamaloletýchdetí.Odvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Rozsudoksúduprvejinštanciejevecne
správny a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

24. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 04.03.2025 uviedla, že žalovaný nesprávne interpretuje znalecký
posudok D. N., H., v ktorom znalkyňa neuviedla, že žalobkyňa má sklony
k nesprávnemu popísaniu zažitých skutočností. Znalkyňa uviedla, že žalobkyňa má sklony prezentovať

sa v lepšom svetle. Žalovaný opomenul uviesť, že znalkyňa v posudku uviedla, že žalovaný je osobnosť
nezrelá, narcistická, nedisciplinovaná, paranoidná, so závislosťou na alkohole, čo bolo preukázané
znaleckým psychiatrickým vyšetrením, nekritický k závislosti. Racionálna regulácia žalovaného funguje
zle, vznikajú neadekvátne riešenia, najmä v afektívne napätých situáciách nie je citlivý voči morálnym
problémom, v popredí sú obyčajne momenty jeho vlastného záujmu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

bagatelizuje svoje správanie, vystupuje teatrálne, vo vypätých situáciách nevie svoje správanie ovládať,
čoho dôsledkom sú jeho neustále útoky voči žalobkyni, maloletým deťom. Maloleté deti sa pri znaleckom
dokazovaní jednoznačne vyjadrili, že sa s otcom nechcú stretávať, nakoľko si pamätajú zážitky z
jeho prítomnosti, kde fyzicky ale aj verbálne útočil na žalobkyňu. V konaní vypočutí svedkovia, matka
žalobkyne

i rodičia žalovaného zhodne uviedli, že spolužitie strán sporu je nemožné, dochádza k neustálym
konfliktom a v prípade, že by zostali žalobkyňa a žalovaný v spoločnej domácnosti, nie je vylúčené, že
by sa fyzické napadnutie nezopakovalo. Žalovaný v podanom odvolaní proti neodkladnému opatreniuzo dňa 17.03.2023 potvrdil, že sa k žalobkyni ako i k deťom zachoval nevhodne, dopustil sa verbálneho
aj fyzického násilia. Ďalším dôkazom správania sa žalovaného je trestný rozkaz
sp. zn. 1T/119/2022, kde žalovaný nevyužil opravný prostriedok a rozhodnutie súdu prijal. Žalobkyňa

opakovane opustila spoločnú domácnosť, s deťmi bývala v jednej izbe u svojej matky, nakoľko sa
žalovaného báli. Žalovaný posiela žalobkyni výhražné sms správy, hanlivo sa vyjadruje na žalobkyňu,
príbuzných žalobkyne, s deťmi sa baví len o žalobkyni, či je opitá, že pôjde do väzenia. I napriek vydaniu
neodkladného opatrenia toto najmenej dvakrát porušil, dokonca
v predchádzajúcom vyjadrení žalobkyňa predložila fotodokumentáciu, ako ich žalovaný neustále

zastrašuje, vyhráža sa, robí im zo života peklo. Žalobkyni žalovaný poslal list, v ktorom uviedol, že
keď v nehnuteľnosti nebude bývať on, tak tam nasťahuje neprispôsobivé osoby. Súd prvej inštancie
vyhodnotil všetky okolnosti a poskytol žalobkyni i deťom ochranu tak, že žalovaného vylúčil z
užívania nehnuteľnosti. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie
žalovaného ako nedôvodné zamietol.

25. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, §
362 ods. 1 CSP), byť viazaný rozsahom podaného odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Odvolací súd zistil, že predmetom konania je vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v k. ú. B. C., zapísané
na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že vzťah žalobkyne
a žalovaného počas trvania ich manželstva, ako aj po rozvode je vysoko konfliktný, narušený. Príčinou

rozvratu manželstva bolo nadmerné užívanie alkoholických nápojov zo strany žalovaného, ktorý sa pod
ich vplyvom správal vulgárne a žalobkyňu nielen vulgárne, ale aj fyzicky napadol. Agresívne správanie
žalovaného vyústilo do spáchania skutku, ktorý vykazoval znaky prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za čo bol žalovaný právoplatne odsúdený. Poukázal
na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní znalcom D. J. K., kde bolo osvedčené, že žalovaný

trpí syndrómom závislosti na alkohole, pričom pod vplyvom alkoholu sa správa asociálne. Konfliktný
vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným pretrváva, z čoho možno vyvodiť dôvodnú obavu žalobkyne o svoj
život, zdravie v prípade, že by so žalovaným ostali bývať v spoločnej domácnosti.

27. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo

psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

28. Súčasťou vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka je právo vlastníka
v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. Tieto oprávnenia vlastníka však pri svojej realizácii narážajú na limity pokojného užívania predmetu
vlastníctva inými spoluvlastníkmi danej veci.

29. Ustanovenie § 146 ods. 2 Obč. zák. umožňuje obmedzenie násilného správania manželov pri riešení
nezhôd vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak jeden z manželov
fyzicky alebo psychicky týra druhého manžela. Obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza
do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej
domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím.

Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občiansko-právnej sankcie proti druhému manželovi je
po: a/ existencia bezpodielového spoluvlastníctva spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo
bytu; b/ existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo byte; c/ existencia fyzického alebo
psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia; d/ realizácia násilia vo
vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom

sa v bezpodielovom spoluvlastníctve; e/ neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených pod
písmenom c/ a d/.30. Fyzické alebo psychické násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, môže ísť iba o priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, prípadne postačuje iba hrozba takéhoto násilia. Neznesiteľnosť
spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať takú intenzitu, ktorá je

spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné
objektívne považovať za neznesiteľné. Odstup od fyzického, či psychického násilia alebo hrozby
takýmto násilím, závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tomto smere, či súd iba obmedzí
užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela páchajúceho fyzické, či
psychické násilie z užívania domu úplne vylúči.

31. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie
správne, poukazom na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, posúdil správanie žalovaného ako
sústavné a dlhodobé. Vzťahy v rodine sú dlhodobo narušené, manželstvo strán sporu bolo rozvedené
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov žalovaným, ktorý pod ich vplyvom bol agresívny a
žalobkyňu nielen verbálne, ale aj fyzicky napadol, o ktorej skutočnosti svedčí i právoplatný trestný

rozkaz, ktorým bol žalovaný odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania. Na zdôraznenie správania
žalovaného, ktorý trpí syndrómom závislosti na alkohole, pričom pod vplyvom alkoholu sa správa
asociálne, súd prvej inštancie správne poukázal na znalecký posudok znalca D. J. K., vypracovaný v
trestnom konaní.

32. Právny inštitút vylúčenia z užívania spoločného obydlia nie je prostriedkom na riešenie, resp.
eliminovanie bežných konfliktov, nezhôd a nedorozumení pri akomkoľvek narušení vzájomných vzťahov,
ale je potrebné preukázať taký stupeň intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie
útočníka v jeho rizikovom správaní bezprostredne ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu slabšej
(chránenej) osoby alebo stupňovanie nebezpečenstva jeho správania. Opodstatnenosť žaloby

na vylúčenie z užívania spoločného obydlia musí byť presvedčivo podložená konkrétnymi a relevantnými
okolnosťami každého jednotlivého prípadu, čo v danom prípade splnené bolo. V predmetnej veci
nešlo len o bežné konflikty, tieto sa stupňovali najmä po vydaní neodkladného opatrenia, ktorým
bol žalovanému uložený zákaz vstupu do nehnuteľnosti. I napriek uloženému opatreniu sa žalovaný
domáhal vstupu do nehnuteľnosti, teda intenzita správania sa žalovaného bola stupňujúca, vzbudzujúca

u žalobkyne obavy a strach
o svoj život ako i o život svojich detí. Skutočnosť, že v manželstve došlo k narušeniu vzťahov, medzi
stranami sporu vznikajú konflikty, nikoho neoprávňuje riešiť situáciu vytváraním napätej až neznesiteľnej
situácie, a už vôbec nie fyzickým napadnutím. Intenzitu nepriateľskej kvality spolužitia, ktorá spĺňa znaky
neznesiteľnosti, preukazujú, okrem iného, skutočnosti, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za prečin

nebezpečného vyhrážania.

33. Súd prvej inštancie taktiež vecne správne konštatoval,
že vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti nemá trvalý charakter, ale je iba dočasné, pričom
vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam zostáva i naďalej zachované, žalovaný je obmedzený

iba v rozsahu užívania týchto nehnuteľností. Pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene vlastníckych pomerov
k nehnuteľnostiam, napr. v rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva, ten z manželov, ktorý sa
stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bude mať i všetky práva viažuce sa k jeho vlastníctvu v zmysle
§ 123 Občianskeho zákonníka, teda právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody
a úžitky, a nakladať s ním.

34. Odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu- prehratie audiozáznamu
zachytávajúci hlasový prejav žalobkyne ako i dôraz na dôkaz, na základe ktorého súd obmedzil
žalovaného na výkone jeho vlastníckych práv, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
žalovaný v priebehu konania neobjasnil, akým režimom bola zvuková nahrávka žalobkyne vyhotovená,

či dala žalobkyňa na jej vyhotovenie súhlas. Nahrávka bez súhlasu žalobkyne bola získaná v rozpore
so zákonom, keďže jej vyhotovením došlo k porušeniu práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Obsah
tohto dôkazu je irelevantný, keď žalobkyňa v priebehu celého konania zotrvávala na svojom postoji,
pričom u žalobkyne naďalej pretrváva strach a obava vo vzťahu k žalovanému, negatívny vzťah strán
sporu, čo vo vyjadreniach opakovane potvrdili strany sporu. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na

priebeh konania, právoplatné odsúdenie žalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania a znalecký
posudok vyhotovený v trestnom konaní, nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu vstupu
žalovaného do nehnuteľnosti, celý súbor vykonaných dôkazov, pričom vykonanie nezákonne získanéhodôkazu by bolo nadbytočné, keď nie je možné považovať tento dôkaz za jediný, kľúčový a rozhodujúci
pre posúdenie uplatneného nároku, nie je nositeľom informácie dôležitej pre rozhodnutie, ako
i celkový postoj žalovaného v konaní.

35. Vo vzťahu k stručnej námietke zaujatosti, uvedenej v podanom odvolaní žalovaného, odvolací súd
uvádza, že táto námietka sa týka okolností súvisiacich v procesnom postupe konajúceho sudcu, pričom
na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada, a teda nemožno ju považovať ani za odvolací dôvod.

36. Poukaz odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.04.2015,
č.k. 4Co/588/2013 nie je dôvodný. V danej veci odvolací súd ustálil, že žalobkyňa v samotnej žalobe, ako
aj výsluchom uviedla, že účastníci sa po rozvode manželstva dohodli, že budú kvôli deťom spolu bývať
v predmetnom rodinnom dome, preto podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo byť ďalšie spolužitie so
žalovaným v tomto rodinnom dome neznesiteľné. Citované rozhodnutie tak nie je možné aplikovať na
danú vec.

37. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu
a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na

základe správne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).